C-325/08

1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Ako uviedol Bill Shankly (citát však nemusí byť autentický), uvažujúc o vzťahu medzi fanúšikmi Liverpoolu a Evertonu, 3. V tejto súvislosti sa Cour de cassation „niektorí ľudia veria, že futbal je vecou života a smrti. Som veľmi sklamaný z takého postoja. Môžem vás uistiť, že je (kasačný súd) pýta, či sú uvedené pravidlá oveľa, oveľa dôležitejší.“ Ďalšie verzie toho, čo možno bolo (alebo nebolo) povedané, sú dostupné na: http://www.shan- v rozpore so zásadou voľného pohybu pracov- kly.com/Webs/billshankly/default.aspx?aid=2517. níkov zakotvenou v článku 39 ES a v prípade

I - 2180

OLYMPIQUE LYONNAIS

kladnej odpovede či môžu byť odôvodnené „Nikto nesmie obmedzovať osobné práva nevyhnutnosťou podpory náboru a výchovy alebo slobody jednotlivca alebo kolektívne mladých profesionálnych hráčov. slobody akýmkoľvek obmedzením, ktoré nie je odôvodnené povahou uskutočňovanej úlohy a primerané sledovanému cieľu.“

Relevantné ustanovenia

I - 2181

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-325/08

profesionálneho futbalu), ktorá mala povahu 1. V prípade, že klub túto možnosť nevyu- kolektívnej zmluvy pre dané odvetvie. žije, je hráč oprávnený vyriešiť svoju situáciu Hlava III kapitola IV charty (znenie z rokov takto: 1997 – 1998) sa týkala kategórie označovanej ako „joueurs espoir“ — talentovaných hráčov vo veku od 16 do 22 rokov, ktorí mali záu- jem o profesionálnu kariéru, zamestnaných v rámci výchovy profesionálnym klubom na základe zmluvy na dobu určitú. Článok 23 tejto charty 4 okrem iného stanovoval: a) podpísaním profesionálnej zmluvy s klu- bom podľa svojho výberu bez toho, aby bol povinný zaplatiť odškodnenie pred- chádzajúcemu klubu;

„… …

2. Ak hráč odmietne uzavrieť profesionálnu zmluvu, nemôže počas obdobia troch rokov Po riadnom uplynutí doby, na ktorú bola uzavrieť zmluvu s iným klubom vo [francúz- zmluva uzavretá, je klub oprávnený vyža- skej národnej futbalovej lige] bez ohľadu na dovať od druhej zmluvnej strany, aby s ním štatút hráča bez písomného súhlasu klubu, uzavrela profesionálnu hráčsku zmluvu. v ktorom pôsobil ako ‚joueur espoir‘…

…“

10. Pokiaľ ide o prestupy medzi futbalovými klubmi z rôznych krajín, pravidlá FIFA upra- vujúce štatút a prestup hráčov v súčasnosti obsahujú pravidlá o odškodnení za výchovu, 13. Kluby sa delia do kategórií podľa ich keď hráč uzavrie svoju prvú profesionálnu finančnej investície do výchovy hráčov. zmluvu alebo prestúpi pred koncom sezóny, Náklady na výchovu určené pre každú kategó- počas ktorej dovŕši vek 23 rokov. Tieto pra- riu zodpovedajú sume, ktorá je potrebná na vidlá boli vypracované v spolupráci s Komi- výchovu jedného hráča počas jedného roka, siou v dôsledku rozsudku Súdneho dvora vo vynásobenej priemerným „faktorom hráča“ veci Bosman 5. — čo je pomer hráčov, ktorých treba vycho- vať, na získanie jedného profesionálneho hráča.

11. Podľa článku 20 pravidiel FIFA a ich prí- lohy 4 sa odškodnenie za výchovu vypláca 14. Tento výpočet berie do úvahy náklady, ktoré by vznikli novému klubu, ak by sám 5 — Rozsudok z 15. decembra 1995, C-415/93, Zb. s. I-4921. vychoval hráča. Vo všeobecnosti platí, že keď

I - 2183

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-325/08

sa hráč po prvýkrát registruje ako profesio- Skutkové okolnosti, konanie a položené nál, vypočíta sa odškodnenie vynásobením prejudiciálne otázky nákladov nového klubu na výchovu počtom rokov výchovy. V prípade následných prestu- pov je výpočet založený na vynásobení nákla- dov nového klubu na výchovu počtom rokov výchovy v predchádzajúcom klube.

18. V roku 1997 uzavrel Olivier Bernard s francúzskym futbalovým klubom Olym- 15. No v prípade hráčov, ktorí sa pohybujú pique Lyonnais zmluvu „joueur espoir“ na tri v rámci EÚ alebo EHP, ak sa hráč presu- sezóny s účinnosťou od 1. júla toho roku. Pred nie z klubu nižšej kategórie do klubu vyššej uplynutím doby platnosti zmluvy mu klub kategórie, je výpočet založený na priemer- Olympique Lyonnais ponúkol profesionálnu ných nákladoch na výchovu oboch týchto zmluvu na jeden rok od 1. júla 2000. Pán klubov; ak sa presunie z klubu vyššej kategó- Bernard (očividne nespokojný s navrhnutou rie do klubu nižšej kategórie, je výpočet zalo- mzdou) ponuku neprijal, ale v auguste 2000 žený na nákladoch na výchovu klubu nižšej uzavrel profesionálnu zmluvu s anglickým kategórie. klubom Newcastle United. 6

23. Klub Olympique Lyonnais podal opravný prostriedok na Cour de cassation. Tento súd poukazuje na to, že nárok klubu Olympique Lyonnais je založený na tom, že pán Bernard si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť zmluvu s klubom, ktorý ho vychoval, a nie na zákaze 21. Odporcovia podali odvolanie na Cour uzatvoriť zmluvu s iným klubom vo francúz- d’appel (Odvolací súd) v Lyone, ktorý roz- skej lige. Posudzovaná povinnosť nezakazuje hodol, že článok 23 Futbalovej charty je hráčovi uzatvoriť zmluvu so zahraničným protiprávny. Obmedzenie, ktoré tento člá- klubom, ale ho môže od toho odradiť, pokiaľ nok ukladal, nebolo v súlade so základnou je možné, že bude povinný nahradiť škodu. zásadou slobodného výkonu povolania Na druhej strane taká povinnosť môže byť a s článkom L. 120-2 Zákonníka práce. Pre- odôvodnená oprávneným záujmom klubu dovšetkým neexistovalo nijaké ustanovenie ponechať si nového hráča, ktorého si práve upravujúce výšku odškodnenia, ktoré sa má vychoval. zaplatiť za výchovu v prípade predčasného ukončenia zmluvy. Žiadať, aby hráč naďalej pracoval pre klub, ktorý ho vychoval, bolo obmedzením zmluvnej slobody, ktoré bolo neprimerané vo vzťahu k ochrane opráv- nených záujmov tohto klubu bez ohľadu na náklady na výchovu.

24. Cour de cassation odkazuje na roz- hodnutie vo veci Bosman, podľa ktorého článku 39 ES „odporuje uplatňovanie pravi- diel vydávaných športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálny futbalista, ktorý je štátnym príslušníkom niektorého členského 22. Ani jeden z uvedených súdov nepova- štátu, nemôže byť po ukončení zmluvy, kto- žoval za potrebné položiť Súdnemu dvoru rou je viazaný s klubom, zamestnaný klu- prejudiciálnu otázku napriek tomu, že ich bom z iného členského štátu, pokiaľ posledný o to žiadal klub Newcastle United. Cour d’ap- uvedený klub nezaplatil predchádzajúcemu pel, hoci jeho rozhodnutie bolo založené na klubu odškodnenie za prestup, výchovu alebo

28. Ak sa teda zásady a normy práva Spolo- 26. Písomné pripomienky predložili kluby čenstva vzťahujú na situáciu, akou je situácia Olympique Lyonnais a Newcastle United, vlády Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Holandského kráľovstva a Spoje- 7 — Pozri najmä body 73 až 87 uvedeného rozsudku a tam cito- ného kráľovstva Veľkej Británie a Severného vanú judikatúru; pozri tiež rozsudok z 18. júla 2006, Meca- -Medina a Majcen/Komisia, C-519/04 P, Zb. s. I-6991, Írska a Komisia. Na pojednávaní 5. mája bod 22 a nasl.

I - 2186

OLYMPIQUE LYONNAIS

30. Špecifické charakteristiky športu vo vše- obecnosti, a futbalu zvlášť, sa mi nezdajú byť najdôležitejšie pri posúdení, či ide o zakázané obmedzenie voľného pohybu. Musia sa však dôsledne zvážiť pri posudzovaní možných odôvodnení takéhoto obmedzenia — práve 33. Položené prejudiciálne otázky sa však tak, ako by mali byť brané do úvahy špecifické netýkajú zlučiteľnosti konkrétneho ustano- charakteristiky ktoréhokoľvek iného sektora venia, ale pravidla, „podľa ktorého hráčovi pri skúmaní odôvodnenia obmedzení uplat- ‚joueur espoir‘, ktorý po ukončení obdobia niteľných v danom sektore. svojej výchovy uzavrie profesionálnu zmluvu

I - 2187

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-325/08

s klubom z iného členského štátu Európskej činnosť v zmysle článku 2 ES. Platené zamest- únie, môže byť uložená povinnosť zapla- návanie profesionálnych alebo polopro- tiť náhradu škody,“ s právom Spoločenstva. fesionálnych futbalových hráčov je takou Tento účinok priznal Conseil de prud’hom- hospodárskou činnosťou. 8 mes článku 23 Futbalovej charty a článku L. 122-3-8 Zákonníka práce, a ani Cour d’ap- pel, ani Cour de cassation nevyjadrili názor, že tento výklad bol nesprávny — vyjadrili len názor, že posudzovaný účinok je alebo môže byť nezlučiteľný s normou vyššej právnej sily.

37. Článok 39 ES sa nevzťahuje iba na kona- nie verejných orgánov, ale aj na pravidlá akej- koľvek inej povahy zamerané na kolektívnu reguláciu zárobkovej činnosti, vrátane pravi- diel športových zväzov. 9 Všetky ustanovenia, 34. Súdny dvor sa teda musí zaoberať opí- na ktoré sa odkazuje v prejednávanej veci, saným účinkom bez ohľadu na ustanovenia, patria do jednej z týchto kategórií. z ktorých vyplýva.

odrádzajú štátneho príslušníka jedného sumu predchádzajúcemu zamestnávate- členského štátu od vykonávania jeho slo- ľovi, predstavuje v zásade prekážku voľného body pohybu v inom členskom štáte, a to pohybu pracovníkov, musí to rovnako alebo aj v prípade, ak sa uplatňujú bez ohľadu na ešte viac platiť v prípade, ak je v akomkoľvek štátnu príslušnosť dotknutých pracovníkov, 10 rozsahu zodpovedný samotný zamestnanec. okrem prípadu, keď potenciálna prekážka Buď musí presvedčiť nového zamestnávateľa, výkonu voľného pohybu je príliš neurčitá aby splnil jeho záväzok, alebo ho musí uhradiť a nepriama. 11 z vlastných zdrojov, ktoré sú pravdepodobne nižšie ako zdroje zamestnávateľa. Potenciálna prekážka výkonu voľného pohybu tiež vôbec nie je neurčitá alebo nepriama. Požiadavka zaplatiť peňažnú sumu predstavuje bez- prostrednú a dôležitú okolnosť, ktorú musí zvážiť ktorýkoľvek pracovník, ktorý uvažuje o odmietnutí jednej ponuky zamestnania, aby mohol prijať inú ponuku. 14 40. Pravidlá, ktoré vyžadujú zaplatenie poplatku za prestup, výchovu alebo profe­ sionálny rast medzi klubmi pri prestupe pro- fesionálneho futbalového hráča, sú v zásade prekážkou voľného pohybu pracovníkov. Dokonca aj v prípade, ak sa vzťahujú rov- nako na prestupy medzi klubmi v tom istom členskom štáte, sú spôsobilé obmedziť voľný pohyb hráčov, ktorí chcú vykonávať svoju čin- 42. Uvedená analýza nie je podľa môjho nosť v inom členskom štáte. 12 Pravidlá, podľa názoru dotknutá tvrdeniami klubu Olym- ktorých profesionálny futbalový hráč nesmie pique Lyonnais, podľa ktorých sa článok 39 ES vykonávať svoju činnosť v novom klube netýka posudzovanej situácie, pretože cieľom v inom členskom štáte, pokiaľ tento klub tohto článku bolo upraviť diskrimináciu na nezaplatil predchádzajúcemu klubu popla- základe štátnej príslušnosti a nie obmedze- tok za prestup, predstavujú prekážku voľného nia zmluvnej slobody v kontexte vzájomných pohybu pracovníkov. 13 odplatných záväzkov a/alebo preto, že tento spor vlastne patrí do oblasti práva hospo- dárskej súťaže ako príklad (údajne) nekalej súťaže.

skutočne upravuje obmedzenia zmluvnej naliehavými dôvodmi verejného záujmu, slobody, ak sú takého druhu, že bránia alebo musia byť vhodné na zabezpečenie dosiah- odrádzajú štátneho príslušníka jedného člen- nutia cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad ského štátu od vykonávania jeho práva na rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie voľný pohyb v inom členskom štáte, aspoň daného cieľa. 16 pokiaľ vyplývajú z konania verejných orgá- nov alebo z predpisov zameraných na kolek- tívnu reguláciu zárobkovej činnosti. Pokiaľ ide o druhý aspekt, hoci spor medzi klubom Olympique Lyonnais a klubom Newcastle United sa skutočne môže dotýkať otázok práva hospodárskej súťaže, na tieto otázky vnútroštátny súd nepoukázal, a tak členské štáty a Komisia nemali príležitosť sa k nim 45. Sotva možno spochybniť skutočnosť, že vyjadriť. Navyše, ak by boli v tomto spore nábor a výchova mladých profesionálnych vznesené otázky práva hospodárskej súťaže, futbalových hráčov je oprávnený cieľ, ktorý samo osebe by to nebránilo aplikácii ustano- je zlučiteľný so Zmluvou. Nielenže sa všetci vení Zmluvy o voľnom pohybe. 15 tí, ktorí predložili pripomienky, v tejto otázke zhodujú, ale konštatoval to aj samotný Súdny dvor. 17 V prejednávanej veci tiež nič nena- svedčuje tomu, že by sa posudzované pravidlá uplatňovali diskriminačným spôsobom.

Otázka 2: Možné odôvodnenie

veci, nie sú teda pravdepodobne rozhodujúce 48. Na druhej strane, vo všeobecnejšej rovine, pre podporu klubov v nábore a výchove mla- ako zdôraznila vláda Holandského kráľovstva, dých hráčov. Napriek tomu takéto pravidlá Lisabonská stratégia prijatá Európskou radou zaručujú, aby kluby neodrádzala od náboru v marci 2000 a rôzne rozhodnutia a následne a výchovy mladých hráčov perspektíva, že ich prijaté usmernenia zamerané na jej imple- investícia do výchovy sa použije v prospech mentáciu v oblasti vzdelávania, výchovy niektorého iného klubu bez toho, aby boli a celoživotného vzdelávania, priznávajú prvo- odškodnené. Tvrdenie, že pravidlá s takýmto radý význam odborného vzdelávania vo všet- účinkom sú odôvodnené všeobecným záuj- kých odvetviach. Ak si zamestnávatelia môžu mom, sa zdá byť prijateľné. byť istí, že budú mať počas primeranej doby prospech zo služieb zamestnancov, ktorých odborne vzdelávajú, je to podnet na posky- tovanie odborného vzdelávania, čo je tiež v záujme samotných zamestnancov.

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-325/08

očakávanom zisku (očakávanej strate zisku) 53. Po druhé sa môže ukázať, že výchova klubu by teda nebolo prijateľné. určitého hráča sa uskutočnila nielen v jednom klube, takže prípadné splatné odškodnenie by malo byť určitým vhodným mechanizmom pomerne rozdelené medzi dotknuté kluby.

51. Tento rozbor sa mi zdá byť správny. Prvé z dvoch posledných uvedených kritérií by mohlo byť predmetom manipulácie zo strany 54. Obe uvedené úvahy sa zdajú byť rele- klubu a druhé z nich by bolo príliš neurčité. vantné na určenie, či je osobitná schéma Žiadne z nich by zrejme nemalo osobitný výz- odškodnenia vhodná a primeraná cieľu pod- nam pre podstatnú otázku podpory náboru pory náboru a výchovy mladých profesionál- a výchovy mladých hráčov (alebo aspoň nych futbalových hráčov. neodrádzania od týchto činností). Odškod- nenie spojené so skutočnými nákladmi na výchovu sa zdá byť oveľa relevantnejšie. Bolo však vyjadrených mnoho ďalších námietok.

55. Som menej presvedčená treťou prezento- vanou úvahou, podľa ktorej povinnosť platiť odškodnenie by mala spočívať len na novom zamestnávateľovi a nie na bývalom vychová- 52. Po prvé, keďže iba v prípade menšiny vanom hráčovi. vychovávaných hráčov sa preukáže, že majú v profesionálnom futbale následnú trhovú hodnotu, pričom sa musí vychovať výrazne vyšší počet hráčov na to, aby táto menšina bola objavená, kluby by boli odradené od investovania do výchovy, ak by sa pri určovaní primeraného odškodnenia brali do úvahy iba náklady na výchovu jednotlivého hráča. Je preto vhodné, aby klub zamestnávajúci hráča, ktorý bol vychovaný iným klubom, zaplatil odškodnenie predstavujúce relevantný podiel 56. Zdá sa mi, že to nie je návrh, ktorý na celkových nákladoch na výchovu tohto možno bezpodmienečne prijať. Vo všeobec- iného klubu. nosti znalosti a vedomosti, vďaka ktorým má

58. Ak to zhrnieme, nevyhnutnosť podpory náboru a výchovy mladých profesionálnych futbalových hráčov môže odôvodniť požia- davku zaplatiť odškodnenie za výchovu v prí- pade porušenia povinnosti zotrvať počas určitého (a nie neprimerane dlhého) obdo- bia 22 po ukončení výchovy v klube, ktorý poskytol výchovu. To však platí iba v prípade, ak sa predmetná suma zakladá na skutočných 57. Také úvahy sa však rôznia podľa toho, nákladoch na výchovu vynaložených klu- ako je výchova všeobecne organizovaná bom, ktorý poskytol výchovu, a/alebo ktoré v danom odvetví. Ak náklady na výchovu ušetril nový klub, a v rozsahu, v akom má profesionálnych futbalových hráčov znáša zvyčajne klub, ako je to zrejme v tomto prí- pade, potom sa zdá byť primeraný systém 22 — Teda v súvislosti s celkovou profesionálnou kariérou hráča, odškodnenia medzi klubmi, ktorý sa netýka ktorej dĺžka je nevyhnutne obmedzená, záväzok stráviť samotných hráčov. Tiež chcem zdôrazniť, (napríklad) prvých 10 rokov odo dňa podpísania prvej pro- fesionálnej zmluvy v klube, ktorý hráča vychoval, by bol že ak by mal samotný hráč niesť povinnosť zjavne neprijateľný.

I - 2193

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-325/08

odškodnenie zaplatiť samotný hráč, musí byť podľa súčasných pravidiel FIFA platí odškod- obmedzená na zostávajúce náklady na indivi- nenie klub a nie hráč, odškodnenie sa vypo- duálnu výchovu. číta z nákladov na výchovu hráča upravených pomerom vychovaných hráčov potrebných na získanie jedného profesionálneho hráča, rôzne záruky a obmedzenia zabezpečujú primeranosť odškodnenia vo vzťahu k sle- dovanému cieľu a mechanizmus solidarity rozdeľuje odškodnenie medzi kluby, ak sa na výchove podieľali viaceré kluby.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že Súdny dvor by mal na otázky, ktoré položil Cour de cassation, odpovedať takto:

1. „Zásade voľného pohybu pracovníkov upravenej v článku 39 ES v zásade odpo- ruje pravidlo vnútroštátneho práva, podľa ktorého vychovávanému futbalovému hráčovi, ktorý po ukončení doby svojej výchovy uzavrie profesionálnu zmluvu s klubom z iného členského štátu, môže byť uložená povinnosť zaplatiť náhradu škody.

2. Takéto pravidlo však môže byť odôvodnené nevyhnutnosťou podpory náboru a výchovy mladých profesionálnych futbalových hráčov, pokiaľ sa predmetná suma zakladá na skutočných nákladoch na výchovu vynaložených klubom, ktorý poskytol výchovu, a/alebo ktoré ušetril nový klub, a v rozsahu, v akom má odškodnenie zaplatiť samotný hráč, je obmedzená na zostávajúce náklady na indivi- duálnu výchovu.“

I - 2195