C-334/08

1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Rozhodnutie Rady z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 253, s. 42; Mim. vyd. 01/003, s. 200). 5. Podľa článku 2 ods. 1 naradenia 3 — Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, č. 1150/2000 sa nárok Spoločenstva na vlast ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o sys téme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; né prostriedky považuje za stanovený „bez Mim. vyd. 01/003, s. 180). odkladne po splnení podmienok týkajúcich

I - 6873

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-334/08

sa zápisu nároku do účtovných kníh a upove 7. Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1150/2000 domenia dlžníka.“ Podľa ods. 2 je dátumom stanovuje: vzniku nároku uvedeného v ods. 1 dátum zápisu do účtovných kníh, ktorý je stanovený v colných predpisoch.

„1. Po odpočítaní nákladov na vyberanie vo výške 10 % v súlade článkom 2 ods. 3 rozhod nutia 94/728/ES, Euratom sa vklad vlastných zdrojov uvedený v článku 2 ods. 1 písm. a) 6. Článok 6 ods. 3 nariadenia č. 1150/2000 a b) daného rozhodnutia vykoná najneskôr stanovuje: v prvý pracovný deň nasledujúci po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok vznikol, v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

„3. a) Nároky vzniknuté v súlade s článkom 2 sa podľa písmena b) tohto odseku za Avšak pre nároky uvedené v samostatných pisujú do účtovných záznamov najne účtovných záznamoch podľa článku 6 ods. 3 skôr v prvý pracovný deň po 19. dni písm. b) sa vklad musí vykonať najneskôr druhého mesiaca nasledujúceho po v prvý pracovný deň nasledujúci po 19. dni mesiaci, v ktorom nárok vznikol. druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli nároky nahradené.“

keď z dôvodu vis maior [vyššej moci – neoi rozhodnutia príslušného správneho orgánu, ciálny preklad] tieto čiastky nevybrali. Člen ktorý túto skutočnosť zistí. ské štáty naviac môžu považovať túto povin nosť sprístupňovať takéto čiastky Komisii za bezpredmetnú v špecifických prípadoch, kedy sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých relevantných okolností jednotlivých prípadov zistí, že vyberanie je z dlhodobého hľadiska nemožné z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť Čiastky stanovených nárokov sa považujú za členským štátom. …“ čiastky, ktoré nie je možné vybrať najneskôr po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy bola čiastka stanovená podľa článku 2, alebo v prí pade správneho alebo súdneho odvolania, po 9. Nariadenie č. 1150/2000 bolo zmenené vynesení alebo uverejnení konečného roz nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2028/2004 hodnutia. … zo 16. novembra 2004 4. Toto nariadenie na dobudlo účinnosť 28. novembra 2004. Nahra dilo článok 17 ods. 2 nariadenia č. 1150/2000 nasledujúcim textom:

Čiastky prehlásené alebo považované za čiastky, ktoré nie je možné vybrať, sa s konče „2. Členské štáty sú oslobodené od povinnos nou platnosťou odpíšu zo samostatného účtu ti sprístupniť Komisii čiastky zodpovedajúce uvedeného v článku 6 ods. 3 písm. b). Vykážu stanoveným nárokom, ktoré nie je možné sa v prílohe k štvrťročnému výkazu uvedené vybrať: mu v článku 6 ods. 4 písm. b) a v prípade po treby tiež vo štvrťročnom výkaze uvedenom v článku 6 ods. 5.“

a) z dôvodu vis maior [vyššej moci – neoi ciálny preklad] alebo

b) z iných dôvodov, ktoré im nie je možné pripísať. III — Skutkový stav

— určiť, že Talianska republika si tým, že odmietla poskytnúť Komisii vlastné 12. Dňa 4. decembra 2002 zrušili príslušné zdroje zodpovedajúce colnému dlhu, úrady udelené povolenia, čo viedlo k neskor ktorý vznikol v dôsledku udelenia pro šiemu stanoveniu colného dlhu. Príslušné tiprávnych povolení na zriadenie a pre úrady zapísali v mesiacoch marec až júl 2003 vádzku colných skladov typu C v Tarante príslušné sumy na účty B. Proti zodpovedným a následných povolení na prepracovanie osobám podniku a úradníkom colných úra pod colným dohľadom a aktívny zošľach dov, ktorí vydali povolenia, sa vedie trestné ťovací styk až do ich zrušenia 4. decem konanie. Colné dlhy neboli doteraz vyrovnané bra 2002, nesplnila povinnosti, ktoré jej

I - 6876

KOMISIA/TALIANSKO

vyplývajú z článku 10 ES, článku 8 roz uvádzanej Komisiou. Predmetom tohto ko hodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom nania je teda iba otázka, či a prípadne kedy z 29. septembra 2000 o systéme vlastných musí Talianska republika poskytnúť tieto zdrojov Európskych spoločenstiev, ako aj čiastky Komisii. článkov 2, 6, 10, 11 a 17 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev,

17. Členské štáty sú povinné stanoviť nárok Únie na vlastné zdroje, len čo colné orgány majú potrebné údaje, a následne sú spôsobi lé vypočítať sumu cla vyplývajúcu z colného — zaviazať Taliansku republiku na náhradu dlhu a určiť dlžníka. 5 Z tohto konštatovania trov konania. v zásade vyplýva podľa článku 10 nariadenia č. 1150/2000 povinnosť poskytnúť Únii prís lušné vlastné zdroje.

A — Argument vyššej moci má prejaviť jeho účinok. 7 Súdny dvor si však zvolil všeobecnú definíciu ako východisko každého preskúmania, ktorá sa musí použiť bez ohľadu na zvláštnosti špecifických oblas tí, kde je použitá. 8

20. Na odôvodnenie existencie vyššej moci a z toho vyplývajúceho oslobodenia od po vinnosti odviesť vlastné zdroje Únii sa Talian sko opiera o dva argumenty. Jednak príslušní 22. Preto najprv uvediem judikatúru Súdne colní úradníci tajne spolupracovali s dováža ho dvora vydanú v iných právnych oblastiach júcimi podnikmi a jednak udelenie povolení a následne preskúmam, či ju možno bezo týmito colnými úradníkmi sťažilo odhalenie zmien preniesť na nariadenie č. 1150/2000, nezrovnalostí, takže ich nebolo možné odha alebo ju treba prispôsobiť. liť pri obvyklých kontrolách.

a) Judikatúra Súdneho dvora v iných oblastiach 1. O pojme vyššia moc

23. Väčšia časť judikatúry týkajúcej sa vyššej moci sa vzťahuje na nariadenia o spoločnej organizácii trhu v oblasti poľnohospodárstva. 21. Pojem vyššia moc v zmysle článku 17 Súdny dvor sa vyslovil k výkladu tohto pojmu nariadenia č. 1150/2000 Súdny dvor doteraz aj v rámci judikatúry týkajúcej sa článku 45 bližšie nevysvetlil. Judikatúra k výkladu toh svojho štatútu. to pojmu v súvislosti s inými ustanoveniami však existuje. Súdny dvor opakovane pouká zal na skutočnosť, že pojem vyššia moc v rôz 7 — Rozsudky Súdneho dvora zo 7. decembra 1993, Huygen a i., nych oblastiach uplatnenia práva Únie nemá C-12/92, Zb. s. I-6381, bod 30, a z 29. septembra 1998, First City Trading a i., C-263/97, Zb. s. I-5537, bod 41. rovnaký obsah a že jeho význam sa musí určiť 8 — Uznesenie z 5. marca 1993, Ferriere Acciaierie Sarde/Komi v závislosti od právneho rámca, v ktorom sa sia, C-102/92, Zb. s. I-801, bod 20.

9 — Ustálená judikatúra, pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora z 5. februára 1987, Denkavit, 145/85, Zb. s. 565, bod 11; zo 7. decembra 1993, Huygen a i., C-12/92, 28. Žalovaný členský štát sa domnieva, že Zb. s. I-6381, bod 31; z 5. októbra 2006, Komisia/Nemecko, C-105/02, Zb. s. I-9659, bod 89, a z toho istého dňa Komi nemusí znášať finančné následky administra sia/Belgicko, C-377/03, Zb. s. I-9733, bod 95. tívneho konania svojich úradníkov v prípade, 10 — Rozsudok z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C-195/91 P, Zb. s. I-5619, bod 32; uznesenie z 18. januára 2005, Zuazaga keď sa jeho úradníci dopustili konania, ktoré Meabe/ÚHVT, C-325/03 P, Zb. s. I-403, bod 25. je trestným činom. Preto je potrebné počkať

I - 6879

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-334/08

na výsledky trestného konania a začatého stupňoch rozhodovania, čo platí aj v prípade, občianskeho súdneho konania na náhradu že úradníci konajú bez splnomocnenia, do- škody, aby sa mohla objasniť zodpovednosť konca aj vtedy, keď konajú nad rámec udele- verejných zamestnancov. ných pokynov alebo proti nim. 12

29. V rámci konania o nesplnenie povinnosti sa však členský štát nemôže ospravedlniť tým, že mu nemožno pripísať konanie jeho úrad 31. Nakoniec sa Talianska republika na odô níkov. V tejto súvislosti je potrebné najprv vodnenie vyššej moci nemôže dovolávať toho, objasniť, že v prejednávanom prípade ešte že k objaveniu nezrovnalostí neviedli obvyklé nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, že kontroly, ale až sťažnosť konkurenčného sa dotknutí úradníci dopustili trestného činu, podniku. Keďže príčina nevyberania ciel sa keďže príslušné konania ešte prebiehajú. Aj nachádza v oblasti zodpovednosti Talianskej keby sa však konštatovalo, že sa úradníci do republiky, nezáleží už na tom, aké konkrétne pustili trestného činu, nezabráni to pripísaniu opatrenia mohli alebo nemohli viesť k zabrá ich konania štátu. neniu predmetným konaniam.

I - 6880

KOMISIA/TALIANSKO

vykonať v rámci svojich kontrolných povin- 36. Všeobecné chápanie pojmu vyššia moc ností, ktoré vyplývajú priamo z práva Únie. dáva v zmysle účinného zaistenia stability i nančného systému Únie nevyhnutné hranice možnostiam členského štátu odôvodniť nevy beranie ciel. Na úvahy o širšom chápaní tohto pojmu teda nie je v prejednávanom prípade miesto.

33. Podmienky všeobecnej definície vyššej moci, ktoré používa Súdny dvor, teda nie sú v prejednávanom prípade splnené.

B — O účinkoch zapísania stanoveného cla do samostatných účtov c) Prispôsobenie definície na účely spornej normy?

34. Nariadenie č. 1150/2000 neupravuje 37. Spolková republika Nemecko ako ved žiadnu skutočnosť, ktorá by naznačovala, že ľajší účastník konania na podporu Talianska pojem vyššia moc v ňom má osobitný norma argumentuje, že v dobe rozhodujúcej pre túto tívny obsah, ktorý sa líši od všeobecnej dei žalobu o nesplnenie povinnosti (lehota uve nície. Naopak, zmysel a účel právnych úprav dená v odôvodnenom stanovisku) nemala o vyberaní vlastných zdrojov Únie svedčí v žiadnom prípade Komisia (ešte) nárok na v prospech toho, aby sa vyššie uvedená vše poskytnutie vlastných zdrojov. Túto námiet obecná definícia použila bez zmien. ku vo svojom vyjadrení k žalobe Talianska re publika sama nevzniesla.

ktorú upravuje tento článok, to znamená v konaní zdôrazniť nové aspekty právneho aspoň do júla 2008. Nárok Komisie je preto sporu. vymáhateľný najskôr po uplynutí tejto lehoty v roku 2008. Keďže lehota stanovená v odô vodnenom stanovisku na nápravu uplynula už v decembri 2007 13, v rozhodujúcej dobe ešte nesplnenie povinnosti neexistovalo. 41. Podľa článku 40 ods. 4 Štatútu Súdneho dvora musí vedľajší účastník konania podpo rovať iba návrhy jedného z účastníkov kona nia. Účastník konania nemôže uvádzať návr hy nezávisle od tých, ktoré uviedol účastník konania. V prejednávanom prípade navrhuje 39. Táto námietka podaná vedľajším účast Spolková republika Nemecko, rovnako ako níkom vyžaduje vopred preskúmanie dvoch Talianska republika, aby sa žaloba zamietla, otázok: po prvé, či vedľajší účastník kona takže účastník konania a vedľajší účastník ko nia môže do diskusie zapojiť právny aspekt, nania predkladajú rovnaké návrhy. ktorý účastník konania, ktorého podporu je, neuplatnil; a po druhé, či je nariadenie č. 2028/2004 použiteľné na zapísané colné dlhy aj pred nadobudnutím svojej účinnosti.

42. Nesporne je dovolené, aby vedľajší účast ník konania predložil nové tvrdenia alebo tvr denia odlišné od tých, ktoré uviedol účastník konania, ktorého podporuje, ak je jeho záme rom podpora návrhov tohto účastníka kona nia. 14 Pokiaľ by vedľajší účastník mohol iba opakovať tvrdenia, ktoré predniesol účastník 1. Povolený obsah vedľajšieho účastníctva konania, bez toho, aby ich mohol doplniť vlastnými, stratilo by postavenie vedľajšieho účastníka zmysel, ktorý ide nad rámec jedno duchého prejavu solidarity.

46. Sporné naďalej ostáva, v akom časovom horizonte môže vedľajší účastník konania uplatňovať dôvody, ktorých sa nedovoláva účastník konania, ktorého podporuje.

44. Na rozdiel od otázky uvedenia nových tvrdení nie je v judikatúre doposiaľ jed noznačne objasnené, v akom rozsahu môže vedľajší účastník konania uvádzať nové dôvo 47. Východiskom tejto otázky je článok 42 dy, ktoré účastník konania, ktorého podporu ods. 2 a článok 93 ods. 4 rokovacieho poriad je, neuviedol. Jednak možno nájsť rozsudky, ku Súdneho dvora. v ktorých by sa použitie nových dôvodov ved ľajším účastníkom považovalo za prípustné. 15 V iných rozsudkoch vychádzal Súdny dvor z toho, že takýto návrh vedľajšieho účastníka konania je neprípustný. 16 Tieto rozhodnutia sa však týkali predovšetkým osobitnej situá cie, keď vedľajší účastník konania podal prvý 48. Podľa článku 93 ods. 4 rokovacieho po krát námietku neprípustnosti. riadku Súdneho dvora musí vedľajší účastník prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania. 15 — Pozri rozsudok z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steen kolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad (30/59, Zb. s. 1, 41), vydaný vo veci, v ktorej vedľajšia účastníčka sporu na pod poru návrhov účastníka konania navrhla dokonca dôvody, ktoré boli v rozpore s tvrdeniami účastníka konania a tento ich výslovne zamietol, ako aj rozsudok z 15. júla 2004, Špa nielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I- 6717, bod 131 a nasl. 16 — Rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 21 a nasl.; z 15. júna 1993, Matra/Komi sia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod. 11 a nasl. Pozri aj rozsu 49. Z článku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku dok z 10. februára 2009, Írsko/Parlament a Rada, C-301/06, Zb. s. I-593, bod 57, v ktorom Súdny dvor určil, že sa nový Súdneho dvora vyplýva, že účastník konania žalobný dôvod predložený vedľajším účastníkom konania netýka predmetu sporu, ale neriešil otázku prípustného už nemôže predkladať nové dôvody v prie obsahu vedľajšieho účastníctva. behu konania, ale musí ich naopak v zásade

51. Pokiaľ sa pripustia samostatné dôvody vedľajšieho účastníka, povedie to nevyhnutne k tomu, že jeho prostredníctvom môžu byť v konaní pred Súdnym dvorom uvedené nové 53. Takáto analýza nezbavuje významu aspekty, ktoré by už podporovaný účastník ani obmedzenie, ktoré vyplýva z článku 93 konania v tomto momente nemohol vzniesť ods. 4 rokovacieho poriadku. Tým, že je ved z dôvodu premlčania: predovšetkým k vstu ľajší účastník konania viazaný na stav, v akom pu do konania ako vedľajší účastník na strane sa spor nachádza v čase jeho vstupu do ko žalobcu môže dôjsť až po podaní žaloby, tak nania, tvoria aktuálne návrhy účastníkov že sa nevyhnutne uskutočňuje až v momen konania a z toho vyplývajúci predmet sporu te, keď hlavný účastník konania už nemôže rámec, nad ktorý vedľajší účastník nemôže uplatniť nové dôvody. ísť. Popritom sa týmto procesným predpisom zabezpečí, že vedľajšie účastníctvo nepovedie k prieťahom v právnom spore. Povinnosť vy chádzať zo stavu sporu vylučuje, aby na zá klade vedľajšieho účastníctva muselo dôjsť k opakovaniu niektorej časti procesu. Nebez pečenstvo procesných prieťahov za okolností, ktoré sú dané v tomto prípade, neexistuje.

52. Vyššie uvedená úvaha ukazuje, že sa člá nok 93 ods. 4 rokovacieho poriadku Súdneho 18 — Uviedol to generálny advokát Slynn vo svojich návrhoch z 18. septembra 1986, GAEC de la Ségaude/Rada a Komi sia (253/84, Zb. s. 123), ako aj generálny advokát Gulmann vo svojich návrhoch z 1. júna 1994, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743) bod 23, pričom 17 — To je názor, ktorý zastáva generálny advokát Darmon vo v nemeckom znení návrhov sa hovorí iba o predložení svojich návrhoch z 22. januára 1987 vo veci Bonino/Komi „nových argumentov“ vo francúzskom a v dánskom origi sia, 233/85, Zb. s. 739, bod 7. nálnom znení sa však používa pojem „dôvody“.

19 —  Pozri iba rozsudky z 12. novembra 1981, Meridionale 57. Podľa nového znenia článku 17 ods. 2 za Industria Salumi a i., nazývaný aj „Salumi II“, 212/80 až vedeného nariadením č. 2028/2004 sa sumy 217/80, Zb. s. 2735, bod 9; zo 6. júla 1993, CT Control (Rot­ terdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, zapísané na účty B najneskôr po uplynutí pia Zb. s. I-3873, bod 22; zo 7. septembra 1999, De Haan, C -61/98, tich rokov považujú za sumy, ktoré nemožno Zb. s. I-5003, bod 13; zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica, C-251/00, Zb. s. I-10433, bod 29, a z 1. júla 2004, Tsapalos vybrať. a Diamantakis, C-361/02 a C-362/02, Zb. s. I-6405, bod 19.

I - 6885

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-334/08

z ich znenia, cieľa alebo štruktúry jasne vyplý- Samostatný účet by mal byť očistený od tých va, že takýto účinok im má byť priznaný“ 20. súm, pri ktorých je opätovné získanie na Rozhodujúce pritom je, aby zásady právnej konci daného obdobia nepravdepodobné istoty a ochrany legitímnej dôvery, na kto- a ktorých zachovanie poskytuje nepresný rých spočíva zákaz retroaktívneho uplatnenia zostatok. Okrem toho z pohľadu efektívnosti hmotnoprávnych predpisov, neboli porušené. nákladov členské štáty tiež nebudú viac tvoriť správne náklady spôsobené monitorovaním uvedených súm“.

61. Hoci by sa v prejednávanej zmene videlo hmotnoprávne ustanovenie a nie iba proces né ustanovenie, mohla by sa napriek tomu 64. Zmyslom a účelom zavedenia lehoty pia uplatniť. tich rokov je teda odstránenie nedostatkov starého systému. Tento cieľ možno úplne dosiahnuť iba vtedy, keď sa novo vytvorená úprava lehôt použije aj na sumy, ktoré sa za písali na účty B pred nadobudnutím účinnosti pozmeňovacieho nariadenia.

67. Pred výkladom článku 17 ods. 2 naria denia je najprv potrebné preskúmať, či Ta liansko legálne zapísalo sporné sumy na účet B. Komisia sa domnieva, že Taliansko ich za písalo na tento účet nesprávne. 71. V nadväznosti na to obsahuje článok 6 nariadenia č. 1150/2000 ustanovenia o zapí saní vlastných zdrojov a rozlišuje v článku 3 medzi dvoma účtami: nároky vzniknuté v sú lade s článkom 2 sa zapisujú na účet A; iba tie určené nároky, ktoré ešte neboli vybrané a nebola za ne zložená žiadna záruka, sa vedú na samostatnom účte B. 68. Iba sumy legálne zapísané na účet B totiž môžu spadať do pôsobnosti článku 17 ods. 2 nariadenia č. 1150/2000 21 a môžu vyvolať otázku, či nevybrané vlastné zdroje Únie majú byť zapísané alebo nemajú byť zapísané na účet Únie.

72. Rozlišovanie medzi týmito dvoma účta mi má osobitný vplyv na okamih, ku ktoré mu má členský štát poskytnúť vlastné zdroje Únii. Zatiaľ čo podľa článku 10 nariadenia č. 1150/2000 sa musí vklad vlastných zdrojov vedených na účtoch A vykonať na účet Únie 69. Talianska republika sa domnieva, že v bližšie určenom časovom limite po ich sta sporné vlastné zdroje zapísala na účet B legál novení, pre nároky uvedené na samostatnom ne, keďže nároky zistené v roku 2003 doteraz účte B sa musí vklad vlastných zdrojov vyko nevybrala a nebola za ne zložená ani žiadna nať do určeného časového limitu až po ich záruka. výbere.

70. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1150/2000 sa nárok Spoločenstva na vlastné 73. V prejednávanom prípade však nemožno určiť čisto formálny vzťah. To by totiž zna menalo nezohľadniť fakt, že Talianska repub 21 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/ lika si nesplnila svoju povinnosť stanoviť ná Belgicko, C-378/03, Zb. s. I-9805, bod 44. rok Únie na vlastné zdroje už skôr, v rokoch

79. Z dôvodu nesprávneho zapísania spor 22 — Rozsudok z 18. októbra 2007, Komisia/Dánsko, C-19/05, ných nárokov na účet B prejednávaná vec ne Zb. s. I-8597, bod 32. 23 — Pozri rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný v poznámke spadá do rozsahu pôsobnosti článku 17 naria pod čiarou 22, bod 33 a nasl. denia č. 1150/2000. Preto sa nevynára otázka,

I - 6888

KOMISIA/TALIANSKO

či je členský štát pri nemožnosti výberu vlast nárokom, ktoré nie je možné vybrať a) z dô ných zdrojov oslobodený od povinnosti po vodu vyššej moci, alebo b) z iných dôvodov, skytnúť ich a aký význam má päťročná leho ktoré im nie je možné pripísať. Čiastky stano ta zavedená do článku 17 ods. 2 nariadením vených nárokov sa vyhlásia za čiastky, ktoré č. 2028/2004. Tvrdenie Spolkovej republiky nie je možné vybrať, na základe rozhodnutia Nemecka ako vedľajšieho účastníka konania, príslušného správneho orgánu, ktorý túto ktoré vychádza z tejto päťročnej lehoty, teda skutočnosť zistí. Okrem toho článok 17 ods. 2 nie je rozhodujúce. pododsek 3 stanovuje, že čiastky sa považujú za čiastky, ktoré nie je možné vybrať, najne skôr po uplynutí piatich rokov (odo dňa, keď bola čiastka stanovená 24).

80. Subsidiárne napriek tomu treba dokázať, že aj keby sa predpokladalo, že prejednávaný prípad v zásade patrí do pôsobnosti článku 17 83. V rozpore s názorom nemeckej vlády ne ods. 2 nariadenia č. 1150/2000, Talianska re vyplýva z lehoty upravenej v článku 17 ods. 2 publika sa nemohla v konečnom dôsledku vo všetkých prípadoch päťročný odklad. Za dovolávať päťročnej lehoty, ktorá je v ňom okolností, v ktorých je zjavne jasné, že vecné uvedená. predpoklady pre uplatnenie článku 17 ods. 2 neexistujú, teda žiadny prípad vyššej moci alebo vylúčenia zodpovednosti, a tým je urče né, že členský štát sumy nakoniec bude mu sieť na účet Spoločenstva zapísať, je odvolanie sa na päťročnú lehotu neprípustné.

87. Pokiaľ ide o článok 10 ES, ktorý takisto uvádza Komisia, nie je potrebné určiť nespl nenie všeobecných povinností obsiahnutých v ustanoveniach tohto článku, ktoré by sa líši lo od zisteného nesplnenia osobitných povin ností Únie. 26

VI — Trovy

88. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho po riadku je účastník konania, ktorý vo veci ne mal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže 85. Pokiaľ je, tak ako v tomto prípade, pred Komisia navrhla zaviazať Taliansku republiku uplynutím piatich rokov zjavné 25, že neexis na náhradu trov konania a Talianska repub tuje vyššia moc a že za dôvody pre neexisten lika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je ciu dohody nesie zodpovednosť štát, tento opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov štát nie je teda chránený lehotou v článku 17 konania. ods. 2 a musí Komisii bezodkladne poskytnúť vlastné zdroje. Preto sa domnievam, že člá nok 17 ods. 2 nariadenia č. 1150/2000 zmene ného a doplneného nariadením č. 2028/2004 89. Podľa článku 69 ods. 4 rokovacieho po nebráni tomu, aby sa v prejednávanom prípa riadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania de žalobe vyhovelo z dôvodu nesplnenia po ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy vinnosti Talianskou republikou. konania.

25 — Napríklad rozhodnutím správneho súdu alebo konečným 26 —  Pozri rozsudok z 18. októbra 2007, Komisia/Dánsko, rozhodnutím, ako je uvedené v článku 17 ods. 2. C-19/05, Zb. s. I-8597, bod 36.

I - 6890

KOMISIA/TALIANSKO