C-365/08

B — Nariadenie č. 290/2007 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4349

III — Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4350

IV — Konanie pred Súdnym dvorom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4351

V — Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4352

A — Prvá otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4353

B — Druhá otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4356

b) Test proporcionality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4366

1 — Jazyk prednesu: nemčina.

I - 4344

AGRANA ZUCKER

2. Údajné porušenie zásady zákazu diskriminácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4371

a) Neobjasnenie údajného porušenia v návrhu na začatie prejudiciálneho konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4371

1. V prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania rakúsky Verwal- tungsgerichtshof (správny súd; ďalej len „vnútroštátny súd“) žiada, aby Súdny dvor v rámci tohto návrhu odpovedal na dve preju- diciálne otázky týkajúce sa výkladu, prípadne platnosti článku 16 nariadenia Rady (ES) 3. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej súd v podstate pýta, či výška výrobného organizácii trhov v sektore cukru 2. poplatku, ktorý je podľa článku 16 nariadenia č. 318/2006 splatný cukrovarníckym podni- kom, musí byť vypočítaná na základe celkovej kvóty na cukor pridelenej tomuto podniku, alebo či má byť výpočet uskutočnený jedine na základe kvóty, ktorá bola skutočne k dis- 2. Návrh na začatie prejudiciálneho konanie pozícii, po odpočítaní množstva cukru bol podaný v rámci sporu medzi Agrana Zuc- odstráneného z trhu v dôsledku stiahnutia ker GmbH (ďalej lej „žalobkyňa“) a Bundesmi- cukru z trhu, prípadne na základe množstva nister für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt kvótovaného cukru skutočne vyrobeného und Wasserwirtschaft (spolkové ministerstvo v rámci kvóty. V prípade, že sa má výška poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, výrobného poplatku vypočítať na základe životného prostredia a vodohospodárstva; celkovej kvóty na cukor pridelenej podniku, ďalej len „žalovaný“), ktorý sa týkal účinnosti vnútroštátny súd svojou druhou otázkou úradného rozhodnutia prijatého na základe v podstate žiada spresniť, či článok 16 naria- denia č. 318/2006 – v spojení s článkom 19 nariadenia č. 318/2006 a článkom 1 nariade- 2 — Ú. v. EÚ L 58, s. 1. nia Rady (ES) č. 290/2007 zo 16. marca 2007,

…“

5. V odôvodnení č. 19 nariadenia sa uvádza, že by sa mal zaviesť výrobný poplatok, ktorý by prispieval na financovanie výdavkov vysky- tujúcich sa v rámci SOT v sektore cukru. 9. Podľa článku 2 ods. 5 nariadenia č. 318/2006 „‚kvótovaný cukor‘, ‚kvótovaná 3 — Ú. v. EÚ L 78, s. 20. izoglukóza‘ a ‚kvótovaný inulínový sirup‘ je

I - 4346

AGRANA ZUCKER

množstvo vyrobeného cukru, izoglukózy podľa kvót, ktoré im boli pridelené v prísluš- alebo inulínového sirupu, pridelené na kon- nom hospodárskom roku. krétny hospodársky rok v rámci kvóty pre prí- slušný podnik“.

Podniky vykonajú platby najneskôr do konca februára príslušného hospodárskeho roku. 10. Článok 16 nariadenia č. 318/2006 stano- vuje pravidlá týkajúce sa stanovovania a vybe- rania výrobného poplatku. Toto ustanovenie konkrétne hovorí:

V takom prípade sa o rovnaké percento pre príslušný hospodársky rok zníži tradičná — nadbytočný cukor, nadbytočnú izoglukózu potreba dodávok na rafinovanie dovážaného a nadbytočný inulínový sirup, ktoré sa surového cukru uvedených v článku 29 ods. 1 môžu stať priemyselným cukrom, priemy- tohto nariadenia. selnou izoglukózou a priemyselným inulí- novým sirupom

2. Percento určené na stiahnutie z trhu uve- dené v odseku 1 sa stanoví najneskôr do 31. októbra príslušného hospodárskeho roku na základe očakávaných trendov na trhu alebo počas daného hospodárskeho roku.

3. Každý podnik, ktorému bola pridelená — dočasnú produkciu v rámci kvóty, kto- kvóta, na vlastné náklady uskladní na obdobie rej časť možno vyhradiť na vývoz, za stiahnutia také množstvá cukru, ktoré zod- dodržania záväzkov Spoločenstva, ktoré povedajú danému percentu jeho kvótovanej vyplývajú z dojednaní uzatvorených výroby na príslušný hospodársky rok, ktoré je podľa článku 300 zmluvy. uvedené v odseku 1.

Množstvá cukru stiahnuté z trhu počas hospodárskeho roku sa považujú za prvé 4. Ak sú dodávky cukru v Spoločenstve nedo- množstvá vyrobené v rámci kvóty na ďalší statočné, možno v súlade s postupom uvede- hospodársky rok. Pri zohľadnení očakáva- ným v článku 39 ods. 2 rozhodnúť, že sa určité ných trendov na trhu s cukrom však možno množstvo stiahnutého cukru, izoglukózy v súlade s postupom uvedeným v článku 39 a inulínového sirupu môže predať na trhu ods. 2 rozhodnúť, aby sa v danom a/alebo Spoločenstva ešte pred uplynutím obdobia, nasledujúcom hospodárskom roku všetok na ktoré boli tieto výrobky stiahnuté.“

Percento uplatniteľné podľa tohto bodu je stanovené v prílohe.

a) percento stanovené v uvedenom odseku sa neuplatňuje na podniky, ktorých výroba je nižšia ako 86,5 % ich kvóty na hospodársky rok 2007/2008; …

b) v prípade podnikov, ktoré vyrábajú 4. Množstvá stiahnuté z trhu v súlade množstvo rovné alebo vyššie ako 86,5 % s odsekom 2 písm. b) a odsekom 3 sa pova- ich kvóty na hospodársky rok 2007/2008, žujú za prebytočný cukor alebo prebytočnú

I - 4349

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

izoglukózu za hospodársky rok 2007/2008, 15. Rozhodnutím predstavenstva ktoré by sa mohli stať priemyselným cukrom divízie I spoločnosti Agrarmarkt Austria alebo priemyselnou izoglukózou. (právnická osoba riadiaca sa verejným prá- vom, založená žalovaným orgánom na správu podpory; ďalej len „AMA“) z 28. januára 2008 bola žalobkyni uložená povinnosť zapla- tiť výrobný poplatok za hospodársky rok 2007/2008 vo výške 4 869 748,8 eura a taktiež jej bola uložená povinnosť previesť túto sumu najneskôr do 29. februára 2008 na účet AMA. V odôvodnení tohto rozhodnutia AMA odká- 5. Povinnosť zaplatiť najmenej minimálnu zala na pridelenú kvótu na cukor v celkovej cenu podľa článku 6 ods. 5 nariadenia (ES) výške 405 812,4 tony a na základe článku 16 č. 318/2006 sa uplatňuje výlučne na množ- nariadenia (ES) č. 318/2006 z nej vypočítala stvá cukrovej repy vyrobené v rámci kvóty po výrobný poplatok. uplatnení odsekov 1 a 2.“

19. Za týchto podmienok Verwaltungsge- richtshof konanie prerušil a predložil Súd- nemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

IV — Konanie pred Súdnym dvorom

„1. Má sa článok 16 nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spo- ločnej organizácii trhov v sektore cukru vykladať v tom zmysle, že aj kvóta na 20. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- cukor, ktorú nemožno využiť v dôsledku nia zo 4. júla 2008 bol doručený do kancelá- preventívneho stiahnutia z trhu podľa rie Súdneho dvora 11. augusta 2008. Počas článku 1 nariadenia Komisie (ES) písomnej časti konania predložili pripo- č. 290/2007 zo 16. marca 2007, ktorým sa mienky Rada, vlády Španielskeho kráľovstva, na hospodársky rok 2007/2008 stanovuje Litovskej republiky a Poľskej republiky, žalob- percento uvedené v článku 19 nariade- kyňa vo veci samej a Komisia. Zástupcovia nia Rady (ES) č. 318/2006, má byť súčas- žalobkyne vo veci samej, Rada a Komisia sa ťou základu na vymeranie výrobného zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo poplatku? 19. novembra 2009.

I - 4351

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

23. Redakčná chyba v článku 16 ods. 2 naria- denia č. 318/2006 súvisí so zavádzajúcim 4 — Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 03/033, s. 17.

I - 4352

AGRANA ZUCKER

25. Podľa názoru žalobkyne treba naproti znamená kvótu, ktorá by mohla byť skutočne tomu zobrať do úvahy samotné znenie pridelená podnikom v rámci predmetného článku 16 ods. 2 nariadenia č. 318/2006, hospodárskeho roku. Kvóta na výrobu cukru v ktorom je výrobný poplatok stanovený na po odpočítaní percenta cukru stiahnutého 12 eur za tonu „kvótovaného cukru“. Z ozna- z trhu musí teda byť základom vymerania čenia „výrobný poplatok“ je taktiež zrejmé výrobného poplatku. to, že sa môže vťahovať jedine na skutočne vyrobený kvótovaný cukor. Španielske krá- ľovstvo dospelo k rovnakému záveru, pričom zastáva názor, že základom vymerania výrob- ného poplatku podľa článku 16 nariadenia č. 318/2006 by mala byť skutočná výroba.

B — Druhá otázka

I - 4353

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

2007/2008 skutočne vyrobila o 13,5 % alebo výrobný poplatok za navyše vyrobený cukor o 54 784,67 tony menej kvótovaného cukru, by sa vybral za dva hospodárske roky. a výpočet výrobného poplatku na základe celkovej pridelenej kvóty na cukor by tak predstavoval poplatok 12 eur za tonu a vybe- ral by sa za množstvo 54 784,67 tony cukru, ktorý v skutočnosti ani nebol vyrobený. Inak povedané, znamená to, že aj keby sa výrobná hodnota 351 027,73 tony kvótovaného cukru plne využila, poplatok vybratý za tonu kvó- tovaného cukru by bol 13,87 eura. Vyberanie takéhoto poplatku je neproporcionálne.

31. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že príjmy z výrobného poplatku prevyšujú výdaje vzni- kajúce v rámci SOT v sektore cukru, a nie je ani podstatné, ani nevyhnutné vyberať výrobný poplatok za kvóty, ktoré v skutoč- nosti neboli využité.

prispievať na financovanie výdavkov vysky- 34. Podľa názoru Komisie a Rady nemožno tujúcich sa v rámci SOT v sektore cukru, je pochybovať o tom, že výklad článku 16 naria- vyberanie poplatku aj za nákladovo neutrálny denia č. 318/2006 v tom zmysle, že výrobný kvótovaný cukor stiahnutý z trhu neproporci- poplatok by sa mal vypočítať na základe cel- onálne. Poľská republika taktiež poukazuje na kovej pridelenej kvóty na cukor, je v súlade finančné dôsledky – ktoré sú podľa jej názoru so všeobecnými zásadami proporcionality neakceptovateľné – cukru považovaného a zákazu diskriminácie. Vzhľadom na to, že za cukor vyrobený navyše alebo prenesenia vnútroštátny súd nepredložil jediný argument cukru do ďalšieho hospodárskeho roka ako týkajúci sa základu jeho pochybností, pokiaľ cukor vyrobený navyše. Litovská republika ide o súlad článku 16 so zásadou zákazu taktiež tvrdí, že výrobcovia cukru, ktorých diskriminácie podľa práva Spoločenstva, kvóty boli znížené, boli vystavení neprimera- Komisia a Rada obmedzili svoje písomné pri- nému finančnému zaťaženiu, keďže nemohli pomienky na preskúmanie údajného poruše- vytvoriť žiaden príjem zo skutočnej výroby. nia zásady proporcionality. Tieto podniky by navyše mali v dôsledku pre- ventívneho stiahnutia z trhu veľké ťažkosti predať množstvá cukru vyrobeného navyše. Napokon podľa názoru Poľskej republiky má článok 16 nariadenia č. 318/2006 technický charakter, keďže normotvorca Spoločenstva nemá v takýchto záležitostiach rozsiahlu dis- krečnú právomoc.

36. Okrem toho Komisia a Rada považujú výpočet výrobného poplatku na základe cel- VI — Právne posúdenie kovej kvóty na cukor pridelenej cukrovar- níckym podnikom za v podstate primerané a vhodné. Stiahnutie z trhu v konkrétnom roku nevedie ku konečnému zníženiu výrob- nej kvóty. Navyše každý hospodársky rok sa má posudzovať samostatne preto, aby nedochádzalo k dvojitému spoplatňovaniu kvótovaného cukru. Hospodárske dôsledky A — Úvodné poznámky zahrnutia množstiev cukru stiahnutého z trhu do základu vymerania výrobného poplatku sú limitované najmä z dôvodu, že stiahnu- tie z trhu vedie konkrétne k všeobecnému zvýšeniu ceny kvótovaného cukru. Komisia napokon tvrdí, že cieľ uvedený v odôvodnení 38. Nariadením č. 318/2006, nariadením č. 19 nariadenia č. 318/2006 o prispievaní Rady (ES) č. 319/2006 z 20. februára 2006, na financovanie výdavkov vyskytujúcich sa ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) v rámci SOT v sektore cukru sa má vykla- č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné dať v tom zmysle, že predpokladané výdavky pravidlá režimov priamej podpory v rámci zahŕňajú všetky náklady súvisiace s rôznymi Spoločnej poľnohospodárskej politiky a kto- opatreniami v sektore cukru, vrátane mno- rým sa zavádzajú niektoré režimy podpory hých opatrení na podporu trhu. pre poľnohospodárov 5, a nariadenie Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštruktura- lizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spolo- čenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky 6, zaviedol nor- motvorca Spoločenstva rozsiahle reformy európskej organizácie trhov s cukrom. Po zavedení nových pravidiel bol systém, ktorý ostal vo veľkej miere nezmenený takmer 37. Na pojednávaní Komisia predložila ďalšie tvrdenia na podporu tohto stanoviska, kon- krétne, že výrobný poplatok má za cieľ pri- 5 — Ú. v. EÚ L 58, s. 32. spievať na pokrytie výdavkov Spoločenstva 6 — Ú. v. EÚ L 58, s. 42.

7 — Spoločné organizácie trhov v sektore cukru sa predtým líšili schémami podpory cien a pridelenými kvótami. Režim B — Prvá otázka kvót vytvorený v roku 1967 spolu so SOT v sektore cukru taktiež umožnil udržiavať relatívne vysoké ceny bez výroby nadbytkov. Režim kvót mal mať pôvodne dočasnú povahu a mal zaniknúť v roku 1975, ale bol predĺžený z niekoľkých dôvodov. Neskôr sa jeho štruktúra, s cieľom umožniť zvý- šenie kvót v prospech efektívnejších výrobcov cukru, stala flexibilnejšou. Pozri OLMI, G.: Politique agricole commune. Brussels 1991, s. 173, a PRIEBE, R.: In: GRABITZ, E., HILF, M.: Das Recht der Europäischen Union. 39. vydanie, júl 2009, zv. I, článok 34 ES, bod 57. 8 — Pokiaľ ide o pozadie reformy SOT v sektore cukru, pozri SWIBANK, A.: EU Sugar Policy: An Extraordinary Story of Continuity, But Then Change. In: Journal of World Trade. 2009, s. 603 – 620. Analýzu hrubých čŕt reformy porov- naných s predchádzajúcou organizáciou trhov v sektore 41. Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd cukru pozri MERTEN-LENTZ, J., MERTEN-LENTZ, K.: La réforme du marché du sucre communautaire. In: Revue v podstate žiada spresniť základ, z ktorého by du Marché commun et de l’Union européenne. 2005, s. 671 – 676, a BARENTS, R.: De zure smaak van Europese suiker. In: mal byť vypočítaný výrobný poplatok podľa NTER. 2005, s. 228 – 235. článku 16 nariadenia č. 318/2006.

I - 4357

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

42. Pri výpočte výrobného poplatku podľa 16 4. množstvo cukru vyrobeného cukro- nariadenia č. 318/2006 existujú teoreticky varníckymi podnikmi v konkrétnom štyri možné rôzne základy jeho vymerania, hospodárskom roku znížené o výrobnú konkrétne: hodnotu.

9 —  Anglické označenie „Production charge“ je vo francúz- štine vyjadrené ako „Taxe à la production“, v slovinčine ako „Proizvodna dajatev“, v nemčine ako „Produktionsabgabe“, v holandčine ako „Produktionsafgift“, v španielčine ako „Canon de producción“ a v portugalčine ako „Encargo de 3. kvóta na výrobu cukru vyrobeného cuk- produção“. V týchto jazykových zneniach článok 16 ods. 2 odkazuje na „sucre sous quota“, „kvotnega sladkorja“, „quota rovarníckymi podnikmi v konkrétnom sugar“, „kvotesukker“, „azúcar de cuota“ a „açúcar de quota“, hospodárskom roku, obmedzená na zatiaľ čo článok 16 ods. 1 a 3 sa zmieňuje o „quota de sucre“, „kvote za sladkor“, „sugar quota“, „sukkerkvote“, „cuotas de pridelenú kvótu na výrobu cukru (čo je azúcar“ a „quotas de açúcar“. V holandskom znení figuruje kvótovaný cukor v zmysle článku 2 ods. 5 označenie „Productieheffing“, ale tak v článku 16 ods. 2, ako aj v článku 16 ods. 1 a 3 sa skôr používa označenie „suikerqu- nariadenia č. 318/2006); otum“ než označenie „quotumsuiker“.

I - 4358

AGRANA ZUCKER

44. Vzhľadom na toto nejednoznačné zne- výrobný poplatok sa zaplatí v čase, keď cukor nie článku 16 nariadenia č. 318/2006 možno ešte nie je vyrobený. Pretože množstvá cukru, dosiahnuť v prejednávanom prípade cieľ iba ktoré sú skutočne vyrobené dotknutými pod- systematickým a teleologickým výkladom. nikmi, nemôžu byť s určitosťou zistené v čase Pri výklade práva Spoločenstva má účel splatnosti výrobného poplatku, množstvo nejasného ustanovenia prednosť pred jeho skutočne vyrobeného cukru v rámci kvóty na znením 10. výrobu cukru – upravené, ak je to potrebné, stiahnutím z trhu – nemôže byť z čisto prak- tických dôvodov použité ako základ vymera- nia výrobného poplatku.

46. Prvý dôležitý predpoklad stanovenia výrobného poplatku na základe kvót na výrobu cukru pridelených cukrovarníckym podnikom v konkrétnom hospodárskom roku 48. Článok 16 ods. 1 nariadenia č. 318/2006 je uvedený v druhom pododseku článku 16 stanovuje zásadu vyberania poplatku za ods. 3 nariadenia č. 318/2006. Podľa tohto „kvótu na cukor“ pridelenú cukrovarníc- ustanovenia musia cukrovarnícke podniky kym podnikom. Článok 16 ods. 2 stanovuje zaplatiť výrobný poplatok najneskôr do konca výšku poplatku na 12 eur za tonu „kvótova- februára príslušného hospodárskeho roka. ného cukru“. Článok 16 ods. 3 stanovuje spô- Vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 1 sob v praxi, akým sa vyberá poplatok, s tým ods. 2 nariadenia č. 318/2006 sa hospodár- účinkom, že členské štáty sú povinné vybrať sky rok začína 1. októbra konkrétneho roka tento poplatok najneskôr do konca februára a končí sa 30. septembra nasledujúceho roka, príslušného hospodárskeho roka. Napokon článok 16 ods. 4 ustanovuje možnosť pes- tovateľov cukrovej repy alebo trstiny alebo 10 — Pozri taktiež RIESENHUBER, K.: Europäische Methoden- dodávateľov čakanky prispievať na financova- lehre. Berlin 2006, s. 266, bod 51. nie tohto poplatku.

I - 4359

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

50. Využitie kvót pridelených podnikom ako základ vymerania a následné neviaza- 52. Kvóta na cukor pridelená cukrovarníc- nie „výrobného poplatku“ splatného týmito kym podnikom v konkrétnom hospodárskom podnikmi na množstvo skutočne vyrobeného roku teda musí byť základom výpočtu výrob- cukru je taktiež v súlade s neviazanou poľno- ného poplatku podľa článku 16 nariadenia hospodárskou podporou príjmu ponúkanou č. 318/2006. Stále je však potrebné vyjasniť výrobcom, ktorá je jedným z hlavných prv- to, či sa musí zohľadniť stiahnuté percento kom reformy SOT v sektore cukru 11. Navyše cukru z trhu na účely článku 19 tohto naria- podľa článku 16 ods. 4 nariadenia č. 318/2006 denia. Keďže toto percento stiahnuté z trhu od takýchto výrobcov môžu cukrovarnícke podniky požadovať, aby znášali až 50 % ich výrobných poplatkov. 12 — Nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoloč- nom organizovaní trhu v sektore cukru (Ú. v. ES L 178; s. 1, Mim. vyd. 3/033, s. 17) a nariadenie Rady (ES) č. 2038/1999 z 13. septembra 1999 o spoločnej organizácii trhov v sek- 11 — Pozri body 39 a 40 návrhov. tore cukru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 252, s. 1).

I - 4360

AGRANA ZUCKER

54. Ako som už uviedla v mojich návrhoch z 18. februára 2009 vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Agrana Zucker 14, a ako Súdny dvor potvrdil v rozsudku z 11. júna 2009 v tejto veci 15, stiahnutie cukru z trhu sa určite nemôže posudzovať rovnako ako kvóta, 56. Keďže stiahnutie cukru na základe stiah- ktorej sa podniky vzdali na účely nariadenia nutia percenta cukru z trhu stanovené Komi- č. 320/2006. Ak totiž navzájom porovnáme siou ako také neovplyvňuje kvótu na cukor mechanizmy vzdania sa kvót a mechanizmy dotknutých podnikov, článok 16 nariadenia stiahnutia z trhu, je očividné, že sa podstatne č. 318/2006 vôbec neobsahuje textový alebo líšia tak spôsobom fungovania, ako aj cieľmi. schematický dôkaz na podporu názoru, ktorý Zatiaľ čo prvý mechanizmus má za cieľ defi- zastáva najmä Litovská republika, že kvóta na nitívne vzdanie sa kvóty vrátane zrušenia cukor znížená o percento cukru stiahnutého alebo odstavenia výrobných zariadení, druhý z trhu predstavuje základ vymerania výrob- mechanizmus sa zameriava len na dočasné ného poplatku podľa článku 16 nariadenia stiahnutie dotknutých množstiev z trhu, ich č. 318/2006.

13 — Článok 1 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 290/2007 v pod- state stanovuje, že povinnosť stiahnutia z trhu sa vzťa- huje iba na cukor, ktorý prevyšuje výrobnú hodnotu. Táto výrobná hodnota je vypočítaná odpočítaním stiahnutého percenta z trhu od pridelenej kvóty na cukor, ktorá v hos- podárskom roku 2007/2008 skutočne predstavuje výrobnú hodnotu 86,5 % pridelenej kvóty na cukor. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené som dospela 14 — Moje návrhy vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. júna k záveru, že článok 16 nariadenia č. 318/2006 2009, Agrana Zucker, C-33/08, Zb. s. I-5035, bod 40 a nasl. 15 — Rozsudok z 11. júna 2009, Agrana Zucker, C-33/08, sa má vykladať v tom zmysle, že aj kvóta na Zb. s. I-5035, bod 21 a nasl. cukor, ktorá nemôže byť využitá v dôsledku

60. V kontexte súdneho uplatnenia zásady proporcionality sa teda musí v zásade uplatniť 58. Svojou druhou otázkou žiada vnútro- trojstupňová schéma analýzy 17, v rámci ktorej štátny súd spresnenie, či výpočet a vyberanie výrobného poplatku podľa článku 16 nariade- nia č. 318/2006 na základe abstraktne pride- lenej kvóty na cukor je v súlade so zásadou 16 — Rozsudok Agrana Zucker, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 31; rozsudky zo 7. septembra 2006, Španiel- proporcionality. S cieľom zodpovedať túto sko/Rada, C-310/04, Zb. s. I-7285, bod 97; z 12. júla 2001, Jippes a i., C-189/01, Zb. s. I-5689, bod 81; z 5. októbra otázku najprv preskúmam kritérium ana- 1994, C-133/93, C-300/93 a C-362/93, Crispoltoni a i., lýzy, ktorú je potrebné uplatniť pri skúmaní Zb. s. I-4863, bod 41, a z 13. novembra 1990, C-331/88, Fedesa a i., Zb. s. I-4023, bod 13. údajného porušenia zásady proporcionality 17 — Pokiaľ ide o túto trojstupňovú schému analýzy, pozri v záležitostiach týkajúcich sa SPP. Potom pre- SIMON, D.: Le contrôle de proportionnalité exercé par la Cour de Justice des Communautés Européennes. In: Peti- skúmam to, či oddelenie poplatku od výroby tes affiches. 2009, č. 46, s. 17, 20 a nasl. Podľa autora však podľa článku 16 nariadenia č. 318/2006 poru- preskúmanie zákonnosti sledovaných cieľov a subjektívne dôvody prijatia sporného opatrenia predstavujú v mnohých šuje zásadu proporcionality. rozsudkoch ďalšie dva stupne analýzy.

I - 4362

AGRANA ZUCKER

sa preskúma: 1. vhodnosť, 2. nevyhnutnosť alebo najlepšie možné, ale to, či bolo zjavne a 3. primeranosť sporných opatrení 18. neprimerané. 20

62. Ustálenou judikatúrou pri teste propor- cionality v záležitostiach týkajúcich sa SPP, 64. Ako som už uviedla 22, nepovažujem túto ktorý sa musí uskutočniť, nie je teda to, či judikatúru, a najmä zúženie testu proporcio- opatrenie prijaté zákonodarcom bolo jediné nality iba na preskúmanie vhodnosti, za pre- svedčivú. Podľa môjho názoru vedie takéto systematické zníženie trojstupňového testu proporcionality na jednostupňové preskú- 18 — Je pravda, že Súdny dvor v mnohých rozsudkoch jedno- ducho rozhodol, že zásada proporcionality vyžaduje, aby manie vhodnosti k nadmernému narušeniu opatrenia realizované prostredníctvom ustanovení Spo- ločenstva boli primerané na dosiahnutie sledovaného cieľa a nezachádzali nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Hoci v týchto rozsudkoch prime- ranosť opatrení nie je v zásade dôležitá, nemožno vyvodiť 20 — Rozsudky Agrana Zucker, už citovaný v poznámke pod čia- záver, že test proporcionality má prejsť dvojstupňovou rou 15, bod 33; Španielsko/Rada, už citovaný v poznámke schémou analýzy bez zohľadnenia primeranosti sporného pod čiarou, bod 99, a Jippes a i., citovaný v poznámke pod opatrenia. čiarou 16, bod 83. 19 — Rozsudok Agrana Zucker, už citovaný v poznámke pod 21 — Pozri rozsudky zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C-558/07, čiarou 15, bod 32; rozsudky zo 14. mája 2009, Azienda Zb. s. I-5783, bod 42; z 12. júla 2005, Alliance for Natural Agricola Disarò Antonio a i., C-34/08, Zb. s. I-4023, bod 76; Health a i., C-154/04 a C-155/04, Zb. s. I-6451, bod 52; zo Španielsko/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, 14. decembra 2004, Arnold André, C-434/02, Zb. s. I-11825, bod 98; z 23. marca 2006, Unitymark a North Sea Fisherme- bod 46; zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, n’s Organisation, Zb. s. I-2689, bod 57; zo 16. marca 2006, Zb. s. I-11893, bod 48, a z 10. decembra 2002, British Ame- Emsland-Stärke, C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 54; Jippes a i., rican Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C-491/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 82; Crispol- Zb. s. I-11453, bod 123. Pozri taktiež rozsudok z 8. februára toni a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 42; 2000, Emesa Sugar, Zb. s. I-675, bod 53. Fedesa a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 14, 22 — Pozri moje návrhy vo veci Azienda Agricola Disarò Antoni a z 11. júla 1989, Schräder, 265/87, Zb. s. 2237, bod 22. a i., už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 61 a nasl.

66. Prístup Súdneho dvora, podľa ktorého by sa mala kontrola proporcionality obmedzovať 67. Príklad prejednávaného prípadu teda jasne znázorňuje to, že obmedzenie testu proporcionality iba na preskúmanie vhod- 23 — Pozri moje návrhy z 3. marca 2009 vo veci Azienda Agricola nosti opatrení prijatých normotvorcom Spo- Disarò Antonio a i., už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 61, ako aj z 18. februára 2009 k rozsudku Agrana Zuc- ločenstva môže viesť de facto k tomu, že sa ker, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 51. Pozri upustí od akéhokoľvek praktického preskú- taktiež návrhy generálnej advokátky Sharpston z 14. júna 2007 vo veci Zuckerfabrik Jülich a i., C-5/06 a C-23/06 až mania proporcionality dotknutých opatrení. C-36/06, Zb. s. I-3231, bod 65, a návrhy generálnej advo- kátky Kokott z 10. marca 2009, S.P.C.M. a i., už citované v poznámke pod čiarou 21, bod 69 a nasl., ktoré správne stanovujú, že aj v záležitostiach, v ktorých sa musia prijať zložité technické a/alebo politické rozhodnutia a normo- 24 — Pozri moje návrhy vo veci Azienda Agricola Disarò Antoni tvorca Spoločenstva má rozsiahlu mieru voľnej úvahy, je a i., už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 63. Pozri potrebné preskúmať, či existujú zjavne menej obmedzujúce taktiež VON DANWITZ, T.: Der Grundsatz der Verhält- opatrenia s rovnakým účinkom alebo či sú prijaté opatrenia nismäßigkeit im Gemeinschaftsrecht. In: Europäisches očividne neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. Inak Wirtschafts- und Steuerrecht. 2003, s. 391 a 396, ktorý zdô- by bola zásada proporcionality, ktorá je súčasťou primár- razňuje, že takýto prístup obmedzuje zásadu proporciona- neho práva, zbavená svojho praktického účinku. lity na preskúmanie diskrečnej právomoci.

25 — Pozri rozsudky Agrana Zucker, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 42; British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 126 a nasl., a Emesa Sugar, citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 54 a nasl. Pozri taktiež KOCH, O.: Der Grundsatz der Verhältnismäßigkeit in der Rechtsprechung des Gerichtshofs der Europäischen Gemeinschaften. Ber- lín 2003, s. 212, ktorý zdôrazňuje, že takmer všetky roz- sudky, v ktorých Súdny dvor obmedzil preskúmanie na „nevhodnosť“, zahŕňali analýzu možných alternatívnych opatrení a, v niektorých prípadoch, podrobné dôvody prečo tieto opatrenia neboli vhodnejšie. Pojem „zjavná nevhod- 69. Je potrebné zdôrazniť to, že v súvislosti nosť“ sa teda musí vnímať jedine ako synonymum obme- dzeného stupňa kontroly ako aj súčasť viacstupňového testu s testom proporcionality opatrení Spoločen- proporcionality. Pozri taktiež KISCHEL, U.: Die Kontrolle stva v oblastiach, v ktorých sa predpokladajú der Verhältnismäßigkeit durch den Europäischen Gericht- shof. In: EuR. 2000, s. 380, 398 a nasl., ktorý hovorí, že politické, hospodárske a sociálne rozhodnu- Súdny dvor neposkytol zneniu, podľa ktorého je preskúma- nie proporcionality v relevantných oblastiach obmedzené tia zo strany normotvorcu a v rámci ktorého na preskúmanie zjavnej nevhodnosti, taký výklad, aký by je potrebné uskutočniť zložité hodnotenie mal na prvý pohľad mať. Napriek tomu je z relevantných rozhodnutí zrejmé, že diskrečná právomoc, ktorá prináleží normotvorcom, Súdny dvor, napriek svojmu normotvorcovi Spoločenstva, neobmedzuje proporcio- rozhodnutiu, že takéto preskúmanie je nalitu na zjavnú nevhodnosť, ale vo všeobecnosti obme- dzuje preskúmanie proporcionality na zjavne nesprávne v zásade obmedzené na preskúmanie zjavnej posúdenie.

27 — Pozri body 67a 68 týchto návrhov. 26 — Pozri moje návrhy vo veci Azienda Agricola Disarò Antonio 28 — Rozsudok vo veci Schräder, už citovaný v poznámke pod a i., už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 62 a nasl. čiarou 19, bod 21.

I - 4366

AGRANA ZUCKER

76. Neviazaním základu výpočtu na výrobu 79. Keby vyšlo najavo, že opatrenia výrob- vyjadril normotvorca Spoločenstva svoj ného poplatku boli stanovené takým spôso- cieľ organizovať prispievanie cukrovarníc- bom, že príjmy Spoločenstva z tohto poplatku kych podnikov na financovanie SOT v sek- presahujú výdavky, ktoré sú financované tore cukru tým spôsobom, že toto finančné týmto poplatkom, nemohli by byť považo- prispievanie zostáva vo vzťahu ku kvóte na vané za nie nevyhnutné a boli by považované cukor v rámci obdobia niekoľkých rokov za zjavne neprimerané. nezmenené a taktiež môže byť požadované už v priebehu súčasného hospodárskeho roka. Vzhľadom na rozsiahlu diskrečnú prá- vomoc, ktorá v týchto záležitostiach priná- leží normotvorcovi Spoločenstva, nemôže z pohľadu nevyhnutnosti opatrenia, existovať žiadna námietka, pokiaľ ide o túto osobitnú formu organizácie poplatku a s tým súvisiacu nevyhnutnosť stanoviť základ výpočtu tak, že sa neviaže na výrobu. 80. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že široká miera voľnej úvahy normotvorcu Spoločenstva, ktorá implikuje obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťa- huje v súlade s ustálenou judikatúrou len na povahu a dosah prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie východiskových skutočností. 29

77. Ďalšie tvrdenia týkajúce sa údajnej nee- xistencie nevyhnutnosti neviazania poplatku na účely článku 16 nariadenia č. 318/2006 sa týkajú osobitného vzťahu medzi výdavkami Spoločenstva vyskytujúcimi sa v rámci SOT v sektore cukru a jeho príjmami z výrobného poplatku. V tejto súvislosti sa uvádza najmä 81. Komisia vo svojom oznámení Rade to, že príjem z výrobného poplatku presahuje a Európskemu parlamentu zo 14. júla 2004 30 výdavky, ktoré majú byť pokryté. odhadla výdavky Spoločenstva po reforme sektora cukru na približne 1 540 miliónov eur na rok, pričom tieto ročné výdavky sú

v súlade so scenárom status quo. Náklady na finančných dôsledkov reformy v sektore nové opatrenia navrhnuté pre sektor cukru, cukru, ktorú žalobkyňa poskytla ako prílohu, ktorých hlavným prvkom je priama neviazaná je zrejmé, že Rada taktiež predpokladala platba výrobcom, boli vyvážené ušetrenými výdavky medzi 1 555 a 1 600 miliónmi eur od prostriedkami z podstatného obmedze- hospodárskeho roka 2007/2008, hoci náklady nia výdavkov vývoznej náhrady a zrušením na podporu priameho príjmu sa taktiež pred- náhrady za výrobu pre chemický a farma- pokladali vo výške 1 542 miliónov eur na hos- ceutický priemysel a pomoc pri rafinácii. podársky rok. Ak by sa plne vykonali navrhnuté opatrenia pre sektor cukru, náklady na podporu pria- meho príjmu by zahŕňali ročné náklady vo výške 1 340 miliónov eur, zatiaľ čo výdavky na vývozné náhrady za cukor a vývozné náhrady za vyvezené spracované výrobky obsahujúce cukor boli odhadnuté približne na 100 milió- nov eur. Komisia vo svojom – mierne zme- nenom a doplnenom – návrhu nariadenia Rady o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru 31, zopakovala neutrálnosť navrhnu- tej reformy, pokiaľ ide o výdavky. Hlavným prvkom nákladov boli opäť neviazané platby výrobcom, ktorých náklady by predstavovali sumu 1 542 miliónov eur na hospodársky rok.

83. Z porovnania týchto odhadnutých výdavkov s finančnými dôsledkami výrob- ného poplatku podľa článku 16 nariadenia č. 318/2006 je hneď jasné to, že celková výška tohto poplatku je značne nižšia ako odhad- nuté ročné výdavky Spoločenstva v sektore cukru. 32 V tejto súvislosti sa vychádzanie z rozsudku vo veci Zuckerfabrik Jülich a. i. 33 zdá byť taktiež nevhodné. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol proti výkladu výrob- ného poplatku – uplatniteľného v tom čase – ktorý by spôsoboval riziko, že by poplatky

84. V tejto súvislosti tvrdenie žalobkyne, že výrobný poplatok neslúži na financovanie 87. V tejto súvislosti je hlavnou uvádzanou systému priamej podpory príjmu, a teda pre- námietkou to, že výpočet výrobného poplatku sahuje rastúce výdavky Spoločenstva, ktoré na základe kvóty pridelenej na cukor by zna- sa vyskytujú v rámci SOT v sektore cukru, menal vyberanie tohto poplatku, v určitom musí byť rázne odmietnuté. Bez ohľadu na rozsahu, za cukor, ktorý v skutočnosti ani nee- to, či sú výdavky Spoločenstva na priame xistuje, ak – ako je to vo veci samej – výroba neviazané platby výrobcom v sektore cukru neprevyšuje výrobnú hodnotu. Naopak, ak klasifikované ako rozpočtový pojem „výdavky by kvótovaný cukor prevyšoval výrobnú hod- vyskytujúce sa v rámci SOT v sektore cukru“, notu, zaplatil by sa rovnaký poplatok dvakrát je z vývoja nariadenia č. 318/2006 zrejmé, v prípade, že by sa kvótovaný cukor preniesol že výdavky Spoločenstva v sektore cukru do nasledujúceho hospodárskeho roka. V prí- majú za cieľ koncentrovať sa najmä na tieto pade preklasifikovania na priemyselný cukor priame platby. Cieľ výrobného poplatku, ako je výrobný poplatok, ktorý ostáva nezmenený, ho stanovuje odôvodnenie č. 19 nariade- neprimerane vysoký. nia č. 318/2006, možno teda vnímať v tom zmysle, že poplatok bol taktiež koncipovaný vzhľadom na jeho výšku ako prispievanie na financovanie výdavkov na priame neviazané platby.

88. Tieto tvrdenia nepovažujem za presvedčivé.

85. Vzhľadom na všetky tieto úvahy si mys- lím, že vyberanie výrobného poplatku a výpo- čet tohto poplatku na základe kvóty pridelenej na cukor, nie je zjavne nie nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje normotvorca Spoločenstva tým, že požaduje od cukrovar- níckych podnikov, aby prispievali na financo- 89. Spoločnou črtou tvrdení je, že zdôraz- vanie výdavkov Spoločenstva vyskytujúcich ňujú dôsledky vyberania poplatku výlučne vo sa v sektore cukru. vzťahu ku kvótovanému cukru stiahnutému

92. I keď táto skutočnosť môže pre cukro- varnícke podniky skutočne predstavovať finančnú nevýhodu, nie je vzhľadom na ciele, ktoré sleduje normotvorca Spoločenstva, zjavne neprimerané, požadovať, aby cukro- varnícke podniky pomáhali financovať SOT 90. Pretože normotvorca Spoločenstva v sektore cukru formou príspevku, ktorý je použil pridelenú kvótu na cukor ako zák- splatný vopred, a je natoľko konštantný, ako lad vymerania výrobného poplatku, zavie- je to možné. dol poplatkový systém, v rámci ktorého sa vyberajú poplatky na základe celkovej kvóty na cukor, a to dokonca aj vtedy, ak kvóta na cukor nebola plne využitá. Príčiny takéhoto neúplného využitia kvóty na cukor nemu- sia tkvieť iba v nevyužití úrody, iných prob- lémoch alebo slobodnom ekonomickom rozhodnutí cukrovarníckych podnikov, ale taktiež môžu byť spôsobené aj rozhodnutím Komisie nariadiť stiahnutie cukru z trhu na 93. Pri zvažovaní týchto cieľov sa musí konkrétny hospodársky rok. zohľadniť najmä to, že reformou SOT v sek- tore cukru sa taktiež zvýšila neviazaná poľno- hospodárska podpora príjmu 35. V celkovom kontexte SOT v sektore cukru je teda nevia- zaný poplatok podľa článku 16 nariadenia

34 — Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia č. 318/2006, inter- venčná cena kvótovaného cukru je 80 % referenčnej ceny uplatniteľnej v nasledujúcom hospodárskom roku. Táto možnosť intervencie je obmedzená jednak časovo na hos- 91. Ak cukrovarnícky podnik nie je schopný podárske roky 2006/2008 až 2009/2010 a jednak objemovo na celkové množstvo 600 000 ton za hospodársky rok pre alebo mu nie je povolené plne využiť jemu Spoločenstvo. pridelenú kvótu na cukor, bude o to menej 35 — Pozri bod 39 týchto návrhov.

94. Navyše číselná analýza dosahu nevyuži- tia kvóty na cukor na vzťah medzi poplatkom 2. Údajné porušenie zásady zákazu splatným cukrovarníckymi podnikmi a ich diskriminácie príjmov z predaja kvótovaného cukru jasne dokazuje, že nezmenená povaha poplatku nevedie k neprimeranému zaťaženiu týchto podnikov. Napríklad z vlastného výpočtu žalobkyne vyplýva, že dokonca aj vo veci, aká je táto, v ktorej Komisia zaviedla drastické stiahnutie cukru z trhu vo výške 13,5 %, sa a) Neobjasnenie údajného porušenia v návrhu poplatok zvyšuje, aritmeticky, iba z 12 eur na na začatie prejudiciálneho konania tonu na 13,87 eura na tonu v prípade plného využitia výrobnej hodnoty, pokiaľ ide o kvó- tovaný cukor umiestnený na trh. Vzhľadom na referenčnú cenu 631,90 eura na tonu v hospodárskom roku 2007/2008 – ktorej 96. Hoci svojou druhou otázkou vnút- presné stanovenie sa malo docieliť práve roštátny súd výslovne žiada od Súdneho stiahnutím z trhu – nepredstavuje zvyšovanie dvora spresnenie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť poplatku za tonu kvótovaného cukru umiest- článku 16 nariadenia č. 318/2006 so zásadou neného na trh založeného na tomto odhade neprimerané zaťaženie cukrovarníckych pod- nikov, zvlášť keď podľa článku 16 ods. 4 naria- denia č. 318/2006 môžu tieto podniky žiadať 36 — Na pojednávaní žalobkyňa navyše potvrdila, že si zvolila možnosť vyžadovať, aby poľnohospodári prispievali na od pestovateľov cukrovej repy alebo trstiny, financovanie výrobného poplatku.

I - 4371

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

98. Predovšetkým je potrebné uviesť, že opis názorov žalovaného a tvrdenia v návrhu na začatie prejudiciálneho konania obsahujú dôležitý odkaz na pochybnosti vnútroštát- neho súdu týkajúce sa možného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania. Vnútroštátny súd najmä tvrdí, že podľa názoru žalovaného „je neuspokojivé, ak smie podnik vyrábať 100. Vzhľadom na vyššie uvedené si mys- kvótovaný cukor len do dosiahnutia hranice lím, že napriek nedostatočnému spresneniu výroby, ktorá závisí od toho, v ktorom člen- poskytnutému v návrhu na začatie preju- skom štáte má sídlo, avšak výrobný poplatok diciálneho konania je vhodné preskúmať treba nezávisle od toho zaplatiť za celú pri- v rámci tohto prejudiciálneho konania taktiež delenú kvótu“. Z tohto vyhlásenia je hneď otázku možného porušenia zásady zákazu zrejmé, že dokonca aj žalovaný vo veci samej diskriminácie. Najprv preskúmam kritérium dospel k záveru, že tu existuje porušenie analýzy, ktoré sa uplatní pri preskúmaní údaj- zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyplýva ného porušenia zásady zákazu diskriminácie zo skutočnosti, že výrobné poplatky sú v rôz- nych regiónoch rôzne, ale výrobné poplatky boli vypočítané na základe celkovej kvóty 37 — Pozri bod 33 týchto návrhov.

I - 4372

AGRANA ZUCKER

v záležitostiach týkajúcich sa SPP. Potom pre- rozdiel primeraný cieľu, ktorý príslušné zaob- skúmam to, či neviazanie poplatku na výrobu chádzanie sleduje. 39 podľa článku 16 nariadenia č. 318/2006 v kombinácii s regionálnou diferenciáciou výrobných hodnôt podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 290/2007 sa považuje za poru- šenie zásady zákazu diskriminácie.

I - 4373

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-365/08

c) Preskúmanie údajného porušenia zásady ustanovené v prvom odseku znižuje pomerne zákazu diskriminácie k uvoľneným kvótam.

105. Podľa článku 16 nariadenia č. 318/2006 sa výrobný poplatok vyberá vo výške 12 eur na tonu celkovej kvóty na cukor pridelenej 107. Na základe tejto regionálnej diferenciá- cukrovarníckemu podniku. V dôsledku toho cie bolo stiahnuté percento z trhu za hospo- časť kvóty na cukor, ktorá nemôže byť využitá dársky rok 2007/2008 znížené v Španielsku v dôsledku stiahnutia cukru z trhu v súlade na 10,53 %, vo Švédsku na 10,26 %, v Českej s článkom 19 nariadenia č. 318/2006 v spojení republike na 7,29 %, V Maďarsku na 6,21 %, s článkom 1 nariadenia č. 290/2007, musí byť na Slovensku 4,32 % a vo Fínsku na 3,24 % zahrnutá do základu vymerania výrobného a neuplatnilo sa v Grécku, Taliansku a Portu- poplatku. 42 galsku 44. Toto zníženie stiahnutého percenta zodpovedalo zvýšeniu výrobných hodnôt uplatniteľných v týchto členských štátoch.

112. V rámci primeraného posúdenia obsahu 110. Stále sa však musí preskúmať to, či je odôvodnenia č. 8 nariadenia č. 290/2007 sa toto rozdielne zaobchádzanie založené na musí zohľadniť snaha vyvinutá členskými objektívnom a primeranom kritériu, čo je štátmi, pokiaľ ide o definitívne upustenie od vtedy, ak sleduje zákonne povolený cieľ, a či kvót znížením stiahnutého percenta z trhu je toto zaobchádzanie vhodné, pokiaľ ide a zvýšením príslušných výrobných hodnôt o tento cieľ. v jednotlivých členských štátoch. Keďže podľa názoru Komisie – ktorý je zrejmý z odôvod- nenia č. 8 nariadenia č. 290/2007 – toto upus- tenie od národných kvót a z toho vyplývajúci reštrukturalizačný výsledok v národnom eko- nomickom prostredí, v ktorom by neobme- dzené uplatňovanie mechanizmu stiahnutia z trhu a z toho vyplývajúce výrobné hodnoty mohli ohroziť životaschopnosť a konkuren- 111. Vzhľadom na zodpovednosť za regi- cieschopnosť ostatných cukrovarníckych onálnu diferenciáciu percenta stiahnutého podnikov – a teda taktiež pestovateľov cuk- z trhu a tomu zodpovedajúcu výrobnú hod- rovej repy 46 – stiahnuté percento stano- notu, odôvodnenie č. 8 nariadenia č. 290/2007 vené v článku 1 ods. 2 písm. c) nariadenia predovšetkým zdôrazňuje, že obmedzenia č. 290/2007 pre dotknuté členské štáty – čiže spojené s preventívnym opatrením môžu mať vážne hospodárske dôsledky pre podniky v členských štátoch, ktoré vyvinuli osobitnú 46 — V tejto súvislosti odôvodnenie č. 35 nariadenia č. 318/2006 taktiež uvádza, že v členských štátoch s významným zní- žením kvóty na cukor budú mať pestovatelia cukrovej repy vážne problémy prispôsobiť sa a v takých prípadoch pre- chodná pomoc Spoločenstva pestovateľom cukrovej repy 45 —  Vzhľadom na toto zistenie rozdielneho zaobchádzania, nepostačí na úplné vyriešenie ťažkostí pestovateľov. Vzhľa- pokiaľ ide o časť kvóty na cukor ovplyvnenej stiahnutím dom na to by členské štáty, ktoré znížili svoju kvótu o viac z trhu, ktorá podlieha poplatku, pozri rozsudok vo veci ako 50 %, mali byť oprávnené poskytnúť štátnu pomoc pes- Agrana Zucker, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, tovateľom cukrovej repy v období, v ktorom sa uplatňuje bod 49. prechodná pomoc Spoločenstva.

118. Vzhľadom na vyššie uvedené si myslím, že stanovenie výrobného poplatku v súlade s článkom 16 nariadenia č. 318/2006 na základe kvóty pridelenej na cukor, napriek 115. Podľa môjho názoru rozdielne zaobchá- regionálnej diferenciácii mechanizmu stiah- dzanie taktiež nie je zjavne nevhodné, pokiaľ nutia z trhu a z toho vyplývajúceho roz- ide o cieľ, ktorý sleduje. dielneho zaobchádzania s podnikmi, ktoré

I - 4376

AGRANA ZUCKER

by mohli byť v podobnej situácii, ale majú 119. Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že sídlo v iných členských štátoch, neodôvod- k porušeniu zásady zákazu diskriminácie, ňuje existenciu porušenia zásady rovnosti ktorú možno odvodiť z druhého pododseku zaobchádzania. článku 34 ods. 2 ES, nedošlo.

VII — Návrh

120. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudi- ciálne otázky Verwaltungsgerichtshof takto: