C-378/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 22. októbra 2009 1

I — Úvod dali podnet na súčasné návrhy na začatie pre- judiciálneho konania. 3

„δός μοί (φησι) πού στώ καί κινώ τήν γήν“ 2

3. Určite sa odo mňa nevyžaduje, aby som našla pevný bod, ktorý by mi umožnil vychýliť zemeguľu z dráhy. Kladie sa však otázka zod- povednosti za škodu na životnom prostredí. Majú zodpovednosť len osoby, ktoré škodu spôsobili, alebo je možné zisťovať zodpoved- nosť ďalších aktérov, ktorí vlastnia pozemky 1. Tejto vete sa pripisuje zachránenie Gréka v predmetnej lokalite alebo ktorí v nej usku- Archimeda. Znázorňuje účinok jeho zákonov točňujú priemyselnú činnosť? páky.

2. Archimedes žil v meste Syrakúzy na Sicí- 4. V konaní vo veci samej C-378/08 bolo lii. Neďaleko tohto mesta sa nachádza záliv, totiž vznesené tvrdenie, že príslušné orgány zátoka Augusta, ktorá je už niekoľko rokov nútili podniky, ktoré pôsobia v predmetnej silne znečistená škodlivými látkami. Pokusy lokalite, aby napravili škodu na životnom pro- o nápravu tejto škody na životnom prostredí stredí, bez toho, aby preskúmali a preukázali príčinnú súvislosť medzi konaním podnikov

6. Opatrenia nariadené na účely nápravy škody nastoľujú ďalšie otázky. Príslušné orgány a posteriori významne zmenili plán odstránenia znečistenia bez toho, aby ho Vychádza zo zásady predchádzania škodám skonzultovali s dotknutými podnikmi, bez a prevencie, zo zásady nápravy škôd na život- toho, aby zisťovali následky týchto zmien, nom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, a bez toho, aby takéto konanie odôvodnili. že náhradu škody hradí znečisťovateľ. V dôsledku toho vznikla otázka, či je takéto konanie v súlade so smernicou o zodpoved- nosti za škody na životnom prostredí.

4 — Ú. v. ES L 143, s. 56; Mim. vyd. 15/008, s. 357. …“

I - 1923

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

9. Z účelu smernice o zodpovednosti za 11. Výnimky z pôsobnosti tejto smernice sú škodu na životnom prostredí vyjadreného vymenované v článku 4. V článku 4 ods. 5 sa v článku 1 vyplýva, že smernica je založená na uvádza: zásade „znečisťovateľ platí“.

„Táto smernica sa vzťahuje len na environ- „Účelom tejto smernice je vytvoriť rámec mentálne škody alebo na bezprostrednú environmentálnej zodpovednosti za preven- hrozbu vzniku takýchto škôd spôsobe- ciu a odstraňovanie environmentálnych škôd ných znečistením plošného charakteru, pri založenej na zásade ‚znečisťovateľ platí‘.“ ktorých je možné nájsť príčinnú súvislosť medzi škodou a činnosťami jednotlivých prevádzkovateľov.“

— škody spôsobené emisiou, udalos- ťou alebo haváriou, ku ktorej dôjde po dátume uvedenom v článku 19 ods. 1, ak sú spôsobené špecifickou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončila sa pred 14. Článok 16 ods. 1 upravuje prijímanie uvedeným dátumom; prísnejších ustanovení členskými štátmi:

— …“

„Táto smernica nebráni členským štátom, aby si ponechali alebo prijali prísnejšie ustanove- nia v súvislosti s prevenciou a odstraňovaním environmentálnych škôd, vrátane identifi- kácie dodatočných činností, ktoré by mali 16. Článok 19 ods. 1 ES stanovuje transpo- podliehať preventívnym a nápravným požia- zičnú lehotu: davkám tejto smernice a identifikácie ďalších zodpovedných strán.“

„Členské štáty uvedú do 30. apríla 2007 do účinnosti zákony, iné predpisy a adminis- tratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie 15. Časová pôsobnosť smernice je obme- súladu s touto smernicou. Okamžite o tom dzená v článku 17: budú informovať Komisiu.“

17. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- „Táto smernica sa nevzťahuje na: nia podaný vo veci C-378/08 sa okrem toho

I - 1925

5 — Ú. v. ES L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132. 21. Rozličnými po sebe nasledujúcimi opat- 6 — Je pravda, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa reniami talianske orgány verejnej správy vnútroštátny súd pýta na otázku zlučiteľnosti so smernicou 93/97/EHS. Smernica 93/97/EHS, ktorá dopĺňa smernicu nariaďovali podnikom, ktoré v súčasnosti 91/263/EHS, pokiaľ ide o pozemné družicové stanice, však pôsobia v zátoke Augusta, aby vykonali saná- zjavne nie je relevantná pre konanie vo veci samej, okrem toho, ak by bolo opodstatnené predpokladať, že ide o pre- ciu kontaminovaného morského dna. Keďže klep a že vnútroštátny súd chcel v skutočnosti položiť otázku podniky ju nespravili, orgány verejnej správy zlučiteľnosti so smernicou 93/37/EHS. 7 — Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163. im pohrozili vykonaním sanačných prác 8 — Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 237. z úradnej moci a na náklady podnikov.

I - 1926

ERG A I.

22. Podniky, ktorým bolo nariadené sanáciu, 25. V konaní vo veci C-378/08 viaceré pod- pôsobia v oblastiach činnosti zahŕňajúcich niky pôsobiace v zátoke Augusta napádajú využívanie alebo spracúvanie znečisťujúcich rozhodnutie z 20. decembra 2007, ktoré im látok. nariaďuje uskutočniť sanáciu morského dna.

23. Zo zistení vnútroštátneho súdu vyplýva, že orgány verejnej správy nariadili podnikom, ktoré pôsobia v zátoke Augusta, aby odstránili 26. Sanácia morského dna sa má vykonať existujúce znečistenie životného prostredia, v súlade s plánom, ktorý vypracovala spo- bez rozlišovania medzi skorším znečiste- ločnosť Sviluppo Italia Aree Produttive SpA ním a súčasným znečistením a bez skúmania (ďalej len „Sviluppo Italia“). Podľa tohto plánu čiastkovej zodpovednosti každého z pred- majú byť kontaminované usadeniny vybag- metných podnikov za spôsobenú škodu. rované a po spracovaní využité na účely výstavby umelého ostrova v mori. Umelý ostrov má slúžiť ako „prístavná otočná plo- šina“ pre kontajnerové lode rôznych veľkostí.

2. Majú sa zásada ‚znečisťovateľ platí‘ (člá- nok 174 ES, bývalý článok 130 R druhý odsek Zmluvy o založení Európskeho 29. V rámci konania o nariadení predbež- spoločenstva) a ustanovenia smernice ného opatrenia Tribunale Amministrativo Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ Regionale della Sicilia predložil Súdnemu ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej dvoru tieto prejudiciálne otázky: zodpovednosti pri prevencii a odstraňo- vaní environmentálnych škôd, uvedené v opise skutkového stavu, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva orgánom verejnej správy právomoc preniesť zodpovednosť za náhradu špecifickej škody na život- nom prostredí na subjekt, ktorý je držite- ľom vecných práv, a/alebo subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v znečis- tenej lokalite, výlučne na základe vzťahu ‚prítomnosti‘, v ktorom sa samotný sub- „1. Majú sa zásada ‚znečisťovateľ platí‘ (člá- jekt nachádza (ktorý je subjektom vyko- nok 174 ES, bývalý článok 130 R druhý návajúcim činnosť v tejto lokalite), bez odsek Zmluvy o založení Európskeho toho, aby museli vopred preukázať exis- spoločenstva) a ustanovenia smernice tenciu príčinnej súvislosti medzi správa- Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ ním predmetného subjektu a udalosťou, ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej ktorá je pôvodcom znečistenia? zodpovednosti pri prevencii a odstraňo- vaní environmentálnych škôd, uvedené v opise skutkového stavu, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva orgánom verej- nej správy právomoc nariadiť súkrom- ným podnikateľom — iba z toho dôvodu, že v danom čase prevádzkujú vlastnú činnosť v oblasti, ktorá je dlhodobo znečistená alebo ktorá hraničí s oblas- ťou znečistenou v minulosti — vyko- nať nápravné opatrenia, bez ohľadu na 3. Má sa právna úprava Spoločenstva sta- vykonanie akéhokoľvek šetrenia na účely novená v ustanoveniach článku 174 ES,

bývalého článku 130 R druhom odseku B — Spojené veci C-379/08 a C-380/08 Zmluvy o založení Európskeho spolo- čenstva, a v ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňo- vaní environmentálnych škôd, uvedených v opise skutkového stavu, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nad rámec zásady ‚znečis- ťovateľ platí‘ priznáva orgánom verejnej 30. Tieto veci sa týkajú dvoch opatrení na správy právomoc preniesť zodpoved- nápravu škody na životnom prostredí, ktoré nosť za náhradu špecifickej škody na boli nariadené rozhodnutím zo 16. apríla životnom prostredí na subjekt, ktorý je 2008. držiteľom vecných práv, a/alebo na sub- jekt, ktorý vykonáva podnikateľskú čin- nosť v znečistenej lokalite, bez toho, aby museli vopred preukázať okrem príčinnej súvislosti medzi správaním predmetného subjektu a udalosťou, ktorá je pôvod- com znečistenia, existenciu subjektívnej podmienky podvodného úmyslu alebo zavinenia? 31. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prvom rade vyplýva, že žalujúcim podnikom bolo nariadené zahradiť pozemky priľahlé k zátoke Augusta, ktoré im patria, fyzickou bariérou postavenou v zemi. V dru- hom rade bolo povolenie využívať pozemky v zóne, v ktorej sa má odstrániť znečistenie, viazané na nápravu škody na životnom pro- stredí a na vybudovanie predmetnej bariéry. 4. Bránia zásady Spoločenstva v oblasti Tieto podmienky boli uplatňované tak na ochrany hospodárskej súťaže stano- vyčistené plochy, ako aj na plochy, ktoré vené Zmluvou o založení Európskeho neboli znečistené. spoločenstva a citovanými smernicami 2004/18/ES, č. 93/97/EHS a č. 89/665/ EHS vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva orgánom verejnej správy právo- moc, aby zverili priamo súkromnopráv- nym subjektom (spoločnosť Sviluppo SpA a Sviluppo Italia Aree Produttive SpA) činnosti týkajúce sa opisu, vypra- covania projektu a vykonania sanačných opatrení — realizáciu verejných prác — 32. Žalujúce podniky tvrdia, že tieto príkazy na území vo vlastníctve štátu, bez pred- menia a dopĺňajú skoršie rozhodnutia a že chádzajúceho dodržania konaní v oblasti boli prijaté bez primeraného prerokovania, verejného obstarávania?“ odôvodnenia alebo štúdie ich dopadu.

33. Tribunale Amministrativo Regionale škôd (smernica Európskeho parlamentu della Sicilia preto v rámci konania o nariadení a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 predbežného opatrenia predložil Súdnemu a v prejednávanej veci článok 7 a tam uve- dvoru tieto prejudiciálne otázky: dená príloha II) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva orgánom verejnej správy právomoc nariadiť z úradnej moci takéto predpisy, teda vyhodnotenie špecifických podmienok lokality, nákladov na vyko- nanie predpísaných opatrení v pomere k rozumne predvídateľnému prospechu, prípadnú alebo pravdepodobnú vedľajšiu škodu a opačné účinky na verejné zdra- vie a verejnú bezpečnosť, ako aj lehoty potrebné na predpokladanú realizáciu? „1. Má sa smernica Spoločenstva o environ- mentálnej zodpovednosti pri preven- cii a odstraňovaní environmentálnych škôd (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 a v prejednávanej veci článok 7 a tam uve- dená príloha II) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva orgánom verejnej správy právo- moc nariadiť, aby boli zásahy, o ktorých bolo rozhodnuté na prvom stupni po skončení upraveného kontradiktórneho šetrenia, ktorých schválenie a potom uplatňovanie sa už realizovalo a ktoré sa práve vykonávajú, doplnené dodatoč- nými zásahmi (spočívajúcimi v prejedná- vanej veci ‚vo fyzickom zahradení‘ plochy pozdĺž nábrežia) na environmentálnych matriciach odlišných od prvých mat- 3. Má sa smernica Spoločenstva o environ- ríc, na základe ‚primeraných možností mentálnej zodpovednosti pri preven- nápravy škody na životnom prostredí‘? cii a odstraňovaní environmentálnych škôd (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 a v prejednávanej veci článok 7 a tam uvedená príloha II) s ohľadom na špe- cifickú situáciu lokality národného výz- namu Priolo vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva orgánom verejnej správy právomoc nariadiť z úradnej moci obdobné predpisy ako podmienky povo- 2. Má sa smernica Spoločenstva o environ- lenia na oprávnené využívanie pozemkov mentálnej zodpovednosti pri preven- nepriamo dotknutých sanáciou, pokiaľ už cii a odstraňovaní environmentálnych boli tieto pozemky predmetom sanácie

37. Talianska vláda tvrdí, že účelom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je najmä potvrdiť výklad vnútroštátneho práva vnútro- štátnym súdom, čiže výklad, ktorý sa odlišuje od výkladu odvolacieho súdu, a teda sleduje cieľ, ktorý nie je stanovený v článku 234 ES.

35. Polimeri a i., ENI a i., ERG a Sviluppo Ita- lia ako účastníci konania vo veci samej, ako aj Taliansko, Grécko, Holandsko a Komisia sa zúčastnili na spoločnom pojednávaní v troch 38. Je správne, že konanie stanovené veciach, ktoré sa konalo 15. septembra 2009. v článku 234 ES sa môže vzťahovať len na

I - 1931

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

výklad práva Spoločenstva alebo platnosť 41. Otázka prílišnej podrobnosti otázok sekundárnych aktov práva Spoločenstva. 9 môže byť na účely prípustnosti návrhov na Súčasné návrhy sa však výslovne týkajú začatie prejudiciálneho konania relevantná výkladu noriem primárneho alebo sekun- len v rozsahu, v akom v rámci konania zača- dárneho práva Spoločenstva. Tvrdeniu teda tého podľa článku 243 ES Súdny dvor nemá chýba akýkoľvek základ. právomoc uplatňovať pravidlá práva Spolo- čenstva na danú vec. 11 V týchto veciach sa však ustanovenia práva Spoločenstva musia vykladať výlučne s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci. Uplatňovanie práva v prejednávanej veci zostáva v právomoci vnútroštátneho súdu.

39. Odchýlka od názoru odvolacieho súdu už nie je prekážkou návrhu. Predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je totiž odstrániť pochybnosti týkajúce sa výkladu práva Spoločenstva. 10 Názorové rozdiely medzi súdmi o otázkach práva Spoločenstva svedčia o tom, že návrh na začatie prejudi- ciálneho konania je založený na skutočných pochybnostiach. 42. Otázka, či vnútroštátny súd správne vyjadril skutkový stav, nemôže byť objasnená Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania. 12 Na zisťovanie skutkového stavu sú oprávnené príslušné vnútroštátne súdy.

44. Tri prvé otázky položené vo veci C-378/08 smerujú k vyriešeniu otázky, či je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ vyjadrenou v článku 174 ES a v smernici 2004/35 preniesť zodpovednosť za náhradu škody na životnom prostredí na niektoré osoby z dôvodu ich podnikateľskej činnosti alebo ich postavenia 47. Zodpovednostný režim, ktorý stanovilo ako vlastníkov pozemkov, a to bez ohľadu na talianske právo, vyjadrený v návrhu na zača- to, či prispeli k príčinnej skutočnosti, alebo na tie prejudiciálneho konania, nie je smernicou akékoľvek zavinenie. o zodpovednosti za škodu na životnom pro- stredí nanútený ani výslovne zakázaný. Nao- pak, článok 16 nebráni členským štátom, aby si ponechali alebo prijali prísnejšie ustanove- nia v súvislosti s predchádzaním a odstraňo- vaním škody na životnom prostredí, najmä identifikácie ďalších zodpovedných strán. 45. Návrh na začatie prejudiciálneho konania určite spomína článok 174 ES, ale toto usta- novenie nevyžaduje samostatné skúmanie. Obmedzuje sa na vymedzenie všeobecných cieľov Spoločenstva v oblasti životného pro- stredia, ktorým musí dať zákonodarca Spolo- čenstva život, prv než budú zaväzovať členské štáty. 13 Uplatniteľnosť vnútroštátnych usta- novení v oblasti zodpovednosti teda nie je 48. Článok 16 smernice o zodpovednosti možné posudzovať meradlom článku 174 ES. za škodu na životnom prostredí sa inšpiruje článkom 176 ES. V súlade s týmto posledným menovaným článkom opatrenia prijaté podľa článku 175 ES, čiže ustanovenia, ktoré patria výlučne pod právo životného prostredia Spo- ločenstva, 14 ako je smernica o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí, nebránia členskému štátu udržiavať alebo zavádzať 46. Naproti tomu nie je možné vylúčiť, že prísnejšie ochranné opatrenia. smernica 2004/35 vylučuje vnútroštátne

51. Naproti tomu článku 176 ES sa nemožno 1. O uplatniteľnosti smernice o zodpoved- dovolávať, ak sa štátne opatrenie týka otázky, nosti za škody na životnom prostredí ktorá nie je upravená smernicou. Pojem prís- nejšie ochranné opatrenie logicky predpo- kladá porovnanie. Aby mohlo ísť o „prísnejšie ochranné opatrenie“, treba, aby v práve Spo- ločenstva existovalo opatrenie, ktoré je poten- ciálne menej ochranné. Ak takéto opatrenie neexistuje, nemôže ísť o prísnejšie ochranné opatrenie. Vzhľadom na to, že neexistujú príslušné ustanovenia práva Spoločenstva, sa členský štát obmedzí na vykonávanie svo- 53. Smernica o zodpovednosti za škodu na jich vlastných právomocí a v tomto prípade životnom prostredí môže slúžiť ako podklad na porovnanie pre prísnejšie opatrenia len v rozsahu, v akom je uplatniteľná. Pritom jej 15 — Rozsudok zo 14. apríla 2005, Deponiezweckverband Eiter- uplatniteľnosť ratione temporis, ako aj ratione köpfe, C-6/03, Zb. s. I-2753, bod 41. 16 — Rozsudok Deponiezweckverband Eiterköpfe, už citovaný materiae v konaní vo veciach samých je v poznámke pod čiarou 15, bod 52. spochybnená.

I - 1934

ERG A I.

a) O časovej pôsobnosti smernice o zodpo- 2007 alebo pred príslušným dátumom. Zo vednosti za škody na životnom prostredí stručného opisu škôd na životnom prostredí v návrhu na začatie prejudiciálneho kona- nia ostatne vyplýva, že zátoka Augusta je zasiahnutá javmi spôsobenými znečistením životného prostredia, ktoré sa začalo pravde- podobne veľmi dávno. 17

I - 1935

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

kumulatívnej škody sa smernica uplatňuje na takisto považovať za emisiu. 19 V nemec- časť škody, ku ktorej došlo alebo by mohlo kom práve záruk bol na opísanie tohto typu dôjsť po 30. apríli 2007. škody prijatý výstižný pojem „Weiterfressen“ (škoda, ktorá sa rozširuje). 20

59. Článok 17 prvá zarážka smernice o zod- povednosti za škody na životnom prostredí vylučuje z pôsobnosti smernice škodu spô- 62. Článok 17 prvá a druhá zarážka smernice sobenú pred príslušným dátumom (stará o zodpovednosti za škody na životnom pros- škoda). tredí vylučuje akékoľvek spätné uplatňovanie smernice. Komisia sledovala tento cieľ už od prípravných prác na smernici. 21 Odôvodne- nie č. 3 smernice preberá túto myšlienku, keď konštatuje, že ustanovenia tejto smernice by sa nemali vzťahovať na škodu vzniknutú pred uplynutím transpozičnej lehoty.

60. Okrem toho článok 17 druhá zarážka vylučuje škodu spôsobenú emisiou, udalos- ťou alebo haváriou, ku ktorej došlo po prísluš- nom dátume, ak bola spôsobená špecifickou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončila sa pred uvedeným dátumom. 63. Dôvod, pre ktorý je vylúčená spätná účinnosť, spočíva na zásade istoty právnych situácií, ktorá vo všeobecnosti bráni tomu, aby bol východiskový bod časovej pôsobnosti

65. Vo svetle týchto úvah článok 17 prvá zarážka smernice o zodpovednosti za škodu

67. Ako Komisia správne uvádza, smernica 22 — Rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, o zodpovednosti za škody na životnom pro- bod 20; z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C-110/97, stredí sa naproti tomu musí uplatňovať, ak Zb. s. I-8763, bod 151, a z 29. apríla 2004, Sudholz, C-17/01, Zb. s. I-4243, bod 33. pokračujúca činnosť spôsobí novú škodu. To 23 — Rozsudky z 5. decembra 1973, SOPAD, 143/73, Zb. s. 1433, je potrebné najmä na účely splnenia povin- bod 8; z 10. júla 1986, Licata/CES, 270/84, Zb. s. 2305, bod 31; z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS, C-122/96, nosti predchádzať škode na životnom pros- Zb. s. I-5325, bod 14; z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz- tredí, ktorá vyplýva z článku 5. Okrem zásady -Meyer, C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 50, a z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb. s. I-9465, „znečisťovateľ platí“ toto ustanovenie konkre- bod 43. tizuje dve ďalšie zásady práva životného pro- 24 — Rozsudky zo 16. mája 1979, Tomadini, 84/78, Zb. s. 1801, bod 21; zo 14. januára 1987, Nemecko/Komisia, 278/84, stredia Spoločenstva v súlade s článkom 174 Zb. s. 1, bod 36; z 29. júna 1999, Butterfly Music, C-60/98, Zb. s. I-3939, bod 25, a Pokrzeptowicz-Meyer, už citovaný ods. 2 ES: preventívnu činnosť a nápravu v poznámke pod čiarou 23, bod 55. zásahov do životného prostredia pri zdroji.

I - 1937

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

68. Skutočnosť, že činnosť sa začala pred tieto činnosti v súlade s platným právom a/ nadobudnutím účinnosti smernice o zod- alebo v súlade so stavom poznania, článok 8 povednosti za škody na životnom prostredí, ods. 4 umožňuje oslobodiť prevádzkovateľov nemôže úplne oslabiť povinnosť prevencie. od nákladov. Ak napríklad zariadenie už dlhý čas spôso- buje škodu na životnom prostredí v rámci svojej bežnej prevádzky, je podľa tejto smer- nice v zásade potrebné predchádzať tejto škode od 30. apríla 2007.

I - 1938

ERG A I.

73. Takýto výklad by mohol byť založený Smernica o zodpovednosti za škodu na život- na znení článku 17 druhej zarážky smer- nom prostredí však neukladá prevádzkovate- nice o zodpovednosti za škodu na životnom ľovi práve takúto povinnosť. Predchádzanie prostredí vzhľadom na to, že činnosť, ktorá novej budúcej škode spôsobenej vykonáva- spôsobila znečistenie, nebola ukončená, ale ním činnosti sa naproti tomu viaže práve na naďalej prebieha. Skutočnosť, že táto činnosť činnosť. Smernica má za cieľ zabrániť tomu, je naďalej vykonávaná, a rozširovanie sta- aby táto činnosť spôsobila ďalšiu škodu rej škody naznačujú, že ide o situáciu, ktorá v budúcnosti. ešte nevznikla a na ktorú sa budú v budúc- nosti uplatňovať nové pravidlá. To by takisto v budúcnosti zaručovalo, že rozširovaniu takejto pokračujúcej škody bude v súlade so smernicou zabránené.

76. Smernica o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí sa v dôsledku toho nevzťahuje na škodu na životnom prostredí, ktorá bola spôsobená činnosťami vykoná- vanými pred 30. aprílom 2007. Nevylučuje teda vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa nápravy takejto škody. 74. To by sa však rovnalo nepriamemu roz- šíreniu uplatňovania smernice na činnosti, ktoré boli vykonávané pred nadobudnutím jej účinnosti. Práve tomu sa snažia zabrániť ustanovenia týkajúce sa časového uplatňova- nia smernice.

b) O uplatniteľnosti ratione materiae smer- nice o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí

75. Povinnosť predchádzania škode na život- nom prostredí nevedie k odlišnému výsledku. Predchádzanie škode na životnom prostredí v rámci vykonávania činnosti je úplne odlišné od predchádzania pokračujúcim účinkom 77. Komisia okrem toho vyjadruje pochyb- starej škody. Opatrenia, ktoré majú za cieľ nosti o uplatniteľnosti ratione materiae predchádzať rozširovaniu škody, možno len smernice 2004/35 na skutkový stav vo veci s ťažkosťami považovať za opatrenia, ktoré samej. Tieto pochybnosti vyplývajú zo sku- naďalej patria pod prevenciu alebo nápravu točnosti, že vnútroštátny súd sa domnieval, zásahov do životného prostredia pri zdroji. že z dôvodu veľkého počtu podnikov, ktoré Často pôjde skôr o nápravu starej škody. sa vystriedali v zátoke Augusta, nie je možné

79. Toto ustanovenie istotne spadá pod výnimky zo smernice o zodpovednosti za na životnom prostredí. V skutočnosti však 81. Treba však reštriktívne vykladať pod- ide skôr o spresnenie rozsahu pôsobnosti mienku, podľa ktorej musí byť predmetná všeobecných ustanovení týkajúcich sa uplat- škoda na životnom prostredí spôsobená pod- ňovania smernice, ktoré figurujú v článku 3 nikateľskou činnosťou, čiže podmienku, na ods. 1: podľa tohto článku sa smernica uplat- ktorú článok 3 ods. 1 smernice o zodpoved- ňuje na škodu na životnom prostredí spôso- nosti za škodu na životnom prostredí viaže benú podnikateľskou činnosťou. Článok 4 uplatňovanie tejto smernice. Smernica totiž ods. 5 spresňuje, že sa vzťahuje aj na škodu, stanovuje aj pátranie po príčinách škody. ktorá je spôsobená znečistením plošného V súlade s článkom 11 ods. 2 povinnosť sta- charakteru. Takéto znečistenie teda v zásade noviť, ktorý prevádzkovateľ spôsobil škodu nepredstavuje prekážku uplatňovania smer- alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody, nice, ak možno zistiť nevyhnutnú príčinnú prislúcha príslušnému orgánu. Okrem toho súvislosť. článok 5 ods. 4, článok 6 ods. 3 a článok 8 ods. 2 druhý pododsek umožňujú prijímať opatrenia, ak nie je možné identifikovať osobu, ktorá spôsobila škodu. Tieto ustanove- nia, ku ktorým sa vrátim, 26 by nemali zmysel, ak by sa smernica neuplatňovala v prípade, keby nebola zistená príčina škody.

80. Článok 4 ods. 5 smernice o zodpoved- nosti za škody na životnom prostredí spo- 25 — Biela kniha, už citovaná v poznámke pod čiarou 21, s. 11. číva na úvahe, podľa ktorej môže byť v praxi 26 — Pozri bod 118 a nasl. nižšie.

27 — Pozri v tejto súvislosti bod 120 návrhov, ktoré som pred- niesla vo veci Commune de Mesquer, rozsudok z 24. júna 84. Zásada „znečisťovateľ platí“ je v súlade 2008, C-188/07, Zb. s. I-4501. 28 — Pozri bod 66 návrhov, ktoré predniesol generálny advo- s článkom 174 ods. 2 ES jednou zo základ- kát Jacobs vo veci GEMO, rozsudok z 20. novembra 2003, ných zásad politiky Spoločenstva v oblasti C-126/01, Zb. s. I-13769. 29 — Pozri bod 1 prílohy odporúčania Rady 75/436/Euratom, životného prostredia. Článok 1 a odôvodne- ESUO, EHS z 3. marca 1975 týkajúceho sa započítania nie č. 2 smernice o zodpovednosti za škodu nákladov a zasahovania orgánov verejnej správy do oblasti životného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 194, na životnom prostredí v tejto súvislosti s. 94).

I - 1941

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

rozdelení nákladov má zásada „znečisťovateľ z toho vyvodiť, že ten, kto je povinný vyko- platí“ aj funkciu motivačnú a spravuje sa zása- nať nápravu, je oprávnený prijať opatrenia na dou prevencie. 30 majetku iného.

89. Okrem toho z článku 3 ods. 1 smernice 87. Smernica o zodpovednosti za škodu o zodpovednosti za škodu na životnom pro- na životnom prostredí konkretizuje najmä stredí vyplýva, že táto smernica nestanovuje zásadu „znečisťovateľ platí“ najmä tým, že zodpovednosť za všetku škodu na životnom nápravu ukladá na ťarchu zodpovedného pre- prostredí; pokiaľ ide o túto zodpovednosť, vádzkovateľa v súlade s článkom 6, a tým, že navyše rozlišuje medzi rôznou škodou. v článku 8 ods. 1 stanovuje, že prevádzkova- teľ znáša náklady na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa smernice. Podľa článku 2 ods. 6 je prevádzkovateľom ten, kto preberá zodpovednosť za činnosť, ktorá spô- sobila škodu. Je to v zásade ten, kto je v naj- lepšom postavení na to, aby zabránil škode na životnom prostredí vyplývajúcej z jeho činnosti.

91. Na druhej strane článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 2004/35 stanovuje zodpovednosť za zavinenie alebo za nedbanlivosť v rámci iných činností v prípade škody na chránených dru- hoch a prirodzených biotopoch chránených článkom 6 ods. 3 a 4 alebo článkom 16 smer- 93. V obidvoch prípadoch zodpovednosť na nice „o biotopoch“ 32 alebo článkom 9 smer- základe článku 3 ods. 1 smernice 2004/35 nice „o vtáctve“ 33. Pokiaľ však ide o takúto v každom prípade predpokladá, že škoda bola škodu, nebol predložený alebo uvádzaný spôsobená uvedenými činnosťami. V súlade nijaký dôkaz. s článkom 11 ods. 2 povinnosť stanoviť, ktorý prevádzkovateľ spôsobil škodu, prislúcha príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Bez ohľadu na takéto zistenie je prevádzkovateľ povinný v súlade s článkami 5 až 7 vykoná- vať preventívnu činnosť, ak je to potrebné, napraviť škodu a oznámiť to príslušným orgá- nom. Táto zodpovednosť je obmedzená člán- kom 8 ods. 3, ak prevádzkovateľ dokáže, že škodu spôsobila tretia osoba alebo že škoda 92. Keďže zodpovednosť za škodu spôso- je výsledkom plnenia príkazu vydaného benú na chránených druhoch a prirodzených orgánmi verejnej správy. biotopoch je výslovne viazaná na zavinené konanie, zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z činností uvedených v prílohe III môže a con- trario v zásade zohrávať úlohu bez ohľadu na akékoľvek zavinené konanie. To potvrdzuje možnosť členských štátov podľa článku 8 ods. 4 stanoviť oslobodenie od nákladov na nápravu, ak nešlo o zavinenie prevádzkova- teľa a ak bola činnosť, ktorá spôsobila škodu, povolená alebo vykonaná v súlade so stavom 94. Cieľom smernice o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí je konkretizovať zásadu „znečisťovateľ platí“ v určitej forme. V zásade teda prevádzkovatelia musia zná- 32 — Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane priro­ dzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín šať náklady na škodu na životnom prostredí, (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102). ktorú spôsobili. Toto započítanie nákladov 33 — Smernica Rady 79/409/EHS z 21. mája 1992 o ochrane pri- rodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín vytvára u prevádzkovateľov podnet, aby pred- (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 98). chádzali škodám na životnom prostredí. Je

96. Druhou otázkou položenou vo veci C-378/08 chce vnútroštátny súd zistiť, či je prípustné preniesť zodpovednosť za nápravu škody na životnom prostredí na subjekt, ktorý je držiteľom vecných práv, a/alebo na subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v zne- čistenej lokalite. Súd spresňuje túto otázku, 99. Podmienky, za ktorých prevádzkovateľ keď sa pýta, či môže zodpovednosť vyplývať znečisťovateľ nie je povinný znášať náklady, výlučne zo vzťahu „prítomnosti“, v ktorom sa sú upravené najmä v článku 8 smernice

I - 1944

ERG A I.

2004/35. Širšie oslobodenia od nákladov by ktoré sa nenachádzajú v návrhu Komisie, doň pravdepodobne skreslili konkretizáciu zásady začlenila Rada na návrh viacerých členských „znečisťovateľ platí“ podľa smernice. Znížili štátov. 34 by podnecujúci účinok stanovenej zodpo- vednosti a zmenili by rozdelenie nákladov, ktoré zákonodarca Spoločenstva považuje za spravodlivé.

102. Ak nechceme zbaviť prvej zodpoved- nosti zodpovedného prevádzkovateľa obsahu, článok 16 ods. 1 smernice 2004/35 nie je možné vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu identifikovať ďalšie zodpovedné stra- ny, 35 ktoré ho nahradia. Je tiež opodstatnené 100. Článok 16 ods. 1 smernice o zodpoved- odmietnuť možnosť identifikovať dodatočné nosti za škodu na životnom prostredí určite zodpovedné osoby, 36 ktoré sú na to povinné svedčí o tom, že prevádzkovateľ znečisťovateľ na rovnakom základe ako on a ktoré znižujú nemôže byť jedinou možnou zodpovednou jeho zodpovednosť. stranou. Toto ustanovenie výslovne dovoľuje členským štátom identifikovať ďalšie zodpo- vedné strany.

umožnili prevádzkovateľovi vymáhať náklady i) Ergänzende Haftungsmodelle auf Basis des na odstránenie znečistenia, ak dokáže, že Verursacherprinzips škoda bola spôsobená tretími osobami alebo v dôsledku príkazu orgánov verejnej správy. To sa však vysvetľuje skutočnosťou, že prevádzkovateľ je vo všeobecnosti v najlep- šom postavení, aby vykonal nápravu, pretože má kontrolu nad zdrojom škody a v každom prípade predovšetkým nad kontaminova- nými pozemkami. Naproti tomu ďalší znečis- ťovatelia môžu byť väčšinou len nútení znášať náklady. 106. Je logické identifikovať osoby zodpo- vedné na doplnkovom základe predovšetkým pri súčasnom dodržaní zásady „znečisťovateľ platí“. Vzhľadom na možnú komplexnosť prí- čin škody na životnom prostredí členské štáty, ako aj Spoločenstvo disponujú v tomto smere rozsiahlou organizačnou právomocou. 37 Smernica o zodpovednosti za škodu na život- nom prostredí nevyčerpáva manévrovací priestor práva Spoločenstva. Táto smernica nielen spochybňuje zodpovedného prevádz- kovateľa ako znečisťovateľa, ale aj ponecháva členským štátom možnosť rozšíriť zodpoved- nosť na ďalších znečisťovateľov. Článok 16 104. Zodpovednosť ďalších strán musí byť ods. 1 sa príkladom zmieňuje o rozšírení na skôr doplnkovej povahy. Možno ju zisťovať ďalšie činnosti. iba v prípade, ak nie je možné určiť žiadneho prevádzkovateľa znečisťovateľa.

107. V prejednávanej veci si napríklad možno predstaviť, že za znečisťovateľa sa bude považovať vlastník alebo užívateľ pozemku, ktorého stav spôsobuje škodu na životnom prostredí — vo forme škody, ktorá sa napríklad rozširuje —, bez ohľadu na akú- 105. S touto výhradou môžu členské štáty koľvek podnikateľskú činnosť. Príčina škody konkretizovať zásadu „znečisťovateľ platí“ sa totiž nachádza v zóne, nad ktorou má kon- iným spôsobom, ako to bolo vykonané trolu, a jeho spolupráca je na nápravu ujmy v smernici o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí [pozri písm. i)], ako aj rozvinúť pravidlá zodpovednosti, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na akýkoľvek podiel na 37 — Pozri bod 52 a nasl. a konkrétne bod 58 návrhov, ktoré som predniesla vo veci Futura Immobiliare a i., rozsudok už cito- škode [pozri písm. ii)]. vaný v poznámke pod čiarou 30.

ii) Doplnkové zodpovednostné režimy bez ohľadu na akýkoľvek podiel na škode 109. Okrem toho finančná zodpovednosť je v zásade tiež v súlade so zásadou „znečisťo- vateľ platí“, ak je možné určiť podiel na škode, ale nie jej význam. Často je totiž v praxi ťažké, ba dokonca nemožné presne vyčísliť podiel rôznych osôb na určitej škode na životnom prostredí. Ak by boli celkovo oslobodené od svojej zodpovednosti, zásada „znečisťovateľ platí“ by bola oslabená. V takýchto prípa- 111. Naproti tomu zodpovednosť, ktorá sa doch by mohli členské štáty uložiť náklady neviaže na príčinnú súvislosť medzi činnos- na spoločnú ťarchu identifikovateľných zne- ťou zodpovedného a škodou, by bola podľa čisťovateľov. Vo vnútroštátnom práve by tak stanoviska Polimeri a i. v rozpore so zásadou mohli byť prijaté potrebné pravidlá týkajúce „znečisťovateľ platí“ upravenou v smernici sa rozdelenia bremena medzi rôznych znečis- o zodpovednosti za škody na životnom pros- ťovateľov a toto právo by sa mohlo inšpirovať tredí. S týmto hľadiskom je potrebné súhlasiť, zodpovedajúcimi ustanoveniami, ktoré pla- tia v iných oblastiach práva zodpovednosti. Táto právomoc členských štátov je v súlade 38 — Biela kniha, už citovaná v poznámke pod čiarou 21, s. 19. 39 — Článok 19 ods. 2 návrhu, už citovaný v poznámke pod čia- s duchom článku 9 smernice o zodpovednosti rou 21, s. 46. za škody na životnom prostredí. 40 — Pozri bod 118 a nasl. nižšie.

I - 1947

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

keďže funkcia spravodlivého rozdelenia 113. V dôsledku toho smernica o zodpoved- nákladov, ktorá sa pripisuje tejto zásade, by nosti za škodu na životnom prostredí pripúšťa bola oslabená, ak by boli náklady na odstráne- aj to, že náklady na odstránenie znečistenia nie znečistenia pripísané niekomu, kto škodu budú znášať osoby iné ako zodpovedný pre- nespôsobil. 41 vádzkovateľ. Dovoľuje totiž členskému štátu, aby prijal opatrenia na svoje vlastné náklady, ak nie je možné identifikovať znečisťova- teľa alebo ak znečisťovateľ nie je dostatočne aktívny. 42

I - 1948

ERG A I.

neprimerané výsledky. 43 Je však pochybné, či o zodpovednosti za škodu na životnom pro- možno túto zásadu uplatňovať na prísnejšie stredí nevylučuje zodpovednosť za škodu na ochranné opatrenia v zmysle článku 176 ES. 44 životnom prostredí bez ohľadu na akýkoľvek Ak sa rešpektuje prednostná zodpovednosť podiel na príčinnej skutočnosti, okrem prí- zodpovedného prevádzkovateľa, tak v pre- padu, ak by takáto zodpovednosť zasahovala jednávanej veci nie je možné vyvodiť záver do zásadnej zodpovednosti zodpovedného o existencii zjavne neprimeraných režimov prevádzkovateľa. zodpovednosti.

e) O upustení od stanovenia príčin iii) Odpoveď na druhú otázku položenú vo veci C-378/08

116. Ak sa vrátime k Archimedovej vete 118. Prvá otázka položená vo veci C-378/08 citovanej v úvode, faktická zodpovednosť za má zistiť, či nápravné opatrenia môžu byť škodu na životnom prostredí nutne nevy- uložené na ťarchu podnikom, ktoré v súčas- žaduje taký oporný bod vo forme príčinnej nosti už dlhý čas pôsobia v znečistenej zóne súvislosti, aký je stanovený v smernici o zod- alebo v zóne, ktorá hraničí so zónou znečiste- povednosti za škodu na životnom prostredí. nou v minulosti, bez ohľadu na vykonanie aké- Členské štáty naopak disponujú širokou mie- hokoľvek šetrenia na účely stanovenia osoby rou voľnej úvahy pri zavádzaní doplnkových zodpovednej za predmetné znečistenie. zodpovednostných režimov.

117. V tomto zmysle je opodstatnené odpo- 119. V súlade s článkom 11 ods. 2 smernice vedať na druhú otázku tak, že smernica o zodpovednosti za škodu na životnom pro- stredí prislúcha povinnosť stanoviť, ktorý prevádzkovateľ spôsobil škodu alebo bez- 43 — Pozri rozsudok Futura Immobiliare a i., už citovaný prostrednú hrozbu vzniku škody príslušnému v poznámke pod čiarou 30, bod 56, a bod 32 návrhov, ktoré orgánu. Táto povinnosť má zásadný význam som predniesla v tejto veci. 44 — Pozri rozsudok Deponiezweckverband Eiterköpfe, už cito- pre uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ vaný v poznámke pod čiarou 15, bod 63. tak, ako je konkretizovaná v smernici. Ak by

I - 1950

ERG A I.

ako to vo všeobecnosti vyžaduje článok 174 vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje ods. 3 ES v rámci uplatňovania európskeho v oblasti škody na životnom prostredí zodpo- práva životného prostredia. 45 vednosť bez ohľadu na zavinenie.

125. V dôsledku toho je potrebné odpove- dať na prvú otázku tak, že smernica o zod- povednosti za škodu na životnom prostredí umožňuje

127. Samotná smernica 2004/35 pozná dva druhy zodpovednosti za škodu na životnom — upustiť od stanovenia príčin škody, ak prostredí: objektívna zodpovednosť bez zavi- pokračovanie v šetrení nie je úspešné, a nenia sa uplatňuje v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) na niektoré činnosti súvisiace s kon- krétnymi rizikami. Súčasne podlieha každá podnikateľská činnosť zodpovednosti za zavi- nenie v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b), pokiaľ ide o určitú škodu spôsobenú na chrá- — pred ukončením šetrenia prijímať nalie- nených druhoch a prirodzených biotopoch. havé opatrenia.

f ) O zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie

129. Pre tretiu otázku položenú vo veci C-378/08 z toho vyplýva, že smernica 2004/35 nevylučuje režimy zodpovednosti za škodu na životnom prostredí bez zavinenia. 131. Je pravda, že rámcová smernica o odpa- doch sa uplatňuje až od roku 1977, 47 a je teda pravdepodobné, že nepokrýva každé zne- čistenie, ktoré viedlo k predmetnej škode na životnom prostredí. Je však možné, že značná časť škody na životnom prostredí vznikla v priebehu 30 rokov pred nadobudnutím účinnosti smernice o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí, a nie v priebehu dvoch rokov, počas ktorých bola smernica platná. Otázka, do akej miery sa rámcová smernica o odpadoch bude ďalej uplatňovať po nado- budnutí účinnosti smernice o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí a aké sú 2. O význame zásady „znečisťovateľ platí“ budúce účinky jej nového prepracovania, 48 v rámci rámcovej smernice o odpadoch nebola v prejednávanej veci položená a nie je potrebné na ňu odpovedať.

135. V rozpore so smernicou o zodpoved- nosti za škodu na životnom prostredí toto ustanovenie nespresňuje, ktorá z týchto osôb znáša náklady na odstránenie odpadu. Súdny dvor napriek tomu vychádza z myšlienky, 133. Odpad musí byť v súlade s článkom 4 že pokiaľ ide o únik uhľovodíkov v rámci rámcovej smernice o odpadoch zhodnoco- prevádzky čerpacej stanice, je v zásade ako vaný alebo zneškodňovaný bez ohrozenia držiteľ a pôvodca tohto odpadu zodpovedný zdravia ľudí a bez použitia postupov alebo prevádzkovateľ čerpacej stanice. 51 V prípade metód, ktoré by mohli poškodiť životné pro- uhľovodíkov, ktoré boli náhodne vypustené stredie. Odstraňovanie alebo zhodnocovanie do mora v dôsledku havárie ropného tankera, znečisťujúcich látok, ktoré spôsobili pred- vlastník lode prepravujúcej uvedené uhľovo- metnú škodu na životnom prostredí, ako aj díky ich má fakticky v držbe bezprostredne kontaminovanej pôdy v mnohých prípadoch predtým, ako sa stanú odpadom. V dôsledku zahŕňa časť nápravy škody. toho v zásade znáša náklady súvisiace s ich odstránením. 52

134. Podľa článku 15 rámcovej smernice o odpadoch v súlade so zásadou „znečisťo- vateľ platí“ náklady na zneškodňovanie znáša 136. Zodpovednosť ďalších strán však môže držiteľ, pre ktorého nakladanie s odpadmi byť založená, ak sú zodpovedné za vznik uskutočňuje zariadenie na zber odpa- odpadu z dôvodu osobitných okolností. 53 dov, alebo podnik a/alebo predchádzajúci

51 — Rozsudok Van de Walle a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 59. 49 — Rozsudky zo 7. septembra 2004, Van de Walle a i., C-1/03, 52 — Rozsudok Commune de Mesquer, už citovaný v poznámke Zb. s. I-7613, body 47 až 50, a Commune de Mesquer, už pod čiarou 27, bod 74. citovaný v poznámke pod čiarou 27, body 57 až 59. 53 — Pozri rozsudky Van de Walle, už citovaný v poznámke pod 50 — Rozsudok Van de Walle a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 60, a Commune de Mesquer, už citovaný čiarou 49, bod 52. v poznámke pod čiarou 27, bod 76 a nasl.

I - 1954

ERG A I.

ustanovenia týkajúce sa zmeny príkazov na zásada ochrany legitímnej dôvery 56 a propor- nápravu. Článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 cionality 57, ktoré musia rešpektovať pri prebe- uvádzajú len to, že príslušný orgán rozhodne raní a uplatňovaní práva Spoločenstva. 58 o prijatí nápravných opatrení. Táto formulá- cia musí byť teda vykladaná v tom zmysle, že zahŕňa zmenené alebo dodatočné nápravné opatrenia. 55

144. Legitímna dôvera v ponechanie príka- zov na nápravu v platnosti môže byť podľa týchto zásad chránená, ak akty správnych orgánov vyvolali u pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu odôvodnenú dôveru v ich trvalosť. 59 Vzhľadom na neexistenciu 142. Tento výklad sa vyžaduje konkrétne vedeckej istoty v oblasti nápravy škody na preto, lebo posúdenie účinnosti nápravných životnom prostredí by však mali byť predpo- opatrení sa môže meniť počas ich vykonáva- klady, pri ktorých je nevyhnutné chrániť legi- nia alebo po ňom. Preto by nebolo v súlade tímnu dôveru, zriedkavé. s cieľom vysokej úrovne ochrany a napokon mohlo by byť neprimerané musieť sa vždy pridŕžať bez akejkoľvek zmeny postupov nápravy, ktoré boli nariadené, aj keď je ich účinnosť čoraz viac pochybná.

145. V súlade so zásadou proporciona- lity nesmú opatrenia na nápravu škody na životnom prostredí prekročiť medze toho,

čo je primerané a nevyhnutné na uvedenie škodu na životnom prostredí nebráni zmene životného prostredia do správneho stavu, príkazov na nápravu, ak sa rešpektujú vše- pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viace- obecné zásady práva Spoločenstva. rými primeranými opatreniami, je potrebné použiť najmenej obmedzujúce opatrenia a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané v pomere k sledovaným cieľom. 60

146. Vnútroštátny súd vo svojej otázke oso- bitne zdôrazňuje, že zmenené opatrenia už boli vykonané. V rámci rozhodnutia o zmene opatrení je istotne potrebné prihliadnuť na 2. O druhej otázke položenej vo veciach túto okolnosť, nemusí však vylúčiť akúkoľvek C-379/08 a C-380/08 — upustenie od analýzy zmenu. Môže byť určite neprimerané, ak prí- účinkov slušné orgány znehodnotia niektoré nápravné opatrenia a posteriori tým, že nariadia iné opatrenia bez toho, aby tieto opatrenia sľu- bovali priniesť dostatočnú pridanú hodnotu. Ak by sa však v priebehu vykonávania náprav- ných opatrení ukázalo, že nie sú dostatočné, musí byť možné nariadiť zmenené alebo dodatočné opatrenia na účely zaručenia úspešnosti nápravy.

153. Smernica o zodpovednosti za škody na životnom prostredí teda zrejme neobsahuje ustanovenia, ktoré by bránili príslušnému 150. To však neznamená, že v iných prípa- orgánu zmeniť z úradnej moci nápravné doch musia orgány vždy počkať na návrhy opatrenia. prevádzkovateľa. Inak by mohli prevádzko- vatelia ak nie zablokovať, tak aspoň prekaziť nápravu škody na životnom prostredí zdrža- ním sa konania.

b) O hodnotení účinkov

151. V dôsledku toho článok 6 ods. 2 písm. b) až d) smernice o zodpovednosti za škody na životnom prostredí oprávňuje orgány, aby kedykoľvek preniesli na prevádzkovateľa povinnosť prijať nápravné opatrenia. Člá- nok 11 ods. 2 takisto zdôrazňuje, že príslušný orgán rozhoduje o nápravných opatreniach, 154. Hodnotenie účinkov je stanovené ktoré je potrebné prijať. Z odôvodnenia č. 24 v bode 1.3.1. prílohy II. Skutočnosti vymenované

I - 1957

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

vnútroštátnym súdom v jeho otázke sú v nej prostredí, ktorý stanovuje, že niektoré kri- uvedené súčasne s ďalšími kritériami. tériá musia byť povinne zohľadnené, ak sa treba rozhodnúť medzi nápravou škody rôz- neho druhu. Výber medzi rôznymi možnými nápravnými opatreniami v prípade jednej škody je v zásade rovnakej povahy.

I - 1958

ERG A I.

úplné hodnotenie v súlade s bodom 1.3.1. prí- opatreniach sa s nimi nekonzultovalo, je lohy II smernice o zodpovednosti za škodu na potrebné odkázať na článok 7 ods. 4 smernice životnom prostredí. Okrem toho nie je možné o zodpovednosti za škodu na životnom pros- vylúčiť, že výber sa bude riadiť dodatočnými tredí. V súlade s týmto ustanovením príslušný hodnotiacimi kritériami — s prihliadnutím orgán v každom prípade vyzve osoby, na kto- na konkrétne okolnosti prejednávanej veci rých pozemku sa majú vykonať nápravné a napríklad na nadobudnuté skúsenosti. opatrenia, aby predložili svoje pripomienky, na ktoré bude tento orgán prihliadať.

I - 1959

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

nariadené prvýkrát na základe podrobného za škodu na životnom prostredí. Upustenie vyhodnotenia, ich zmena musí spočívať na od procesných štádií nie je spôsobilé posil- dôvodoch, ktoré sa vzťahujú na hodnote- niť ochranu životného prostredia, ale skôr ju nie realizované na začiatku. To si vyžaduje ohroziť. Vyhodnotenie a konzultácia majú za konkrétne to, aby nové dôvody spočívali na cieľ doplniť informácie, na ktorých sa zakladá porovnateľnom vedeckom základe. rozhodnutie o nápravných opatreniach. Odô- vodnenie rozhodnutia naproti tomu obsahuje prvok sebakontroly. 65 Ak nie je možné vyjad- riť presvedčivé dôvody, treba opätovne pre- skúmať rozhodnutie.

163. Záťaž, ktorú predstavuje vyhodnotenie zmeny nápravných opatrení, však môže byť znížená, hoci len preto, lebo dôležité infor- mácie už boli zozbierané v rámci vyhodno- c) Odpoveď na druhú otázku položenú vo tenia počiatočných nápravných opatrení. veciach C-379/08 a C-380/08 Nemožno vylúčiť, že nové informácie rela- tívne obmedzené čo do obsahu, ktoré vyplý- vajú napríklad z dodržiavania nápravných opatrení, spochybňujú skoršie výsledky a spolu so známymi informáciami nútia, aby bola náprava presmerovaná.

pravdepodobnú vedľajšiu škodu a opačné 167. Smernica o zodpovednosti za škodu na účinky na verejné zdravie a verejnú bezpeč- životnom prostredí sa priamo dotýka využí- nosť, ako aj lehoty potrebné na predpokla- vania pozemkov len v rozsahu, v akom má danú realizáciu. V konkrétnych prípadoch vzťah k nápravným a preventívnym opatre- však môže príslušný orgán čiastočne alebo niam. Preventívne opatrenia sa môžu kon- úplne upustiť od vykonania tohto vyhodnote- krétne priamo dotýkať činnosti vykonávanej nia, pri riadnom posúdení situácie, ak je toto na pozemku, napríklad ak musia byť dodr- rozhodnutie prijaté po konzultácii dotknu- žané hraničné hodnoty. Už nie je zakázané tých strán a ak je riadne odôvodnené. v rámci nápravných opatrení stanoviť pod- mienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa mohli využívať pozemky, ktoré sa majú vrátiť do pôvodného stavu. Ako uvádza Taliansko, je potrebné zamedziť prípadným konfliktom medzi využívaním a sanáciou. Okrem toho príloha II bod 2 smernice o zodpovednosti za škodu na životnom prostredí napríklad zná- zorňuje potrebu prijať opatrenia na zabráne- nie rizikám ohrozujúcim využívanie, ktoré by mohli vyplývať zo znečistenia pozemku.

3. O tretej otázke položenej vo veciach C-379/08 a C-380/08 — súvislosť medzi nápravnými opatreniami a využívaním pozemkov 168. Takéto príkazy však musia byť v súlade s požiadavkami smernice 2004/35 a kon- krétne s jej procesnými ustanoveniami, ktoré som už pripomenula.

166. Tretia otázka položená vo veciach C-379/08 a C-380/08 sa zaoberá súvislosťou medzi nápravnými opatreniami a využívaním pozemkov. Vnútroštátny súd by chcel zistiť, 169. Ak naproti tomu — ako vyplýva z pre- či je v súlade so smernicou o zodpovednosti judiciálnych otázok — predmetné pozemky za škodu na životnom prostredí prijať príkazy nepredstavujú alebo nespôsobujú/už nespô- na nápravu zmenené na základe podmienok sobujú škodu na životnom prostredí, smernica povolenia na oprávnené využívanie pozem- 2004/35 neobsahuje uplatniteľné pravidlá. kov nepriamo dotknutých sanáciou, pokiaľ už V rozpore so stanoviskom ERG z toho nie boli tieto pozemky predmetom sanácie alebo je možné konkrétne vyvodiť zákaz obmedziť ak v každom prípade nie sú znečistené. využívanie úplne asanovaných pozemkov. Ak

67 — 

Rozsudok

z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 až C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6; uznesenia z 19. marca 1993, Banchero, C-157/92, Zb. s. I-1085, bod 4; 171. Komisia vyjadruje závažné pochybnosti z 30. apríla 1998, Testa a Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 5, a z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, o prípustnosti štvrtej otázky položenej vo veci Zb. s. I-4979, bod 15; rozsudky z 9. septembra 2004, Carbo- nati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 10; zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, C-134/03, Zb. s. I-1167, bod 22; zo 6. decembra 2005, ABNA a i., C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, Zb. s. I-10423, bod 45; zo 14. decembra 2006, 66 — Pozri napríklad rozsudok z 3. mája 2005, Berlusconi a i., Confederación Española de Empresarios de Estaciones de C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, bod 65 a tam Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 26, a z 2. apríla 2009, citovanú judikatúru. Pedro IV Servicios, C-260/07, Zb. s. I-2437, bod 29.

I - 1962

ERG A I.

nápravných opatrení bez vyhlásenia akého- 176. Preto je podľa môjho názoru opod- koľvek verejného obstarávania a že Sviluppo statnené zamietnuť štvrtú otázku ako Italia je podnik založený štátom, ktorý pôsobí neprípustnú. na trhu.

2. Doplnkové pripomienky k odpovedi na otázku 174. V návrhu nie sú nijaké presnejšie údaje o verejnom obstarávaní. Neobjavujú sa v ňom dátum a forma verejného obstarávania ani jeho presný obsah alebo jeho hodnota. Nao- pak, vnútroštátny súd sa obmedzuje na veľmi všeobecný opis objednaných prác ako prác, „ktorých dopad na životné prostredie je silný a ktorých náklady sú veľmi vysoké“. Nie sú 177. Pre prípad, keby Súdny dvor rozhodol tam ani údaje o tom, do akej miery je Svi- o štvrtej prejudiciálnej otázke, budú súčasťou luppo Italia kontrolovaný štátom. Napokon mojich návrhov predsa len niektoré spres- vnútroštátny súd opomína pripomenúť usta- nenia týkajúce sa právneho rámca verejného novenia talianskeho práva, ktoré sa vzťahujú obstarávania v práve Spoločenstva, ktoré na verejné obstarávanie. môžu vnútroštátnemu súdu uľahčiť posúde- nie skutkového stavu v konaní vo veci samej z hľadiska práva Spoločenstva.

otázky, či bolo zadanie nápravných opatrení 181. Vnútroštátny súd musí teda v prvom vykonané spôsobom, ktorý je v súlade s prá- rade overiť, či je daná pôsobnosť smernice vom Spoločenstva v konaní vo veci samej. 2004/18. Na to je potrebné, aby išlo o „verejné Smernica 89/665 totiž obsahuje výlučne zákazky“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) procesné ustanovenia týkajúce sa opravných smernice 2004/18 a aby bola smernica uplat- prostriedkov v prípade porušenia ustanovení niteľná v súlade s ustanoveniami hlavy II kapi- týkajúcich sa zadávania zákaziek. Naproti toly II. Údaje figurujúce v návrhu na začatie tomu smernica 89/665 neobsahuje hmotno- prejudiciálneho konania nie sú dostatočné na právne pravidlá týkajúce sa samotného zadá- overenie tejto skutočnosti. Všeobecný kontext vacieho konania. prejednávanej veci má však sklon naznačovať, že ide o verejné zákazky na práce a služby, kto- rých hodnota je vyššia ako dolná hranica. Ak je to tak, v zásade by sa malo uplatňovať zadá- vacie konanie stanovené smernicou 2004/18. Kogentná povaha takéhoto konania sa však nevyhnutne nestráca, ak bola predmetná zákazka zadaná, lebo účastník v prvom rade povinný vykonať práce túto svoju povinnosť nesplní („náhradná náprava“).

180. Komisia má takisto dôvod uvádzať, že smernica 93/37 zrejme nie je uplatniteľná ratione temporis. V súlade s ustanoveniami 182. Talianska vláda však tvrdí, že pokiaľ článku 82 spolu s článkom 80 ods. 1 smernice ide o zákazku nazvanú „in house“, zadáva- 2004/18 bola totiž smernica 93/37 zrušená cie konanie nespadá do pôsobnosti smer- s účinkom od 31. januára 2006. Smernica nice 2004/18. Polimeri a i. túto analýzu 93/37 bola nahradená smernicou 2004/18. 68 spochybňujú. Napriek tomu, že vnútroštátny súd neuvádza dátum zadania zákazky Sviluppo Italia, vzhľa- dom na úvahy figurujúce v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné predpo- kladať, že k zadaniu došlo po 31. januári 2006. Plán vypracovaný spoločnosťou Sviluppo Ita- lia, ktorý počíta najmä s výstavbou umelého ostrova, sa totiž zdá byť súčasným projektom, o ktorom bolo po prvýkrát prijaté rozhodnu- tie 20. decembra 2007.

186. Jediným ustanovením relevantným v prejednávanej veci by mohol byť článok 31 prvý odsek bod 1 písm. c) smernice 2004/18. Podľa tohto článku môže byť zákazka zadaná na základe rokovacieho konania bez predchá- 184. Polimeri a i. tvrdia, že kapitál spoloč- dzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlá- nosti Sviluppo Italia nie je v celom rozsahu sení zadávacieho konania len v nevyhnutnej vo vlastníctve orgánov verejnej správy a že miere, ak z dôvodov časovej tiesne spôsobenej Sviluppo Italia nevykonáva podstatu svojej udalosťami, ktoré príslušní verejní obstaráva- činnosti s orgánmi verejnej správy. Z dôvodu telia nemohli predvídať, nie je možné dodržať nedostatku údajov v návrhu na začatie preju- požadované lehoty. Podľa mňa je však veľmi diciálneho konania však Súdny dvor nemôže málo pravdepodobné, že by sa vypracovanie a vykonanie nápravných opatrení mohli stať naliehavými bez toho, aby to mohli orgány 69 — O obidvoch podmienkach pozri rozsudky z 18. novembra verejnej správy predvídať. Znečistenie je tu 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 50; z 11. janu- totiž už dlho a bolo už predmetom iných ára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau, C-26/03, Zb. s. I-1, bod 49; z 13. januára 2005, Komisia/Španielsko, C-84/03, nápravných opatrení. Ide tu však aj o otázku, Zb. s. I-139, bod 38; z 11. mája 2006, Carbotermo a Consor- zio Alisei, C-340/04, Zb. s. I-4137, bod 33, a z 9. júna 2009, ktorá v konečnom dôsledku patrí do výluč- Komisia/Nemecko, C-480/06, Zb. s. I-4747, bod 34. ného posúdenia vnútroštátneho súdu.

I - 1965

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-378/08 A SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

I - 1966

ERG A I.

— pred ukončením šetrenia prijímať naliehavé opatrenia.

4. Smernica 2004/35 nevylučuje režimy zodpovednosti za škodu na životnom prostredí bez zavinenia.

5. Štvrtá otázka je neprípustná.

188. Súdny dvor by mal odpovedať na otázky položené vo veciach C-379/08 a C-380/08 takto:

I - 1968