C-393/08

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-393/08

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 11. marca 2010 1

I — Úvod na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni pritom nie je jasne preukázaná. To vyvolá- va otázky o prípustnosti otázok položených vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o prípadnú potrebu ich preformulovať.

1. Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Taliansko) (ďalej len „Tribunale“) bol na rozhodnutie predložený spor medzi Ema nuelou Sbarigiovou, lekárničkou, a správnym orgánom mesta Rím vo veci regionálnej práv nej úpravy upravujúcej otváracie hodiny le kární, najmä vylúčenie akejkoľvek možnosti vzdať sa každoročného obdobia zatvorenia lekárne. Práve v tomto rámci sa vnútroštátny II — Právny rámec súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súd nemu dvoru dve prejudiciálne otázky, pričom prvá sa týka výkladu článkov 49 ES, 81 ES, 82 ES, 83 ES, 84 ES, 85 ES a 86 ES a druhá výkla du článkov 152 ES a 153 ES 2.

3. Poskytovanie lekárenských služieb v Ta liansku sa v zásade organizuje vo forme kon cesií na službu vo verejnom záujme a je pod 2. Z návrhu na začatie prejudiciálneho kona mienené vydaním povolenia. nia vyplýva, že vnútroštátny súd má pochyb nosti o súlade predmetnej regionálnej právnej úpravy najmä so zásadami, ktoré tvoria základ politiky voľnej hospodárskej súťaže. Súvislosť medzi ustanoveniami práva Únie citovanými v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a diskusiou o hospodárskej súťaži vedenou

4. Otváracie hodiny, rozpis služieb a dovo 1 — Jazyk prednesu: francúzština. lenky lekární sú na účely zaručenia kontinuity 2 — Keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania je z 21. mája lekárenskej služby a ochrany verejného zdra 2008, bude odkazovať na ustanovenia Zmluvy ES podľa číslovania uplatniteľného pred nadobudnutím účinnosti via upravené regionálnymi zákonmi. V prípa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. de Lazia ide o regionálny zákon č. 26 z 30. júla

2. Pre prevádzky umiestnené v osobitných mestských oblastiach môžu byť otváracie hodiny v týždni, dovolenky mestských lekár ní a pol deň na účely týždenného odpočinku 9. Táto žiadosť predložená na základe člán ku 10 ods. 2 regionálneho zákona č. 26/2002 3 — GURI č. 24, osobitná séria č. 3 zo 14. júna 2003 a Boll. Uff. bola následne rozšírená o požiadavku oslo Lazio č. 23, riadna príloha č. 5 z 20. augusta 2002. bodenia od povinnosti zatvoriť lekáreň počas

I - 6341

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-393/08

dovoleniek za kalendárny rok, o možnosť 12. Podľa Tribunale by na odôvodnenie tých rozšírenia týždenných otváracích hodín po to obmedzujúcich ustanovení vzťahujúcich sa čas celého roka a o možnosť nezatvoriť leká na otváracie hodiny lekární nestačilo posúde reň počas sviatkov. V tomto ohľade Emanu nie lekárenskej služby ako služby vo verejnom ela Sbarigia tvrdí, že takéto povolenie bolo záujme zaručujúcej ochranu zdravia spotre 8. septembra 2006 udelené inej lekárni na biteľov. Liberalizácia otváracej doby a období chádzajúcej sa pri železničnej stanici Termi otvorenia všetkých prevádzok by umožnila ni, ktorá má rovnako špecifických zákazníkov všeobecne zvýšiť ponuku, pričom plány roz ako jej lekáreň. miestnenia by zaručili vyvážené geografické rozmiestnenie lekárni v prospech spotrebi teľov. Takúto reformu navrhovala aj správa vydaná 1. februára 2007 vnútroštátnym orgá nom pre hospodársku súťaž a trh.

10. Žiadosti E. Sbarigiovej boli viackrát za mietnuté zo strany Azienda USL RM/A na 13. Predmetné ustanovenia sa vnútroštátne základe článku 10 ods. 2 regionálneho záko mu súdu ďalej zdajú byť neprimerané a ne na č. 26/2002 a záporného stanoviska mesta odôvodnené. Verejný záujem a požiadavky Rím, Ordine dei Farmacisti della Provincia di spojené s lekárenskou službou by boli lepšie Roma (rada lekárnikov provincie Rím), ako chránené opatreniami v oblasti hospodárskej aj profesijného združenia Assiprofar (As súťaže liberalizujúcimi otváraciu dobu. sociazione Sindacale Proprietari Farmacia) a Confservizi.

„1. Sú ustanovenia regionálneho č. zákona IV — Konanie pred Súdnym dvorom 26/2002, podľa ktorých lekárnici pod liehajú zákazu vzdať sa dovolenky za kalendárny rok a lekárne obmedzeniam otváracích hodín pre verejnosť a podľa ktorých sa lekárňam v meste Rím udeľujú výnimky z týchto obmedzení (článok 10 ods. 2) len pod podmienkou, že prísluš ný orgán v rámci svojej voľnej úvahy do 16. Návrh na začatie prejudiciálneho konania speje k záveru (po dohode so subjektami bol zapísaný do registra v kancelárii Súdneho a organizáciami uvedenými v tom istom dvora 11. septembra 2008. článku), že spĺňajú kritériá špecifickej mestskej zóny, zlučiteľné so zásadami Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany voľ nej hospodárskej súťaže a slobodného poskytovania služieb, ktoré sú okrem iné ho stanovené v článkoch 49 [ES], 81[ES], 82 [ES], 83[ES], 84[ES], 85[ES] a 86 [ES]? 17. Písomné pripomienky predložili E. Sba rigia, mesto Rím, grécka, talianska, holandská a rakúska vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev.

18. V prílohe predvolania na verejné pojed návanie boli účastníci pojednávania vyzvaní, aby sa v rámci prípustnosti vo svojich pred nesoch vyjadrili k prepojeniu s právom Spo ločenstva a, pokiaľ ide o meritum veci, k vý kladu článkov 28 ES, 29 ES, 30 ES, 31 ES a 86 ods. 2 ES.

2. Sú obmedzenia verejnej lekárenskej služ by stanovené v zákone č. 26/2002 – hoci sú zamerané na ochranu zdravia spotre biteľov – ktoré sa týkajú možnosti rozšíriť denné, týždenné a ročné otváracie hodi ny jednotlivých lekární, zlučiteľné s člán kami 152 [ES] a 153 [ES]?“ 4 19. E. Sbarigia, Assiprofar, Ordine dei Far macisti della Provincia di Roma, grécka, ta lianska a rakúska vláda, ako aj Komisia boli 4 — Otázka sa iste týka Zmluvy ES, hoci druhá otázka zmieňuje zastúpené na pojednávaní, ktoré sa konalo Zmluvu EÚ. Ide zjavne o omyl. 17. decembra 2009.

21. Na úvod by som chcel pripomenúť, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu musí uvá dzať presné dôvody, pre ktoré vnútroštátny 24. Po prvé talianska vláda vo svojich pí súd považuje výklad práva Spoločenstva za somných pripomienkach tvrdí, že návrh na sporný a položenie prejudiciálnych otázok začatie prejudiciálneho konania je neprípust Súdnemu dvoru za potrebné. 5 V tomto kon ný, lebo neobsahuje informácie o skutkovej texte je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd a právnej situácii nevyhnutné na pochopenie v minimálnej miere objasnil dôvody výberu toho, prečo sú uvádzané ustanovenia v tejto ustanovení práva Spoločenstva, o ktorých veci relevantné. výklad žiada, a súvislosť, ktorá existuje me dzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami 6 — Pozri najmä uznesenie zo 7. apríla 1995, Grau Gomis a i., C-167/94, Zb. s. I-1023, bod 9; rozsudky zo 6. decembra 2005, ABNA a i., C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, 5 — Pozri Informácie o podávaní návrhov na začatie prejudici Zb. s. I-10423, bod 46; z 31. januára 2008, Centro Europa 7, álnych konaní vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 143, 2005, C-380/05, Zb. s. I-349, bod 54, ako aj z 22. októbra 2009, s. 1) v poslednej verzii (Ú. v. EÚ C 297, 2009, s. 1). Meerts, C-116/08, Zb. s. I-10063, bod 27.

I - 6344

SBARIGIA

30. Existuje prvý súbor rozhodnutí, v ktorých Súdny dvor v rozsudku konštatoval, že usta novenia Zmluvy, na ktoré sa účastník odvolá va, sa nemôžu uplatňovať na činnosti, ktorých 28. Zdá sa mi jasné, že skutková situácia sa všetky relevantné prvky obmedzujú iba na vo veci samej neobsahuje vonkajší prvok. územie jedného členského štátu 9, a otázka, či Z judikatúry Súdneho dvora však vyplý va, že neexistencia cezhraničného prvku by v podobnej situácii nemala viesť Súdny dvor k určeniu neprípustnosti návrhu na zača 8 — Pozri najmä rozsudky z 5. decembra 2000, Guimont, C-448/98, Zb. s. I-10663, bod 23; z 30. marca 2006, Servizi tie prejudiciálneho konania. Pokiaľ totiž ide Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 29, ako aj z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 30. 9 — Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 19. marca 1992, Batista Morais, C-60/91, Zb. s. I-2085, bod 8, ako aj zo 7 — Pozri rozsudok z 19. novembra 2009, Filipiak, C-314/08, 16. februára 1995, Aubertin a i., C-29/94 až C-35/94, Zb. s. I-11049, bod 42 a tam citovanú judikatúru. Zb. s. I-301, bod 9.

I - 6345

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-393/08

je to tak, závisí od skutkových zistení, ktorých aj keď boli všetky okolnosti sporu vo veci sa- preukázanie je vecou vnútroštátneho súdu 10. mej obmedzené na územie jediného členské- ho štátu. 13

I - 6346

SBARIGIA

vecnej príslušnosti medzi rozličnými stupňa- druhej, sa nevyhnutne neprekrývajú, ako to mi súdov. Tieto dôvody sa rovnakým spôso- uvidíme nižšie. bom nevyskytujú v návrhu na začatie prejudi- ciálneho konania.

38. Preto navrhujem, aby Súdny dvor pova žoval návrh na začatie prejudiciálneho kona nia za prípustný. 36. Pokiaľ ide o túto vec, poznamenávam, že požiadavka cezhraničnej povahy nevykazuje pri rôznych základných slobodách rovnakú dôležitosť 14. Z toho vyplýva, že uplatniteľnosť ustanovení Zmluvy závisí od ich výkladu. Vzhľadom na to, že Súdnemu dvoru môžu byť tiež predložené na rozhodnutie rovnaké otáz ky v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti bez toho, aby mala prípadná neexistencia cezhra ničného prvku ten najmenší vplyv na prípust C — Úvodné poznámky k regionálnej právnej nosť žaloby, je podľa môjho názoru potrebné úprave vyriešiť problém nastolený „čisto vnútroštát nou“ povahou situácie tak, že sa v rámci vý kladu predmetných ustanovení bude analyzo vať meritum veci skôr, ako by sa mal problém riešiť ako otázka právomoci Súdneho dvora preskúmavaná na úrovni prípustnosti preju diciálnych otázok. 39. V Taliansku patrí právomoc vydávať pra vidlá upravujúce otváracie hodiny a obdobia otvorenia a zatvorenia lekární regionálnym orgánom. Na pojednávaní účastníci vysvetli li, že použité riešenia sa líšia v závislosti od regiónu.

37. Napokon kritériá umožňujúce posúdiť prípustnosť návrhu na začatie prejudiciál neho konania na jednej strane a kritériá vy užívané na meritórnu analýzu dostatočnosti skutkových a právnych okolností tak, ako sú prednesené vnútroštátnym súdom na strane 40. Zdá sa, že uplatňovanie zásady spravod livej hospodárskej súťaže na lekárne je v Ta liansku kontroverzné. V každom prípade bolo vydávanie liečiv bez lekárskeho predpisu 14 — Napríklad pri voľnom pohybe tovaru nemusí byť cezhra ničný prvok natoľko výrazný ako pri slobodnom poskyto v Taliansku liberalizované. Hoci sú lekárne vaní služieb. hospodárskymi subjektmi, je pravda, že sú

42. Regionálny normotvorca zrejme zastával 44. Práve z hľadiska vyššie uvedených okol názor, že kontinuita a účinnosť zásobovania ností bude potrebné pristúpiť k analýze otá liečivami vyžadujú, aby lekárne dodržiavali zok položených vnútroštátnym súdom.

15 — Pozri tiež rozsudok z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, 16 —  Pozri rozsudok z 13. januára 2000, TK-Heimdienst, C-531/06, Zb. s. I-4103, bod 76. C-254/98, Zb. s. I-151, bod 34.

I - 6348

SBARIGIA

D — O článkoch 152 ES a 153 ES 48. Na úvod priznávam, že mám ťažkosti odhaliť význam výkladu článku 153 ES pre vyriešenie sporu predloženého vnútroštát nemu súdu. Tento článok, na ktorý odkazuje iba prejudiciálna otázka, sa totiž vzťahuje na ochranu spotrebiteľov a upravuje najmä rá mec účasti Európskej únie pri uskutočňovaní cieľov v tejto oblasti. Vnútroštátny súd nijako nevysvetľuje, v akom rozsahu ide o ochranu 45. Najskôr sa budem zaoberať článkami 152 spotrebiteľov, takže zastávam názor, že otázka ES (verejné zdravie) a 153 ES (ochrana spot sa v skutočnosti týka iba článku 152 ES. rebiteľov) napriek tomu, že sú predmetom druhej otázky.

49. Čo sa týka článku 152 ES, súhlasím s vý 46. E. Sbarigia zastáva názor, že tieto člán kladom navrhovaným Komisiou a členskými ky bránia uplatňovaniu takých požiadaviek štátmi s výnimkou Helénskej republiky, pod vzťahujúcich sa na denné, týždenné a ročné ľa ktorého článok 152 ES obsahuje v zásade otváracie hodiny lekární, ako sú požiadavky pravidlo vymedzenia právomoci určené naj upravené regionálnym zákonom č. 26/2002. mä normotvorcovi Spoločenstva. Článok 152 Odporkyňa v spore vo veci samej zasa tvrdí, ods. 1 ES uvádza, že pri stanovení a uskutoč že predmetné ustanovenia nebránia pred ňovaní všetkých politík a činností Európske metnému regionálnemu zákonu. ho spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. V prejednávanej veci však nejde o uskutočňovanie politík a činností Spoločenstva.

53. Rovnako ako Komisia zastávam názor, že táto časť prvej prejudiciálnej otázky je sotva relevantná na vyriešenie sporu vo veci samej.

E — O článkoch 81 ES až 86 ES

54. Najskôr je potrebné konštatovať, že člán ky 83 ES, 84 ES a 85 ES nie sú v rámci sporu predloženého vnútroštátnemu súdu vôbec relevantné, keďže ide buď o ustanovenia čisto procesnej povahy (to je prípad článkov 83 ES 52. E. Sbarigia tvrdí, že predmetná regionál a 85 ES), alebo o prechodné ustanovenia (to je na právna úprava nie je zlučiteľná s článka prípad článku 84 ES). mi 81 ES až 86 ES. Odporca v spore vo veci samej zase zastáva názor, že ustanovenia re gionálnych právnych predpisov sú v súlade s právom Únie. Holandská a rakúska vláda za stávajú názor, že citované články nie sú uplat niteľné, zatiaľ čo grécka vláda poznamenáva, že odkaz na články 81 ES až 86 ES je neurčitý v tom, že vnútroštátny súd nevysvetlil význam 55. Následne je potrebné overiť uplatniteľ nosť článku 81 ES. Zdá sa mi, že otázka vnút roštátneho súdu má v skutočnosti preukázať, 17 — Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2006, Watts, či ustanovenia, ako sú ustanovenia regionál C-372/04, Zb. s. I-4325, body 92 a 146; z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 29, a Komisia/ neho zákona č. 26/2002, sú zlučiteľné s člán Taliansko, už citovaný, bod 35. kom 81 ES v spojení s článkom 10 ES.

I - 6350

SBARIGIA

61. Pokiaľ ide o článok 82 prvý odsek ES, ten 58. Treba však uviesť, že taký zákon, ako je znie takto: regionálny zákon č. 26/2002, nepatrí v roz sahu, v akom upravuje možnosti stanovenia období otvorenia lekární a možnosti odchýliť sa od nich, pod žiaden z predpokladov uplat nenia článku 10 ES v spojení s článkom 81 ES.

„Akékoľvek zneužívanie dominantného po 18 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Cipolla a i., už citovaný, stavenia na spoločnom trhu či jeho podstat bod 46, ako aj rozsudok z 13. marca 2008, Doulamis, C-446/05, Zb. s. I-1377, bod 19. nej časti jedným alebo viacerými podnikateľ 19 — Rozsudok Cipolla a i., už citovaný, bod 47. mi sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným

I - 6351

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-393/08

trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi sa predovšetkým definície relevantného trhu, členskými štátmi“. výpočtu trhového podielu jednotlivých pod- nikov pôsobiacich na tomto trhu a predpo- kladaného zneužitia dominantného postave- nia. Návrh na začatie prejudiciálneho konania nevysvetľuje vnútroštátne ani regionálne pra- vidlá vzťahujúce sa na zriaďovanie lekární. Neposkytuje informácie k otázke, či existuje 62. Odkaz na článok 82 ES, ktorý zakazuje jedna alebo viacero lekární v takej špecifickej zneužívanie dominantného postavenia, sa tak oblasti, ako je oblasť nazývaná „del Triden- javí ako irelevantný, pretože zo súdneho spisu te“ alebo oblasť železničnej stanice Termini. nevyplýva, že by sa lekáreň Emanuely Sba Neuvádza ani, či existujú pravidlá týkajúce sa rigiovej alebo iný konkurenčný podnik tejto minimálnych vzdialeností medzi prevádzka- lekárne nachádzal v takej situácii. mi lekární.

I - 6352

SBARIGIA

monopolu 21, ale umožňuje určité odchýlky rady lekárnikov v rozhodovacom procese v prospech týchto podnikov 22. Pokiaľ teda ne týkajúcom sa určovania otváracích hodín bola preukázaná existencia akejkoľvek nezlu a období otvorenia lekární. Ďalšie ustanove- čiteľnosti so Zmluvou, ustanovenia článku 86 nia uvádzané vnútroštátnym súdom nie sú ods. 2 ES sa nemôžu uplatniť. Ten istý záver uplatniteľné. možno vyvodiť o uplatniteľnosti článku 86 ods. 1 ES.

67. Na základe informácií poskytnutých F — O slobodnom poskytovaní služieb (člá vnútroštátnym súdom sa domnievam, že nok 49 ES) možno dospieť k záveru, že v tejto veci ide skôr o neuplatniteľnosť citovaných ustanove ní na meritum sporu, než o čiastočnú neprí pustnosť prvej prejudiciálnej otázky. Ako som vysvetlil vyššie, Súdny dvor by v takých situá ciách nemal vysloviť neprípustnosť prejudici álnej otázky, ale mal by ju meritórne preskú 69. Čo sa týka základných slobôd, vnútro mať, aby určil, či sú predmetné ustanovenia štátny súd požadoval výlučne výklad člán uplatniteľné alebo nie. 23 ku 49 ES.

68. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na po 70. Článok 49 ES zakazuje obmedzenia slo loženú otázku odpovedal tak, že články 10 ES bodného poskytovania služieb v Spoločenstve a 81 ES musia byť vykladané v tom zmysle, že vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských nebránia regionálnej právnej úprave, ktorá štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte predpokladá poradnú účasť väčšinových pro Spoločenstva ako príjemca služieb. vinčných odborových organizácií súkrom ných a verejných lekární, ako aj provinčnej

72. Komisia zastáva názor, že odkaz na člá otvorené lekárne alebo lekárne, ktoré majú nok 49 ES je zjavne chybný. Odkazuje na službu. 25 ustálenú judikatúru, podľa ktorej štátny prí slušník členského štátu, ktorý sústavne a ne pretržite vykonáva zárobkovú činnosť v inom členskom štáte, spadá pod kapitolu Zmluvy týkajúcu sa práva usadiť sa a nie pod kapitolu vzťahujúcu sa na služby. 24 Kapitola vzťahujú ca sa na služby – na rozdiel od prvej uvede nej kapitoly – sa tak netýka situácie štátneho 75. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na po príslušníka členského štátu, ktorý sa sústav loženú otázku odpovedal tak, že článok 49 ES ným spôsobom zúčastňuje na hospodárskom musí byť vykladaný v tom zmysle, že nebráni živote iného členského štátu, ale iba situácie regionálnej právnej úprave, ktorá obmedzuje poskytovateľa, ktorý vykonáva svoju činnosť dennú, týždennú a ročnú otváraciu dobu jed na území iného členského štátu dočasne. notlivých lekární v takej situácii, akou je situ ácia vo veci samej.

73. Súhlasím s analýzou Komisie. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vy plýva, že E. Sbarigia je majiteľkou lekárne so sídlom v Ríme, kde uskutočňuje predaj far G — O prípadnej zmene právneho základu maceutických a parafarmaceutických výrob prejudiciálnych otázok kov, a to sústavne a nepretržite.

80. Po druhé tento zužujúci výklad je tiež po dopretý Štatútom Súdneho dvora Európskej únie. Návrh na začatie prejudiciálneho ko nania, tak ako je formulovaný vnútroštátnym súdom, sa totiž na základe Štatútu Súdneho 78. Napriek tomu sa mi zdá, že Súdny dvor dvora oznamuje najmä členským štátom a in by sa nemal vyjadrovať k týmto dvom usta štitúciám Únie. Práve na základe tohto doku noveniam, v súvislosti s ktorými vnútroštátny mentu tieto subjekty posudzujú, či je užitoč súd nevzniesol otázky, a to z dvoch dôvodov. né predložiť písomné vyjadrenia a zúčastniť sa na konaní pred Súdnym dvorom. 27 Aj pre Súdny dvor ide o referenčný dokument. Pre formulovanie by zjavne vyžadovalo, aby mal Súdny dvor k dispozícii všetky potrebné a re levantné informácie vrátane informácií týka júcich sa skutkových okolností a vnútroštát neho právneho rámca.

82. Pokiaľ ide o článok 43 ES, Súdny dvor nedávno konštatoval zlučiteľnosť pomerne 85. E. Sbarigia, ako aj holandská vláda a Ko reštriktívnych talianskych právnych predpi misia nastolili otázku, či sú spôsoby prijíma sov so Zmluvou, týkajúcich sa lekární, ktoré nia rozhodnutia, pokiaľ ide o výnimky pred mali oveľa priamejšiu väzbu na slobodu usa pokladané v článku 10 ods. 2 regionálneho diť sa ako predpisy dotknuté vo veci samej. 29 zákona č. 26/2002, zlučiteľné s článkami 28 ES a/alebo 43 ES, najmä vzhľadom na upra vené konzultácie a široké oprávnenie voľnej úvahy priznané správnemu orgánu.

86. Zdá sa mi, že oprávnenie voľnej úvahy 83. Navyše si nemyslím, že regionálnu právnu priznané správnemu orgánu regionálnym zá úpravu, akou je regionálny zákon č. 26/2002, konom č. 26/2002 existuje, najmä pokiaľ ide ktorá sa bez rozlíšenia uplatňuje na všetky o uplatňovanie odchýlok a výnimiek pred lekárne umiestnené v dotknutom regióne, pokladaných článkom 2 ods. 6, článkom 6, treba zahrnúť medzi opatrenia, ktoré zaka článkom 7 ods. 3, článkom 8 ods. 1 písm. d) zujú, prekážajú alebo robia menej príťažlivým a e) a článkom 10 ods. 2 regionálneho zákona výkon slobody usadiť sa podnikmi z iných č. 26/2002. členských štátov. Nejde teda o obmedzenie slobody usadiť sa zodpovedajúce definícii po skytnutej judikatúrou Súdneho dvora 30.

28 — Pozri rozsudky z 20. júna 1996, Semeraro Casa Uno a i., C-418/93 až C-421/93, C-460/93 až C-462/93, C-464/93, C-9/94 až C-11/94, C-14/94, C-15/94, C-23/94, C-24/94 87. Prípady, keď sa správny orgán musí vy a C-332/94, Zb. s. I-2975, bod 28, ako aj z 10. februára 2009, Komisia/Taliansko, C-110/05, Zb. s. I-519, bod 36. jadriť k výnimke alebo k oslobodeniu od po 29 — Pozri rozsudok z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, už vinnosti sa, samozrejme, líšia. Predovšetkým citovaný. 30 — Pozri najmä rozsudok z 5. októbra 2004, CaixaBank France, môže existovať zákaz alebo všeobecná pod C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11 a tam citovanú judikatúru. mienka uplatňovania predpisu, vo vzťahu ku

89. Keby sa článok 10 ods. 2 regionálneho zákona č. 26/2002 posudzoval izolovane, ur čite by mohol byť kritizovaný z dôvodu svo jej nejasnosti a nepresnosti, ale pri posúdení vo svetle všetkých ustanovení predmetného regionálneho zákona sa mi toto ustanovenie zdá byť rozumné a pochopiteľné. V každom prípade sa vyhnem tomu, aby som si osvo jil kritiku vyjadrenú voči jedinému príkladu uplatnenia tohto ustanovenia uvedenému 88. Zdá sa, že možnosť výnimky predpokla v spise, konkrétne voči výnimke udelenej le daná článkom 10 ods. 2 regionálneho zákona kárni v oblasti železničnej stanice Termini, č. 26/2002 sa nachádza na pol ceste medzi podľa ktorej je toto rozhodnutie prejavom druhým a tretím prípadom. Podlieha určitým svojvoľného, neobjektívneho alebo diskrimi geografickým a procesným podmienkam. nujúceho zaobchádzania. Dôvody na udele Ako som už konštatoval, súdny spis totiž nie osobitného štatútu lekárni umiestnenej neobsahuje presné informácie týkajúce sa na križovatke miestnej, vnútroštátnej a me prípadných pravidiel v oblasti geografické dzinárodnej železničnej dopravy európskej ho umiestnenia prevádzok lekární v regióne metropoly nie sú nevyhnutne použiteľné na

I - 6357

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-393/08

takú turistickú oblasť, ako je oblasť dotknutá pre nich vyplýva z výsady otvoriť prevádzku vo veci samej. 31 počas uvedených otváracích hodín. V dôsled- ku poklesu súkromnej iniciatívy by bolo nevy- hnutné vrátiť sa k systému povinných služieb.

I - 6358

SBARIGIA

VI — Návrh

93. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zastávam názor, že na otázky položené Tribunale amministrativo regionale per il Lazio je potrebné odpovedať takto:

„1. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni regionálnej právnej úpra ve, ktorá obmedzuje denné, týždenné a ročné otváracie doby jednotlivých lekární v takej situácii, akou je situácia vo veci samej.

2. Články 10 ES a 81 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia regionálnej právnej úprave, ktorá predpokladá poradnú účasť väčšinových provinčných od borových organizácií verejných a súkromných lekární, ako aj provinčnej rady lekárnikov na rozhodovacom procese vzťahujúcom sa na určovanie otváracích hodín a období otvorenia lekární.