C-395/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 21. januára 2010 1

1. V prejednávaných návrhoch na začatie Právny rámec prejudiciálneho konania podaných Corte d’Appello di Roma, Sezione Lavoro e Previ- denza (Odvolací súd v Ríme, Senát pre pra- covné právo a právo sociálneho zabezpeče- nia) je Súdnemu dvoru položená otázka, či Smernica Rady 97/81 smernica Rady 97/81/ES (ďalej len „smer- nica 97/81“ alebo „smernica“) 2 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje započítanie neodpracovaných období pod- 3. Odôvodnenie smernice obsahuje tieto ľa niektorých pracovných zmlúv na kratší body: pracovný čas na účely získania nároku na dôchodok.

„…

(5) … závery essenskej Európskej rady zdô- raznili potrebu prijať opatrenia na pro- pagáciu zamestnania a rovnakých prí- ležitostí pre mužov a ženy a vyzývali k opatreniam zameraným na zvýšenie in- tenzity rastu zamestnaní, predovšetkým pomocou pružnejšej organizácie práce, spôsobom, ktorý by spĺňal želania za- mestnancov a požiadavky hospodárskej súťaže; 2. Prejednávané veci nastoľujú tiež niekoľko otázok, ktoré sa týkajú uplatniteľnosti smer- nice ratione materiae a ratione temporis a po- vinnosti vnútroštátneho súdu poskytnúť Súd- nemu dvoru nevyhnutné skutkové a právne … podklady.

1 — Jazyk prednesu: angličtina. (11) … zmluvné strany si želali uzatvoriť rám- 2 — Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa covú dohodu o práci na kratší pracovný rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzav- reli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9; Mim. čas, stanovujúcu všeobecné zásady a mi- vyd. 05/03, s. 267). nimálne požiadavky na pracujúcich na

3 — Union of Industrial and Employers’ Confederations of Europe (Zväz konfederácie zamestnávateľov a priemyslu). Od 23. januára 2007 bol UNICE premenovaný na BUSINES- SEUROPE, the Confederation of European Business (Konfe- derácia európskych podnikateľov). 4. Článok 1 stanovuje, že cieľom smernice je 4 — European Centre of Enterprises with Public Participation and of Enterprises of General Economic Interest (Európske „vykonanie rámcovej dohody o práci na krat- centrum podnikov s verejnou účasťou a podnikov všeobec- ného hospodárskeho významu). ší pracovný čas, uzavretej 6. júna 1997 medzi 5 — European Trade Union Confederation (Európska konfederá- všeobecnými prierezovými priemyselnými cia odborových zväzov).

I - 5123

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

[3] Táto dohoda sa vzťahuje na podmienky 7. Doložka 1 rámcovej dohody stanovuje, že zamestnania pracovníkov na kratší pra- jej účelom je: covný čas, pričom uznáva, že rozhodnu- tie o záležitostiach týkajúcich sa štatutár- neho sociálneho zabezpečenia ostávajú na členských štátoch. V súvislosti so zá- sadou nediskriminácie spísali zmluvné strany na Európskej rade v Dubline v decembri 1996 vyhlásenie o zamest- naní, kde Rada okrem iného zdôraznila potrebu lepšieho prispôsobenia systé- „a) zabezpečiť odstránenie diskriminá- mov sociálneho zabezpečenia potrebám cie pracovníkov na kratší pracovný čas zamestnania – ‚‚vyvinúť systémy sociál- a zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný nej ochrany, umožňujúce prispôsobenie čas; sa novým formám práce a poskytovanie príslušnej ochrany ľuďom zúčastneným na tejto práci‘. Zmluvné strany sa do- mnievajú, že toto vyhlásenie by sa malo uskutočniť.…“

zamestnania do jedného roka, je kratší odlišné zaobchádzanie odôvodnené ob- ako bežný pracovný čas porovnateľného jektívnymi dôvodmi. pracovníka na plný úväzok.

2. Termín ‚porovnateľný pracovník na plný úväzok‘ znamená pracovníka na plný 2. Tam, kde to bude možné, bude pla- úväzok v rovnakej organizácii, ktorý má tiť zásada časového pomeru (pro rata rovnaký druh pracovnej zmluvy alebo temporis). pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je prija- tý na rovnakú alebo podobnú prácu/za- mestnanie, pričom sa primerane zohľad- ňujú ostatné činitele, ktoré môžu zahŕňať služobný vek a kvalifikáciu/odbornosť.

3. Úpravy na uplatňovanie tejto doložky budú definovať členské štáty a/alebo so- Tam, kde nejestvuje porovnateľný pra- ciálni partneri so zreteľom na európske covník na plný úväzok v tej istej organizá- právne predpisy, vnútroštátne právne cii, porovnanie sa vykoná pomocou od- predpisy, kolektívne zmluvy a prax. kazu na platnú kolektívnu zmluvu alebo, kde nejestvuje platná kolektívna zmluva, v súlade s vnútroštátnym právom, kolek- tívnymi zmluvami alebo praxou.“

4. Tam, kde to bude odôvodnené objektív- nymi dôvodmi, členské štáty po porade 9. Doložka 4 s názvom „Zásada nediskrimi- so sociálnymi partnermi, v súlade s vnút- nácie“ stanovuje: roštátnym právom, kolektívnymi zmlu- vami a praxou, a/alebo sociálni partneri môžu, podľa potreby, umožniť prístup k zvláštnym podmienkam zamestnania podľa služobnej doby, odpracovaného času alebo pracovnej kvalifikácie. Kvali- „1. Pokiaľ ide o podmienky zamestnania, fikácie, vzťahujúce sa na prístup pracov- s pracovníkmi na kratší pracovný čas níkov na kratší pracovný čas k určitým sa nebude zaobchádzať nevýhodnejším podmienkam zamestnania, je potrebné spôsobom ako s porovnateľnými pracov- pravidelne kontrolovať so zreteľom na níkmi na plný úväzok len preto, že pracu- zásadu nediskriminácie vyjadrenú v do- jú na kratší pracovný čas, pokiaľ nebude ložke 4.1.“

a) Členské štáty, po porade so sociálny- mi partnermi, v súlade s vnútroštát- nym právom alebo praxou, by mali identifikovať a analyzovať prekážky právnej alebo správnej povahy, kto- ré môžu obmedzovať príležitosti na prácu na kratší pracovný čas, a podľa možnosti ich odstraňovať; 13. Ďalej uvádzajú, že pokiaľ ide o výšku dô- chodku, uplatní sa článok 9 ods. 4 legislatív- neho dekrétu č. 61/2000, podľa ktorého „na účely výpočtu starobného dôchodku v prí- pade, že pracovná zmluva na plný úväzok b) sociálni partneri, konajúc v rámci bola zmenená na pracovnú zmluvu na kratší svojej právomoci a prostredníctvom pracovný čas alebo opačne, sa obdobia plné- postupov ustanovených v kolektív- ho pracovného úväzku započítajú v plnom nych zmluvách, by mali identifikovať rozsahu a obdobia úväzku na kratší pracov- a analyzovať prekážky, ktoré môžu ný čas v pomere ku skutočne odpracovaným obmedzovať príležitosti na prácu na hodinám“. kratší pracovný čas, a podľa možnos- ti ich odstraňovať.…“

Vnútroštátna právna úprava 14. Nakoniec návrhy na začatie prejudiciál- neho konania spresňujú, že legislatívny dekrét č. 61/2000, taliansky právny predpis prebe- rajúci smernicu 97/81, v rozsahu, v akom sa 11. Návrhy na začatie prejudiciálneho ko- týka sociálneho zabezpečenia, upravuje len nania vymedzujú príslušné talianske právne príspevky, ktoré sú relevantné na účely stano- predpisy veľmi stručne. venia výšky dôchodkov.

I - 5126

BRUNO & PETTINI A LOTTI & MATTEUCCI

15. Vyjadrenia INPS však obsahujú úplné b) ‚úväzok na kratší pracovný čas‘ je pracov- znenia príslušných vnútroštátnych právnych ná doba stanovená v individuálnej pra- predpisov, ktoré uvádzam nižšie. 6 covnej zmluve, ktorú musí zamestnanec dodržiavať a ktorá je kratšia ako pracov- ná doba uvedená v písm. a);

I - 5127

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

17. Článok 9 dekrétu stanovuje: Legislatívny dekrét č. 463 z 12. septembra 1983, zmenený a doplnený zákonom č. 638 z 11. novembra 1983

I - 5128

BRUNO & PETTINI A LOTTI & MATTEUCCI

2. Ak to tak nie je, započíta sa počet týžden- Legislatívny dekrét č. 564 zo 16. septembra 1996 ných príspevkov, ktorý sa rovná (zaokrúhlene smerom hore) výsledku získanému podielom celkovej výšky vyplácanej mzdy alebo výšky stanovenej na základe náhradnej doby pois- tenia počas kalendárneho roka a mzdy uve- denej v predchádzajúcom odseku. Bez ohľadu na skutočnú dĺžku doby poistenia sa príspev- ky stanovené takýmto spôsobom započítajú 19. Článok 8 stanovuje: do obdobia, ktoré zahrnuje rovnaký počet týždňov, za ktoré bola mzda vyplácaná alebo za ktoré bola započítaná suma stanovená na základe náhradnej doby poistenia a boli za ňu odvádzané príspevky, a to spätne od posled- ného odpracovaného týždňa alebo týždňa, ktorý bol započítaný na základe náhradnej doby poistenia. „1. Pracovníkom na kratší pracovný čas ver- tikálnej, horizontálnej alebo cyklickej pova- hy 10, registrovaných na všeobecné povinné poistenie na invalidný, starobný a vdovský dô- chodok alebo na iné formy náhradných dôb poistenia, môžu byť neodpracované obdobia 3. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa po 31. decembri 1996, ktoré nie sú pokryté uplatnia na obdobie po 31. decembri 1983, povinnými príspevkami, nahradené jedno- pokiaľ ide o nároky na iné dávky než na dô- rázovou platbou poistno-technickej rezervy chodky, pre ktoré je pre INPS stanovená prí- v súlade s článkom 13 zákona č. 1338 z 12. au- spevková povinnosť. gusta 1962 v platnom znení.

3. Na účel uplatnenia možnosti uvedenej v odsekoch 1 a 2 musia dotknuté osoby preu- kázať svoj status pracovníka na kratší pracov- 22. Tribunale di Roma žalobe vyhovel roz- ný čas podľa odseku 1 počas celého obdobia, sudkom z 15. novembra 2005. INPS podal od- za ktoré žiadajú poistné krytie, prostredníc- volanie, v ktorom uviedol, že započítateľnými tvom jednorázovej úhrady alebo dobrovoľné- týždennými obdobiami na účely poberania ho poistenia.“ dôchodku sú podľa článku 7 zákona č. 638/83 týždne, počas ktorých poistenec skutočne poberal mzdu (alebo týždne uznané ako ná- hradné doby poistenia).

Konania vo veci samej a prejudiciálne otázky 23. Corte d’Appello di Roma Sezione Lavo- ro e Previdenza konania prerušil a predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky:

2. Je uvedená vnútroštátna právna úprava Prípustnosť zlučiteľná so smernicou 97/81/ES a naj- mä s doložkou 1 [rámcovej dohody] (ktorá stanovuje, že vnútroštátna právna úprava má umožniť rozvoj práce na kratší pracovný čas), s doložkou 4 a s dolož- kou 5 (ktorá ukladá členským štátom od- strániť prekážky právnej povahy, ktoré 26. V prejednávanej veci vzniká niekoľko môžu obmedzovať príležitosti na prácu na otázok týkajúcich sa prípustnosti. kratší pracovný čas), keďže je nespochyb- niteľné, že nemožnosť, aby sa na účely dôchodkového poistenia započítavali týždne, počas ktorých poistenec nepra- coval, predstavuje významnú prekážku pri rozhodovaní sa o práci na kratší pra- covný čas ‚vertikálnej‘ povahy? 27. INPS zastáva názor, že položené otázky sú neprípustné. Tvrdí, že rámcová dohoda sa nevzťahuje na systémy sociálneho zabez- pečenia, ktoré spadajú do výlučnej kompe- tencie členských štátov, a z toho vyplýva, že sa smernica týka len pracovného práva, a nie 3. Môže sa doložka 4 [rámcovej dohody] práva sociálneho zabezpečenia. Prejudiciálne týkajúca sa zásady nediskriminácie vzťa- otázky sú tiež irelevantné, a teda neprípust- hovať aj na rôzne typy pracovných zmlúv né, pokiaľ ide o obdobie pred nadobudnutím na kratší pracovný čas, keďže na základe účinnosti legislatívneho dekrétu č. 61/2000. vnútroštátnej právnej úpravy sa v prípa- INPS preto zastáva názor, že rámcová doho- de práce na kratší pracovný čas ‚horizon- da je neuplatniteľná, tak ratione materiae na tálnej‘ povahy pri rovnakom počte od- všetky skutkové okolnosti vecí prejednáva- pracovaných hodín v kalendárnom roku, ných vnútroštátnym súdom, ako aj ratione počas ktorých poistenec poberal mzdu, temporis na niektoré z nich. započítavajú všetky týždne kalendárneho roka, na rozdiel od práce na kratší pra- covný čas vertikálnej povahy?“

31. Uplatniteľnosťou rámcovej dohody ratio- ne materiae sa budem ďalej zaoberať samo- statne, v súvislosti s podstatou otázok. 14

Uplatniteľnosť rámcovej dohody ratione materiae

Uplatniteľnosť rámcovej dohody ratione temporis

29. Za predpokladu, že sa prejudiciálne otáz- ky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor rozhoduje bez toho, aby sa v zásade mu- sel zaoberať okolnosťami, ktoré viedli vnútro- štátne súdy k položeniu otázok a za ktorých 32. Z vnútroštátneho spisu vyplýva, že po- majú v úmysle uplatniť ustanovenia práva kiaľ ide o T. Brunovú, D. Lottiovú a C. Mat- Spoločenstva, o ktorých výklad požiadali. teucciovú, údajný diskriminačný výpočet ná- Súdny dvor skúma prípustnosť otázky z hľa- roku na dôchodok sa celkovo alebo čiastočne diska uplatniteľnosti ustanovenia práva Spo- ločenstva, o výklad ktorého sa žiadalo, ratione 12 — Pozri rozsudky zo 14. júna 2007, Telefónica O2 Czech Republic, C-64/06, Zb. s. I-4887, body 22 a 23 a tam cito- vanú judikatúru. 11 —  Pozri nedávny rozsudok z 19. novembra 2009, Filipiak, 13 — Pozri analogicky rozsudok z 15. apríla 2008, Impact, C-314/08, Zb. s. I-11049, body 40 až 42 a tam citovanú C-268/06, Zb. s. I-2483, body 105 až 133. judikatúru. 14 — Pozri body 69 až 83 nižšie.

I - 5132

BRUNO & PETTINI A LOTTI & MATTEUCCI

37. Túto zásadu potvrdzuje ustálená judikatúra. 19

35. Súhlasím s Komisiou.

38. Napríklad, pokiaľ ide o dôchodky, Súd- nemu dvoru bola vo veci Duchon 20 položená otázka, či štátny príslušník členského štátu, 36. Vo veci Brock bola Súdnemu dvoru polo- ktorý bol pred pristúpením takéhoto štátu žená otázka, či sa niektoré ustanovenia naria- k Európskej únii zamestnaný v inom členskom denia Rady č. 3 z 25. septembra 1958 o soci- álnom zabezpečení migrujúcich pracovníkov [neoficiálny preklad] 17 v znení zmien a do- 18 — Pozri rozsudok Brock, už citovaný v poznámke pod plnení uplatnia na dôchodky vyplácané čiarou 16, bod 7. 19 — Pozri napríklad skorší rozsudok z 9. decembra 1965, Singer et Fils, 44/65, Zb. s. 695, bod 972, a nedávno roz- sudky z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb. s. I-9465, bod 43, a z 22. decembra 2008, 15 — Pozri body 14 až 16 vyššie a poznámku pod čiarou 7. Centeno Mediavilla a i./Komisia, C-443/07 P, Zb. s. I-10945, 16 — Rozsudok zo 14. apríla 1970, Brock, 68/69, Zb. s. 171. bod 61. 17 — Ú. v. ES 1958, s. 561 (len v holandskom, vo francúzskom, 20 — Pozri rozsudok z 18. apríla 2002, C-290/00, Zb. s. I-3567, v nemeckom a talianskom znení). body 19 až 26 a tam citovanú judikatúru.

I - 5133

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

21 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplat- ňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnan- cov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35, v znení viacerých zmien a doplnení). 22 — Uvedený odsek stanovuje zohľadnenie všetkých možností, na ktoré sa dotknutý nárok vzťahuje, aj keď nastali „pred 1. októbrom 1972 alebo dátumom uplatniteľnosti [nariade- 43. Informácie poskytnuté v návrhoch na nia] na území dotknutého členského štátu“. začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa 23 — Uvedený odsek ukladá povinnosť na účely stanovenia nároku na dávku zohľadniť všetky doby poistenia, zamest- presných skutkových okolností veci a presné- nania a pobytu získané podľa právnych predpisov členského štátu „pred 1. októbrom 1972 alebo dátumom uplatniteľ- ho obsahu uplatniteľných právnych predpisov nosti [nariadenia] na území takéhoto členského štátu“. sú skutočne neúplné a nejednoznačné.

I - 5134

BRUNO & PETTINI A LOTTI & MATTEUCCI

25 —  Vnútroštátny spis je prístupný Súdnemu dvoru, ale nie dotknutým účastníkom konania, ktorí sú definovaní 24 —  Pozri rozsudok zo 16. júla 2009 v spojených veciach v článku 23 štatútu. Môže byť legitímne preštudovaný s cie- Snauwaert a i. a Deschaumes, C-124/08 a C-125/08, ľom získať dodatočné relevantné informácie, nemôže však Zb. s. I-6793, body 15 a 16 a tam citovanú judikatúru. nahradiť návrh na začatie prejudiciálneho konania.

I - 5135

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

Horizontálny a vertikálny pracovný úväzok „vertikálnej“ práce na kratší pracovný čas to na kratší pracovný čas tak nie je.

50. Článok 1 ods. 2 písm. d) legislatívneho 53. Článok 1 ods. 2 písm. c) legislatívneho dekrétu č. 61/2000 definuje „vertikálny pra- dekrétu č. 61/2000 definuje „horizontálny covný úväzok na kratší pracovný čas“ ako pracovný úväzok na kratší pracovný čas“ ako pracovný úväzok, „v ktorom je dohodnuté, že úväzok, v ktorom je skrátenie pracovnej doby práca sa bude vykonávať na základe plného v porovnaní s plným pracovným úväzkom pracovného úväzku, ale bude obmedzená na stanovené v pomere k obvyklej dennej pra- vopred stanovené obdobia v každom týždni, covnej dobe. Uvedená formulácia síce nie je mesiaci alebo roku“. úplne jednoznačná, zastávam však názor, že horizontálna práca na kratší pracovný čas teda zahrnuje prácu počas istej časti každého pracovného dňa.

51. INPS na pojednávaní vysvetlil, že zatiaľ čo otázky vnútroštátneho súdu odkazujú na „vertikálny pracovný úväzok na kratší pracov- 54. Súdny dvor bol iba v priebehu pojednáva- ný čas“ vo všeobecnosti, problém vzniká len nia schopný určiť, či tu ide o správny výklad. v prípade vertikálno-cyklických pracovných úväzkov na kratší pracovný čas, ktoré, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, znamenajú výkon práce počas nie- koľkých mesiacov v roku a neodpracovanie ostatných mesiacov. 26

57. Na to, aby Súdny dvor mohol podať riad- ny výklad práva Spoločenstva, je potrebné, 60. Napriek tom v prípade, keď si informácie aby vnútroštátny súd pred podaním návrhu poskytnuté v návrhoch na začatie prejudici- zistil skutkový stav vo veci samej a objasnil álneho konania protirečili, čím znemožňovali všetky otázky, ktoré majú čisto vnútroštátny dostatočne pochopiť právnu situáciu, Súdny charakter. 27 dvor vyhlásil prejudiciálne otázky za zjavne neprípustné. 30

58. Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že 61. Nedostatok zrozumiteľnosti prejednáva- takéto úvahy žiadnym spôsobom neobme- ných návrhov na začatie prejudiciálneho ko- dzujú posudzovaciu právomoc vnútroštát- nania sa týka rozdielu medzi horizontálnym neho súdu, ktorý ako jediný má priamu zna- a vertikálno-cyklickým pracovným úväzkom losť skutkových okolností veci a argumentov na kratší pracovný čas pri výpočte počtu účastníkov konania, ktorý ponesie zodpo- vednosť za vyhlásenie rozsudku vo veci, a má

28 — Pozri napríklad rozsudok JämO, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 32, a rozsudok z 9. decembra 2003, Gas- 27 —  Pozri rozsudok z 8. mája 2003, Gantner Electronic, ser, C-116/02, Zb. s. I-14693, bod 27. C-111/01, Zb. s. I-4207, bod 37. Súdny dvor to vo svojich 29 — Pozri rozsudok z 22. februára 1990, ESUO/Busseni, predchádzajúcich rozsudkoch vyjadril opatrnejšie. Pozri C-221/88, Zb. s. I-495, bod 13. napríklad rozsudok z 30. marca 2000, JämO, C-236/98, 30 — Pozri uznesenie z 21. apríla 1999 v spojených veciach Char- Zb. s. I-2198, bod 31. reire a Hirtsmann, C-28/98 a C-29/98, Zb. s. I-1963.

67. Konanie upravené v článku 234 ES je ná- strojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom 64. Je však potrebné pripomenúť, že v kona- ktorého Súdny dvor týmto súdom poskytuje ní podľa článku 234 ES, ktoré je založené na výklad práva Spoločenstva potrebný na vy- zreteľnom oddelení funkcií medzi vnútroštát- riešenie sporu, ktorý prejednávajú. 32 Návrh nymi súdmi a Súdnym dvorom, môže Súdny na začatie prejudiciálneho konania spočíva dvor rozhodnúť o výklade alebo platnosti na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí ustanovení práva Spoločenstva len na základe výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi skutkových okolností a vnútroštátneho prá- relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu. 33 va, ktoré mu vnútroštátny súd predloží. Bolo by nezlučiteľné s úlohou zverenou Súdnemu dvoru článkom 234 ES, ako aj s povinnosťou 31 — Pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 1998, Dumon a Fro- Súdneho dvora zabezpečiť vládam členských ment, C-235/95, Zb. s. I-4531, body 25 až 27 a tam citovanú judikatúru. štátov a oprávneným subjektom možnosť 32 — Pozri rozsudok z 24. marca 2009, Danske Slagterier, predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 C-445/06, Zb. s. I-2119, bod 65 a tam citovanú judikatúru. Štatútu Súdneho dvora, ak by mal Súdny dvor 33 — Pozri rozsudky z 22. novembra 2007, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 42 a zo 16. decembra 2008, Cartesio, vykonať vlastné zistenia o skutkovej a právnej C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91.

I - 5138

BRUNO & PETTINI A LOTTI & MATTEUCCI

68. Bezpochyby je nutné očakávať, že návrh otázka, či „pracovnoprávne podmienky“ na začatie prejudiciálneho konania bude za- v zmysle doložky 4 rámcovej dohody o pra- mietnutý ako neprípustný už v prvom štádiu covných pomeroch na dobu určitú, ktorá konania, ak obsahuje nedostatočný opis rele- tvorí prílohu k uvedenej smernici, zahrnujú vantných skutkových okolností a vnútroštát- podmienky pracovnej zmluvy týkajúce sa pla- neho práva, tak ako je to v prejednávanej veci. tu a dôchodkov. Vzhľadom na informácie, ktoré Súdny dvor získal na pojednávaní, si však nemyslím, že by bolo vhodné alebo slúžilo záujmom hos- podárnosti konania, aby bol takýto krok uro- bený teraz.

I - 5139

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

„členským štátom priznáva[jú] právo rozho- 75. Po tretie účelom smernice 97/81, ktorý dovať o záležitostiach týkajúcich sa zákon- je uvedený v článku 1, je vykonanie rámcovej ného sociálneho zabezpečenia“ a vyzývajú dohody o práci na kratší pracovný čas uzatvo- ich uskutočniť deklaráciu o zamestnanosti renej medzi všeobecnými medziodvetvovými prijatú na zasadnutí Európskej rady v Dubline organizáciami (teda medzi organizáciami v roku 1996, v ktorej sa medziiným zdôraz- zastupujúcimi zamestnávateľov a zamest- ňuje, že je potrebné prispôsobiť systémy so- nancov). Cieľom rámcovej dohody je umož- ciálneho zabezpečenia novým formám práce niť obidvom účastníkom pracovnej zmluvy a zaistiť náležitú sociálnu ochranu tým, ktorí upraviť pracovný čas flexibilným spôsobom, takúto prácu vykonávajú. 38 prispôsobeným osobitným vlastnostiam za- mestnania v určitých odvetiach a činnostiach, a nie upraviť otázky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia. 39

72. Rovnaké úvahy sa musia mutatis mutan- dis uplatniť na doložku 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas spornú v pre- jednávanej veci.

76. Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody teda upravuje dôchodky, ktoré závisia od pracov- ného vzťahu medzi zamestnancom a zamest- návateľom, čím vylučuje zákonné dôchodky sociálneho zabezpečenia, ktoré určujú skôr 73. Po prvé uvedené ustanovenie definuje hľadiská sociálnej politiky, než takýto vzťah. zásadu nediskriminácie prakticky rovna- kým znením ako doložka 4 rámcovej dohody o pracovných pomeroch na dobu určitú, kto- rá tvorí prílohu smernice 1999/70.

78. Na posúdenie, či starobný dôchodok zamestnancovi je celkovo porovnateľný s dô- patrí do pôsobnosti článku 141 ES, Súdny chodkom, ktorý svojim bývalým zamestnan- dvor spresnil, že medzi kritériami vyvodený- com vypláca súkromnoprávny zamestnáva- mi zo situácií, v ktorých rozhodoval s cieľom teľ 41. Na rozdiel od toho, čo na pojednávaní kvalifikovať určitý dôchodkový systém, môže tvrdil INPS, skutočnosť, že dôchodok je sta- mať rozhodujúcu povahu jedine kritérium novený zákonom a vyplácaný takýmto ve- založené na zistení, že starobný dôchodok rejnoprávnym orgánom, akým je INPS, sa pracovníkovi vypláca na základe pracov- nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre ného vzťahu, ktorý ho spája s jeho bývalým rozlíšenie medzi zamestnaneckým dôchod- zamestnávateľom, a dodal, že toto kritérium kom a zákonným dôchodkom sociálneho pritom nemá výlučnú povahu, pretože dô- zabezpečenia. chodky vyplácané zo zákonných systémov sociálneho zabezpečenia môžu úplne alebo čiastočne zohľadňovať odmenu poskytovanú za pracovnú činnosť. Napriek tomu dôvody sociálnej politiky, organizácie štátu, etické 81. Podľa môjho chápania relevantnej judi- dôvody alebo dôvody rozpočtovej povahy, katúry musí vnútroštátny súd skúmať status ktoré mali alebo mohli mať úlohu pri úpra- spoločnosti Alitalia na základe vnútroštátne- ve určitého systému vnútroštátnym zákono- ho práva, aby stanovil, či ide o verejnoprávne- darcom, nemôžu prevážiť v prípade, i) ak sa ho alebo súkromnoprávneho zamestnávateľa. dôchodok týka len určitej osobitnej kategórie Ak je Alitalia verejnoprávnym zamestnávate- pracovníkov, ii) ak priamo závisí od odpraco- ľom, môže byť skutočnosť, že dôchodok nie vaného času a iii) ak sa jeho výška vypočítava je vyplácaný samotnou spoločnosťou Alitalia, na základe poslednej mzdy. 40 ale INPS, ukazovateľom toho, že takýto dô- chodok je porovnateľný s dôchodkom vyplá- caným súkromnoprávnym zamestnávateľom jeho bývalým zamestnancom a že je preto zamestnaneckým dôchodkom, a nie zákon- ným dôchodkom sociálneho zabezpečenia. Ak je Alitalia naopak súkromnoprávnym zamestnávateľom, môže byť skutočnosť, že 79. Uplatnenie takýchto kritérií nie je vždy dôchodok je vyplácaný INPS, ukazovateľom jednoduché. Tieto kritériá sa musia uplatniť toho, že takýto dôchodok je určovaný vzhľa- obdobne na dotknuté dôchodky v prejedná- dom na sociálnu politiku, a teda je zákonným vanej veci. dôchodkom sociálneho zabezpečenia, a nie zamestnaneckým dôchodkom.

83. Na takomto základe som dospela k záve- ru, že rámcová dohoda o práci na kratší pra- 85. Podstatou prvej otázky je, či článok 7 covný čas sa neuplatní na zákonné dôchodky ods. 1 zákona č. 638/83, ktorý má za násle- sociálneho zabezpečenia. Vnútroštátny súd je dok, že obdobia neodpracované podľa „ver- teda príslušný rozhodnúť o tom, či dotknu- tikálneho“ pracovného úväzku na kratší pra- té dôchodky v konaní vo veci samej spadajú covný čas sa nezapočítavajú ako odpracovaná do takejto kategórie. Ak dospeje k záveru, že doba, počas ktorej boli odvádzané príspevky dotknutý dôchodok je zákonným dôchod- a ktorá je započítateľná na získanie nároku na kom sociálneho zabezpečenia, musí skúmať, dôchodok, je zlučiteľný so smernicou 97/81, či Taliansko vykonávalo svoje právomoci, a najmä s doložkou 4 rámcovej dohody (zása- pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, v súlade da nediskriminácie). s právom Spoločenstva, a najmä so zásadou nediskriminácie.

91. Kritériom na výpočet výšky dôchodku je zrejme to, že počet odpracovaných hodín je 88. Súdny dvor nemôže v rámci prejudiciál- započítaný rovnakým spôsobom, bez ohľa- neho konania rozhodnúť o zlučiteľnosti vnút- du na to, či bola práca odpracovaná na plný roštátneho opatrenia s právom Spoločenstva. úväzok, alebo v režime horizontálneho alebo Má však právomoc poskytnúť vnútroštátne- vertikálno-cyklického pracovného úväzku na mu súdu všetky relevantné informácie o vý- kratší pracovný čas. INPS vo svojich písom- klade práva Spoločenstva, ktoré mu pomôžu ných pripomienkach uvádza, že na účely sta- posúdiť túto zlučiteľnosť na účely rozhodnu- novenia dĺžky odvádzania príspevkov, ktoré tia sporu, ktorý prejednáva. 44 sa započítajú na účely výpočtu dôchodku, je nevyhnutné i) stanoviť počet zaplatených hodín za každý kalendárny rok, pokiaľ ide o prácu na kratší pracovný čas a ii) vydeliť takéto číslo počtom hodín, ktoré predstavujú týždennú pracovnú dobu zamestnancov pra- cujúcich na plný úväzok. Výsledkom takéhoto 89. Budem sa preto zaoberať týmito tromi výpočtu je počet týždňov, za ktoré bol odvá- otázkami spoločne tak, že ich podstatou je, dzaný príspevok, ktorý sa zohľadní pri práci či doložky 1, 4 a 5 rámcovej dohody bránia na kratší pracovný čas. K takémuto číslu sa takejto právnej úprave, akou je právna úprava môže pripočítať niekoľko dodatočných týž- sporná v prejednávanej veci, ktorá rozlišuje dňov, za ktoré bol odvádzaný príspevok, ktoré medzi vertikálno-cyklickým a horizontál- sa môžu u dotknutého zamestnanca započítať nym pracovným úväzkom na kratší pracovný (napríklad prostredníctvom náhradných dôb čas spôsobom, akým sú týždne započítané poistenia 45). Takáto metóda výpočtu výšky ako odpracované obdobie, za ktoré boli pla- dôchodku nevedie podľa môjho názoru k od- tené príspevky na účely získania nároku na lišným výsledkom, bez ohľadu na to, či bol dôchodok. dotknutý pracovný úväzok na kratší pracovný čas vertikálno-cyklický alebo horizontálny.

92. Ak je teda pracovná doba na plný úväzok pracovný úväzok na kratší pracovný čas len 8 hodín denne, nie je rozdiel v tom, či zamest- 26 odpracovaných týždňov. nanec odpracoval 52 týždňov v roku 46, ale len 4 hodiny denne, v režime horizontálneho pra- covného úväzku na kratší pracovný čas, ale- bo len 26 týždňov v roku, ale 8 hodín denne, vo vertikálno-cyklickom režime pracovného úväzku na kratší pracovný čas. V obidvoch 95. Rozdielne zaobchádzanie zrejme vyplý- prípadoch bude počet odpracovaných hodín va zo spôsobu, akým sú odpracované týždne rovnaký (1 040 hodín) 47 a bude mať rovnaký počítané, ktorý priamo stanovuje, ako dlho vplyv na výpočet výšky dôchodku (v mojom bude zamestnancom trvať získanie nároku na príklade 50 % dôchodku zamestnanca na plný dôchodok. Pretože sa za odpracované týžd- úväzok, ktorý sa vypočíta na základe ne počítajú len týždne, v ktorých bola prá- 2 080 hodín). ca vykonávaná aspoň jeden deň, môže dôjsť k tomu, že pri rovnakom počte odpracova- ných hodín budú musieť zamestnanci pra- cujúci na vertikálno-cyklický pracovný úvä- zok na kratší pracovný čas na to, aby získali nárok na dôchodok, pracovať dvakrát dlhšie než zamestnanci pracujúci na horizontál- ny pracovný úväzok na kratší pracovný čas. 93. Problém, ako na pojednávaní pripustil V mojom príklade by zamestnanec pracujúci INPS, spočíva zrejme vo výpočte týždňov na horizontálny pracovný úväzok na kratší nevyhnutných na získanie nároku na dôcho- pracovný čas musel na to, aby získal nárok dok („odpracované týždne“). Právny zástupca na dôchodok, pracovať 35 rokov, zatiaľ čo za- INPS vysvetlil, že na získanie nároku na dô- mestnanec pracujúci na vertikálno-cyklický chodok je nevyhnutné dosiahnuť 1 820 od- pracovný úväzok na kratší pracovný čas by pracovaných týždňov. Odpracovaný týždeň je musel pracovať 70 rokov. Ak by takáto osoba definovaný ako týždeň, v ktorom bola práca pracovala celý svoj aktívny pracovný život na vykonávaná aspoň jeden deň. vertikálno-cyklický pracovný úväzok na krat- ší pracovný čas, bolo by nepravdepodobné, že by niekedy získala nárok na dôchodok.

zamestnancami na plný úväzok len z toho dô- 98. Systém vysvetlený vyššie zrejme zname- vodu, že pracujú na pracovný úväzok na kratší ná, že tak v prípade zamestnancov pracujú- pracovný čas, pokiaľ rozdiel nie je objektívne cich na vertikálno-cyklický pracovný úväzok odôvodnený. Zákaz diskriminácie v doložke 4 na kratší pracovný čas, ako aj u zamestnancov je len osobitným vyjadrením základnej zása- pracujúcich na plný úväzok sa odpracované dy práva Spoločenstva, konkrétne všeobecnej týždne započítajú pomerne k počtu skutočne zásady rovnosti zaobchádzania, podľa ktorej odpracovaných hodín, inými slovami, v súla- sa zakazuje rozličný prístup v porovnateľ- de so zásadou výpočtu pro rata temporis. Zdá ných situáciách, pokiaľ rozdiel nie je objek- sa byť logické, aby niekto, kto pracuje 8 hodín tívne odôvodnený 48. Uvedená zásada sa teda denne 52 týždňov na plný úväzok mal pres- môže uplatniť len na osoby v porovnateľných ne dvojnásobný počet odpracovaných týž- situáciách. 49 dňov ako niekto, kto pracuje 8 hodín denne 26 týždňov na vertikálno-cyklický pracovný úväzok. Až doteraz nedochádza ku žiadnej diskriminácii.

48 — Pozri rozsudok z 3. októbra 2006, Cadman, C-17/05, Zb. s. I-9583, bod 28 a tam citovanú judikatúru. 49 — Pozri rozsudky z 31. mája 2001 v spojených veciach 100. Zamestnanec pracujúci na horizontálny D a Švédsko/Rada, C-122/99 P a C-125/99 P, Zb. s. I-4319, bod 48, a z 12. októbra 2004, Wippel, C-313/02, pracovný úväzok môže mať tiež výhodu pred Zb. s. I-9483, bod 56. svojimi kolegami pracujúcimi na plný úväzok. 50 — Pozri tiež moje návrhy vo veci Gómez-Limón Sánchez- -Camacho, už citované v poznámke pod čiarou 39, bod 53, Predpokladajme (aby som príklad o niečo a tiež návrhy generálnej advokátky J. Kokott vo veci Impact, pozmenila), že namiesto práce 20 hodín týž- už citovanej v poznámke pod čiarou 13, bod 101. 51 — Pozri rozsudok Schönheit a Becker, už citovaný v poznámke denne (4 hodiny denne) pracuje 2 a pol dňa pod čiarou 41, bod 90, a Gómez-Limón Sánchez-Camacho, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 59. 52 — Pozri rozsudok Schönheit a Becker, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, bod 91, a Gómez-Limón Sánchez-Camacho, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 59. 53 — Pozri bod 93 vyššie.

I - 5145

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

počas celej pracovnej doby (8 + 8 + 4 hodiny) citoval okrem iného odôvodnenie č. 11, pod- a vôbec nepracuje ďalších 2 a pol dňa. Takáto ľa ktorého zmluvné strany rámcovej dohody pracovná schéma stačí na to, aby sa dotknutý „preukázali svoju túžbu stanoviť všeobecný týždeň započítal ako odpracovaný týždeň. Na rámec na odstraňovanie diskriminácie pracu- rozdiel od toho porovnateľný zamestnanec júcich na kratší pracovný čas a prispieť k roz- pracujúci na plný úväzok musí pracovať celý voju potenciálu práce na kratší pracovný čas, bežný týždeň (všetkých päť dní), aby sa mu ktorý bude prijateľný rovnako pre zamestná- započítal ako odpracovaný. vateľov, ako aj pracovníkov“. 54

I - 5146

BRUNO & PETTINI A LOTTI & MATTEUCCI

Povinnosť zistiť a skúmať prekážky v doložke pracovný čas a mohla sa dotknúť predovšet- 5 rámcovej dohody kým malých a stredných podnikov, ktoré, ke- ďže nemajú také veľké prostriedky ako veľké podniky, tak môžu byť motivované, aby sa vyhýbali organizácii práce vo forme pracov- ného úväzku na kratší pracovný čas, podpora ktorého je cieľom smernice 97/81. 55

107. Komisia na pojednávaní tvrdila, že do- ložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody bráni takej právnej úprave, akou je dotknutá práv- na úprava v konaní vo veci samej. V súlade s cieľom podpory práce na kratší pracovný 110. Napadnutá požiadavka teda bola jas- čas uvedená doložka ukladá členským štátom ným príkladom právneho alebo správneho povinnosť „identifikovať a analyzovať prekáž- pravidla, ktoré pôsobilo ako prekážka pre za- ky právnej alebo správnej povahy, ktoré môžu mestnancov, ktorí chceli prejsť z plného pra- obmedzovať príležitosti na prácu na kratší covného úväzku na úväzok na kratší pracovný pracovný čas a podľa možnosti ich odstraňo- čas. vať“. Komisia sa opierala o rozsudok Michae- ler, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že doložka 5 bod 1 písm. a) sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vyžaduje, aby bola v priebehu 30 dní po uzavretí pra- covných zmlúv na kratší pracovný čas zaslaná správnemu orgánu ich kópia. 111. Odôvodnenia a hmotnoprávne usta- novenia smernice a rámcovej dohody spolu so „všeobecnými odôvodneniami“ rámcovej dohody objasňujú, že ratio legis rámcovej dohody spočíva v zlepšení možnosti zamest- nancov prejsť z plného pracovného úväzku na úväzok na kratší pracovný čas alebo zís- kať prístup k práci na kratší pracovný čas bez 108. Nesúhlasím s názorom Komisie. toho, aby museli najskôr prejsť plným pracov- ným úväzkom.

4. Niekedy takáto diskriminácia existuje, po- 115. V rozsudku Schönheit a Becker Súdny kiaľ členský štát stanoví právnu alebo správ- dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úpra- nu prekážku pre pracovné zmluvy na kratší va, ktorá vedie k neprimeranému obmedzo- pracovný čas, ktorú nepoužíva pre pracovné vaniu nároku na dôchodok zamestnanca, po- zmluvy na plný úväzok, tak ako to bolo vo kiaľ ide o započítanie obdobia jeho práce na veci Michaeler. Členský štát je potom povin- kratší pracovný čas, sa nemôže považovať za ný takéto prekážky odstrániť. objektívne odôvodnenú skutočnosťou, že dô- chodok je v takomto prípade protihodnotou za menej práce, ani z dôvodu, že jej cieľom je zabrániť tomu, aby zamestnanci pracujúci na 113. V prejednávanej veci neexistuje právne kratší pracovný čas boli zvýhodňovaní v po- pravidlo alebo správna prax, ktoré by pôsobili rovnaní so zamestnancami pracujúcimi na ako prekážka pri prechode z plného pracov- plný pracovný úväzok. 57 ného úväzku na úväzok na kratší pracovný čas. Neexistuje tak rozdiel v zaobchádzaní medzi zamestnancami pracujúcimi na plný úväzok a zamestnancami pracujúcimi na ver- tikálno-cyklický pracovný úväzok na kratší pracovný čas, pokiaľ ide o spôsob, akým sa 116. K takejto situácii tu však nedochádza. počítajú ich odpracované týždne. Odpraco- Problémom nie je to, že zamestnanci pracu- vané týždne sa počítajú pre obidve kategórie júci na vertikálno-cyklický pracovný úväzok zamestnancov na základe zásady výpočtu pro sú neprimerane znevýhodnení v porovnaní rata temporis 56. Rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami pracujúcimi na plný úvä- vzniká len z preferenčného zaobchádzania zok. Spočíva v tom, že zamestnanci pracujúci priznaného tretej kategórii zamestnancov na horizontálny pracovný úväzok na kratší (zamestnancov na horizontálny pracovný pracovný čas sú v určitom ohľade (výpočet úväzok na kratší pracovný čas) pri výpočte odpracovaných týždňov) v skutočnosti zvý- odpracovaných týždňov. hodnení v porovnaní so zamestnancami pra- cujúcimi na plný alebo vertikálno-cyklický úväzok na kratší pracovný čas. 114. Situácia by bola iná, ak by sa napríklad odpracované týždne počítali na základe zása- dy výpočtu pro rata temporis pri horizontál- nom pracovnom úväzku na kratší pracovný čas a plnom pracovnom úväzku, ale na menej 117. Z toho vyplýva, že tri prejudiciálne priaznivom základe pri vertikálno-cyklickom otázky musia byť na základe doterajšej ana- pracovnom úväzku. V takomto prípade by lýzy zodpovedané v tom zmysle, že ani do- naozaj existovalo rozdielne zaobchádzanie ložka 4, ani doložka 1 alebo doložka 5 bod 1 medzi plným pracovným úväzkom a určitým písm. a) rámcovej dohody v zásade nebránia druhom pracovného úväzku na kratší pra- tomu, aby bolo zavedené rozlišovanie medzi covný čas, na škodu posledného uvedeného. rôznymi druhmi pracovného úväzku na krat- Takéto pravidlo by bolo v rozpore so zásadou ší pracovný čas, na ktoré sa uplatnia rôzne zákazu diskriminácie v doložke 4 a členský podmienky, pokiaľ takéto rozlišovanie ne- štát by bol podľa doložky 5 bodu 1 písm. a) zvýhodňuje zamestnancov na plný pracovný povinný takúto prekážku odstrániť.

120. Členské štáty môžu slobodne zaviesť rozlišovanie medzi rôznymi druhmi práce na 123. Na pojednávaní bola splnomocnenému zástupcovi Talianska a právnemu zástupcovi

58 — Pozri rozsudok Cadman, už citovaný v poznámke pod čia- rou 48, bod 28 a tam citovanú judikatúru. 60 — Pozri v mierne odlišnom kontexte rozsudok JK Otsa Talu, 59 — Pozri rozsudok zo 4. júna 2009, JK Otsa Talu, C-241/07, už citovaný v poznámke pod čiarou 59, bod 46 a tam cito- Zb. s. I-4323, bod 46 a tam citovanú judikatúru. vanú judikatúru.

I - 5149

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

126. Uvedené odôvodnenia preto zrejme ne- môžu obstáť. 124. Pokiaľ ide o odôvodnenie založené na vnútroštátnom práve, stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa členský štát ne- môže odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie si povinností vyplýva- júcich z práva Spoločenstva. 61 127. Nakoniec však bude prislúchať vnút- roštátnemu súdu, aby rozhodol, či rozdielny spôsob výpočtu získania nárokov na dôcho- dok opísaný splnomocneným zástupcom Talianska a právnym zástupcom INPS na po- 125. Pokiaľ ide o odôvodnenie založené na jednávaní je skutočne metódou stanovenou slobodnej voľbe zamestnanca medzi horizon- vnútroštátnym právom, a ak je to tak, aby tálnym a vertikálno-cyklickým pracovným skúmal, či existuje objektívne odôvodnenie úväzkom na kratší pracovný čas, dokumen- pre takéto rozdielne zaobchádzanie. 63 ty predložené Súdnemu dvoru nasvedčujú tomu, že v skutočnosti takáto voľba pre za- mestnancov leteckého dopravcu, akými sú 62 — To isté platí, hoci menej výrazne, pre ďalšiu kategóriu zamestnaní, v závislosti od spôsobu, akým musia byť rôzne žalobcovia, neexistuje. Povaha ich práce le- druhy práce organizované. teckého personálu na palube lietadla veľmi 63 — Zdá sa mi, že by mohli existovať legitímne dôvody ku sta- noveniu veľkorysejšieho výpočtového základu pre odpra- sťažuje, ak priamo neznemožňuje možnosť, cované týždne pri niektorých formách práce na kratší aby si zamestnanci zvolili horizontálny pra- pracovný čas za špecifických okolností, bez toho aby boli zvýhodňovaní zamestnanci pracujúci na plný úväzok a dis- covný úväzok na kratší pracovný čas (naprí- kriminovaní zamestnanci pracujúci na pracovný úväzok na kratší pracovný čas vo všeobecnosti a bez toho, aby boli klad prácu 7 dní v týždni len 4 hodiny denne). v rozpore s cieľmi smernice a rámcovej dohody. Je možné si napríklad predstaviť poskytnutie takéhoto zvýhodnenia pre druh pracovného úväzku na kratší pracovný čas, ktorý by mohol najviac vyhovovať zamestnancom vychovávajúcim deti. Pozri podobný argument týkajúci sa rodičovskej dovo- 61 — Pozri rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko, C-369/07, lenky v mojich návrhoch vo veci Gómez-Limón-Sánchez Zb. s. I-5703, bod 45 a tam citovanú judikatúru. Camacho, citovanom v poznámke pod čiarou 39, bod 54.

I - 5151

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — SPOJENÉ VECI C-395/08 A C-396/08

dohody o práci na kratší pracovný čas a musia byť v súlade so základnými zásada- mi práva Spoločenstva, najmä so zásadou rovnosti zaobchádzania. Členské štáty nesmú zaviesť svojvoľné rozlišovanie medzi rôznymi druhmi práce na kratší pra- covný čas, ktoré by bolo v rozpore s takýmito cieľmi a ktoré porušuje všeobecný zákaz diskriminácie stanovený právom Spoločenstva.“

I - 5152