C-413/08
ECLI:EU:C:2010:71
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CC0413
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 11. februára 2010 1
I — Úvod II — Okolnosti predchádzajúce odvolaniu
A — Právny rámec
2. Nariadenie Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce člán- ky [81] a [82] zmluvy 3, vo svojom článku 15 stanovuje:
1. Svojím odvolaním spoločnosť Lafarge SA (ďalej len „odvolateľka“ alebo „Lafarge“) navr- huje, aby Súdny dvor inter alia zrušil jednak
rozsudok
Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 8. júla 2008, „… Lafarge SA/Komisia, T-54/03 (ďalej len „na- padnutý rozsudok“) a jednak rozhodnutie Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 2 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom ním bola odvolateľke uložená pokuta alebo, subsidiárne, aby napadnutý rozsudok 2. Komisia môže rozhodnutím uložiť podni- zrušil čiastočne a znížil sumu pokuty, kto- kom alebo združeniam podnikov pokuty od rú Komisia v spornom rozhodnutí uložila 1000 do 1 000 000 účtovných jednotiek alebo odvolateľke. viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v pred- chádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď 1 — Jazyk prednesu: angličtina. úmyselne, alebo z nedbalosti: 2 — Rozhodnutie o konaní podľa článku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux N.V. (Vec COM- P/E-1/37.152 – Sadrokartónové dosky) [oznámené pod čís- lom K(2002) 4570], Ú. v. EÚ L 166, 2005, s. 8. 3 — Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3.
I - 5368
LAFARGE/KOMISIA
a) porušili článok [81] (1) alebo článok [82] dohodu v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES zmluvy;… a bez prerušenia sa jej zúčastňovali, čo sa prejavovalo týmto správaním predstavujúcim dohody alebo zosúladené postupy:
…
— zástupcovia spoločností BPB a Knauf sa stretli v Londýne v roku 1992 a vyjadrili Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať spoločnú vôľu stabilizovať trh na území jednak závažnosť porušenia a tiež jeho Nemecka (ďalej len „nemecký trh“), na trvanie. území Spojeného kráľovstva (ďalej len „britský trh“), na území Francúzska (ďalej len „francúzsky trh“), na území Holand- ska, Belgicka a Luxemburska (ďalej len „trh Beneluxu“),
…“
— zástupcovia spoločností BPB a Knauf B — Sporné rozhodnutie v roku 1992 zaviedli systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapo- jili aj spoločnosti Lafarge a následne Gyproc, pokiaľ ide o objemy predaja na nemeckom, francúzskom, britskom trhu a na trhu Beneluxu so sadrokartónovými doskami, 3. Komisia prijala 27. novembra 2002 sporné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že BPB plc (ďalej len „BPB“), Knauf Group (ďalej len „Knauf“), Lafarge a Gyproc Benelux NV (ďa- lej len „Gyproc“) porušili článok 81 ods. 1 ES tým, že sa zúčastnili na sérii dohôd a zosúla- dených postupov v sektore sadrokartónových dosiek. 4 Komisia usúdila, že BPB, Knauf, La- farge a Gyproc uzavreli komplexnú a trvajúcu — zástupcovia spoločností BPB, Knauf a Lafarge sa niekoľkokrát vopred vzá- jomne informovali o zvyšovaní cien na 4 — Pozri článok 1 sporného rozhodnutia. britskom trhu,
I - 5369
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
— vzhľadom na osobitný vývoj nemecké- 5. Komisia konštatovala, že vzhľadom na ho trhu sa zástupcovia spoločností BPB, povahu dotknutého konania, jeho konkrétny Knauf, Lafarge a Gyproc stretli vo Ver- dopad na trh so sadrokartónovými doskami, sailles v roku 1996, v Bruseli v roku 1997 ktorý bol značne koncentrovaný a svojou po- a v Haagu v roku 1998 s cieľom rozdeliť si vahou oligopolný, a vzhľadom na skutočnosť, alebo aspoň stabilizovať nemecký trh, že sa týkalo štyroch najvýznamnejších trhov v centre Európskeho spoločenstva, sa adresáti napadnutého rozhodnutia dopustili veľmi zá- važného porušenia článku 81 ods. 1 ES. Komi- sia zvolila v súvislosti s dotknutými podnikmi — zástupcovia spoločností BPB, Knauf, La- diferencovaný prístup, aby sa zohľadnila ich farge a Gyproc sa v rokoch 1996 až 1998 skutočná ekonomická kapacita značným spô- niekoľkokrát vzájomne informovali a do- sobom poškodiť hospodársku súťaž a aby sa hodli na uplatnení zvýšenia cien na ne- výška pokuty určila na dostatočne odstra- meckom trhu. šujúcej úrovni. Najmä vzhľadom na značný nepomer vo veľkosti spoločností, ktoré sa na porušení zúčastnili, Komisia stanovila zá kladnú výšku pokút podľa závažnosti takto:
4. Porušovanie malo nasledujúce trvanie:
— „BPB: 80 miliónov eur, — „BPB: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998,
— Knauf Westdeutsche Gipswerke: 52 miliónov eur, — Knauf: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998,
— Lafarge: 52 miliónov eur, — Lafarge: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998,
— Gyproc: 8 miliónov eur.“ 6 — Gyproc: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998.“ 5 6 — Pozri bod 549 sporného rozhodnutia. Komisia za východis- kový bod zvolila trhové podiely podnikov založené na obrate z predaja výrobku na štyroch najvýznamnejších trhoch Spo- 5 — Tamže. ločenstva (bod 546 sporného rozhodnutia).
I - 5370
LAFARGE/KOMISIA
6. Východisková suma pokuty pre spoločnosť oznámené. Okolnosť, že Lafarge zopakovala Lafarge bola s cieľom zabezpečiť dostatočný svoje správanie v inom sektore, ako je sektor, odstrašujúci účinok pokút a vzhľadom na mi- ktorého sa týkalo prvé rozhodnutie, podľa moriadnu veľkosť a celkové zdroje tejto spo- Komisie poukazuje na to, že sankcia uložená ločnosti zvýšená o 100 % na 104 miliónov eur. v prvom prípade túto spoločnosť nepriviedla Komisia dospela k záveru, že porušenie bolo k zmene správania, čo predstavuje priťažujú- pri spoločnostiach Knauf, BPB a Lafarge dl- cu okolnosť. hodobé (viac ako päť rokov) a v prípade spo- ločnosti Gyproc strednodobé (od jedného do piatich rokov) a preto zvýšila základnú výšku uloženej pokuty o 65 % pre spoločnosti BPB a Knauf Westdeutsche Gipswerke, o 60 % pre spoločnosť Lafarge a o 20 % pre spoločnosť Gyproc. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, Komisia uviedla, že v súvislosti so spoločnos- ťami BPB a Lafarge už boli vo veciach karte- 8. Komisia preto zvýšila základnú výšku po- lov prijaté opatrenia Komisie, a to v rozhod- kuty uloženej spoločnostiam BPB a Lafarge nutí Komisie 94/601/ES 7, resp. v rozhodnutí o 50 %. Komisie 94/815/ES 8.
9. Spoločnosti Gyproc bola základná výška pokuty znížená o 25 % z dôvodu poľahčujú- 7. Komisia poukázala, inter alia, na to, že cich okolností. Komisia znížila výšku pokuty v minulosti už prijala rozhodnutie o uložení o 30 % v prospech spoločnosti BPB a o 40 % pokút spoločnosti Lafarge (v tom čase La- v prospech spoločnosti Gyproc v súlade farge Coppée SA) za to, že sa zúčastnila na s oznámením Komisie o neukladaní alebo zni- nezákonných dohodách v sektore cementu. žovaní pokút vo veciach kartelov (tzv. „ozná- Lafarge pokračovala v aktívnej účasti na kar- menie o zhovievavosti“) 9. Nižšie uvedeným teli v sektore sadrokartónových dosiek po podnikom teda boli uložené tieto pokuty: tom, čo jej bolo vyššie uvedené rozhodnutie
7 — Rozhodnutím z 13. júla 1994 o konaní podľa článku [81] Zmluvy ES (Vec IV/C/33.833 – Kartón) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 243, s. 1) bola uložená pokuta vo výške 1 750 000 ECU. Vo svojom rozsudku zo 14. mája 1998, Kartonfabriek de Eendracht/Komisia (T-311/94, Zb. s. II-1129), Súd prvého stupňa pokutu znížil na 750 000 ECU. 8 — Rozhodnutím z 30. novembra 1994 o konaní podľa článku [81] Zmluvy ES (Veci IV/33.126 a 33.322 – Cement) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 343, s. 1) bola uložená pokuta vo výške 22 872 000 ECU. Vo svojom rozsudku z 15. marca — „BPB: 138,6 milióna eur, 2000, Cimenteries CBR/Komisia (T-25/95, T-26/95, T-30/95 až T-32/95, T-34/95 až T-39/95, T-42/95 až T-46/95, T-48/95, T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491), Súd prvého stupňa pokutu znížil na 14 248 000 eur (pozri vec T-43/95). 9 — Ú. v. ES C 207, s. 4.
I - 5371
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
— Knauf Westdeutsche Gipswerke: 85,8 mi- č. 17 z dôvodu obratu použitého na výpočet lióna eur, výšky pokuty. Po piate uviedla nezákonnosť sporného rozhodnutia vzhľadom na to, že jej bola uložená celková pokuta za samostatné porušenia. Po šieste poukázala na porušenie článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a všeobec- ných zásad výpočtu pokút. — Lafarge: 249,6 milióna eur,
11. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 8. júla 2008 zamietol žalobu spoločnosti Lafarge. Uvedená spoločnosť bola povinná — Gyproc: 4,32 milióna eur.“ 10 znášať svoje vlastné trovy konania a nahra- diť trovy konania Komisie. V tomto odvolaní Lafarge napáda tie časti napadnutého rozsud- ku, ktoré sa týkajú druhého, tretieho a šieste- ho žalobného dôvodu pred Súdom prvého stupňa.
C — Konanie pred Súdom prvého stupňa
III — Odvolacie konanie 10. Spoločnosť Lafarge podala návrhom do- ručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. februára 2003 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne 12. Dňa 22. septembra 2008 spoločnosť La- zrušenia alebo zníženiu pokuty, ktorá jej bola farge podala proti napadnutému rozsudku týmto rozhodnutím uložená. Na podporu odvolanie. Navrhuje, aby Súdny dvor: svojej žaloby Lafarge uviedla šesť žalobných dôvodov. Po prvé porušenie práva na obra- nu. Po druhé Lafarge jednak tvrdila, že došlo k porušeniu článku 81 ods. 1 ES, jednak pou- kazovala na zjavne nesprávne posúdenie. Po — zrušil napadnutý rozsudok a tretie táto spoločnosť uviedla porušenie člán- ku 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom sa v spor- nom rozhodnutí konštatuje, že došlo k jedi- nému a trvajúcemu porušeniu a že Lafarge sa na ňom zúčastnila. Po štvrté Lafarge pouká- — vyhovel návrhom spoločnosti Lafarge zala na porušenie článku 15 ods. 2 nariadenia predloženým na prvom stupni, a teda zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom bola spoločnosti Lafarge 10 — Pozri článok 3 sporného rozhodnutia. uložená pokuta,
I - 5372
LAFARGE/KOMISIA
— subsidiárne čiastočne zrušil napadnutý že Komisia preukázala jej účasť na jedinom,
rozsudok
a komplexnom a trvajúcom porušení od 31. au- gusta 1992. Tretí podporný odvolací dôvod ja založený na tom, že Súd prvého stupňa poru- šil povinnosť odôvodnenia a zásadu rovnosti — vyhovel návrhom spoločnosti Lafarge zaobchádzania tým, že rozhodol, že Komisia predloženým na prvom stupni, a teda riadne preukázala, že odvolateľka sa dopusti- znížil výšku pokuty, ktorá jej bola ulože- la jediného, komplexného a trvajúceho poru- ná sporným rozhodnutí Komisie, šenia od 31. augusta 1992. Vo svojom štvrtom podpornom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na to, že Súd prvého stupňa po- rušil zásady proporcionality a rovnosti zaob- — zaviazal Komisiu na náhradu trov chádzania určením východiskovej sumy ulo- konania. ženej pokuty. Piaty podporný odvolací dôvod je založený na tvrdení, že Súd prvého stupňa sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení a porušil svoju povinnosť odô- 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: vodnenia tým, že rozhodol, že Komisia bola oprávnená zvýšiť pokutu uloženú odvolateľke z dôvodu opakovaného porušovania. Napo- kon v šiestom podpornom odvolacom dôvo- de odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa — zamietol odvolanie, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že Komisia odôvodnene zvýšila východiskovú sumu pokuty s cieľom zabezpečiť jej odstrašujúci účinok. — zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.
14. Pojednávanie sa uskutočnilo 22. októbra 2009. IV — Prvý odvolací dôvod: skreslenie skut- kových okolností Súdom prvého stupňa
15. Odvolateľka uviedla šesť odvolacích dô- vodov. V prvom a hlavnom odvolacom dô- vode poukazuje na to, že pri konštatovaní, že Komisia riadne preukázala existenciu po- rušení, Súd prvého stupňa skreslil skutkové A — Napadnutý rozsudok okolnosti systematickým poukazovaním na všeobecný kontext charakterizovaný súbo- rom týchto porušení. Vo svojom druhom podpornom odvolacom dôvode odvolateľ- ka uvádza, že došlo k porušeniu pravidiel o dôkaznom bremene, zásady prezumpcie 16. Vo svojom druhom žalobnom dôvo- neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio de pred Súdom prvého stupňa s označením pro reo tým, že Súd prvého stupňa rozhodol, „porušenie článku 81 ods. 1 ES a zjavne
I - 5373
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
nesprávne posúdenie“ spoločnosť Lafarge prvého stupňa konštatoval, že Komisia z práv- tvrdila, že stretnutie v Londýne v roku 1992, neho hľadiska dostatočne preukázala účasť výmena informácií, výmena informácií tý- spoločnosti Lafarge na výmene informácií kajúca sa konkrétne Spojeného kráľovstva, o objeme predaja na britskom trhu. 12 Okrem zvýšenie cien v Spojenom kráľovstve, stabili- toho, pokiaľ ide o zvýšenie cien v Spojenom zácia nemeckého trhu a zvýšenie cien v Ne- kráľovstve týkajúce sa obdobia pred 7. sep- mecku nepredstavovali porušenie článku 81 tembrom 1996, Súd prvého stupňa v bode 316 ods. 1 ES. V rámci tohto odvolania odvola- napadnutého rozsudku konštatoval, že Ko- teľka nespochybňuje závery Súdu prvého misia nepredložila žiadne listinné dôkazy stupňa v súvislosti so stretnutím v Londýne. o kontaktoch medzi dotknutými podnikmi. V tejto súvislosti stačí uviesť, že ako vyplýva Ďalej Súd prvého stupňa v bodoch 319 až 323 z bodu 212 napadnutého rozsudku, Súd prvé- napadnutého rozsudku dospel k záveru, že ho stupňa konštatoval, že Lafarge sa na uve- pokiaľ ide o toto obdobie, boli v štyroch prí- denom stretnutí nezúčastnila. padoch oznámenia o zvýšení cien v podstate simultánne. Súd prvého stupňa konštatoval, inter alia, že „aj keď obdobia medzi rôznymi oznámeniami o zvýšení cien mohli v prejed- návanej veci podnikom umožniť oboznámiť sa s nimi na základe informácií z trhu a tieto zvýšenia neboli vždy presne v rovnakej výš- ke, ich skoro súčasné oznámenia, ako aj po- dobnosť oznámených cien predstavujú vážne nepriame dôkazy zosúladeného konania pred 17. Pokiaľ ide o výmenu informácií, Súd týmito oznámeniami, keďže uvedené zvýše- prvého stupňa konštatoval, že skutočnosť, nia zapadajú do kontextu, ktorý je príznačný že Lafarge vedela alebo mala vedieť o tom, že tým – ako to Komisia konštatovala v spornom cieľom výmeny informácií o objeme preda- rozhodnutí –, že Knauf a BPB sa na stretnu- ja bolo monitorovanie trhu, aby sa zistilo, či tí v Londýne na začiatku roku 1992 dohodli sa cenová vojna skončila a či trhové podiely ukončiť cenovú vojnu na štyroch európskych zostávajú relatívne stabilné, bola z právneho trhoch a že Lafarge vstúpila do tohto systému hľadiska dostatočne preukázaná na základe najneskôr na konci augusta 1992.“ 13 Pokiaľ ide súboru objektívnych a vzájomne sa dopĺňajú- o obdobie po 7. septembri 1996, Súd prvého cich dôkazov. 11 stupňa konštatoval, že existencia kontaktov medzi konkurentmi v súvislosti so zvyšova- ním cien v Spojenom kráľovstve bola preuká- zaná listinnými dôkazmi. 14
18. Pokiaľ ide o výmenu informácií týkajú- cu sa konkrétne Spojeného kráľovstva, Súd
12 — Pozri bod 301 napadnutého rozsudku. 13 — Bod 324 napadnutého rozsudku. Pozri tiež odôvodnenie v bode 325 napadnutého rozsudku. 11 — Pozri bod 282 napadnutého rozsudku. 14 — Pozri bod 326 napadnutého rozsudku.
I - 5374
LAFARGE/KOMISIA
19. V súvislosti so stabilizáciou nemeckého uplatňovaní zvýšenia cien, zohľadnil viacero trhu Súd prvého stupňa v bode 402 napad- dokumentov. nutého rozsudku konštatoval, že „vzhľadom na celkový kontext tejto veci“ a na základe nespochybnených skutkových okolností Ko- misia z právneho hľadiska dostatočne pre- ukázala, že aj keď sa dotknutým podnikom nepodarilo uzavrieť konkrétnu dohodu o vzá- jomnom rozdelení nemeckého trhu, vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na tomto trhu urči- tým konkrétnym spôsobom, a síce obmedziť hospodársku súťaž jeho stabilizovaním. B — Tvrdenia a posúdenie
21. Odvolateľka tvrdí, že pri konštatovaní, že Komisia riadne preukázala existenciu po- rušení, Súd prvého stupňa skreslil skutkové 20. Pokiaľ ide o zvyšovanie cien v Nemecku, okolnosti systematickým poukazovaním na Súd prvého stupňa preskúmal dôkazy týka- všeobecný kontext charakterizovaný súbo- júce sa existencie kontaktov a zosúladeného rom týchto porušení. Odvolateľka sa teda konania medzi konkurentmi. V bode 426 domnieva, že Súd prvého stupňa v napad- napadnutého rozsudku tento súd uviedol, že nutom rozsudku použil tautológiu tým, že kontakty medzi dotknutými podnikmi je po- poukazoval na všeobecný kontext porušenia trebné vnímať v kontexte obdobia, ktoré sa s cieľom potvrdiť samotnú existenciu poruše- vyznačovalo viacerými protisúťažnými pre- ní, ktoré tvoria základ údajného všeobecného javmi potvrdzujúcimi spoločnú vôľu konku- kontextu porušenia. Okrem toho Súd prvého rentov stabilizovať trh so sadrokartónovými stupňa systematicky uvádzal, že protisúťažný doskami na štyroch veľkých európskych tr- výklad skutkových okolností je pravdepodob- hoch vrátane nemeckého. Súd prvého stupňa nejší ako alternatívne vysvetlenia zo strany tiež poukázal na to, že aj keď z izolovaného spoločnosti Lafarge. Súd prvého stupňa tak dokumentu, ktorý našla Komisia, nemusí jed- dospel k záveru, že okolnosti, ako sú proti- noznačne vyplývať existencia protisúťažného súťažný cieľ výmeny informácií (body 270 správania, táto okolnosť nemôže zabrániť a 271 napadnutého rozsudku), výmena in- tomu, aby bol uvedený dokument vykladaný formácií týkajúcich sa konkrétne Spojeného ako potvrdenie existencie takejto snahy, ak je kráľovstva (bod 303 napadnutého rozsudku), súčasťou série ďalších dokumentov, z ktorých existencia zosúladeného konania v súvislosti vyplývajú spoľahlivé nepriame dôkazy o exis- so zvyšovaním cien v Spojenom kráľovstve tencii súbežných a podobných protisúťažných (bod 324 napadnutého rozsudku) a v Nemec- správaní. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa ku (bod 402 sporného rozhodnutia) a exis- pri konštatovaní, že spoločnosť Lafarge mala tencia dohody o stabilizovaní nemeckého v súvislosti so zvýšením cien na nemeckom trhu (bod 430 napadnutého rozsudku), boli trhu priame kontakty so svojimi konkurent- preukázané s ohľadom na všeobecný kontext mi a že existovalo zosúladené konanie pri porušenia, pričom existencia tohto kontextu
I - 5375
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
nebola preukázaná na základe dôkazov, ale na stavu a dôkazov. 16 Okrem toho, ak odvo- základe porušujúceho správania, ktoré bolo lateľka tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil ako také kvalifikované len na základe uve- skreslenia dôkazov, musí presne označiť dô- deného všeobecného kontextu. Súd prvého kazy, ktoré ním boli skreslené, a poukázať stupňa tak skreslil skutkové okolnosti, ktoré na nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa mu boli predložené. jej názoru viedlo Všeobecný súd k takémuto skresleniu. 17
22. Je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor 24. Domnievam sa, že odvolateľka v rámci nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zá- tohto odvolacieho dôvodu všeobecným spô- sade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd sobom tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil uznal na účely preukázania tohto skutkového skutkové okolnosti, a podrobne poukazuje na stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne dôkazy, ktoré boli údajne skreslené. získané a boli rešpektované všeobecné práv- ne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dô- kazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Všeobecnému súdu, aby posúdil hodnotu, ktorú treba pripí- sať jemu predloženým dôkazom. Toto posú- denie teda s výnimkou prípadu skreslenie jas- ného zmyslu dôkazov nepredstavuje právnu 25. S výnimkou interného memoranda z ok- otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu tóbra 1994, ktoré bolo objavené v priestoroch Súdnym dvorom. 15 spoločnosti Rigip a spomína sa v bode 430 napadnutého rozsudku v rámci konštatova- nia Súdu prvého stupňa v súvislosti so zvýše- ním cien v Nemecku, však odvolateľka presne neuviedla prípady nesprávneho posúdenia, ktoré podľa nej viedli k skresleniu dôkazov. Odvolateľka preto okrem niektorých prvkov uvedených v bode 430 napadnutého rozsud- ku neidentifikovala nijakú vecnú nepresnosť 23. Skreslenie skutkového stavu a dôkazov súvisiacu s tým, ako Súd prvého stupňa vy- predložených Všeobecnému súdu musí zjav- kladal dokumenty, ktoré mu boli predložené. ne vyplývať zo spisového materiálu, ktorý má Zastávam preto názor, že hoci odvolateľka Súdny dvor k dispozícii, bez toho, aby bolo poukazuje na údajné skreslenie skutkových potrebné vykonať nové posúdenie skutkového
16 — Pozri okrem iného rozsudky Evonik Degussa/Komisia, 15 — Pozri okrem iného rozsudky zo 6. apríla 2006, Gene- už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 74, a Coop ral Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 52; de France bétail et viande a i./Komisia, už citovaný z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, v poznámke pod čiarou 15, bod 60. bod 73, a z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et 17 —
Rozsudok
zo 7. januára 2004, Aalborg Portland viande a i./Komisia, C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, bod 59. C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50.
I - 5376
LAFARGE/KOMISIA
okolností, v skutočnosti sa domáha nového v memorande predpokladalo zmrazenie cien posúdenia dôkazov predložených Súdu prvé- na v ňom uvedenej úrovni, pričom k zvyšova- ho stupňa. To ide zjavne nad rámec odvola- niu cien malo dôjsť od 1. februára 1995. Práve cieho konania pred Súdnym dvorom. táto posledná poznámka je osobitne odhaľu- júca. Ak by zaslanie oznámenia o zvýšení cien bolo jednostranné a ostatní výrobcovia toto zvýšenie len nasledovali, BPB by v októbri 1994 nemohla vedieť, že zvyšovanie cien bolo stanovené na 1. február 1995, keďže Knauf oznámil toto zvyšovanie cien len v novembri 1994.“ 26. Pokiaľ ide o memorandum z októbra 1994, odvolateľka tvrdí, že z neho v nijakom zmysle nevyplýva, že konkurenti mali vzá- jomné kontakty. Lafarge v rámci konania na prvom stupni spochybňovala skutočnosť, že by uvedené memorandum zdôrazňovalo exis- tenciu komunikácie medzi výrobcami týkajú- cu sa zvýšenia cien vo februári 1995. Podľa spoločnosti Lafarge získal autor memoranda informácie o navrhovanom oznámení zvýše- nia cien spoločnosťou Knauf z trhu. 18
28. Z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, 27. Súd prvého stupňa v bode 430 sporného že dotknuté memorandum nebolo Súdom rozhodnutia konštatoval, že napriek tvrde- prvého stupňa preskúmané izolovane. V sku- niu spoločnosti Lafarge, podľa ktorého autor točnosti bolo preskúmané spolu s ďalšími memoranda bol o plánovanom zvýšení cien spisovými dokumentmi. Z napadnutého roz- spoločnosťou Knauf informovaný z trhu, „je sudku je preto zjavné, že skutočný význam výklad uvedeného memoranda Komisiou memoranda z októbra 1994 bol objasnený presvedčivejší vzhľadom na ostatné podklady ďalšími spisovými dokumentmi. V tejto sú- v spise, ktoré dokazujú, že v tom čase exito- vislosti boli ďalšími dokumentmi, ktoré boli valo medzi dotknutými podnikmi zosúladené zohľadnené s cieľom preukázať existenciu konanie. Komisia sa správne domnieva, že zosúladeného konania dotknutých podni- toto memorandum dokazuje znalosť straté- kov v relevantnom čase, po prvé vyhlásenie gie konkurentov a svedčí o kontaktoch medzi spoločnosti Knauf, že už dlho existuje prax, nimi. Autor tohto memoranda totiž najskôr v rámci ktorej sa oznámenia o zvýšení cien zhrnul situáciu na trhu a následne uvie- spolu so zoznamom cien v rovnakom čase dol, že obchodný riaditeľ podniku Gyproc posielajú priamo konkurentom i zákazníkom sa sťažoval, že jeho podnik stratil podiel na (bod 430 napadnutého rozsudku), po druhé trhu a musí ho získať späť. Okrem toho sa viaceré kópie oznámení o zvýšení cien kon- kurentov, ktoré boli objavené počas vyšetro- vania Komisie v priestoroch spoločností BPB 18 — Bod 429 napadnutého rozsudku. a Lafarge (bod 430 napadnutého rozsudku)
I - 5377
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
a po tretie skutočnosť, že zvýšenie cien sa V — Druhý odvolací dôvod: porušenie pra- uskutočnilo 1. februára 1995 (bod 430 napad- vidiel o dôkaznom bremene, zásady pre- nutého rozsudku). zumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo tým, že Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia preukázala účasť odvolateľ ky na jedinom, komplexnom a tr- vajúcom porušení od 31. augusta 1992
29. Tieto dodatočné dôkazy odvolateľka nespochybnila.
A — Napadnutý rozsudok 30. Domnievam sa, že vzhľadom na ďalšie nespochybnené dôkazy a na rozsudok Súd- neho dvora vo veci Aalborg Portland a i./Komisia 19 odvolateľka nepreukázala, že Súd prvého stupňa zjavne skreslil memorandum z októbra 1994.
32. V spornom rozhodnutí Komisia zisti- la, že spoločnosť Lafarge sa zúčastňovala na dotknutom porušení od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998. V konaní na prvom stup- 31. Zastávam preto názor, že prvý odvolací ni Lafarge tvrdila, že na systémoch výmeny dôvod by mal byť zamietnutý ako čiastočne informácií sa zúčastňovala nevyhnutne až po neprípustný a čiastočne nedôvodný. júni 1993 a pravdepodobne dokonca len od začiatku roka 1994. 20 Pri konštatovaní, že tr- vanie účasti spoločnosti Lafarge na porušení 19 —
Rozsudok
už citovaný v poznámke pod čiarou 17. zodpovedalo zisteniam v spornom rozhod- V bodoch 55 a 57 Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na to, že zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch nutí, Súd prvého stupňa zohľadnil niekoľko a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom vyhlásení spoločnosti BPB. V tejto súvislosti uložené, sú všeobecne známe, je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa realizujú ilegálne, že BPB vyhlásila, že postup výmeny informá- stretnutia sa uskutočňujú tajne, najčastejšie v treťom štáte, cií sa po stretnutí rozšíril aj na Lafarge. 21 a že dokumentácia vzťahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazu- Súd prvého stupňa usúdil, že formulácia „po júce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tieto sú oby- stretnutí“, ktorú používa BPB, znamená, že čajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí odvodiť z množstva náhod a nepriamych dôkazov, ktoré v prípade neexistencie iného 20 — Pozri bod 494 napadnutého rozsudku. hodnoverného vysvetlenia môžu ako celok vytvárať dôkaz 21 — Pozri bod 127 sporného rozhodnutia a bod 503 napadnu- porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. tého rozsudku.
I - 5378
LAFARGE/KOMISIA
k začiatku účasti spoločnosti Lafarge muselo B — Tvrdenia dôjsť krátko po stretnutí v Londýne. 22 Okrem toho v odpovedi na oznámenie o výhradách BPB uviedla, že zariadila výmenu informácií so spoločnosťou Lafarge uprostred 1992. 23 Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vy- hlásenia spoločnosti BPB sú presnejšie ako vyhlásenia spoločnosti Lafarge. Lafarge sa odvolávala na vyhlásenie pána N. z naposle- dy spomenutej spoločnosti, podľa ktorého vzhľadom na závažný nedostatok informácií o relevantných trhoch v Európe mu konku- renti spoločnosti Lafarge navrhli výmenu nie- ktorých všeobecných informácií o objemoch predaja. 24 V bode 508 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa poukázal na to, že Lafarge 33. Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa neposkytla ani presný dátum, ani podrobnos- porušil pravidlá o dôkaznom bremene, zá- ti o okolnostiach, ktoré viedli k jej účasti na sadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcu tejto výmene, a najmä o kontaktoch, ktoré sa zásady in dubio pro reo tým, že rozhodol, že museli pred výmenou nadviazať s cieľom určiť Komisia preukázala účasť odvolateľky na je- jej základné podmienky, teda jej cieľ, strany, dinom, komplexnom a trvajúcom porušení ktoré sa jej zúčastnia, a intervaly, v ktorých sa od 31. augusta 1992. Odvolateľka pripomína, táto výmena bude uskutočňovať. 25 Súd prvé- že podľa ustálenej judikatúry má Súdny dvor ho stupňa tiež zistil, že pravdivosť vyhlásení právomoc overiť, či v konaní pred Súdom spoločnosti BPB má oporu v skutočnosti, že prvého stupňa došlo k procesným chybám trhový podiel spoločnosti Lafarge na hlav- poškodzujúcim záujmy odvolateľa, a musí ných európskych trhoch je v tabuľkách pána sa uistiť, že boli rešpektované všeobecné zá- [D. zo spoločnosti BPB] uvedený v absolút- sady práva Spoločenstva a procesné pravidlá nych hodnotách a percentách počínajúc ro- týkajúce sa dôkazného bremena a vykonáva- kom 1991. 26 nia dôkazných prostriedkov. 27 Odvolateľka tiež uviedla, že podľa ustálenej judikatúry je povinnosťou Komisie dokázať porušenie pra- vidiel hospodárskej súťaže a jeho trvanie. 28 Podľa odvolateľky Súd prvého stupňa dospel k záveru, že Komisia riadne preukázala účasť spoločnosti Lafarge na porušení od 31. au- gusta 1992 napriek rozporuplným a nepres- ným vyhláseniam spoločnosti BPB na základe toho, že táto spoločnosť neuviedla presný dátum začiatku svojej účasti a ani okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, aby sa na protisúťažnej výmene informácií zúčastnila.
27 —
Uznesenie
zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia, 22 — Pozri body 503 a 504 napadnutého rozsudku. C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 40, a rozsudok zo 17. decem- bra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, 23 — Pozri bod 506 napadnutého rozsudku. Zb. s. I-8417, bod 19. 24 — Pozri bod 507 napadnutého rozsudku. 28 — Rozsudky zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, 25 — Pozri tiež bod 510 napadnutého rozsudku. T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic 26 — Pozri bod 512 napadnutého rozsudku. Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86.
I - 5379
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
34. Komisia sa domnieva, že tento odvolací spoločnosť Lafarge najneskôr na konci au- dôvod by mal byť zamietnutý. gusta 1992 o dohovore medzi spoločnosťami BPB a Knauf o výmene informácií a že Lafar- ge sa pri tejto príležitosti k tomuto systému výmeny informácií pripojila. 30 Súd prvého stupňa vychádzal pri formulácii tohto záveru predovšetkým z viacerých vyhlásení spoloč- nosti BPB a zo skutočnosti, že trhový podiel spoločnosti Lafarge na hlavných európskych trhoch bol uvedený v tabuľkách spoločnos- ti BPB. Tento súd tiež usúdil, že vysvetlenia C — Posúdenie spoločnosti Lafarge v tejto súvislosti neboli presvedčivé.
35. Podľa judikatúry Súdneho dvora vo veci Aalborg Portland a i./Komisia by mala strana alebo orgán, ktoré tvrdia, že došlo k poruše- 37. Súd prvého stupňa sa konštatovaním, niu pravidiel hospodárskej súťaže, dokázať že spoločnosť Lafarge neuviedla, inter alia, existenciu takéhoto porušenia a podnik alebo presný dátum začiatku svojej účasti a že mala združenie podnikov, ktoré sa dovolávajú prá- reálne najlepšie predpoklady, aby tak urobi- va na obranu proti zisteniu porušenia, by mali la, 31 nedopustil porušenia pravidiel o dôkaz- preukázať splnenie podmienok na uplatnenie nom bremene, zásady prezumpcie neviny takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo. následne predložiť iný dôkaz. Aj keď podľa Tento súd len poukázal na to, že spoločnosť týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia Lafarge napriek svojmu tvrdeniu uvedené- alebo dotknutý podnik či združenie, skutkové mu v bode 494 napadnutého rozsudku, že tvrdenie, o ktoré sa účastník konania opiera, jej účasť na výmene informácií nastala nevy- môže svojou povahou vyžadovať vysvetlenie hnutne po júni 1993 a pravdepodobne až za- alebo odôvodnenie zo strany druhého účast- čiatkom roka 1994, nepredložila na podporu níka konania, a ak tie nie sú poskytnuté, je tohto tvrdenia nijaký dôkaz. možné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené. 29
36. Z napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, 38. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že že podľa Súdu prvého stupňa Komisia riadne druhý odvolací dôvod je nedôvodný a mal by preukázala, že spoločnosť BPB informovala byť zamietnutý.
29 —
Rozsudok
už citovaný v poznámke pod čiarou 17, 30 — Pozri bod 515 napadnutého rozsudku. body 78 a 79. 31 — Pozri bod 510 napadnutého rozsudku.
I - 5380
LAFARGE/KOMISIA
VI — Tretí odvolací dôvod: porušenie po- jedinom, komplexnom a trvajúcom porušení vinnosti odôvodnenia a zásady rovnos- od 31. augusta 1992. Podľa odvolateľky sa aj ti zaobchádzania zo strany Súdu prvého samotná Komisia domnievala, že uvedené stupňa tým, že tento súd rozhodol, že Ko- dôkazy nie sú dostatočné, pokiaľ ide o spo- misia riadne preukázala, že odvolateľ ka sa ločnosť Gyproc. Odvolateľka preto tvrdí, že dopustila jediného, komplexného a trvajú- Súd prvého stupňa porušil zásadu rovnosti ceho porušenia od 31. augusta 1992 zaobchádzania, keď dospel k záveru, že dô- kazy, ktoré Komisia predložila, riadne preu- kázali účasť spoločnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porušení od 31. au- gusta 1992, hoci rovnaké dôkazy boli v súvis- losti so spoločnosťou Gyproc považované za nedostatočné.
A — Tvrdenia 41. Odvolateľka v replike uvádza, že tento odvolací dôvod je prípustný, keďže vo svojej žalobe na prvom stupni viackrát uviedla po- rušenie zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie.
39. Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa sa ani len implicitne nezaoberal jej tvrdením predneseným na prvom stupni, ktoré sa týka- 42. Komisia tvrdí, že spoločnosť Lafarge lo nerovnosti zaobchádzania so spoločnosťou v konaní pred Súdom prvého stupňa neu- Lafarge v porovnaní so spoločnosťou Gyproc. viedla žalobný dôvod založený na porušení Odvolateľka sa preto domnieva, že napadnu- zásady rovnosti zaobchádzania. V príslušnej tý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. časti svoje žaloby na prvom stupni spoločnosť Tvrdí, že uvedené tvrdenie bolo prednesené Lafarge len poukazovala na to, inter alia, že s cieľom preukázať, že sa nezúčastnila na jedi- „Komisia usúdila, že prítomnosť spoločnos- nom, komplexnom a trvajúcom porušení od ti Gyproc na rovnakých ‚prejavoch‘ nebola 31. augusta 1992. dostatočná na to, aby tým bola preukázaná účasť na jedinom, komplexnom a trvajúcom porušení“. Komisia sa preto domnieva, že na- padnutý rozsudok je dostatočne odôvodne- ný. Navyše podľa Komisie nie je spoločnosť Gyproc v rovnakej situácii ako spoločnosť Lafarge. 40. V bodoch 500 až 518 napadnutého roz- sudku Súd prvého stupňa konštatoval, že dôkazy, na ktoré poukázala Komisia, kon- krétne údaje o trhovom podiele spoločnos- ti Lafarge uvedené v tabuľkách pána [D.] 43. Komisia navyše uvádza, že odvola- a niektoré vyhlásenia spoločnosti BPB, riad- teľka nemôže v štádiu odvolania uplat- ne preukázali účasť spoločnosti Lafarge na niť odvolací dôvod založený na zásade
I - 5381
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
zákazu diskriminácie, ktorý nebol uplatne- a trvajúce porušenie, ako aj účasť spoločnosti ný na prvom stupni. Takýto dôvod je preto Lafarge na ňom. Táto časť uvedeného žalob- neprípustný. ného dôvodu sa vzťahuje konkrétne na trva- nie účasti tejto spoločnosti na porušení.
44. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky uve- dené v jej replike, podľa ktorého sa vo svojej žalobe na prvom stupni viackrát odvolávala na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, 46. Podľa mňa môže byť tento odvolací dô- Komisia uvádza, že tieto odkazy sa nachádza- vod rozdelený na dve časti. Po prvé odvo- li v úplne odlišných častiach žaloby a slúžili lateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil na podporu iných žalobných dôvodov, o kto- povinnosť odôvodnenia. Po druhé tento súd rých odvolateľka netvrdila, že by v napadnu- podľa odvolateľky porušil zásadu rovnosti tom rozsudku boli ponechané bez odpovede. zaobchádzania, lebo konštatoval, že Komisia Tvrdenie odvolateľky v jej replike preto pred- riadne preukázala jej účasť na jedinom, kom- stavuje nový dôvod, ktorý je neprípustný, ke- plexnom a trvajúcom porušení od 31. augusta ďže Lafarge vo svojom odvolaní neuviedla, že 1992. by iné časti jej žaloby na prvom stupni boli ponechané bez odpovede.
47. Pokiaľ ide o tvrdenie, že Súd prvého stupňa porušil svoju povinnosť odôvodne- nia, otázka, či je odôvodnenie rozsudku ne- B — Posúdenie dostatočné alebo rozporuplné, predstavuje právnu otázku, ktorá môže byť predmetom odvolania. 33
45. Odvolateľka vo svojom odvolaní pouká- zala na to, že časť napadnutého rozsudku 32, ktorá je predmetom tohto odvolacieho dôvo- du, sa týka tretieho žalobného dôvodu, ktorý bol preskúmaný na prvom stupni a v ktorom odvolateľka uviedla porušenie článku 81 48. Navyše povinnosť Súdu prvého stupňa ods. 1 ES v rozsahu, v akom bolo v spornom odôvodniť svoje rozhodnutia nemôže byť rozhodnutí konštatované jediné, komplexné
33 — Pozri v tejto súvislosti okrem iného rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, 32 — Odvolateľka poukázala osobitne na bod 496 napadnutého a z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komi- rozsudku. sia, C-404/04 P, bod 90.
I - 5382
LAFARGE/KOMISIA
podľa ustálenej judikatúry vykladaná tak, že porušení“ 37, jasne poukázala na diskriminá- zahŕňa aj povinnosť tohto súdu detailne od- ciu a Súd prvého stupňa bol povinný na to povedať na každé tvrdenie odvolateľky, najmä reagovať. Hoci spoločnosť Lafarge na prvom keď nie je dostatočne jasné a presné. 34 stupni v rámci svojho tretieho žalobného dô- vodu nepoužila výrazy ako „diskriminácia“ alebo „nerovnosť zaobchádzania“, domnie- vam sa, že znenie žaloby spoločnosti Lafarge v časti týkajúcej sa tohto žalobného dôvodu bolo dostatočne jasné a presné na to, aby Súd prvého stupňa porozumel významu uvedené- ho dôvodu.
49. Tiež je potrebné pripomenúť, že povin- nosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu vypracovať vysvetlenie, ktoré by vy- čerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednot- 51. Dôvod založený na diskriminácii bol livo všetky tvrdenia prednesené účastník- podľa môjho názoru v rámci tretieho žalob- mi konania, a teda že odôvodnenie môže ného dôvodu preskúmaného na prvom stupni byť implicitné, avšak pod podmienkou, že nepochybne uvedený. Domnievam sa preto, umožní dotknutým osobám oboznámiť sa že nie je možné prijať tvrdenie Komisie, pod- s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd nepri- ľa ktorého spoločnosť Lafarge v konaní pred jal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru Súdom prvého stupňa neuviedla žalobný dostatok podkladov, aby ten mohol vykonať dôvod založený na porušení zásady rovnosti svoje preskúmanie. 35 zaobchádzania.
52. Podľa mňa sa Súd prvého stupňa v rámci tretieho žalobného dôvodu na prvom stup- ni nezaoberal otázkou diskriminácie ani len implicitne, a to napriek tomu, že sám usúdil, 50. Podľa môjho názoru odvolateľka tým, že ako to vyplýva z bodu 496 napadnutého roz- vo svojej žalobe na prvom stupni tvrdila, že sudku, že táto otázka predstavuje neoddeli- „Komisia usúdila, že prítomnosť spoločnos- teľnú súčasť tvrdení spoločnosti Lafarge na ti Gyproc na rovnakých ‚prejavoch‘[ 36] ne- prvom stupni. Lafarge podľa môjho názoru bola dostatočná na to, aby bola preukázaná účasť na jedinom, komplexnom a trvajúcom 37 — V žalobe na prvom stupni Lafarge tiež citovala poznámku pod čiarou 413 sporného rozhodnutia, v ktorej sa uvádza, že Komisia by rada poukázala na to, že existujú isté skut- 34 — Rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, kové okolnosti, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Gyproc sa Zb. s. I-1611, bod 121, a z 11. septembra 2003, Belgicko/ zúčastnila na konaní, ktoré možno charakterizovať ako pro- Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81. tisúťažné, a to pred uskutočnením stretnutia vo Versailles… 35 — Pozri najmä rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, už V súvislosti s týmto konaním však Komisia nie je schopná citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 372, a z 25. októbra predložiť potrebné dôkazy o tom, že Gyproc vedela alebo 2007, Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, bod 22. mala vedieť, že prijíma účasť na Londýnskej dohode 36 — Konkrétne údaje o trhových podieloch v tabuľkách pána C. o výmene informácií medzi [reprezentantmi na vysokej a v niektorých vyhláseniach spoločnosti BPB. úrovni] na štyroch najvýznamnejších trhoch.
I - 5383
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
poukázala na otázku diskriminácie s cieľom zaobchádzania, domnievam sa, že na to, aby spochybniť dôkaznú hodnotu dôkazov, na mohol Súdny dvor preskúmať rozsudok Súdu ktoré sa v spornom rozhodnutí odvoláva- prvého stupňa, musí byť tento rozsudok do- la Komisia pri konštatovaní, že Lafarge sa statočne odôvodnený. Úplná absencia odô- zúčastnila na jedinom, komplexnom a trva- vodnenia Súdu prvého stupňa v súvislosti júcom porušení od 31. augusta 1992, keďže s otázkou diskriminácie vyplývajúcou z tre- rovnaké dôkazy Komisia údajne považovala tieho žalobného dôvodu, ktorý tento súd za nedostatočné na to, aby mohla to isté kon- skúmal, v prejednávanej veci bráni Súdnemu štatovať v súvislosti so spoločnosťou Gyproc. dvoru, aby rozhodol, či napadnutý rozsudok Zásada zákazu diskriminácie je navyše vše- je v tejto súvislosti v rozpore so zásadou rov- obecnou zásadou práva Spoločenstva a preto nosti zaobchádzania. sa domnievam, že Súd prvého stupňa sa mal zaoberať žalobným dôvodom, ktorý Lafarge v tejto súvislosti uviedla, pokiaľ ide o dôkazy, na ktoré sa v spornom rozhodnutí odvolávala Komisia s cieľom preukázať účasť spoločnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajú- com porušení od 31. augusta 1992. 38
53. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý roz- sudok sa dostatočne nevyrovnal s tvrdeniami žalobkyne na prvom stupni týkajúcimi sa dis- 55. Preto zastávam názor, že vzhľadom na kriminácie a trvania porušenia. Napadnutý vyššie uvedené okolnosti musí byť napadnutý
rozsudok
najmä neumožňuje Súdnemu dvoru rozsudok zrušený, pokiaľ ide o zistenia týka- vykonať jeho súdne preskúmanie, takže prvá júce sa trvania účasti odvolateľky na jedinom, časť tohto odvolacieho dôvodu by mala byť komplexnom a trvajúcom porušení od 31. au- podľa môjho názoru vyhlásená za dôvodnú. gusta 1992. Domnievam sa, že vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia o výhrade týkajúcej sa diskriminácie a trvania účasti spoločnos- ti Lafarge na jedinom, komplexnom a trva- júcom porušení Súdny dvor nemôže vo veci právoplatne rozhodnúť v zmysle článku 61 Štatútu Súdneho dvora a mal by vec v tomto rozsahu vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu. 39 54. Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu založenú na porušení zásady rovnosti 39 — Pozri analogicky rozsudky z 2. decembra 2009, Komisia/ Írsko a i., C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 89; zo 17. sep- tembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, 38 — Podľa mňa sa spoločnosť Lafarge na prvom stupni skutočne C-519/07 P, Zb. s. I-8495, body 106 až 109; z 3. júla 2003, odvolávala na zásadu procesnej rovnosti, podľa ktorej by Chronopost a i./Ufex a i., C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, rovnaké dôkazy vo vzťahu k rôznym účastníkom konania, Zb. s. I-6993, bod 45, a z 11. novembra 1997, Komisia ktorí sú v rovnakom procesnom postavení, mali byť posu- a Francúzsko/Ladbroke Racing,C-359/95 P a C-379/95 P, dzované rovnako. Zb. s. I-6265, bod 39.
I - 5384
LAFARGE/KOMISIA
VII — Štvrtý odvolací dôvod: porušenie zá- súdneho preskúmania zabezpečiť proporci- sady proporcionality a zásady rovnosti za- onálny vzťah medzi hranicami jednotlivých obchádzania Súdom prvého stupňa pri ur- kategórií na jednej strane a trhovým podie- čení východiskovej sumy uloženej pokuty lom podniku a jeho klasifikáciou v tej-ktorej kategórii na strane druhej.
57. Východisková suma stanovená pre spo- ločnosť Lafarge bola 6,5-krát vyššia ako vý- A — Tvrdenia chodisková suma spoločnosti Gyproc, hoci trhový podiel Lafarge (24 % – zaradenie do druhej kategórie) bol len 3,4-krát vyšší ako trhový podiel Gyproc (7 % – zaradenie do tre- tej kategórie). Okrem toho, hoci bol trhový podiel spoločnosti Lafarge v roku 1997 menej ako 81 % trhového podielu spoločnosti Knauf, oba podniky boli zaradené do rovnakej ka- tegórie a východisková suma pokuty bola sta- novená na úrovni 52 miliónov eur. 56. Odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsu- dok porušuje zásady proporcionality a rov- nosti zaobchádzania, lebo potvrdil výcho- diskovú sumu pokuty stanovenú Komisiou, ktorá je v porovnaní s východiskovou sumou pokuty stanovenou pre ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia neprimeraná. Od- volateľka spochybňuje vyjadrenie Súdu prvé- 58. Odvolateľka v replike tvrdí, že tento od- ho stupňa uvedené v bode 634 napadnutého volací dôvod je prípustný, lebo dotknuté tvr- rozsudku, podľa ktorého suma pokuty môže denia boli prednesené na prvom stupni. byť vypočítaná bez ohľadu na obrat podniku. Aj keby toto vyjadrenie bolo správne, samotná Komisia sa v spornom rozhodnutí rozhodla pre rozdelenie podnikov do kategórií podľa ich trhových podielov. Ako vyplýva z rozsud- ku vo veci Tokai Carbon a i./Komisia 40, ak sa raz Komisia rozhodla vytvoriť kategórie na základe trhových podielov, musí táto inšti- túcia, a teda aj Súd prvého stupňa v rámci 59. Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa v bode 634 napadnutého rozsudku neuviedol, že výšku pokuty možno vypočítať nezávisle od obratu podniku. Komisia považuje tvr- 40 — Rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 denie odvolateľky, ktoré spochybňuje mož- a T-252/01, Zb. s. II-1181. nosť alebo minimálne metódu klasifikovania
I - 5385
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
podnikov použitú Komisiou, za neprípustné, a držiteľ trhového podielu vo výške 7 %, bola lebo nebolo prednesené na prvom stupni. zaradená do tretej kategórie.
B — Posúdenie
61. Podľa môjho názoru je tento odvolací dô- 60. Komisia uvádza, že toto tvrdenie je v kaž- vod neprípustný a mal by byť zamietnutý. Aj dom prípade zjavne nedôvodné. Vo veci SGL keď je pravda, že odvolateľka na prvom stup- Carbon/Komisia 41 Súdny dvor potvrdil, že ni spochybnila určenie východiskovej sumy členovia kartelu môžu byť pri stanovovaní pokuty, ktorá jej bola uložená, na úrovni východiskovej sumy pokuty rozdelení do via- 52 miliónov eur, tvrdila, že nemá ekonomickú cerých kategórií. Na rozdiel od tvrdenia spo- kapacitu na ovplyvnenie britského a nemec- ločnosti Lafarge, keď sa Komisia rozhodne kého trhu. Na rozdiel od tohto odvolacieho rozdeliť podniky do kategórií na základe ich dôvodu Lafarge na prvom stupni nespochyb- trhových podielov, nevyžaduje sa, aby boli nila možnosť alebo aspoň metódu, ktorú Ko- východiskové sumy pokút pre každý podnik misia použila pri klasifikácii podnikov. Navy- v presnom proporcionálnom vzťahu k jeho še odvolateľka na prvom stupni netvrdila, že trhovému podielu. Keďže trhové podiely jed- keď sa raz Komisia rozhodla rozdeliť podniky notlivých podnikov sú nevyhnutne rozdielne, do kategórií na základe ich trhových podie- Komisia by musela vytvoriť toľko kategórií, lov s cieľom stanoviť východiskovú sumu po- koľko je podnikov, ktorým sa má uložiť poku- kuty, je povinná v prípade každého podniku ta, čo by bolo v rozpore s cieľom rozdelenia do zabezpečiť presný proporcionálny vzťah me- kategórií. Komisia tiež poukazuje na to, že sa dzi uvedenou východiskovou sumou pokuty rozhodla dotknuté podniky rozdeliť do troch a jeho trhovým podielom. kategórií na základe ich príslušných trhových podielov v roku 1997. Spoločnosť BPB bola vzhľadom na svoj trhový podiel vo výške 42 % a na svoje postavenie veľkého výrobcu zara- dená do prvej kategórie. Spoločnosti Knauf a Lafarge, ktorých trhové podiely boli 28 %, resp. 24 %, boli zaradené do druhej kategó- 62. V každom prípade sa domnievam, že rie. Spoločnosť Gyproc, ako veľmi malý hráč vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci SGL Carbon/Komisia 42 by tento odvolací
41 —
Rozsudok
z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 52 a 53. 42 — Tamže, body 52 a 53.
I - 5386
LAFARGE/KOMISIA
dôvod mal byť zamietnutý. Z uvedeného roz- preukázala, že metóda klasifikácie, ktorú si sudku totiž jasne vyplýva, že pri rozdeľovaní zvolila Komisia na účely stanovenia základnej podnikov zúčastnených na karteli do kategó- výšky pokuty, porušuje zásady proporcionali- rií s cieľom určiť základnú výšku pokuty nie ty a rovnosti zaobchádzania. je nevyhnutné zohľadniť každý rozdiel medzi nimi vyplývajúci z ich obratu alebo trhových podielov.
VIII — Piaty odvolací dôvod: nesprávne právne posúdenie a porušenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti so zvýšením po- 63. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry kuty z dôvodu opakovaného porušovania má Komisia pri metóde výpočtu pokút širokú mieru voľnej úvahy a v tejto súvislosti môže zohľadniť množstvo faktorov, pričom musí rešpektovať hranicu obratu stanovenú v člán- ku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Súdny dvor tiež konštatoval, že metóda výpočtu opísaná v usmerneniach z roku 1998 43 obsahuje rôz- 65. Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve ne premenné, ktoré Komisii umožňujú vyko- časti. návať jej voľnú úvahu v súlade s článkom 15 nariadenia č. 17 tak, ako ho vykladá Súdny dvor. 44
A — Prvá časť
64. Aj keď je podľa môjho názoru zjavné, že medzi trhovými podielmi spoločnosti Lafar- ge a ostatných spoločností zúčastňujúcich sa na porušení na jednej strane a východiskovou sumou pokuty, ktorá im bola uložená, na stra- 1. Napadnutý rozsudok ne druhej nie je nijaký presný proporcionálny vzťah, vo svetle tvrdení Komisie zhrnutých v bode 60 vyššie si nemyslím, že odvolateľka
43 — Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy 66. Spoločnosť Lafarge na prvom stupni o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). 44 — Rozsudok SGL Carbon/Komisia, už citovaný v poznámke tvrdila, inter alia, že vzhľadom na to, že ne- pod čiarou 41, body 46 a 47. existuje právny základ, ktorý by stanovoval
I - 5387
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
podmienky zvyšovania pokút z dôvodu opa- že ak medzi dvoma zistenými porušeniami kovaného porušovania, a na to, že v súvislosti uplynulo menej ako desať rokov, poukazuje to s časovým intervalom medzi dvoma poruše- na sklon podniku nevyvodzovať náležité dô- niami nebola stanovená žiadna premlčacia sledky zo zistenia, že porušil pravidlá Spolo- doba, došlo zvýšením pokuty za týchto okol- čenstva o hospodárskej súťaži. 48 Súd prvého ností k porušeniu zásady zákonnosti pokút stupňa konštatoval, že spoločnosť Lafarge ta- a zásady právnej istoty. 45 kýto sklon vykazovala, keďže jej dcérska spo- ločnosť, adresát rozhodnutia 94/815, pokra- čovala počas štyroch rokov nasledujúcich po tom, ako jej toto rozhodnutie bolo oznámené, v aktívnej účasti na dotknutom karteli. 49
67. Súd prvého stupňa konštatoval, že tak ako vyplýva z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia 46, opakované porušovanie je jed- ným z faktorov, ktoré môžu byť pri posudzo- vaní závažnosti porušenia zohľadnené. 47 Pokiaľ ide o otázku premlčacej doby, Súd prvého stupňa v bode 724 napadnutého rozsudku pripomenul, že Komisia disponuje širokou 2. Tvrdenia mierou voľnej úvahy pri výbere faktorov, kto- ré vezme do úvahy na účely určenia výšky po- kút, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci účinok pokút, pričom nie je potrebné odkazovať na záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa po- vinne museli zohľadňovať. Z bodu 725 napad- nutého rozsudku vyplýva, že Komisia nemôže byť pri posudzovaní opakovaného porušova- nia viazaná nijakou premlčacou dobou. Súd prvého stupňa konštatoval, že opakované 68. Podľa odvolateľky napadnutý rozsudok porušovanie je dôležitým faktorom, ktorý tým, že Súd prvého stupňa dospel k záveru, Komisia musí vyhodnotiť, a že v každom in- že Komisia disponovala právnym základom dividuálnom prípade môže vziať do úvahy ne- na zvýšenie sumy pokuty z dôvodu opakova- priame dôkazy potvrdzujúce tendenciu poru- ného porušovania, porušuje všeobecnú zása- šovať pravidiel hospodárskej súťaže, vrátane du nulla poena sine lege a všeobecné právne času, ktorý uplynul medzi dotknutými poru- zásady spoločné členským štátom. Nariade- šeniami. Súd prvého stupňa dospel k záveru, nie č. 17 Komisii neumožňuje zvýšiť pokutu z dôvodu opakovaného porušovania.
45 — Pozri bod 701 napadnutého rozsudku. 46 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 17; pozri bod 91. 48 — Pozri body 725 a 726 napadnutého rozsudku. 47 — Pozri body 721 a 722 napadnutého rozsudku. 49 — Pozri bod 727 napadnutého rozsudku.
I - 5388
LAFARGE/KOMISIA
69. Odvolateľka tiež tvrdí, že napadnutý roz- porušenia pravidiel Spoločenstva o hospo- sudok porušuje všeobecnú zásadu právnej is- dárskej súťaži. toty, ktorá je spoločná pre členské štáty, lebo z neho vyplýva, že Komisia mohla konšta- tovať opakované porušovanie bez toho, aby existovala akákoľvek premlčacia doba. Niko- ho nemožno bez obmedzenia trestať za skut- ky, ktorých sa dopustil v minulosti. V súvis- losti s opakovanými porušovaniami zákon vo väčšine členských štátov stanovuje maximál- ne časové obdobie medzi skúmaným poruše- ním a prípadným predchádzajúcim zistením porušenia, po prekročení ktorého viac nie je možné predchádzajúce porušenie zohľadniť. Odvolateľka teda Súdny dvor vyzýva na pre- hodnotenie jeho stanoviska v rozsudku Grou- 3. Posúdenie pe Danone/Komisia 50.
71. Je zjavné, že v článku 15 ods. 2 nariade- 70. Komisia uvádza, že podobné tvrdenia nia č. 17 sa nenachádza konkrétna zmienka Súdny dvor v rozsudku vo veci Groupe Da- o opakovanom porušovaní. 51 Súdny dvor none/Komisia zamietol. Pokutu možno z dô- však v rozsudku Groupe Danone/Komisia po- vodu opakovaného porušovania na základe tvrdil, že práve toto ustanovenie je právnym nariadenia č. 17 zvýšiť. Pokiaľ ide o premlča- základom, v zmysle ktorého Komisia môže ciu dobu, v prejednávanej veci nie je potrebné z dôvodu porušenia článkov 81 ES a 82 ES posúdiť, či by zistenia Súdu prvého stupňa ukladať pokuty podnikom a združeniam pod- viedli k možnosti nekonečného ukladania nikov. Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 sankcií za opakované porušovanie, keďže Súd musia byť pri stanovení výšky pokuty zohľad- prvého stupňa rozhodol, že dcérska spoloč- nené trvanie a závažnosť porušenia. 52 Súd- nosť odvolateľky pokračovala v aktívnej účas- ny dvor následne potvrdil svoju judikatúru ti na karteli počas štyroch rokov po oznáme- ní rozhodnutia 94/815, pričom Súdny dvor v rozsudku vo veci Groupe Danone/Komisia 51 — Vo svojich návrhoch vo veci Groupe Danone/Komisia generálny advokát Poiares Maduro uviedol: „Aj keď člá- považoval kratšie časové obdobie ako desať nok 15 ods. 2 stanovuje jasnú hornú hranicu, je formulo- rokov za obdobie, ktoré poukazuje na sklon vaný široko, pokiaľ ide o prvky, ktoré určujú presnú výšku pokuty. V kontexte práva hospodárskej súťaže sa však nevyvodzovať náležité dôsledky zo zistenia domnievam, že je spravidla rozumné a predvídateľné, aby Komisia pri výkone svojej právomoci voľnej úvahy posu- dzovala prvok opakovaného porušovania v súvislosti so závažnosťou porušenia. To je podľa všetkého názor Súd- neho dvora vyplývajúci z judikatúry.“ Vec už citovaná 50 —
Rozsudok
z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, v poznámke pod čiarou 50; pozri bod 21 návrhov. C-3/06 P, Zb. s. I-1331. 52 — Pozri bod 24.
I - 5389
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
v tom zmysle, že kým základná výška pokuty závažnosti porušenia na účely stanovenia sa určuje podľa porušenia, jeho závažnosť sa výšky pokuty vziať do úvahy nielen konkrétne posudzuje s ohľadom na viaceré ďalšie fakto- okolnosti veci, ale aj kontext, v rámci ktorého ry, v súvislosti s ktorými má Komisia širokú k porušenou došlo, a musí zabezpečiť, aby jej mieru voľnej úvahy. Podľa Súdneho dvora je postup mal žiadúci odstrašujúci účinok. 55 zohľadnenie priťažujúcich okolností pri u kladaní pokuty v súlade s úlohou Komisie za- bezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Akékoľvek opakované porušovanie patrí medzi faktory, ktoré sa pri analýze zá- važnosti dotknutého porušenia musia vziať do úvahy. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Groupe Danone/Komisia preto vyhod- notenie opakovaného porušovania ako pri- ťažujúcej okolnosti neporušuje zásadu nulla 74. Ak by sa Komisia pri posudzovaní závaž- poena sine lege. 53 nosti konkrétneho porušenia musela obme- dziť na okolnosti tohto porušenia a musela by vylúčiť všetky relevantné súvisiace okolnosti, predovšetkým vrátane opakovaného poru- šovania, skutočná závažnosť dotknutého po- rušenia by podľa môjho názoru nemohla byť správne posúdená a úloha Komisie zabezpečiť 72. Okrem toho v rozsudku Aalborg Port- súlad s pravidlami Spoločenstva o hospodár- land a i./Komisia Súdny dvor konštatoval, že skej súťaži by bola sťažená. Domnievam sa, opakované porušovanie je jedným z faktorov, že takýto prístup by bol v rozpore s potrebou ktoré možno vziať pri posudzovaní závažnos- zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcií ulo- ti porušenia do úvahy. 54 žených za porušenie pravidiel Spoločenstva o hospodárskej súťaži. 56
73. Okrem konštatovaní Súdneho dvora vo veciach Groupe Danone/Komisia a Aalborg Portland a i./Komisia by som ešte chcel po- ukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry 75. Zastávam preto názor, že odvolateľka má Komisia povinnosť vyšetriť a potrestať neuviedla nijaký imperatívny dôvod, prečo individuálne porušenia, ako aj povinnosť by sa Súdny dvor mal odchýliť od svojho kon- implementovať všeobecnú politiku vytvo- štatovania v rozsudku Groupe Danone/Ko- renú s cieľom uplatňovať vo veciach hospo- misia, podľa ktorého je otázka opakovaného dárskej súťaže zásady zakotvené v Zmluve a usmerňovať konanie podnikov v zmysle týchto zásad. Komisia musí pri posudzovaní 55 — Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 106. 56 — Súdny dvor zdôraznil potrebu zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcií v oblasti hospodárskej súťaže v rozsudkoch 53 — Tamže. Pozri body 25, 26 a 30. zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, 54 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 17; pozri C-76/06 P, Zb. s. I-4405, a Coop de France bétail et viande bod 91. a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 15.
I - 5390
LAFARGE/KOMISIA
porušovania okolnosťou, ktorá má byť v sú- 77. Súdny dvor v rozsudku Groupe Danone/ vislosti so závažnosťou porušenia podľa člán- Komisia usúdil, že opakované porušovanie ku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 posúdená ako predstavuje dôležitý prvok, ktorý Komisia priťažujúca okolnosť. Napadnutý rozsudok musí posúdiť, keďže jeho zohľadnením sa teda tým, že v ňom Súd prvého stupňa dospel sleduje motivácia podnikov, ktoré prejavili k záveru, že Komisia disponovala právnym sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej základom na zvýšenie sumy pokuty z dôvodu súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia opakovaného porušovania, podľa mňa nepo- preto môže v každom individuálnom prípade rušil všeobecnú právnu zásadu nulla poena zohľadniť nepriame dôkazy, ktoré potvrdzu- sine lege ani všeobecné právne zásady spoloč- jú takýto sklon, vrátane napríklad času, ktorý né členským štátom. uplynul medzi predmetnými porušeniami. 59
78. Podľa mňa bod 38 rozsudku Groupe Danone/Komisia poukazuje na to, že pev- ne stanovená a neflexibilná premlčacia doba by oslabila diskrečnú právomoc Komisie pri určovaní výšku pokút. V tejto súvislosti za- stávam názor, že veľmi vážne predchádzajú- ce porušenie môže byť súčasťou posúdenia závažnosti neskoršieho porušenia, napriek uplynutiu dlhého časového obdobia, kým 76. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa neexisten- predchádzajúce porušenie malého významu cie premlčacej lehoty v súvislosti so zistením nemusí opodstatňovať takéto zohľadnenie opakovaného porušovania, Súdny dvor v roz- ani po uplynutí oveľa kratšieho časového sudku Groupe Danone/Komisia potvrdil, že obdobia. článok 15 ods. 2 nariadenie č. 17 a vlastne ani usmernenia 57 nestanovujú v súvislosti so zistením opakovaného porušovania nijakú konkrétnu premlčaciu dobu. 58 Okrem toho Súdny dvor v bode 38 uvedeného rozsudku zdôraznil, že zistenie a posúdenie osobitných vlastností opakovaného porušovania spadajú do rámca voľnej úvahy Komisie, ktorá nemô- že byť pri takomto zisťovaní viazaná nijakou 79. Nemyslím si však, že by rozsudok vo premlčacou dobou. Odvolateľka však Súdny veci Groupe Danone/Komisia podporoval dvor vyzvala, aby svoje zistenie v rozsudku tvrdenie, že subjekty je možné bez obmedze- Groupe Danone/Komisia prehodnotil. nia trestať za porušenia, ktorých sa dopustili v minulosti.
57 — V tomto prípade usmernenia z roku 1998. 58 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 50; pozri body 36 a 37. 59 — Tamže. Pozri bod 39.
I - 5391
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
80. Tento rozsudok skôr podľa mňa správ- 83. Podľa môjho názoru napadnutý rozsudok ne poukázal na to, že vzhľadom na skutkové neporušil všeobecnú zásadu právnej istoty, okolnosti veci a na to, že medzi porušeniami ktorá je členským štátom spoločná, keď kon- uplynul relatívne krátky čas, konkrétne menej štatoval, že Komisia mohla rozhodnúť o exis- ako 10 rokov, zopakovanie nezákonného ko- tencii opakovaného porušovania bez akejkoľ- nania spoločnosťou Groupe Danone nazna- vek pevne stanovenej premlčacej doby. čilo jej sklon nevyvodzovať náležité dôsledky zo zistenia, že porušila pravidlá hospodárskej súťaže. 60
84. Preto sa domnievam, že Súdny dvor by mal prvú časť piateho odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
81. Je teda zrejmé, že hoci v súvislosti so zis- tením opakovaného porušovania nie je sta- novená nijaká premlčacia doba, Súdny dvor môže na návrh preskúmať, či Komisia zohľad- nením predchádzajúceho porušenia pravidiel hospodárskej súťaže prekročila rámec svojej voľnej úvahy. Domnievam sa preto, že odvo- lateľka neuviedla nijaký dôvod, pre ktorý by mal Súdny dvor prehodnotiť svoje zistenia B — Druhá časť vo veci Groupe Danone/Komisia, pokiaľ ide o neexistenciu pevnej premlčacej lehoty v sú- vislosti s opakovaným porušovaním.
1. Napadnutý rozsudok 82. V záujme úplnosti by som tiež chcel po- ukázať na to, že odvolateľka v prejednávanej veci nespochybnila konštatovanie Súdu prvé- ho stupňa, že jej dcérska spoločnosť napriek oznámeniu rozhodnutia 94/815 pokračova- la počas štyroch rokov v aktívnej účasti na 85. Spoločnosť Lafarge na prvom stupni tvr- dotknutom porušení. Podľa mňa nemôže dila, že vo väčšine členských štátov by otázka byť takéto krátke časové obdobie považo- opakovaného porušovania mohla byť zohľad- vané za neprimerane dlhé, a Komisia preto nená len vtedy, ak by druhé porušenie nastalo v tejto súvislosti rámec svojej voľnej úvahy po tom, čo rozsudok, v ktorom sa konštatuje neprekročila. prvé porušenie, nadobudne právoplatnosť. 61
60 — Tamže. Pozri bod 40. 61 — Pozri bod 704 napadnutého rozsudku.
I - 5392
LAFARGE/KOMISIA
86. V bode 734 napadnutého rozsudku Súd v čase skutkových okolností relevantných pre prvého stupňa rozhodol, že postačuje, ak bol sporné rozhodnutie právoplatné. podnik uznaný vinným z porušenia rovnaké- ho druhu, aj v prípade, že príslušné rozhod- nutie môže byť stále predmetom súdneho preskúmania. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodnutia Komisie sa považujú za zá- konné až dovtedy, kým nie sú zrušené alebo odvolané a podanie žaloby nemá odkladný účinok. Súd prvého stupňa potom v bode 737 88. V trestnoprávnych systémoch členských napadnutého rozsudku uviedol, že „je nutné štátov sa vo všeobecnosti považuje osoba za pripustiť, že problém môže nastať v prípade, recidivistu, ak sa po jej právoplatnom od- ak by skoršie rozhodnutie, ktoré bolo zákla- súdení za prvé porušenie dopustí ďalšieho dom zvýšenia pokuty v neskoršom rozhod- porušenia. Jedným zo základných prvkov nutí, bolo zrušené po tom, ako sa neskoršie opakovaného porušovania je právoplatné rozhodnutie stalo právoplatným. V takom konštatovanie porušenia, ktoré si vyžaduje prípade by vlastne opakované porušovanie vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov neexistovalo. Ak by sa však malo preukázať, v čase spáchania druhého porušenia. V pre- že prvé rozhodnutie, ktorým bolo sankciono- jednávanej veci sa Komisia pri kvalifikácii vané porušenie, je nedôvodné, táto okolnosť spoločnosti Lafarge ako opakovaného po- by predstavovala novú skutočnosť, ktorá by rušovateľa odvolala na rozhodnutie 94/815. spôsobila nové plynutie lehoty na podanie Spoločnosť Lafarge však proti tomuto roz- odvolania“. hodnutiu podala žalobu o neplatnosť a Súd prvého stupňa vyhlásil svoj rozsudok 15. mája 2000 62. Tento rozsudok sa stal právoplatným dva mesiace po tom, ako bol oznámený spo- ločnosti Lafarge, keďže táto spoločnosť ne- podala odvolanie. Podľa Komisie sa správa- nie, ktorého sa týkalo sporné rozhodnutie, skončilo v novembri 1998. V tom čase však spoločnosť Lafarge nebola v súvislosti s ni- jakým kartelom právoplatne odsúdená, lebo Súd prvého stupňa ešte nerozhodol vo veci 2. Tvrdenia Cimenteries CBR a i./Komisia.
87. Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa 89. Tým, že Súd prvého stupňa Komisii sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia umožnil svojvoľne zvýšiť výšku pokuty, po- a porušenia povinnosti odôvodnenia, keď do- rušil všeobecnú zásadu nulla poena sine lege. spel k záveru, že Komisia mohla zvýšiť sumu pokuty, ktorú odvolateľke uložila z dôvodu opakovaného porušovania, napriek tomu, že 62 —
Rozsudok
Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný rozhodnutie o prvom porušení ešte nebolo v poznámke pod čiarou 8.
I - 5393
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
90. Súd prvého stupňa sa dopustil nespráv- dvor konštatoval, že vzhľadom na charakter neho právneho posúdenia konštatovaním, že dotknutých porušení a na povahu a prísnosť lehota na podanie odvolania by začala plynúť následných pokút sa zásada prezumpcie ne- odznova, ak by po prijatí druhého rozhod- viny vzťahuje na konanie o porušení pravidiel nutia bolo prvé rozhodnutie právoplatne hospodárskej súťaže uplatniteľných na pod- zrušené. Zmluva ani iné ustanovenia práva niky, teda na konanie, ktoré môže vyústiť do Spoločenstva neupravujú možnosť opätov- uloženia pokút alebo penále (pozri v tejto sú- ného začiatku plynutia lehoty v rámci žaloby vislosti najmä rozsudky Európskeho súdu pre o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu Ko- ľudské práva Öztürk v. Nemecko z 21. feb- misie. Súd prvého stupňa okrem toho ani ne- ruára 1984, séria A, 73, a Lutz v. Nemecko poskytol dostatočné odôvodnenie, keď odká- z 25. augusta 1987, séria A, 123-A). 63 Súdny zal na neexistujúce konanie, aby opodstatnil dvor tak implicitne prijal názor, že sankcie zistenie opakovaného porušovania, keď prvé v oblasti hospodárskej súťaže sú vzhľadom na rozhodnutie o zistení porušenia ešte nebolo svoju povahu a prísnosť trestnými sankciami. právoplatné.
91. Ak by mal byť rozsudok zrušujúci roz- hodnutie Komisie považovaný za novú sku- točnosť spôsobujúcu nové plynutie lehôt na podanie žaloby o neplatnosť proti druhému rozhodnutiu Komisie, ktorým bola podniku 93. Pokiaľ ide o argumenty Komisie 64 týkajú- neoprávnene uložená sankcia za opakované ce sa veci Queenborough Rolling Mill Com- porušovanie, takéto riešenie by pre dotknutý pany/Komisia 65, odvolateľka poukazuje na to, podnik predstavovalo neprimeranú a nespra- že rozsudok Súdneho dvora sa týka osobitne vodlivú záťaž a porušovalo by zásadu riad- uplatnenia rozhodnutia Komisie č. 1831/81/ neho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti ESUO z 24. júna 1981 stanovujúceho pre konania. podniky železiarskeho a oceliarskeho prie- myslu monitorovací systém a nový systém výrobných kvót v súvislosti s niektorými vý- robkami [neoficiálny preklad] 66. Na rozhod- nutie č. 1831/81, ktoré výslovne definuje pod- mienky, za ktorých môže byť výška pokuty za prekročenie kvót zvýšená v prípade opako- vaného porušovania, sa však vo veci poruše- nia pravidiel hospodárskej súťaže nemožno 92. Vo svojej replike odvolateľka tvrdí, že odvolávať. v protiklade s tvrdeniami Komisie povaha a prísnosť sankcií v oblasti hospodárskej súťa- že vyžadujú, aby sa na opakované porušovanie 63 — Rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, vo veciach týkajúcich sa hospodárskej súťaže Zb. s. I-4539, bod 176. 64 — Pozri bod 96 nižšie. uplatňovali rovnaké záruky, aké sa uplatňu- 65 — Rozsudok z 20. júna 1985, C-64/84 Zb. s.1829. jú na recidívu podľa trestného práva. Súdny 66 — Ú. v. ES L 180, s. 1.
I - 5394
LAFARGE/KOMISIA
94. Komisia poukazuje na to, že jej rozhod- 96. Komisia uvádza, že právoplatnosť skor- nutia sa pokladajú za zákonné až dovtedy, šieho rozhodnutia nie je nevyhnutnou zlož- kým nie sú zrušené alebo odvolané, a podanie kou „raison d’être“ opakovaného poru žaloby nemá odkladný účinok. Podľa Komisie šovania. Rozsudok Súdneho dvora vo veci je v prejednávanej veci potrebné vyhnúť sa Queenborough Rolling Mill Company/Ko- akejkoľvek analógii s trestným právom. Súd- misia 69 potvrdzuje, že zvýšenie sumy pokuty ny dvor potvrdil správnu povahu konania vo z dôvodu opakovaného porušovania si nevy- veciach hospodárskej súťaže. 67 Spoločnosť žaduje vyčerpanie všetkých opravných pros- Lafarge okrem toho sama uznala, že rozhod- triedkov. Komisia uvádza, že politika v oblas- nutie 94/815 bolo v čase prijatia sporného ti hospodárskej súťaže a ciele, ktoré Komisia rozhodnutia právoplatné. sleduje, by boli narušené, ak by žaloba podaná proti prvému rozhodnutiu Komisie zabráni- la zohľadneniu opakovaného porušovania v druhom rozhodnutí.
97. Komisia však s odvolateľkou súhlasí v tom, že na rozdiel od konštatovania Súdu prvého stupňa v bode 737 sporného rozhod- nutia z nijakého ustanovenia práva Spolo- 95. Komisia tvrdí, že skutočnosť, že súdy čenstva nevyplýva možnosť nového začatia Spoločenstva uplatňujú niektoré všeobecné plynutia lehôt na podanie žaloby o neplatnosť zásady trestného práva, ktoré sú spoločné proti rozhodnutiu Komisie. Berúc do úvahy členským štátom, neznamená, že všetky ta- význam tejto otázky sa Komisia domnieva, kéto zásady platné v každom členskom štáte že Súdny dvor by mal nahradiť odôvodnenie sú uplatniteľné a prenosné. Členské štáty sa Súdu prvého stupňa svojím vlastným odô- v zmysle článku 15 ods. 4 nariadenia č. 17 vodnením. Komisia zastáva názor, že v prí- rozhodli, že „rozhodnutia prijaté podľa od- pade zrušenia prvého rozhodnutia, v kto- sekov 1 a 2 nebudú mať trestnoprávnu pova- rom sa zistilo porušenie, ju môže dotknutý hu“. Túto legislatívnu voľbu potvrdila Rada podnik požiadať o prehodnotenie druhého aj v článku 23 ods. 5 nariadenia Rady (ES) rozhodnutia. Prípadné odmietnutie Komisie č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonáva- prehodnotiť toto rozhodnutie by mohlo byť ní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených predmetom konania o žalobe o neplatnosť na v článkoch 81 a 82 Zmluvy 68. Komisia pou- Všeobecnom súde. Takéto riešenie je v súla- kazuje na to, že jediný súd členského štátu, de s logikou systému vytvoreného Zmluvou ktorý o podobnej otázke rozhodol, a to špa- a potvrdeného judikatúrou. Je tiež v súlade so nielsky Najvyšší súd v roku 2005, prijal v tejto zásadou riadnej správy vecí verejných a zása- súvislosti rovnaké stanovisko ako Komisia. dou právnej istoty, keďže zamedzuje riziku ža- lôb, ktorými sa iba získava čas. Článok 233 ES
67 — Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 200. 68 — Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. 69 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 65.
I - 5395
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
stanovuje, že orgán, ktorého akt bol vyhláse- dospieť k záveru o opakovanom porušovaní, ný za neplatný, je povinný urobiť nevyhnut- hoci rozhodnutie o zistení prvého porušenia né opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho ešte nebolo právoplatné. dvora. Okrem toho podľa ustálenej judika- túry existencia významných nových skutko- vých okolností môže odôvodňovať návrh na opätovné preskúmanie skoršieho rozsudku, ktorý sa stal právoplatným. Všeobecný súd by v rámci svojej neobmedzenej právomoci mohol výšku pokuty upraviť. Takéto riešenie bolo prijaté v rozsudku Usinor/Komisia 70. Komisia sa domnieva, že riešenie, ktoré na- vrhuje odvolateľka, by oslabilo zásadu, podľa ktorej sa akty inštitúcií Spoločenstva poklada- jú za platné, a tiež pravidlo, že podanie žaloby nemá odkladný účinok.
99. Podľa mňa sa Súd prvého stupňa zjavne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 737 napadnutého rozsudku kon- štatoval, že ak by sa malo preukázať, že prvé rozhodnutie, ktorým sa sankcionuje poruše- nie, je nedôvodné, táto okolnosť by predsta- vovala novú skutočnosť, ktorá by spôsobila nové plynutie lehoty na podanie odvolania. C — Posúdenie Úplne sa stotožňujem s tvrdeniami odvo- lateľky a Komisie, podľa ktorých lehota na podanie žaloby o neplatnosť podanej pro- ti rozhodnutiu Komisie, ktorá je stanove- ná v článku 230 ES, nemôže začať plynúť odznova. 71
71 — Chcel by som však poznamenať, že v súlade s článkom 44 Štatútu Súdneho dvora je možné podať návrh na obnovu 98. Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa konania, ak boli zistené skutočnosti rozhodujúceho výz- namu, ktoré v dobe vydania rozhodnutia neboli známe porušil všeobecné právne zásady, ktoré sú Súdnemu dvoru ani strane, ktorá obnovu požaduje. Podľa ustálenej judikatúry obnova konania nie je odvolacím spoločné členským štátom, zásadu nulla po- konaním, ale osobitným opravným prostriedkom, ktorý ena sine lege, zásadu riadneho výkonu spra- umožňuje spochybniť účinky res iudicata právoplatného rozsudku, a to na základe skutkových zistení, o ktoré sa vodlivosti a dopustil sa nesprávneho právne- Súdny dvor opiera. Obnova konania predpokladá zistenie ho posúdenia, keďže odkázal na neexistujúce skutkových okolností, ktoré existovali už pred vydaním rozsudku alebo uznesenia a v tom čase neboli známe ani konanie, a nesplnil si svoju povinnosť odô- Súdnemu dvoru, ktorý vydal rozsudok alebo uznesenie, ani účastníkovi konania, ktorý obnovu konania požaduje, vodnenia, keď konštatoval, že Komisia mohla a ktoré –, ak by ich Súdny dvor bol mohol zohľadniť –, mohli viesť k inému výsledku konania. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009, Yedaş Tarim ve Otomotiv Sanayi ve Ticaret/Rada a Komisia, C-255/06 P-REV, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 14 až 16. Súd prvého stupňa 70 — Rozsudok z 13. decembra 1984, Usinor/Komisia, 78/83, v relevantnej časti napadnutého rozsudku nespomenul Zb. s. 4177, body 7 až 11. obnovu konania.
I - 5396
LAFARGE/KOMISIA
100. Keďže toto nesprávne konštatovanie 103. V tejto veci je nepochybné, že v čase, predstavuje neoddeliteľnú súčasť odôvodne- keď bolo prijaté sporné rozhodnutie, teda nia Súdu prvého stupňa, podľa mňa z toho 27. novembra 2002, už spoločnosť Lafarge vyplýva, že napadnutý rozsudok musí byť nemohla pomocou žaloby o neplatnosť podľa zrušený v rozsahu, v akom ním bolo zamiet- článku 230 ES napadnúť platnosť rozhod nuté tvrdenie spoločnosti Lafarge, že Komi- nutia 94/815, na ktorom Komisia založila sia sa dopustila chyby, keď dospela k záveru svoje zistenie o opakovanom porušovaní o opakovanom porušovaní, hoci rozhodnu- v spornom rozhodnutí, vzhľadom na oznáme- tie o zistení prvého porušenia ešte nebolo nie rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia 73 právoplatné. 72 v roku 2000 a nepodanie odvolania v rámci príslušných lehôt.
101. Podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor rozhod- nutie Všeobecného súdu zruší. V danej veci 104. Odvolateľka však tvrdí, že Komisia ne- potom môže sám právoplatne rozhodnúť, ak mala zvýšiť pokutu z dôvodu opakovaného to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrá- porušovania, ak rozhodnutie o prvom po- tiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu. rušení nebolo právoplatné 74 v čase skut- kových okolností relevantných pre sporné rozhodnutie.
102. Domnievam sa, že v prejednávanej veci stav konania dovoľuje, aby Súdny dvor sám vo veci právoplatne rozhodol. 105. Pripomínam, že porušenie, ktorého sa dopustila spoločnosť Lafarge a ktoré bolo identifikované v spornom rozhodnutí, po- 72 — Použitie výrazu „právoplatný“ zo strany Súdu prvého kračovalo do 25. novembra 1998. Vo svojich stupňa a tvrdenia účastníkov konania v súvislosti s rozhod- nutím Komisie sú podľa mňa do istej miery zavádzajúce, vyjadreniach na prvom stupni a pred Súdnym keďže vyvolávajú predstavu vyčerpania možností adresáta rozhodnutia podať žalobu o neplatnosť a následne odvola- dvorom Lafarge tvrdila, že nemôže byť pova- nie. Podľa ustálenej judikatúry sa však na akty Spoločenstva žovaná za opakovaného porušovateľa v sú- vzťahuje domnienka zákonnosti. To znamená, že uvedené akty majú právne účinky dovtedy, kým neboli odvolané, vislosti s konaním, ktorého sa dopustila pred zrušené v konaní o žalobe o neplatnosť alebo vyhlásené za júlom 2000. 75 neplatné v nadväznosti na návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (pozri rozsudky Súd- neho dvora z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18, a z 12. februára 2008, CELF a Minis- tre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb. s. I-469, bod 60). Domnievam sa preto, že akty Spoločen- 73 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 8. stva by mohli byť kvalifikované ako právoplatné hneď po ich 74 — Rozumiem tomu tak, že nebola využitá možnosť podania prijatí, avšak s výhradou možnosti ich spochybnenia v rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES a následného viacerých žalôb, vrátane (ale nielen) žaloby o neplatnosť odvolania. a následného odvolania. 75 — Pozri bod 706 napadnutého rozsudku.
I - 5397
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
106. Vo svojich vyjadreniach pred Súdom súťaže, povinná dodržiavať základné zásady prvého stupňa a pred Súdnym dvorom spo- práva Spoločenstva. 77 Otázku opakovaného ločnosť Lafarge dosť obsiahlym spôsobom porušovania je preto nevyhnutné preskúmať poukazovala na trestné kódexy a judikatúru z tohto pohľadu. viacerých členských štátov, podľa ktorých po- jem opakované porušovanie možno uplatniť až po tom, ako sa prvé odsúdenie stane právo- platným. Domnievam sa že tvrdenie žalobcu o tom, že povaha a prísnosť sankcií v oblasti hospodárskej súťaže vyžadujú, aby sa na opa- kované porušovanie vo veciach týkajúcich sa hospodárskej súťaže uplatňovali rovnaké zá- ruky ako na recidívu podľa trestného práva, nemožno prijať.
109. Aj keď odvolateľka vo svojich vyjadre- niach vo veľkej miere poukazovala na zásadu riadneho výkonu spravodlivosti, hospodár- nosť konania a zásadu právnej istoty, domnie- vam sa, že sa jej vôbec nepodarilo ukázať, ako boli tieto zásady – ktoré sú podľa mňa súčas- ťou základných zásad práva Spoločenstva – porušené, pokiaľ ide o jej konkrétnu situáciu. 107. Z článku 15 ods. 4 nariadenia č. 17 jasne vyplýva, že rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za protisúťažné postupy, nemá trestnoprávnu povahu. 76 Vzhľadom na jasnú a výslovnú vôľu normotvorcu Spoločenstva preto zastávam názor, že je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek striktnej analógii medzi trest- noprávnymi sankciami a sankciami uklada- nými Komisiou za porušenie pravidiel hospo- dárskej súťaže.
110. Je nepochybné, že odvolateľka sa v sku- točnosti nikdy nenachádzala v situácii, kedy by jej bola druhým rozhodnutím uložená zvýšená pokuta z dôvodu opakovaného poru- šovania, keď rozhodnutie týkajúce sa prvého porušenia mohlo byť stále predmetom kona- nia o žalobe o neplatnosť a následného odvo- lania. Odvolateľka teda reálne nikdy neniesla 108. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho – podľa jej vlastných slov – „neprimeranú“ dvora je však Komisia v rámci správneho ko- nania, ktoré vedie vo veciach hospodárskej 77 — Rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/ Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7; pozri tiež rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný 76 — Pozri tiež článok 23 ods. 5 nariadenia č. 1/2003. v poznámke pod čiarou 55, bod 8.
I - 5398
LAFARGE/KOMISIA
a „nespravodlivú záťaž“. 78 Nikdy nebola v po- v čase skutkových okolností relevantných pre stavení, v ktorom by napríklad musela Ko- sporné rozhodnutie, nadmieru reštriktívny. misiu žiadať o zmenu sporného rozhodnutia vzhľadom na neprimerane vysokú pokutu alebo podať proti prípadnému odmietnutiu Komisie v tejto súvislosti žalobu na súdoch Únie. Tvrdenia odvolateľky v tomto ohľade sú preto abstraktné a hypotetické, lebo sa ne- vzťahujú na jej konkrétnu situáciu.
113. Tento prístup by nepotrebne a ume- lo obmedzil možnosť Komisie odvolať sa na opakované porušovanie, ktorá je prostried- kom na potláčanie nezákonných činností a zabránenie ich opätovnému výskytu. Z toh- to prístupu by vyplývalo, že skutočná závaž- nosť niektorých porušení by zostala podcene- ná a nedostatočne potrestaná. Okrem toho zastávam názor, že je potrebné neustále zdô- razňovať dôležitosť domnienky, že akty Únie 111. Domnievam sa preto, že otázka, o kto- sú zákonné a majú právne účinky dovtedy, rej Súdny dvor rozhoduje, je svojou povahou kým neboli odvolané, zrušené v konaní o ža- dosť úzko vymedzená a Súdny dvor by sa mal lobe o neplatnosť alebo vyhlásené za neplat- pri jej posúdení obmedziť na nepochybné né, inter alia v nadväznosti na návrh na za- skutkové okolnosti, ktoré má k dispozícii. čatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti. Podľa môjho názoru je táto domnienka základným kameňom právneho poriadku Únie a existuje ako záruka právnej istoty. Aj keď uvedená domnienka môže byť v rámci konania na Všeobecnom súde ale- bo Súdnom dvore vyvrátená, v rámci pre- jednávanej veci nevidím dôvod na jej ďalšie zužovanie.
112. V kontexte sankcií v oblasti hospodár- skej súťaže, ktoré nemajú trestnoprávnu po- vahu, je podľa môjho názoru zúžený prístup navrhovaný odvolateľkou v súvislosti s otáz- kou opakovaného porušovania, teda prístup, podľa ktorého pokuta môže byť z dôvodu opa- 114. Vzhľadom na skutkové okolnosti, kto- kovaného porušovania zvýšená, len ak bolo ré sú k dispozícii, sa preto domnievam, že rozhodnutie o prvom porušení právoplatné prístup, ktorý navrhuje odvolateľka, nielen neprimerane obmedzuje právomoc Komisie ukladať pokuty s cieľom boja s protisúťaž- 78 — Pozri bod 91 vyššie. ným správaním, ale narušuje aj domnienku
I - 5399
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
zákonnosti aktov inštitúcií Spoločenstva bez prvom právoplatne zistenom porušení, je akéhokoľvek preukázaného imperatívneho podľa môjho názoru nedôvodný, a preto by dôvodu. mal byť zamietnutý.
IX — Šiesty odvolací dôvod: nesprávne právne posúdenie v súvislosti so zvýšením 115. V záujme úplnosti by som chcel navyše východiskovej sumy pokuty s cieľom za- poukázať na to, že prijatie prístupu navrho- bezpečiť odstrašujúci účinok vaného odvolateľkou – aj keby bol v prejed- návanej veci relevantný – by mohlo viesť k si- tuácii, v ktorej by sa porušovateľ vďaka dĺžke konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom 79 mohol vyhnúť dôsledkom opakova- ného porušovania, čím by obmedzoval úlohu Komisie pri presadzovaní práva hospodár- ske súťaže. Porušiteľ pritom môže kedykoľ- A — Napadnutý rozsudok vek Komisiu požiadať – inter alia v prípade zrušenia rozhodnutia, ktorým sa zistilo prvé porušenie – aby táto prehodnotila svoje ne- skoršie rozhodnutie, ktorým sa zistilo opä- tovné porušenie, a podať proti prípadnému odmietnutiu Komisie v tejto súvislosti žalobu 117. Spoločnosť Lafarge v konaní na prvom o neplatnosť. stupni tvrdila, že potreba zabezpečiť odstra- šujúci účinok pokuty mala byť preskúmaná na záver jej výpočtu a ak by tak Komisia uro- bila, nevyhnutne by dospela k záveru, že zvý- šenie sumy pokuty s cieľom zabezpečiť dosta- točný odstrašujúci účinok nie je primerané. Súd prvého stupňa v bode 683 napadnutého rozsudku konštatoval, že „na rozhodnutie o potrebe uplatniť faktor odstrašenia so zre- teľom na veľkosť a celkové zdroje, nemá vplyv štádium výpočtu pokuty, v ktorom je toto 116. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvo- rozhodnutie urobené, z dôvodu, že uvedené lací dôvod predložený spoločnosťou Lafar- rozhodnutie sa netýka primeranosti danej ge, týkajúci sa porušenia zásady uznávanej sumy“. Súd prvého stupňa v bode 684 tohto členskými štátmi, podľa ktorej možno osobu rozsudku dodal, že „zvýšenie pokuty z dôvo- považovať za opätovného porušovateľa len du zabezpečenia odstrašujúceho účinku nie v prípade, že nové porušenie nasleduje po je založené na závere, že východisková suma pokuty je primeraná jej odstrašujúcemu úče- lu, takže výška pokuty je v tomto kontexte 79 — Dĺžka, ktorá sa nedá predvídať ani vopred zistiť. irelevantná“.
I - 5400
LAFARGE/KOMISIA
B — Tvrdenia len „usmernenia z roku 2006“) je rozhodnu- tie o uplatnení konkrétneho zvýšenia poku- ty s cieľom zabezpečiť odstrašujúci účinok posudzované s ohľadom na konečnú sumu pokuty, a teda po posúdení základnej výšky pokuty a jej úprave na základe priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.
118. Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stup- ňa porušil v bodoch 680 až 684 napadnutého rozsudku článok 81 ES a nariadenie č. 17, lebo konštatoval, že Komisia mohla posúdiť potre- bu zvýšiť sumu pokuty s cieľom zabezpečiť 120. Komisia sa domnieva, že v protiklade odstrašujúci účinok v štádiu výpočtu základ- s tvrdeniami odvolateľky nemá sledovanie nej výšky pokuty a nie na záver výpočtu po- odstrašujúceho účinku za následok zvýšenie kuty. Odvolateľka sa domnieva, že odstrašu- sumy pokuty výlučne v prípade, keď sa koneč- júci účinok spočíva vo zvýšení sumy pokuty ná suma pokuty zdá nedostatočná na to, aby vypočítanej na základe závažnosti a trvania dotknutý podnik a iné hospodárske subjekty porušenia, ako aj akýchkoľvek priťažujúcich presvedčila o neopakovaní porušenia. Od- alebo poľahčujúcich okolností, v prípade, že strašujúci účinok je neoddeliteľnou súčasťou konečná suma sa zdá byť nedostatočná na politiky hospodárskej súťaže a jeho cieľom je to, aby dotknutý podnik a iné hospodárske usmerňovať správanie podnikov. Komisia tiež subjekty presvedčila o vážnosti porušenia poukazuje na to, že sporné rozhodnutie bolo a nevyhnutnosti nezopakovať ho. Aby bolo prijaté podľa usmernení z roku 1998, a nie možné posúdiť, či konečná výška pokuty má podľa usmernení z roku 2006. Usmernenia odstrašujúci účinok, z podstaty veci vyplýva, z roku 1998 stanovujú, že veľkosť a celkové že musí byť známa. zdroje podniku možno pri posudzovaní zá- važnosti porušenia vziať do úvahy (bod 1.A) predtým, ako sa zohľadní trvanie (bod 1.B) a prípadne akékoľvek priťažujúce alebo poľah- čujúce okolnosti. Komisia môže v tejto súvis- losti svoju politiku ukladania pokút v oblasti hospodárskej súťaže upraviť. Znenie usmer- není z roku 1998 a usmernení z roku 2006 je podobné, keďže obe dávajú Komisii možnosť zohľadniť pri výpočte pokút veľkosť a celkové zdroje podniku. Okrem toho štádium, v kto- rom sa veľkosť podniku zohľadní, nie je rele- 119. Odvolateľka poukazuje na to, že vantné, keďže zvýšenie pokuty na tomto zá- v usmerneniach z roku 2006 k metóde sta- klade je nezávislé od konečnej výšky pokuty. novenia pokút uložených podľa článku 23 Komisia tiež uvádza, že Súdny dvor nemôže ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 80 (ďalej v rámci odvolacieho konania nahradiť z dô- vodu spravodlivého zaobchádzania posúde- nie Všeobecného súdu, ktorý má v súvislosti 80 — Ú. v. EÚ C 210, s. 2.
I - 5401
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
s výškou pokút neobmedzenú právomoc, svo- alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by jím vlastným posúdením. sa povinne museli zohľadňovať. 81
C — Posúdenie
123. V rozsudku Showa Denko/Komisia Súdny dvor konštatoval, že „odstrašujúcu účinok“ je jednou z okolností, ktoré sa majú 121. Tento odvolací dôvod sa týka posúde- pri výpočte výšky pokuty zohľadniť. 82 Pod- nia, ku ktorému Súd prvého stupňa dospel ľa ustálenej judikatúry je totiž cieľom pokút v súvislosti s uplatnením násobiteľa odstrašu- uložených z dôvodu porušenia článku 81 ES júceho účinku Komisiou pri výpočte pokuty a stanovených v článku 15 ods. 2 nariadenia uloženej odvolateľke vzhľadom na jej veľkosť č. 17 potrestať nezákonné konania dotknu- a celkové zdroje a osobitne v súvislosti so štá- tých podnikov, ako aj odradiť tieto podniky diom výpočtu, v ktorom sa uvedený násobiteľ a iné hospodárske subjekty od toho, aby v bu- použil. dúcnosti porušili normy práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia tak pri výpočte výšky pokuty môže zohľadniť, inter alia, veľkosť a hospodársku silu dotknutého
81 — Pozri okrem iného rozsudok z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 36; uzne- senie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33. Voľná úvaha Komisie však nie je úplne neobmedzená, pretože pri stanovovaní pokút sa musia dodržiavať všeobecné zásady 122. V súlade s ustálenou judikatúrou dis- práva Spoločenstva, akými sú zásada rovnosti zaobchádza- ponuje Komisia pri výbere faktorov, ktoré nia a zásada proporcionality. 82 — V bode 15 rozsudku vo veci Showa Denko/Komisia, už vezme do úvahy na účely určenia výšky po- citovaného v poznámke pod čiarou 81, Súdny dvor pozna- kút a medzi ktoré patria osobitné okolnosti menal, že Komisia zohľadnila celosvetový obrat len na účely stanovenia „násobiteľa porušenia“. Na druhej strane, pri sta- veci, jej kontext a odstrašujúci účinok pokút, novení základnej výšky pokuty Komisia vzala do úvahy iba mimoriadne širokou mierou voľnej úvahy, celosvetový obrat týkajúci sa výrobku, na ktorý sa vzťahoval kartel. Pokiaľ ide o toto konanie, pozri body 5 a 6 vyššie pričom nie je potrebné odkazovať na záväzný a poznámku pod čiarou 6.
I - 5402
LAFARGE/KOMISIA
podniku. 83 V uvedenej veci Súdny dvor kon- vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, kto- štatoval, že Súd prvého stupňa dôvodne usú- rou v danej oblasti disponuje, stanoviť náso- dil, že Showa Denko KK mohol vzhľadom na biteľa odstrašujúceho účinku na základe toh- svoj „obrovský“ celosvetový obrat v porovna- to konkrétneho rozdielu. ní s obratom ostatných členov kartelu ľahšie zhromaždiť prostriedky potrebné na zapla- tenie pokuty, čo z pohľadu jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňovalo použi- tie násobiteľa. 84 Súdny dvor ho označoval ako o „násobiteľa odstrašenia“.
124. Z rozsudku Showa Denko/Komisia jas- ne vyplýva, že podľa Súdneho dvora sa náso- biteľ odstrašujúceho účinku môže uplatniť, 126. V takom prípade vzhľadom na to, že aby sa zohľadnil relatívny účinok, ktorý poku- násobiteľ odstrašujúceho účinku je založe- ta môže mať na členov kartelu. ný na relatívnej veľkosti a hospodárskej sile členov kartelu, a nie na posúdení skutočnej, konkrétnej sumy pokuty, zastávam názor, že štádium výpočtu pokuty, v ktorom sa uvede- ný násobiteľ odstrašenia uplatňuje, možno považovať za irelevantné. Navyše otázku, či Komisia prijatím usmernení z roku 2006 85 zmenila štádium výpočtu pokuty, v ktorom sa takýto násobiteľ uplatňuje, preto podľa mňa tiež možno považovať za irelevantnú, 125. Keďže násobiteľ odstrašujúceho účinku sa za uvedených okolností vzťahuje na roz- dielnu veľkosť a hospodársku silu dotknutých 85 — Je nepochybné, že v čase, keď bola spoločnosti Lafarge podnikov, domnievam sa, že Komisia môže v zmysle sporného rozhodnutia uložená pokuta, platili usmernenia z roku 1998. Časť 1.A usmernení z roku 1998, teda časť týkajúca sa závažnosti, okrem iného stanovuje: „Taktiež bude nevyhnutné brať do úvahy efektívnu ekono- mickú kapacitu vinníkov, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným prevádzkovateľom, najmä spotrebiteľom; tiež 83 — Pozri rozsudky Showa Denko/Komisia, už citovaný je nevyhnutné stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, v poznámke pod čiarou 81, bod 16, a Musique Diffusion aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci účinok“. Obsah française a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod usmernení z roku 2006 teda z časového hľadiska nie je vo čiarou 55, body 119 až 121. Vo svojich návrhoch vo veci vzťahu k okolnostiam prejednávane veci relevantný. Okrem Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, už citovanej v pozná- toho podľa ustálenej judikatúry riadne uplatňovanie pravi- mke pod čiarou 56, generálny advokát Bot v poznámke pod diel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaži vyžaduje, čiarou 21 uviedol, že „Súdny dvor veľmi skoro uznal aby Komisia mohla kedykoľvek upraviť výšku pokút tak, v rozsudku z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia aby odrážali potreby tejto politiky. Pozri Musique Diffusion (41/69, Zb. s. 661), že sankcie stanovené v článku 15 naria- française a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou denia č. 17 ‚majú za cieľ stíhať protiprávne konania, ako aj 55, bod 109 a rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komi- predchádzať ich opakovaniu‘ (bod 173)“. sia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81). Komisia teda môže 84 — Pozri rozsudok Showa Denko/Komisia, už citovaný zmeniť svoje usmernenia, pričom ale nemusí spochybniť v poznámke pod čiarou 81, bod 18. svoje predchádzajúce stanovisko k tejto otázke.
I - 5403
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-413/08 P
ak sa uvedený násobiteľ vzťahuje na relatív- veľkosť a celkové zdroje podniku a aby sa tým- nu veľkosť a hospodársku silu dotknutého to spôsobom v pokute odrazila miera reálne- podniku. 86 ho postihu členov kartelu, nie je relevantné.
128. Šiesty odvolací dôvod je preto podľa mňa potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
127. Domnievam sa preto, že Súdny dvor sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že štádium výpočtu po- kuty Komisiou, v ktorom sa uplatní násobiteľ odstrašujúceho účinku, aby bola zohľadnená X — O trovách
86 — Chcel by som však poukázať na to, že v rozsudku Showa Denko/Komisia, už citovanom v poznámke pod čiarou 81, Súdny dvor konštatoval, že do výpočtu pokuty ukladanej podniku možno zahrnúť prvok odstrašenia a že tento prvok sa posudzuje zohľadnením veľkého množstva okolností a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku (pozri bod 23). Je teda nepochybné, že veľkosť a hospo- dárska sila dotknutých podnikov môže byť pri určovaní násobiteľa odstrašujúceho účinku len jedným z faktorov. V tejto súvislosti usmernenia z roku 2006 v časti „Špecifické zvýšenie na účely odstrašujúceho charakteru“ stanovujú, že Komisia okrem obratu za istých okolností „takisto zohľadní nutnosť zvýšiť sankciu tak, aby prevýšila nezákonný zisk uskutočnený vďaka porušeniu, ak je takýto odhad možný“ (pozri body 30 a 31 usmernení z roku 2006, už citovaných v poznámke pod čiarou 80). Domnievam sa, že v prípadoch, v ktorých je násobiteľ odstrašujúceho účinku určený okrem 129. Keďže vec je podľa môjho názoru po- iného podľa rozsahu zisku vyplývajúceho z porušenia, môže byť štádium výpočtu pokuty, v ktorom sa tento násobiteľ trebné vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému uplatňuje, relevantné. Otázka existencie a rozsahu zisku nezákonne dosiahnutého vďaka porušeniu však v prejedná- súdu Európskej únie, o trovách konania by sa vanej veci nie je relevantná. malo rozhodnúť neskôr.
I - 5404
LAFARGE/KOMISIA
XI — Návrhy
130. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievam, že Súdny dvor by mal:
— zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 8. júla 2008, Lafarge SA/Komisia, T-54/03, v rozsahu, v akom uvedený súd za- mietol žalobný dôvod spoločnosti Lafarge založený na tom, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o účasť spoločnosti Lafarge na jedi- nom, komplexnom a trvajúcom porušení od 31. augusta 1992,
— vrátiť vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu Európskej únie, aby tento súd po- súdil, či Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o účasť spo- ločnosti Lafarge na jedinom, komplexnom a trvajúcom porušení od 31. augusta 1992,
— v zostávajúcej časti odvolanie zamietnuť,
— vyhradiť rozhodnutie o trovách na neskôr.
I - 5405