C-428/08
ECLI:EU:C:2010:128
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CC0428
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 9. marca 2010 1
1. Súdny dvor mal doteraz len málo príleži „Článok 27 tostí zaoberať sa smernicou o právnej ochra ne biotechnologických vynálezov. Tento spor mu však umožní spresniť niektoré dôležité aspekty týkajúce sa ochrany, ktorá musí byť v rámci Únie priznaná patentom vydaným v tejto oblasti, ktorej význam dnes nemožno podceniť.
I — Právny rámec Patentovateľný predmet
A — Dohoda TRIPS
2. Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva 2 (ďalej len „dohoda TRIPS“) v článkoch 27 a 30 stanovuje: 1. S výnimkou ustanovení odsekov 2 a 3 sa môžu udeliť patenty na akékoľvek vynálezy bez ohľadu na to, či ide o výrobky alebo výrob 1 — Jazyk prednesu: taliančina. né postupy vo všetkých oblastiach techniky, 2 — Schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra za predpokladu, že sú nové, obsahujú tvorivú 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spo ločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, činnosť a sú priemyselne využiteľné. S výnim ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterál kou článku 65 ods. 4, článku 70 ods. 8 a od nych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80). Znenie dohody TRIPS je uverejnené v Ú. v. ES seku 3 tohto článku budú patenty dostupné L 336, s. 214. Jazykovými verziami, v ktorých sú vyhotovené autentické znenia medzinárodných dohôd Uruguajského a patentové práva uplatniteľné bez diskrimi kola, sú anglická, francúzska a španielska verzia. nácie, pokiaľ ide o miesto vynálezu, technickú
I - 6768
MONSANTO TECHNOLOGY
oblasť alebo o skutočnosť, či ide o výrobky „Článok 30 dovážané alebo vyrábané na mieste.
Výnimky z udelených práv
2. Členovia môžu vylúčiť z patentovateľnos ti vynálezy, ktorých obchodnému využitiu na ich území treba zabrániť s cieľom ochrá niť verejný poriadok alebo morálku vrátane Členovia môžu poskytnúť obmedzené vý ochrany života, zdravia ľudí, zvierat alebo nimky z výlučných práv udelených patentom rastlín, alebo s cieľom vážne poškodiť životné za predpokladu, že takéto výnimky nebudú prostredie za predpokladu, že takéto vylúče neprimerane v rozpore s bežným využívaním nie sa neuskutočňuje iba preto, že využitie je patentu a že nebudú neprimerane na úkor zakázané podľa zákona. oprávnených záujmov majiteľa patentu s tým, že budú zohľadňovať oprávnené záujmy tre tích strán.“
3. Členovia môžu z patentovateľnosti vylú- čiť aj: B — Smernica 98/44/ES
3. Smernica 98/44/ES 3 (ďalej len „smernica“) a) diagnostické, terapeutické a chirurgické vo svojich odôvodneniach stanovuje: metódy liečby ľudí alebo zvierat;
„…
b) rastliny a zvieratá iné ako mikroorganiz my a v podstate biologické postupy na pestovanie rastlín alebo zvierat iné ako nebiologické a mikrobiologické postupy. (3) keďže účinná a harmonizovaná ochrana Členovia však poskytnú ochranu odro v členských štátoch je nevyhnutná na dám rastlín buď patentmi, alebo účinným systémom sui generis, alebo ich kombiná ciou. Ustanovenia tohto odseku sa opä tovne preskúmajú po štyroch rokoch po 3 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. nadobudnutí platnosti Dohody WTO.…“ ES L 213, s. 13; Mim. vyd. 13/020, s. 395).
I - 6769
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
udržanie a podporu investícií v oblasti vytvorenie zvláštneho súboru právnych biotechnológie; noriem nahrádzajúcich pravidlá vnút roštátneho patentového práva; keďže pravidlá vnútroštátneho patentového práva zostávajú hlavným základom pre právnu ochranu biotechnologických … vynálezov za predpokladu, že musia byť upravené alebo doplnené z určitých konkrétnych hľadísk, aby bolo možné venovať náležitú pozornosť technolo gickému rozvoju týkajúcemu sa biolo gického materiálu, ktorý taktiež spĺňa (5) keďže existujú rozdiely v právnej ochra požiadavky patentovateľnosti; ne biotechnologických vynálezov po skytovanej zákonmi a praxou jednot livých členských štátov; keďže tieto rozdiely by mohli predstavovať prekáž ky obchodu a tým brániť riadnemu fun govaniu vnútorného trhu;
…
(6) keďže tieto rozdiely by sa mohli ešte zväčšiť, keď členské štáty prijmú nové a odlišné právne predpisy a správnu prax, alebo keďže vnútroštátne pre cedenčné právo interpretujúce takéto (22) keďže diskusie o patentovateľnosti re vnútroštátne právne predpisy sa v kaž ťazcov alebo časti reťazcov génov sú dom členskom štáte vyvíja inak; sporné; keďže podľa tejto smernice pre udeľovanie patentov na vynálezy, ktoré sa týkajú takýchto reťazcov alebo časti reťazcov platia rovnaké kritériá paten tovateľnosti ako vo všetkých ostatných (7) keďže nekoordinovaný rozvoj vnútro oblastiach technológií: novosť, vynález štátnych právnych predpisov o právnej covská činnosť a priemyselná využiteľ ochrane biotechnologických vynálezov nosť; keďže priemyselná využiteľnosť v Spoločenstve by mohol viesť k ďal sekvencie alebo čiastkovej sekvencie šiemu brzdeniu obchodu na úkor prie musí byť pri podaní patentovej pri myselného rozvoja takýchto vynálezov hlášky uvedená; a hladkého fungovania vnútorného trhu;
(8) keďže právna ochrana biotechno (23) keďže samotný reťazec DNA bez na logických vynálezov si nevyžaduje značenia funkcie neobsahuje žiadne
I - 6770
MONSANTO TECHNOLOGY
technické informácie, a preto nie je pa 3. Priemyselné využitie reťazca alebo časti tentovateľným vynálezom; reťazca génu musia byť sprístupnené v paten tovej prihláške.“
(24) keďže pre splnenie kritéria priemyselnej využiteľnosti je potrebné v prípadoch, keď sa reťazec alebo časť reťazca génu využíva na produkciu proteínu alebo časti proteínu, špecifikovať, aký proteín alebo časť proteínu sa produkuje alebo 6. Článok 9 smernice stanovuje: akú funkciu vykonáva;
…“
„Ochrana udelená patentom na výrobok ob 4. Článok 1 smernice stanovuje: sahujúci genetické informácie alebo pozostá vajúci z genetických informácií sa rozširuje na všetok materiál, s výnimkou uvedenou v článku 5 ods. 1, v ktorom je výrobok ob siahnutý a v ktorom je genetická informácia „1. Členské štáty chránia biotechnologické obsiahnutá a plní svoju funkciu.“ vynálezy vnútroštátnym patentovým právom. V prípade potreby upravia svoje vnútroštátne patentové právo tak, aby bralo do úvahy usta novenia tejto smernice.
2. Táto smernica nemá dosah na záväzky členských štátov vyplývajúce z medzinárod ných dohôd a najmä Dohody TRIPs a Doho voru o biologickej diverzite.“ C — Vnútroštátna právna úprava
5. Článok 5 smernice stanovuje:
7. Holandský vnútroštátny zákon o pa „… tentoch (Rijksoctrooiwet 1995; ďalej len
I - 6771
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
„ROW95“) v znení neskorších zmien a do 9. Geneticky modifikované rastliny sóje (ta plnení preberá článok 9 smernice týmto kzvaná „sója RR“, teda „Roundup ready“) sú spôsobom: pestované v rôznych krajinách sveta, ale nie na území Európskej únie. Výhoda používania geneticky modifikovanej sóje pre poľnohos podárov spočíva v možnosti použiť herbicíd Roundup na ničenie buriny bez obavy ohro zenia pestovania sóje. „Článok 53a
… 10. V Argentíne sa sója RR pestuje vo veľkom rozsahu a je dôležitým výrobkom určeným na vývoz. Z dôvodov vyplývajúcich z vnútroštát neho práva však Monsanto v Argentíne nie je majiteľkou patentu na genetický reťazec, kto rý charakterizuje predmetnú rastlinu. 3. Čo sa týka patentu udeleného na výro bok obsahujúci genetickú informáciu alebo pozostávajúci z genetickej informácie, rozši ruje sa výlučné právo s výnimkou uvedenou v článku 3 ods. 1 písm. b) na všetok materiál, v ktorom je výrobok obsiahnutý a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoju funkciu.“ 11. Spoločnosti žalované v konaní vo veci samej doviezli v rokoch 2005 a 2006 niekoľ ko nákladov sójovej múčky pochádzajúcej z Argentíny. Analýza vzoriek tejto múčky, vy žiadaná spoločnosťou Monsanto, preukázala prítomnosť stôp DNA charakteristickej pre sóju RR. Bolo teda preukázané, že dovezená múčka, vyložená v prístave v Amsterdame a určená na výrobu krmiva pre zvieratá, bola II — Skutkový stav, konanie pred vnútro v Argentíne vyrobená s využitím genetic štátnym súdom a prejudiciálne otázky ky modifikovanej sóje, na ktorú spoločnosť Monsanto vlastní európsky patent.
8. Spoločnosť Monsanto je majiteľkou eu rópskeho patentu (ďalej len „patent“), ktorý jej bol udelený 19. júna 1996 a týka sa gene tického reťazca, ktorý po vložení do DNA 12. Keďže spoločnosť Monsanto považovala sóje robí túto rastlinu odolnou voči glyfosátu, dovážajúce spoločnosti za zodpovedné z po herbicídu vyrábanému touto spoločnosťou rušenia jej patentu, podala na tieto spoloč a predávanému pod názvom „Roundup“. nosti žalobu pred vnútroštátnym súdom.
I - 6772
MONSANTO TECHNOLOGY
13. Keďže vnútroštátny súd považoval výklad obsahuje genetickú informáciu, považo smernice za nevyhnutný na účely rozhodnu vať za upravenú úplne? tia v spore, prerušil konanie a položil Súdne mu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 9 smernice... vykladať v tom zmysle, že je možné odvolávať sa na v ňom stanovenú ochranu aj v situácii, v ktorej je, tak ako vo veci samej, dotknu tý výrobok (reťazec DNA) obsiahnutý v materiáli dovezenom do Európskej únie (v sójovej múčke) a v čase údajného po rušenia neplní svoju funkciu, ale plnil ju (v rastline sóje) alebo ju môže znovu pl niť po izolovaní z dotknutého materiálu 3. Je na zodpovedanie predchádzajúcej a vložení do bunky organizmu? otázky relevantné, že patent... bol pri hlásený a udelený (v prejednávanej veci 19. júna 1996) pred prijatím smernice... a že podľa vnútroštátneho patentového práva sa na výrobok vzťahovala takáto absolútna ochrana predtým, ako bola prijatá smernica?
2. Vychádzajúc z výskytu reťazca DNA opísaného v patentovom nároku 6 pa tentu... v sójovej múčke dovezenej do Spoločenstva spoločnosťami Cefetra a ACTI a vychádzajúc zo skutočnosti, že DNA v zmysle článku 9 smernice... je obsiahnutá v sójovej múčke a už tam neplní svoju funkciu, bráni v tomto prí pade ochrana patentu na biologický ma teriál stanovená smernicou, najmä jej článkom 9, aby vnútroštátne patentové právo poskytovalo dotknutému výrob ku (DNA) samému osebe (paralelnú) absolútnu ochranu, bez ohľadu na to, či DNA plní svoju funkciu, a má sa teda ochrana podľa článku 9 smernice pre prípad upravený v tomto článku, kedy výrobok obsahuje genetickú informáciu 4. Môže Súdny dvor pri odpovediach na alebo pozostáva z genetickej informácie predchádzajúce otázky zohľadniť doho a je obsiahnutý v materiáli, ktorý potom du TRIPS, najmä jej články 27 a 30?“
I - 6773
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
III — Úvodné poznámky že Monsanto si na území Európskej únie môže uplatňovať práva vo vzťahu k sójovej múčke pochádzajúcej z Argentíny, nič by tejto spoločnosti nemohlo zabrániť v tom, aby si potom podobné práva uplatňovala na múčku pochádzajúcu z iných krajín. Zásada vyčerpania práv totiž nachádza uplatnenie až po prvom vstupe výrobku na územie Únie so súhlasom majiteľa patentu. 4
14. Ako vyplýva z krátkeho zhrnutia skut kového stavu, spoločnosť Monsanto v rám ci predmetnej veci koná výlučne vo vzťahu k dovozcom sójovej múčky pochádzajúcej z Argentíny. Ako sama priznáva koná tak z dôvodu, že v tomto štáte jej nepatrí patento vá ochrana na sóju RR. Na rozdiel od Argen tíny v iných krajinách, ktoré sú pestovateľmi sóje, ako napríklad v Brazílii, táto spoloč nosť naopak dostáva odmenu za využívanie svojho vynálezu, a to vďaka ochrane zaru čenej patentom alebo dohodami uzavretými s poľnohospodármi. 16. Na základe toho výklad, ktorý podá Súd ny dvor, nájde uplatnenie všeobecne na všet ky prípady, keď bol na územie Únie dovezený výrobok vytvorený v treťom štáte transformá ciou geneticky modifikovanej rastliny chrá nenej patentom platným na území Európskej únie.
4 — Zásada vyčerpania práv predstavuje prirodzený následok zákazu množstevných obmedzení a všetkých opatrení s rov nakým účinkom, stanoveného Zmluvami (v súčasnosti člán kami 34 ZFEÚ a 35 ZFEÚ). V zmysle tejto zásady majiteľ patentu, ktorý dal súhlas s uvedením výrobku, ku ktorému mu z patentu vyplývajú práva, na trh, nemôže zakázať ďalšie právne nakladanie s týmto výrobkom (prevod atď.). Pove dané slovami Súdneho dvora, „podstata patentového práva spočíva predovšetkým v priznaní výlučného práva prvého uvedenia výrobku na trh vynálezcovi“ (rozsudok zo 14. júla 1981, Merck, 187/80, Zb. s. 2063, bod 9; kurzívou zvýraznil generálny advokát). Platnosť judikatúry týkajúcej sa zásady 15. Treba však uviesť, že voľba obmedziť ža vyčerpania práv bola Súdnym dvorom opakovane potvrdená: loby podané na území Únie iba na výrobky pozri napríklad rozsudok z 5. decembra 1996, Merck a Bee cham, C-267/95 a C-268/95, Zb. s. I-6285. V súvislosti s roz pochádzajúce z Argentíny je jednoduchým líšením medzi uvedením na trh mimo územia Únie a v rámci rozhodnutím obchodnej politiky spoločnosti neho na účely uplatnenia zásady vyčerpania práv pozri ana logicky rozsudok z 15. júna 1976, EMI Records, 51/75, Monsanto. Ak by totiž Súdny dvor rozhodol, Zb. s. 811, body 6 až 11.
I - 6774
MONSANTO TECHNOLOGY
IV — O prvej prejudiciálnej otázke samostatne. Uvedené ustanovenie možno uplatniť iba pri plnení funkcie „v prítomnos- ti“. V situácii, keď funkcia nie je plnená, ne- môže ísť o porušenie článku 9: prirodzene, v okamihu, keď by reťazec začal opäť plniť svoju funkciu, ochrana stanovená článkom 9 by bola znovu uplatniteľná.
A — Úvodné poznámky
19. V tomto zmysle navrhli odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku všetci účastníci konania, ktorí predložili svoje pripomienky, 17. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou s výnimkou spoločnosti Monsanto. V tom sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora, či istom zmysle navrhujem odpovedať vnútro v prípade, o aký ide vo veci samej, článok 9 štátnemu súdu aj ja, pokiaľ by mal Súdny dvor smernice chráni postavenie spoločnosti v úmysle pristúpiť k tejto otázke reštriktív Monsanto aj vtedy, keď genetický reťazec prá nym spôsobom, ktorý som práve uviedol. ve neplní svoju funkciu, no plnil ju v minulos ti alebo by ju mohol znovu plniť v budúcnosti.
18. Na úvod by táto otázka mohla byť vykla 20. Domnievam sa však, že by nebolo správ daná v tom zmysle, že sa obmedzuje iba na ne vykladať túto otázku reštriktívne a že na problém slovesného času použitého v člán podanie náležitej odpovede vnútroštátnemu ku 9 smernice, ktorý, ako sme videli, zabez súdu je potrebné vykladať článok 9 v kontexte pečuje ochranu v ňom stanovenú len vtedy, celej smernice a ochrany, ktorú priznáva pa ak genetická informácia „plní svoju funkciu“. tentom udeleným na biotechnologické vyná V tom prípade by sa odpoveď mohla obme lezy. Nemožno napokon zabudnúť na to, že dziť na vyjadrenie, že dotknuté ustanovenie spoločnosť Monsanto vo svojich písomných používa prítomný čas, a preto je úplne irele pripomienkach, ako aj na pojednávaní trvala vantné, že patentovaný genetický reťazec pl na skutočnosti, že podľa jej názoru patentová nil svoju funkciu v minulosti alebo by ju mo ochrana, ktorú má právo si uplatňovať, ne hol plniť v budúcnosti. 5 Na účely uplatnenia vyplýva z článku 9 smernice, ale z „klasickej“ článku 9 musí byť každý okamih posudzovaný patentovej ochrany, ktorá musí byť v zmysle tradičného patentového práva a samotnej smernice priznaná genetickému reťazcu ako 5 — Prítomný čas totiž charakterizuje všetky jazykové verzie takému. Inými slovami, podľa spoločnosti smernice. Monsanto práve reťazec DNA, chápaný ako
I - 6775
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
chemická látka, predstavuje predmet jej ná sporu iba múčka, a nie samotná DNA, ktorá roku uplatňovaného pred súdmi Holandska. je v nej obsiahnutá. Toto riešenie sa mi však Monsanto tvrdí, že nevzniesla žiadne nároky nezdá uspokojivé: z materiálneho hľadiska vo vzťahu k múčke: tvrdí, že ak by sa paten totiž niet pochybností o tom, že prítomnosť tovaná DNA nenachádzala v múčke, nema DNA, ktorá je predmetom patentu, možno la by nijaký dôvod konať proti dovážajúcim v múčke potvrdiť a že aj ona bola v skutoč spoločnostiam. nosti dovezená na územie Únie.
23. S výnimkou spoločnosti Montesanto a talianskej vlády ostatní účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, nezaujali k to muto osobitému problému žiadne stanovisko, B — O účelovo viazanej patentovej ochrane a to ani po tom, čo na to boli na pojednávaní výslovne vyzvaní. Ich pozornosť sa sústredila výlučne na múčku.
21. Skutočná otázka, ktorú treba vyriešiť na úplné zodpovedanie otázok vnútroštátneho 24. Ako už bolo uvedené, Monsanto sa do súdu, je teda otázka či v prípade, o aký ide mnieva, že nezávisle od možnej ochrany v prejednávanej veci, existuje alebo neexis múčky (ktorú si táto spoločnosť nenárokuje) tuje klasická patentová ochrana genetickej sa ochrana zaručená patentom vzťahuje na informácie ako takej. Preto treba určiť, či je reťazec DNA ako taký. Táto ochrana nevyplý genetická informácia chránená ako chemický va z článku 9 smernice, ale z jej všeobecných prvok aj vtedy, keď sa nachádza ako istý druh ustanovení, ktoré ponechávajú tradičné pa „rezídua“ vo výrobku, ktorý je výsledkom tentové právo nedotknuté. Funkciou článku 9 transformácie biologického výrobku (v tomto je len za určitých okolností rozšíriť túto zá prípade rastliny sóje), v ktorom reťazec plnil kladnú ochranu. Nezávisle od uplatniteľnosti svoju funkciu. alebo neuplatniteľnosti článku 9 však základ ná ochrana naďalej pôsobí v prospech reťazca DNA ako takého.
22. Mohli by sme byť naklonení považovať 25. Naopak, podľa talianskej vlády klasická tento problém za irelevantný, vychádzajúc patentová ochrana v okamihu, keď je reťazec z toho, že v danom prípade je predmetom DNA obsiahnutý v inom materiáli, nepôsobí
I - 6776
MONSANTO TECHNOLOGY
a uplatniteľnou by bola za splnenia stanove že tento reťazec plní svoju funkciu. Keďže je ných podmienok iba ochrana výrobkov „ob zrejmé, že v sójovej múčke patentovaný gene sahujúcich DNA“, ktorá vyplýva z článku 9. tický reťazec neplní nijakú funkciu od okami hu, keď predstavuje iba rezíduum, dodatočná ochrana stanovená článkom 9 nemôže byť v predmetnom prípade uplatnená.
26. Hoci je stanovisko talianskej vlády za ujímavé, nemyslím si, že by som s ním mo hol súhlasiť. Treba totiž uviesť, že smernica 28. Ostáva však ešte preveriť, ako tvrdí spo vo všeobecnosti dopĺňa už existujúce právo ločnosť Monsanto, či je genetický reťazec v oblasti patentov. V tomto zmysle odka chránený v zmysle všeobecných ustanovení zujem napríklad na jej odôvodnenie č. 8. patentového práva. Špecifický problém, ktorý Je pravda, že samotná smernica v článku 1 treba vyriešiť, spočíva v určení toho, kedy je stanovuje možnosť upraviť vnútroštátne pa patentovaný reťazec DNA chránený ako sa tentové právo tak, aby bolo zlučiteľné s oso mostatný výrobok. bitnými ustanoveniami predmetnej právnej úpravy Spoločenstva. Výklad podaný talian skou vládou však nie je podopretý nijakým ustanovením. Nemožno zabudnúť, že podľa tradičného patentového práva skutočnosť, že vynález je obsiahnutý v inom výrobku, nemá vo všeobecnosti za následok zánik ochrany, ktorá mu bola udelená.
29. Domnievam sa, že zo znenia a z cieľa smernice vyplýva, že genetický reťazec musí byť považovaný za chránený, a to aj ako sa mostatný výrobok, iba vtedy, ak plní funkciu, pre ktorú bol patentovaný. Inými slovami, zdá sa mi, že smernica pripúšťa – a v skutočnosti vyžaduje – výklad, podľa ktorého je ochrana udelená genetickým reťazcom na území Únie 27. Zdá sa mi naopak nepopierateľné, že člá takzvanou „účelovo viazanou“ ochranou nok 9 smernice predstavuje ustanovenie, kto („purpose-bound“). Hoci smernica výslovne ré rozširuje patentovú ochranu. Tento článok nestanovuje, že ochrana, ktorú treba priznať totiž vychádza z predpokladu, podľa ktorého genetickým reťazcom, musí byť tohto druhu, je patentovaná DNA chránená sama osebe viaceré skutočnosti spojené s komplexným a rozširuje za určitých okolností ochranu, kto systémom patentov v biotechnologickej ob rá je jej priznaná, aj na „materiál“, v ktorom je lasti vypovedajú v prospech tohto spôsobu genetický reťazec obsiahnutý, za podmienky, výkladu.
I - 6777
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
30. V prvom rade viaceré ustanovenia smer by však znamenal udeliť patent na funkcie, nice na účely získania patentu na genetický ktoré v okamihu podania prihlášky ešte nie reťazec stanovujú podmienku uviesť osobitnú sú známe. Inými slovami, stačilo by požiadať funkciu, ktorú reťazec plní. V tomto zmysle o patent na jednotlivú funkciu genetického je potrebné poukázať na odôvodnenia č. 22, reťazca, aby sa získala ochrana na všetky ďal 23 a 24, ako aj na článok 5 ods. 3 smernice. Je šie možné funkcie tohto reťazca. Podľa môjho pravda, že ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú názoru by tento výklad, v rozpore so zásadami patentovateľnosti, a nie ochrany patentované platnými v oblasti patentov, v praxi znamenal ho výrobku. Predstavujú však nezanedbateľné umožniť patentovateľnosť obyčajného objavu. ukazovatele toho, že z hľadiska zákonodarcu Únie nemá genetický reťazec v oblasti paten tov nijaký význam, ak nie je uvedená funkcia, ktorú tento reťazec plní.
32. Nemožno zabudnúť ani na to, že zák ladný charakter patentu v zásade pozostáva z pravej a skutočnej výmeny. Vynálezca na jednej strane zverejní svoj vynález, na zá klade čoho povolí spoločnosti tento vynález využívať. Za výmenu patrí vynálezcovi počas istého vymedzeného obdobia výlučné právo k tomuto vynálezu. Zdá sa mi, že priznaním absolútnej ochrany vynálezu pozostávajú ceho z genetického reťazca, priznajúc tým majiteľovi patentu výlučné právo k tomuto vynálezu rozšírené na všetky možné použitia reťazca vrátane tých, ktoré neboli uvedené alebo známe v čase podania patentovej pri hlášky, by došlo k porušeniu tejto základnej zásady, keďže majiteľovi patentu by bola pri 31. Veľký význam, ktorý smernica priznáva znaná neprimeraná ochrana. funkcii plnenej genetickým reťazcom, smeru je prirodzene k umožneniu rozlíšenia medzi „objavom“ a „vynálezom“. Určenie genetické ho reťazca bez opísania jeho funkcie predsta vuje obyčajný objav, ktorý je nepatentovateľ ný. Naopak určením funkcie, ktorú reťazec plní, dochádza k jeho zmene na vynález, na ktorý sa môže vzťahovať patentová ochranu. Výklad, podľa ktorého sa na genetický reťazec vzťahuje „klasická“ patentová ochrana, teda ochrana rozšírená na všetky možné funkcie samotného reťazca, aj na tie, ktoré nie sú zná 33. Treba tiež uviesť, že v zmysle tézy spo me v okamihu podania patentovej prihlášky, ločnosti Monsanto by článok 9 smernice ako
I - 6778
MONSANTO TECHNOLOGY
ustanovenie rozširujúce patentovú ochranu byť považovaný za porušenie práva majiteľa stratil svoj potrebný účinok. Ak by sa totiž na patentu. 6 reťazec vzťahovala ochrana aj vtedy, keď ne plní svoju funkciu, nevedno, z akého dôvodu by mal článok 9 podriadiť rozšírenie ochrany plneniu funkcie reťazcom. Nezávisle od toho by totiž bola ochrana zaručená už na základe samotnej prítomnosti reťazca, ako v pred metnom prípade. To, že si Monsanto nároku je ochranu pre reťazec a nie pre múčku, nič nemení na fakte, že ochrana v skutočnosti pôsobí aj vo vzťahu k múčke. 35. Niet pochybností o tom, že absencia ochrany vynálezu spoločnosti Monsanto v Argentíne nie je správna. Rovnako sa však zdá, a to nezávisle od dôvodov tejto chýba júcej ochrany, že konanie uvedenej spoloč nosti spočíva v snahe použiť právny poriadok (Únie) na vyriešenie problémov vzniknutých v inom právnom poriadku (argentínskom). To však považujem za neprijateľné. Skutoč nosť, že Monsanto nemôže v Argentíne získať náležitú odmenu za svoj patent, nemožno od strániť tým, že sa jej prizná rozšírená ochrana v Európskej únii.
34. Zdá sa mi, že sledovaním výkladu zastá vaného spoločnosťou Monsanto by sa maji teľovi biotechnologického patentu priznala príliš široká ochrana. Ako totiž uviedli viacerí účastníci konania v ich písomných pripo mienkach, ako aj na pojednávaní, nie je možné povedať, do akého okamihu a v ktorom bode 36. Ako je známe, účelovo viazaná ochrana potravinového reťazca a odvodených výrob nie je absolútnou novinkou v oblasti biotech kov možno zistiť stopy pôvodnej DNA gene nológie. V rámci oblasti, ktorá je predmetom ticky modifikovanej rastliny. Samozrejme, ide smernice, si osobitne francúzski a nemeckí zá o reťazce, ktoré už neplnia žiadnu funkciu, konodarcovia 7 zvolili ochranu tohto druhu, aj ale ich samotná prítomnosť by podriadila ne keď iba vo vzťahu k reťazcom ľudských génov. určitý počet odvodených výrobkov kontrole subjektu, ktorý si dal patentovať genetický re ťazec rastliny. Ako uviedla argentínska vláda 6 — To isté by sa dalo povedať napríklad v prípade odevov vyro bených z vlákien odvodených z geneticky modifikovaných v rámci úvahy, ktorá je paradoxná iba čiastoč rastlín bavlny. ne, ak by sa v hovädzom žalúdku zistili stopy 7 — Pozri Správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu zo 14. júla 2005, KOM(2005) 312 v konečnom znení, „Vývoj reťazca, pretože zviera bolo kŕmené výrob a význam patentového práva v oblasti biotechnológie a gene kami odvodenými z geneticky modifikovanej tického inžinierstva“, bod 2.1. Predmetný dokument však uvádza, že smernica sa v tomto smere nevyjadruje úplne rastliny, aj dovoz hovädzieho mäsa by mohol jednoznačne.
I - 6779
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
Aj Európsky parlament prijal uznesenie, kto- je súčasťou; ii) dôjde k jej prenosu, pokiaľ sa rým podporuje účelovo viazanú ochranu pre živý materiál rozmnoží, a iii) plní nepretržite patenty týkajúce sa ľudskej DNA. 8 V rámci alebo za určitých okolností funkciu, pre ktorú patentov týkajúcich sa chemických látok je bola patentovaná. okrem toho ustálenou praxou priznať paten- tovateľnosť novému použitiu látky, ktorá už bola patentovaná na iné použitia. 9
38. Napokon treba dodať, že objasnenie uve dené v predchádzajúcom bode je v prejed návanej veci irelevantné, keďže je zrejmé, že v rastlinách sóje RR je predmetný genetický reťazec „aktívny“ nepretržitým spôsobom. 37. Objasnenie je v tomto bode nevyhnutné. Obmedziť patentovú ochranu genetických reťazcov na funkcie, pre ktoré bol patent zís kaný podľa modelu účelovo viazanej ochra ny, neznamená obmedziť ochranu na prípa dy, v ktorých je patentovaný gén „aktívny“. Z biologického hľadiska totiž existujú gény, ktoré sú aktívne iba za osobitných okolností: napríklad, ako bolo uvedené na pojednávaní, gén, vďaka ktorému rastlina získa osobitnú odolnosť voči suchu, sa môže aktivovať iba za podmienky sucha. Je jasné, že na účely C — O reziduálnom charaktere DNA obsiah smernice skutočnosť, že gén „plní funkciu“ nutej v múčke v zmysle článku 9, neznamená, že on samot ný je „aktívny“. V zmysle smernice určitá ge netická informácia „plní svoju funkciu“, ak sa: i) nachádza v živom materiáli, ktorého
8 — Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2005 o patentoch na biotechnologické vynálezy (Ú. v. EÚ C 272 E, s. 440, bod 5). 9 — Ide o postup, ktorý je typický predovšetkým v odvetví far 39. Alternatívnym riešením k tomu, kto maceutických výrobkov. Keďže spôsoby liečenia nie sú patentovateľné (porovnaj napríklad článok 53 Európskeho ré som uviedol v predchádzajúcich bodoch, patentového dohovoru, podpísaného v Mníchove 5. októbra 1973, v jeho revidovanom znení z roku 2000), patentovateľ by bolo považovať patentovanú DNA na nosť už známej látky bola povolená v miere, v akej je určená chádzajúcu sa v dovezenej sójovej múčke za na nové použitie, aby boli chránené záujmy spoločností, ktoré sú činné v odvetví lekárskeho výskumu (pozri roz jednoduché rezíduum, prítomné v stopo hodnutie veľkého odvolacieho senátu Európskeho patento vých množstvách, na ktoré sa preto nemôže vého úradu z 5. decembra 1984, Bayer a i., G 1/83, G 5/83 a G 6/83). Ten istý prístup bol napokon prijatý aj mimo far vzťahovať ochrana. Z tohto hľadiska by bola maceutickej oblasti (pozri rozhodnutie veľkého odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu z 11. decembra 1989, predmetom nároku spoločnosti Monsanto Mobil, G 2/88). v skutočnosti múčka, a nie genetický reťazec.
I - 6780
MONSANTO TECHNOLOGY
„Klasická“ ochrana reťazca ako takého, ktorej dvoru, aby na ňu odpovedal v tom zmysle, sa domáha Monsanto, by bola iba zámienkou. že v systéme smernice je ochrana, ktorá je zaručená patentu týkajúcemu sa genetické- ho reťazca, obmedzená na situácie, v ktorých genetická informácia aktuálne plní funkcie opísané v patente. To platí tiež pre ochranu reťazca ako takého, ako aj pre ochranu mate- riálov, v ktorých je reťazec obsiahnutý. 40. Zdá sa mi však, že toto riešenie nie je schodné. Smernica neobsahuje žiadne usta novenie de minimis, ktoré obmedzuje alebo vylučuje ochranu vo vzťahu ku genetickým reťazcom prítomným iba vo variabilných množstvách (a/alebo extrémne nízkym) vo výrobku vyrobenom z biologického materi álu. 10 Inými slovami, prijatie podobného vý kladu by znamenalo zaviesť kritérium kvan titatívneho hodnotenia (aká by bola v takom prípade referenčná prahová hodnota?), ktoré sa v smernici nenachádza a ktoré by mohlo V — O druhej prejudiciálnej otázke v konečnom dôsledku prispieť k zvýšeniu neistoty. Obmedziť ochranu genetických reťazcov na účel, pre ktorý boli patentova né, je podľa mňa zo všetkých hľadísk lepším riešením.
42. Druhou prejudiciálnou otázkou sa vnút roštátny súd v podstate pýta, či smernici odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá biotechnologickým vynálezom zaručuje šir šiu patentovú ochranu, než je tá, ktorá je sta D — Návrh k prvej otázke novená smernicou.
41. Uzatváram teda moju analýzu prvej pre judiciálnej otázky a navrhujem Súdnemu 43. Inými slovami treba určiť, či smernica ob sahuje úplnú alebo minimálnu právnu úpravu 10 — V tom istom zmysle pozri rozhodnutie High Court Spo jeného kráľovstva z 10. októbra 2007, ktorý v rovnakej patentov v oblasti biotechnológie. V prvom veci, ako je tá, o ktorom teraz rozhoduje vnútroštátny prípade by totiž vnútroštátna právna úprava, súd, zamietol spoločnosti Montesanto možnosť blokovať dovoz sójovej múčky z Argentíny: Monsanto v. Cargill ktorá priznáva širšiu ochranu, než je ochrana [2007] EWHC 2257 (Pat) [bod 89]. V danej veci bol návrh spoločnosti Monsanto zamietnutý na základe úvah týkajú stanovená smernicou, bola nezákonná, kým cich sa rozšírenia patentových nárokov. v druhom prípade by mohla byť prijateľná.
I - 6781
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
44. Táto otázka, samozrejme, predpokladá, 47. Skutočnosť, že právna úprava nie je vy že vnútroštátna právna úprava skutočne pri čerpávajúca, však neznamená, že nie je úplná. znáva majiteľovi patentu širšiu ochranu, než Je totiž úplne možné, aby sa právna úprava je ochrana stanovená smernicou. Preskúma Únie nezaoberala všetkými aspektmi určité nie tohto aspektu prislúcha vnútroštátnemu ho sektora, ale pritom aby v oblastiach, kto súdu. Preto aj keď sa v predmetnom prípade rými sa zaoberá, predstavovala úplnú práv holandská vnútroštátna právna úprava zdá nu úpravu. V tom prípade by bola sloboda takmer identická so smernicou, dokonca aj vnútroštátnych zákonodarcov obmedzená z hľadiska prijatých lingvistických formulácií, iba na oblasti, do ktorých zákonodarca Únie v dôsledku čoho domnelá širšia ochrana nie je nezasiahol. 11 ľahko badateľná, uvedený predpoklad tu musí byť prijatý.
48. Podľa môjho názoru situácia týkajúca sa patentov v oblasti biotechnológie presne zodpovedá rámcu vymedzenému v predchá dzajúcom bode. Právna úprava obsiahnutá 45. Aj vo vzťahu k druhej otázke ostáva spo v smernici nie je vyčerpávajúca, ale musí byť ločnosť Monsanto so svojím názorom osamo považovaná za úplnú v oblastiach, ktoré upra tená, pokiaľ ide o ostatných účastníkov kona vuje: v dôsledku toho vnútroštátna právna nia, ktorí predložili svoje pripomienky. Zatiaľ úprava v týchto oblastiach nemôže stanoviť čo Monsanto tvrdí, že smernica nemôže v ni širšiu úroveň ochrany patentov, než je tá, kto jakom prípade obmedziť slobodu vnútroštát rú stanovuje smernica. nych zákonodarcov v súvislosti s osobitnou otázkou, ktorá je v prejednávanej veci skúma ná, všetci ostatní účastníci konania priznáva jú smernici povahu úplnej právnej úpravy.
49. Existuje viacero dôvodov v prospech toh to výkladu.
46. Prvá úvaha, ktorú považujem za potreb nú, sa týka skutočnosti, že právna úprava pa tentov v oblasti biotechnológie obsiahnutá 50. V prvom rade základným cieľom smer v smernici, ako je zrejmé, nie je vyčerpávajú nice je podpora trhu a hospodárskej súťaže, ca. Viaceré aspekty tejto oblasti sú ponechané a to pri rešpektovaní a zachovaní investícií na vnútroštátnych zákonodarcov. Napokon v tomto smere je jasné aj odôvodnenie č. 8 smernice, ktoré priznáva úlohu (a dokonca 11 — Pozri rozsudok z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko, centrálnu) vnútroštátnemu právu. C-52/00, Zb. s. I-3827, bod 19.
I - 6782
MONSANTO TECHNOLOGY
majiteľov patentov. To vyplýva jednak z práv- 52. Treba tiež uviesť, že smernica neobsahu neho základu smernice (v čase relevantnom je žiadne výslovné ustanovenie, z ktorého by pre vec samú článok 100 A Zmluvy, ktorý bolo možné vyvodiť, že štáty môžu priznať v súčasnosti zodpovedá článku 114 ZFEÚ), širšiu ochranu, než je ochrana stanovená ako aj zo znenia samotnej smernice (pozri smernicou. Ako vo svojich písomných pripo napríklad odôvodnenie č. 5). Zdá sa mi samo- mienkach správne pripomenula predovšet zrejmé, že priznanie osobitne širokých práv kým vláda Spojeného kráľovstva, v ustano majiteľom patentov by bolo v možnom roz- veniach minimálnej harmonizácie je takáto pore s týmto cieľom, keďže patent vo svojej klauzula častá. 13 podstate predstavuje obmedzenie hospodár- skej slobody. 12
53. Napokon smernice, ktoré stanovujú mi nimálnu harmonizáciu, majú zvyčajne za cieľ zabezpečiť ochranu, ktorá predtým neexisto vala. Naopak, problém, ktorý sa zákonodarca snažil vyriešiť alebo aspoň zmierniť v tomto prípade, pozostával v rozdieloch existujúcich medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami v danej oblasti. 14
51. Napokon zo znenia niektorých odôvod není smernice (mám na mysli predovšetkým odôvodnenia č. 3, 5, 6 a 7) jasne vyplýva, že základným zámerom zákonodarcu nebolo zvýšiť ochranu biotechnologických vynále zov, ale skôr zabrániť tomu, aby normatívne rozdiely existujúce v danej oblasti negatívne 54. Na záver by som ešte chcel uviesť dôleži ovplyvnili obchod v rámci Únie. Je zrejmé, tý aspekt. V oblasti patentov je samotná idea že vykladať smernicu ako ustanovenie mini málnej harmonizácie, s možným následkom významných rozdielov medzi právnymi úpra 13 — Pozri napríklad článok 8 smernice Rady 85/577/EHS vami členských štátov, by odporovalo tomuto z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách základnému cieľu. Existencia rôznych úrov uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262) a článok 5 smernice ní ochrany na tie isté patenty v rámci Únie Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych pred pisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťa by bola v konečnom dôsledku nevýhodou nia (Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327). Pozri tiež a zdrojom neistoty pre samotných majiteľov rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 11 (bod 18). patentov. 14 — Porovnaj rozsudok z 9. októbra 2001, Holandsko/Parlament a Rada, C-377/98, Zb. s. I-7079, bod 16. Pozri tiež bod 25 tohto rozsudku, v ktorom Súdny dvor uvádza, že smernica stanovuje niektoré „vysvetlenia“ a „výnimky“ z vnútroštát neho práva: aj to sa zdá byť ťažko zlučiteľné s predstavou 12 — Pozri v podobnom prípade rozsudok z 15. septembra 2005, smernice minimálnej harmonizácie, ktorá sa zvyčajne Cindu Chemicals a i., C-281/03 a C-282/03, Zb. s. I-8069, obmedzuje na stanovenie minimálnej úrovne ochrany, body 39 až 44. ponechávajúc v ostatnom slobodu členským štátom.
I - 6783
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
minimálnej harmonizácie vo všeobecnosti 56. Na základe všetkých uvedených dôvodov ťažko uskutočniteľná. Ustanovenia minimál- navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú nej harmonizácie sú totiž zvyčajne prijaté prejudiciálnu otázku odpovedal v tom zmys v kontexte, v ktorých sa určité subjekty zjavne le, že smernica predstavuje, v rámci oblastí, nachádzajú v oslabenom alebo horšom po- ktoré upravuje, úplnú právnu úpravu ochrany stavení v porovnaní s ostatnými subjektmi. priznanej na území Únie biotechnologickému Ako typické príklady si možno predstaviť už vynálezu. V dôsledku toho bráni vnútroštát spomenuté prípady spotrebiteľov, ktorí uza- nej právnej úprave, ktorá biotechnologickým tvárajú zmluvy na diaľku, alebo pracovníkov, vynálezom priznáva širšiu ochranu, než je ktorí sú dotknutí hromadným prepúšťaním. 15 ochrana stanovená smernicou. V týchto situáciách jasne vidieť, ktorým sme- rom by prípadná širšia ochrana mohla ísť: je- dine v prospech slabších subjektov.
VI — O tretej prejudiciálnej otázke
55. V oblasti patentov však táto jednoznač 57. Treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútro nosť neexistuje. „Výmenný“ charakter paten štátny súd pýta Súdneho dvora na zaobchá tu ako výlučného práva poskytnutého výme dzanie, ktoré má byť po nadobudnutí účin nou za zverejnenie informácií a vedomostí zo nosti smernice priznané patentu, ktorý bol strany vynálezcu vylučuje možnosť existencie udelený pred nadobudnutím účinnosti smer „slabšieho“ subjektu alebo subjektu, ktorý nice a vyznačuje sa širšou ochranou, než je tá, „si viac zaslúži ochranu“. Patent je vo svojej ktorú stanovuje smernica. podstate právnym nástrojom, ktorý smeruje k dosiahnutiu rovnováhy medzi dvoma pro tichodnými záujmami, a síce záujmom o zve rejnenie a rozvoj poznania na jednej strane a záujmom o podporu investícií a tvorivej činnosti na strane druhej. Preto aj v prípade, že by sa smernica mala chápať v tom zmys le, že priznáva minimálnu ochranu, nedá sa 58. Aj v tomto prípade sa iba spoločnosť s istotou povedať, či by mala „viac ochraňu Monsanto domnieva, že dátum udelenia pa júca“ vnútroštátna právna úprava chrániť ma tentu môže byť relevantný na účely určenia jiteľov patentov alebo voľný pohyb myšlienok rozsahu ochrany, ktorú poskytuje. Tento ná (a tovarov). zor však zastáva len v rámci argumentácie rozvinutej subsidiárne, za predpokladu, že by Súdny dvor nesúhlasil s jej stanoviskom 15 — Pozri poznámku pod čiarou 13. k predchádzajúcim otázkam.
I - 6784
MONSANTO TECHNOLOGY
59. Podľa môjho názoru odpoveď na túto v miere, v akej reťazec zaručuje túto odolnosť otázku vyžaduje dva predpoklady. (plniac teda svoju funkciu), tomuto reťazcu patrí ochrana v zmysle smernice.
60. Po prvé, tak ako pri druhej otázke treba vychádzať z predpokladu, aj keď nie je jasne preukázaný, že udelený patent mal v čase jeho 63. V predmetnej veci však Monsanto poža udelenia skutočne širší rozsah než ten, ktorý duje ochranu aj na reťazec, ktorý neplní svoju vyplýva z výkladu smernice. funkciu a ako rezíduum tvorí vlastne súčasť neživého materiálu (múčky). Preto ak by mal Súdny dvor rozhodnúť, že dátum udelenia patentu je na určenie ochrany, ktorú mu tre ba priznať na základe smernice, irelevantný, v každom prípade by nešlo o zníženie ochra ny predmetu patentového nároku (reťazca, ktorý spôsobuje určitý účinok). Zmenený by 61. Po druhé, hoci je otázka formulovaná bol iba rozsah „dodatočnej“ ochrany poskyt skôr všeobecným spôsobom, napriek tomu nutej patentom. musí byť chápaná v kontexte konkrétneho vnútroštátneho postupu, ktorý prebieha pred vnútroštátnym súdom. Inými slovami, otázka musí byť chápaná v tom zmysle, že sa vzťahu je na prípad, ktorý má jasne definované cha rakteristiky rozporu, ktorý proti sebe stavia spoločnosť Monsanto, majiteľku európskeho patentu na genetický reťazec týkajúci sa sóje 64. Podľa môjho názoru musí byť dátum RR, a spoločnosti dovážajúce do Holandska udelenia patentu v predmetnom prípade po sójovú múčku pochádzajúcu z Argentíny. važovaný za irelevantný. Ani v tomto prípade, ako napokon ani v predchádzajúcich preju diciálnych otázkach, v smernici nie je možné nájsť výslovnú a jednoznačnú odpoveď. Sú tu však rôzne skutočnosti, ktoré svedčia v tomto zmysle.
62. Z druhého predpokladu, ktorý som práve uviedol, vyplýva veľmi dôležitá skutočnosť. To, čo Monsanto žiada, nie je iba patentová ochrana zodpovedajúca nárokom uvedeným v patentovej prihláške na genetický reťazec, ktorý charakterizuje sóju RR. Nároky sa to tiž vzťahujú na genetický reťazec zameraný 65. Po prvé smernica neobsahuje žiadne pre na to, aby vďaka nemu rastlina sóje získala chodné ustanovenie. Ak by zákonodarca mal odolnosť voči glyfosátu. Je nepochybné, že v úmysle chrániť prípadné skôr existujúce
I - 6785
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
patenty, pravdepodobne by do legislatívneho definovaný nie podľa nárokov, pre ktoré bol textu zaviedol osobitné ustanovenia. udelený, ale podľa dátumu, kedy došlo k jeho udeleniu. Navyše je potrebne poukázať na skutočnosť, že keďže takéto prípadné „exten- zívne“ výklady predstavujú osobitosť len nie- ktorých právnych poriadkov členských štá- tov, ak by sa im priznala zákonnosť v zmysle smernice, znamenalo by to ponechať v plat- nosti ešte počas mnohých rokov, vlastne až do skončenia platnosti patentov platných 66. Po druhé treba pripomenúť ustálenú v okamihu nadobudnutia účinnosti smernice, judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa podstatné rozdiely medzi úrovňami ochrany povinnosť vykladať vnútroštátne právo v sú v rôznych členských štátoch. lade s právom Únie týka aj vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú skoršie než relevantné ustanovenia Únie. 16 Nie sme napokon v ob lasti, v ktorej by prípadný výklad v súlade so skoršími ustanoveniami mohol mať násled ky v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti: v takom prípade by totiž pravdepodobne šlo o neprijateľný výkladový postup. 17 68. Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby na tretiu otázku odpovedal v tom zmysle, že skutočnosť, že patent bol udelený pred nado budnutím účinnosti smernice, nemá vplyv na odpoveď na predchádzajúce prejudiciálne otázky.
67. Napokon po tretie je potrebné si uvedo miť, že ako sme videli vyššie, smernica bola vypracovaná s hlavným cieľom podporiť trh a hospodársku súťaž na území Únie. V tomto kontexte sa výklad smernice, ktorý pripúšťa rôzny výklad patentov v závislosti od dátumu ich udelenia, zdá problematický. Podobný vý klad smernice by v skutočnosti viedol k vzni ku výrazných problémov v súvislosti s voľným VII — O štvrtej prejudiciálnej otázke pohybom tovaru a s vytváraním jednotného a efektívneho trhu v danej oblasti. Predovšet kým by došlo k podstatnému zníženiu práv nej istoty, ak by mal byť presný rozsah patentu
16 — Pozri rozsudky z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8; zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C-212/04, Zb. s. I-6057, bod 108, a z 24. júna 2008, Commune de 69. Vnútroštátny súd sa vo štvrtej prejudici Mesquer, C-188/07, Zb. s. I-4501, bod 84. 17 — Pozri rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, álnej otázke pýta Súdneho dvora, či na účely Zb. s. I-5285, bod 45. odpovede na predchádzajúce tri otázky môže
I - 6786
MONSANTO TECHNOLOGY
zohrať úlohu dohoda TRIPS a predovšetkým v súlade s ustanoveniami dohody TRIPS. Na jej články 27 a 30. pokon treba pripomenúť, že judikatúra Súd neho dvora na jednej strane odmieta možnosť posúdiť zákonnosť určitého ustanovenia Únie s ohľadom na dohody WTO, 18 ale na druhej strane potvrdzuje potrebu zabrániť prípad ným rozdielom práve prostredníctvom zása dy jednotného výkladu. 19 70. Hneď na úvod uvádzam, že súhlasím so stanoviskom, ktoré v tomto smere uviedli všetci účastníci konania s výnimkou spo ločnosti Monsanto a podľa ktorého dohoda TRIPS nemôže nijakým spôsobom zmeniť odpoveď na prvé tri prejudiciálne otázky. Pre dovšetkým sa domnievam, že výklad smer 73. Treba sa teda pýtať, či výklad smernice, nice, ktorý navrhujem, nijakým spôsobom ktorý som navrhol v predchádzajúcich bo neodporuje obsahu citovaných ustanovení doch, môže byť v rozpore s ustanoveniami dohody TRIPS. dohody TRIPS: podľa môjho názoru tu nie je žiaden rozpor.
71. Na úvod treba v každom prípade uviesť, že článok 1 smernice výslovne stanovuje, že 74. Nič v rámci ustanovení dohody TRIPS táto smernica nemá dosah na záväzky člen nebráni účelovo viazanej ochrane patentov ských štátov vyplývajúce z dohody TRIPS. týkajúcich sa genetických reťazcov. Zákonodarca sa teda domnieval, že smernica neobsahuje prvky nezlučiteľné s predmetnou medzinárodnou dohodou: v každom prípade výslovná ochranná doložka uvedená v člán ku 1 má za následok, že členskému štátu nemožno nikdy vytýkať porušenie smernice, pokiaľ je jeho správanie zamerané na dodr žiavanie záväzkov prijatých v rámci 75. Konkrétne článok 27 dohody TRIPS sa dohody TRIPS. zaoberá výlučne patentovateľnosťou. V pred metnej veci nejde o nijaký problém týka júci sa patentovateľnosti, keďže je zrejmé,
18 — Súdny dvor uviedol, že pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti aktu Únie s ohľadom na dohodu WTO je možné len za predpokladu, že Únia „chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo [že] akt [Únie] výslovne odkazuje na 72. V tomto kontexte je jasné, že najúčin konkrétne ustanovenia dohôd WTO“ (rozsudok z 30. sep nejší výkladový nástroj na účely vyhnutia sa tembra 2003, Biret & Cie/Rada, C-94/02 P, Zb. s. I-10565, body 55 a 56 a tam citovaná judikatúra). možným rozporom medzi smernicou a do 19 — Pozri rozsudky zo 14. decembra 2000, Dior a i., C-300/98 hodou TRIPS spočíva v podaní takého vý a C-392/98, Zb. s. I-11307, bod 47, a z 11. septembra 2007, Merck Genéricos - Produtos Farmacêuticos, C-431/05, kladu smernice, ktorý je v maximálnej miere Zb. s. I-7001, bod 35.
I - 6787
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-428/08
že spoločnosť Monsanto má právo, ktoré si predstavuje obmedzenie rozsahu patentu v skutočnosti aj uplatňovala, patentovať gene- v zmysle článku 30 dohody TRIPS, zdá sa mi, tický reťazec, ktorý sóji pridáva odolnosť voči že takéto obmedzenie by mohlo byť úplne glyfosátu. Otázka, v ktorej sa účastníci kona- prijateľné. Uvedený článok 30 totiž vyžaduje, nia nezhodujú, sa naopak týka výlučne rozsa- aby boli výnimky „obmedzené“ a aby neboli hu ochrany, ktorá má byť priznaná vynálezu. v rozpore s „bežným využívaním“ vynálezu. Obmedzenie ochrany genetického reťazca na použitia, na ktoré bol tento reťazec patento vaný, pritom samozrejme nebráni bežnému využívaniu vynálezu, teda využívaniu opísa nému v patentovej prihláške. Podľa definície totiž z ochrany možno vylúčiť iba prípadné budúce a nepredvídateľné použitia (ktoré by však tiež mohli byť patentované majiteľom prvého patentu, ak by predstavovali jeho ob jav), alebo, ako v tejto veci, činnosti spojené s transformáciou pôvodného výrobku, v rám ci ktorých už genetický reťazec neplní nijakú 76. Nevzniká tu ani nijaký problém zlučiteľ funkciu. nosti s článkom 30 dohody TRIPS, ktorý sa týka možných výnimiek z práv priznaných majiteľovi patentu. Predovšetkým totiž uzna nie účelovo viazanej ochrany neznamená sta novenie výnimiek v rámci patentovej ochra ny: naopak, v rámci tejto ochrany musí byť reštriktívnym spôsobom definovaný rozsah samotného práva, ktoré nie je priznané vo vzťahu k iným použitiam, než sú tie, ktoré sú uvedené v patentovej prihláške. V rámci do hody TRIPS nie je žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť priznať genetickým reťazcom „absolútnu“ ochranu, teda ochranu týkajúcu sa všetkých možných použití, aj ne očakávaných a budúcich.
78. V dôsledku toho navrhujem odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že ustanovenia dohody TRIPS nie sú v roz 77. Napokon, aj keby sme sa chceli nezmy pore so smernicou, ako je vykladaná v od selne domnievať, že účelovo viazaná ochrana povediach na predchádzajúce prejudiciálne patentov týkajúcich sa genetických reťazcov otázky.
I - 6788
MONSANTO TECHNOLOGY
VIII — Návrh
79. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudici álne otázky položené Rechtbank ’s-Gravenhage odpovedal takto:
„V systéme smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o práv nej ochrane biotechnologických vynálezov je ochrana, ktorá je zaručená patentu týka júcemu sa genetického reťazca, obmedzená na situácie, v ktorých genetická informá cia aktuálne plní funkcie opísané v patente. To tiež platí tak pre ochranu reťazca ako takého, ako aj pre ochranu materiálov, v ktorých je reťazec obsiahnutý.
V rámci oblastí, ktoré upravuje, smernica predstavuje úplnú právnu úpravu ochrany priznanej na území Únie biotechnologickému vynálezu. V dôsledku toho bráni vnút roštátnej právnej úprave, ktorá biotechnologickým vynálezom priznáva širšiu ochra nu, než je ochrana stanovená smernicou.
Skutočnosť, že patent bol udelený pred nadobudnutím účinnosti smernice, nemá vplyv na odpoveď na predchádzajúce prejudiciálne otázky.
Ustanovenia dohody TRIPS nie sú v rozpore so smernicou, ako je vykladaná v odpo vediach na predchádzajúce prejudiciálne otázky.“
I - 6789