C-442/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 25. marca 2010 1

Obsah

I — Právny rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6463

A — Európska dohoda o pridružení s Maďarskou republikou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6463

B — Nariadenie (ES) č. 515/97 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6465

1. O zohľadnení súdneho konania o žalobe podanej proti výsledkom násled nej kontroly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6474

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6474

b) Posúdenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6475

i) O rozsudku vo veci Sfakianakis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6475

ii) O účinkoch následnej kontroly I�������������������������������������������������������������������� I - 6477

1 — Jazyk prednesu: nemčina.

b) Posúdenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6483

3. O chýbajúcom hodnotení zo strany úradu OLAF a o potrebe záverečnej správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6483

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6483

b) Posúdenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6484

4. O oznámení o vzájomnej pomoci z 27. októbra 1999 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6486

a) Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6486

1. Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6491

2. Posúdenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6491

V — Trovy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6495

VI — Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 6496

I - 6461

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

2. V konaní ide o nákladné automobily, ktoré boli z Maďarskej republiky do Európskej únie dovážané v čase, keď bolo Maďarsko ešte len pridruženou krajinou. Podľa Európskej doho dy o pridružení medzi Európskymi spoločen stvami a ich členskými štátmi na jednej stra ne a Maďarskou republikou na druhej strane 2 (ďalej len „Európska dohoda o pridružení“) sa s tovarom, ktorý bol maďarského pôvodu, za obchádzalo pri dovoze na územie Spoločen stva preferenčne. V danom prípade vystavili maďarské colné orgány pre niektoré nákladné automobily osvedčenia o pôvode v podobe sprievodných osvedčení EUR.1. Po dovezení týchto vozidiel za preferenčných podmienok do Nemecka informovala Komisia nemecké colné orgány o výsledkoch následnej kontroly sprievodného osvedčenia EUR.1 vykonaného maďarskými colnými orgánmi. Výsledkom 3. Predmetné konanie vo veci samej poskytu kontroly bolo konštatovanie, že nákladné au je Súdnemu dvoru príležitosť, aby v nadväz tomobily nemožno považovať za tovar s pô nosti na svoj rozsudok vo veci Sfakianakis 4 vodom v Maďarsku, a sprievodné osvedčenie vysvetlil otázky týkajúce sa metódy spoluprá ce medzi colnými správami, ktorú upravuje protokol č. 4 Európskej dohody o pridružení.

2 —  Schválená rozhodnutím Rady a Komisie z 13. decembra 1993 o uzatvorení Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej 3 — Ú. v. ES L 302, s. 1.; Mim. vyd. 02/004, s. 307. strane a Maďarskou republikou na druhej strane [neoficiálny 4 — Rozsudok Súdneho dvora z 9. februára 2006, Sfakianakis, preklad] (Ú. v. ES L 347, s. 1). C-23/04 až C-25/04, Zb. s. I-1265.

5. Na daný skutkový stav sa z časového hľa diska použije znenie protokolu č. 4 v zmysle rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/95 medzi 7. Podľa článku 17 ods. 1 protokolu vydajú Európskymi spoločenstvami a ich členskými colné orgány vyvážajúceho štátu sprievod štátmi na jednej strane a Maďarskou repub né osvedčenie EUR.1 na základe písomnej likou na druhej strane zo 17. júla 1995, kto žiadosti podanej dovozcom alebo – na jeho rým sa mení protokol č. 4 k Európskej dohode zodpovednosť – jeho splnomocneným zá o pridružení medzi Európskymi spoločen stupcom. 8 Podľa článku 17 ods. 5 protokolu stvami a ich členskými štátmi na jednej stra prijmú colné orgány, ktoré vydávajú osved ne a Maďarskou republikou na druhej strane čenia EUR.1, všetky opatrenia potrebné na [neoficiálny preklad] 5, a znenie protokolu kontrolu pôvodu výrobkov a overenie, či sú podľa rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/96 splnené ostatné podmienky stanovené tým o pridružení medzi Európskymi spoločen to protokolom. 9 Na tento účel sú oprávnené stvami a ich členskými štátmi na jednej stra požadovať všetky doklady a vykonávať akú ne a Maďarskou republikou na druhej strane koľvek kontrolu účtovníctva vývozcu alebo z 28. decembra 1996, ktorým sa mení protokol č. 4 k Európskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Maďarskou repub 7 — Pozri článok 11 protokolu zmeneného a doplneného roz hodnutím č. 1/95. Okrem toho článok 16 ods. 1 písm. b) likou na druhej strane [neoficiálny preklad] 6. protokolu zmeneného a doplneného rozhodnutím č. 3/96 upravuje aj dôkaz v podobe vyhlásenia na účet. V danom prípade však toto vyhlásenie nie je relevantné. 8 — Pozri článok 12 ods. 1 protokolu, zmeneného a doplneného rozhodnutím č. 1/95. 5 — Ú. v. ES L 201, 1995, s. 39. 9 — Pozri článok 12 ods. 6 protokolu zmeneného a doplneného 6 — Ú. v. ES L 92, 1997, s. 1. rozhodnutím č. 1/95.

6. V prípade opodstatnených pochybnos 2. V prípadoch uvedených v odseku 1 zašlú tí a ak colné orgány nedostanú odpoveď do colné orgány dovážajúceho štátu certifikát uplynutia lehoty desiatich mesiacov odo dňa EUR.1 alebo kópiu týchto dokumentov col predloženia žiadosti o kontrolu, alebo ak ným orgánom vyvážajúceho štátu, pričom odpoveď neobsahuje dostatočné informácie uvedú dôvody odôvodňujúce kontrolu. Na na určenie pravosti daného dokladu alebo podporu žiadosti o následnú kontrolu pred skutočného pôvodu výrobkov, colné orgány, ložia všetky získané doklady a oznámia všetky ktoré kontrolu požadujú, odmietnu nárok skutočnosti, ktoré sú im známe a umožňujú na preferenčné zaobchádzanie. Výnimku

I - 6464

KOMISIA/NEMECKO

predstavuje existencia mimoriadnych okol pri presadzovaní colných alebo poľnohospo- ností.“ [neoficiálny preklad] dárskych predpisov.

10. Podľa článku 33 ods. 1 protokolu sa spory, ktoré vzniknú v súvislosti s kontrola mi uvedenými v článku 32 a ktoré nemožno C — Ustanovenia colného práva Spoločenstva vyriešiť medzi colnými orgánmi žiadajúcimi o kontrolu a colnými orgánmi zodpovednými za jej vykonanie, alebo ktoré sa týkajú výkla du tohto protokolu, predložia Asociačnému výboru.

12. Colný kódex bol od svojho vydania nie koľkokrát zmenený. Keďže nedošlo k zmene ustanovení, ktoré sú z časového hľadiska po užiteľné v danom prípade, budem odkazovať jednoducho na colný kódex.

16. Podľa článku 221 ods. 1 colného kódexu musí byť suma cla hneď po zapísaní do účtov nej evidencie vhodným spôsobom oznámená colnému dlžníkovi. Podľa článku 221 ods. 3 prvej vety colného kódexu nesmie byť upove domenie dlžníka v zásade vykonané v prípa de, ak uplynula lehota troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu. 18. Podľa článku 8 ods. 1 prvej vety tohto rozhodnutia vyberú členské štáty clá v súla de s vnútroštátnymi právnymi a správnymi predpismi, ktoré sa v prípade potreby upravia tak, aby boli v súlade s požiadavkami stanove nými v predpisoch Spoločenstva. Podľa člán ku 8 ods. 1 tretej vety uvedeného rozhodnutia poskytnú členské štáty Komisii vlastné zdro je v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b), čiže clá. Podľa článku 2 ods. 3 rozhodnutia si členské štáty z platieb upravených v článku 2 ods. 1 D — Predpisy upravujúce vlastné zdroje písm. b) tohto rozhodnutia odpočítajú 10 % z uvedených prostriedkov na úhradu nákla dov spojených s ich výberom.

11 — Ú. v. ES L 293, s. 9. Rozhodnutie 94/728, ktoré s účinnosťou od 1. januára 1995 zrušilo rozhodnutie Rady z 24. júna 1988 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev (88/376/EHS, Euratom) (Ú. v. ES L 185, s. 24), s účinnosťou od 1. januára 2002 nahradilo rozhodnutie Rady z 29. septembra 2000 17. Podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (2000/597/ES, Euratom) (Ú. v. ES L 253, s. 42; Mim. vyd. 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 01/003, s. 200).

I - 6466

KOMISIA/NEMECKO

25. Podľa článku 10 ods. 1 prvého pododseku 22. Článok 6 ods. 2 písm. a) zmeneného a do zmeneného a doplneného nariadenia sa vklad plneného nariadenia stanovuje, že nároky, vlastných zdrojov uvedený v článku 2 ods. 1 ktoré vznikli na základe článku 2 – s výhra písm. b) vykoná po odpočítaní nákladov na dou písm. b) tohto odseku –, majú byť do výber vo výške 10 % v súlade článkom 2 ods. 3 rozhodnutia 88/376/EHS, Euratom [rozhod nutie 94/728] najneskôr v prvý pracovný deň 12 — Rozhodnutie 94/728 nahradilo s účinnosťou od 1. januára nasledujúci po 19. dni druhého mesiaca na 1995 rozhodnutie 88/376. 13 — Ú. v. ES L 155, s. 1. sledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok vzni 14 — Ú. v. ES L 175, s. 3. kol, v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

I - 6467

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

29. Od roku 1994 sa v rámci Európskej doho dy o pridružení dovážali z Maďarskej repub liky do Nemecka nákladné automobily. Po 27. Podľa článku 17 ods. 1 zmeneného a do predložení sprievodného osvedčenia EUR.1, plneného nariadenia sú členské štáty povinné ktoré vystavili maďarské orgány, získali tieto prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohla vozidlá colné zvýhodnenie. byť suma zodpovedajúca nárokom vzniknu tým na základe článku 2 sprístupnená Komisii tak, ako je stanovené v tomto nariadení. Pod ľa článku 17 ods. 2 prvej a druhej vety tohto nariadenia sú členské štáty oslobodené od povinnosti sprístupňovať Komisii sumy zod povedajúce vzniknutým nárokom v prípade, 30. V oznámení v rámci vzájomnej pomo ak ich nemohli vybrať z dôvodu vis maior ci medzi príslušnými orgánmi, ktoré bolo alebo ak sa po dôkladnom vyhodnotení všet kých relevantných okolností daného prípadu preukáže, že vyberanie nie je z dlhodobého 15 — Ú. v. ES L 130, 2000, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169.

I - 6468

KOMISIA/NEMECKO

32. Listom, ktorý bol nemeckým orgánom doručený 13. júla 1998 v anglickom a 18. au gusta 1998 v nemeckom znení (ďalej len: „list doručený 18. augusta 1998“), poskytol úrad OLAF avizované podklady a súbory. Ich dô ležitou súčasťou bol nemecký preklad listu maďarských colných orgánov z 26. mája 1998, v ktorom maďarské orgány opísali priebeh následnej kontroly a informovali úrad OLAF o jeho výsledku. Zároveň v ňom poskyt li prílohy a súbory, na základe ktorých boli 31. Oznámením o vzájomnej pomoci identifikované vozidlá, ktoré nebolo možné z 26. júna 1998, ktoré bolo vypracované aj považovať z pohľadu maďarských colných po nemecky, informoval úrad OLAF ne orgánov – na rozdiel od pôvodného hodno mecké orgány o výsledku následnej kontroly tenia – za výrobky pochádzajúce z Maďarska maďarských colných orgánov. Konštatovalo a osvedčenie EUR.1 bolo v ich prípade vy sa v ňom, že niektoré vozidlá nebolo možné stavené neoprávnene. V liste z 26. mája 1998 považovať sa výrobky s pôvodom v Maďarsku však maďarské orgány upozornili aj na to, že a osvedčenie EUR.1 bolo v ich prípade vysta proti výsledkom následnej kontroly bola po vené neoprávnene. Z oznámenia vyplynulo, daná žaloba, a vec sa teda nachádza v konaní.

I - 6469

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

33. Po doručení tohto listu, si Spolková re nepochádzajú a sprievodné osvedčenie im publika Nemecko znovu vyžiadala záverečnú bolo vystavené neoprávnene. Nemecké colné správu o kontrolnej misii Komisie v Maďar orgány preto odpustili, resp. vrátili clo za tie sku. Úrad OLAF jej formálnu záverečnú sprá nákladné automobily, ktorým maďarské colné vu o misii Spoločenstva odoslal 23. februára orgány pôvod na území Maďarska priznali. 1999. Príslušný orgán ju doručil 2. marca 1999.

39. Nemecké orgány v liste z 8. novem­ - bra 2005 Komisiu informovali, že 31. októ­ nepripísali príslušné vlastné zdroje. V texte bra 2005 poukázali platbu vo výške týchto návrhov sa tieto nákladné automobily 408 735,53 eura, avšak s výhradou, že Súdny budú označovať termínom „predmetné vo dvor vydá rozhodnutie, ktorým potvrdí práv zidlá“ a príslušné dovozné clá ako „predmet ny názor Komisie. Nemecké orgány v tomto né dovozné clá“. liste zdôraznili, že napriek poukázaniu platby neakceptujú právny názor Komisie. Táto plat ba má slúžiť len na obmedzenie prípadného rizika vzniku úrokov z omeškania v prípade, že by Súdny dvor rozhodol v neprospech Nemecka.

37. Na základe uvedených zistení vyzvala Komisia Nemecko na splatenie príslušných vlastných zdrojov. Na stretnutí, ktorého prie beh je zaznamenaný v zápisnici z 12. júna 2003, požiadala Komisia nemecké orgány o podrobnejšie informácie o predmetných dovozných clách. Oznámila, že v dôsledku 40. Komisia v liste zo 16. decembra 2005 toho vydá formálnu výzvu. Na záver vyjadri a 30. marca 2006 upozornila na to, že nemec la svoje presvedčenie, že splatenie vlastných ké orgány neodpočítali náklady na výber vo zdrojov v stanovenej lehote zabráni vzniku výške 10 % (40 873,55 eura), a preto im táto úrokov z omeškania. suma bude vrátená. Komisia ďalej vysvetlila, ako sa počítajú úroky z omeškania, a na tomto základe vyúčtovala sumu vo výške 571 011,21 eura (ďalej len „suma úrokov z omeškania“).

38. V liste z 30. marca 2005 oznámili nemecké orgány Komisii, že suma pred metného dovozného cla dosahuje výšku 408 735,53 eura. Pod hrozbou konania o ne splnení povinnosti Komisia v liste zo 4. mája 2005 vyzvala nemecké orgány, aby v priebehu 41. Nemecké orgány v liste z 13. júna 2006 dvoch mesiacov poskytli predmetné dovozné nesúhlasili so zaplatením sporných úrokov

2. Spolková republika Nemecko je povinná uhradiť trovy konania.

43. Keďže Komisia nebola spokojná s odpo veďou na odôvodnené stanovisko, ktorú Spol ková republika Nemecko zaslala 24. augusta 46. Spolková republika Nemecko navrhuje 2007, podala 6. októbra 2008 žalobu o poru šenie povinnosti v zmysle článku 226 ES.

1. zamietnuť žalobu a

44. Pojednávanie sa konalo 4. februára 2009 a zúčastnili sa na ňom zástupcovia Komisie a nemeckej vlády, ktorí doplnili svoje písom 2. uložiť Komisii povinnosť nahradiť všetky né pripomienky a odpovedali na otázky. trovy konania.

I - 6472

KOMISIA/NEMECKO

47. Komisia založila svoju žalobu na troch navzájom súvisiacich dôvodoch týkajúcich sa porušenia práva Spoločenstva. Jej prvou 48. Colný dlh pri dovoze, ktorý podľa člán námietkou je, že nemecké colné orgány poru ku 201 ods. 1 písm. a) colného kódexu vzniká šili článok 220 ods. 1 prvú vetu a článok 221 prepustením tovaru podliehajúcemu dovoz ods. 1 colného kódexu. Podľa názoru Komisie nému clu do voľného obehu, majú v zmysle nemecké colné orgány 18. augusta 1998 dis článku 217 ods. 1 colného kódexu vypočítať ponovali všetkými potrebnými informáciami a zapísať do účtovnej evidencie colné orgány, na to, aby vykonali dodatočný zápis sumy hneď ako získajú potrebné údaje. Pokiaľ však predmetného dovozného cla do účtovnej evi následná kontrola prihlásenia tovaru preuká dencie a upovedomili o nej dlžníka. Nemecké že, že sa pri dovoze tovaru vychádzalo z ne colné orgány však nezačali konať do 18. no správnych alebo neúplných informácií, sú col vembra 1998, ale až 1. apríla 1999. V dôsled né orgány na základe článku 78 ods. 3 colného ku toho došlo k premlčaniu predmetného kódexu povinné prijať opatrenia potrebné na dovozného cla (A). V nadväznosti na uvedené zistenie situácie a zohľadnenie nových infor skutočnosti sa Komisia sťažuje na to, že doš mácií, o ktorých sa dozvedeli. K týmto opat lo k porušeniu článkov 2, 6, 9, 10 a 11 zme reniam patrí najmä dodatočný zápis sumy do neného a doplneného nariadenia č. 1552/89. vozného cla do účtovnej evidencie, ktorá sa Sporná suma vlastných zdrojov sa stala splat rovná colnému dlhu vzniknutému na základe nou najneskôr 20. januára 1999. Spolková zákona Podľa článku 220 ods. 1 prvej vety col republika Nemecko ju však v prospech Ko ného kódexu sa tak má stať do dvoch dní odo misie pripísala až 31. októbra 2005 (B). Na dňa, keď sa colné orgány o tejto skutočnosti záver podáva Komisia námietku proti poru dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na šeniu článku 11 nariadenia č. 1552/89, resp. základe právnych predpisov a určiť dlžníka. nariadenia č. 1150/2000. Spolková republika Príslušná suma má byť colnému dlžníkovi Nemecko nezaplatila úroky z omeškania zo oznámená podľa článku 221 ods. 1 colného spornej sumy vlastných zdrojov (C). kódexu v súlade s ustanovenými postupmi.

I - 6474

KOMISIA/NEMECKO

ešte nenadobudlo právoplatnosť. Certifikáty Podľa môjho názoru to nie je možné. Preto EUR.1 teda naďalej platili a nemecké colné budem ďalej skúmať, aké právne účinky malo orgány ich museli rešpektovať. Dodatočný na nemecké colné orgány oznámenie výsled zápis do účtovnej evidencie by bol neprime- ku následnej kontroly sprievodných osved raným zásahom do žaloby, o ktorej prebiehalo čení EUR.1 vykonanej maďarskými colnými súdne konanie. orgánmi (ii) a či na to má vplyv okolnosť, že začalo konanie o žalobe proti výsledku doda točného zaúčtovania (iii).

52. Podľa názoru Komisie z rozsudku Sfa kianakis nevyplýva, že colné úrady členských štátov nesmú konať, ak by došlo k podaniu žaloby proti odňatiu certifikátov EUR.1. Po vinnosť nemeckých colných orgánov vykonať i) O rozsudku vo veci Sfakianakis dodatočný zápis do účtovnej evidencie, zatiaľ čo odňatie certifikátu ešte nie je právoplatné, nie je v rozpore s protokolom. Túto situáciu totiž protokol vôbec neupravuje. Okrem toho ustanovenia colného kódexu poskytujú col nému dlžníkovi dostatočnú ochranu.

54. Na rozdiel od názoru nemeckej vlády Súdny dvor v rozsudku Sfakianakis nerozho dol o tom, že vykonanie dodatočného zápisu do účtovnej evidencie a upovedomenie col ného dlžníka by bolo v prípade, ako je tento, neprípustné.

b) Posúdenie

18. novembri 1998, a to v rámci oznámenia rozhodnutia orgánov vyvážajúceho štátu, o vzájomnej pomoci z 27. októbra 1999. ktorými sa na začiatku vydali certifikáty EUR. 1, neboli odvolané alebo zrušené“. Po druhé, ako uviedol aj Súdny dvor v bode 40 citovaného rozsudku, zo skutkového stavu predloženého vnútroštátnym súdom ne vyplývalo, že by maďarské orgány vyko nali také odvolanie certifikátov EUR.1, na základe ktorého by grécke orgány mohli prerušiť preferenčné zaobchádzanie so spornými výrobkami. Toto tvrdenie treba 56. V rozsahu, v akom nemecká vláda pri vnímať v súvislosti s bodom 11 uvedeného odôvodnení svojho právneho názoru vychá rozsudku. Podľa neho totiž colné orgány dza z bodu 43 rozsudku vo veci Sfakiana členské štátu dostali po tom, ako ich Ko kis, jej argumentácia tiež nie je presvedčivá. misia informovala o výsledkoch následnej V bode 43 rozsudku vo veci Sfakianakis Súd kontroly, ďalšie informácie priamo od ma ny dvor konštatoval, že hľadisko praktickej ďarských colných orgánov. Maďarské colné účinnosti odstránenia ciel, ktoré upravuje orgány v liste z 3. novembra 1998 zaslali dohoda o pridružení, je v rozpore so správ colným orgánom členského štátu zoznam nymi predpismi ukladajúcimi zaplatenie cla, rozdelený na tri časti. Prvá časť obsahovala ktoré colné orgány dovážajúceho štátu prijali informácie o vozidlách, ktorým maďarský predtým, ako im bol oznámený konečný vý pôvod priznal výrobca, ako aj kontrolné sledok žalôb podaných proti záverom násled maďarské orgány; v druhej časti boli uve nej kontroly, a zároveň nedošlo k odvolaniu dené vozidlá, ktorým bol priznaný zahra ani zrušeniu rozhodnutí orgánov vyvážajú ničný pôvod, čo formálne uznal aj výrob ceho štátu, ktorými sa na začiatku vystavili ca; tretia časť sa týkala vozidiel, ktorých certifikáty EUR.1. Z tejto odpovede Súdneho status bol predmetom súdneho konania. dvora nemožno podľa môjho názoru dospieť V súvislosti s treťou časťou uvádzajúcou k záveru, že by bolo dodatočné zapísanie do vozidlá, pri ktorých bolo dodatočné ulože účtovnej evidencie – aj v prípade, ako je ten nie cla predmetom sporu pred vnútroštát to – neprípustné. Súdny dvor totiž len vychá nym súdom, kontrolné maďarské orgány dzal zo situácie, keď colné orgány členského vyhlásili, že až do ich skončenia nemôžu štátu na základe informácií, ktorými dispo poskytovať informácie o prebiehajúcich nujú, nemôžu s určitosťou tvrdiť, že existo súdnych konaniach; a požiadali príslušné valo oznámenie maďarských colných orgánov grécke orgány o trpezlivosť, kým pristúpia o tom, že certifikáty EUR.1 boli vystavené k vymáhaniu sporného cla, ktoré je pred neoprávnene. metom konania vo veci samej. Na základe uvedených skutočností poukázal Súdny dvor v bode 41 rozsudku na to, že vnút roštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či grécke orgány disponovali dostatočnými informáciami na to, aby sa mohli domnie vať, že sporné certifikáty EUR.1 neboli od volané, a preto platili aj naďalej.

17 — Pozri bod 52 a nasl. žaloby podanej Komisiou. Komisia v tejto súvislosti doslovne zopakovala argumenty generál neho advokáta Légera, ktoré uviedol v bode 61 a nasl. svo jich návrhov vo veci Sfakianakis (už citované v poznámke pod čiarou 4). Uvedené tvrdenia však nesúvisia s otázkou, či protokol upravuje situáciu, keď colné orgány vyvážajúceho štátu v rámci následnej kontroly zistia, že predmetný tovar nepochádza z danej krajiny, a preto boli osvedčenia EUR.1 vystavené neoprávnene. Na túto otázku odpovedal gene rálny advokát v bode 34 svojich návrhov kladne, ale zároveň poukázal na systém spolupráce stanovený v protokole a na 59. Námietky nemeckej vlády, ktoré sú za rozdelenie povinností. Tvrdenia uvedené v bode 61 a nasl. ložené na bodoch 32 a 43 rozsudku vo veci sa však týkajú otázky, či treba rešpektovať, že došlo k poda niu žaloby proti výsledku následnej kontroly, resp. či treba Sfakianakis, sa preto zamietajú. zohľadniť odkladný účinok uvedenej žaloby.

I - 6477

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

neoprávnene. Uvedený záver vyplýva zo sys- vyvážajúceho štátu môže lepšie priamo overiť tému spolupráce medzi colnými správami, okolnosti, ktoré podmieňujú pôvod daného ktorý je vyjadrený najmä v článku 16 ods. 1, výrobku. Systém môže fungovať len vtedy, ak článku 17 ods. 1 a článku 32 protokolu. colná správa dovážajúceho štátu uzná hod- notenia, ktoré vykonali orgány vyvážajúce- ho štátu, a to nielen pri vystavení sprievod- ného osvedčenia EUR.1, ale aj pri následnej kontrole.

63. Tento systém spolupráce správnych or gánov ukladá colným orgánom dovážajúce ho štátu najmä povinnosť uznať certifikáty EUR.1, ktoré vystavili orgány vyvážajúceho štátu. Orgány sú okrem toho povinné uznať výsledky následnej kontroly, ktoré vykonali colné orgány vyvážajúceho štátu. 18 Systém 65. Proti tomu nemožno namietať, že k ná spolupráce je totiž založený na rozdelení po slednej kontrole došlo v danom prípade len vinností a na vzájomnej dôvere medzi colnou v súvislosti s kontrolnou misiou Komisie. správou dovážajúceho štátu a colnou správou Článok 32 ods. 1 protokolu síce stanovuje, že vyvážajúceho štátu. Uvedené rozdelenie po sa následná kontrola vykoná náhodne alebo vinností je spravodlivé, pretože colná správa vždy, keď majú colné orgány dovážajúceho štátu opodstatnené pochybnosti. Uvedené ustanovenie však nie je možné považovať za taxatívny výpočet. Ak by sa toto ustanovenie 18 — Rozsudky Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Pascoal & Fil hos, C-97/95, Zb. 1997, s. I-4209, bod 33; zo 14. mája 1996, interpretovalo ako konečná úprava prípadov, Faroe Seafood a i., C-153/94 a C-204/94, Zb. 1996, s. I-2465, bod 20, a Sfakianakis, už citovaný v poznámke pod keď je možná následná kontrola, viedlo by to čiarou 4, bod 49. k nezmyselným záverom. Znamenalo by to,

I - 6478

KOMISIA/NEMECKO

že maďarské colné orgány by nemohli vyko jednotlivých členských štátov všetky infor nať následnú kontrolu ani v prípade, ak by mácie nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia o to boli požiadané alebo ak by ex offo overo dodržiavania colných predpisov zo strany vali isté podozrenie. týchto orgánov.

I - 6479

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

upozornené na to, že podrobnejšie informá zmení na právnom stave veci. Na túto otázku cie im môže poskytnúť Komisia. Išlo o infor­ musím odpovedať záporne. mácie, ktoré Komisia zaslala nemeckým colným orgánom v liste doručenom 18. augusta 1998.

70. Predovšetkým si treba uvedomiť, že pro tokol neobsahuje nijaké výslovné ustano venie, podľa ktorého by výsledok následnej 68. Na základe informácií, ktoré boli uvede kontroly musel byť právoplatný. Práve naopak né v liste doručenom 18. augusta 1998, mu článok 32 ods. 5 protokolu, podľa ktorého tre seli nemecké colné orgány vychádzať z toho, ba výsledok následnej kontroly oznámiť tak že predmetné nákladné automobily nepred rýchlo, ako je to len možné, svedčí podľa mňa stavujú výrobky maďarského pôvodu, a preto v neprospech uvedeného tvrdenia. si nezasluhujú preferenčné zaobchádzanie v zmysle článku 16 ods. 1 protokolu. Nemec ké colné orgány boli teda povinné vykonať dodatočný zápis dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie a mali upovedomiť aj colného dlžníka.

71. Súdny dvor síce vysvetlil, že colné orgány členských štátov musia rešpektovať už vyda né rozhodnutia maďarských súdov o žalobe podanej proti výsledkom následnej kontro ly. 19 Uvedená povinnosť vyplýva z rozdelenia povinností a vzájomnej dôvery medzi maďar skými colnými orgánmi a colnými orgánmi členských štátov, ktoré sú upravené v proto iii) O účinkoch žaloby kole, a v konečnom dôsledku sa vzťahuje aj na súdy 20. Okrem toho vyplýva aj z potreby zabezpečiť účinnú právnu ochranu. 21 Napriek názoru nemeckej vlády to však neznamená, že by nemecké colné orgány nesmeli vykonať dodatočný zápis do účtovnej evidencie skôr, ako bolo vydané takéto súdne rozhodnutie.

72. Prvým argumentom proti tomuto prístu článku 220 ods. 1 prvej vety colného kódexu pu je systém spolupráce upravený v proto či od upovedomenia dlžníka o colnom dlhu kole, ktorý je založený na zásade rozdelenia podľa článku 221 ods. 1 colného kódexu. Ta- povinností a na zásade vzájomnej dôvery me kýto postup by bol na mieste len v prípade, dzi colnými orgánmi. Ako už bolo uvedené 22, pokiaľ by rozhodnutia maďarských súdov boli colné orgány vyvážajúceho štátu sú oprávne prijaté v rámci konaní o žalobe podanej proti né vykonať kontrolu sprievodných osvedče výsledkom následnej kontroly a po ich vydaní ní EUR.1 a colné orgány dovážajúceho štátu by sa už účinne nemohli zohľadniť. V danom musia v zásade veriť v správnosť jej výsledkov. prípade by to nebolo možné ani vtedy, ak by Skutočnosť, že proti výsledku následnej kon maďarské colné orgány po vyhlásení rozsud- troly bola podaná žaloba, ešte nehovorí nič ku oznámili, že predmetné nákladné automo- o vyhliadkach tejto žaloby na úspech. Žalo bily možno predsa len považovať za výrobky ba ako taká nie je vhodným spôsobom, ako maďarského pôvodu (k čomu však nedošlo). 23 otriasť dôverou, ktorú musia colné orgány Ako totiž správne uvádza Komisia, clá, o kto- členských štátov prejaviť, pokiaľ ide o výsled rých sa neskôr zistí, že neboli dlžné, budú ky následnej kontroly. podľa článku 236 ods. 2 colného kódexu od- pustené alebo vrátené. Ak budú colné orgány členských štátov informované o tom, že colné orgány vyvážajúceho štátu zmenili na základe súdneho rozsudku výsledky následnej kon- troly, ktorú vykonali, a opätovne potvrdili, že predmetné výrobky pochádzajú z Maďar- ska, sú povinné zohľadniť tieto informácie. 24 Colný kódex ponúka dostatočnú ochranu aj v prípade, keď nie je adekvátne očakávať vrá- tenie cla. Dotknutému dlžníkovi možno po splnení podmienok uvedených v článku 229 colného kódexu poskytnúť uľahčenie platby. Toto je v zásade podmienené poskytnutím zabezpečenia. Zabezpečenie však netreba vyžadovať, pokiaľ by – s ohľadom na pomery dlžníka – mohlo vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.

I - 6482

KOMISIA/NEMECKO

b) Posúdenie aj výsledok kontroly stanú právoplatnými. Po kiaľ ide o právny názor nemeckej vlády, ne treba zabúdať ani na očividný záujem colného dlžníka o to, aby došlo k predĺženiu konania pred maďarskými súdmi, aby tak v čo najväč šej miere využil premlčaciu lehotu spojenú s oznámením dlhu.

78. Aj túto námietku treba zamietnuť. Ako už bolo preukázané, nemecké colné orgány museli v súlade s ustanoveniami protokolu po doručení listu 18. augusta 1998 vychádzať z toho, že preferenčné zaobchádzanie s vý robkami, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, nie je ničím odôvodnené. Článok 220 ods. 1 prvá veta colného kódexu by v danom prípade nebol použitý extenzívne. Námietka nemeckej vlády, ktorá bola v prvom rade za ložená na neexistencii právneho základu pred dodatočným zápisom do účtovnej evidencie, sa týmto zamieta. 3. O chýbajúcom hodnotení zo strany úradu OLAF a o potrebe záverečnej správy

81. Podľa názoru Komisie nebolo potrebné ani hodnotenie, ani záverečná správa. V da nom prípade totiž sprievodné osvedčenia EUR.1 už neexistovali, pretože ich maďarské colné orgány odvolali. Komisia okrem toho nie je povinná vykonávať kontrolné misie priamo na mieste. Vystúpenie nemeckej vlá dy je napokon plné protirečení. Ani existencia záverečnej správy totiž neznamená existenciu konečného, čiže právoplatného a vykonateľ ného rozhodnutia maďarských colných orgá nov, ktoré požaduje nemecká vláda.

83. Pokiaľ nemecká vláda po prvé trvá na tom, že záverečná správa v zmysle nariadenia (ES) č. 515/97 poskytuje potrebnú minimál nu mieru istoty, aby sa nemecké colné orgány mohli zaoberať sprievodnými osvedčeniami EUR.1, ktoré vystavili maďarské colné orgány, vychádza jej námietka z nesprávneho záve ru. Nemecké colné orgány boli informované b) Posúdenie o výsledku následnej kontroly vykonanej ma ďarskými colnými orgánmi. Počas následnej kontroly sa zistilo, že predmetné vozidlá nie sú maďarského pôvodu a sprievodné osved čenie EUR.1 bolo v ich prípade vystavené neoprávnene. Nemecké orgány preto museli vziať do úvahy skutočnosť, že v prípade pred metných nákladných automobilov nejde o vý 82. Tieto námietky nemeckej vlády takisto robky maďarského pôvodu. Z tohto dôvodu nie sú presvedčivé. Na úvod bolo opätovne nie je premisa, že osvedčenia o pôvode museli byť neplatné, správna.

25 — Vademecum for the participants in community adminis trative and investigative cooperation missions in third countries. 26 — Pozri bod 61 týchto návrhov.

I - 6484

KOMISIA/NEMECKO

87. Myslím si, že sa tento bod vzťahuje skôr na prípad, keď orgány tretieho štátu trvajú aj 85. Po tretie zamieta sa aj námietka založená napriek uplatneným námietkam na osvedčení na bode 4.5 vademeca, podľa ktorej museli o pôvode sporného tovaru a výsledkom ich členské štáty počkať na záverečnú správu Ko následnej kontroly je konštatovanie, že po misie, kým mohli prijať opatrenia. Vademe chybnosti o maďarskom pôvode tovaru nie cum bolo najprv dokumentom z apríla 2009, sú dôvodné a sprievodné osvedčenia EUR.1 o ktorom Komisia vyhlasovala, že ho výbor boli vystavené oprávnene. V takom prípade prijme až na zasadnutí v decembri 2009 v sú nesmú colné orgány členských štátov ani na lade s článkom 43 nariadenia (ES) č. 515/97, priek svojim pochybnostiam voliť jednostran čiže dlho po období relevantnom v tomto ný postup vo veci naďalej platných osvedče prípade (od 18. augusta 1998 do 15. apríla ní o pôvode. Colné orgány môžu odmietnuť 1999). Ako sa podrobne uvádza v jeho úvode, preferenčné zaobchádzanie s tovarom, len ak

I - 6485

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

sú splnené podmienky upravené v článku 32 4. O oznámení o vzájomnej pomoci z 27. ok ods. 6 protokolu, čiže v prípade opodstatne tóbra 1999 ných pochybností a ak nedostanú odpoveď do uplynutia lehoty desiatich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o vykonanie následnej kontroly, alebo ak odpoveď neobsahuje do statočné informácie. Prípady, na ktoré sa ne vzťahuje článok 32 ods. 6 protokolu, treba ob jasniť v rámci riešenia sporov podľa článku 33 protokolu. Na základe uvedených dôvodov malo byť v prípadoch, keď maďarské orgány a) Tvrdenia účastníkov konania nezohľadnili prejavené pochybnosti o pôvo de výrobkov, oznámené, že colné orgány tých členských štátov, ktoré sa nezúčastnili na mi sii Komisie, čakajú na záverečnú správu. 27

90. Na úvod treba upozorniť na to, že ne s protokolom. Z uvedenej výzvy totiž ne mecká vláda citovala oznámenie o vzájomnej vyplývalo, že by Komisia považovala za ne pomoci z 27. októbra 1999 vo veľmi skrátenej vyhnutné, aby sa v prípade predmetných podobe. V tomto oznámení úrad OLAF vy nákladných automobilov vychádzalo zo zá zval členské štáty, aby zamietli prepracova verečnej správy. Výzva, ktorá bola súčasťou né závery týkajúce sa maďarského cla, ktoré oznámenia o vzájomnej pomoci, sa totiž týka boli jednotlivým členským štátom adresova la len tých nákladných vozidiel, ktorým ma né v lete 1999, a aby svoje aktivity zakladali ďarské colné orgány znovu priznali maďarský na záveroch správy Spoločenstva z februára pôvod. V prípade predmetných nákladných 1999. Z uvedenej výzvy nie je na rozdiel od automobilov by maďarské úrady ani po vyda názoru nemeckej vlády možné odvodiť záver, ní súdneho rozsudku nezmenili záver, že ide že Komisia vychádzala z toho, že nemecké or o výrobky, ktoré nepochádzajú z Maďarska, gány sú povinné konať až po tom, ako dosta a že sprievodné osvedčenia EUR.1 boli v ich nú záverečnú správu. prípade vystavené neoprávnene.

91. V skutočnosti treba totiž vziať do úva hy fakt, že maďarské colné orgány čiastočne zmenili závery svojej následnej kontroly po vyhlásení rozsudku maďarských súdov a is tým vozidlám priznali maďarský pôvod. Uve denú zmenu mali nemecké orgány rešpekto 5. Záver vať v súlade so systémom spolupráce, ktorý stanovil protokol. Požiadavku úradu OLAF, aby členské štáty vychádzali zo záverečnej správy Komisie, treba interpretovať v tejto sú vislosti. Úrad OLAF odmietol uznať zmenené závery následnej kontroly, a preto členské štá ty vyzval, aby vychádzali zo záverečnej sprá vy Komisie a ignorovali pozmenené výsledky následnej kontroly.

96. Komisia tvrdí, že nemecké orgány mali 95. Nemecká vláda nesúhlasí s tým, že by v priebehu troch mesiacov, ktoré nasledovali mohla byť adresátom výhrad vzťahujúcich po 18. auguste 1998, vykonať dodatočné za sa na pochybenie v colnom konaní. Domnie písanie colného dlhu do účtovnej evidencie va sa, že práve z tohto dôvodu nevznikol a mali informovať colného dlžníka. Jednak pritom poukazuje na komplexný charakter prípadu a jednak upozorňuje na fakt, že člen 29 — Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2005, Komisia/ ské štáty o prípade vedeli od roku 1996. Z hľa Dánsko, C-392/02, Zb. s. I-9811. diska skutkových okolností s tým nemecká

I - 6488

KOMISIA/NEMECKO

vláda súhlasí. 30 Po zohľadnení okolností tohto štátov vytvárať vlastné zdroje Spoločenstva prípadu si nemyslím, že by bola určená leho existuje aj v prípade, ak colné orgány člen- ta tri mesiace neprimerane krátka. Čo sa týka ských štátov v rozpore s colnými predpismi účelu tohto konania o nesplnenie povinnosti, nevykonali dodatočný výber cla od colného možno vychádzať z predpokladu, že nemecké dlžníka. Pokiaľ ide o povinnosť poukázať tieto colné orgány museli v priebehu troch mesia prostriedky v stanovenej lehote na účet Ko- cov, ktoré začali plynúť 18. augusta 1998, vy misie, neexistuje rozdiel medzi situáciou, keď konať dodatočný zápis do účtovnej evidencie členský štát vlastné zdroje vytvoril, no neu- a oznámiť colný dlh dlžníkovi. hradil, a prípadom, keď členský štát v rozpore s právnou úpravou zdroje nevytvoril. 31

30 — Pokiaľ nemecká vláda považuje tento postup na základe vlastnej úvahy za neprimerané určenie lehoty zo strany 31 — Rozsudok Komisia/Dánsko, už citovaný v poznámke pod Komisie, odkazujem na bod 108 a nasl. týchto návrhov. čiarou 29, bod 67 a bod 68.

I - 6489

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

32 — Paušálny odkaz na možnú platobnú neschopnosť je v urči tom konflikte s tvrdením nemeckej vlády uvedeným na strane 5 jej dupliky, podľa ktorého nemožno vo veľkom množstve prípadov vychádzať z obrovských hospodárskych 102. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, problémov na strane daňových dlžníkov. že Spolková republika Nemecko porušila

I - 6490

KOMISIA/NEMECKO

článok 2, článok 6 ods. 2 písm. b), článok 9, 104. Nemecká vláda najprv tvrdí, že nárok článok 10 ods. 1 pododsek 1 a článok 17 zme na úroky z omeškania nevznikol z nedostat neného a doplneného nariadenia č. 1552/89 ku oneskoreného poukázania prostriedkov. tým, že vlastné zdroje poukázala oneskorene. Ak by sme aj súhlasili s pochybením v rámci colného konania, o omeškaní možno hovoriť až po tom, ako Komisia stanovila lehotu. Vlá da však ďalej argumentuje, že nárok na úroky z omeškania nemôže začať plynúť od začiatku trojmesačnej lehoty, ktorú Komisia stano vila ex post. Nemecká vláda sa okrem toho odvoláva na vetu zo zápisnice z rokovania z 12. júna 2003, podľa ktorej platba vykona ná v lehote, ktorú navrhla Komisia, pomôže zabrániť určeniu úrokov z omeškania. Keďže nemecká vláda zaplatila v stanovenej lehote, C — O odmietnutí zaplatiť úroky z omeškania jej dôvera je legitímna.

1. Tvrdenia účastníkov konania

2. Posúdenie

106. Argumenty, ktoré Spolková republi štátu na svoj účet, nie je namieste. Ako už ka uviedla v súvislosti s oneskorením, nie sú bolo uvedené, čas splatnosti sa neriadi leho presvedčivé. tou, ktorú určila Komisia. Platí to aj v tomto prípade. Od toho však treba odlíšiť otázku procesného postupu Komisie. V danom prí pade sa objektívne dá len ťažko určiť moment, od ktorého mali nemecké colné orgány vyko nať dodatočné zapísanie do účtovnej eviden cie a oznámiť výšky dlhu dlžníkovi. Komisia preto vo svojej žalobe vychádzala z toho, že tri mesiace boli pre nemecké colné orgány dostatočne dlhou lehotou na to, aby vyko nali dodatočný zápis do účtovnej evidencie a upovedomili dlžníka o výške dlhu. Proces ný postup Komisie preto treba chápať tak, že 107. Po prvé z hľadiska vzniku oneskorenia najneskôr v tom čase vzniklo porušenie. To nie je relevantné, že Komisia stanoví určitú však neznamená, že by Komisia z hmotno lehotu a táto lehota márne uplynie. Z člán právneho hľadiska určila lehotu pre splatnosť ku 11 zmeneného a doplneného nariade príspevku a začiatok omeškania. nia č. 1552/89 a z neskoršieho nariadenia č. 1150/2000 vyplýva, že v prípade onesko reného pripísania vzniká povinnosť zaplatiť úroky. Podľa znenia tohto ustanovenia nie je dôležité, ako je lehota určená. Z článku 10 ods. 1 prvého pododseku zmeneného naria denia č. 1552/89 a neskoršieho nariadenia č. 1150/2000 vyplýva, že členský štát pouká že vlastné zdroje najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok vznikol. Aj podľa tohto ustanovenia sa splat nosť riadi dátumom, ktorý stanoví zákon. Sta novenie lehoty preto v tejto súvislosti nie je podstatné.

lehoty. Ak nemecká vláda odkazuje na bod 27 a doplnenom nariadení č. 1552/89 a neskor- tohto rozsudku, je potrebné upozorniť na to, šom nariadení č. 1150/2000. že Súdny dvor v tomto bode len zhrnul skut- kový stav. Ani z výroku rozsudku nemožno na rozdiel od postoja nemeckej vlády odvo- diť tento záver či schválenie správnej praxe. V tomto konaní o nesplnenie povinnosti sa totiž Komisia domáhala len určenia, že ne- zaplatením úrokov z omeškania po uplynutí lehoty, ktorú členskému štátu stanovila na poukázanie nezaplatených súm, došlo k po- rušeniu Zmluvy. 34 Skutočnosť, že Súdny dvor vo výroku rozsudku rozhodol v súlade s tým- to návrhom, vyplýva zo zásady ne ultra pe- tita. Z tohto dôvodu sa nemožno obmedziť len na výklad článku 10 a článku 11 zmene- 110. Druhou námietkou nemeckej vlády je, ného a doplneného nariadenia č. 1552/89 že nebola povinná zaplatiť úroky z omeška a neskoršieho nariadenia č. 1150/2000, pre- nia, a to z dôvodu objektívnej dôvery, ktorá si tože taký výklad by nebol zlučiteľný so zne- zaslúži ochranu. Podľa zápisnice z rokovania ním uvedených ustanovení. Z odôvodnenia z 12. júna 2003 upozornila Komisia na to, že Súdneho dvora uvedeného v bode 67 tohto platba poukázaná v rámci navrhnutej lehoty rozsudku a z judikatúry, ktorá je v ňom uve- môže napomôcť tomu, aby nedošlo k vypo dená, naopak vyplýva, že medzi povinnosťou čítaniu úrokov z omeškania. Keďže nemecká vytvoriť vlastné zdroje Spoločenstiev, po- vláda zaplatila vlastné zdroje, ktoré sú pred vinnosťou poukázať ich v lehote (stanovenej metom konania vo veci samej, v lehote sta v nariadení) a povinnosťou zaplatiť úroky novenej Komisiou, je jej objektívna dôvera z omeškania existuje neoddeliteľná súvislosť. chránená. Tento záver spočíva na myšlienke, ktorá je súčasťou bodu 67 spomínaného rozsudku, že nie je odôvodnené rozlišovať medzi situ- áciou, keď členský štát zistil vlastné zdroje bez toho, aby ich uhradil, a situáciou, keď ich zistenie protiprávne opomenul. Členský štát nesmie profitovať z toho, že vlastné zdroje nepoukázal v čase stanovenom v zmenenom

112. V tomto prípade nie sú splnené hneď prvé dve podmienky. Z obsahu zápisnice z rokovania z 12. júna 2003 nemohla nemec ká vláda odvodiť žiadne dostatočne presné záruky, ktoré by boli spôsobilé vyvolať v nej legitímne očakávania. Na rozdiel od názoru Komisie nemožno vetu zo zápisnice z rokova nia chápať len v tom zmysle, že poukazuje na skrátenie doby omeškania. Na rozdiel od ná 113. Nemecká vláda v tejto súvislosti žiada, zoru Spolkovej republiky Nemecko však túto aby sa nejasnosti použili v neprospech Ko vetu netreba nevyhnutne chápať ani tak, že misie. Jej žiadosť vyplýva z toho, že zásada úroky z omeškania nevzniknú, ak v stanove právnej istoty musí mať z hľadiska rozdelenia nej lehote dôjde k poukázaniu sumy vlastných rizika mimoriadny význam. Bez ohľadu na zdrojov, ktorá je predmetom konania vo veci otázku, či zásada právnej istoty dostala v sú samej. V neprospech nemeckého argumentu vislosti so vznikom nároku na vlastné zdroje svedčí už skutočnosť, že sporné úroky z omeš adekvátny význam, nie je táto námietka na kania dosiahli z dôvodu uplynutia lehoty nie mieste. Právnym základom, ktorý upravo práve zanedbateľnú výšku (571 011,21 eura), val vznik úroku z omeškania bol článok 11 pričom táto suma prekročila výšku sporných v spojení s článkom 10 zmeneného nariade vlastných zdrojov (367 861,98 eura). Veta Ko nia č. 1552/89. Tieto ustanovenia sú jasné misie by sa ďalej mohla chápať aj v tom zmys a zrozumiteľné. V konaní vo veci samej však le, že Komisia chcela na vypočítanie úrokov ide o otázku, či sa Spolková republika Nemec z omeškania stanoviť tým členským štátom, ko mohla na základe zmienky v zápisnici zo ktoré v rozpore s colným právom nevykona li dodatočný výber a príslušnú sumu vlast ných zdrojov Komisii nepoukázali, nielen 36 — V prospech takého výkladu svedčí najmä skutočnosť, že Komisia stanovila pre dotknuté členské štáty jednotný jednotný počiatočný, ale aj rovnaký koncový dátum vzniku úrokov z omeškania na 18. november 1998. Nebrala pritom do úvahy, či colné orgány členských štátov získali informácie potrebné na dodatočný zápis do účtovnej evidencie už 13. júla 1998 alebo až 18. augusta 1998. Z tohto dôvodu bolo vhodné, že Komisia chcela členským štátom 35 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2005, Branco/ stanoviť v rámci určenej lehoty aj spoločný koncový dátum, Komisia, T-347/03, Zb. 2005, s. II-2555, bod 102. pretože by to uľahčilo výpočet výšky úrokov z omeškania.

114. Proti ochrane legitímnej dôvery spolko vej vlády svedčí aj nasledujúca úvaha. Ak by V — Trovy sa veta zo zápisnice z rokovania dňa 12. júna 2003 mala vykladať tak, že Komisia v prípade poukázania prostriedkov v lehote, ktorú sta novila, neuplatní svoj nárok na úroky z omeš kania, predstavovalo by to nesplnenie pod mienok, na základe ktorých by sa Spolková republika Nemecko mohla dovolávať ochrany svojej dôvery. Vzhľadom na nemalú výšku nároku na úroky z omeškania a vzhľadom na 116. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho po genézu daného prípadu by sa ponuka Komi riadku účastník konania, ktorý vo veci nemal sie mohla chápať tak, že sa Komisia zriekne úspech, je povinný nahradiť trovy konania, nároku na úroky z omeškania, ak členské ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže štáty uznajú, že sú povinné uhradiť vlastné Komisia navrhla zaviazať Spolkovú republiku zdroje, ktoré sú predmetom konania vo veci Nemecko na náhradu trov konania a Spolko samej. Bez ohľadu na otázku, či by takéto ko vá republika Nemecko nemala úspech vo svo nanie Komisie bolo vôbec prípustné, treba jich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na konštatovať, že Spolková republika zaplatila náhradu trov konania.

I - 6495

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-442/08

VI — Návrh

117. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

„1. Spolková republika Nemecko si tým, že vlastné zdroje vo výške 367 861,98 eura neuhradila najneskôr 20. januára 1999, ale až 31. októbra 2005, nesplnila po vinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 9 v spojení s článkom 2, článkom 6 ods. 2 písm. a) a článkom 10 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia Rady (EHS, Eura tom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev [neoficiálny preklad], ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením Rady (Euratom, ES) č. 1355/96 z 8. júla 1996 o zmene a doplnení nariadenia č. 1552/89.