C-453/08
ECLI:EU:C:2010:234
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CC0453
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KARANIKOLAS A I.
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 29. apríla 2010 1
I — Úvod II — Právny rámec
A — Predpisy Spoločenstva
2. Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2371/ 1. V tejto veci Symvoulio tis Epikrateias (He- 2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo lénska republika) predložil Súdnemu dvoru udržateľnom využívaní zdrojov rybného hos- podľa článku 234 ES (teraz článok 267 ZFEÚ) podárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti dve prejudiciálne otázky o výklade naria- rybolovu 3 s nadpisom „Pôsobnosť“ stanovuje: denia Rady (ES) č. 1626/94 z 27. júna 1994, ktorým sa ustanovujú určité technické opat- renia na ochranu zdrojov rybolovu v Stredo- zemnom mori 2. Otázky sa koncentrujú na to, či členský štát môže zachovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sú doplňujúce k opatreniam „1. Spoločná politika v oblasti rybolovu sa obsiahnutým v nariadení č. 1626/94, pozo- vzťahuje na ochranu, hospodárenie s a vyu- stávajúce z úplného zákazu používania druhu žívanie živých vodných zdrojov, akvakultúry rybolovného zariadenia, ak toto používanie je a spracovanie a uvádzanie výrobkov rybného podľa ustanovení tohto nariadenia v zásade hospodárstva a akvakultúry na trh, keď sú tie- povolené, a ak áno, za akých podmienok. to činnosti vykonávané na území členských štátov alebo vo vodách spoločenstva alebo na
1 — Jazyk prednesu: angličtina. 2 — Ú. v. ES L 171, s. 1; Mim. vyd. 04/002, s. 166. 3 — Ú. v. ES L 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460.
I - 7897
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
rybárskych lodiach spoločenstva alebo štát- f) akvakultúry; nymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby to malo vplyv na priamu zodpovednosť štátu, v ktorom je loď zaregistrovaná.
g) spoločnej organizácie trhov a
2. Spoločná politika v oblasti rybolovu usta- novuje zosúladené opatrenia, ktoré sa týkajú: h) medzinárodných vzťahov.“
a) ochrany, hospodárenia s a využívania ži- 3. Článok 2 nariadenia č. 2371/2002 s nadpi- vých vodných zdrojov; som „Ciele“ stanovuje:
„1. Spoločná politika v oblasti rybolovu b) obmedzovania vplyvu rybolovu na život- zabezpečí také využívanie živých vodných né prostredie; zdrojov, ktoré umožnia trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky.
c) podmienok prístupu do vôd a k zdrojom; Pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov spolo- čenstvo na tento účel uplatní prístup oboz- retného konania, aby sa zabezpečilo ich tr- valo udržateľné využívanie a minimalizoval d) štrukturálnej politiky a riadenia kapacity vplyv rybárskych činností na morské ekosys- flotily; témy. Zameria sa na postupné uplatňovanie ekologického prístupu k rybnému hospodár- stvu. Zameria sa na prispievanie k efektívnym rybárskym činnostiam v rámci ekonomicky životaschopného a konkurenčného odvetvia rybolovu a akvakultúry zabezpečujúce pri- meranú životnú úroveň pre tých, ktorí sú zá- e) kontroly a presadzovania uplatňovania vislí od rybárskych činností, berúc do úvahy pravidiel; záujmy spotrebiteľov.
I - 7898
KARANIKOLAS A I.
2. Spoločná politika v oblasti rybolovu sa 5. Článok 9 nariadenia č. 2371/2002 s nadpi- riadi týmito princípmi dobrej správy veci som „Opatrenia členských štátov pre pásmo verejných: do 12 námorných míľ“ stanovuje:
a) jasné definovanie zodpovedností na úrovni spoločenstva, národnej úrovni a miestnych úrovniach;
„1. Členský štát môže prijať nediskriminač- né opatrenia na ochranu a hospodárenie so zdrojmi rybárskych oblastí a minimalizovať b) rozhodovací proces vychádzajúci z kvali- účinok rybolovu na zachovanie morských fikovaných vedeckých odporúčaní, ktorý ekosystémov do 12 námorných míľ od ich zá- vedie k včasným rozhodnutiam; kladných čiar za predpokladu, že spoločen- stvo neprijalo opatrenia týkajúce sa ochrany a hospodárenia konkrétne pre túto oblasť. Opatrenia členských štátov musia byť v sú- lade s cieľmi uvedenými v článku 2 a nesmú c) široká zainteresovanosť hlavných účast- byť menej prísne ako existujúca legislatíva níkov vo všetkých štádiách politiky od spoločenstva. koncepcie po vykonanie;
d) súlad s ostatnými politikami spoločen- stva, najmä s environmentálnou, soci- álnou, regionálnou, rozvojovou a zdra- votnou politikou a politikou na ochranu Ak by opatrenia, ktoré plánuje členský štát spotrebiteľov.“ prijať, mohli ovplyvniť plavidlá iného člen- ského štátu, takéto opatrenia sa prijmú len po konzultáciách návrhu opatrení spolu s dôvo- dovou správou Komisiou s daným členským štátom a príslušnými regionálnymi poradný- 4. Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: mi radami.
„Na dosiahnutie cieľov uvedených v člán- ku 2 ods. 1 Rada prijme opatrenia spoločen- stva upravujúce prístup do vôd a k zdrojom a trvalo udržateľné vykonávanie rybárskych činností.“ …“
I - 7899
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
6. Článok 10 nariadenia č. 2371/2002 2. Nariadenie č. 1626/94 stanovuje:
7. Druhé, štvrté, ôsme a deviate odôvodnenie nariadenia č. 1626/94 znejú: „Opatrenia členských štátov, ktoré sa vzťahu- jú výhradne na rybárske lode plaviace sa pod ich vlajkami
„… už nastal čas odstrániť problémy bežne ovplyvňujúce zdroje v Stredozemnom mori zavedením harmonizovaného systému riade- nia vhodného vzhľadom na dané okolnosti, Členské štáty môžu prijať opatrenia na ochra- berúc pritom do úvahy existujúce národné nu a hospodárenie so zásobami rýb v ich vý- regulácie a ich úpravy vyžadované z hľadiska sostných vodách alebo vo vodách spadajúcich ochrany skupín rýb, vyváženým a pokiaľ mož- do ich príslušnosti a hospodárenie s nimi za no progresívnym spôsobom;“ predpokladu, že:
„keďže výstroj, ktorá – pokiaľ sa používa a) sa vzťahujú výhradne na rybárske lode v Stredozemnom mori – prispieva výraznou plaviace sa pod vlajkou príslušného mierou k degradácii morského prostredia členského štátu, ktoré sú zaregistrované alebo k úbytku určitých skupín rýb sa musí v spoločenstve, alebo v prípade rybár- zakázať; keďže časť pobrežnej zóny musí byť skych činností, ktoré nevykonávajú ry- vyhradená pre najselektívnejšiu výstroj po- bárske lode, na osoby, ktoré majú v prí- užívanú rybármi vykonávajúci[mi] rybolov slušnom členskom štáte a v malom…;“
„keďže národné opatrenia, ktoré doplňujú b) sú v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 alebo idú aj nad rámec minimálnych požia- ods. 1 a nie sú menej prísne ako existujú- daviek systému zavedeného týmto nariade- ca legislatíva [Európskej únie].“ ním, alebo opatrenia regulujúce vzťahy medzi
I - 7900
KARANIKOLAS A I.
subjektmi vykonávajúce rybolovné činnos- s legislatívou spoločenstva a budú v súlade so ti, musia byť možné; keďže takéto opatrenia Spoločnou politikou rybného hospodárstva. môžu byť zachované alebo zavedené, s vý- hradou preskúmania zo strany spoločenstva, pokiaľ ide o ich kompatibilitu s legislatívou spoločenstva a ich zhodnosť so Spoločnou politikou rybného hospodárstva.“
…
„keďže – na určité limitované obdobie a v sú- lade s postupom, ktorý zabezpečí minimálny negatívny dopad na zdroje a na činnosti ry- bárov spoločenstva – sa musia prijať národné opatrenia.“ 3. Komisia musí byť informovaná – na- čas tak, aby mohla predložiť svoje pripo- mienky a námietky v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EHS) 8. Článok 1 nariadenia č. 1626/94 stanovuje: č. 3094/86 – o všetkých plánoch týkajúcich sa zavádzania alebo pozmeňovania a doplňo- vania národných opatrení na ochranu a ma- nažment zdrojov.“
„1. Toto nariadenie sa bude uplatňovať na všetky rybárske činnosti a príbuzné činnos- ti vykonávané na teritóriu prímorských vôd Stredozemného mora na východ od západnej zemepisnej dĺžky 5° 36’ na ktoré sa vzťahu- je zvrchovanosť alebo právomoc členských 9. Článok 2 ods. 3 nariadenia č. 1626/94 štátov s výnimkou jazierok a lagún. Bude sa stanovuje: taktiež uplatňovať na činnosti vykonávané v Stredozemnom mori mimo týchto vôd pla- vidlami spoločenstva.
2. Členské štáty so stredozemným pobrežím „Používanie obopínajúcich a vlečných sietí môžu naďalej prijímať a vydávať zákony pre vysadzovaných z člna a ovládaných z brehu oblasti uvedené v odseku 1 – vrátane ne- (pobrežné vakové siete) musí byť zakáza- komerčného rybolovu – prijatím opatrení, né s účinnosťou od 1. januára 2002, pokiaľ ktoré budú doplňovať alebo ktoré budú nad Rada – konajúca kvalifikovanou väčšinou na rámec minimálnych požiadaviek systému za- návrh Komisie – nerozhodne inak vzhľadom vedeného týmto nariadením, za predpokla- na vedecké údaje, ktoré by dokázali, že ich du, že takéto opatrenia budú kompatibilné používanie nemá negatívny dopad na zdroje.“
I - 7901
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
10. Článok 3 ods. 1 stanovuje: vykonávaného s ‚gangui‘, v prípade že prísluš- ný členský štát neschválil opatrenia, zabezpe- čujúce pre tieto spôsoby rybolovu, že:
„1. Používanie vlečných, vakových alebo po- dobných sietí musí byť zakázané v zóne do — zákaz predpokladaný v odseku 3 nie je troch morských míľ od pobrežia alebo po ohrozený, izobátu (hĺbkovú vrstevnicu) 50 m, pokiaľ sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti bez ohľadu na spôsob vlečenia alebo ťahania, až na prípady, kde existuje derogácia v národnej legislatíve, pokiaľ ide o trojmíľovú pobrežnú zónu, ktorá siaha za hranicu teritoriálnych — rybolov nezasahuje do činností plavidiel vôd členského štátu. používajúcich iné zariadenie, ako vlečné siete, rybárske siete alebo iné podobné ťažné siete,
Akékoľvek rybolovné zariadenie používané vo vzdialenosti od brehu menšej, ako je tá, — rybolov je obmedzený na určité druhy, ktorá je stanovená v prvom pododseku a pou- ktoré nepodliehajú minimálnej prístav- žívané v súlade s vnútroštátnym právom plat- nej veľkosti v súlade s článkom 8, ným od 1. januára 1994, sa môže používať do 31. decembra 2002, pokiaľ Rada rozhodujúca o návrhu Komisie kvalifikovanou väčšinou, nerozhodne inak v zmysle vedeckých údajov, dokazujúcich, že ich používanie nemá nega- tívny vplyv na zdroje.“ — rybolov je obmedzený takým spôsobom, že úlovky druhov spomenutých v prílo- he IV sú minimálne,
11. Článok 3 ods. 1a nariadenia č. 1626/94 stanovuje: — plavidlá sú podriadené špeciálnym ry- bolovným povoleniam vydaným v sú- lade s nariadením Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, ktoré stanovuje všeobec- né ustanovenia, týkajúce sa špeciálnych rybolovných povolení[ 4]. „Používanie rybolovného zariadenia za pod- mienok, stanovených v 2. pododseku od- seku 1 sa zakazuje, s výnimkou rybolovu 4 — Ú. v. ES L 171, s. 7; Mim. vyd. 04/002, s. 173.
I - 7902
KARANIKOLAS A I.
Tieto opatrenia sa oznamujú Komisii pred pokiaľ veľkosť ôk v tej časti siete, ktorá ma 31. decembrom 2000.“ najmenšie oká, nie je rovná alebo väčšia ako jedna z minimálnych veľkostí ôk uvedených v prílohe III.
12. Článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1626/94 stanovuje: …“
„Zakazuje sa vysadenie akéhokoľvek druhu obopínajúcej siete v zóne do 300 m od pobre- žia alebo v zóne do izobáty 30 m, pokiaľ sa 15. Príloha III nariadenia č. 1626/94 stano- táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti.“ vuje, že minimálna veľkosť ôk obopínajúcich sietí je 14 mm.
13. Článok 5 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
B — Vnútroštátne právo
„Členské štáty musia upresniť obmedzenia tý- kajúce sa technických charakteristík hlavných druhov výstroje v súlade s minimálnymi po- žiadavkami stanovenými v prílohe II.“ 16. Kráľovským dekrétom z 15. augusta 1958 o pravidlách rybolovu vykonávaného s pou- žitím malých obopínajúcich sietí (FEK A’ 132 z 29. augusta 1958) bol rybolov s takými sieťa- mi povolený po splnení určitých podmienok vrátane celkovej dĺžky rybolovného zaria- 14. Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1626/94 denia a veľkosti ôk sietí. Takisto boli stano- stanovuje: vené podmienky týkajúce sa období a časov rybolovu.
„Používanie a držanie na palube vlečných sietí alebo podobnej vlečnej výstroje, sie- tí určených na chytanie rýb za žiabre ale- 17. Podľa prezidentského dekrétu č. 587/ bo obopínajúcich sietí musí byť zakázané, 1984 (FEK A’ 210) stratili po 31. decembri 1986
I - 7903
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
platnosť všetky povolenia na rybolov pomo- III — Konanie vo veci samej a prejudiciál- cou malých obopínajúcich sietí, ktoré boli ry- ne otázky bárskym lodiam vydané. Prezidentský dekrét č. 542/1985 (FEK A’ 191) stanovil zákaz vydá- vať v budúcnosti povolenia na rybolov pomo- cou malých obopínajúcich sietí na rybárskych lodiach a prebral ustanovenia prezidentského dekrétu č. 587/1984, ktoré zrušil.
20. Žiadosťou z 12. mája 2003 sa Panagio- tis Ioannis Karanikolas a 19 ďalších rybárov z povolania a majiteľov rybárskych lodí s byd- liskom v Kavale (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“) domáhali vydania povolenia na rybo- lov sardiniek pomocou rybolovného zaria- denia nazývaného sieť na lov sardiniek s ob- medzeniami a technickými charakteristikami upravenými v nariadení č. 1626/94. Nomar- 18. Prezidentským dekrétom č. 526/1988 khiaki Aftodiikisi Dramas, Kavalas – Xanthis (FEK A’ 237 z 26. októbra 1988) bol rybolov (správny orgán pre provincie Drama, Kavala pomocou pelagických vlečných sietí vyňa- a Xanthi) postúpil ich žiadosť ministerstvu tý z uvedených ustanovení prezidentského poľnohospodárstva. Uvedený orgán požia- dekrétu č. 542/1985 a rybolov ihlových rýb dal, aby bol informovaný o možnosti vyda- (Belone belone) a makrely atlantickej (Scom- nia týchto povolení na základe nariadenia beresox saurus saurus) pomocou pelagických č. 1626/94. Riaditeľstvo pre morský rybolov vlečných sietí povolený iba po splnení urči- tohto ministerstva v liste č. 172603 usúdilo, tých podmienok týkajúcich sa okrem iného že žiadosti nemožno vyhovieť, pretože vydá- období a časov rybolovu a veľkosti sietí a ôk. vanie povolení na rybolov pomocou uvede- ných sietí bolo zakázané jediným článkom prezidentského dekrétu č. 542/1985 (FEK A’ 191), ktorého ustanovenia sa naďalej uplat- ňujú aj po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1626/94 ako doplňujúce opatrenie týkajúce sa rybolovu. Názor ministerstva poľnohospo- dárstva bol žalobcom vo veci samej oznáme- ný listom č. 19/760 z 29. augusta 2003.
19. Prezidentský dekrét č. 320/1997 (FEK A’ 224) stanovil, že do budúcnosti sa zakazuje vydávať povolenia na rybolov rybárskym lo- diam s pelagickými vlečnými sieťami a že všet- ky povolenia na rybolov s týmto rybolovným zariadením strácajú po 31. decembri 1998 platnosť. Prezidentský dekrét č. 526/1988 bol 21. Žalobcovia vo veci samej spolu s Druž- zrušený k 31. decembru 1998. stvom pobrežných rybárov, Kavala, ktorého
I - 7904
KARANIKOLAS A I.
sú členmi, sa domáhajú zrušenia neplatnosti prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru listov č. 172603 a č. 19/760 pred vnútroštát- tieto prejudiciálne otázky: nym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vedľajšími účast- níkmi tohto konania sú Alieftikos Agrotikos Synetairismos Gri-Gri, región Kavala – Ma- kedonia (ďalej len „Makedonia“) a Panellinia Enosi Ploioktiton Mesis Alieias. „a) Môže členský štát podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1626/94 prijať doplňujúce opatrenia spočívajúce v úpl- nom zákaze používania rybolovného zariadenia, ktorého používanie je podľa ustanovení citovaného nariadenia v zása- de povolené?
b) Je v zmysle ustanovení tohto nariadenia povolené, aby sa v morskej oblasti člen- ského štátu so stredozemným pobrežím používalo rybolovné zariadenie, ktoré 22. Vnútroštátny súd sa domnieva, že člen- nepatrí medzi zariadenia v zásade za- ské štáty môžu prijať doplňujúce opatrenia, kázané podľa článku 2 ods. 3 a článku 3 ktoré sú prísnejšie ako nariadenie č. 1626/94, ods. 1 a 1a nariadenia a ktorého používa- v morských oblastiach, ktoré podliehajú ich nie bolo vnútroštátnym právnym predpi- zvrchovanosti, na účely ochrany krehkých som členského štátu zakázané predtým, alebo ohrozených druhov morskej fauny. ako nariadenie nadobudlo účinnosť?“ Predmetné opatrenia nie sú obmedzené na zavedenie prísnejších technických špecifi- kácií rybolovných zariadení alebo časových období, v ktorých je rybolov v zónach povo- lený, ale zahŕňajú aj úplný zákaz používania niektorého druhu rybolovného zariadenia. Navyše zákazy používania rybolovného za- riadenia, ktoré uložil právny predpis vnútro- štátneho práva pred nadobudnutím účinnosti IV — Konanie pred Súdnym dvorom nariadenia č. 1626/94, nie sú dotknuté ne- skoršími ustanoveniami nariadenia ani v prí- pade, že používanie tohto zariadenia je podľa nariadenia povolené. Symvoulio tis Epikra- teias usúdil, že rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, závisí od výkladu člán- ku 1 ods. 2, článku 2 ods. 3 a článku 3 ods. 1 23. Písomné pripomienky podali žalobcovia a 1a nariadenia č. 1626/94, a preto rozhodol vo veci samej, Makedonia, grécka a talianska
I - 7905
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
vláda a Komisia. Pojednávanie sa uskutočnilo a v Helénskej republike v súčasnosti neexis- 19. novembra 2009. tujú žiadne povolenia na použitie takého zariadenia.
V — Posúdenie
24. Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, chce vnútroštátny súd objasniť, či členský štát môže zachovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sú doplňujúce k opatreniam obsiahnutým v nariadení č. 1626/94, pozo- stávajúce z úplného zákazu používania druhu 26. Vnútroštátne opatrenia, ktoré stanovujú rybolovného zariadenia, ak toto používanie je úplný zákaz používania malých obopínajú- podľa ustanovení tohto nariadenia v zásade cich sietí, boli prijaté pred nadobudnutím povolené, a ak áno, za akých podmienok. účinnosti nariadenia č. 1626/94 1. januára 1995. Podľa vnútroštátneho súdu bolo po- užitie akéhokoľvek typu malej obopínajúcej siete povolené po splnení určitých podmie- nok pred 1. januárom 1987 podľa kráľovského dekrétu z 15. augusta 1958 pre odchyt kaž- dého druhu rýb, a teda aj sardiniek, ak sieť 25. Zdá sa, čo však musí overiť vnútroštátny zodpovedala určitým technickým požiadav- súd, že rybolovné zariadenie (sieť na lov sar- kám. Po 1. januári 1987 bolo použitie malých diniek), o ktoré ide v konaní vo veci samej, je obopínajúcich sietí zakázané a iba v období malá obopínajúca sieť, ktorej použitie právo od 26. októbra 1988 do 31. decembra 1998 Spoločenstva podľa článku 3 ods. 4 a člán bolo použitie malej obopínajúcej siete nazý- kov 5 a 6 nariadenia č. 1626/94 reguluje, ale vanej „zarganodikhto“ (pelagická vlečná sieť) nezakazuje. 5 Hoci na pojednávaní 19. novem povolené. Povolenia sa vydávali výlučne na bra 2009 došlo k určitému sporu, pokiaľ ide lov ihlových rýb a makrely atlantickej a po o pôsobnosť ustanovení vnútroštátneho prá- splnení určitých podmienok. Zdá sa teda, čo va, zdá sa, čo však musí overiť vnútroštátny však musí overiť vnútroštátny súd, že použitie súd, že podľa gréckeho práva je použitie ta- siete na lov sardiniek bolo pri rybolove sar- kého rybolovného zariadenia úplne zakázané diniek, o ktorý ide v konaní pred týmto sú- dom, zakázané od 1. januára 1987 a výnimka pre pelagické vlečné siete na lov ihlových rýb 5 — Naproti tomu pozri napríklad rybolovné zariadenia uvedené a makrely atlantickej a následné zrušenie tejto v článku 2 nariadenia č. 1626/94. výnimky nie sú pre toto konanie relevantné.
I - 7906
KARANIKOLAS A I.
27. Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1626/94 sta- 29. Pokiaľ ide o otázku zachovania existujú- novuje, že toto nariadenie iba upravuje mini- cich vnútroštátnych doplňujúcich opatrení, málne požiadavky 6 a členské štáty sú po jeho o ktorú ide v konaní vo veci samej, grécka nadobudnutí účinnosti oprávnené prijímať a talianska vláda, Makedonia a Komisia sa doplňujúce opatrenia alebo opatrenia, ktoré v podstate domnievajú, že vnútroštátne do- idú nad rámec minimálnych požiadaviek za- plňujúce opatrenia, ktoré boli prijaté pred vedených týmto nariadením. Také opatrenia nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, musia byť zlučiteľné s právom Spoločenstva možno zachovať. Žalobcovia vo veci samej a v súlade so spoločnou politikou rybolo- sa však domnievajú, že podľa článku 1 ods. 2 vu. Navyše podľa článku 1 ods. 3 nariadenia nariadenia č. 1626/94 môžu byť vnútroštátne č. 1626/94 Komisia musí byť včas informo- doplňujúce opatrenia prijaté len po nadobud- vaná, aby mohla predložiť svoje pripomienky nutí účinnosti tohto nariadenia. Vnútroštátne v súlade s postupom podľa článku 14 nariade- opatrenia, ktoré boli prijaté pred nadobudnu- nia Rady (EHS) č. 3094/86 zo 7. októbra 1986 tím účinnosti nariadenia č. 1626/94, by teda stanovujúceho určité technické opatrenia na nemali právny základ v tomto nariadení a ne- ochranu zdrojov rybolovu [neoficiálny pre- mohli by byť naďalej účinné vzhľadom na zá- klad] 7, o všetkých plánoch týkajúcich sa za- sadu prednosti ustanovení nariadenia. vádzania alebo pozmeňovania a doplňovania vnútroštátnych opatrení na ochranu a ma- nažment zdrojov. 8
30. Podľa mňa je zo slovného spojenia „člen- ské štáty… môžu naďalej prijímať a vydá- 28. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia vať zákony“, ktoré sa nachádza v článku 1 č. 1626/94 sú teda členské štáty oprávnené po ods. 2 nariadenia č. 1626/94, a z požiadavky, splnení určitých hmotnoprávnych a proces- že Komisia má byť informovaná o všetkých ných podmienok zaviesť doplňujúce vnútro- plánoch týkajúcich sa „pozmeňovania a do- štátne opatrenia alebo také opatrenia zmeniť. plňovania[ 9] národných opatrení na ochra- nu a manažment zdrojov“, ktorá sa nachádza v článku 1 ods. 3 nariadenia č. 1626/94, zrej- mé, že toto nariadenie počíta s pokračujúcou 6 — Analogicky pozri články 9 a 10 nariadenia č. 2371/2002. 7 — Ú. v. ES L 288, s. 1. 8 — Kodifikované v nariadení Rady (ES) č. 894/97 z 29. apríla 1997 ustanovujúcom určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu (Ú. v. ES L 132, s. 1; Mim. vyd. 04/003, 9 — Slovné spojenie ‚pozmeňovanie a doplňovanie‘ svedčí o cieli s. 156). zachovať skôr existujúce vnútroštátne doplňujúce opatrenia.
I - 7907
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
existenciou vnútroštátnych doplňujúcich s cieľom výkladu jeho ustanovení, ktorý je opatrení, ktoré predchádzajú nadobudnutiu zjavne v rozpore s ich znením. 10 jeho účinnosti.
32. Okrem toho Komisia vo svojich písom- ných i ústnych pripomienkach uviedla, že pri koncipovaní svojho návrhu nariadenia č. 1626/94 uskutočnila analýzu existujúcich vnútroštátnych opatrení a že tieto opatrenia zohľadnila v legislatívnom procese, ktorý vie- dol k prijatiu nariadenia č. 1626/94. V tom- to ohľade poznamenávam, že v dôvodovej správe ku svojmu návrhu nariadenia Rady o harmonizácií rôznych technických opatre- 31. Tento výklad podľa mňa potvrdzuje naj- ní rybolovu v Stredozemnom mori 11 Komisia mä druhé odôvodnenie nariadenia č. 1626/94, uviedla, že na základe približne 400 právnych ktoré počíta so zavedením harmonizované- predpisov, ktoré predložili štyri stredozem- ho systému riadenia v Stredozemnom mori ské členské štáty, uskutočnila porovnávaciu pri zohľadnení existujúcich vnútroštátnych analýzu ustanovení, ktoré sa uplatňujú na právnych predpisov a ich úprav. Navyše podľa rybolov v Stredozemnom mori, s cieľom vy- ôsmeho odôvodnenia nariadenia č. 1626/94 abstrahovať základný súbor noriem, ktoré sa môžu byť zachované vnútroštátne opatrenia, majú zaviesť na úrovni Spoločenstva. Podľa ktoré doplňujú minimálne požiadavky tohto tejto dôvodovej správy teda návrh Komi- nariadenia alebo idú nad ich rámec. Znenie sie demonštratívne uvádza minimálne ob- ôsmeho odôvodnenia nariadenia č. 1626/94 medzenia, ktoré sa majú zaviesť na úrovni takisto naznačuje, že zachovanie takých opat- Spoločenstva. rení podlieha preskúmaniu zo strany Komi- sie. Článok 1 ods. 3 nariadenia č. 1626/94 však iba vyžaduje, aby Komisia bola informo- vaná o všetkých plánoch na zavedenie alebo zmeny a doplnenie vnútroštátnych opatrení. Keďže článok 1 ods. 3 nariadenia č. 1626/94 teda nijako výslovne nevyžaduje, aby Komi- sia bola informovaná o vnútroštátnych opat- reniach, ktoré predchádzajú nadobudnutiu účinnosti tohto nariadenia, usudzujem, že 33. Preto usudzujem, že nariadenie zachovanie takých opatrení nepodlieha pre- č. 1626/94 iba zavádza určité minimálne skúmaniu zo strany Komisie. V tomto ohľa- de je ustálenou judikatúrou, že odôvodnenie aktu Spoločenstva nemá záväznú právnu silu 10 — Pozri okrem iného rozsudok z 24. novembra 2005, Deut- sches Milch-Kontor, C-136/04, Zb. s. I-10095, bod 32 a tam a nemožno sa ho platne dovolávať ani na účel citovanú judikatúru. výnimky z ustanovení dotknutého aktu, ani 11 — KOM(92) 533 v konečnom znení, Ú. v. ES C 306, s. 10.
I - 7908
KARANIKOLAS A I.
technické štandardy na ochranu zdrojov ry- ktorý mu môže byť užitočný pri posudzovaní bolovu v Stredozemnom mori a v zásade účinkov ustanovení vnútroštátneho práva. 14 umožňuje nielen prijatie alebo zmenu a dopl- nenie vnútroštátnych doplňujúcich opatrení, ale aj to, aby členské štáty zachovali už existu- júce opatrenia. V tejto súvislosti a v rozpore s tvrdeniami žalobcov vo veci samej si nemys- lím, že nariadenie č. 1626/94 tým, že vyme- dzuje určité zakázané rybolovné zariadenia, 12 taxatívne stanovuje rybolovné zariadenia, ktoré sú v Stredozemnom mori 13 zakázané, a tak samo osebe zamedzuje alebo vylučuje, 35. Vzhľadom na to, že zákonodarca Spo- aby členský štát zachoval alebo prijal opatre- ločenstva sa nesnažil úplne harmonizovať nia, ktoré zakazujú iné rybolovné zariadenia. pravidlá týkajúce sa okrem iného zákazu ry- bolovných zariadení v Stredozemnom mori, členským štátom je podľa mňa poskytnutý istý stupeň diskrečnej právomoci vo vzťa- hu k opatreniam, ktoré doplňujú minimálne požiadavky systému zavedeného nariadením č. 1626/94 alebo idú nad ich rámec. Členské štáty však musia vykonávať svoju diskrečnú právomoc v súlade so spoločnou politikou rybolovu a všeobecnými zásadami práva Spo- ločenstva, ktoré zahŕňajú zásady proporcio- nality a rovnosti zaobchádzania. 15
34. Vzniká však otázka, či úplný zákaz, aký ukladá vnútroštátne právo, o ktoré ide v ko- naní vo veci samej, je inak zlučiteľný s právom Spoločenstva a najmä v súlade so spoločnou politikou rybolovu, ako to vyžaduje článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1626/94. V tomto ohľade treba poznamenať, že Súdny dvor nie je podľa 36. V návrhu na začatie prejudiciálneho ko- článku 267 ZFEÚ príslušný uplatniť pravidlo nania vnútroštátny súd uviedol, že prezident- práva Spoločenstva na konkrétnu vec, a teda ský dekrét č. 542/1985 bol prijatý na základe posúdiť ustanovenia vnútroštátneho práva vo stanoviska č. 75 z 12. apríla 1984, ktoré vyda- vzťahu k takému pravidlu. Súdny dvor však la Rada pre rybolov. Podľa návrhu na začatie môže v rámci súdnej spolupráce upravenej prejudiciálneho konania sa v tomto stanovis- v článku 267 ZFEÚ a na základe podkladov, ku uvádzalo, že predmetný úplný zákaz bol ktoré mu boli predložené, poskytnúť vnút- považovaný za nevyhnutný preto, lebo sieť na roštátnemu súdu výklad práva Spoločenstva, lov sardiniek sa používa v zóne jednej alebo
12 — Pozri napríklad článok 2 a článok 3 ods. 1 a 1a nariadenia 14 — Pozri rozsudok z 20. apríla 1988, Bekaert, 204/87, č. 1626/94. Zb. s. 2029, bod 5. 13 — Relevantná geografická pôsobnosť nariadenia č. 1626/94 je 15 — Pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2006, Slob, definovaná v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia. C-496/04, Zb. s. I-8257, body 39 až 41.
I - 7909
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
dvoch míľ od pobrežia, čo je zóna, kde sa vy- používať konkrétne rybolovné zariadenie. Ta- víjajú a rozmnožujú vodné živočíchy a v kto- kisto tvrdia, že predmetný zákaz nebol prijatý rej sa loví aj pomocou iných rybolovných za- v súlade s vedeckými dôkazmi. Tieto dôkazy riadení, a to spôsobuje znižovanie zásob. dosvedčujú, že po prvé správne používanie siete na lov sardiniek v Kavalskom zálive ne- ovplyvňuje negatívne zásoby rýb a po druhé predovšetkým v zime predstavuje zdroj príjmov pre drobných pobrežných rybárov v regióne. Okrem toho zákaz vedie k diskri- minácii medzi rybármi, ktorí lovia sardinky pomocou veľkých obopínajúcich sietí z veľ- kých lodí (gri-gri), a pobrežnými rybármi, 37. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho ktorí používajú malé obopínajúce siete (siete konania sa teda zdá, že účelom zákazu je za- na lov sardiniek). Žalobcovia vo veci samej sa chovanie vodných zdrojov v zóne jednej alebo takisto domnievajú, že zákaz používania sietí dvoch námorných míľ od pobrežia, čo je cieľ, na lov sardiniek je neproporcionálny. ktorý je podľa mňa zlučiteľný so spoločnou politikou rybolovu. 16
38. Vnútroštátny súd neuviedol, či zákaz sle- doval nejaký iný cieľ.
39. Žalobcovia vo veci samej však okrem iné- ho tvrdia, že predmetný zákaz je v rozpore s cieľom vyjadreným v štvrtom odôvodnení nariadenia č. 1626/94, podľa ktorého po- 40. Makedonia predovšetkým tvrdí, že rybo- brežná zóna musí byť vyhradená pre najse- lov sardiniek je možný inými spôsobmi než lektívnejšie zariadenia používané drobnými sieťou na lov sardiniek. Navyše vzhľadom na rybármi. Navyše podľa žalobcov vo veci sa- to, že 92 % flotily 17 088 lodí sú malé pobrež- mej je predmetný zákaz v rozpore s deviatym né rybárske lode, ak by všetkým lodiam boli odôvodnením nariadenia č. 1626/94 časovo udelené licencie pre siete na lov sardiniek, neobmedzený a má negatívny vplyv na ry- výrazne by to poškodilo zásoby rýb v Kaval- bárov Spoločenstva tým, že im znemožňuje skom zálive i celoštátne. Nie je možné udeliť licencie žalobcom vo veci samej, a neudeliť ich ďalším tisícom pobrežných rybárskych 16 — Pozri článok 2 nariadenia č. 2371/2002. lodí. Okrem toho, ak by také licencie boli
I - 7910
KARANIKOLAS A I.
udelené vo vzťahu k obdobiu od 1. marca do 42. Komisia sa domnieva, že vnútroštátny 15. decembra, prekrývalo by sa to s obdo- súd by mal preskúmať, či je zákaz proporci- bím rybolovu rybárskych lodí (gri-gri), ktoré onálny a či je zlučiteľný so zásadou rovnos- predstavujú 1,6 % gréckej flotily, a viedlo by to ti zaobchádzania vo vzťahu k dotknutým k poklesu cien sardiniek, čo by vážne ovplyv- subjektom. Komisia usudzuje, že na účely nilo príjmy takých lodí. posúdenia, či je predmetný zákaz vhodný a proporcionálny cieľu zachovania vodných zdrojov a hospodárenia s nimi, treba zohľad- niť environmentálne, hospodárske a sociálne aspekty, pričom žiaden aspekt nemá absolút- nu prednosť pred inými. Komisia sa domnie- va, že je nevyhnutné preskúmať, či je vedecky dokázané, že v čase, keď bol v rokoch 1987 a 1999 zavedený všeobecný zákaz, došlo k vý- raznému zníženiu zásob rýb, a či za zníženie mohli iné rybolovné zariadenia ako sieť na lov sardiniek. Takisto je nevyhnutné preskúmať, či je možné monitorovať ilegálny rybolov. Ak je táto možnosť obmedzená alebo neexistuje, potom je úplný zákaz rybolovu pomocou sietí na lov sardiniek odôvodnený. Vnútroštátny súd by teda mal preskúmať proporcionalitu opatrenia a jeho súlad so zásadou rovnosti za- obchádzania so zreteľom na gréckym právom poskytnutú možnosť používať iné rybolovné zariadenia ako napríklad gri-gri alebo vlečné siete, ktorými sa lovia rovnaké druhy rýb ako sieťami na lov sardiniek. 41. Grécka vláda tvrdí, že nezakázala rybolov sardiniek, ale iba konkrétny druh rybolovné- ho zariadenia. Malé obopínajúce vlečné siete (siete na lov sardiniek) sa používajú v rámci jednej až dvoch námorných míľ od pobrežia, čo je miesto, kde sa určité vodné živočíchy rozmnožujú a vyvíjajú. Sardinky v tomto re- gióne aj prezimovávajú. Siete na lov sardiniek majú obrovskú kapacitu a vedú k zničeniu sardiniek a vskutku všetkých zdrojov rybolo- vu v tomto regióne. Veľké obopínajúce siete sú povolené, pretože nespôsobujú rovnakú škodu ako siete na lov sardiniek. V tejto sú- vislosti grécka vláda na pojednávaní uviedla, že veľké obopínajúce siete nemožno používať v pobrežnej zóne. Grécka vláda sa domnieva, že zákaz je vhodný a proporcionálny, keďže nebráni rybárskym činnostiam. Rybári môžu 43. Je ustálenou judikatúrou, že súlad so celoročne loviť pomocou širokého sortimen- zásadou rovnosti zaobchádzania vyžaduje, tu iných druhov rybolovných zariadení vráta- aby sa porovnateľné situácie neposudzovali ne rybolovných zariadení na sardinky. rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali
I - 7911
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objek- prístup je odôvodnený na základe objektív- tívne odôvodnené. 17 nych kritérií.
44. Vzhľadom na to, že zákaz malých obopí- najúcich sietí vrátane sietí na lov sardiniek sa zdá byť v súčasnosti úplný v tom, že sa uplat- ňuje na všetky skupiny rybárov, 18 zákaz sa 46. Na pojednávaní 19. novembra 2009 gréc- nezdá byť, čo však musí overiť vnútroštátny ka vláda poukázala na osobitne ničivú kapaci- súd, priamo diskriminačný vo vzťahu k roz- tu použitia malých obopínajúcich sietí v po- dielnym skupinám rybárov. brežnej zóne. Poznamenal by som však, že pred Súdnym dvorom žalobcovia vo veci sa- mej i Komisia tvrdili, že zákaz môže v skutoč- nosti diskriminovať drobných pobrežných ry- bárov, ktorí používajú malé obopínajúce siete, voči väčším rybárom, ktorí používajú veľké obopínajúce siete na gri-gri rybolov. V tom- to ohľade sa na základe spisu pred Súdnym dvorom zdá, čo však musí overiť vnútroštátny súd, že medzi veľkými a malými obopínajú- cimi sieťami nie je nijaký podstatný rozdiel okrem ich veľkosti a rybolovnej kapacity. Veľ- 45. Vnútroštátny súd však musí tiež overiť, ké obopínajúce siete majú vzhľadom na svoju či zákaz je nepriamo diskriminačný. V sa- veľkosť oveľa väčšiu rybolovnú kapacitu než motnom návrhu na začatie prejudiciálneho malé obopínajúce siete, akými sú siete na lov konania vnútroštátny súd uviedol, že podľa sardiniek. Nemožno teda vylúčiť, že napriek stanoviska č. 75 z 12. apríla 1984, ktoré vy- údajne obmedzenému počtu lodí (1,6 %) po- dala Rada pre rybolov, sa rybolov v pobrežnej užívajúcich veľké obopínajúce siete na gri-gri zóne uskutočňoval pomocou malých obopí- rybolov by ich používanie potenciálne mohlo najúcich sietí a iných rybolovných zariade- mať, čo však musí overiť vnútroštátny súd, ní, čo spôsobovalo znižovanie zásob. V tejto podobný vplyv na zásoby rýb ako používanie súvislosti nie je jasné, či podľa gréckeho prá- malých obopínajúcich sietí. Medzi účastník- va boli zakázané iba malé obopínajúce siete mi konania pred Súdnym dvorom však došlo vrátane sietí na lov sardiniek, a ak áno, na k značnému sporu, pokiaľ ide o to, či použitie akom základe. Ak sa uplatnil taký selektívny veľkých obopínajúcich sietí na gri-gri rybolov prístup, vnútroštátny súd musí overiť, či tento sardiniek je povolené 300 metrov od pobre- žia alebo skutočne v rámci jednej až dvoch námorných míľ od pobrežia, a teda v rámci 17 — Pozri najmä rozsudok zo 17. októbra 1995, National oblasti, kde sa podľa vnútroštátneho súdu vy- Federation of Fishermen’s Organisations a i., C-44/94, Zb. s. I-3115, bod 46. víjajú a rozmnožujú vodné živočíchy. Vzhľa- 18 — Pozri bod 25 vyššie. dom na údajnú rybolovnú kapacitu veľkých
I - 7912
KARANIKOLAS A I.
obopínajúcich sietí, ich údajnú podobnosť legitímne sleduje predmetná právna úprava, s malými obopínajúcimi sieťami a použitie pričom ak je možný výber medzi viacerými v pobrežnej zóne vzniká otázka, ktorú musí primeranými opatreniami, treba sa prikloniť zodpovedať vnútroštátny súd, či zákaz v sku- k najmenej obmedzujúcemu z nich a spôso- točnosti účinkuje diskriminačne voči kon- bené znevýhodnenia nesmú byť nepropor- krétnej skupine rybárov, čo nie je odôvodne- cionálne v pomere k sledovaným cieľom. 20 né na základe objektívnych kritérií. Je jasné, že posúdenie proporcionality záka- zu, o aký ide v konaní vo veci samej, najmä toho, či cieľ ochrany vodných zdrojov v rám- ci pobrežnej zóny možno dosiahnuť inými prostriedkami než úplným zákazom malých obopínajúcich sietí vrátane sietí na lov sardi- niek, vyžaduje konkrétnu analýzu vedeckých dôkazov a skutkových okolností konania vo veci samej, pričom vykonanie takej analýzy je úlohou vnútroštátneho súdu. 21 47. V tomto ohľade usudzujem, že aj keď sa predmetný zákaz vo väčšej miere týka kon- krétnej skupiny rybárov alebo kladie na ňu ťažšie bremeno, nepredstavuje diskriminá- ciu, ak je založený na objektívnych kritériách, ktoré sú prispôsobené splneniu stanoveného cieľa opatrenia, ktorým je ochrana vývoja a rozmnožovania vodných živočíchov v zóne jednej až dvoch námorných míľ od pobrežia. 19
48. Pokiaľ ide o súlad zákazu so zásadou pro- 49. Usudzujem, že vnútroštátny súd by sa porcionality, tá vyžaduje, aby prijaté opatrenia mal vo svojej analýze riadiť zásadou oboz- neprekračovali hranice toho, čo je primerané retnosti. Ak teda existuje vedecká neistota vo a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré vzťahu k vplyvu použitia konkrétneho dru- hu rybolovného zariadenia na vodné zdroje, členský štát môže v súlade so zásadou oboz- 19 — Pozri analogicky rozsudky z 23. marca 2006, Unitymark retnosti prijať ochranné opatrenia bez toho, a North Sea Fishermen’s Organisation, C-535/03, Zb. s. I-2689, bod 63, a zo 14. mája 2009, Azienda Agricola aby čakal, kým sa reálnosť a závažnosť tohto Disarò Antonio a i., C-34/08, Zb. s. I-4023, body 69 a 70. Teda hoci sa v štvrtom odôvodnení nariadenia č. 1626/94 vskutku uvádza, že pobrežná zóna musí byť vyhradená pre najselektívnejšie zariadenia používané drobnými rybármi, členskému štátu to nevyhnutne nebráni, aby zakázal kon- 20 — Pozri rozsudky zo 4. júna 1992, Debus, C-13/91 a C-113/91, krétny druh zariadenia, ktoré títo používajú, ak je preu- Zb. s. I-3617, bod 16, a z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/ kázané, že zákaz je založený na objektívnych kritériách Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96. v súlade s právom Spoločenstva a spoločnou politikou 21 — Pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2001, Tridon, rybolovu. C-510/99, Zb. s. I-7777, bod 58.
I - 7913
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-453/08
vplyvu stane plne zrejmá. 22 Takisto usudzu- sardiniek v Kavalskom zálive, a na údajnú jem, že posúdenie proporcionality zákazu sa hojnosť zásob sardiniek v tomto regióne, by musí uskutočniť aj so zreteľom na to, či rybári vnútroštátny súd mal overiť, či celoštátny môžu efektívne a hospodársky životaschop- zákaz použitia malých obopínajúcich sie- ným spôsobom používať iné druhy rybolov- tí, a teda sietí na lov sardiniek, je primeraný ných zariadení na sardinky, ktoré majú menší okolnostiam v tomto regióne. No napriek vplyv na vodné zdroje. skutočnosti, že žalobcovia vo veci samej sa domáhajú licencií na použitie sietí na lov sar- diniek iba na rybolov sardiniek, vnútroštátny súd by mal overiť vplyv použitia týchto sietí na všetky vodné zdroje, a nie iba na zásoby sardiniek.
50. Na účely posúdenia toho, či zákaz pou- žitia malých obopínajúcich sietí, a teda sietí na lov sardiniek, je vhodný so zreteľom na cieľ tohto zákazu, usudzujem, že vnútroštát- ny súd musí na základe všetkých dostupných dôkazov a s ohľadom na zásadu obozretnos- ti overiť, či existuje príčinná súvislosť medzi použitím takých sietí v pobrežnej zóne a niče- ním vodných zdrojov, ktoré vedie k zníženiu zásob. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd overiť aj to, či zákaz, ktorý bol zavedený v roku 1987, je naďalej vhodný za súčasných okolností so zreteľom okrem iného na všet- ky predchádzajúce skúsenosti s negatívny- mi účinkami, ktoré vyplynuli z akéhokoľvek predchádzajúceho uvoľnenia zákazu. 23 52. Vnútroštátny súd by mal tiež overiť, či cieľ predmetného opatrenia možno dosiah- nuť menej obmedzujúcimi prostriedkami, akými sú obmedzenie úlovkov, 24 alebo obme- dzenie rybolovu so sieťami na lov sardiniek na určité časy a obdobia. Pri posúdení, či me- nej obmedzujúce opatrenia než úplný zákaz konkrétneho druhu rybolovného zariadenia 51. Navyše vzhľadom na to, že žiadosť žalob- možno zaviesť bez toho, aby bol ohrozený cieľ cov vo veci samej je obmedzená na rybolov zachovania vodných zdrojov, musí vnútro- štátny súd zohľadniť, či také opatrenia možno účinne kontrolovať. 22 — Pozri analogicky článok 2 ods. 1 nariadenia č. 2371/2002, ktorý od Spoločenstva vyžaduje, aby uplatňovalo obozretný prístup pri prijímaní opatrení, ktoré sú určené na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov, a rozsudok Spojené 24 — Obmedzenie úlovkov možno dosiahnuť okrem iného kráľovstvo/Komisia, už citovaný v poznámke pod obmedzením počtu licencií udelených na rybolov so sie- čiarou 20, bod 99. ťami na lov sardiniek, pokiaľ sa toto udeľovanie uskutoční 23 — Pozri body 18 a 19 vyššie. transparentným a nediskriminačným spôsobom.
I - 7914
KARANIKOLAS A I.
VI — Návrh
53. Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Symvoulio tis Epikrateias, takto:
„Článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1626/94 z 27. júna 1994, ktorým sa ustano- vujú určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu v Stredozemnom mori, sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom poskytuje diskrečnú právomoc na zachovanie doplňujúcich opatrení, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, pozostávajúcich z úplného zákazu používania rybolovného zariade- nia, ktoré nie je uvedené medzi zakázanými zariadeniami v článku 2 ods. 3 a článku 3 ods. 1 a 1a nariadenia a ktorého používanie je podľa ustanovení tohto nariadenia v zásade povolené. Pri výkone tejto diskrečnej právomoci musia členské štáty do- držiavať spoločnú politiku rybolovu a všeobecné zásady práva Spoločenstva vrátane zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality.“
I - 7915