C-484/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 29. októbra 2009 1

Obsah

I — Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4790

II — Právny rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4790

A — Právny rámec Spoločenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4790

B — Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4803

C — Analýza prejudiciálnych otázok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4803

1. O prvej a druhej otázke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4803

a) Uplatniteľnosť článku 8 smernice 93/13 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4803

i) Existencia prísnejšieho vnútroštátneho pravidla . . . . . . . . . . . . . . . I - 4803

ii) Rozsah pôsobnosti smernice 93/13 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4804

i) Nezáväznosť článku 4 ods. 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4812

ii) Minimálna harmonizácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4815

c) Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4816

2. O tretej otázke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4816

a) Právne posúdenie z hľadiska cieľov Spoločenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 4816

b) Právne posúdenie na základe pravidiel konkretizácie . . . . . . . . . . . . . . . I - 4818

I — Úvod služieb poskytovaných úverovými inštitúcia- mi a finančnými úverovými ústavmi“, a úve- rovou inštitúciou Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid (navrhovateľka v ka- sačnom konaní, ďalej len „navrhovateľka vo veci samej“). V prvostupňovom konaní poda- 1. Tribunal Supremo (ďalej len „vnútroštát- la odporkyňa vo veci samej návrh na určenie ny súd“) predložil Súdnemu dvoru tri pre- neplatnosti „zmluvnej podmienky o zaokrúh- judiciálne otázky týkajúce výkladu článku 8 ľovaní“, ktorú navrhovateľka vo veci samej smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 uviedla vo všeobecných podmienkach svojich o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmlúv o hypotekárnom úvere, ako aj návrh na zmluvách v spojení s článkom 4 ods. 2 uve- uloženie povinnosti zdržať sa jej použitia. denej smernice a článkom 2, článkom 3 ods. 1 písm. g) a článkom 4 ods. 1 Zmluvy o ES 2.

II — Právny rámec 2. Z právneho hľadiska ide v podstate o to, či sa členské štáty Spoločenstva môžu odvo- lávať na článok 8 smernice, aby odchylne od článku 4 ods. 2 tejto smernice rozšírili posú- denie nekalej povahy zmluvných podmienok na podmienky, ktoré sa vzťahujú na „hlavný predmet zmluvy“ alebo „na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar ale- A — Právny rámec Spoločenstva bo služby dodávané výmenným spôsobom [na primeranosť medzi cenou a odmenou na jednej strane a tovarmi a službami dodávaný- mi v protihodnote – neoficiálny preklad] na druhej strane“.

4. Dvanáste, sedemnáste a devätnáste odô- vodnenie smernice 93/13 znejú takto:

3. Vnútroštátny súd sa obrátil na Súdny dvor v rámci sporu medzi Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (odporkyňa v kasač- nom konaní, ďalej len „odporkyňa vo veci „keďže podľa súčasného stavu vnútroštát- samej“), ktorá je právnickou osobou a kto- ne právne predpisy umožňujú plánovať len rej predmetom činnosti je podľa jej stanov čiastočné zosúladenie; keďže najmä zmluvné „ochrana legitímnych záujmov užívateľov podmienky, ktoré neboli individuálne dohod- nuté, podliehajú tejto smernici; keďže členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zre- 2 — Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288. teľom na zmluvu, poskytnúť spotrebiteľom

keďže na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, kto- ré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávaných slu- žieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah Skutočnosť, že určité aspekty podmienky ale- cena/kvalita môže byť napriek tomu braný bo jedna konkrétna podmienka boli indivi- do úvahy pri hodnotení primeranosti [nekalej duálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie povahy – neoficiálny preklad] ostatných pod- tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové mienok; keďže zámerom je medzi iným, aby hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú tomu ide o predbežne formulovanú štandard- alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť nú zmluvu.

I - 4791

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námiet- B — Vnútroštátny právny rámec ku, že štandardná podmienka bola individu- álne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

8. Článok 10a ods. 1 všeobecného zákona č. 26/1984 z 19. júla 1984 o ochrane spotre- 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčer- biteľov a užívateľov (Ley 26/1984 general para pávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu la defensa de consumidores y usuarios), ktorý považovať za nekalé.“ bol doplnený zákonom č. 7/1998 z 13. apríla 1998 o všeobecných zmluvných podmien- kach, stanovuje v súvislosti s pojmom nekalej podmienky toto:

6. Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 doplňuje toto spresnenie:

10. Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 nebol 13. Navrhovateľka vo veci samej navrhla prebratý do španielskeho právneho poriadku. zamietnuť žalobu z dôvodu, že zmluvná podmienka o zaokrúhľovaní je pravidlom umožňujúcim určiť základný prvok zmluvy o pôžičke. Nominálna sadzba by bola protipl- nením, ktoré by mal dlžník poskytnúť za po- skytnutie kapitálu. Kontrola nekalej povahy stanovená v španielskom práve je nezlučiteľná s článkom 4 ods. 2 smernice 93/13, pretože posúdenie nekalej povahy podmienok sa ne- III — Skutkový stav, konanie vo veci samej môže uskutočniť, ak sú tieto podmienky for- a prejudiciálne otázky mulované jasne a zrozumiteľne.

12. Podľa odporkyne vo veci samej táto zmluvná podmienka, známa v bankovej pra- xi pod názvom „zmluvná podmienka o za- okrúhľovaní“, nebola individuálne dohodnutá 15. Tribunal Supremo sa domnieva, že je s dlžníkmi, a je teda neplatná podľa článku 8 nevyhnutné spresniť zmysel článku 4 ods. 2 ods. 2 v spojení s článkom 1, článkom 2 a člán- a článku 8 smernice 93/13 v súvislosti s člán- kom 10a ods. 1 španielskeho všeobecného kom 2, článkom 3 ods. 1 písm. g) a článkom 4 zákona č. 26/1984 z 19. júla 1984 o ochrane ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spo- spotrebiteľov a užívateľov. Odporkyňa vo veci ločenstva s cieľom určiť relevantný právny samej teda podala návrh na zrušenie tejto význam, ako aj následky neprebratia prvé- zmluvnej podmienky, ako aj návrh na ulože- ho z citovaných ustanovení do španielskeho nie povinnosti zdržať sa uzatvárania úvero- právneho poriadku v znení platnom ku dňu vých zmlúv obsahujúcich spornú podmienku. podania kasačného opravného prostriedku.

I - 4793

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

Rozhodol teda prerušiť konanie a položiť uzavretých spotrebiteľmi a formulova- Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: ných jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktoré definujú hlavný predmet zmluvy alebo primeranosť ceny a odmeny na jednej strane vo vzťahu k službám alebo tovarom dodávaným v protihodnote na druhej strane?“ „1. Má sa článok 8 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že členský štát môže vo svojej právnej úprave a v prospech spot- rebiteľa stanoviť kontrolu nekalej pova- hy takých podmienok, ktoré článok 4 ods. 2 tejto smernice z uvedenej kontroly vylučuje? IV — Konanie pred Súdnym dvorom

V — Hlavné tvrdenia účastníkov konania že pokiaľ podmienky týkajúce sa základných prvkov zmluvy sú formulované jasne a zro- zumiteľne, nepatria do jej pôsobnosti, takže členské štáty môžu rozšíriť posúdenie nekalej povahy aj na takéto podmienky.

19. Odporkyňa vo veci samej, nemecká a španielska vláda, ako aj Komisia uvádza- jú, že cieľom smernice je zaviesť minimálnu harmonizáciu. 23. Podľa nemeckej vlády tento právny názor potvrdzuje systematický a teleologický výklad smernice. Keďže všeobecná zásada uvedená v článku 8 smernice 93/13 sa uplatňuje na všetky prechádzajúce ustanovenia, článok 4 smernice 93/13 sa nemôže od nej odchýliť.

28. Komisia má rovnaké pochybnosti ako odporkyňa vo veci samej a tiež si kladie otáz- 26. Odporkyňa vo veci samej zastáva názor, ku, či sa zmluvná podmienka o zaokrúhľo- že aj keď sa zmluvná podmienka o zaokrúhľo- vaní týka hlavného predmetu zmluvy, teda vaní v skutočnosti týka výpočtu ceny, netýka či vnútroštátny súd potrebuje odpoveď na sa hlavného predmetu zmluvy, a že článok 4 otázky, aby mohol rozhodnúť, to znamená, ods. 2 smernice 93/13 ako ustanovenie o vý- či prejudiciálne otázky sú prípustné. V súvis- nimke sa musí vykladať reštriktívne. Navyše losti s článkom 4 ES uvádza, že toto ustano- zmluvná podmienka o zaokrúhľovaní má venie definuje len všeobecné ciele, a že ako podmienečný charakter, pretože jej uplatne- konštatoval Súdny dvor vo svojom rozsudku nie závisí od budúcej a neistej udalosti, teda Échirolles Distribution 3, neukladá členským potreby upraviť úrokovú sadzbu o 0,25 %. štátom jasné a bezpodmienečné povinnos- Okrem toho uvádza, že keďže sa zmluvná ti, ktorých by sa jednotlivci mohli dovolávať podmienka o zaokrúhľovaní netýka základ- pred vnútroštátnymi súdmi. ného aspektu zmluvy, skutočnosť, či článok 2, článok 3 ods. 1 písm. g), a článok 4 ods. 1 ES umožňujú členskému štátu odchýliť sa od článku 4 ods. 2 smernice 93/13, je irelevantná.

29. Navrhovateľka vo veci samej nesúhla- sí s názorom žiadneho z ďalších účastníkov konania. Domnieva sa, že článok 4 ods. 2 smernice 93/13 je kogentným ustanovením, od ktorého sa teda členské štáty nemôžu 27. Odporkyňa vo veci samej, ako aj nemec- odchýliť. ká a rakúska vláda s obozretnosťou uvádzajú, že v súlade s cieľmi článku 2 ES a zásadami voľnej hospodárskej súťaže, ktoré sú uvede- 3 — Rozsudok z 3. októbra 2000, Échirolles Distribution, C-9/99, né v článku 3 ods. 1 písm. g) ES a v článku 4 Zb. s. I-8207, body 22 až 26.

31. Pokiaľ ide o navrhovateľku vo veci sa- mej, skutočnosť, že smernica 93/13 má za cieľ zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany spotrebiteľov, a je teda sformulovaná záväz- ne, tiež preukazuje, že článok 4 ods. 2 tejto smernice je kogentným ustanovením. Z dva- násteho a devätnásteho odôvodnenia okrem iného vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva sa usiloval o vymedzenie pôsobnosti ochrany spotrebiteľov, ktorú zabezpečuje smernica, a to vylúčením podmienok týkajúcich sa hlav- 33. Navrhovateľka vo veci samej sa okrem ného predmetu zmluvy alebo primeranosti toho odvoláva na posledné iniciatívy Komisie ceny a protihodnoty, pokiaľ boli individuál- týkajúce sa revízie spotrebiteľského acquis, ne dohodnuté. Podľa navrhovateľky vo veci teda iniciatívy, ktoré potvrdzujú, že je dôležité samej minimálna harmonizácia nevylučuje, vylúčiť akúkoľvek súdnu kontrolu základných že niektoré ustanovenia smernice majú ko- zmluvných podmienok. Osobitne odkazuje gentnú povahu. Súdny dvor tak okrem iného na Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského rozhodol vo svojom rozsudku Komisia/Špa- acquis 6, ako aj na návrh smernice Európskeho nielsko 5 v súvislosti s článkom 5 treťou vetou parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov 7, smernice 93/13, ktorý stanovuje výnimku zo teda na texty, ktoré tiež svedčia v prospech zásady výkladu v prospech spotrebiteľa. vylúčenia kontroly obsahu v zmysle článku 4

4 — Rozsudok z 10. mája 2001, Komisia/Holandsko, C-144/99, 6 — Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis [KOM(2006) Zb. s. I-3541. 744 v konečnom znení]. 5 — Rozsudok z 9. septembra 2004, Komisia/Španielsko, C-70/03, 7 — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach Zb. s. I-7999, bod 17. spotrebiteľov [KOM(2008) 614 v konečnom znení].

34. Navrhovateľka vo veci samej z oboz- retnosti uvádza, že aj v prípade, keby článok 4 ods. 2 smernice 93/13 nebol kogentným usta- novením, členské štáty by nemohli zaviesť súdnu kontrolu hlavných podmienok zmlúv bez toho, aby tak nedošlo k porušeniu zásad voľnej hospodárskej súťaže a otvoreného tr- 36. Španielska vláda na pojednávaní predo- hového hospodárstva, čo sú zásady, ktoré sú všetkým uviedla argumenty smerujúce proti zakotvené v Zmluve ES. Zavedenie takejto tvrdeniu navrhovateľky vo veci samej o údaj- kontroly by totiž umožnilo súdu skúmať rov- ne kogentnej povahe článku 4 ods. 2 smer­ nováhu medzi ponukou a dopytom s cieľom nice 93/13 a spochybnila, že by sporná zmluvná zistiť nekalú povahu týchto klauzúl. Ak by podmienka o zaokrúhľovaní bola súčasťou bol súd oprávnený posúdiť hlavný predmet hlavného predmetu zmluvy. V nadväznosti zmluvy, malo by to za následok vytvorenie na návrh odpovede, ktorú poskytla vo svojich odlišných obchodných podmienok v rámci písomných pripomienkach, okrem iného vy- vnútorného trhu Spoločenstva. zvala Súdny dvor, aby konštatoval, že kontro- la nekalej povahy zmluvnej podmienky, ktorá sa týka jej hlavného predmetu, teda kontrola, ktorú v zásade vylučuje článok 4 ods. 2 smer- nice 93/13, je v súlade so smernicou a zásada- mi zakotvenými v Zmluve ES.

35. Nakoniec navrhovateľka vo veci samej pochybuje, že rozšírenie súdnej kontroly na obsah zmlúv môže skutočne zabezpečiť vyš- šiu úroveň ochrany spotrebiteľov v zmysle článku 8 smernice 93/13, a to tým viac, že 37. Len z obozretnosti navrhuje odpove- nekalé podmienky sú sankcionované neplat- dať na prejudiciálne otázky v tom zmys- nosťou, čím vzniká nebezpečenstvo, že táto le, že zmluvná podmienka, akou je sporná neplatnosť sa vzťahuje na celú zmluvu, pokiaľ podmienka o zaokrúhľovaní, nie je súčasťou

38. Cieľom smernice je ochrana spotrebi- teľa pred nevýhodami, ktoré preňho vo vše- obecnosti vyplývajú z jeho znevýhodneného postavenia v prípade, ak uzatvára zmluvy s predajcami alebo dodávateľmi. V minulosti 9 — V právnej náuke sa zmluvná sloboda chápe ako hlavné vyjadrenie autonómie vôle, a teda ako záruka individuál- predajcovia a dodávatelia využívali svoju hos- nych práv. Pokiaľ ide o súkromnoprávnu autonómiu, pozri podársku silu, aby vnucovali predbežne for- v nemeckej odbornej literatúre týkajúcej sa porovnávacieho práva Larenz, K., Wolf, M.: Allgemeiner Teil des bürger- mulované štandardné zmluvy spotrebiteľom lichen Rechts. 9. vyd. München 2004, bod 2; v rakúskej a aby spotrebitelia znášali riziká zmluvnej slo- odbornej literatúre Koziol, H., Welser, R.: „Grundriss des bürgerlichen Rechts“, zv. I: Allgemeiner Teil – Sachenrecht body. Smernica chce bojovať proti takémuto – Familienrecht. 11. vydanie, Wien 2000, s. 84; vo francúz­ skom práve Aubert, J. – L., Savaux, É.: Les obligations. zneužitiu sily. 8 1. Acte juridique. 12. vyd. Paris 2006, s. 72, bod 99, a v špa- nielskom práve Diez-Picazo, L., Gullón, A.: Sistema de dere- cho civil. Zv. I. 10. vyd. Madrid 2002, s. 369 a nasl.. Podľa Basedow, J.: Die Europäische Union zwischen Marktfreiheit und Überregulierung – Das Schicksal der Vertragsfrei- heit. In: Sonderdruck aus Bitburger Gesprächen Jahrbuch 2008/I. München 2009, s. 103, právo Spoločenstva už uznalo zmluvnú slobodu ako všeobecnú zásadu. V roz- sudku z 9. marca 2006, Werhof (C-499/04, Zb. s. I-2397, bod 23), Súdny dvor vysvetlil, že „vo všeobecnosti… pre zmluvu je typická zásada slobodnej vôle, z ktorej okrem iného vyplýva, že strany si môžu slobodne dohodnúť vzá- jomné záväzky“. 10 — Pozri moje návrhy zo 14. mája 2009, Asturcom, C-40/08, 8 — Pozri deviate odôvodnenie smernice. bod 47.

11 — Pozri rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25; a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25. Súdny dvor, ktorý bol vyzvaný, aby podal výklad článkov 6 a 7 smernice 93/13, na tomto mieste konštatoval, že „systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s pre- dajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávate- ľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“. 12 — Pozri v tomto zmysle Tilmann, I.: Die Klauselrichtlinie 93/13 EWG auf der Schnittstelle zwischen Privatrecht und öffentlichem Recht – Eine rechtsvergleichende Untersu- chung zum Europarecht. München 2003, s. 8. Basedow, J.: c. d., s. 102, poznamenal, že právne predpisy Spoločenstva v oblasti zmluvného práva je možné vysvetliť politickou 42. Nakoniec bude potrebné analyzovať tre- vôľou bojovať proti určitým anomáliám hospodárskeho života pri tvorbe práva. Autor z toho vyvodzuje, že kon- tiu prejudiciálnu otázku, ktorá sa v podstate cepcia zmluvnej slobody v práve Spoločenstva nie je kon- týka zlučiteľnosti rozšírenej kontroly obsahu cepciou spadajúcou do individuálnych práv, ale koncepciou charakteristickou pre sprísnenú politiku: autonómia vôle zmluvných podmienok vo vyššie spresnenom a zmluvná sloboda by mohli byť predmetom všeobecného záujmu v rozsahu, v akom hospodárska súťaž obmedzuje neprimeraný výkon hospodárskej sily. Zásahy štátu do zmluvnej slobody by boli legitímne, pokiaľ nedostatky trhu neumožňujú zaviesť konkurenčné podmienky. 13 — Pozri bod 2 týchto návrhov.

46. Pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zása- 44. Obaja účastníci konania totiž majú po- de povinný rozhodnúť 16, okrem prípadu, ak chybnosti o tom, že sa sporná zmluvná pod- je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie mienka o zaokrúhľovaní vzťahuje na hlavný nemá nijaký vzťah k existencii alebo pred- predmet zmluvy alebo na primeranosť medzi metu sporu vo veci samej, ak ide o problém cenou a plnením. Odkazujú na judikatúru hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súd- španielskych súdov, ako aj na názor, ktorý ny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne Komisia vyjadrila vo svojej správe o uplatňo- vaní smernice 93/13 z 5. apríla 1993 14, teda v správe, v ktorej vyhlásila, že ustanovenia 15 — Pozri najmä rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C-297/88 a C-197/89, Zb. s. I-3763, body 33 a 34; z 8. novembra 1990, stanovujúce spôsoby výpočtu alebo zmeny Gmurzynska-Bscher, C-231/89, Zb. s. I-4003, body 18 cien v plnom rozsahu spadajú pod kontrolu a 19; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95; Zb. s. I-4161, bod 24; z 29. januára 2008, Promusicae, C-275/06, stanovenú v smernici 93/13. Zb. s. I-271, bod 36; a z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 42. 16 — Pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38; z 22. mája 2003, Korho- nen a i., C-18/01, Zb. s. I-5321, bod 19; z 5. februára 2004, 14 — Správa Komisie o uplatňovaní smernice Rady 93/13/EHS Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389, bod 21; z 19. apríla 2007, z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských Asemfo, C-295/05, Zb. s. I-2999, bod 30, a z 23. apríla 2009, zmluvách, KOM(2000) 248 v konečnom znení, s. 17. VTB-VAB, C-261/07 a C-299/07, Zb. s. I-2949, bod 32.

47. Vnútroštátny súd výslovne povedal, že sa domnieva, že ustanovenia článkov 4 a 8 smer- nice 93/13 sú rozhodujúce na účely rozhod- nutia, ktoré má vydať o kasačnom opravnom prostriedku, ktorý prejednáva. 18 Bez ohľadu na jeho názor však nemožno nájsť ani naj- menšie indície, ktoré by podporovali tvrde- 49. Komisii a odporkyni vo veci samej, kto- nie, že prejudiciálne otázky zjavne nemajú ni- ré sa dovolávali neprípustnosti návrhu na jaký vzťah k existencii alebo predmetu sporu. začatie prejudiciálneho konania, možno od- povedať, že otázka, či zmluvná podmienka o zaokrúhľovaní spadá konkrétne pod pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 93/13, nie je otázkou prí- pustnosti, alebo skôr otázkou kvalifikácie, a že v dôsledku toho v prejednávanej veci ide o uplatnenie práva Spoločenstva zo strany 48. Navyše vnútroštátny súd vo svojom roz- vnútroštátneho súdu. hodnutí uvádza, že pochybnosti, ktoré vyjad- ruje a ktoré sa týkajú výkladu smernice 93/13, spočívajú na skutočnosti, že rovnako ako os- tatné členské štáty, takisto sa odvolávajúce na voľnosť, ktorú im poskytuje článok 8 smer- nice, Španielske kráľovstvo upustilo od pre- bratia článku 4 ods. 2 tejto smernice do vnút- roštátneho práva, teda ustanovenia, ktoré vylučuje niektoré zmluvné podmienky z vec- nej kontroly. 19 Pri voľnejšom čítaní návrhu 50. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úva- na začatie prejudiciálneho konania si vnútro- hy nie je možné tvrdiť, že vnútroštátny súd štátny súd želá, aby mu Súdny dvor spresnil nepotrebuje rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach na to, aby mohol rozhodnúť. Jeho návrh treba teda považovať za prípustný. 17 — Pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia/ Novello, 244/80, Zb. s. 3045, bod 18; z 15. júna 1995, Zabala Erasun a i., C-422/93 až C-424/93, Zb. s. I-1567, bod 29; z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, 20 — Pozri Brandner, H. E.: Maßstab und Schranken der Inhalt- bod 61; z 12. marca 1998, Djabali, C-314/96, Zb. s. I-1149, skontrolle bei Verbraucherverträgen. In: Monatsschrift für bod 19; PreussenElektra, už citovaný v poznámke pod Deutsches Recht. 1997, č. 4, s. 314; ten istý: Auslegung- čiarou 16, bod 39; Schneider, už citovaný v poznámke szuständigkeit des EuGH bei der Inhaltskontrolle von pod čiarou 16, bod 22; z 1. apríla 2008, Gouvernement Entgeltklauseln der Banken bei Verbraucherverträgen. In: de la Communauté française a Gouvernement Wallon, Monatsschrift für Deutsches Recht. 1999, č. 1, s. 8, v kto- C-212/06, Zb. s. I-1683, bod 29, a VTB-VAB, už citovaný rom autor vyhlásil, že Súdny dvor má právomoc poskytnúť v poznámke pod čiarou 16, bod 33. výklad, pokiaľ článok 4 ods. 2 smernice 93/13 prípadne 18 — Pozri s. 11 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. vymedzuje vecnú kontrolu inak, ako to robia vnútroštátne 19 — Pozri s 11 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. opatrenia na prebratie.

i) Existencia prísnejšieho vnútroštátneho pravidla 53. Aby bolo možné uplatniť toto ustanove- nie v prejednávanej veci, najskôr je potreb- né, aby rozšírenie posúdenia nekalej povahy zmluvných podmienok, ako je rozšírenie, ktoré španielsky zákonodarca umožnil tým, že upustil od prevzatia hraníc kontroly, kto- ré sú zakotvené v článku 4 ods. 2 smernice, do svojich právnych predpisov, skutočne 51. Možnosť výnimky, ktorú článok 8 smer- zabezpečovalo vyššiu úroveň ochrany spot- nice 93/13 poskytuje členským štátom, im rebiteľa. Uplatnenie systému ochrany, ktorý umožňuje prijať prísnejšie ustanovenia, ako zaviedla smernica s cieľom rozšíriť kontrolu sú ustanovenia zavedené smernicou. Zne- obsahu zmlúv na ďalšie skutočnosti, akými sú nie článku 8 vo svojich odlišných jazykových ich hlavný predmet alebo primeranosť medzi verziách je nejasné, keďže neumožňuje bez cenou a plnením, môže priniesť spotrebite- ďalšieho určiť, v akom ohľade môžu vnútro- ľovi prospech, ak takéto rozšírenie umožňu- štátni zákonodarcovia prijať „najprísnejšie je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ bol naďalej [prísnejšie – neoficiálny preklad]“ ustano- venia. Z tohto článku však jasne vyplýva, že musí ísť o ustanovenia, ktoré majú za cieľ za- bezpečiť „maximálny stupeň [vyššiu úroveň 21 — Pozri v tomto zmysle Pfeiffer, T., in: Das Recht der Euro- päischen Union. Hrsg. E. Grabitz, M. Hilf. Zv. IV, A5, člá- – neoficiálny preklad] ochrany“ spotrebiteľa. nok 8 bod 9, s. 3.

I - 4803

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

55. Ustanovenia, ktoré španielsky zákono­ darca doteraz prijal na vykonanie smer­ — Osobná a vecná pôsobnosť

22 — Pfeiffer, T., c. d., bod 13, s. 3, má zjavne podobný názor, lebo sa domnieva, že o prísnejšie ustanovenie ide vtedy, keď vecnú kontrolu upravujú prísnejšie pravidlá. 23 — Rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už 57. Pôsobnosť smernice 93/13 je definova- citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 28; z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza ná v článku 1. Článok 1 ods. 1 obmedzuje Claro, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 27. pôsobnosť smernice na podmienky zmlúv

I - 4804

CAJA DE AHORROS Y MONTE DE PIEDAD DE MADRID

uzatvorených medzi predajcom alebo dodá- ako norma, ktorá stanovuje vecnú pôsobnosť. vateľom a spotrebiteľom. Z toho vyplýva, že V prípade kladnej odpovede by prísnejšie z jej pôsobnosti sú vylúčené zmluvy medzi vnútroštátne ustanovenia, ktoré rozširujú spotrebiteľmi, ako aj zmluvy medzi predaj- vecnú kontrolu na podmienky vzťahujúce sa cami alebo dodávateľmi. Vecná pôsobnosť je na hlavný predmet alebo primeranosť vzťa- definovaná tak, že vyplýva z článku 1 ods. 1 hu cena-plnenie, už nespadali do pôsobnosti v spojení s článkom 2 písm. a) a s článkom 3 smernice. ods. 1 a že predmetom kontroly zavedenej smernicou môžu byť len zmluvné podmienky, „ktoré neboli individuálne dohodnuté“.

58. Žiaden z účastníkov konania vo veci sa- 60. Na zodpovedanie tejto otázky treba toto mej nespochybňuje, že zmluvy o hypotekár- ustanovenie vykladať prostredníctvom všet- nom úvere, ktoré navrhovateľka vo veci samej kých metód výkladu, ktorými disponuje Súd- uzatvára so svojimi klientmi a ktoré obsahujú ny dvor, a to najmä prostredníctvom metódy spornú zmluvnú podmienku o zaokrúhľova- vývoja a teleologickej metódy. ní, sú zmluvami, ktoré boli uzatvorené medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebi- teľmi. Z vnútroštátneho rozsudku je okrem toho zrejmé, že táto zmluvná podmienka ne- bola individuálne dohodnutá so spotrebite- ľom. 24 Z toho vyplýva, že tieto zmluvy patria tak do osobnej, ako aj do vecnej pôsobnosti smernice.

zavedené pri výkone úprav, ktoré Rada usku- ochromené, ak by bolo treba preskúmať pri- točnila v rámci legislatívneho procesu. 26 meranosť alebo ekvivalenciu plnenia a proti- plnenia, čo by predajcom alebo dodávateľom bránilo, aby na trhu uplatnili plánované sprá- vanie, ktoré by bolo upravené v súlade s vyššie uvedenými zákonmi. 29

62. V odbornej literatúre je jeho neskoršie zaradenie do návrhu smernice kvalifikované ako kodifikačné rozhodnutie zákonodarcu Spoločenstva, ktorého cieľom je ochrana au- tonómie vôle. 27 Autori sa zhodujú v tom, že legislatívnym cieľom tohto ustanovenia je ob- medziť súdnu kontrolu nekalej povahy pod- mienok zakotvených v zmluvách, ktoré boli uzatvorené so spotrebiteľmi, aby sa upred- nostnila sloboda strán nezávisle upraviť svoje vzťahy v záujme fungujúceho trhu založené- ho na konkurencii cien a plnení. 28

I - 4806

CAJA DE AHORROS Y MONTE DE PIEDAD DE MADRID

členských štátov už pred prijatím smer­ 66. Základné pravidlo, ktoré možno z tohto nice 93/13 a ktoré by mohli slúžiť ako vzor. 31 ustanovenia vyvodiť, je, že nekalá povaha jas- ných a zrozumiteľných podmienok, ktoré sta- novujú cenu alebo rozsah povinností súvisia- cich s hlavným plnením, nepodlieha kontrole podľa článku 3 smernice 93/13. Toto ustano- venie teda v zásade vyníma z kontroly nekalej povahy najmä špecifikáciu plnenia a vzťah primeranosti, ktorý si strany zmluvne stano- vili. 33 Teraz pristúpim k preskúmaniu toho, či sporná zmluvná podmienka o zaokrúhľovaní, na ktorú španielske právo rozširuje túto kon- trolu, spĺňa tieto podmienky.

65. Z hľadiska právnej techniky sa cieľ zacho- vať jadro, v rámci ktorého sa môže vykonávať autonómia vôle, dosahuje tým, že sa stanovia obmedzenia kontroly nekalej povahy povin- ností, ktoré súvisia s hlavným plnením, avšak Sú podmienky článku 4 ods. 2 smernice 93/13 netreba v tejto súvislosti zabudnúť, že samot- splnené? ná vecná kontrola podlieha obmedzeniu, a to tým viac, že výklad článku 4 ods. 2 smer­ nice 93/13 vo svetle devätnásteho odôvodnenia preukazuje, že zákonodarca Spoločenstva zjavne vychádzal z predpokladu, že podmien- ky vzťahujúce sa na hlavný predmet alebo na vzťah cena-plnenie môžu byť niekedy v celom rozsahu nekalé. 32

I - 4807

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

súdom vyplýva, že odporkyňa vo veci samej Spoločenstva, ktoré sa musia z tohto dôvodu sa neodvolávala na porušenie povinnosti vykladať samostatne. transparentnosti, takže so spornou podmien- kou treba zaobchádzať tak, ako by bola pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná. 34 Pokiaľ Súdny dvor bude rozhodovať o návrhu na za- čatie prejudiciálneho konania, bude sa musieť pridŕžať zistení skutkového stavu, ktoré vyko- nal vnútroštátny súd. 35

I - 4808

CAJA DE AHORROS Y MONTE DE PIEDAD DE MADRID

zmluvnú podmienku preskúmať, 38 ani a for- celkovú štruktúru zmluvy a na pravidlá, ktoré tiori k zlučiteľnosti 39 tejto podmienky so ju upravujú vo vnútroštátnom práve, sporná smernicou 93/13, môže však odpovedať na zmluvná podmienka o zaokrúhľovaní spa- otázku, ako treba vykladať smernicu 93/13 dá do jednej z dvoch skutkových okolností, v súvislosti s danou zmluvnou podmienkou. ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 2 smer­ nice 93/13. 40 Z formulácie prejudiciálnych otázok možno vyvodiť, že vnútroštátny súd má zjavne v úmysle zaradiť spornú zmluvnú podmienku do jednej zo skutkových hypotéz, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 2 smernice, a že teda vychádza z predpokladu, že toto usta- novenie je uplatniteľné vo veci samej. Podľa môjho názoru netreba odpovedať na otázku, či je tento predpoklad skutočne správny. 41 Súd- ny dvor rozhodol, že má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Spoločenstva, ktoré by mu mohli byť užitočné pri rozhodovaní vo veci, ktorá mu bola predložená, a že to môže urobiť bez zohľadnenia noriem práva Spolo – 70. V dôsledku toho vnútroštátnemu súdu prípadne prislúcha overiť, či vzhľadom na

I - 4809

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

čenstva, na ktoré vnútroštátny súd odkázal, 72. Ako správne uvádza nemecká a rakúska keď položil svoje otázky. 42 Medzi skutočnos- vláda, článok 4 ods. 2 smernice 93/13 pone- ťami, ktoré Súdny dvor môže vnútroštátnemu cháva určitý priestor na výklad. Toto usta- súdu uviesť, by Súdny dvor mohol v zásade novenie možno vykladať v tom zmysle, že upozorniť aj na kritériá umožňujúce vzájom- podmienky stanovené v tomto obmedzení ne vymedziť jednotlivé skutkové hypotézy. nepatria do pôsobnosti smernice 93/13, resp. Nevidím však žiadnu potrebu, aby sa k tomu v tom zmysle, že zmluvné podmienky, na v prejednávanej veci pristúpilo. 43 ktoré sa vzťahuje toto obmedzenie, skutočne spadajú do pôsobnosti smernice, pričom však právne následky stanovené v článku 6 smer- nice, teda nemožnosť dovolávať sa ich proti spotrebiteľovi, pre takéto nekalé zmluvné podmienky neplatia.

Právna povaha článku 4 ods. 2 smernice 93/13

73. Ani jeden z týchto dvoch výkladov sa ne- musí na prvý pohľad uprednostniť. Osobitne historický vývoj smernice 93/13 neposkytuje nijaký dôkaz, ktorý by svedčil v prospech sta- — Vymedzenie vecnej kontroly noveného výkladu, pretože Rada výslovne ne- objasnila, prečo uskutočnila zmeny a úpravy v návrhu pôvodnej smernice. Naopak, metó- da gramatického a systematického výkladu sa javí ako veľmi poučná.

preklad] zrozumiteľné“, rovnako bráni tomu, zatiaľ čo článok 4 má za cieľ upravovať spô- aby sa článok 4 ods. 2 smernice považoval soby a rozsah vecnej kontroly. Tieto články za článok stanovujúci vecnú pôsobnosť tejto poskytujú subjektu, ktorý má uplatňovať prá- smernice. V súlade s devätnástym odôvod- vo, kritériá a údaje nevyhnutné na posúdenie nením „sa hodnotenie nekalého charakteru kontroly nekalej povahy. V tomto rozsahu netýka [takýchto] podmienok“. Pokiaľ však sa oba tieto aspekty musia navzájom prísne ich znenie nie je transparentné, môže byť ich rozlišovať. prípadná nekalá povaha predmetom posú- denia bez akéhokoľvek obmedzenia. 44 Mám však pochybnosti o tom, že by zákonodarca Spoločenstva mohol mať záujem na tom, aby uplatniteľnosť smernice 93/13 závisela od ta- kej nepresnej podmienky, ktorá by v koneč- nom dôsledku v každom konkrétnom prípade podliehala posúdeniu vnútroštátneho súdu.

76. Z toho vyplýva, že aj zmluvné podmien- ky, ktoré sa v súlade s článkom 4 ods. 2 smer- nice 93/13 vzťahujú na hlavný predmet zmlu- vy alebo ktoré sa týkajú vzťahu cena-plnenie, v zásade patria do pôsobnosti smernice. Spa- dajú teda do „oblasti obsiahnutej [uprave- nej – neoficiálny preklad] touto smernicou“ v zmysle článku 8. Z posúdenia nekalej pova- hy sú však vylúčené. 45

I - 4811

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

b) Rozsah oprávnenia, ktorý je uvedený rozsudku rozhodol, že Holandské kráľovstvo v článku 8 smernice 93/13 si tým, že neprijalo ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré sú nevyhnutné na zabezpeče- nie úplného prebratia článku 4 ods. 2 a člán- ku 5 smernice 93/13 do holandského práva, nesplnilo povinnosti, ktoré mu prislúchali podľa uvedenej smernice. 48 Konkrétne sa 77. Keďže článok 8 smernice 93/13 priznáva Súdny dvor domnieval, že dotknuté ustano- členským štátom možnosť prijať prísnejšie venia holandského Občianskeho zákonní- ustanovenia, treba ešte preskúmať, či im tiež ka neboli jasné, čo je nevyhnutné na usku- umožňuje rozšíriť kontrolu nekalej povahy točnenie cieľov smernice. 49 Súdny dvor sa predmetov zmlúv, ktoré sú uvedené v člán- teda opieral o názor generálneho advokáta ku 4 ods. 2. Tizzana, ktorý vo svojich návrhoch kritizo- val predovšetkým to, že vtedajšie holandské občianske právo zachovalo predajcom a do- dávateľom možnosť zabrániť spotrebiteľovi požadovať zrušenie podmienok, ktoré opisu- jú hlavné plnenia v prípade, ak boli nepresné alebo nejasné. 50 Generálny advokát upriamil pozornosť Súdneho dvora na skutočnosť, že i) Nezáväznosť článku 4 ods. 2 vylúčenie klauzúl upravujúcich hlavné plne- nia z režimu všeobecných podmienok, ako to urobilo holandské právo, by značne obmedzi- lo pôsobnosť smernice. 51

že Súdny dvor upustil od rozhodnutia o ďal- že výkladové pravidlo, ktoré je obsiahnuté ších aspektoch tohto pravidla. 52 Nie je teda v článku 5 tretej vete smernice, je kogentným možné z tohto rozsudku vyvodiť konečný a záväzným pravidlom, ktoré priznáva spo­ záver o právnej povahe tohto ustanovenia. trebiteľom práva a prispieva k definícii výsled- Okrem toho treba pripomenúť, ako správne ku, ktorý sa snaží táto smernica dosiahnuť, 55 vysvetlil generálny advokát Tizzano, že vec, takéto konštatovanie neumožňuje vyvodiť v ktorej bol vydaný daný rozsudok, sa týka- nijaký záver o právnej povahe ustanovenia la obmedzenia pôsobnosti smernice 93/13, uvedeného v článku 4 ods. 2, ktoré má odlišný ktoré znevýhodňovalo spotrebiteľa a bolo ne- normatívny obsah. zlučiteľné so smernicou, zatiaľ čo táto prejed- návaná vec sa týka rozšírenia vecnej kontroly v prospech spotrebiteľa, čo je jasne zlučiteľné s cieľom smernice 93/13, ako aj s myšlienkou minimálnej harmonizácie zabezpečiť čo naj- vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa. 53 Obme- dzenie pôsobnosti smernice jej nesprávnym prebratím naopak znamená, že sa nedosahuje norma minimálnej ochrany, ktorá je stanove- ná v práve Spoločenstva. Akékoľvek porovna- nie medzi oboma vecami je zbytočné, preto- že tak východisková situácia, ako aj samotná problematika sa zásadne líšia.

83. Pokiaľ ide o doterajšie iniciatívy Komisie 57 týkajúce sa revízie spotrebiteľského acquis, treba uviesť, že nie sú primerané, aj keď len z hľadiska právnej metódy, na poskytnutie usmernení umožňujúcich vykladať smer­ 84. Zo všetkých predchádzajúcich úvah vy- nicu 93/13, lebo ich výlučným predmetom je plýva, že článok 4 ods. 2 smernice 93/13 ne- navrhnúť inú normu Spoločenstva, ktorá v ko- možno kvalifikovať ako kogentné pravidlo, nečnom dôsledku ešte nenadobudla účinnosť. ktoré by členskému štátu zakazovalo dovo- Bez ohľadu na skutočnosť, že citované doku- lávať sa článku 8 s cieľom prijať ustanovenia, menty sa priamo netýkajú smernice 93/13, je potrebné pripomenúť, že Komisia má právo len iniciatívy, a teda že má možnosť stiahnuť svoje návrhy. Tieto návrhy môžu byť okrem 58 — Pozri v tomto zmysle Riesenhuber, K.: Die Auslegung. In: Europäische Methodenlehre. Berlin 2006, s. 257, bod 1. toho predmetom mnohých zmien a dopl- Autor vysvetľuje, do akej miery je v európskom súkromnom práve zásadný historický výklad, ktorý sa týka predchá- není zo strany Rady a Parlamentu v rám- dzajúcich okolností a historického vývoja. Pokiaľ je cieľom ci legislatívneho procesu, takže ich možno výkladu určiť vôľu zákonodarcu, bolo by v prvom rade potrebné spresniť subjekt, ktorého vôľa je rozhodujúca. použiť ako pomocné výkladové prostriedky Jediným zákonodarcom, ktorý má demokratickú legitimitu, sú orgány zákonodarnej moci, ktorých súhlas v konkrét- nom prípade podopiera právny akt. Naopak, rôzne orgány môžu poskytnúť len svoje stanoviská, pričom samotná Komisia má len právo iniciatívy a možnosť stiahnuť svoje 57 — Ide najmä o Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis návrhy, ktoré by mohli byť v priebehu legislatívneho pro- [KOM(2006) 744 v konečnom znení] a o návrh smernice cesu podľa uváženia zmenené a doplnené. Skutočnosť, že Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov návrhy, ba ani želania Komisie nebudú prijaté, by v každom [KOM(2008) 614 v konečnom znení]. Navyše Komisia vo prípade (avšak nie nevyhnutne) umožnila vyvodiť argument svojej správe z 27. apríla 2000 o uplatňovaní smernice Rady a contrario. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spo­ 59 — Ustanovenie, ktoré je nástupcom článku 4 ods. 2 smer- trebiteľských zmluvách [KOM(2000) 248 v konečnom znení, nice 93/13, je článok 32 ods. 3 (všeobecné zásady) návrhu s. 17] už zamýšľala zrušiť obmedzenia vecnej kontroly, ktoré smernice. Nové zavádzanie úplnej harmonizácie je zakotvené sú uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 93/13. v článku 4 tohto návrhu.

ktoré by rozšírili rozsah vecného preskúma- jednotnú minimálnu ochranu proti neka- nia na ďalšie aspekty zmlúv, najmä ich hlavný lým podmienkam v zmluvách uzavretých predmet a primeranosť vzťahu cena-plnenie. so spotrebiteľmi. Z dvanásteho odôvodne- nia vyplýva, že tento cieľ sa musí dosiahnuť prostredníctvom čiastočnej harmonizácie vnútroštátnych právnych úprav v oblasti ochrany spotrebiteľov. 60 Oprávnenie, kto- ré je stanovené v článku 8 a ktoré umožňu- je členským štátom prijať alebo zachovať vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch

Tento prvý krok minimálnej harmonizácie pone- cháva členským štátom rozsiahlu právomoc úpravy. Naopak, z tohto ustanovenia možno zároveň vyvodiť, že s povinnosťami vyplýva- júcimi zo smernice je nezlučiteľné odchýliť

Na druhej strane dom na zmluvy na diaľku a smernica 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný rešpektovanie tohto pravidla sa nemá vykla- tovar, aj smernica 93/13 je založená na koncepcii minimál- dať ako cieľ sám osebe. Toto ustanovenie sa nej harmonizácie. Komisia od tejto koncepcie výslovne upustila v návrhu smernice Európskeho parlamentu musí chápať skôr v kontexte cieľov smernice, a Rady o právach spotrebiteľov Komisie z 8. októbra 2008 berúc do úvahy doposiaľ dosiahnutý stupeň [KOM(2008) 614 v konečnom znení], ktorý kodifikuje tieto štyri smernice. Návrh smernice je v súčasnosti založený harmonizácie v oblasti ochrany spotrebiteľov. na koncepcii úplnej harmonizácie, čo má za následok, že členské štáty nemôžu prijať alebo zachovávať ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali od ustanovení smernice.

61 — Pozri v tom istom zmysle Pfeiffer, T.: c. d., článok 8 bod 1, s. 1; Kapnopoulou, E.: c. d., s. 162. Long, A.: Unfair Con- tracts Terms – New Directive, Implementation and Recent Developments. In: Community Law in Practice. Trier 1997, s. 148, uvádza, že vzhľadom na rôzne názory členských štá- tov cieľom smernice 93/13 je zaviesť minimálnu harmoni- záciu a pri tejto príležitosti priznať členským štátom značnú právomoc úpravy, čo je v súlade so zásadou subsidiarity. Komisia vo svojej správe z 27. apríla 2000 (už citovaná

I - 4815

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

zachovaním ustanovení zaručujúcich úroveň 2. O tretej otázke ochrany spotrebiteľa, ktorá by zaostávala za cieľmi smernice.

88. Právo Spoločenstva však vytvára obme- dzenia, pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanovovať vyššiu úroveň ochrany. Bez ohľa- du na to, či sa vnútroštátne pravidlá týkajú okolností patriacich do pôsobnosti smernice, členské štáty musia rešpektovať všeobecné obmedzenia práva Spoločenstva. Ich vnút- roštátne právne úpravy nemôžu porušovať Zmluvu ES a základné slobody alebo byť v rozpore so sekundárnym právom Spoločen- stva. 63 To sa výslovne uvádza v článku 8 smer- nice 93/13, keď sa vyžaduje, aby ustanovenia, ktoré by členské štáty prijali, boli „kompa- c) Záver tibilné [zlučiteľné – neoficiálny preklad] so zmluvou“. To je aj predmetom tretej otázky.

a) Právne posúdenie z hľadiska cieľov Spoločenstva

87. Vzhľadom na skutočnosť, že smerni- ca stanovuje len minimálnu harmonizáciu, v zásade nebráni členským štátom, ktoré si to želajú, rozšíriť vecnú kontrolu na ďalšie zmluvné predmety, ako je hlavný predmet zmluvy alebo primeranosť vzťahu cena-plne- 89. Vnútroštátny súd sa totiž svojou treťou nie; smernica by im v tom bránila o to menej, prejudiciálnou otázkou pýta, či súdna kon- ak by takýmto konaním zabezpečili vyššiu trola upravená v súlade s pravidlami smerni- úroveň ochrany spotrebiteľa. 62 ce a týkajúca sa nekalej povahy podmienok

90. Rozsudok Echirolles Distribution 64 obsa- huje potrebné usmernenia týkajúce sa uplat- niteľnosti týchto ustanovení ako kritéria zlu- čiteľnosti postupu členských štátov s právom 92. Tento záver Súdneho dvora spočíva pre- Spoločenstva. važne na skutočnosti, že v prípade neexisten- cie spoločnej hospodárskej politiky založenej napríklad na modeli spoločnej hospodárskej politiky alebo poľnohospodárskej politiky uplatňovanej v rámci Menovej a hospodár- skej únie, si členské štáty zachovávajú prá- vomoc a zodpovednosť za svoju všeobecnú hospodársku politiku, musia ju však upraviť v spolupráci takým spôsobom, aby sa prispelo 91. Ako Súdny dvor spresnil v uvedenom rozsudku, články 4 ES, 98 ES a 99 ES pri od- 65 — Tamže, bod 24. Pozri tiež rozsudok zo 14. júla 1998, Bettati, kaze na hospodársku politiku, ktorá musí byť C-341/95, Zb. s. I-4355, bod 75. zlučiteľná so zásadou otvoreného trhového 66 — Pozri tiež v tom istom zmysle Bandilla, R., in: Das Recht der Europäischen Union. Hrsg. E. Grabitz, M. Hilf. Zv. I, hospodárstva, v ktorom je hospodárska súťaž článok 4 EHS bod 7, s. 3. Podľa autora dodatok v článku 4 ods. 1 ES, v súlade s ktorým musí hospodárska politika rešpektovať „zásadu otvoreného trhového hospodárstva“, zaviedol do Zmluvy formuláciu, ktorú možno chápať ako ústavné pravidlo regulačnej politiky. 64 — Rozsudok Echirolles Distribution, už citovaný v poznámke 67 — Rozsudok Echirolles Distribution, už citovaný v poznámke pod čiarou 3. pod čiarou 3, bod 25.

I - 4817

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva v zmysle v znení svojej otázky takýto výklad spomenul, článku 2 ES. 68 alebo nespomenul. 69

68 — Pozri tiež v tom istom zmysle Bandilla, R.:_ c. d. Zv. II, člá- nok 98 EHS bod 2, s. 2. Keď článok 4 ods. 1 ES hovorí o pri- jatí hospodárskej politiky, ako to vyplýva z ustanovení tejto Zmluvy a z časového plánu v nej stanoveného, odkazuje na 69 — Pozri rozsudky SARPP, už citovaný v poznámke pod čia- hlavu VII kapitoly A tretej časti Zmluvy, ktorej články 98 až rou 42, bod 8; Verband Sozialer Wettbewerb, „Clinique“, už 104 obsahujú presnejšie ustanovenia týkajúce sa hospodár- citovaný v poznámke pod čiarou 42, bod 7; Consorzio per la skej politiky. Ako správne konštatuje Häde, U.: Kommentar tutela del formaggio Gorgonzola, už citovaný v poznámke zu EUV/EGV. Hrsg. C. Callies, M. Ruffert. 3. vyd. München pod čiarou 42, bod 16; Trojani, už citovaný v poznámke pod 2007, článok 4 bod 4, tieto ustanovenia sa netýkajú hospo- čiarou 42, bod 38, a Oulane, už citovaný v poznámke pod dárskej politiky vytvorenej napríklad podľa modelu spoloč- čiarou 42, bod 47. nej hospodárskej politiky alebo poľnohospodárskej politiky. 70 — Pozri v súvislosti s článkom 81 ES rozsudky z 21. februára Ide v podstate len o koordináciu a monitorovanie hospo- 1973, Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 25; dárskych politík, ktoré členské štáty v zásade naďalej určujú z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36, autonómne, osobitne pokiaľ ide o Monetárnu úniu, ktorú a z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, medzičasom vytvorilo pätnásť členských štátov. Zb. s. I-6297, bod 20.

I - 4818

CAJA DE AHORROS Y MONTE DE PIEDAD DE MADRID

73 — Rozsudky z 21. septembra 1988, Van Eycke, 267/86, s. 4769, bod 16; Marchandise, už citovaný v poznámke pod 71 — Pozri rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche, čiarou 70, bod 22, a zo 17. novembra 1993, Meng, 85/76, Zb. s. 461; z 9. novembra 1983, Michelin, 322/81, C-2/91, Zb. s. I-5751, bod 14. Zb. s. 3461, bod 29, a z 24. januára 1991, Alsthom Atlantique, 74 — Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 C-339/89, Zb. s. I-107, bod 10. o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanove- 72 — Rozsudok z 28. februára 1991, Marchandise, C-332/89, ných v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Zb. s. I-1027, bod 22. Mim. vyd. 08/002, s. 205).

I - 4819

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-484/08

súťaže nie je teda možné vyvodiť niečo, čo vnútornom trhu nad rámec normy minimál- by orgánom verejnej moci kategoricky zaka- nej ochrany. 76 zovalo zasahovať do autonómie vôle s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa alebo zacho- vať ekonomickú rovnováhu medzi plnením a protiplnením.

100. V prejednávanej veci pripadá do úva- hy uplatnenie ustanovení primárneho práva, ktoré sa týkajú slobodného poskytovania slu- 98. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nič žieb. V súlade s ustálenou judikatúrou sa po- nenasvedčuje tomu, že by sporné vnútroštát- jem „obmedzenie“ v zmysle článku 49 ES týka ne ustanovenia boli nezlučiteľné s pravidlami všetkých opatrení, ktoré výkon tejto slobody hospodárskej súťaže. zakazujú, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým. 77

I - 4820

CAJA DE AHORROS Y MONTE DE PIEDAD DE MADRID

rôzne právne účinky v závislosti od všetkých 104. Pojem obmedzenie naopak zahŕňa opat- okolností, ktoré vytvárajú dotknutú situáciu. renia prijaté členským štátom, ktoré, aj keď sa uplatňujú bez rozdielu, sa týkajú prístupu podnikov ostatných členských štátov na trh a narúšajú obchod v rámci Spoločenstva. 79 V súlade s touto judikatúrou sú rozhodujúcim prvkom účinky, ktoré má predmetná vnútro- štátna právna úprava na poskytovateľov slu- žieb usadených v iných členských štátoch.

102. Z judikatúry totiž vyplýva, že právna úprava členského štátu nepredstavuje obme- dzenie v zmysle Zmluvy ES len z toho dô- vodu, že ostatné členské štáty uplatňujú na poskytovateľov podobných služieb, ktorí sú usadení na ich území, menej prísne pravidlá alebo pravidlá hospodársky zaujímavejšie. 78 V dôsledku toho by sa španielski poskytova- telia služieb nemohli dovolávať porušenia zá- kladnej slobody, ktorú zaručuje článok 49 ES, výlučne z dôvodu, že prípadne podliehajú prísnejším právnym predpisom ako poskyto- vatelia služieb, ktorí sú usadení v iných člen- ských štátoch.

108. V dôsledku toho nie je namieste konšta- 106. Skutočnosť, že poskytovatelia služieb, tovať porušenie základných slobôd. ktorí sú usadení v iných členských štátoch, uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi s bydlis- kom v Španielsku a že podľa uplatniteľných kolíznych pravidiel prípadne podliehajú prísnejším právnym predpisom ako v štáte, v ktorom sú usadení, 81 však nie je nijako ne- zlučiteľná s právom Spoločenstva. Ako Súd- ny dvor viackrát zdôraznil, skutočnosť, že členský štát stanovuje menej prísne pravidlá, c) Záver ako sú pravidlá stanovené iným členským štá- tom, nemôže znamenať, že posledné uvedené pravidlá sú neprimerané, a teda nezlučiteľné s právom Spoločenstva. 82

109. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy som dospela k záveru, že nič nenasvedčuje tomu, že by sporné vnútroštátne ustanovenia neboli zlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže alebo so základnými slobodami. 107. Nakoniec nič nenasvedčuje tomu, že by sporná španielska právna úprava bola prís- nejšia pre poskytovateľov služieb, ktorí sú usadení v iných členských štátoch, ako pre

VII — Návrh

111. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na preju- diciálne otázky, ktoré položil Tribunal Supremo, odpovedal takto:

1. Článok 4 ods. 2 v spojení s článkom 8 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o ne- kalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje kontrolu nekalej povahy podmienok vzťahu- júcich sa na „definíciu hlavného predmetu zmluvy“ alebo „na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôso- bom [na primeranosť medzi cenou a odmenou na jednej strane a tovarmi a služ- bami dodávanými v protihodnote – neoficiálny preklad] na druhej strane“, aj keď sú formulované jasne a zrozumiteľne.

2. Výklad článku 8 a článku 4 ods. 2 smernice v tom zmysle, že členský štát môže vykonať súdnu kontrolu nekalej povahy podmienok uvedených v zmluvách uzav- retých spotrebiteľmi a formulovaných jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktoré definujú hlavný predmet zmluvy alebo primeranosť medzi cenou a odmenou na jednej strane a tovarmi a službami dodávanými v protihodnote na druhej strane, je zlučiteľný s článkom 2 ES, článkom 3 ods. 1 písm. g) ES a článkom 4 ods. 1 ES.

I - 4823