C-511/08

„keďže spotrebiteľ nemá možnosť skutočne vidieť výrobok alebo uistiť sa o podstate poskytovanej služby pred uzavretím zmluvy; keďže by malo byť vytvorené ustanovenie, 2. Tento návrh bol predložený v rámci sporu pokiaľ nie je v tejto smernici stanovené inak, medzi Verbraucherzentrale Nordrhein-West- týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy; falen eV (ďalej len „žalobca vo veci samej“) keďže ak má byť toto právo viac než formálne, a Handelsgesellschaft Heinrich Heine GmbH náklady, ak existujú, znášané spotrebiteľom (ďalej len „žalovaná vo veci samej“), v rámci pri uplatnení jeho práva na odstúpenie od ktorého sa žalobca vo veci samej domáha zmluvy, musia byť obmedzené na priame toho, aby sa žalovanej vo veci samej ulo- náklady, ktoré vznikli vrátením tovaru; žila povinnosť, aby v prípade odstúpenia od keďže toto právo na odstúpenie od zmluvy zmluvy upustila od uloženia povinnosti spot- nepoškodzuje práva spotrebiteľa stanovené rebiteľovi znášať náklady na dodanie tovaru. vnútroštátnymi právnymi predpismi, najmä vzhľadom na obdŕžanie poškodených výrob- kov a služieb, alebo výrobkov a služieb nezod- 1 — Jazyk prednesu: francúzština. povedajúcich popisu uvedenému v ponuke 2 — Ú. v. ES L 144, s. 19; Mim. vyd. 15/003, s. 319. týchto výrobkov alebo služieb; keďže určenie

I - 3049

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-511/08

ostatných podmienok a opatrení nasledu- spojené s vrátením tovaru. Takáto náhrada júcich po uplatnení práva na odstúpenie od musí byť vykonaná bez zbytočného odkladu, zmluvy je vecou členských štátov“. maximálne však do tridsiatich dní.“

HEINRICH HEINE

a nárok na vrátenie pri zmluvách na diaľku“ podmienky, prijaté plnenia musia byť v prí- stanovuje: pade rozviazania zmluvy vrátené a získané úžitky musia byť nahradené.

„1. Spotrebiteľ, ktorý uzavrel zmluvu na diaľku, má právo na odstúpenie od zmluvy 2. Dlžník je povinný namiesto vrátenia plne- podľa § 355. Pokiaľ sa zmluva týka dodania nia alebo jeho vydania zaplatiť náhradu, ak: tovaru, toto právo na odstúpenie od zmluvy môže byť nahradené nárokom na vrátenie podľa § 356.

(1) je vrátenie alebo vydanie vylúčené z dôvodu povahy plnenia;

2. S výnimkou § 355 ods. 2 prvej vety začína právo na odstúpenie od zmluvy plynúť až od okamihu splnenia informačných povinností podľa § 312c ods. 2; v prípade dodania tovaru odo dňa jeho doručenia adresátovi; v prí- pade opakovaného dodania tovarov rovnakej (2) získaný predmet plnenia dlžník spotre- povahy odo dňa doručenia prvej čiastkovej boval, previedol, zaťažil, spracoval alebo dodávky a v prípade poskytnutia služieb odo zmenil; dňa uzavretia zmluvy.“

(3) získaná vec sa opotrebovala alebo zanikla, na opotrebovanie zodpovedajúce 7. § 346 ods. 1 až 3 BGB s nazvom „Účinky obvyklému užívaniu sa však neprihliada. zrušenia zmluvy“ je formulovaný takto:

(2) ak je veriteľ zodpovedný za opotrebova- nie alebo zánik veci, alebo ak ku škode na 9. § 355 BGB s názvom „Právo na odstúpe- veci došlo u veriteľa, nie od zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi“ stanovuje:

(3) ak v prípade zákonnej rozväzovacej pod- mienky k opotrebovaniu alebo zániku došlo u dotknutej osoby, hoci táto osoba vynaložila rovnakú starostlivosť, akú obvykle vynakladá vo svojich vlastných veciach. „1. Pokiaľ zákon priznáva spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy podľa tohto ustanovenia, spotrebiteľ nie je viazaný vyhlá- sením o súhlase s uzavretím zmluvy, pokiaľ v stanovenej lehote od zmluvy odstúpi. Odstú- penie od zmluvy nemusí byť odôvodnené a musí byť vyjadrené písomne alebo vrátením veci predávajúcemu v lehote dvoch týždňov, Zostávajúce obohatenie musí byť vrátené.“ pričom rozhodujúci je dátum odoslania.

I - 3052

HEINRICH HEINE

I - 3053

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-511/08

…“ v prípade poškodenia veci, ku ktorému došlo bežným opotrebovaním nadobudnutej veci, pričom spotrebiteľ bol o tomto právnom dôsledku informovaný písomne najneskôr v okamihu uzavretia zmluvy, ako aj o mož- nosti sa tomuto vyhnúť. Spotrebiteľ nie je povinný zaplatiť takúto náhradu škody, pokiaľ k poškodeniu veci došlo výlučne na základe 11. § 357 BGB s názvom „Právne účinky vyskúšania. § 346 ods. 3 prvá veta bod 3 sa odstúpenia od zmluvy a vrátenia“ stanovuje: neuplatní, pokiaľ bol spotrebiteľ správne informovaný o svojom práve na odstúpenie od zmluvy alebo pokiaľ bol s týmto právom oboznámený iným spôsobom.

„1. Bez toho, aby tým bolo dotknuté usta- novenie, ktoré by stanovovalo inak, predpisy týkajúce sa zákonného vypovedania zmluvy sa analogicky uplatnia na právo na odstúpe- nie od zmluvy a na nárok na vrátenie. § 286 ods. 3 sa zodpovedajúcim spôsobom uplatní na povinnosť uhradenia platieb podľa tohto 4. Predchádzajúce odseky upravujú taxa- ustanovenia; lehota, ktorú stanovuje, začne tívne práva strán.“ plynúť v okamihu vyhlásenia spotrebiteľa o odstúpení od zmluvy alebo o nároku na vrátenie. Pokiaľ ide o povinnosť spotrebiteľa vrátiť čiastku, lehota začne plynúť v okamihu, keď spotrebiteľ zašle svoje vyhlásenie; pokiaľ ide o povinnosť predávajúceho vrátiť čiastku, lehota začína plynúť v okamihu, keď mu je toto vyhlásenie doručené.

12. § 448 ods. 1 BGB s názvom „Náklady na dodanie a porovnateľné náklady“ znie takto:

…

13. Žalovaná vo veci samej je spoločnosťou, ktorá sa špecializuje na zásielkový obchod. Vo všeobecných obchodných podmienkach tejto spoločnosti je stanovené, že za dodanie paušálnu spotrebiteľ znáša sumu vo výške 4,95 eura a že v prípade odstúpenia od zmluvy 18. Ak by sa však smernica 97/7 vykladala si dodávateľ túto sumu ponechá. v tom zmysle, že bráni tomu, aby náklady na dodanie boli v prípade odstúpenia od zmluvy uložené spotrebiteľovi, § 312d ods. 1, § 357 ods. 1 prvá veta a § 346 ods. 1 BGB by sa museli vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s touto smernicou v tom zmysle, že dodáva- teľ musí spotrebiteľovi nahradiť náklady na dodanie tovaru. 14. Žalobca vo veci samej je združením spot- rebiteľov, ktoré bolo riadne založené podľa nemeckého práva. Proti žalovanej vo veci samej podal návrh na zdržanie sa konania, teda aby v prípade odstúpenia od zmluvy upustila od uloženia povinnosti spotrebite- ľovi znášať náklady na dodanie tovaru.

19. Aj keď časť nemeckej právnej náuky podporuje výklad smernice 97/7, ktorý je priaznivý pre spotrebiteľa, vnútroštátny súd sa domnieva, že nie je schopný s požadova- nou presnosťou určiť, či sa táto smernica má 15. Prvostupňový súd návrhu žalobcu vo veci vykladať v tomto zmysle. samej vyhovel.

16. Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku 20. V tejto súvislosti uvádza viacero tvrdení podala žalovaná vo veci samej, Oberlandsge- formulovaných niektorými autormi, ktorí richt Karlsruhe zamietol. zhodne zastávajú opačný názor.

I - 3055

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-511/08

„Má sa článok 6 ods. 1 [prvý pododsek] druhá veta a článok 6 ods. 2 smernice 97/7 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej je možné spotrebi- teľa zaviazať, aby znášal náklady na dodanie tovaru aj v prípade, že od zmluvy odstúpil?“ 22. Po druhé, článok 6 ods. 2 prvú vetu smernice 97/7 by bolo možné vykladať v tom zmysle, že nevylučuje, aby v prípade odstú- penia od zmluvy dodávateľ uplatňoval pro- tinároky s účelom získanť náhradu hodnoty plnení, ktoré spotrebiteľ užil, avšak na základe ich povahy ich nemôže vrátiť. S uvedeným článkom je teda zlučiteľné pripustiť, že doda- nie je plnením dodávateľa, na základe ktorého spotrebiteľ musí ako náhradu vrátiť hodnotu 25. Žalobca vo veci samej, nemecká, špa- vo výške nákladov na dodanie, a že o tieto nielska, rakúska a portugalská vláda, ako aj náklady na dodanie sa znižuje povinnosť Komisia Európskych spoločenstiev predložili dodávateľa spätne vrátiť obdržané platby. v zmysle článku 23 Štatútu Súdneho dvora

I - 3056

HEINRICH HEINE

svoje písomné pripomienky. Prednesy týchto predaja alebo poskytovania služieb na diaľku účastníkov konania boli vypočuté počas organizovaného dodávateľom, ktorý používa pojednávania 29. októbra 2009, s výnimkou výlučne prostriedky komunikácie na diaľku 3. prednesov španielskej, rakúskej a portugal- skej vlády, ktoré na tomto pojednávaní neboli zastúpené.

28. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že na to, aby zmluva spadala do pôsobnosti IV — Posúdenie smernice 97/7, musia pri uzatvorení tejto zmluvy nevyhnutne existovať tieto dva roz- hodujúce prvky 4. Plnenie takejto zmluvy, pre- dovšetkým pokiaľ ide o zásielkový predaj, ako je to vo veci samej, totiž nevyhnutne zahŕňa nutnosť zaslať tovar spotrebiteľom. Túto sku- točnosť je prípadne potrebné zohľadniť pri posúdení uloženia povinnosti znášať náklady 26. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd na dodanie v prípade odstúpenia od zmluvy. v podstate pýta, či sa ustanovenia článku ods. 1 prvého pododseku druhej vety a článku 6 ods. 2 smernice 97/7 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej práv- nej úprave, na základe ktorej musí v rámci zmluvy na diaľku spotrebiteľ znášať náklady na dodanie tovaru v prípade, že tento spot- rebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

32. Pokiaľ ide o kontext predmetných usta- novení, prvá veta článku 6 ods. 1 prvého pododseku smernice 97/7 priznáva spotre- biteľovi rozsiahle a bezpodmienečné právo 30. Najskôr je potrebné pripomenúť, že na odstúpenie od zmluvy, keď stanovuje, že podľa ustálenej judikatúry z potreby jed- spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy „bez notného uplatňovania práva Spoločenstva penalizácie a bez udania dôvodu“. Druhá veta vyplýva, že znenie ustanovenia práva Spo- toho istého článku 6 ods. 1 prvého pododseku ločenstva, ktoré neobsahuje žiadny výslovný potvrdzuje túto myšlienku, že uplatnenie odkaz na právo členských štátov s cieľom práva na odstúpenie od zmluvy nesmie mať určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade negatívne dôsledky pre spotrebiteľa, v zásade vyžaduje autonómny výklad v celej keď spresňuje, že jediné náklady, ktoré môžu Európskej únii, ktorý musí zohľadňovať kon- spotrebiteľovi vzniknúť v súvislosti s uplatne- text ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou ním svojho práva na odstúpenie od zmluvy, právnou úpravou 5. sú priame náklady spojené s vrátením tovaru. Výraz „jediné náklady“ vyžaduje doslovný výklad a priznáva tejto výnimke jedinečnosť.

31. Zákonodarca Spoločenstva, ktorý použil 33. Článok 6 ods. 2 prvá veta smer­ pojem „náklady“, ktorý je uvedený v článku 6 nice 97/7 stanovuje povinnosť dodávateľa vrátiť ods. 1 a 2 smernice 97/7, ho pritom nepoužil

6 — Výraz „náklady na dodanie“ sa objavuje len v článku 4 ods. 1 5 —  Pozri najmä rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, písm. d) smernice 97/7, ktorý uvádza právo spotrebiteľa, aby Zb. s. 107, bod 11; a z 19. septembra 2000, Linster, C-287/98, pred uzatvorením zmluvy na diaľku mal k dispozícii infor- Zb. s. I-6917, bod 43. mácie týkajúce sa týchto nákladov.

34. Výraz „zaplatené čiastky“, ktorý je pou- žitý v tomto odseku, teda zahŕňa nielen kúpnu cenu tovaru alebo odmenu za poskyt- nutú službu, ale tiež čiastky, ktoré spotrebiteľ zaplatil dodávateľovi v súvislosti s uzatvore- 36. Systematický výklad uvedenej smer- ním alebo plnením zmluvy na diaľku, vrátane nice takisto podporuje široký rozsah výrazu nákladov na dodanie. „zaplatené čiastky“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že táto smernica výslovne používa pojem cena vo viacerých ustanove- niach, okrem iného v súvislosti s informač- nou povinnosťou [článok 4 ods. 1 písm. c)], v rámci výnimiek z možnosti uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy (článok 6 ods. 3 druhá zarážka), a pokiaľ ide o účinky odstú- penia od zmluvy na diaľku na zmluvu o úvere (článok 6 ods. 4 prvý pododsek prvá a druhá zarážka). Zákonodarca Spoločenstva naopak v článku 6 ods. 2 prvej vete smernice 97/7 tento pojem nepreberá, ale používa nepo- 35. Pokiaľ ide o pripomienky nemeckej chybne širší výraz „zaplatené čiastky“. vlády, podľa ktorých pod výraz „zaplatené čiastky“ spadá len cena tovaru alebo služieb ako protiplnenie spotrebiteľa za hlavné plne- 7 — Nemecká verzia („geleisteten Zahlungen“), anglická verzia nie dodávateľa, je potrebné poznamenať, že („sums paid“), španielska verzia („sumas abonadas“) a talian- ska verzia („somme versate“) smernice 97/7 rovnako použí- tieto pojmy sú v článku 6 ods. 2 prvej vete vajú pre tento výraz množné číslo.

I - 3059

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-511/08

37. Neexistuje teda nijaký dôvod, ktorý by s ohľadom na všetky náklady súvisiace s uza- odôvodňoval stanovisko, podľa ktorého sa tvorením alebo plnením zmluvy na diaľku. dosah výrazu „zaplatené čiastky“ obmedzuje len na cenu tovaru alebo služieb, ktorá by nevyhnutne vylúčila povinnosť nahradiť ďal- šie zmluvné náklady, ktoré spotrebiteľ zapla- til dodávateľovi v súvislosti so zmluvou na diaľku.

I - 3060

HEINRICH HEINE

„v súvislosti s“ 8, nič to nemení na tom, že to ktorého „náklady, ak existujú, znášané spot- tak nie je v prípade španielskej ani talianskej rebiteľom pri uplatnení jeho práva na odstú- verzie, ktoré odkazujú len na spotrebiteľa, penie od zmluvy, musia byť obmedzené ktorý uplatňuje 9 svoje právo na odstúpenie na priame náklady, ktoré vznikli vrátením od zmluvy 10. tovaru“ 12. Významnou skutočnosťou je to, že výraz „pri uplatnení“ je použitý v tých istých jazykových verziách smernice 97/7, v ktorých je v článku 6 tejto smernice pou- žitý výraz „v súvislosti s“. Súdny dvor, ktorý vykonal ten istý odkaz na toto odôvodnenie č. 14, v rozsudku Messner uviedol, že zákaz uložiť spotrebiteľovi iné náklady ako tie, ktoré priamo vyplývajú z vrátenia tovaru, ktorý je stanovený v článku 6 smernice 97/7, má za cieľ zabezpečiť, aby právo na odstúpenie od 42. Vzhľadom na túto okolnosť je potrebné zmluvy „nebolo len formálne“ 13, keďže v prí- uplatniť ustálenú judikatúru, podľa ktorej pade neexistencie takéhoto zákazu by spot- v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými rebiteľ mohol byť od využitia tohto práva verziami ustanovenia práva Spoločenstva je odradený 14. potrebné vykladať ho s ohľadom na účel práv- neho predpisu, ktorého je súčasťou 11.

43. V tejto súvislosti možno vychádzať z odôvodnenia č. 14 smernice 97/7, podľa 44. Ak cieľom uvedeného článku 6 smer- nice 97/7 je neodradzovať spotrebiteľa od

I - 3061

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-511/08

uplatnenia svojho práva na odstúpenie od slobodne zvoliť medzi rôznymi možnos- zmluvy, nie je možné vykladať tú istú smer- ťami, a to či kúpený tovar sám odoberie, čím nicu v zmysle, že oprávňuje členské štáty sa vyhne nákladom na dodanie, alebo túto k tomu, aby v prípade odstúpenia od zmluvy úlohu zverí spoločnosti podľa svojho výberu, umožnili, že náklady na dodanie bude zná- čím optimalizuje náklady. Naopak v prípade šať spotrebiteľ. Toto uloženie povinnosti zmluvy na diaľku a) o podmienkach a spôso- by nepochybne predstavovalo negatívny boch dodania rozhoduje dodávateľ, b) uza- finančný dôsledok, ktorý by mohol spot- tvorenie zmluvy je podmienené tým, že je rebiteľa odradiť od využitia predmetného možné od nej odstúpiť, a c) spôsob vrátenia práva – a to nielen v prípade nákupu tovaru tovaru si zvolí spotrebiteľ. malej hodnoty, keď náklady na dodanie môžu predstavovať významnú časť sumy zaplatenej spotrebiteľom.

47. Pokiaľ ide o zmluvu na diaľ ku, smer­­ nica 97/7 v snahe čo najlepšie zabezpečiť rovno­váhu rozdelenia nákladov poskytuje člen­ 45. Navyše, ako to Súdny dvor uviedol v tom ským štátom možnosť uložiť spotrebiteľovi istom už citovanom rozsudku Messner, právo povinnosť znášať priame náklady spojené na odstúpenie od zmluvy kompenzuje nevý- s vrátením tovaru, teda finančné dôsledky hodu, ktorá vzniká spotrebiteľovi pri zmluve svojej voľby, pretože ak si spotrebiteľ zvolí na diaľku tak, že mu priznáva zodpoveda- mimoriadne nákladný a neprimeraný spô- júcu lehotu na rozmyslenie, počas ktorej má sob vrátenia tovaru v porovnaní s hodnotou možnosť preskúmať a vyskúšať nadobudnutý tovaru, nie je spravodlivé, aby náklady na toto tovar 15. vrátenie boli uložené dodávateľovi, keďže tento dodávateľ nemá právomoc ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa týkajúce sa spôsobu tohto dodania.

49. Skutočnosť, že dodávateľ znáša náklady na dodanie v prípade, že spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, možno okrem toho vysvetliť z hospodárskeho hľadiska. V prípade zmluvy 52. Toto stanovisko nie je presvedčivé, pre­ na diaľku sa totiž dodávateľ obvykle zbavuje tože nezohľadňuje skutočnosť, že smer­ nevyhnutnosti prevádzkovať obchod alebo nica 97/7 upravuje uloženie povinnosti znášať obchodné priestory, a v dôsledku toho ušetrí náklady len v prípade, ak spotrebiteľ uplatní s tým súvisiace náklady. Finančná záťaž, ktorú právo na odstúpenie od zmluvy. Skutočnosť, pre dodávateľa predstavujú náklady na doda- že dodávateľ je v prípade odstúpenia od nie v prípade odstúpenia od zmluvy – ktorá zmluvy povinný uhradiť náklady na dodanie, sa okrem toho netýka všetkých uzatvorených ktoré zaplatil spotrebiteľ, nijako neovplyv- zmlúv –, je tak vyvážená úsporami, ktoré ňuje otázku uloženia povinnosti znášať tieto dosahuje tým, že neznáša náklady súvisiace náklady pri plnení zmluvy, ktorej úprava s prevádzkovaním obchodu. zostáva v právomoci členských štátov a hos- podárskych subjektov.

50. Z dôvodu všetkých uvedených skutoč- 53. Podobne nie je presvedčivé tvrdenie, ností by bola rovnováha rozdelenia rizík ktoré nemecká vláda uvádza na podporu a nákladov v prípade zmluvy na diaľku, od svojej tézy, keď dodáva, že po prvé smer­ ktorej spotrebiteľ odstúpil – pričom toto nica 97/7, ktorá členským štátom umožňuje, aby odstúpenie od zmluvy je v smernici 97/7 sta- stanovili, že spotrebiteľ bude znášať náklady novené v prospech spotrebiteľa –, narušená, na dodanie, má za cieľ vytvoriť pre spotre- ak by spotrebiteľ musel nad rámec priamych biteľa situáciu zodpovedajúcu situácii spot- nákladov spojených s vrátením tovaru, kto- rebiteľa, ktorý musí pri nákupe v obchode rých náhradu môžu spotrebiteľovi uložiť člen- alebo v butiku znášať náklady na cestu do ské štáty, znášať aj náklady na dodanie tovaru. obchodu, a že po druhé nie je spravodlivé

57. Pokiaľ ide o právne dôsledky odstúpenia od zmluvy, a osobitne o povinnosť vzájom- ného vrátenia plnenia, ktoré zmienil vnútro- štátny súd, ako aj nemecká vláda, je potrebné 55. Na jednej strane, zatiaľ čo náklady na v prejednávanej veci preskúmať uplatni- cestu do obchodu predstavujú z právneho teľnosť judikatúry stanovenej v rozsudku hľadiska náklady, ktoré súvisia s prípravou Schulte 16. V tomto rozsudku Súdny dvor a uzatvorením zmluvy, náklady na dodanie v súvislosti s povinnosťou vrátenia vecí do ich vznikajú vždy v štádiu plnenia zmluvy. pôvodného stavu uviedol, že smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov 17 nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava v prí- pade odstúpenia od zmluvy o hypotekárnom úvere stanovila spotrebiteľovi povinnosť nielen splatiť prijaté sumy na základe tejto zmluvy, ale navyše zaplatiť veriteľovi úroky uplatňované na trhu 18.

56. Na druhej strane účelom cesty spot- rebiteľa do obchodu je nadviazať kontakt 16 — Rozsudok z 25. októbra 2005, C-350/03, Zb. s. I-9215. s dodávateľom a náklady, ktoré pri ceste 17 — Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262. vzniknú, znáša spotrebiteľ. Z dôvodu týchto 18 — Rozsudok Schulte, už citovaný, bod 93.

I - 3064

HEINRICH HEINE

58. Túto judikatúru nemožno v prejednáva- jednoduchej povinnosti vrátenia uvedenej nej veci v súvislosti s náhradou nákladov na v článku 5 ods. 2 smernice 85/577 19. Tento dodanie po odstúpení od zmluvy na diaľku článok stanovuje vyššiu ochranu spotrebiteľa uplatniť, a to z troch dôvodov. z dôvodu jeho nepriaznivého postavenia súvi- siaceho s osobitosťami zmluvy na diaľku, keď tomuto spotrebiteľovi v prípade odstúpenia od zmluvy poskytuje právo na úplnú náhradu súm bez akýchkoľvek výdavkov, ktoré boli dodávateľovi zaplatené, teda právo, ktoré ide nad rámec jednoduchého vrátenia vecí do ich pôvodného stavu.

ustanovenia len na účely zabezpečenia vyš- dodanie. Táto téza naráža na skutočnosť, že šej úrovne ochrany spotrebiteľa. Vnútro- článok 6 uvedenej smernice obsahuje usta- štátne pravidlo, podľa ktorého kupujúci znáša novenia týkajúce sa vrátenia nákladov súvi- náklady na dodanie v prípade, že odstúpi od siacich so zmluvou na diaľku a že v dôsledku zmluvy, pričom mu teda nie sú v plnom roz- toho pravidlo týkajúce sa uloženia povinnosť sahu vrátené sumy, ktoré zaplatil dodávate- znášať náklady, vrátane nákladov na dodanie, ľovi, nemožno kvalifikovať ako ustanovenie, možno kvalifikovať ako „ďalšiu“ podmienku ktorého cieľom je zabezpečiť spotrebiteľovi alebo opatrenie nasledujúce po uplatnení vyššiu úroveň ochrany, ako je úroveň ochrany práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré táto stanovená v uvedenej smernici. smernica neupravuje.

64. Navyše sa nezdá presvedčivé ani neskor- 65. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy šie tvrdenie, ktoré uviedla nemecká vláda, zastávam názor, že druhá veta článku 6 ods. 1 podľa ktorého odôvodnenie č. 14 smer­ prvého pododseku smernice 97/7 a odsek 2 nice 97/7, ktoré spresňuje, že „určenie ostatných toho istého článku 6 tejto smernice sa majú podmienok a opatrení nasledujúcich po vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštát- uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy nej právnej úprave, na základe ktorej musí je vecou členských štátov“, ponecháva na v rámci zmluvy na diaľku spotrebiteľ po tom, voľnej úvahe členských štátov, aby upravili ako uplatnil svoje právo na odstúpenie od otázku uloženia povinnosti znášať náklady na zmluvy, znášať náklady na dodanie tovaru.

I - 3067