C-518/08

4 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech 1 — Jazyk prednesu: angličtina. autora pôvodného umeleckého diela (Ú. v. ES L 272, s. 32; 2 — Pozri vyhlásenie ministra kultúry Assemblée nationale fra- Mim. vyd. 17/001, s. 240). Hoci pojem „droit de suite“ je nçaise (francúzske národné zhromaždenie) zo 16. marca v angličtine veľmi rozšírený, osobitne v anglickom znení 2006 (http://www.assemblee-nationale.fr/12/cri/2005-2006/ Bernského dohovoru, budem naďalej používať pojem „právo 20060175.asp). na ďalší predaj“, ktorý je uvedený v smernici. 3 — Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel 5 — Je zaujímavé, že samotný Dalí bol hlboko ovplyvnený maľbou z 9. septembra 1886, revidovaný v Bruseli 26. júna 1948. L’Angélus a v roku 1963 uverejnil dlhý „paranoidno-kritický“ Všetky členské štáty Európskej únie sú stranami tohto výklad tohto diela pod názvom Le mythe tragique de l’Angé- dohovoru. lus de Millet.

I - 3093

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-518/08

5. V súlade s francúzskym právom boli grafických a výtvarných umeleckých diel práva na ďalší predaj Dalího umeleckých diel podiel na ekonomickom úspechu ich pôvod- vo Francúzsku vyberané v prospech týchto ných umeleckých diel“ a pomáhať „vyrovnať nepriamych dedičov. Spor nastal medzi špa- rovnováhu medzi ekonomickou situáciou nielskou spoločnosťou vyberajúcou poplatky autorov grafických a výtvarných umeleckých v prospech Španielska, ktorá bola zastúpená diel a ekonomickou situáciou iných tvorcov, nadáciou založenou Dalím pred svojou smr- ktorí majú úžitok z následného používania ťou, a francúzskou organizáciou kolektívnej ich diel“. správy, ktorá platila poplatky jeho nepriamym dedičom.

členskými štátmi majú priamy negatívny práva, ktoré majú najpriamejší dopad na dopad na riadne fungovanie vnútorného fungovanie vnútorného trhu“. trhu s umeleckými dielami, ako ho požaduje článok 14 zmluvy“, zatiaľ čo odôvodnenie č. 11 poznamenáva, že harmonizácia práv- nych predpisov členských štátov o práve na ďalší predaj prispieva k dosiahnutia základ- ných slobôd na vnútornom trhu. V dôsledku toho je podľa odôvodnenia č. 13 „potrebné odstrániť existujúce rozdiely medzi zákonmi, ak majú deformačný účinok na fungovanie 11. Podobným spôsobom, ale presnejšie, vnútorného trhu, a zabrániť vzniku nových odôvodnenie č. 27 stanovuje: „Osoby majúce rozdielov tohto druhu“, ako záujem, ktorý je nárok na poplatky za poskytnutie práv musia v podstate viackrát zopakovaný v odôvodne- byť špecifikované s riadnym prihliadnutím niach č. 14 a č. 15. Osobitne podľa odôvodne- na zásadu subsidiarity; nie je vhodné prijať nia č. 23 si efektívne fungovanie vnútorného opatrenia na základe tejto smernice vo vzťahu trhu s dielami moderného a súčasného ume- k zákonom o nástupníctve členských štátov; nia vyžaduje stanovenie jednotných sadzieb avšak právni nástupcovia autora musia mať v najširšom možnom rozsahu. možnosť úplne využiť právo na ďalší predaj po jeho smrti…“

12. Z hmotnoprávnych ustanovení smernice článok 1 ods. 1 stanovuje, že členské štáty „udelia v prospech autora pôvodného ume- leckého diela právo na ďalší predaj, ktoré bude definované ako nescudziteľné právo a kto- rého sa nemožno vzdať, a to ani vopred, na poplatky za poskytnutie práv, vychádzajúce z predajnej ceny získanej za každý ďalší predaj diela po prvom prevode diela autorom“.

B — Francúzska právna úprava

2. Výnimkou z odseku 1 členské štáty, ktoré neuplatňujú právo na ďalší predaj (ku dňu nadobudnutia platnosti uvedenému v článku 13), nebudú musieť počas obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 1. januára 2010, uplatniť právo na ďalší predaj v prospech právnych nástupcov umelca po jeho smrti. 17. Právo na ďalší predaj je vo francúzskej právnej úprave zakotvený už od roku 1920. 8 Príslušné ustanovenie bolo viac-menej zme- 6 — Táto poznámka pod čiarou nemá z hľadiska slovenského pre- nené a doplnené v roku 2006 na účely úplného kladu návrhov význam. 7 — Pozri článok 1 ods. 1 smernice Rady č. 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (Ú. v. ES L 290, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) nahradený článkom 1 ods. 1 smernice 8 — Loi du 20 mai 1920 frappant d’un droit au profit des artis- Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra tes les ventes publiques d’objets d’art, zrušený a nahradený 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisia- Loi no 57-298 du 11 mars 1957 sur la propriété littéraire et cich práv (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 372, s. 12). artistique.

I - 3096

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

zosúladenia s požiadavkami smernice. 9 Člá- 19. Chcem upozorniť, že túto definíciu nado- nok L.122-8 Code de la proprieté intellec- búdateľov práva na ďalší predaj po smrti tuelle (zákonník duševného vlastníctva) tak autora budem označovať ako „napadnuté v súčasnosti stanovuje: ustanovenie“.

„Autori pôvodných grafických alebo výtvar- ných umeleckých diel, ktorí sú občanmi člen- ského štátu Európskeho spoločenstva alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore majú právo na ďalší predaj, ktoré je nescudziteľným 20. Poradie právnych nástupcov je uvedené právom na výnosy z každého predaja diela v článku 734 a nasl. francúzskeho občian- po prvom prevode diela autorom alebo jeho skeho zákonník a zahŕňa štyri postupné právnym nástupcom…“ skupiny. V každej skupine je dôležitý stupeň príbuzenstva. Nepriami dedičia po šiestom stupni nededia. 11

24. Dalí zomrel ako vdovec v roku 1989 bez toho, aby po sebe zanechal deti, alebo potom- kov, vo svojom závete však ustanovil Španiel- sko za svojho „univerzálneho a absolútneho dediča celého svojho majetku, všetkých svojich práv a umeleckých diel, so snahou o ochranu, šírenie a opatrovanie jeho ume- leckých diel“. Štát prijal toto dedičstvo s tým, II — Skutkový stav, konanie a prejudiciálne že správu a užívanie práv zveril ministerstvu otázky kultúry, ktoré to zverilo nadácii.

28. Z vnútroštátneho spisu je zjavné, že ADAGP neodovzdala žiadne takéto poplatky 26. Od toho dňa ADAGP vyberala a preroz- vybrané odo dňa, kedy bola podaná žaloba, deľovala spoločnosti VEGAP, na účet Nadácie a je ochotná ich vyplatiť ktorémukoľvek Dalí, všetky poplatky za právo užívania diel účastníkovi alebo účastníkom, o ktorých tohto umelca vo Francúzsku – s výnimkou tribunal de grande instance rozhodne, že poplatkov za poskytnutie práva, ktoré boli sú oprávnení. Tvrdí, že poplatky vyplatené vyberané v prospech nepriamych dedičov šiestim nepriamym dedičom, oprávneným na a ktoré im spočiatku aj vyplácala. základe francúzskeho práva, musia byť, ak je to primerané, vrátené. Pribral preto do kona- nia dedičov ako ďalších účastníkov konania na strane žalovaného, hoci ani jeden z nich sa na súd nedostavil.

27. Dňa 28. decembra 2005 podala nadácia a VEGAP žalobu proti ADAGP na Tribunal de grande instance v Paríži. Tvrdili, že podľa francúzskej a španielskej zásady voľby práva sa dedenie hnuteľného majetku Dalího spra- 29. Tribunal de grande instance uvádza, že vuje španielskym právom, pretože v čase Francúzsko si ponechalo len právo na ďalší svojej smrti bol španielskym štátnym prís- predaj v prospech dedičov zo zákona, zatiaľ lušníkom s bydliskom v Španielsku. Nadácia čo smernica stanovuje, že sa má vyplatiť je preto jedinou, ktorá má nárok na poplatky „právnym nástupcom“ zosnulého umelca. za poskytnutie všetkých práv k dielam Dalího Pýta sa, či to umožňuje smernica v rámci

I - 3099

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-518/08

I - 3100

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

nezlučiteľnosť medzi francúzskou právnou dvoru je však jasné, že nadácia a VEGAP sa úpravou a smernicou, ale na uplatniteľnosť proti ADAGP alebo Dalího dedičom v konaní španielskej, nie francúzskej právnej úpravy, vo veci samej neodvolávajú na smernicu. Zdá týkajúcej sa určenia nadobúdateľov práva na sa skôr, že tribunal de grande instance nastolil ďalší predaj. otázku ex offo a že tvrdenie nadácie a VEGAP o nezlučiteľnosti napadnutého ustanovenia so smernicou bolo uvedené až v ich pripomien- kach predložených Súdnemu dvoru.

A — „Horizontálny priamy účinok“

oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu smernice, aby dosiahol výsledok, ktorý táto poriadku každého členského štátu, aby určil smernica sleduje, 18 je pozitívnym impulzom príslušné súdy a upravil procesné podmienky na to, aby takéto otázky predkladal. žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva EÚ, za pred- pokladu, že takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako podmienky vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že jednak nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom EÚ (zásada efektivity). Právo EÚ preto bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré tým, že znemožňuje vnútroštátnemu súdu, aby ex 40. V prejednávanej veci je na francúzskej offo posúdil, či vnútroštátne právne predpisy právnej úprave, aby určila, či tribunal de sú zlučiteľné s ustanoveniami práva EÚ, poru- grande instance je príslušný predložiť návrh šuje obidve tieto zásady. Právo EÚ však nevy- na začatie prejudiciálneho konania týkajúci žaduje, aby vnútroštátny súd uplatnil ex offo sa zlučiteľnosti napadnutého ustanovenia so takýto dôvod, v prípade ak žiadna z týchto smernicou a či môže toto ustanovenie zohľad- zásad nie je dotknutá. 17 niť. V tomto zmysle, ak by sa preukázalo, že ustanovenie je nezlučiteľné so smernicou, potom by sa pravdepodobne nemohlo uplat- niť, pretože jeho doslovné znenie je možné len ťažko vykladať v tom zmysle, že zahrnuje dedičov zo závetu a že povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom EÚ nemôže slúžiť ako základ výkladu vnútroštát- neho práva contra legem. 19

B — Uplatniteľnosť ratione temporis smernice

45. Pokiaľ ide o povinnosť zlučiteľného výkladu, existuje všeobecná povinnosť vnút- roštátnych súdov vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej možnej miere v súlade so smer- nicou len odo dňa uplynutia lehoty na jej 42. ADAGP vyberala odmeny z predaja prebratie. 20 V danom období sa členské štáty Dalího diel od 17. októbra 1997. Smernica musia (opäť v čo najväčšej možnej miere) nadobudla účinnosť 13. októbra 2001 a člen- zdržať takého výkladu, ktorý by po uplynutí ským štátom bola uložená povinnosť prijať lehoty na prebratie hrozil, že vystaví vážnemu nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie súladu nebezpečenstvu dosiahnutie výsledku, ktorý so smernicou do 1. januára 2006 (s mož- sleduje táto smernica. 21 nosťou určitých dočasných výnimiek podľa článku 8 ods. 2 a 3, a to až do 1. januára 2010 alebo do 1. januára 2012, ktoré sú predme- tom druhej prejudiciálnej otázky predloženej vnútroštátnym súdom).

46. Ako som však už uviedla, jednoznačné znenie napadnutého ustanovenia je možné

43. Výklad smernice je v tomto zmysle relevantný pre obdobie po 1. januári 2006. 20 — Pozri rozsudky Súdneho dvora z 18. decembra 1997, Inter- Smernica však nemôže mať žiadnu priamu -Environnement Wallonie, C-129/96, Zb. s. I-7411, najmä body 43 až 45; zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C-212/04, relevantnosť pre obdobie pred 13. októbrom Zb. s. I-6057, body 114 a 115. 2001, ani pre obdobie medzi týmito dvoma 21 — Pozri rozsudky Adeneler, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 123; z 23. apríla 2009, VTB-VAB a Galatea, dátumami. C-261/07 a C-299/07, Zb. s. I-2949, bod 39.

23 — Pozri naposledy Rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 47. Hlavným tvrdením nadácie a VEGAP 2009, Compañía Española de Comercialización de Aceite a i., C-505/07, Zb. s. I-8963, bod 26. v konaní vo veci samej, ako aj v konaní pred 24 — Počas Haagskej konferencie medzinárodného súkromného Súdnym dvorom a španielskej vlády pred práva bol spísaný Dohovor o rozhodnom práve pre dedič- skú postupnosť po poručiteľovi z 1. augusta 1989 — ale Súdnym dvorom je, že totožnosť „právnych z členských štátov Európskej únie bol podpísaný len Luxem- nástupcov“ Salvadora Dalího po jeho smrti burskom a Holandskom a ratifikovaný len Holandskom. Mesiac pred pojednávaním v tejto veci uverejnila Komisia sa musí určiť na základe španielskeho, a nie návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právo- moci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí francúzskeho práva, pretože dedenie jeho a úradných listín vo veciach dedenia a zavedení európskeho dedičského osvedčenia [KOM(2009) 154 v konečnom znení zo 14. októbra 2009] — nie je však potrebné pripomínať, že tento návrh má k záväznej podobe ešte ďaleko. Článok 3 a nasl. Haagského dohovoru a článok 16 a nasl. návrhu 22 — Pozri naposledy rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra Komisie by, ak by sa uplatnili, znamenali, že dedičstvo Sal- 2009, ČEZ, C-115/08, Zb. s. I-10265, bod 140. vadora Dalího by sa spravovalo španielskym právom.

I - 3104

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

51. V dôsledku toho, ak na súde členského štátu, v ktorom boli vyberané poplatky za poskytnutie práv nastane spor týkajúci sa totožnosti nadobúdateľa alebo nadobúdate- ľov práva na ďalší predaj diela po autorovej smrti, potom tento súd bude musieť uplatniť právne normy, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva rozhodné pre predmet sporu. Vzhľa- dom na chýbajúce osobitné ustanovenie je možné dospieť k záveru, že hmotnoprávne ustanovenia akéhokoľvek vnútroštátneho práva budú určené kolíznymi normami upra- vujúcimi dedičské konanie. 50. Pojem „právni nástupcovia“ autora nie je v smernici nikde definovaný. Nepriamo, avšak jasne je v odôvodnení č. 27 jeho definícia ponechaná vnútroštátnemu právu s odkazom najmä na dedičskú právnu úpravu členských štátov. Ako to jasne vyplýva zo skoršej judi- katúry, išlo o spoločný zámer Komisie a Rady počas zákonodarného procesu. 25 Kým Parla- ment predložil pozmeňovací návrh k tomuto ustanoveniu, bolo rozhodnuté, že zásada 52. Zo skutočnosti, že cieľom smernice nie subsidiarity vyžaduje, aby totožnosť nadobú- je zasahovať do vnútroštátneho práva a že dateľov práv po autorovej smrti bola určená vnútroštátnym právom a že nesmie nijakým 26 — Pozri správu z prvého čítania v Európskom parlamentu z 3. februára 1997 (dokument A4-0030/97), odôvodnenie, bod IV A 2, a správu z druhého čítania z 29. novembra 2000 25 — Pozri najmä pripomienky Rady z 5. júna 2000 k jej spo- (dokument A5-0370/2000), odôvodnenie, oddiel III, ôsmy ločnej pozícii z 22. mája 2000 (7484/00 ADD 1), bod 23, bod. a stanovisko Komisie z 24. januára 2001 o pozmeňovacích 27 — Pozri teraz článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie návrhoch Európskeho parlamentu k spoločnej pozícii Rady (ďalej len „ZFEÚ“). [KOM(2001) 47 v konečnom znení], bod 3.1.2(b). 28 — Pozri teraz článok 67 ZFEÚ.

58. Smernica nedefinuje „právnych nástup- cov“ umelca po jeho smrti. Ponecháva definí- 55. Za predpokladu, že podľa výsledku tejto ciu vnútroštátnej právnej úprave a nepriamo analýzy sa napadnuté ustanovenie v konaní a najmä (nie však výlučne) vnútroštátnemu

I - 3106

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

dedičskému právu. Rozdiely medzi vnútro- predajcov vzdať sa podielu na cene získanej štátnymi právnymi systémami, pri ktorých za umelecké dielo. Súhlasila by som s Komi- nie je možné očakávať, že ovplyvnia fungo- siou, že po prijatí smernice je pravdepodob- vanie vnútorného trhu, môžu zostať nepo- nosť, že predajcovia budú vyzvaní k voľbe všimnuté. 29 Neexistuje tak jednotná skupina členského štátu, v ktorom predávajú so zre- „právnych nástupcov“ a členské štáty môžu teľom na totožnosť osôb majúcich nárok na prijať alebo si zachovať akúkoľvek definíciu, poplatky za poskytnutie práv – faktor, ktorý pri ktorej nemožno očakávať takýto účinok. nemá vplyv na sumu, ktorá bude zaplatená a ktorý v skutočnosti nemusí byť predajcovi známy – zanedbateľná a nie je možné očaká- vať, že by ovplyvnila fungovanie vnútorného trhu. V tomto zmysle ma tvrdenie španielskej vlády, ktoré predniesla na pojednávaní, že predaje by sa mohli sústreďovať v tých člen- ských štátoch, v ktorých nie sú žiadni „právni nástupcovia“ umelca nepresvedčilo, ale skôr zaskočilo. Aj keď nie je žiadne ďalšie špeci- fické ustanovenie upravené v jednotlivom vnútroštátnom systéme, je zjavné, že majetok po zosnulom umelcovi vždy niekomu pri- 59. Hlavným záujmom, ako to vyplýva z odô- padne, hoci aj štátu ako ultimus haeres. vodnenia č. 9 smernice, 30 bolo vyhnúť sa situ- ácii, v ktorej by predaje umeleckých diel boli sústredené do členských štátov, v ktorých sa právo na spätný predaj neuplatní, alebo je menej výhodné, na úkor aukčných domov alebo iných dodávateľov v členských štátoch, ktorí sa snažili umožniť pôvodnému umelcovi (alebo ktorýmkoľvek jeho dedičom) podieľať sa na ziskoch z rastúcej hodnoty umeleckých diel.

62. Ak je napadnuté ustanovenie tým, ktoré vylučuje uplatnenie kolíznych noriem týka- 64. Na pojednávaní prebehla diskusia o tom, júcich sa dedenia, potom neexistuje dôvod, či aj napriek tomu, že smernica ponecháva prečo by nemohlo vylúčiť niektoré osoby, definovanie „právnych nástupcov“ vnútro- ktoré by mali byť oprávnené podľa dedič- štátnemu právu, by členským štátom nemala ského práva. V každom prípade takéto vylú- byť uložená povinnosť dodržiavať právne čenie nemôže narušiť fungovanie vnútorného predpisy dedičského práva ostatných člen- trhu. ských štátov v duchu lojálnej spolupráce alebo skôr v duchu „dorozumenia medzi členskými štátmi“ pri vytváraní tejto definície. Obá- vam sa však, že takýto prístup by sa nebez- pečne priblížil „zákulisnej harmonizácii“ dedičského práva alebo kolíznych právnych noriem, čo však už nespadá do pôsobnosti tejto smernice – a to z hľadiska jej právneho základu, ako aj z hľadiska výslovného legisla- tívneho zámeru.

63. Ani tu neexistuje dôvod pre rozdielny prístup, ak samotné napadnuté ustanovenie je hmotnoprávnym ustanovením dedičského práva. Sloboda jednotlivca nakladať so svo- jím majetkom po smrti sa môže v jednotli- vých právnych systémoch líšiť a rôzne právne normy či mechanizmy môžu obmedziť mož- nosť dediť mimo, napríklad okruhu dedičov zo zákona, alebo potomkov a/alebo žijúcej manželky/žijúceho manžela. Rozlíšenie uve- dené v napadnutom ustanovení podľa môjho 65. Z obidvoch vyššie uvedených bodov názoru spadá do tejto oblasti, a teda aj do vyplýva, že úloha smernice je obmedzená rámca zákonných možností voľby vo vnútro- na odstránenie narušenia súťažného pros- štátnom dedičskom práve, na ktoré smernica tredia v rámci vnútorného trhu. Vzájomné

31 — Niekto by sa mohol pýtať, prečo by sa takéto ustanovenie malo uplatňovať len pre právo na ďalší predaj a nie naprí- klad pre autorské práva literárnych diel (v odpovedi by sa najskôr odkazovalo na skutočnosť, že právo na ďalší predaj je na rozdiel od autorského práva právom neprevoditeľným 70. V každom prípade tieto výnimky len a nescudziteľným). Diskusia by sa mohla v tejto prejedná- umožňujú členským štátom neuplatniť právo vanej veci ešte vyhrotiť, ak by Salvadora Dalího neprežili dedičia šiesteho stupňa alebo bližšieho, pretože potom by na ďalší predaj v prospech právnych nástup- právo na ďalší predaj bolo vyberané francúzskym štátom aj napriek skutočnosti, že Dalí trval výslovne na tom, aby tieto cov po umelcovi; netýkajú sa otázky uplatne- práva pripadli španielskemu štátu. nia len na úzku skupinu nadobúdateľov práv.

I - 3109

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-518/08

Návrh

71. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Tribunal de grande instance, Paris, takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela nebráni vnútroštát- nemu ustanoveniu, podľa ktorého právo na ďalší predaj po autorovej smrti prechádza len na dedičov zo zákona, s výnimkou dedičov zo závetu a právnych nástupcov.