C-533/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 28. januára 2010 1

I — Úvod 1 Bude preto potrebné si položiť otázku, či Súdny dvor má právomoc vykladať CMR, prípadne ako treba vykladať ustanovenia článku 31 tohto dohovoru, ktoré sa týkajú litispendencie a výkonu cudzích rozsudkov.

1. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- nia, ktorý podal Hoge Raad (Holandsko), sa týka vzťahu medzi nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občian- II — Právny rámec 4 skych a obchodných veciach 2 na jednej strane a Dohovorom o prepravnej zmluve v medzi- národnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol podpísaný 19. mája 1956 v Ženeve 3, na strane druhej.

A — CMR

I - 4110

TNT EXPRESS NEDERLAND

č. 44/2001, t. j. Bruselského dohovoru z ro- na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť. ku 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhod- nutí v občianskych a obchodných veciach 5, v čase, keď bol tento dohovor ešte v platnos- ti. 6 Medzičasom ho ratifikovali všetky členské štáty. 2. Ak sa v spore uvedenom v odseku 1 tohto článku prejednáva žaloba pred súdom prí- slušným podľa uvedeného odseku alebo ak v takom spore tento súd vyniesol rozsudok, nemožno podať z toho istého dôvodu medzi tými istými stranami novú žalobu, iba ak roz- 4. Podľa článku 31 ods. 1 CMR: hodnutie súdu, pred ktorým sa prejednáva prvá žaloba, nie je vykonateľné v štáte, v kto- rom sa podáva nová žaloba.

„1. Spory vzniknuvšie z prepráv podliehajú- cich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, 3. Ak sa stal v spore uvedenom v odseku 1 pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štá- tohto článku rozsudok vynesený súdom nie- tov určených dohodou strán, na súdoch toho ktorého zo zmluvných štátov v tomto štáte štátu, na území ktorého vykonateľným, stáva sa vykonateľným aj vo všetkých ostatných zmluvných štátoch, len čo boli splnené v príslušnom štáte predpísané formality. Tieto formality však nemôžu byť základom obnovy konania.

a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľ- stvo, ktorých prostredníctvom bola pre- pravná zmluva uzavretá, alebo 4. Ustanovenia odseku 3 tohto článku sa vzťahujú na rozsudky vydané v spornom konaní, na rozsudky v neprítomnosti strán a na súdne zmiery; nevzťahujú sa však na predbežné rozsudky ani na súdne rozhodnu- tia, ktorými sa pri úplnom alebo čiastočnom b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na zamietnutí žaloby ukladá žalobcovi okrem prepravu alebo miestu určené na jej náhrady nákladov konania aj náhrada škody vydanie; a úrokov.

6. Podľa článku 351 ods. 1 a 2 ZFEÚ (pred- tým článok 307 ES): (17) Na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného člen- ského štátu účinné a rýchle. Sledujúce „Ustanovenia tejto zmluvy neovplyvnia práva tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých vykonateľný malo vydať takmer auto- pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce maticky po výlučne formálnej kontrole štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným predložených dokladov bez možnosti, alebo viacerými členskými štátmi na jednej aby súd z úradnej povinnosti skúmal strane a jedným alebo viacerými tretími kraji- ktorýkoľvek z dôvodov nevykonateľ- nami na strane druhej. nosti uvedený v tomto nariadení.

V prípade, že tieto dohody sú nezluči- teľné s touto zmluvou, členský štát alebo …

I - 4112

TNT EXPRESS NEDERLAND

(25) Úcta voči medzinárodným záväzkom, 9. Článok 34 nariadenia č. 44/2001 umož- ktoré členské štáty prijali, znamená, že ňuje odmietnuť uznanie cudzieho rozsudku toto nariadenie nemá vplyv na doho- v týchto prípadoch: vory upravujúce špecifické otázky, kto- rých zmluvnými stranami sú členské štáty.“

„Rozsudok sa neuzná:

10. Článok 35 nariadenia č. 44/2001 dopĺňa 2. Na účely jednotného výkladu sa odsek 1 ďalšie dôvody odmietnutia. Podľa odseku 3 bude uplatňovať takto: tohto nariadenia:

„S výnimkou odseku 1 sa právomoc súdu a) toto nariadenie nebráni súdu členského štátu pôvodu nesmie skúmať. Kritériá, na štátu, ktorý je zmluvnou stranou doho- ktorých sa založila právomoc, sa nesmú skú- voru týkajúceho sa špecifickej veci, aby mať z hľadiska rozporu s verejným poriad- si založil právomoc podľa tohto doho- kom podľa článku 34 bod 1.“ voru, aj keď žalovaný má bydlisko v inom členskom štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Súd konajúci o žalobe však musí vždy uplatniť člá- nok 26 tohto nariadenia;

11. Článok 45 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykona- teľnosti len na základe jedného z uvedených dôvodov. b) rozsudok vydaný súdom členského štátu na základe právomoci založenej podľa dohovoru v špecifickej veci sa uznáva a vykonáva v inom členskom štáte podľa tohto nariadenia.

12. Článok 71 upravuje vzťah medzi nariade- ním č. 44/2001 a dohovormi členských štátov takto:

Ak dohovor v špecifickej veci, ktorého zmluvnými stranami je členský štát pôvodu, ako aj dožiadaný členský štát, upravuje podmienky uznávania a výkonu „1. Toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, rozsudkov, uplatnia sa tieto podmienky. ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty Vždy sa však môžu uplatniť ustanovenia a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie tohto nariadenia, ktoré sa týkajú postupu a výkon rozsudkov v špecifických veciach. pri uznávaní a výkone rozsudkov.“

17. Dňa 6. marca 2007 podala AXA na Rechtbank Utrecht návrh, aby boli rozsudky vydané Landgerichtom vyhlásené za vyko- nateľné v Holandsku, ktorému sa uznesením z 28. marca 2007 o predbežnom opatrení vyhovelo. TNT preto proti nej podala na zá­ 14. Dňa 6. mája 2002 podala TNT na Recht- klade článku 43 nariadenia č. 44/2001 opravný bank Rotterdam žalobu o určenie, že TNT nie prostriedok, ktorému sa však nevyhovelo. je povinná nahradiť spoločnosti AXA Versi- cherung AG (ďalej len „AXA“), ktorá je pois- ťovňou Siemensu, škodu nad strop stanovený v článku 23 CMR [teda 8,33 práva osobitného čerpania za kilogram tovaru (čo v súčasnosti zodpovedá sume vo výške 8,98 eura]. Keďže Rechtbank v rozsudku zo 4. mája 2005 toto tvrdenie odmietla, TNT podala opravný pro- striedok na Gerechtshof te’s-Gravenhage. 18. Z tohto dôvodu podala spoločnosť TNT na Hoge Raad kasačný opravný prostriedok, na ktorého podporu uviedla, že článok 31 CMR umožňuje výnimku zo zákazu skúmať prá- vomoc, ktorý je stanovený v článku 35 ods. 3 nariadenia č. 44/2001. V okamihu, keď TNT podala svoj kasačný opravný prostriedok, 15. Dňa 20. augusta 2004 podala AXA na Gerechtshof te’s-Gravenhage ešte nerozhodol Landgericht München žalobu proti TNT na o opravnom prostriedku, ktorý podala TNT náhradu škody, ktorá vznikla jej klientovi proti rozhodnutiu, ktorým Rechtbank Rotter- z dôvodu straty tovaru. dam zamietla jej negatívnu určovaciu žalobu.

I - 4115

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

19. Za týchto okolností Hoge Raad rozhodol štátov – Dohovoru o prepravnej zmluve predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne v medzinárodnej cestnej nákladnej otázky: doprave (CMR), podpísaného v Ženeve 19. mája 1956, pokiaľ ide o oblasť upra- venú v článku 31 tohto dohovoru?

I - 4116

TNT EXPRESS NEDERLAND

5. Má sa článok 71 ods. 1 nariadenia práva (teda odosielateľ alebo príjemca) môže č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že podať žalobu na náhradu škody a na druhej v prípade kolízie úpravy litispenden- strane dopravca môže podať žalobu o urče- cie v CMR a v nariadení č. 44/2001 má nie, že nemusí zodpovedať za škodu, alebo úprava litispendencie v CMR prednosť prinajmenšom že musí zodpovedať za škodu pred úpravou litispendencie v nariadení len do výšky maximálnej sumy (ide o tzv. č. 44/2001? negatívnu určovaciu žalobu).

6. “Týka sa návrh na určenie v Holandsku a návrh na náhradu škody v Nemecku „toho istého dôvodu“ v zmysle článku 31 22. Súdy štátov, ktoré podpísali CMR a ktoré ods. 2 CMR? rozhodujú o takýchto žalobách, vykladajú úpravu o náhrade škody v CMR odlišným spô- sobom. Výnimku z obmedzenia povinnosti zodpovedať za škodu, ktorú článok 29 CMR stanovuje na základe stupňa zodpovednosti pri vzniku škody, vykladajú niektoré súdy reštriktívne a ostatné súdy extenzívne. 7 20. TNT, holandská, česká a nemecká vláda, Takáto situácia môže viesť strany k tomu, ako aj Európska komisia predložili Súdnemu že budú súperiť, aby čo najrýchlejšie podali dvoru svoje pripomienky. žalobu na každý súd uplatňujúci výklad, ktorý je pre danú stranu najvýhodnejší. 8 Nie je preto zriedkavé, že na súdoch v rôznych štá- toch budú začaté súbežné konania.

IV — Právne posúdenie

23. Aj keď článok 31 ods. 2 CMR stanovuje, že v zásade nemožno podať novú žalobu, pokiaľ konanie už prebieha pred nejakým súdom „z toho istého dôvodu medzi tými A — Úvodné poznámky istými stranami“ (úprava litispendencie), môže sa stať, že budú podané súbežné žaloby,

24. Súdy niektorých štátov, ktoré podpísali CMR, vrátane nemeckých súdov, vykladajú pojem „ten istý dôvod“ reštriktívne. Podľa nich sa vyššie uvedené vzájomné žaloby netý- kajú „toho istého dôvodu“, lebo jedna má za cieľ výlučne získať (negatívne) určenie, zatiaľ čo cieľom druhej je poskytnúť plnenie. Cieľ právnej ochrany, ktorý sleduje žaloba o plne- nie, však ide nad rámec cieľa určovacej žaloby, takže obe tieto žaloby nemajú totožné ciele. Litispendencia negatívnej určovacej žaloby teda nebráni tomu, aby bola podaná žaloba o plnenie. 10 27. V každom prípade konanie vo veci samej, ktoré sa začalo v tejto veci, je už v pokroči- lom štádiu. Nejde priamo o to, či súd, ktorý vo veci rozhoduje, je príslušný rozhodovať o žalobe na náhradu škody, aj keď druhý účastník konania už podal negatívnu určova- ciu žalobu na súdoch iného členského štátu, pretože Landgericht München už vydal vyko- nateľný rozsudok. Jediná otázka, na ktorú musia holandské súdy odpovedať, je otázka, 25. V súlade s týmto stanoviskom sa teda či tento rozsudok možno uznať a vykonať Landgericht München vyhlásil za prís- v Holandsku. Jednou zo základných otázok lušný rozhodnúť o žalobe na náhradu škody, v konaní pred Súdnym dvorom je to, či prá- ktorú podala AXA, hoci negatívna určovacia vomoc súdu pôvodu možno ešte preskúmať žaloba, ktorú podala spoločnosť TNT, sa ešte v tomto rámci. prejednávala v Holandsku.

11 — Pozri napríklad rozsudky Oberster Gerichtshof autrichien (OGH) zo 17. februára 2006 (10 Ob 147/05 y) a Court 9 — Pozri odkazy v Haubold, J.: CMR und europäisches Zivil- of Appeal of England and Wales (Spojené kráľovstvo) verfahrensrecht – Klarstellungen zu internationaler z 23. januára 2001, Andrea Merzario Ltd Internationale Zuständigkeit und Rechtshängigkeit. In: Praxis des Inter- Spedition Leitner Gesellschaft GmbH (EWCA civ. 61, nationalen Privat- und Verfahrensrechts ? IPRax 2006, 224, body 80 až 98 a 103 až 109). 227 a poznámky 24 – 25. 12 — Pozri rozsudky z 8. decembra 1987, Gubisch Maschinen- 10 — BGH, rozsudky z 20. novembra 2003, I ZR 102/02 a I ZR fabrik, 144/86, Zb. s. 4861, body 14 až 19, a zo 6. decembra 294/02, ktoré sú k dispozícii na www.bundesgerichtshof.de. 1994, Tatry, C-406/92, Zb. s. I-5439, body 37 až 45.

B — O prvej prejudiciálnej otázke

33. Článok 71 nariadenia č. 44/2001 umož- ňuje uplatnenie týchto osobitných dohovorov členských štátov tak, že za určitých podmie- 30. Vnútroštátny súd položil svoju prvú nok obmedzuje pôsobnosť nariadenia. otázku s cieľom získať výklad článku 71 naria- denia č. 44/2001, ktorý by mu spresnil vzťah existujúci medzi týmto nariadením a doho- 13 — Návrhy, ktoré boli prednesené 13. júla 1994 vo veci Tatry, už vormi členských štátov, ktoré upravujú súdnu citovanej v poznámke pod čiarou 12, bod 8.

I - 4119

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

34. Ako Súdny dvor vysvetlil v rozsudku 36. Z toho vyplývajú dva dôsledky: Tatry, účelom tejto výnimky je zabezpečiť dodržiavanie pravidiel o právomoci uprave- ných v osobitných dohovoroch, keďže tieto pravidlá boli stanovené so zreteľom na osobi- tosti oblastí, ktorých sa týkajú. 14 Ako okrem iného vyplýva z odôvodnenia č. 25 nariade- nia č. 44/2001, článok 71 tohto nariadenia musí členským štátom umožniť splniť si svoje — Článok 71 nariadenia uprednostňuje medzinárodné záväzky. pravidlá medzinárodného práva len vo veciach, ktoré upravuje osobitný doho- vor. 15 Pokiaľ túto otázku dohovor vôbec neupravuje alebo ju upravuje iba neú- plne, musia sa v prípade potreby uplatniť ustanovenia nariadenia dodatočne.

I - 4120

TNT EXPRESS NEDERLAND

ustanoveniami alebo ustanoveniami o kon- vyplýva, že je možné sa odvolávať na nariade- kretizácii odseku 1 tohto článku. 17 nie v prípade, ak takýto dohovor neupravuje túto otázku alebo ju upravuje iba neúplne.

38. Ako vyplýva z článku 71 ods. 2 písm. b) prvého pododseku nariadenia č. 44/2001, ustanovenia, ktoré sú v ňom uvedené vo veci 40. V tomto ustanovení nie je úplne jasne uznávania a výkonu, sa uplatňujú aj v prípade, uvedené, či si právna úprava v dohodách ak súd, ktorý vydal dotknuté rozhodnutie, musí uplatňovať výlučnosť. Keďže však aké- zakladal svoju právomoc na osobitnom doho- koľvek obmedzenie rozsahu pôsobnosti vore. Aj keď dohovor o súdnej právomoci nariadenia sa musí vykladať reštriktívne, bolo nahradzuje ustanovenia kapitoly II nariadenia by v rozpore s jeho cieľmi, keby jeho ustano- č. 44/2001, neznamená to, že by úplne vytlačil venia mohli zostať neuplatnené aj v prípade, nariadenie a že v dôsledku toho by od tohto ak to osobitný dohovor záväzne nevyžaduje, okamihu bolo možné zveriť vnútroštátnemu aby si zabezpečil výlučnosť svojich vlastných právu úpravu otázok, ktoré nie sú upravené ustanovení. 18 v tomto dohovore (osobitne otázky týkajúce sa uznávania a výkonu rozsudkov). Naopak, ustanovenia nariadenia vo veci uznávania a výkonu zostávajú uplatniteľné bez toho, aby bol dotknutý článok 71 ods. 2 písm. b) druhý pododsek.

C — O druhej prejudiciálnej otázke

43. Je pravda, že v porovnaní s medziná- rodnými dohovormi úprava nariadenia 45. Svojou druhou otázkou sa Hoge Raad č. 44/2001 neraz uľahčuje výkon, čo sa vysvet- pýta, či má Súdny dvor právomoc vykladať ľuje tým, že z dôvodu vzájomnej dôvery, na CMR. Podrobnejšia analýza tejto otázky uka- ktorej je založená úzka spolupráca súdov zuje, že táto otázka obsahuje dva aspekty. členských štátov, nariadenie často ukladá pri uznávaní a výkone menej prísne podmienky, čo nerobia medzinárodné dohovory, ako to ukazuje napríklad skutočnosť, že článok 35 ods. 3 nariadenia neumožňuje skúmať právo- moc súdov pôvodného štátu. 46. Na jednej strane ide o určenie, či pri uplatnení článku 71 ods. 2 písm. b) druhého pododseku nariadenia môže Súdny dvor skú- mať CMR s cieľom objasniť rozsah pôsob- nosti nariadenia.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať takto: 47. Na druhej strane Hoge Raad okrem iného požaduje objasnenie toho, či môže Súdny dvor všeobecne vykladať osobitnú dohodu členských štátov s cieľom zabezpečiť jed- notný výklad úpravy litispendencie v uvede- nej dohode a v nariadení č. 44/2001.

Článok 71 ods. 2 písm. b) druhý pododsek nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia nariadenia týkajúce sa úpravy uznávania a výkonu rozsudkov vyda- 48. Tento druhý aspekt druhej prejudiciál- ných súdom členského štátu ustupujú v pro- nej otázky by však mal hypotetickú povahu, spech zodpovedajúcej úpravy v osobitnom ak by sa na základe skúmania malo preuká- dohovore uzatvorenom medzi štátom pôvodu zať, že CMR neobsahuje žiadne ustanovenie, a dožiadaným štátom len v prípade, ak úprava ktoré má prednosť pred úpravou uznávania

50. V súlade s článkom 267 ZFEÚ (predtým článok 234 ES) má Súdny dvor právomoc 21 —  Pozri rozsudky z 30. apríla 1974, Haegeman, 181/73, Zb. s. 449, body 2 až 6; z 30. septembra 1987, Demi- vykladať zmluvy, akty inštitúcií a ďalších rel, 12/86, Zb. s. 3719, bod 7; z 10. januára 2006, IATA orgánov Únie. V súlade s ustálenou judi- a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 36; z 3. júna 2008, Intertanko, C-308/06, Zb. s. I-4057, bod 53, a z 22. októbra katúrou sú medzinárodné dohovory, ku 2009, Bogiatzi, C-301/08, Zb. s. I-10185, bod 23 a nasl.

I - 4123

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

tom na rozsudok Hermès 22, ktorý sa zaoberal 54. Vnútroštátny súd sa pýta, či z tejto judi- výkladom dohody o obchodných aspektoch katúry vyplýva, že Súdny dvor má právomoc práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS). vykladať úpravu litispendencie v CMR, aj keď tento dohovor nie je dohovorom Únie, keďže by mohlo byť rovnako nevyhnutné vykladať jednotne článok 31 CMR a článok 27 naria- denia č. 44/2001.

I - 4124

TNT EXPRESS NEDERLAND

57. CMR a nariadenie č. 44/2001 sú naopak ani neprislúcha, aby ich vykladal. 29 Existujú samostatné právne nástroje, ktoré v súlade však určité kategórie, pri ktorých Súdny dvor s článkom 71 nariadenia zaujímajú samo- vyhlásil, že má právomoc vykladať dohovory, statnú pozíciu: nariadením nie sú dotknuté ku ktorým Únia (a v čase skutkových okol- ustanovenia CMR upravujúce právomoc ností ani Spoločenstvo) nepristúpila. súdov. Na rozdiel od toho, čo sa odohráva v rámci dohody TRIPS, ako aj v oblasti práva hospodárskej súťaže 27, vo vzťahu medzi nariadením č. 44/2001 a CMR, ktorý je v pre- jednávanej veci relevantný, neexistuje vzá- jomné prelínanie ustanovení uplatňujúcich sa na situácie, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, a ustanovení upravujúcich situácie, na ktoré sa právo Únie nevzťahuje. Únia teda nemá záujem, aby sa relevantné ustanovenia vykladali jednotne, čiže taký záujem, ktorý by a) Právomoc podávať výklad založená na mohol odôvodniť, aby bola právomoc Súd- funkčnej kontinuite neho dvora podávať výklad rozšírená na usta- novenia CMR.

59. Súdny dvor v minulosti vyhlásil, že vo výnimočných prípadoch má právomoc vykla- dať v tom čase platnú dohodu GATT („GATT 3. Výklad dohovorov, ktorých Únia nie je z roku 1947“), a to ešte predtým, ako bývalé zmluvnou stranou Spoločenstvo pristúpilo k WTO. Vysvetlil, že bez toho, aby Spoločenstvo podpísalo túto dohodu, prešli naň záväzky, ktoré na základe dohody mali členské štáty. Zodpovedajúce právomoci boli prenesené na Spoločenstvo článkami 111 a 113 Zmluvy EHS. Spoločen- stvo potom osobitne uzavrelo dohodu o clách 58. Dohody, ktoré podpísali len členské štáty, a obchode v rámci GATT „v mene Spoločen- netvoria bežnú súčasť právneho poriadku stva“ na základe vtedy platného článku 114 Únie, a teda nie sú pre Úniu záväzné. 28 Zmluvy ES 30. V dôsledku toho Súdnemu dvoru v zásade

60. Článok 81 ods. 2 písm. a) ZFEÚ (pred- otázku, či existencia takýchto právomocí tým článok 65 ES) priznáva Únii právomoc sama osebe postačuje na to, aby bolo možné prijímať v oblasti medzinárodného práva dospieť k záveru, že Únia je viazaná medziná- súkromného a procesného opatrenia na rodnoprávnymi záväzkami členských štátov zabezpečenie uznávania a výkonu rozsudkov a že Súdny dvor má zodpovedajúcu právomoc v občianskych a obchodných veciach vrátane podávať výklad. V tejto súvislosti je GATT rozhodnutí v mimosúdne riešených veciach. osobitným prípadom, keďže prenesenie prá- Súdny dvor vo svojom stanovisku 1/03 okrem vomocí týkajúcich sa obchodnej politiky je iného konštatoval, že Únia má stále aj výlučnú výslovne upravené v bývalej Zmluve EHS. právomoc uzatvárať medzinárodné dohovory Navyše systém svetového obchodu, ktorého v tejto oblasti. 31 cieľom bol ďalší rozvoj, vytvoril osobitnú potrebu funkčnej kontinuity.

61. V každom prípade CMR upravuje otázky týkajúce sa konania o občianskoprávnych veciach len okrajovo. Jeho predmetom je v podstate úprava zmluvy o preprave zásielok cestným vozidlom. Aj keď nie je vylúčené, že Únia má v tejto oblasti paralelnú právomoc, 63. CMR je naopak dohovorom, ktorý uzav- ktorá by bola založená napríklad na ustano- reli výlučne členské štáty a v ktorom sú sta- veniach o preprave (článok 90 a nasl. ZFEÚ) novené pravidlá upravujúce občianskoprávne alebo o aproximácii právnych predpisov (člá- vzťahy. CMR sa nevyznačuje cieľom rozvoja, nok 114 ZFEÚ), nič nenaznačuje, že by takéto ktorý je porovnateľný s cieľom, ktorým sa právomoci vo veľkej miere už bola využila. Už inšpiruje GATT. len z tohto dôvodu je vylúčené, aby na Úniu prešli právomoci členských štátov na základe funkčnej kontinuity v rámci CMR. 32

c) Právomoc podávať výklad, ktorá je zalo- žená na osobitnom prenose právomocí d) Právomoc podávať výklad, ktorá je zalo- žená na odkaze

66. Súdny dvor má okrem iného právo- 68. V súlade s judikatúrou môže Súdny dvor moc vykladať medzinárodné dohovory, kto- vykladať jednotlivé ustanovenia medziná- rých predmet je podobný predmetu Zmlúv, rodných dohovorov, pokiaľ pravidlá Únie pokiaľ mu zmluvné strany týchto dohovorov takúto právomoc výslovne priznali. Pro- tokoly pripojené k Bruselskému dohovoru 35 — Pozri Protokol o výklade dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach Súdnym dvorom, podpísaný v Luxemburgu 3. júna 1971 (Ú. v. ES L 204, 1975, s. 28), 34 — Rozsudky z 24. novembra 1992, Poulsen und Diva Navi- a Prvý protokol o výklade Dohovoru o rozhodnom práve gation, C-286/90, Zb. s. I-6019, bod 9 a nasl.; zo 16. júna pre zmluvné záväzky Súdnym dvorom Európskych spolo- 1998, Racke, C-162/96, Zb. s. I-3655, bod 45, a Intertanko, čenstiev, otvoreného na podpis 19. júna 1980 (Ú. v. ES L 48, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 51. 1989, s. 1).

I - 4127

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

odkazujú na tieto ustanovenia 36 alebo pokiaľ podľa ktorej ustanovenia týkajúce sa právo- právo Únie bolo prijaté na účely prebratia moci podľa osobitných dohovorov sa musia ustanovení medzinárodných dohovorov do v zásade považovať za úpravu právomoci práva Únie. 37 v Bruselskom dohovore.

69. Článok 71 nariadenia č. 44/2001 však nemožno považovať za takéto odkazujúce ustanovenia. Aj keď článok 71 odkazuje na 71. Jediným cieľom tejto časti je však spres- osobitné dohovory členských štátov, jeho niť, či právomoci, ktoré zaviedli osobitné ustanovenia nie sú začlenené do práva Únie. dohovory, zodpovedajú právomociam podľa Článok 71 len obmedzuje rozsah pôsobnosti Bruselského dohovoru. Žiadna právomoc, nariadenia s cieľom umožniť, aby sa tieto ktorá je založená na osobitnom dohovore, dohovory mohli naďalej uplatňovať ako akty nemôže brániť uznávaniu a výkonu rozsudku členských štátov. vydaného v inom členskom štáte, aj keď dožiadaný členský štát nie je zmluvnou stra- nou osobitného dohovoru. 39

I - 4128

TNT EXPRESS NEDERLAND

e) Predbežný záver ustúpil pred uplatnením úpravy litispenden- cie podľa článku 21 uvedeného dohovoru. Nespresnil však základ, z ktorého vyvodil svoju právomoc vykladať tento medziná- rodný dohovor, ktorý uzavreli členské štáty.

73. Ako predbežný záver možno uviesť, že CMR nie je dohovorom medzinárodného práva verejného, ktorý by sa stal neoddeliteľ- nou súčasťou právneho poriadku Európskej únie v najširšom zmysle. To je dôvod, pre ktorý nemá Súdny dvor právomoc priamo vykladať tento dohovor členských štátov. 76. Pokiaľ ide o vec samu, zastávam názor, že Súdny dvor konal tak, ako bolo nevyhnutné, a stotožňujem sa s názorom účastníkov kona- nia, ktorí podali pripomienky a podľa ktorých musí byť v rámci uplatnenia článku 71 naria- denia č. 44/2001 Súdny dvor oprávnený oboz- námiť sa s obsahom dohovoru, ktorý členské štáty podpísali v osobitnej právnej oblasti. 4. Výklad článku 71 nariadenia č. 44/2001 na V opačnom prípade by totiž nebol schopný účely uplatnenia úpravy CMR stanoviť rozsah pôsobnosti nariadenia a tak zabezpečiť jednotné uplatnenie práva Únie.

74. Účastníci konania, ktorí predložili pri- pomienky, sa však úplne zhodujú na tom, že je potrebné pripustiť, že na vymedzenie 77. Nejde však o pôvodný výklad medziná- príslušného rozsahu pôsobnosti nariadenia rodného dohovoru, ktorý uzatvorili člen- č. 44/2001 a osobitných dohovorov členských ské štáty, ale o výklad článku 71 nariadenia štátov musí mať Súdny dvor právomoc skú- č. 44/2001, aby sa vnútroštátnemu súdu mať právny obsah takýchto dohovorov. umožnilo uplatniť ustanovenia uvedené v tomto dohovore. Právny obsah dohovoru teda predstavuje skutkový a právny kontext výkladu práva Únie.

79. To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako čistý formalizmus, je však založené na kon- krétnom právnom dôvode, keďže Súdny dvor len presadzuje základnú právomoc vnútro- štátnych súdov pri výklade ich príslušného vnútroštátneho práva vrátane medzinárod- ných dohovorov, ktoré uzavreli členské štáty. Výlučná právomoc preskúmavať vnútro- štátne právo s konečnou platnosťou vo svetle 82. Toto ustanovenie tiež stanovuje pravidlá, výkladu, ktorý podal Súdny dvor, a odmietnuť ktoré sa majú uplatniť, keď sa pravidlá práva jeho uplatnenie, ak je nezlučiteľné s právom Únie dostanú do kolízie s pravidlami vyplý- Únie, prislúcha vnútroštátnemu súdu. vajúcimi z dohovorov, ktoré uzavreli členské štáty. Súdny dvor vo svojom rozsudku Levy 41 vysvetlil, že v rámci prejudiciálneho kona- nia neprislúcha Súdnemu dvoru, ale vnút- roštátnemu súdu, ktorý rozhoduje v danej veci, aby zistil povinnosti, ktoré predošlý medzinárodný dohovor ukladá dotknutému členskému štátu, a aby ich medze spresnil spôsobom, ktorý umožňuje určiť, v akom rozsahu tieto povinnosti bránia uplatne- 80. Z toho vyplýva, pokiaľ ide o otázku niu dotknutého právneho aktu bývalého výkladu CMR, že Súdny dvor sa skutočne Spoločenstva. môže oboznámiť s jeho obsahom pri výklade článku 71 nariadenia č. 44/2001, ale že výklad dotknutých ustanovení CMR, o ktorý sa bude 41 — Rozsudok Levy, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 21. V rozsudku, ktorý Súdny dvor vydal 18. novembra opierať, nemôže zaväzovať vnútroštátne súdy. 2003 vo veci Budějovický Budvar (C-216/01, Zb. s. I-13617), Vnútroštátne súdy sú však povinné riadiť sa sa síce podrobne venuje platnosti bilaterálnych dohovorov (bod 148 a nasl.), ale prenecháva vnútroštátnemu súdu, aby výkladom článku 71 nariadenia, ktorý Súdny v tejto súvislosti vyvodil konečné závery (bod 163).

42 — Rozsudok Budějovický Budvar, už citovaný v poznámke 44 — Pozri napríklad články 59 a 60 nariadenia č. 2201/2003 pod čiarou 40, bod 169. (už citovaného v poznámke pod čiarou 35), ktoré vo vzťa- 43 — Rozsudok zo 4. júla 2000, Komisia/Portugalsko, C-84/98, hoch medzi členskými štátmi priznávajú tomuto nariade- Zb. s. I-5215, bod 58. niu prednosť pred medzinárodnými právnymi nástrojmi.

I - 4131

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

uprednostniť osobitnú úpravu. 45 V dôsledku zároveň umožňuje uplatnenie zodpovedajú- toho nie je nevyhnutné prispôsobiť dohovory cej úpravy uvedenej v nariadení č. 44/2001. alebo ich konformne vykladať, aby sa čo naj- Je potrebné sa ňou zaoberať spolu so štvrtou viac zabránilo akémukoľvek odchýleniu od otázkou, ktorá sa konkrétne týka toho, či súd práva Únie. dožiadaného štátu môže skúmať právomoc súdu pôvodného štátu, keďže táto právomoc je prípadnou podmienkou na výkon podľa CMR.

5. Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku

formality. Článok 31 ods. 4 CMR okrem iného 94. Táto koncepcia je založená na historic- spresňuje konečné rozhodnutia, na ktoré sa kom kontexte dohovoru. V okamihu jeho uplatňuje odsek 3. podpísania v roku 1956 niektoré zmluvné štáty stále bežne vykonávali meritórne skú- manie cudzích rozhodnutí pri ich uznávaní a výkone. V tomto kontexte sa musí odkaz na „formality“ chápať ako odkaz na čisto „formálne“ skúmanie („skúmanie formálnej správnosti“), zahŕňajúce vzdanie sa akého- koľvek meritórneho skúmania, ktoré okrem iného výslovne zakazuje článok 31 ods. 3 druhá veta CMR 46. „Formality“ v tomto zmysle teda označujú všetky podmienky, ktorým podľa vnútroštátneho práva podlieha 92. Článok 31 ods. 3 druhá veta CMR okrem výkon, s výnimkou akéhokoľvek skúmania toho uvádza v tomto zmysle negatívnu pod- vecnej správnosti rozhodnutia. mienku, že vyššie uvedené formality nemôžu byť základom obnovy konania („sachliche Nachprüfung“; „shall not permit the merits of the case to be re-opened“).

I - 4133

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

nákladnej dopravy, 47 čo rovnako svedčí proti 99. Na účely správneho posúdenia znenia riešeniu, ktoré spočíva v uprednostnení CMR článku 31 ods. 1 CMR je však zrejme pre- pred ustanoveniami nariadenia týkajúcimi sa svedčivejšie vykladať výraz „spor uvedený uznávania a výkonu rozsudkov. v odseku 1“ v odseku 3 tohto ustanovenia ako označujúci výlučne „spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru“, o ktorých sa hovorí v odseku 1 50. Navyše odsek 1 upravuje len otázku územnej prá- vomoci, nie otázku neprípustnosti neskoršej žaloby v prípade litispendencie, o ktorej sa hovorí v odseku 2.

97. Zostáva preskúmať, či na rozdiel od zákazu v článku 35 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 také ustanovenia, ako sú ustanove- nia CMR, stanovujú preskúmanie právomoci súdu pôvodu ako kogentnú podmienku na vyhlásenie vykonateľnosti.

100. CMR teda neobsahuje záväznú požia- davku, aby sa preskúmala právomoc súdu pôvodu. Pokiaľ vnútroštátne ustanovenia o uznávaní a výkone rozhodnutí stanovujú takéto preskúmanie, neodporuje im ani CMR.

V — Návrh

104. S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré mu položil Hoge Raad, odpovedal takto:

„1. Článok 71 ods. 2 písm. b) druhý pododsek nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia nariadenia týkajúce sa úpravy uznávania a výkonu rozsudkov vydaných súdom členského štátu ustupujú v prospech zodpovedajúcej úpravy v osobitnom dohovore uza- tvorenom medzi štátom pôvodu a dožiadaným štátom len v prípade, ak úprava v dohovore je úplná a výlučná v tom zmysle, že bráni uplatneniu nariadenia.

I - 4135

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-533/08

2. Súdny dvor nemá právomoc vykladať Dohovor o prepravnej zmluve v medziná- rodnej cestnej doprave (CMR). Naopak mu prislúcha vykladať článok 71 naria- denia č. 44/2001, aby sa umožnilo vnútroštátnemu súdu uplatňovať ustanovenia CMR, ktoré sa dotýkajú rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 44/2001, a rovnako mu v tomto kontexte prislúcha oboznámiť sa s obsahom ustanovení tohto dohovoru.