C-540/08

B — Vnútroštátne právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10916

III — Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10917

IV — Konanie na Súdnom dvore . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10918

V — Hlavné tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10919

A — Prvá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10919

B — Druhá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10921

1 — Jazyk prednesu: nemčina.

I - 10911

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

b) Cieľ ochrany zákazu stanoveného v § 9a ods. 1 bode 1 UWG . . . . . . . I - 10928

i) Význam chránených práv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10928

ii) Preskúmanie relevantných vnútroštátnych ustanovení a judi- katúry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10930

Predstavenie normatívnej štruktúry zákazu stanoveného v § 9a ods. 1 bode 1 UWG . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10936

4. Zlučiteľnosť sporného ustanovenia so smernicou 2005/29 . . . . . . . . . . . . . . I - 10937

a) Písané vnútroštátne právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10937

i) Protikladný koncept normatívneho systému . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10937

ii) Nedostatočnosť výnimiek stanovených v § 9a ods. 2 UWG . . . . . I - 10938

iii) Predbežný záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10939

c) Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10950

5. Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10953

C — Druhá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10954

VII — Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 10956

I — Úvod praktikách podnikateľov voči spotrebite- ľom na vnútornom trhu 3 (ďalej len „smerni- ca 2005/29“). Ide v podstate o otázku, či je vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje oznámenie, ponuku alebo poskytovanie bez- odplatných výhod k periodickej tlači, rovnako 1. V rámci tohto prejudiciálneho konania na ako oznámenie bezodplatných výhod spoje- základe článku 234 ES 2 Oberster Gerichtshof ných s inými tovarmi alebo službami, bez po- Rakúskej republiky (ďalej len „vnútroštátny vinnosti overiť v každom jednotlivom prípade súd“) položil Súdnemu dvoru dve prejudi- klamlivú, agresívnu alebo nekalú povahu ta- ciálne otázky týkajúce sa výkladu smernice kejto obchodnej praktiky, zlučiteľná s právom Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ Spoločenstva. ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných

3 —  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podni- 2 — V súlade s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa kateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európ- spoločenstva, podpísanou v Lisabone 13. decembra 2007 skeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ (Ú. v. EÚ C 306, s. 1), konanie o návrhu na začatie prejudiciál- ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) neho konania je upravené článkom 267 Zmluvy o fungovaní č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných prakti- Európskej únie. kách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22).

3. Po spojených veciach C-261/07 (VTB- -VAB) a C-299/07 (Galatea) 4, ako aj veci C-304/08 (Plus) 5 ide už o tretiu vec v rámci návrhov na začatie prejudiciálneho konania, „Na účely tejto smernice: ktorými sa vnútroštátne súdy pýtajú na zlu- čiteľnosť zákazov viazaných ponúk stanove- ných členskými štátmi so smernicou 2005/29. Jednou z hlavných otázok odlišujúcich pre- jednávanú vec od tých predchádzajúcich je, či možno overiť aj zlučiteľnosť dotknutej vnút- … roštátnej právnej úpravy, ktorej cieľom má byť ochrana plurality médií a zároveň účastníkov hospodárskej súťaže, s právom Spoločenstva.

d) ‚obchodné praktiky podnikateľov voči 4 — Rozsudok z 23. apríla 2009, VTB-VAB a Galatea, C-261/07 spotrebiteľom‘ (ďalej tiež ‚obchodné a C-299/07, Zb. s. I-2949. 5 — Rozsudok zo 14. januára 2010, Plus Warenhandelsgesell- praktiky‘) sú akékoľvek konanie, opome- schaft, C-304/08, Zb. s. I-217. nutie, spôsob správania alebo vyjadrenie,

I - 10914

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

obchodná komunikácia vrátane reklamy 8. Článok 5 smernice s názvom „Zákaz neka- a marketingu obchodníka, priamo spo- lých obchodných praktík“ stanovuje: jené s podporou, predajom alebo dodáv- kou produktu spotrebiteľom;

„1. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

I - 10915

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

alebo základným produktom z dôvodu ich 9. Oznámenie, ponuka alebo poskytovanie duševnej poruchy alebo fyzickej vady, veku bezodplatnej výhody k periodickej tlači nie sú alebo dôverčivosti spôsobom, ktorý môže ob- uvedené v prílohe I smernice medzi praktika- chodník rozumne predpokladať, sa posudzu- mi, ktoré sa za každých okolností považujú za jú z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. nekalé. Tým nie sú dotknuté bežné a oprávnené re- klamné praktiky, akými sú zveličujúce vyhlá- senia alebo vyhlásenia, ktoré nie sú mienené doslovne.

B — Vnútroštátne právo 4. Za nekalé obchodné praktiky sa považujú najmä tie, ktoré:

10. Paragraf 9a ods. 1 rakúskeho zákona proti nekalej súťaži (ďalej len „UWG“) 6 znie takto: a) sú klamlivé v zmysle článkov 6 a 7,

„Ten, kto pri výkone obchodnej činnosti sú- alebo ťažnej povahy

12. Súd prvého stupňa rozhodol, že oznáme- môže byť požiadaný, aby sa tohto konania nie predstavuje prémiu zakázanú v zmysle zdržal a aby nahradil vzniknutú škodu. Uve- § 9a ods. 1 bodu 1 UWG, a vyhovel návrhu na dené platí aj vtedy, keď je bezodplatnosť vý- zdržanie sa konania uznesením o nariadení hody zastretá prostredníctvom celkovej ceny predbežného opatrenia. Naproti tomu odvo- za tovary alebo služby, prostredníctvom fik- lací súd rozhodol, že oznámenie nemá pod- tívnej ceny za výhodu alebo iným spôsobom.“ statný vplyv na trh, v dôsledku čoho žalobky- ňa podala na najvyšší súd návrh na obnovenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vydaného súdom prvého stupňa. Podľa pred- bežného posúdenia najvyššieho súdu sa malo na základe § 9a ods. 1 bodu 1 UWG vyhovieť žalobkyni. Tento súd však má pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosti § 9a ods. 1 bodu 1 UWG so smernicou, ktorá závisí od výkladu rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

III — Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

13. Za daných podmienok Oberster Gericht- shof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súd- nemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

11. Podľa informácií vnútroštátneho súdu tento súd má rozhodnúť spor medzi dvoma konkurentmi na rakúskom trhu s denníkmi, ktorý má pôvod v oznámení žalovanej v jej novinách týkajúcom sa voľby „futbalistu roka“. V hrubo zvýraznenom úvodníku k článku sa „1. Odporuje článku 3 ods. 1 a článku 5 uvádzalo: „Zúčastniť sa oplatí: Vyhrajte ve- ods. 5 smernice Európskeho parlamentu čeru s víťazom veľkej voľby futbalistu roka.“ a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o ne- Naľavo od článku sa nachádzal „volebný ku- kalých obchodných praktikách podnika- pón“ s nápisom „Vystrihnúť a zaslať“. Vpravo teľov voči spotrebiteľom na vnútornom

I - 10918

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

V — Hlavné tvrdenia účastníkov konania odôvodnenie, chrániť priamo ekonomické záujmy spotrebiteľov, nemôže sa uplatňovať na ustanovenia vnútroštátneho práva, ako sú ustanovenia tvoriace predmet prejednávanej veci, ktoré sledujú iné hlavné ciele, konkrét- ne ochranu účastníkov hospodárskej súťaže a zachovanie plurality médií, a iba nepriamo ochranu spotrebiteľov.

A — Prvá prejudiciálna otázka

17. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ustano- venie práva členského štátu ukladajúce zásad- ný zákaz predaja spojeného s prémiami patrí do pôsobnosti smernice 2005/29, hoci jeho cieľom nie je výlučne ochrana spotrebiteľov. 20. Žalobkyňa vo veci samej a rakúska vlá- da pre každý prípad vyhlásili, že zákaz pre- daja spojeného s prémiami stanovený v § 9a ods. 1 bode 1 UWG je naisto zlučiteľný so smernicou.

18. Žalobkyňa vo veci samej, ako aj rakúska a belgická vláda navrhujú, aby Súdny dvor dal zápornú odpoveď na túto otázku.

22. Podľa žalobkyne vo veci samej sa ra- kúske ustanovenie jasne odlišuje od ustano­ vení, ktoré boli predmetom spojených vecí C-261/07 (VTB-VAB) a C-299/07 (Galatea), ako aj veci C-304/08 (Plus), pretože tieto posledné menované ustanovenia obsa- hovali všeobecné zákazy, a teda nezohľadňo- vali osobitné okolnosti jednotlivých prípadov. 25. Nemecká vláda sa na pojednávaní od- volala na vec C-304/08 (Plus) a uviedla, že napriek plnej harmonizácii sledovanej smer- nicou voľná úvaha, ktorou disponujú členské štáty pri prebratí, zostáva nedotknutá. To sa týka najmä prebratia pojmov vyžadujúcich podrobnejšiu úpravu, akými sú pojmy ob­ siahnuté v právnych definíciách smer­ nice 2005/29, do vnútroštátneho práva. 23. Naproti tomu žalovaná vo veci samej tvr- Nemecká vláda sa domnieva, že smernica dí, že v súlade so šiestym odôvodnením sú 2005/29 nebráni ustanoveniu vnútroštátneho z pôsobnosti smernice 2005/29 vyňaté len tie práva, ak takéto ustanovenie sleduje iný cieľ vnútroštátne právne predpisy, ktoré poško- ako uvedená smernica. dzujú „iba“ ekonomické záujmy účastníkov hospodárskej súťaže alebo ktoré sa týkajú obchodných transakcií medzi obchodníkmi. To však zjavne nie je prípad sporného usta- novenia, lebo hlavným a priamym cieľom § 9a ods. 1 bod 1 UWG je ochrana spotrebiteľov.

26. Komisia naopak ­obhajuje ­vlastnú koncep­ ciu, na jednej strane vysvetľujúc, že smer­ 24. Okrem iného sa domnieva, že zákaz sta- nica 2005/29 bráni ­všeobecnému a abstrakt- novený týmto ustanovením nie je zlučiteľný nému zákazu, akým je zákaz obsiahnutý s koncepciou smernice, pretože podpora od- v spornom ustanovení, ale na druhej strane bytu prostredníctvom poskytovania prémií, prichádzajúc k záveru, že toto ustanove- hoci nie je uvedená v zozname obchodných nie nepatrí do pôsobnosti smernice, lebo

27. V prípade, ak by Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku kladne, sa vnút- roštátny súd pýta, či sa má predaj spojený s prémiami považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle článku 5 ods. 2 smer­ nice 2055/29 výlučne preto, lebo takáto mož- nosť účasti na hre predstavuje prinajmenšom pre časť oslovenej verejnosti síce nie jediný, 31. Žalovaná vo veci samej zdôrazňuje, že ale určite rozhodujúci motív, ktorý ju viedol pojem obchodná praktika odkazuje na prie- ku kúpe hlavného výrobku. merného spotrebiteľa, ktorý je v judikatú- re Súdneho dvora opísaný ako „priemerný spotrebiteľ, riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný“. Takto opísaný spot- rebiteľ si je vedomý, že v trhovej ekonomike je cieľom reklamy a podpory predaja získať klientov, a to vďaka nielen cene a kvalite vý- robkov, ale aj prísľubu iných výhod. Práve preto predstavuje predaj spojený s prémiami 28. Keďže rakúska aj belgická vláda odpove- nekalú obchodnú praktiku iba výnimočne, dali na prvú prejudiciálnu otázku záporne, a to vtedy, ak je ponuka koncipovaná spôso- v súvislosti s druhou prejudiciálnou otázkou bom, že môže viesť spotrebiteľa ku kúpe vý- nepredložili svoje pripomienky, zatiaľ čo ža- robku nie z dôvodov spojených so samotným lobkyňa vo veci samej aj Komisia pre každý výrobkom, ale iba kvôli perspektíve získania prípad svoje pripomienky predložili. dodatočnej výhody.

I - 10921

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

VI — Právne posúdenie sa táto otázka týka nielen nových ustanove- ní, ktoré členské štáty zaviedli pri prebratí smernice, ale aj ustanovení, akým je sporné ustanovenie § 9a ods. 1 UWG, ktoré boli plat- né už pred prijatím smernice, ale o ktorých sa dotknutý členský štát domnieva, že majú transpozičnú funkciu.

34. Vzhľadom na obmedzenú voľnú úvahu v oblasti prebratia uloženého členským štá- tom v prípade úplnej harmonizácie zacho- 33. Vzhľadom na cieľ úplnej harmonizácie vanie takýchto ustanovení nie je z právneho právnych úprav v oblasti nekalých obchod- hľadiska vždy bezproblémové. Hoci tieto ných praktík medzi podnikateľmi a spotre- ustanovenia patria do pôsobnosti dotknutej biteľmi 7 v členských štátoch Spoločenstva smernice, často nie sú v súlade s povinnosťa- mi uloženými touto smernicou. Táto situácia nastala v Belgicku 8 a v Nemecku 9 pri prebra- 7 — Pozri rozsudky z 23. apríla 2009, VTB-VAB a Galatea, už tí smernice 2005/29, ako to preukazujú veci citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 52, a zo 14. janu- ára 2010, Plus Warenhandelsgesellschaft, už citovaný VTB-VAB a Galatea, ako aj Plus. v poznámke pod čiarou 5, bod 41.  V prípade pokročilejšej harmonizácie práva nekalých obchodných praktík a zmluvného práva v Európskej únii treba tiež zohľadniť požiadavky stanovené v „Draft Com- mon Frame of Reference“ (DCFR), pretože jedným z jeho 8 — Ide o článok 54 a nasl. belgického zákona zo 14. júla 1991 hlavných aspektov je ochrana spotrebiteľov, ktorá napríklad o obchodných praktikách a o informovaní a ochrane ukladá predajcovi voči spotrebiteľovi osobitné informačné spotrebiteľa. povinnosti týkajúce sa hlavných znakov kupovaných tova- 9 — Ide o § 3 a § 6 ods. 6 nemeckého zákona proti nekalej súťaži rov a služieb (pozri napríklad II.-3:102 DCFR). Tieto „dobré (Gesetz gegen den unlauteren Wettbwerb, UWG, BGBl. I, obchodné praktiky“ sú v určitej miere v protiklade k „zaká- s. 1414), ktorý bol naposledy zmenený a doplnený paragra- zaným obchodným praktikám“ uvedeným v prílohe I smer- fom 1 prvého pozmeňujúceho zákona (erster Änderungsges- nice 2005/29. etz) z 22. decembra 2008 BGBl. I, s. 2949.

36. Rakúska republika formálne dodrža- la lehotu na prebratie tým, že prijala zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Bundesgesetz ge- gen den unlauteren Wettbewerb 1984, UWG (UWG-Novelle 2007, zákon z roku 2007, kto- rým sa mení a dopĺňa UWG), ktorý sa stal účinným 12. decembra 2007 10. Ako som však už uviedla, sporné ustanovenie § 9a ods. 1 bodu 1 UWG nebolo určené na prebratie 38. Prvá prejudiciálna otázka smeruje smernice 2005/29, ale vychádza zo skoršej k tomu, aby Súdny dvor určil, či smer­ vnútroštátnej právnej úpravy 11. Vo svojom nica 2005/29 bráni ustanoveniu vnútroštát- návrhu na začatie prejudiciálneho konania neho práva, akým je § 9a ods. 1 bod 1 UWG. vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, V tejto súvislosti treba najprv preskúmať, či pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto ustanovenia takéto ustanovenie vzhľadom na svoj predmet s právom Spoločenstva. 12 spadá do vecnej a osobnej ­pôsobnosti smer­ nice 2005/29. Ďalej treba preskúmať, či sa má táto smernica vykladať v tom zmysle, že 10 — BGBl. I č. 79/2007. právne účinky porušenia tohto ustanovenia, 11 — Zákaz prémií, stanovený v § 9a UWG, pôvodne upravený stanovené rakúskym právom, tiež spadajú do Prämiengesetz z 20. júla 1929 (BGBl. 227) a následne Zuga- bengesetz 1934, bol začlenený do UWG Wettbewerbs- jej pôsobnosti. -Deregulierungsgesetz 1992 (BGBl. 1992/147). Pokiaľ ide o genézu tohto ustanovenia, pozri DUURSMA, D., in: UWG – Kommentar. Hrsg. Maximilian Gumpoldsberger, Peter Baumann. Wien 2006, § 9a bod 1, s. 276, a WILT­ SCHEK, L.: UWG – Kommentar. 2. vyd. Wien 2007, 13 — Pozri rozsudky z 15. júla 1964, Costa, 6/64, Zb. s. 1141; § 9a, s. 44. z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, 12 — Pozri najmä s. 9 a 10 návrhu na začatie prejudiciálneho bod 23, a zo 16. januára 2003, Pansard a i., C-265/01, konania. Zb. s. I-683, bod 18.

40. Tento zákaz by sa mal týkať aj obchod- 42. Na to, aby sporné ustanovenie vnút- ných praktík v zmysle článku 2 písm. d) smer- roštátneho práva v § 9a ods. 1 bod 1 UWG nice 2005/29. Uvedené ustanovenie definuje spadalo do pôsobnosti smernice, jeho cieľom, pojem obchodná praktika použitím mimo- tak ako cieľom smernice, musí byť ochrana riadne širokej formulácie 14 ako „akékoľvek spotrebiteľov. konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodáv- 15 — Pozri moje návrhy z 21. októbra 2008 vo veciach VTB-VAB a Galatea, rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 4, kou produktu spotrebiteľom“. body 68 až 70. 16 — Rozsudok VTB-VAB, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 48 a 50. Pokiaľ ide o reklamnú kampaň podmieňujúcu bezplatnú účasť na lotérii zakúpením tovaru alebo využi- tím služby v určitom rozsahu, pozri rozsudok Plus Waren- 14 — Pozri rozsudky z 23. apríla 2009, VTB-VAB, už citovaný handelsgesellschaft, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, v poznámke pod čiarou 4, bod 49, a zo 14. januára 2010, bod 37. Plus Warenhandelsgesellschaft, už citovaný v poznámke 17 — V tomto zmysle tiež HEIDINGER, R.: Zugabenverbot, pod čiarou 5, body 36 a 39. Pozri KEIRSBILCK, B.: Towards quo vadis? In: Medien und Recht, 2009, č. 1, s. 45, ktorý sa a single regulatory framework of unfair commercial practi- domnieva, že ustanovenie § 9a UWG spadá do pôsobnosti ces? In: European business law review, 4/2009, s. 505, ktorý smernice 2005/29, pretože zákaz, ktorý formuluje, musí sa domnieva, že smernica 2005/29 sa vyznačuje veľmi roz- byť kvalifikovaný ako právna úprava nekalých praktík voči siahlou pôsobnosťou. spotrebiteľom.

44. Domnievam sa však, že je nespráv- 19 — V tomto zmysle tiež KOPPENSTEINER, H.-G.: Grund- ne predpokladať, že podľa smernice si fragen des UWG im Lichte der Richtlinie über unlautere hospodárske záujmy bežných účastní- Geschäftspraktiken. In: Wirtschaftsrechtliche Blätter, 2006, zošit 12, s. 558, ktorý sa domnieva, že by bolo nesprávne kov hospodárskej súťaže zaslúžia menšiu poprieť akýkoľvek vplyv smernice na vzťahy medzi podni- kateľmi. Autor zakladá svoju argumentáciu na odôvodne- niach č. 6 a 8, z ktorých vyplýva, že ekonomické záujmy oprávnených účastníkov hospodárskej súťaže sú nepriamo chránené, a zároveň na článku 11 ods. 1 smernice, ktorý 18 — V tomto zmysle tiež HOEREN, T.: Das neue UWG – Der stanovuje, že členské štáty musia priznať aj konkurentom Regierungsentwurf im Überblick. In: Betriebs-Berater, prostriedky ochrany proti konaniam nezlučiteľným so 2008, s. 1183; Stuyck, J.: The Unfair Commercial Practices smernicou. KOPPENSTEINER, H.-G.: Das UWG nach der Directive and its Consequences for the Regulation of Sales Novelle 2007. In: Die Europäisierung des Kartell- und Lau- Promotion and the Law of Unfair Competition. In: The terbarkeitsrechts. Tübingen 2009, s. 86, uvádza, že aj konku- regulation of unfair commercial practices under EC Direc- renti sú smernicou nepriamo chránení. tive 2005/29 – New rules and new techniques. Norfolk 2007, 20 — Pozri body 35 a 64 mojich návrhov z 3. septembra 2009 vo s. 166. veci C-304/08 (Plus).

I - 10925

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

21 — MARSLAND, V.: Unfair Commercial Parctices: Stamping out Misleading Packaging. In: The regulation of unfair com- mercial practices under EC Directive 2005/29 – New rules and new techniques. Norfolk 2007, s. 194, správne pozna- menáva, že hoci smernica 2005/29 je zameraná na ochranu spotrebiteľov, uznáva, že záujmy spotrebiteľov a účastníkov hospodárskej súťaže sú v oblasti nekalých obchodných praktík zhodné a že je v ich spoločnom záujme, aby všetci predajcovia dodržiavali pravidlá. BÜllesbach, E.: Auslegung der irreführenden Geschäftspraktiken des Anhangs I der Richtlinie 2005/207EG über unlautere Geschäftspraktiken. München 2008, s. 16, uvádza, že veľký počet obchodných praktík podnikateľov sa týka tak záujmov spotrebiteľov, ako aj záujmov účastníkov hospodárskej súťaže.

Príklad klamlivej reklamy takto správne poukazuje na to, že ochrana účast- níkov hospodárskej súťaže a ochrana spotrebiteľov vo vše- obecnosti predstavuje „dve strany jednej mince“, pretože 22 — Gamerith, H.: Richtlinie über unlautere Geschäftsprak- takáto reklama má vplyv nielen na záujmy spotrebiteľa, tiken: bisherige rechtspolitische Überlegungen zu einer ale aj na záujmy účastníkov hospodárskej súťaže tým, že Neugestaltung des österreichischen UWG.

CE: La nozione di pratica commerciale. In: Le pratiche bratia prostredníctvom rakúskeho UWG. commerciali sleali tra imprese e consumatori. Torino 2007, 23 — V tomto zmysle tiež Kessler, J.: Lauterkeitsschutz und Wett- s. 80, poukazuje na ťažkosti pri vymedzení hraníc medzi bewerbsordnung – Zur Umsetzung der Richtlinie 2005/29/ záujmami spotrebiteľov a záujmami účastníkov hospo- EG über unlautere Geschaäftspraktiken in Deutschland dárskej súťaže. Ako uvádza Schuhmacher, W.: The Unfair und Österreich.

In: Antitrust between EC law and natio- berg 2007, s. 132, smernica jasne ukazuje, že v oblasti práva nal law, 2009, s. 374, ktorý vysvetľuje, že v rámci smernice hospodárskej súťaže existujú prípady, v rámci ktorých nie je 2005/29 normotvorca Spoločenstva zastáva názor, že jedine možné oddeliť ochranu účastníkov hospodárskej súťaže od slobodná hospodárska súťaž na vnútornom trhu umožní ochrany spotrebiteľov. zaistiť slobodu rozhodovania spotrebiteľov.

47. Ako konštatoval Súdny dvor v rozsudku zo 14. januára 2010 vo veci Plus, tento druhý prípad nepatrí do pôsobnosti smernice 25, pretože z jej odôvodnenia č. 6 vyplýva, že sa nevzťahuje a ani nemá vplyv na vnútroštát- ne právne predpisy o nekalých obchodných praktikách, ktoré poškodzujú iba ekonomické záujmy účastníkov hospodárskej súťaže alebo ktoré sa týkajú obchodných transakcií medzi obchodníkmi. Slovo „iba“ vo všeobecnos- ti znamená výlučnosť, uvedené tiež vyplýva z porovnania niekoľkých jazykových verzií smernice 2005/29 26. To je dôvod, prečo odô- 46. Smernica však na účely lepšieho vyme- dzenia rozsahu svojej pôsobnosti jasne roz- 25 — Pozri rozsudok Plus Warenhandlesgesellschaft, už citovaný lišuje medzi obchodnými praktikami, ktoré v poznámke pod čiarou 5, bod 39. Pozri Micklitz, H.-W.: škodia tak spotrebiteľom, ako aj účastní- Full Harmonization of Unfair Commercial Practices under Directive 2005/29. In: International Review of Intellectual kom hospodárskej súťaže, a obchodnými Property and Competition Law, 2009, č. 4, s. 373, ktorý sa domnieva, že smernica 2009/25 je uplatniteľná na vzťahy B2B, ak sú splnené dve podmienky: daná obchodná poli- tika priamo ovplyvňuje záujmy spotrebiteľov a nepriamo záujmy účastníkov hospodárskej súťaže. Autor sa obáva, 24 — V tomto zmysle tiež Gamerith, H.: c. d., s. 157, ktorý sa aby toto obmedzenie rozsahu pôsobnosti smernice neo- domnieva, že žaloby na zdržanie sa konania dotknutých tvorilo cestu novým obranným stratégiám. Podnikatelia by účastníkov hospodárskej súťaže proti iným účastníkom takto mohli mať tendenciu tvrdiť, že ich obchodné praktiky hospodárskej súťaže konajúcim nekalým spôsobom posil- sa týkajú výlučne vzťahov B2B. ňujú ochranu spotrebiteľov, pokiaľ ide o zákazy smerujúce 26 — Nemecky: „lediglich“; dánsky: „udeluklkende“; anglicky: proti akémukoľvek nekalému vplyvu na slobodu rozhodo- „only“; francúzsky: „uniquement“; taliansky: „unicamente“; vania spotrebiteľa tým, že je klamaný, uvedený do situácie, holandsky: „alleen“; portugalsky: „apenas“; slovinsky: na ktorú nie je pripravený, lákaný, vystavený nátlaku atď. „samo“; španielsky: „solo“.

27 — Pozri s. 10 až 12 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. 29 — Rozsudok Súdneho dvora z 26. júna 1997, Familiapress, 28 — Pozri s. 4 a 5 pripomienok rakúskej vlády. C-368/95, Zb. s. I-3689.

I - 10928

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

51. Vnútroštátny súd sa domnieva, že § 9a 53. Na jednej strane treba pripomenúť, že ods. 1 bod 1 UWG zákonodarca pravdepo- konanie podľa článku 234 ES je založené na dobne nevytvoril s prvoradým cieľom ochra- spolupráci Súdneho dvora a vnútroštátnych ny spotrebiteľa, ale s cieľom zabezpečiť „pri- súdov, v rámci ktorej neprináleží Súdnemu najmenšom v rovnakej miere“ tak ochranu dvoru vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátnych spotrebiteľa, ako aj zachovanie funkčných ustanovení ani posúdiť, či je výklad, ktorý trhových vzťahov. 30 To však výslovne popiera podáva vnútroštátny súd, správny. 33 Súdny rakúska vláda, ktorá tvrdí, že zákaz viazaných dvor má totiž v rámci rozdelenia právomocí ponúk smeroval v „prvom rade“ k ochrane medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy hospodárskej súťaže v mediálnom odvetví, 31 zohľadniť právny a skutkový rámec, do ktoré- ale nepredkladá presvedčivé dôkazy na pod- ho patrí prejudiciálna otázka, tak, ako ho de- poru tohto tvrdenia, tým viac, že vo svojich finovalo rozhodnutie vnútroštátneho súdu. 34 pripomienkach týkajúcich sa viazanej ponuky periodickej tlače a hry o cenu opakovane va- ruje pred rizikom nelegitímneho vplyvu na spotrebiteľa, využívajúc jeho hráčsku vášeň. 32 Podľa môjho názoru neexistujú takmer nijaké pochybnosti o tom, že obavy, ktoré takto vy- jadrila rakúska vládou, sú spojené predovšet- kým s ochranou spotrebiteľov.

30 — Pozri s. 10 až 12 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. 33 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2000, Corsten, 31 — Pozri bod 11, s. 4 pripomienok rakúskej vlády. C-58/98, Zb. s. I-7919, bod 24, a z 29. apríla 2004, Orfa- 32 — V tejto súvislosti existuje podobnosť s argumentáciou nopoulos a Oliveri, C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, nemeckej vlády vo veci C-304/08 (Plus), ktorá sa týkala bod 42. zlučiteľnosti vnútroštátneho ustanovenia (§ 4 bod 6 nemec- 34 — Pozri rozsudky z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, kého UWG) zakazujúceho viazané ponuky so súťažami C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 10; z 13. novembra 2003, alebo s hrami o ceny. Tento zákaz sa zakladal na dôvodoch Neri, C-153/02, Zb. s. I-13555, body 34 a 35; Orfanopoulos ochrany spotrebiteľov. Pokiaľ ide o argumentáciu nemeckej a Oliveri, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, bod 42, vlády v tejto veci, pozri moje návrhy z 3. septembra 2009 a z 21. apríla 2005, Lindberg, C-267/03, Zb. s. I-3247, v tejto veci, najmä body 93, 107. body 41 a 42.

I - 10929

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

55. Keďže je potrebné užitočne odpo- vedať na otázky vnútroštátneho súdu 35, a plniac povinnosť generálneho advokáta na základe článku 222 ES, konajúceho ne- 36 — Generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer: La función del stranne a nezávisle, ktorou je predkladať Anogado del Tribunal de Justicia de las Comunidades Euro- peas. In: Problèmes d’interprétation. Bruxelles 2004, s. 334 a nasl., sa domnieva, že návrhy generálnych advokátov by mali slúžiť ako podklad na rozhodnutia. Vo všeobecnosti majú poskytnúť odpoveď na všetky právne otázky, ktoré 35 —  V rozsudku z 12. júla 1979, Union laitière normande sa vo veci vynoria vykonaním podrobného preskúmania (244/78, Zb. s. 2663, bod 5), Súdny dvor vysvetlil, že hoci skoršej judikatúry Súdneho dvora. Generálny advokát tiež článok 234 ES neumožňuje posudzovať odôvodnenie zdôrazňuje vzrastajúci význam doktríny pri preskúmavaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania, potreba dospieť týchto otázok. k užitočnému výkladu práva Spoločenstva vyžaduje, aby sa 37 — V Erläuterungen zur Regierungsvorlage für ein Bundesges- definoval právny rámec, v ktorom má byť situovaný poža- etz, mit dem das Bundesgesetz gegen den unlauteren Wett- dovaný výklad. Podľa Lenaerts, K., ARTS, A., MASELIS, I.: bewerb 1984 – UWG geändert wird (UWG-Novelle 2007), Procedural Law of the European Union. 2. vyd., s. 188, uverejnených v revue Recht und Wettbewerb, december bod 6-021, Súdnemu dvoru nič nebráni, aby uviedol, akým 2007, roč. 53, č. 170, s. 13, sa uvádza: „Podobne ako v súčas- spôsobom rozumie skutkovým okolnostiam veci samej nosti platnom nemeckom UWG návrh zákona v podstate a určitým aspektom vnútroštátneho práva ako východiska neupravuje oblasť B2B odlišne od oblasti B2C, pretože nie na užitočný výklad uplatniteľných ustanovení a zásad práva je možné oddeliť ochranu účastníkov hospodárskej súťaže Spoločenstva. od ochrany spotrebiteľov.“

56. Uvedené stanovisko zodpovedá prevlá- dajúcemu názoru doktríny, ktorá sa najmä z tohto dôvodu domnieva, že UWG chráni tak záujmy spotrebiteľov, ako aj záujmy účast- 57. Okrem toho treba konštatovať, že aj pod- níkov hospodárskej súťaže a verejnosti, a ho- ľa judikatúry Oberster Gerichtshof 40, ktorý vorí o „trojakom cieli ochrany“ 38. To isté platí niekedy odkazuje na názory obhajované dok- trínou, spočíva cieľ zákazu prémií stanovený v § 9a ods. 1 bode 1 UWG najmä v ochrane

govaní hospodárskej súťaže tiež slúži, hoci iba nepriamo, ných záujmov spotrebiteľov, aby hospodárska súťaž zostala na ochranu spotrebiteľov, pretože zaisťuje efektívnosť nezaťažená nekalými praktikami (§ 16 bod 26, s. 810).

Pozri tiež tríny. Podľa WIEBE, A.: Umsetzung der Geschäftsprak- KUCSKO, G.: Zur rechtspolitischen Begründung des Zuga- tikenrichtlinie und Perspektiven für eine UWG-Reform. benverbots. In: Ecolex, 1992, s. 709, ktorý načrtáva genézu In: Juristische Blätter, február 2007, roč. 129, č. 2, s. 71, zákazu prémií v Rakúsku od začiatku 20. storočia.

Okrem iného smeruje rozlišovanie ustanovení upravujúcich úkony B2B a B2C. k zabráneniu licitácií medzi konkurujúcimi podnikateľmi. V tom istom zmysle BÜLLESBACH, E.: c. d., s. 15, ktorý 40 — Pozri rozsudok Oberster Gerichtshof z 9. marca 1999, Fini’s sa odvoláva na trojaký cieľ ochrany (spotrebiteľov, účastní- Feinstes (odkaz 4 Ob 28/99t). Uvádza sa v ňom: „Cieľ zákazu kov hospodárskej súťaže, verejnosti), na ktorom sa zakladá prémií spočíva najmä v ochrane spotrebiteľov: úsudok spot- nemecké a rakúske právo nekalej súťaže. LETTNER, H.: rebiteľov nesmie byť skreslený hráčskou vášňou a lákadlom Die Umsetzung der EU-Richtlinie über unlautere Geschäft- výhry (napríklad poskytnutím možnosti zúčastniť sa na hre spraktiken – Eine bilanz des UWG-Neu in österreich und o cenu). Rozhodnutie o kúpe sa musí prijať v závislosti od

I - 10931

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

spotrebiteľov. Domnieva sa, že úsudok spot- toho ho treba preskúmať z hľadiska požiada- rebiteľov nesmie byť skreslený hráčskou váš- viek smernice. 41 ňou a lákadlom výhry (napríklad poskytnu- tím možnosti zúčastniť sa na hre o cenu).

3. Preskúmanie štruktúry obidvoch právnych úprav

58. V dôsledku toho, aj po preskúmaní rele- vantných rakúskych ustanovení a judikatúry, treba prijať záver, že zákaz prémií stanovený v § 9a ods. 1 bod 1 UWG sa prinajmenšom v rovnakej miere týka ochrany spotrebiteľov.

a) Ustanovenia smernice 2005/29

61. Ako som uviedla vyššie 42, smernica ve- die k úplnej harmonizácii právnych predpi- sov členských štátov týkajúcich sa nekalých obchodných praktík. Okrem toho, na rozdiel od doterajších špecifických sektorových práv- nych nástrojov harmonizácie práva v oblasti ochrany spotrebiteľov, nesmeruje k minimál- nej harmonizácii, ale k maximálnej harmo- nizácii vnútroštátnych právnych predpisov, ktorá, okrem niektorých výnimiek, neumož- ňuje členským štátom zachovať alebo zaviesť prísnejšie pravidlá, ako sú pravidlá definova- 63. Cieľ úplnej a maximálnej právnej úpravy né smernicou, a to ani na účely zabezpečenia na úrovni Spoločenstva v oblasti spadajúcej vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov. 43 Tento do pôsobnosti smernice jasne vyplýva z jej záver v obidvoch prípadoch vyplýva z pre- odôvodnení č. 14 a 15, ktoré výslovne uvá- ambuly, ako aj zo všeobecných ustanovení dzajú úplnú harmonizáciu. To okrem toho smernice. vyplýva z ustanovenia o vnútornom trhu v článku 4, ktorý stanovuje, že členské štáty neobmedzia slobodu poskytovať služby ani neobmedzia voľný pohyb tovarov z dôvodov 42 — Pozri bod 33 týchto návrhov. 43 — Pozri rozsudok VTB-VAB a Galatea, už citovaný spadajúcich do oblasti, ktorú aproximuje táto v poznámke pod čiarou 4, bod 52. smernica.

I - 10933

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

44 — Smernice v zmysle článku 3 ods. 5 smernice, ktoré obsa- hujú klauzulu o minimálnej harmonizácii, sú predovšetkým tieto: smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, s. 31; Mim. vyd. 15/001, s. 262), smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, s. 59; Mim. vyd. 13/010, s. 132), smernica 66. Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátne Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES z 26. októbra 1994, týkajúca sa ochrany kupujúcich v súvislosti s niekto- súdy a správne orgány sa musia pri uplatňo- rými prvkami zmlúv o kúpe práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností (Ú. v. ES L 280, s. 83; Mim. vyd. vaní práva najskôr obrátiť na zoznam 31 prí- 13/013, s. 315), smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom padov nekalých obchodných praktík uvedený na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, s. 19; Mim. vyd. 15/003, v prílohe I. Pokiaľ možno zaradiť obchodnú s. 319), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označo- praktiku pod jeden z uvedených prípadov, nie vaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES je už potrebné vykonať podrobnejšie preskú- L 80, s. 27), smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych manie napríklad dôsledkov. Ak skutkové okol- predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania nosti daného prípadu nezodpovedajú žiadnej (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224). z praktík na zozname, treba preskúmať, či

b) Ustanovenia UWG 68. Z tohto dôvodu judikatúra uznáva, že riadne prebratie smernice do vnútroštátne- ho práva nevyžaduje vždy doslovné prebratie ustanovení smernice vo výslovnom a osobit- nom zákone. 48 Oveľa viac totiž záleží na tom, aby vnútroštátne právo, ktoré nadobudne účinnosť na účely prebratia smernice, spĺňalo požiadavky právnej jasnosti a právnej istoty, aby sa zabezpečilo, že program smernice sa plne uskutoční pri uplatňovaní vnútroštátne- 67. Podľa ustálenej judikatúry má každý ho práva súdmi a orgánmi príslušného člen- z členských štátov, ktorým je určená smerni- ského štátu. 49 ca, povinnosť prijať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie úplnej účinnosti smernice v súlade s cieľom sledovaným smernicou. 46 47 — Prebratie smernice je neoddeliteľnou súčasťou legislatív- neho postupu v dvoch etapách, v rámci ktorého druhá etapa S tým je spojená povinnosť vnútroštátneho prebieha na úrovni vnútroštátneho práva. Vecné uplatňo- vanie na vnútroštátnej úrovni konkretizuje právo smernice [pozri v tejto súvislosti VCELOUCH, P.: Kommentar zu EU- und Eg-Vertrag. Hrsg. Heinz Mayer. Wien 2004, článok 249, body 48 a 50, s. 17 a 18]. 45 — V tomto zmysle tiež schéma preskúmania De CRISTO- 48 — Pozri rozsudky z 28. februára 1991, Komisia/Nemecko, FARO, G.: La direttiva 2005/29/CE – Contenuti, ratio- C-131/88, Zb. s. I-825, bod 6; z 15. novembra 2001, Komisia/ nes, caratteristiche. In: Le pratiche commerciali sleali tra Taliansko, C-49/00, Zb. s. I-8575, body 21 a 22; z 28. apríla imprese e consumatori. Torino 2007, s. 12, a HENNING- 2005, Komisia/Taliansko, C-410/03, Zb. s. I-3507, bod 60. -BODEWIG, F.: Die Richtlinie 2005/29/EG über unlautere Správne to uvádza SEICHERT, D.: Der Umsetzungsbedarf Geschäftspraktiken. In: Gewerblicher Rechtsschutz und der Richtlinie über unlautere Geschäftspraktiken. In: Wett- Urheberrecht Internationaler Teil, 2005, č. 8/9, s. 631. bewerb in Recht und Praxis, 2005, s. 1088, vo veci potreby 46 — Pozri najmä rozsudky z 1. februára 1977, Verbond van prebrať smernicu 2005/29 do nemeckého práva. Nederlandse Ondernemingen, 51/76, Zb. s. 113, bod 22; 49 — V tomto zmysle RUFFERT, M., v Kommentar zu EUV/EGV. z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 48; Hrsg. Calliess, Ruffert. 3. vyd., 2007, článok 249, bod 49, z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C-72/95, Zb. s. I-5403, s. 2135. Podľa ustálenej judikatúry musí prebratie smernice bod 55; zo 17. júna 1999, Komisia/Taliansko, C-336/97, účinne zabezpečiť jej plné uplatnenie. Pozri najmä rozsudky Zb. s. I-3771, bod 19; z 8. marca 2001, Komisia/Francúz- z 9. septembra 1999, Komisia/Nemecko, C-217/97, sko, C-97/00, Zb. s. I-2053, bod 9; zo 7. mája 2002, Komisia/ Zb. s. I-5087, bod 31; zo 16. novembra 2000, Komisia/ Švédsko, C-478/99, Zb. s. I-4147, bod 15, a z 26. júna 2003, Grécko, C-214/98, Zb. s. I-9601, bod 49; z 11. júla 2002, Komisia/Francúzsko, C-233/00, Zb. s. I-6625, bod 75. Marks & Spencer, C-62/00, Zb. s. I-6325, bod 26.

52 — Na s. 8 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútro- 50 — Pozri s. 10 návrhu na začatie prejudiciálneho konania. štátny súd uvádza rozsudok Welt des Wohnens, už citovaný 51 — Na s. 8 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnút- v poznámke pod čiarou 48. roštátny súd uvádza rozsudky Oberster Gerichtshof 53 — Na s. 8 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnút- z 20. októbra 1992, Welt des Wohnens (odkaz 4 Ob 87/92); roštátny súd uvádza rozsudok Oberster Gerichtshof zo z 30. januára 2008, ORF Teletext (odkaz 3 Ob 273/07d), a zo 14. decembra 1999, Tipp des Tages III (odkaz 4 Ob 290/99x). 14. februára 2008 (odkaz 4 Ob 17/08s). 54 — Pozri tiež s. 4 pripomienok žalobkyne vo veci samej.

I - 10936

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

tovarov alebo služieb na účely podpory odby- a) Písané vnútroštátne právo tu, a preto sa pod tým má rozumieť zásadný zákaz viazaných ponúk, ktorý však v určitých prípadoch povoľuje výnimky. 55

i) Protikladný koncept normatívneho systému

4. Zlučiteľnosť sporného ustanovenia so smernicou 2005/29

I - 10937

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-540/08

v spojených veciach C-261/07 (VTB-VAB) na riadne fungovanie vnútorného trhu a C-299/07 (Galatea), smernica 2005/29 sa a na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany riadi koncepciou, ktorá podporuje slobodu spotrebiteľov. 58 podnikania subjektov a v podstate zodpovedá právnej zásade in dubio pro libertate. 56 Pre- to smernica na rozdiel od ustanovenia § 9a ods. 1 bodu 1 UWG vychádza z poctivosti obchodných praktík, pokiaľ nie sú splnené riadne definované podmienky zákazu. 57

ii) Nedostatočnosť výnimiek stanovených v § 9a ods. 2 UWG

I - 10938

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

prípadu. 59 To potvrdil Súdny dvor aj v roz- že posúdenie každého jednotlivého prípadu sudku VTB-VAB a Galatea 60. sa neobmedzuje na uplatnenie všeobecného ustanovenia článku 5 ods. 1, ale vzťahuje sa aj na uplatnenie ustanovení článkov 5 až 9 smernice, ktoré ho spresňujú. Odôvodnenie č. 17 preukazuje, že aj normotvorca Spolo- čenstva sa domnieva, že je nevyhnutné vyko- nať posúdenie každého jednotlivého prípadu podľa ustanovení článkov 5 až 9 smernice, ak obchodná praktika nespadá medzi obchodné praktiky uvedené v prílohe I. Uvedené vyplý- 77. Keďže viazané ponuky nie sú uvedené va z výkladu a contrario tretej vety odôvod- medzi obchodnými praktikami vymenovaný- nenia č. 17, ktorá totiž uvádza, že obchodné mi v prílohe I, ktoré sa za každých okolností praktiky uvedené v prílohe I sú jediné ob- považujú za nekalé, môžu byť v podstate za- chodné praktiky, ktoré môžu byť považované kázané len vtedy, ak sú nekalými obchodnými za nekalé „bez toho, aby boli jednotlivo po- praktikami napríklad preto, lebo sú klamlivé sudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9“. alebo agresívne v zmysle smernice. Bez ohľa- du na to prichádza zákaz podľa smernice do úvahy vtedy, ak obchodná praktika má byť považovaná za nekalú preto, lebo je v roz- pore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo preto, lebo podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťa- hu k výrobku.

iii) Predbežný záver

78. Všeobecne platná odpoveď na otázku, či je to tak v prípade viazaných ponúk, nie je možná, treba pristupovať k posúdeniu ob- chodných praktík v jednotlivých prípadoch. To jasne vyplýva z odôvodnenia č. 7 smernice, podľa ktorého pri uplatňovaní tejto smernice, najmä jej všeobecných ustanovení, je potreb- né brať plne do úvahy okolnosti jednotlivé- ho prípadu. Pojem „najmä“ tiež preukazuje,

81. To je dôvod, prečo môže reštriktívny vý- 64 — Rozsudky z 10. apríla 1984, von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891, bod 26, a Harz, 79/83, Zb. s. 1921, bod 26; klad, ktorý vo všeobecnosti uplatňuje Ober- z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 53; z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, ster Gerichtshof na zásadný zákaz viaza- Zb. s. 3969, bod 12; z 20. septembra 1988, Beentjes, 31/87, ných ponúk, svedčiť v prospech zlučiteľnosti Zb. 1988 s. 4635, bod 39; zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, Zb. s. I-3325, bod 24; z 25. februára 1999, Carbo- nari a i., C-131/97, Zb. s. I-1103, bod 48; z 15. júna 2000, Brinkmann, C-365/98, Zb. s. I-4619, bod 40; z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 30; z 13. júla 2000, Centrosteel, 61 — Už citované v poznámke pod čiarou 20, bod 82. C-456/98, Zb. s. I-6007, bod 16; z 3. októbra 2000, Gozza 62 — LENAERTS, K., ARTS, D., MASELIS, I.: c. d., bod 5-056, a i., C-371/97, Zb. s. I-7881, bod 37. V tomto zmysle pozri s. 162, poukazujú na to, že dosah vnútroštátnych záko- aj rozsudky z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, nov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení Zb. s. I-4135, bod 89; z 15. mája 2003, Mau, C-160/01, musí byť preskúmaný vo svetle výkladu, ktoré im priraďujú Zb. s. I-4791, bod 36; z 22. mája 2003, Connect Austria, vnútroštátne súdy. Súladný výklad vnútroštátneho práva C-462/99, Zb. s. I-5197, bod 38; z 23. októbra 2003, Adi- s právom Spoločenstva bol predmetom návrhu na začatie das-Salomon a Adidas Benelux, C-408/01, Zb. s. I-12537, prejudiciálneho konania podaného nemeckým Bundes- bod 21, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až gerichtshof vo veci Siemens (rozsudok z 19. novembra C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 113. V tejto súvislosti pozri 1996, C-42/95, Zb. s. I-6017) a belgického Hof van beroep SCHWEITZER, M., HUMMER, W., OBWEXER, W.: Euro- te Gent vo veci Gysbrechts a Santurel Inter (rozsudok zo parecht. Wien 2007, s. 82 a nasl. 16. decembra 2008, C-205/07, Zb. s. I-9947). 65 — Rozsudky von Colson a Kamann, už citovaný v poznámke 63 — Pozri v tomto zmysle moje návrhy z 18. decembra 2008, pod čiarou 64, bod 28, a Harz, už citovaný v poznámke pod Komisia/Španielsko, C-338/06, Zb. s. I-10139, bod 39. čiarou 64, bod 28.

84. Najprv treba konštatovať, že obchod- ná praktika zakázaná paragrafom 9a ods. 1 UWG nezodpovedá žiadnemu z prípadov i) Preskúmanie z hľadiska ustanovení nekalých obchodných praktík uvedených smernice v prílohe I smernice. Nemožno najmä uplat- niť prípad opísaný v bode 16, ktorý spočíva v tvrdení, že výrobok je schopný zvýšiť šance na výhru v hazardných hrách. Týka sa oso- bitných foriem reklamy 67, ale nie uplatnenia viazaných ponúk 68. Okrem toho žalobkyňa vôbec netvrdí, že kúpa tovaru postačuje na zabezpečenie šance na výhru. Ponúka iba možnosť zúčastniť sa na hre o cenu, ktorá je 83. Ďalej treba preskúmať, či zákaz viaza- v konečnom dôsledku pre všetkých dostup- ných ponúk, ktoré sú predmetom prejedná- ná prostredníctvom internetu bez toho, aby vanej veci, tak ako ho reštriktívne vykladajú rakúske súdy, možno považovať za zlučiteľný so smernicou. V tejto súvislosti treba uplatniť schému preskúmania opísanú v bode 66 tých- 67 — Pokiaľ ide o normatívny cieľ tohto ustanovenia, pozri BÜLLESBACH, E.: c. d., s. 114. Ak podnikateľ tvrdí, že to návrhov. výrobok môže zvýšiť šancu na výhru v hazardných hrách, spotrebiteľovi tým naznačuje, že kúpa výrobku mu umožní ovplyvniť výsledok v jeho prospech. Hazardné hry sa však vyznačujú tým, že výsledok je determinovaný náhodou. V dôsledku tohto prvku náhodnosti je a priori nemysli- 66 — Podľa STREINZ, R.: Europarecht. 8. vyd. Heidelberg 2008, teľné ovplyvniť výsledok. Išlo by teda o klamstvo vzhľadom s. 161, bod 456, povinnosť konformného výkladu so smer- na vhodnú povahu výrobku. Keďže tvrdenie sa nepriamo nicou je obmedzená spôsobilosťou vnútroštátneho práva zahráva s hráčskou vášňou, osobitne vystavuje spotrebiteľa môcť byť vykladané. Ak majú vnútroštátne súdy aj právo- nebezpečenstvu, pretože nádej na ľahšiu výhru môže silno moc sudcovskej tvorby práva, mali by ju prípadne využívať ovplyvniť racionálnosť jeho rozhodnutia. spôsobom, aby sa dosiahol súlad vnútroštátneho práva 68 — Pozri bod 85 mojich návrhov vo veci Plus, už citovaných s právom Spoločenstva. v poznámke pod čiarou 20.

70 — Rozsudok z 15. decembra 1982, Oosthoek’s Uitgeversmaat- 69 — Pozri bod 55, s. 21 pripomienok rakúskej vlády. schappij, 286/81, Zb. s. 4575, bod 18.

I - 10942

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

znemožňovať dostatočné rozpoznanie hod- Agresívne obchodné praktiky v zmysle člán- noty jednotlivých výrobkov. To naznačuje ku 8 smernice použitie slovesa „môže“ v prvej vete. Súdny dvor preto implicitne zastáva názor, že je po- trebné vykonať výklad každého jednotlivého prípadu, ako to požaduje normotvorca Spo- ločenstva v smernici 2005/29.

91. Vo všeobecnosti je tiež predstaviteľné, že sa viazané ponuky zaradia do kategórie agresívnych obchodných praktík, pretože článok 8 smernice v tejto súvislosti vyžadu- je zhoršenie, najmä v dôsledku obťažovania, nátlaku alebo použitia fyzickej sily, slobody výberu alebo správania priemerného spotre- biteľa vo vzťahu k produktu.

89. Okrem toho z uvedeného rozsudku jas- ne vyplýva, že Súdny dvor rozhodol výlučne o otázke zlučiteľnosti dotknutého zákazu pré- 92. Tento prvok však nie je znakom viaza- mií v Holandsku s voľným pohybom tovarov, ných ponúk a ani v prejednávanom prípade pričom zohľadnil jeho osobitnú právnu štruk- nie je prítomný. V dôsledku toho, napriek túru. V dôsledku toho nemožno závery Súd- reštriktívnemu výkladu, nie je ustanovenie neho dvora prebrať na prejednávaný prípad. zlučiteľné s článkom 8 smernice. Za týchto okolností nie je opodstatnené tvr- denie, podľa ktorého je akékoľvek uplatnenie prémií akýmkoľvek spôsobom potenciálne klamlivé.

potrebné, aby boli splnené podmienky stano- a smernicou, pokiaľ ide o podmienku stano- vené v článku 5 ods. 2 písm. a) a b) 71. venú v článku 5 ods. 2 písm. b), pretože podľa reštriktívneho výkladu rakúskych súdov na to, aby bola prémia protiprávna v zmysle § 9a ods. 1 bodu 1 UWG, musí byť jej oznámenie, ponuka alebo poskytovanie „objektívne spô- sobilé ovplyvniť správanie cieľových spotre- 94. Preskúmanie zlučiteľnosti § 9a ods. 1 biteľov“. Okrem toho samotný vnútroštátny bodu 1 UWG s článkom 5 ods. 2 smer­ súd uvádza možnosť vykladať túto požiadav- nice 2005/29 sa vykonáva v dvoch etapách. ku vytvorenú rakúskou judikatúrou v zmysle Naj­skôr treba preskúmať, či s ohľadom na už článku 5 ods. 2 písm. b) 72. Skutočnosť, že sa uvedený reštriktívny výklad ustanovenie § 9a takejto požiadavke vnútroštátneho práva, ods. 1 bodu 1 UWG podriaďuje zákaz rov- ktorej znenie je v podstate identické, prizná nakým podmienkam ako smernica. Aj je to rovnaký význam ako v práve Spoločenstva, tak, treba preskúmať, či do pôsobnosti tohto nevyvoláva námietky. vnútroštátneho ustanovenia spadajú jedine praktiky, ktoré sa musia považovať za nekalé v zmysle článku 5 ods. 2.

Spôsobilosť podstatne narušiť správanie prie- merného spotrebiteľa Zhoda rozsahu pôsobnosti

Zhoda stanovených podmienok

95. V každom prípade existuje úzka vec- 96. Pojem „podstatné narušenie ekonomic- ná zhoda medzi sporným ustanovením kého správania spotrebiteľa“ v zmysle tohto ustanovenia treba totiž podľa právnej defi- nície obsiahnutej v článku 2 písm. e) chápať ako „použitie obchodnej praktiky, ktorá vý- 71 — V tomto zmysle ABBAMONTE, G.: c. d., s. 21; MAS- SAGUER, J.: El nuevo derecho contra la competen- razne znižuje schopnosť spotrebiteľa urobiť cia desleal – La Directiva 2005/29/CE sobre las Prácticas Comerciales Desleales. Cizur Menor 2006, s. 58; MAIONE, N.: Le Pratiche commerciali sleali nella direttiva 2005/29/CE. In: Lezioni di diritto privato europeo, 2007, s. 1068. 72 — Pozri s. 10 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

97. Hoci sa prejudiciálna otázka vnútroštát- neho súdu týka všeobecne zlučiteľnosti § 9a ods. 1 bodu 1 UWG so smernicou, na vyrieše- nie veci samej je rozhodujúca nie v súvislosti so všetkými dotknutými prípadmi (periodic- ká tlač a prémie), ale iba s viazanými ponuka- mi periodickej tlače a hier o cenu. Aj účastníci konania sa vo svojich pripomienkach odvolá- vajú najmä na túto veľmi osobitnú formu via- zaných ponúk, ktorá z hľadiska ochrany spot- 99. Rakúska vláda má dôvod tvrdiť, že použi- rebiteľov nie je bezproblémová. Budem preto tie hier o cenu na reklamné účely môže vyvo- skúmať podrobnejšie účinky tejto obchodnej lať hráčsku vášeň, ktorá je v ľudskej povahe. praktiky na správanie spotrebiteľa. Ako som už uviedla vo svojich návrhoch vo veci Plus 75, tieto hry sú príťažlivé predovšet- kým z dôvodu možnosti získať za určitých 73 — Ale prostredníctvom hospodárskeho záujmu spotrebiteľa. okolností výhry, ktoré môžu byť značne vy- Podľa ABBAMONTE, G.: c. d., s. 23, toto ustanovenie soké. Môžu prilákať pozornosť potenciálnych vychádza zo zásady, že nekalé obchodné praktiky narúšajú preferencie spotrebiteľov tým, že porušujú ich rozhodova- zákazníkov a upriamiť ju v rámci zvolenej ciu slobodu alebo spôsobilosť. V dôsledku nich spotrebitelia kupujú výrobky, ktoré nepotrebujú alebo, naopak, ktoré by reklamnej stratégie na určité ciele. Preto je bez tohto zásahu považovali za menej kvalitné. Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2005/29 však nevyžaduje, aby spotrebiteľ utrpel hospodársku ujmu. Autor sa domnieva, že takáto podmienka ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné, lebo by značne znížila úroveň ochrany spotrebiteľov 74 — Pozri bod 51, s. 20 pripomienok rakúskej vlády. v Európskej únii. 75 — Už citované v poznámke pod čiarou 17, bod 93.

100. Je však neisté, či by bolo takéto zovše- obecnenie zlučiteľné s požiadavkami práva Spoločenstva, pretože smernica jednak vy- žaduje, aby vnútroštátne súdy a orgány pod- robne preskúmali okolnosti prípadu predtým, než vyvodia záver o tom, že daná praktika je nekalá 76, a jednak na účely posúdenia účin- kov dotknutej reklamnej kampane vychádza 102. Metóda vypracovaná Súdnym dvorom z vnímania priemerného spotrebiteľa alebo na preskúmanie účinkov reklamnej kampa- priemerného člena skupiny spotrebiteľov. ne na priemerného spotrebiteľa je založená na zásade proporcionality. Jej cieľom je do- siahnuť primeranú rovnováhu medzi cieľom ochrany spotrebiteľov na jednej strane a po- trebou podpory pohybu tovarov na vnútor- nom trhu, ktorý sa vyznačuje slobodnou hospodárskou súťažou, na strane druhej. Normotvorca Spoločenstva tým, že prijal smernicu 2005/29, kodifikoval uvedenú me- tódu a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora

103. Z právneho hľadiska odkaz na „priemer- 104. Ako vysvetľuje, a podľa môjho názoru ného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere správne, žalovaná 81, priemerný spotrebiteľ dobre informovaný, vnímavý a obozretný“, si je vedomý toho, že reklama a podpora od- znamená, že vecná podmienka stanovená bytu v slobodnej trhovej ekonomike majú za v článku 5 ods. 1 písm. b) sa má vykladať cieľ získať zákazníkov nielen prostredníctvom dostatočne reštriktívnym spôsobom, aby sa ceny a kvality, ale aj prisľúbením množstva zachovala primeraná rovnováha medzi obi- doplnkových výhod. Tieto výhody môžu mať dvoma cieľmi. Neumožňuje domnievať sa, že emocionálnu povahu, napríklad v prípade akákoľvek obchodná praktika spĺňa túto pod- reklamy prinášajúcej pocit slobody a nezávis- mienku, ak je jednoducho spôsobilá ovplyvniť losti alebo príslušnosti k vymedzenej sociálnej rozhodnutie o kúpe. Právo Spoločenstva totiž skupine, alebo môžu poskytovať výhodu veľ- predpokladá, že spotrebiteľ môže rozoznať kej ekonomickej hodnoty, ako je to v prípade nebezpečenstvo, ktoré predstavujú niektoré prémií. V legislatívnom rámci stanovenom obchodné praktiky, a v dôsledku toho konať právom Spoločenstva je preto logické prene- chať takémuto spotrebiteľovi, ktorý je v ro-

zumnej miere dobre informovaný, vnímavý spotrebiteľom. 83 Neprimeraným spôsobom a obozretný, rozhodnutie, či si kúpi výrobok tiež obmedzuje voľný pohyb tovarov a voľné z dôvodu výhod vychválených reklamou, jeho poskytovanie služieb. Takýto zákaz ide totiž kvality alebo aj jeho nízkej ceny. 82 nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zohľad- nenie záujmov spotrebiteľov a zároveň voľné- ho pohybu tovarov a voľného poskytovania služieb.

Predbežný záver

105. Predpoklad vlastný každej právnej úprave ustanovujúcej zásadný zákaz, pod- ľa ktorého je nebezpečná akákoľvek viazaná 106. Súhrnne treba konštatovať, že zákaz via- ponuka výrobku a hry o cenu, nezávisle od zaných ponúk stanovený v § 9a ods. 1 bod 1 skutočného rizika, ktoré predstavuje, a od UWG, tak ako ho reštriktívne vykladajú ra- osobitných znakov verejnosti, ktorej je ur- kúske súdy, je založený na rovnováhe existu- čená, a preto musí byť zakázaná, nie je zlu- júcich záujmov, ktorá nezodpovedá požiadav- čiteľný s modelom referenčného spotrebiteľa kám smernice 2005/29. práva Spoločenstva. Treba ho v konečnom dôsledku vnímať ako vytvorenie dohľadu nad

I - 10948

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

stanovenými v článku 5 ods. 2 smernice ako požiadaviek špecifických pre každé povola- odpoveď na vysvetlenia vnútroštátneho súdu nie. 84 Tomuto tvrdeniu treba rozumieť v tom a rakúskej vlády. zmysle, že vnútroštátne sporné ustanovenie musí uvedenú požiadavku zavádzať do praxe, hoci aj prostredníctvom korigujúceho výkla- du poskytnutého príslušným súdom.

Porušenie odbornej starostlivosti 110. Tieto vysvetlenia týkajúce sa vnútro- štátneho práva však nie sú presvedčivé, keďže vnútroštátny súd výslovne poznamenáva, že na rozdiel od už spomenutej požiadavky pod- statného narušenia správania spotrebiteľa 85 rakúske súdy nemôžu skúmať, či oznámenie, ponuka alebo poskytovanie výhod je nekalé aj vo svojej podstate, lebo je v rozpore s po- žiadavkami odbornej starostlivosti. 86 Preto má vnútroštátny súd pochybnosti, či zásadný — Zhoda právnych požiadaviek zákaz prémií, tak ako je v súčasnosti formulo- vaný, je zlučiteľný so smernicou 2005/29.

108. Skutočnosť, že sporné ustanovenie, hoci vykladané reštriktívne, úplne upúšťa od zá- kladnej podmienky, ktorou je porušenie od- bornej starostlivosti, stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice, sa zdá byť ako zjavný — Predbežný záver rozdiel v porovnaní s požiadavkami smernice.

109. V tejto súvislosti rakúska vláda tvr- 111. Vysvetlenia vnútroštátneho súdu teda dí, že požiadavka odbornej starostlivosti je potvrdzujú môj názor, podľa ktorého zákaz v skutočnosti vlastná spornému ustanoveniu, viazaných ponúk stanovený v § 9a ods. 1 pretože jeho cieľom je ochrana hospodár- skej súťaže proti rizikám využívania hráčskej vášne spotrebiteľov. Dodržanie odbornej 84 — Pozri bod 47, s. 19 pripomienok rakúskej vlády. starostlivosti musí byť preskúmané súdmi 85 — Pozri bod 95 týchto návrhov. v každom jednotlivom prípade v závislosti od 86 — Pozri s. 10 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

I - 10950

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

a maximálnu harmonizáciu. 88 Členské štáty nariadenia Komisie o podpore predaja na nie sú oprávnené jednostranne doplniť tento vnútornom trhu, ktorý bol nakoniec stiahnu- zoznam, keďže podľa článku 5 ods. 5 smer- tý. 89 Tieto ustanovenia sa týkali najmä ponuky nice uvedený zoznam môže byť upravený bezodplatných výhod, prémií alebo možnos- iba novelizáciou tejto smernice, teda podľa ti účasti na promočných súťažiach a hrách postupu spolurozhodovania stanoveného o cenu. Rakúska vláda vyvodzuje zo stiahnu- v článku 251 ES. tia tohto návrhu nariadenia o podpore preda- ja na vnútornom trhu záver, že oblasť, ktorú malo nariadenie pokryť, stále nie je upravená žiadnou právnou úpravou a napríklad nespa- dá do pôsobnosti smernice 2005/29.

116. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy som dospela k záveru, že napriek reštriktívnemu výkladu je vnútroštátne ustanovenie, akým je § 9a ods. 1 bod 1 UWG, nezlučiteľné s požia- davkami smernice 2005/29.

119. Vyššie uvedený návrh sa týka normy legitímnej dôvery, ak jeho účasť na obidvoch Spoločenstva, ktorá v konečnom dôsledku legislatívnych postupoch bola zásadná. Le- nikdy nenadobudla účinnosť a v dôsledku gislatívne postupy týkajúce sa nariadenia toho sa nikdy nestala neoddeliteľnou súčas- a smernice 2005/29 prebiehali sčasti súčasne. ťou právneho poriadku Spoločenstva. Ťažko Účasť rakúskej vlády, ako ústavného zástupcu teda môže táto norma slúžiť ako predmet členského štátu v Rade, na obidvoch legisla- výkladu. A to tým skôr, ak Komisia takýto tívnych postupoch bola zásadná, čiže rakúska návrh sama z vlastnej iniciatívy stiahne, ako vláda bola neustále informovaná o ich prie- sa stalo v prípade dotknutého návrhu naria- behu. Nemôže sa teda platne odvolávať na denia. Treba pripomenúť, že Komisia jedi- neznalosť priebehu obidvoch legislatívnych ná má právo legislatívnej iniciatívy, a teda aj postupov. možnosť stiahnuť svoje návrhy. Okrem toho tieto návrhy môžu byť predmetom množstva zmien a doplnení Rady a Parlamentu v prie- behu legislatívneho procesu, možno ich teda využiť ako pomocné výkladové prostriedky len v obmedzenej miere. 92 V dôsledku toho konečná forma takého nariadenia môže byť iba predmetom dohadov. Takýto návrh preto nemôže založiť legitímnu dôveru. 121. Súdny dvor zdôraznil zvláštnu zod- povednosť vlád zastúpených v Rade v rámci preberania smerníc. Zo skutočnosti, že tieto vlády sa zúčastňujú na prípravných prácach na smerniciach, dospel k záveru, že musia byť schopné vypracovať legislatívne ustanovenia nevyhnutné na ich vykonanie v stanovenej lehote. 93

MEDIAPRINT ZEITUNGS - UND ZEITSCHRIFTENVERLAG

vecná pôsobnosť smernice 2005/29 rozširuje 124. Toto tvrdenie musí byť teda zamietnuté. na oblasti, ktoré boli doposiaľ upravené plá- novaným nariadením. Nevyhnutnosť také- hoto kroku sa objavila, obzvlášť keď smerni- ca vo svojej pôvodnej koncepcii bola určená jednak na stanovenie subsidiárnych pravidiel v oblasti práva ochrany spotrebiteľov Spolo- čenstva a jednak na vykonanie úplnej harmo- nizácie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa nekalých obchodných praktík. 95 Keďže stiahnutie nastalo v okamihu, keď ešte bežala lehota na prebratie smernice, rakúsky zákonodarca mal na účely úpravy vnútroštát- 5. Záver neho práva prihliadnuť na tieto skutočnosti.

125. Súhrnne treba konštatovať, že skutoč- nosť, že štruktúra vnútroštátneho ustanove- nia vytvoreného ako zásadný zákaz neumož- ňuje v rovnakej miere ako smernica 2005/29 posúdiť nekalú povahu dotknutej obchod- nej praktiky v každom jednotlivom prípade, svedčí v prospech nezlučiteľnosti tohto usta- novenia s požiadavkami smernice. 97

128. Za týchto podmienok treba na prvú pre- judiciálnu otázku odpovedať tak, že ustano- venia smernice 2005/29 bránia ustanoveniu C — Druhá prejudiciálna otázka vnútroštátneho práva, ktoré okrem taxatívne vymenovaných výnimiek zakazuje oznáme- nie, ponuku alebo poskytovanie bezodplat- ných výhod k periodickej tlači, rovnako ako oznámenie bezodplatných výhod k iným to- varom alebo službám, bez povinnosti preveriť v každom jednotlivom prípade klamlivú, ag- resívnu alebo nekalú povahu takejto obchod- nej praktiky, a to aj v prípade, ak dotknuté 130. Druhá prejudiciálna otázka, na základe vnútroštátne ustanovenie sleduje nielen cieľ rozumného výkladu, v podstate smeruje ochrany spotrebiteľov, ale aj iné ciele, ktoré k tomu, aby Súdny dvor určil, či vymedzená nespadajú do vecnej pôsobnosti vyššie citova- obchodná praktika môže byť považovaná za nej smernice, ako napríklad zachovanie plu- „nekalú“ v zmysle článku 5 ods. 2 smer­ rality tlače alebo ochrana slabších účastníkov nice 2005/29 za určitých podmienok, ktoré hospodárskej súťaže. vnútroštátny súd považuje za zjavne splnené. Vnútroštátny súd v rámci svojich vysvetlení jasne vychádza z predpokladu, že „možnosť účasti na hre“ spojená s kúpou novín „pred- stavuje prinajmenšom pre časť oslovenej verejnosti síce nie jediný, ale určite rozho- dujúci motív, ktorý ju viedol ku kúpe novín“. Táto charakteristika je relevantná najmä

131. Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice jasne uvádza, že v prvom rade je dôležitý účinok vymedzenej obchodnej praktiky na správa- nie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa 133. V každom prípade treba pripomenúť, že dostane alebo ktorému je adresovaná. Toto obchodnú praktiku možno považovať za ne- ustanovenie smernice preto preberá analy- kalú v zmysle článku 5 ods. 2 iba vtedy, ak sú tickú metódu vypracovanú Súdnym dvorom splnené všetky podmienky stanovené v člán- a upravuje ju tak, že ju adaptuje na situácie, ku 5 ods. 2 písm. a) a b) 103. Preto je potreb- v ktorých sú dotknuté záujmy osobitných né, aby v prejednávanej veci bola porušená skupín. 101 Ak je vymedzená obchodná prak- aj požiadavka odbornej starostlivosti. Výraz tika adresovaná vymedzenej skupine, je dô- „odborná starostlivosť“ je definovaný v člán- ležité, či táto obchodná praktika podstatne ku 2 písm. h) smernice ako „úroveň špeciál- narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť nej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno správanie priemerného člena tejto skupiny. rozumne očakávať od obchodníka pri jeho Pri uvedenej analýze sa treba vžiť do situácie konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca tohto priemerného spotrebiteľa a zohľadniť čestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej predovšetkým jeho očakávania a pravdepo- zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblas- dobné reakcie. 102 ti obchodníkovej činnosti“. Vnútroštátnemu súdu prináleží povinnosť preskúmať, či v pre- jednávanej veci došlo k takémuto porušeniu.

1. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smerni- ce Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých ob- chodných praktikách“), majú byť vykladané v tom zmysle, že bránia ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré okrem taxatívne vymenovaných výnimiek zakazuje oznámenie, ponuku alebo poskytovanie bezodplatných výhod k periodickej tlači, rovnako ako oznámenie bezodplatných výhod k iným tovarom alebo službám, bez povinnosti preveriť v každom jednotlivom prípade klamlivú, agresívnu alebo nekalú povahu takejto obchodnej praktiky, a to aj v prípade, ak dotknuté vnútro- štátne ustanovenie sleduje nielen cieľ ochrany spotrebiteľov, ale aj iné ciele, ktoré nespadajú do vecnej pôsobnosti vyššie citovanej smernice, ako napríklad zacho- vanie plurality tlače alebo ochrana slabších účastníkov hospodárskej súťaže.

2. Možnosť účasti na hre o cenu spojená s kúpou novín nie je nekalá obchodná praktika v zmysle článku 5 ods. 2 smernice o nekalých obchodných praktikách výlučne preto, lebo táto možnosť účasti na hre predstavuje prinajmenšom pre časť oslovenej verejnosti síce nie jediný, ale určite rozhodujúci motív, ktorý ju viedol ku kúpe novín.

I - 10956