C-46/08

CARMEN MEDIA GROUP

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 8. septembra 2010 *

Vo veci C-46/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht (Nemecko) z 30. januára 2008 a doručený Súdnemu dvoru 8. februára 2008, ktorý súvisí s konaním:

Carmen Media Group Ltd

proti

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.-C. Bonichot a P. Lindh, sudcovia K. Schiemann (spravodajca), A. Borg Barthet, M. Ilešič, J. Malenovský, U. Lõhmus, A. Ó Caoimh, a L. Bay Larsen,

generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. decembra 2009,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Carmen Media Group Ltd, v zastúpení: W. Hambach, M. Hettich a S. Münster- mann, Rechtsanwälte, ako aj C. Koenig, profesor,

— spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko a Innenminister des Landes Schleswig Holstein, v zastúpení: L.-E. Liedke a D. Kock, splnomocnení zástupcovia, za práv nej pomoci M. Hecker a M. Ruttig, Rechtsanwälte,

— holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia,

— rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

— nórska vláda, v zastúpení: K. Moen, splnomocnený zástupca,

— Európska komisia, v zastúpení: E. Traversa, P. Dejmek a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia,

I - 8177

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

CARMEN MEDIA GROUP

Vnútroštátny právny rámec

Spolkové právo

3 § 284 trestného zákona (Strafgesetzbuch) stanovuje:

„1. Kto verejne prevádzkuje alebo organizuje hazardné hry bez úradného povolenia alebo na to poskytuje potrebné zariadenie, potrestá sa trestom odňatia slobody až na dva roky alebo pokutou.

...

...“

4 S výnimkou stávok na oficiálne dostihové preteky, ktoré patria najmä do pôsobnosti zákona o stávkach na preteky a lotériách (Rennwett- und Lotteriegesetz, ďalej len „RWLG“), a umiestňovania a prevádzky výherných prístrojov v iných prevádzkach než v kasínach (herne, kaviarne, reštaurácie, ubytovacie zariadenia), ktoré patria naj- mä do pôsobnosti živnostenského zákonníka (Gewerbeordnung), a nariadenia o vý- herných prístrojoch a iných hrách s možnosťou výhry (Verordnung über Spielgeräte und andere Spiele mit Gewinnmöglichkeit) boli podmienky, za ktorých sa môžu ude- liť povolenia v zmysle § 284 ods. 1 uvedeného trestného zákona v oblasti hazardných hier, stanovené na úrovni rôznych spolkových krajín.

5 § 1 ods. 1 RWLG uvádza:

„Združenie, ktoré chce prevádzkovať podnik športových stávkových hier pri príle- žitosti verejných konských dostihov alebo iných verejných dostihových súťaží, musí získať povolenie príslušných orgánov podľa práva spolkovej krajiny.“

I - 8180

CARMEN MEDIA GROUP

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

9 Ako vyplýva z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom, medzištátna zmluva o hazardných hrách (Glücksspielstaatsvertrag, ďalej len „GlüStV“), ktorá bola uzavre- tá medzi spolkovými krajinami a vstúpila do platnosti 1. januára 2008, zavádza nový jednotný rámec pre usporadúvanie, prevádzkovanie a sprostredkúvanie hazardných hier, ktorý má spĺňať požiadavky stanovené Bundesverfassungsgericht v uvedenom rozsudku z 28. marca 2006.

10 Vnútroštátny súd navyše uviedol, že z dôvodovej správy k návrhu GlüStV (ďalej len „dôvodová správa“) vyplýva, že jej hlavným cieľom je prevencia závislosti od hazard- ných hier a boj proti tejto závislosti. Podľa dôvodovej správy štúdia z apríla 2006 usku- točnená na žiadosť Komisie Európskych spoločenstiev švajčiarskym inštitútom po- rovnávacieho práva, ktorá sa týkala trhu s hazardnými hrami v Európskej únii, jasne ilustruje účinnosť, ktorá môže v tomto ohľade vyplývať z právnej úpravy a zo striktné- ho usmernia dotknutých činností.

11 Pokiaľ ide o osobitnú oblasť stávok na športové podujatia, dôvodová správa uvádza, že hoci pre veľkú väčšinu hráčov by takéto stávky mohli mať len povahu rozptýlenia a zábavy, pravdou tiež ostáva, že v prípade značného rozšírenia ponuky týchto stávok by bolo dosť možné, že by sa tým vytvorený potenciál závislosti ukázal významný, ako sa možno domnievať na základe skutočností obsiahnutých v dostupných vedec- kých štúdiách a znaleckých posudkoch. Bolo tiež vhodné prijať preventívne opatrenia pred takouto závislosťou stanovením obmedzení na usporadúvanie, uvádzanie na trh a prevádzkovanie takýchto hazardných hier. Usmernenie a obmedzenie trhu s uve- denými hrami prostredníctvom GlüStV by sa malo v tomto ohľade dosiahnuť najmä zachovaním existujúceho monopolu v oblasti usporadúvania stávok na športové pod- ujatia a lotérií, ktoré majú osobitný rizikový potenciál.

4. zabezpečiť riadny priebeh hazardných hier a ochranu hráčov proti podvodom a predchádzať trestnej činnosti, ktorá súvisí s hazardnými hrami a vyplýva z nich.“

13 Článok 2 GlüStV spresňuje, že pokiaľ ide o kasína, uplatnia sa len články 1, 3 až 8, 20 a 23.

14 Článok 4 GlüStV stanovuje:

„1. Verejné hazardné hry sa môžu organizovať alebo sprostredkúvať len s povole- ním príslušného orgánu danej spolkovej krajiny. Akékoľvek organizovanie alebo sprostredkúvanie takýchto hier bez tohto povolenia je zakázané (nedovolená ha- zardná hra).

I - 8183

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

...

I - 8184

CARMEN MEDIA GROUP

5. Iné osoby, než sú osoby uvedené v odseku 2, môžu organizovať len lotérie a hry v súlade s ustanoveniami tretieho oddielu.“

16 Tretí oddiel GlüStV sa týka lotérií, ktoré majú len slabý potenciál nebezpečnosti, kto- ré môžu byť povolené za veľmi prísnych podmienok a výlučne vo vzťahu k organizá- torom, ktorí sledujú ciele všeobecného záujmu a dobročinnosti.

17 Článok 25 ods. 6 GlüStV uvádza:

— lokalizácia vďaka najmodernejším metódam, ktorá zaručí, že na hre sa môžu zú- častniť len osoby, ktoré sa nachádzajú v územnej pôsobnosti povolenia,

— vytvorenie a zavedenie programu sociálnych opatrení prispôsobených osobitným podmienkam internetu, ktorých účinnosť bude vedecky posúdená.“

18 Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že podľa dôvodovej správy je cieľom prechodného usta- novenia obsiahnutého v článku 25 ods. 6 GlüStV ponúknuť kompenzáciu z dôvodu spravodlivosti dvom usporiadateľom hier, ktorí pôsobia len na internete a zamestná- vajú jeden 140 a druhý 151 osôb, tým, že sa im poskytne dostatočný čas na zosúlade- nie ich činností s distribučnými kanálmi, ktoré GlüStV povoľuje.

Právna úprava spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko

19 GlüStV bola prebratá spolkovou krajinou Šlezvicko-Holštajnsko zákonom na vykona- nie štátnej zmluvy o hazardných hrách v Nemecku (Gesetz zur Ausführung des Sta- atsvertrages zum Glücksspielwesen in Deutschland) z 13. decembra 2007 (GVOBl. 2007, s. 524, ďalej len „GlüStV AG“).

I - 8186

21 § 5 ods. 1 GlüStV AG stanovuje:

„Povolenie podľa článku 4 ods. 1 GlüStV na hazardné hry, ktoré nie sú lotériami s níz- kym potenciálom nebezpečnosti (článok 6), predpokladá

I - 8187

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

1. neexistenciu dôvodov zamietnutia podľa v článku 4 ods. 2 prvej a druhej vety GlüStV;

2. dodržanie

CARMEN MEDIA GROUP

3. spoľahlivosť organizátorky, organizátora alebo sprostredkovateľa, ktorí musia najmä zaručiť, že hry budú usporadúvané a sprostredkúvané pravidelne, čo bude ľahko overiteľné účastníkmi hier a príslušnými orgánmi;

4. účasť technického výboru podľa článku 9 ods. 5 GlüStV na zavedení nových ha- zardných hier, nových spôsobov ich šírenia alebo na značnom rozšírení existujú- cich spôsobov šírenia a záruku, že sa vyhotoví správa o sociálnom dosahu novej ponuky alebo rozšírenej ponuky hier;

5. zaručenie účasti organizátoriek alebo organizátorov v zmysle článku 10 ods. 2 GlüStV na dohodnutom systéme zákazu účasti niektorých hráčov podľa článkov 8 a 23 GlüStV;

6. zaručenie vylúčenia hráčov, na ktorých sa vzťahuje zákaz hrať podľa článku 21 ods. 3 prvej vety a článku 22 ods. 2 prvej vety GlüStV; a

7. dodržanie požiadaviek článku 19 GlüStV sprostredkovateľmi hier.

23 Carmen Media má sídlo v Gibraltári, kde získala licenciu na uvádzanie stávok na športové podujatia na trh. Z daňových dôvodov sa však uvedená licencia obmedzuje na uvádzanie uvedených stávok na trhy v zahraničí („offshore bookmaking“).

24 Carmen Media, ktorá chcela ponúkať tieto stávky cez internet v Nemecku, požiadala vo februári 2006 spolkovú krajinu Šlezvicko-Holštajnsko, aby uznala legálnosť tejto činnosti vzhľadom na licenciu, ktorá jej bola vydaná v Gibraltári. Subsidiárne žiadala o vydanie povolenia na túto činnosť alebo, ak by to nebolo možné, aby táto činnosť bola tolerovaná až do zavedenia povoľovacieho konania pre súkromných usporadú- vateľov stávok, čo by bolo v súlade s právom Spoločenstva.

25 Keďže tieto žiadosti boli 29. mája 2006 zamietnuté, Carmen Media podala 30. júna 2006 žalobu na Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd Šlezvicka- Holštajnska). Na podporu uvedenej žaloby najmä uviedla, že verejný monopol v ob- lasti stávok na športové podujatia účinný v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko porušuje článok 49 ES. V rozpore s požiadavkami stanovenými Súdnym dvorom naj- mä v rozsudku zo 6. novembra 2003, Gambelli a i. (C-243/01, Zb. s. I-13031), totiž

I - 8190

CARMEN MEDIA GROUP

právna a vecná konfigurácia verejného monopolu v oblasti stávok na športové pod- ujatia a lotérií, ako vyplýva z LottStV, neumožňuje zabezpečiť koherentný a syste- matický boj proti závislosti od hry. Podľa Carmen Media ďalšie formy hier a stávok, ako sú výherné prístroje, stávky na konské dostihy alebo hry ponúkané herňami, nie sú predmetom verejného monopolu a navyše dochádza k ich stále extenzívnejšiemu rozvoju, hoci takéto hry a stávky prinášajú vyššie riziko závislosti, než predstavujú stávky na športové podujatia a lotérie. Na pojednávaní Carmen Media tvrdila, že ta- kého nesúlady pretrvávajú aj po tom, ako nadobudli účinnosť GlüStV a GlüStV AG.

29 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, vnútroštátny súd, ktorý spresňuje, že vnútroštátnou práv- nou úpravou, ktorú treba zohľadniť, je právna úprava vyplývajúca z GlüStV a z GlüStV AG, si kladie otázku, či verejný monopol a súvisiace vylúčenie súkromných subjektov, pokiaľ ide o stávky na športové podujatia a lotérie, ktoré nemajú nízky potenciál ne- bezpečnosti, teda monopol a vylúčenie, ktoré vyplývajú z ustanovení článku 10 ods. 1 a článkov 2 a 5 GlüStV a z § 4 ods. 2 GlüStV AG, porušujú článok 49 ES.

32 Po druhé existuje nesúlad medzi jednak cieľmi odôvodňujúcimi existenciu verejné- ho monopolu v oblasti stávok na športové podujatia a jednak expanzívnou politikou vedenou nemeckými orgánmi v oblasti hier v kasíne, ktorých potenciál rizika vzniku závislosti od hry je tiež vyšší než pri športových stávkach. Počet povolených kasín sa totiž v období od roku 2000 do roku 2006 zvýšil zo 66 na 81.

33 Po tretie stávky na verejné konské dostihy alebo iné konské preteky sú vylúčené z pô- sobnosti GlüStV a riadia sa najmä RWLG, ktorý umožňuje, aby stávky obchodne vy- užívali súkromné podniky.

34 Podľa vnútroštátneho súdu sa musí koherentnosť právnej úpravy v oblasti hazardných hier posúdiť v rámci celkovej vízie ponuky dovolených hazardných hier, ktorá ako jediná normotvorcovi umožní účinným spôsobom čeliť nebezpečenstvám závislosti od hry.

I - 8193

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

35 Podľa uvedeného súdu okolnosť, že tieto rôzne formy hry a stávok patria tak do prá- vomoci spolkových krajín, ako aj do právomoci spolkovej republiky, by nemala byť v tomto ohľade zohľadnená na účely posúdenia zlučiteľnosti monopolu dotknutého vo veci samej s právom Spoločenstva.

2. Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje štátny monopol na organizovanie športových stávok a lotérií (s nezanedbateľným rizikovým poten- ciálom), ktorý je odôvodnený hlavne bojom proti riziku vzniku závislosti od hry, pokiaľ môžu v tomto členskom štáte ponúkať ďalšie hazardné hry s vysokým po- tenciálom rizika vzniku závislosti súkromní poskytovatelia služieb a pokiaľ roz- dielne právne úpravy športových stávok a lotérií na jednej strane a iných hazard- ných hier na druhej strane spočívajú na odlišných zákonodarných právomociach spolkových krajín a spolkového štátu?

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku:

3. Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna práv- na úprava, podľa ktorej udelenie povolenia na organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu, a to aj v prípade splnenia zákonných podmienok na jeho udelenie?

4. Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje organizovanie a sprostredkúvanie verejných hazardných hier na internete, a to najmä vtedy, ak sa zároveň umožňuje – hoci len na pre- chodné obdobie jedného roka – ich organizovanie a sprostredkúvanie na interne- te pri dodržaní ustanovení o ochrane maloletých a hráčov na účely kompenzácie na základe zásady proporcionality, aby sa dvom organizátorom hier, ktorí doteraz pôsobia len na internete, umožnil prechod na spôsoby predaja, ktoré [GlüStV] povoľuje?“

I - 8195

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

CARMEN MEDIA GROUP

42 Okolnosť, že sa povolenie vydané hospodárskemu subjektu so sídlom v určitom člen- skom štáte vzťahuje len na stávky ponúkané prostredníctvom internetu osobám, ktoré sa nachádzajú mimo územia uvedeného členského štátu, nemôže mať sama osebe za následok vyňatie takejto ponuky stávok z pôsobnosti slobodného poskytovania slu- žieb zaručeného článkom 49 ES.

43 Právo hospodárskeho subjektu so sídlom v jednom členskom štáte poskytovať služby v inom členskom štáte, ktoré potvrdzuje toto ustanovenie, totiž nepodlieha podmien- ke, aby uvedený hospodársky subjekt poskytoval takéto služby aj v členskom štáte svoj- ho sídla (pozri rozsudok z 5. júna 1997, VT4, C-56/96, Zb. s. I-3143, bod 22). V tomto ohľade článok 49 ES vyžaduje len to, aby bol poskytovateľ usadený v inom členskom štáte než v členskom štáte adresáta služby.

44 Takéto zistenie však nemá vplyv na možnosť každého členského štátu, ktorého úze- mie by bolo predmetom ponuky stávok prostredníctvom internetu takéhoto hospo- dárskeho subjektu, uložiť mu, aby dodržiaval obmedzenia stanovené jeho právnou úpravou v tejto oblasti, pokiaľ tieto obmedzenia spĺňajú požiadavky vyplývajúce z práva Únie, najmä čo sa týka ich nediskriminačnej povahy a ich proporcionality (pozri rozsudok zo 6. marca 2007, Placanica a i., C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891, Zb. s. I-1891, body 48 a 49).

45 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o odôvodnenia, ktoré by mohli byť uznané pri vnútroštátnych opatreniach obmedzujúcich slobodné poskytovanie služieb alebo slobodu usadiť sa, Súdny dvor konštatoval, že ciele sledované vnútro- štátnymi právnymi úpravami prijatými v oblasti hier a stávok skúmané ako celok sa najčastejšie viažu na ochranu adresátov dotknutých služieb a všeobecnejšie spotre- biteľov, ako aj na ochranu verejného poriadku. Taktiež zdôraznil, že takéto ciele sú uvedené medzi naliehavými dôvodmi verejného záujmu, ktoré môžu odôvodňovať zásahy do slobodného poskytovania služieb (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Schindler, už citovaný, bod 58; Läärä a i., už citovaný, bod 33; Zenatti, už citovaný,

I - 8198

CARMEN MEDIA GROUP

49 Prejudiciálna otázka sa totiž týka výlučne toho, či absencia držby takého povolenia vydaného orgánmi Gibraltáru, ktoré by umožňovalo ponúkať stávky aj na území Gibraltáru, by mohla vyňať taký hospodársky subjekt, akým je Carmen Media, z pô- sobnosti ustanovení Zmluvy ES týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb. Na druhej strane však vnútroštátny súd neposkytol presné údaje, respektívne neuviedol osobitné pochybnosti v súvislosti s dôvodmi, ktoré viedli Carmen Media k tomu, aby sa usadila v Gibraltári, ani sa nepýtal Súdneho dvora na následky, ktoré by z toho mohli vyplývať.

50 Okrem toho treba pripomenúť že Súdny dvor v minulosti už rozhodol, že otázka uplatniteľnosti článku 49 ES sa líši od otázky, či členský štát môže prijať opatrenia, aby zabránil poskytovateľovi služieb so sídlom v inom členskom štáte obchádzať jeho vnútroštátne zákony (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1994, TV10, C-23/93, Zb. s. I-4795, bod 15, ako aj analogicky, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, roz- sudok z 9. marca 1999 Centros, C-212/97, Zb. s. I-1459, bod 18).

51 Za týchto okolností nie je namieste, aby sa Súdny dvor v rámci tohto konania vyjadril k pochybnostiam uvedeným belgickou a rakúskou vládou.

52 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, ktorý chce ponú- kať stávky na športové podujatia prostredníctvom internetu v inom členskom štáte než v členskom štáte svojho sídla, sa nevymyká z pôsobnosti uvedeného ustanovenia len na základe toho, že nemá povolenie, ktoré by mu umožňovalo ponúkať takéto stávky osobám nachádzajúcim sa na území členského štátu jeho sídla, ale len povole- nie ponúkať takéto služby osobám nachádzajúcim sa mimo uvedeného územia.

54 Uvedený súd sa navyše pýta, či na odpoveď na túto otázku môže mať vplyv okolnosť, že právna úprava týchto ďalších hazardných hier aspoň čiastočne spadá do právomoci spolkovej republiky.

55 Na úvod treba pripomenúť, že v bode 67 už citovaného rozsudku Gambelli a i. Súd- ny dvor po tom, ako zdôraznil, že obmedzenia činností týkajúcich sa hier možno odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ako sú ochrana spotrebiteľa

I - 8200

CARMEN MEDIA GROUP

a prevencia pred podvodmi a nabádaním občanov na neprimerané výdavky spojené s hrou, rozhodol, že to však platí len v tom rozsahu, pokiaľ sú uvedené obmedzenia založené na takýchto dôvodoch a na nevyhnutnosti zabrániť zásahom do verejného poriadku vhodné na zaručenie dosiahnutia spomínaných cieľov v tom zmysle, že tieto obmedzenia musia prispieť ku koherentnému a systematickému obmedzeniu činnos- tí uzatvárania stávok.

56 Ako vyplýva najmä z bodu 53 tohto rozsudku, vnútroštátny súd sa pýta na rozsah poslednej uvedenej požiadavky.

61 V bodoch 50 až 52 už citovaného rozsudku Schindler, vyhláseného v súvislosti s práv- nou úpravou členského štátu zakazujúcou lotérie, Súdny dvor najmä uviedol, že hoci môžu viesť k vloženiu súm porovnateľných so sumami vloženými do lotérií a hoci zahŕňajú dôležitú časť hazardných hier, ďalšie peňažné hry, ako sú stávky na futbalové zápasy alebo hra nazývaná „bingo“, ktoré sú ako také povolené v uvedenom členskom štáte, sa svojím predmetom, pravidlami, ako aj spôsobmi organizácie líšili od lotérií v iných členských štátoch, a teda sa nenachádzali v situácii porovnateľnej so situáciou lotérií zakázaných právnou úpravou uvedeného členského štátu a nemožno ich s nimi porovnávať.

62 Ako zdôraznili všetky vlády, ktoré predložili pripomienky na Súdny dvor, je nesporné, že rôzne druhy hazardných hier by sa mohli navzájom podstatne líšiť, najmä pokiaľ ide o ich konkrétne spôsoby organizácie, objem vkladov a výhier, ktoré ich charakte- rizujú, počet potenciálnych hráčov, o ich prezentáciu, frekvenciu, o ich krátkosť alebo opakovanosť a o reakcie, ktoré vyvolávajú u hráčov, alebo tiež v závislosti od okolnos- ti, že tak ako v prípade hier ponúkaných v kasínach a v prípade výherných prístrojov

I - 8202

CARMEN MEDIA GROUP

umiestnených v týchto alebo iných zariadeniach, vyžadujú alebo nevyžadujú fyzickú prítomnosť hráča.

63 Za týchto podmienok okolnosť, že jeden druh hazardných hier podliehal verejnému monopolu a iný druh zase povoleniam vydávaným súkromným subjektom, nemôže vzhľadom na sledované legitímne ciele sama osebe viesť k znemožneniu odôvodnenia takých opatrení, ktoré sa, ako napríklad verejný monopol, na prvý pohľad javia naj- prísnejšie a najúčinnejšie. Takáto rôznosť právnych režimov totiž sama osebe nie je spôsobilá ovplyvniť vhodnosť takéhoto verejného monopolu na dosiahnutie cieľa pre- vencie podnecovania na neprimerané výdavky súvisiace s hrou a boja proti závislosti od hry, na ktorého účely bol zavedený.

68 V tomto ohľade je potrebné pripustiť, že na základe týchto zistení sa vnútroštátny súd môže legitímne domnievať, že okolnosť, pokiaľ ide o iné hazardné hry, než sú hazardné hry spadajúce pod verejný monopol dotknutý vo veci samej, že príslušné orgány vedú politiky, ktoré smerujú skôr k nabádaniu na účasť na týchto ďalších hrách než ku koherentnému a systematickému znižovaniu možností na hru a k obmedzeniu činností v tejto oblasti, má za následok to, že cieľ spočívajúci v prevencii podnecova- nia na neprimerané výdavky súvisiace s hrou a v boji proti závislosti od hry, ktorý bol základom na zavedenie uvedeného monopolu, nemožno účinne sledovať prostred- níctvom tohto monopolu, takže prestáva byť možné odôvodňovať jeho existenciu vo vzťahu k článku 49 ES.

I - 8204

CARMEN MEDIA GROUP

69 Pokiaľ ide o okolnosť, že rôzne dotknuté hazardné hry spadajú tak do právomoci spol- kových krajín, ako aj do právomoci spolkového štátu, je potrebné pripomenúť, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, že členský štát sa nemôže dovolávať ustanovení, postupov a situácií svojho vnútroštátneho právneho poriadku na účely odôvodne- nia nedodržania povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. Vnútorné rozdelenie právomocí, ktoré si určil sám členský štát, medzi ústredné, regionálne alebo miestne orgány, ho okrem iného nezbavuje povinnosti splniť si uvedené záväzky (pozri v tom­ to zmysle najmä rozsudok z 13. septembra 2001, Komisia/Španielsko, C-417/99, Zb. s. I-6015, bod 37).

70 Z uvedeného vyplýva, že hoci právo Únie nebráni vnútornému rozdeleniu právomoci, v rámci ktorého určité hazardné hry patria do právomoci spolkových krajín a iné do právomoci spolkového orgánu, pravdou tiež ostáva, že v takomto prípade sú orgá- ny dotknutej spolkovej krajiny a spolkové orgány povinné spoločne splniť povinnosť Spolkovej republiky Nemecko neporušovať článok 49 ES. Z toho vyplýva, tieto rôzne orgány sú v rozsahu, v akom to dodržanie tohto ustanovenia vyžaduje, povinné na tieto účely zosúladiť výkon svojich právomocí.

O tretej prejudiciálnej otázke

72 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 49 ES má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna úprava, podľa ktorej udelenie povolenia na or- ganizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu, a to aj v prípade splnenia zákonných podmienok na jeho udelenie.

73 Táto otázka bolo položené len subsidiárne pre prípad, že by z druhej otázky vyplýva- lo, že monopol dotknutý vo veci samej porušuje článok 49 ES. Keďže však prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na základe odpovede Súdneho dvora na túto druhú otáz- ku stanovil, či uvedený monopol možno odôvodniť legitímnymi cieľmi všeobecného záujmu, ktoré boli základom jeho zavedenia, je namieste, aby Súdny dvor na tretiu otázku odpovedal.

I - 8206

CARMEN MEDIA GROUP

74 Spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko však spochybnila prípustnosť tejto otáz- ky z dôvodu jej nedostatočného odôvodnenia v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

I - 8207

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

78 Navyše z vnútroštátneho právneho rámca, ktorý sa uplatňuje na spor vo veci samej, vyplýva, že článok 4 ods. 1 a 2 GlüStV a § 5 ods. 1 GlüStV AG uvádzajú rôzne pod- mienky, ktorým podlieha povolenie na organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier, pričom však uvedený článok 4 ods. 2 GlüStV najmä spresňuje, že na získanie takéhoto povolenia neexistuje žiaden nárok.

79 Tieto skutočnosti umožňujú pochopiť dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k polože- niu tretej otázky, ako aj relevantnosť tejto odpovede pre vnútroštátny súd v súvislosti s vyriešením sporu vo veci samej. Navyše sú dostačujúce na to, aby umožnili Súdne- mu dvoru potrebným spôsobom odpovedať na takto položenú otázku.

80 Z toho vyplýva, že tretia prejudiciálna otázka je prípustná.

81 Z vecného hľadiska je potrebné poukázať na to, že hoci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko pristúpila, pokiaľ ide o lotérie a stávky na športové podujatia, k zavedeniu verejného monopolu, ktorého držiteľom je NordwestLotto Schleswig-Holstein GmbH & Co. KG, zdá sa, že si v článku 4 ods. 1 a 2 GlüStV a v § 5 ods. 1 GlüStV AG aspoň teoreticky vyhradila možnosť vydať povolenia v tejto oblasti.

86 Treba však najmä pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade, že je v člen- skom štáte zavedený povoľovací režim sledujúci legitímne ciele uznané judikatúrou, podobný povoľovací režim nemôže odôvodňovať svojvoľné konanie vnútroštátnych orgánov, ktoré by mohlo zbaviť potrebného účinku ustanovenia práva Únie, a to naj- mä tie, ktoré sa týkajú takej základnej slobody, ako je základná sloboda dotknutá vo veci samej (pozri najmä rozsudok z 3. júna 2010, Sporting Exchange, C-203/08, Zb. s. I-4695, bod 49 a citovanú judikatúru).

I - 8209

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

87 Na to, aby bol režim predchádzajúceho správneho povolenia odôvodnený, hoci pred- stavuje výnimku z tejto základnej slobody, totiž musí byť založený na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, takže výkon voľnej úvahy vnútro- štátnych orgánov rámcovo vymedzí takým spôsobom, aby nemohla byť nevykonáva- ná svojvoľne. Okrem toho každá osoba, na ktorú sa vzťahuje obmedzujúce opatrenie založené na takejto výnimke, musí mať možnosť podať účinný opravný prostriedok na súdny orgán (pozri rozsudok Sporting Exchange, už citovaný, bod 50 a citovanú judikatúru).

88 Vo svojich písomných pripomienkach spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko najmä tvrdí, že pokiaľ ide o povolenie uvedené v článku 4 GlüStV, voľná úvaha, ktorou dis- ponuje príslušný orgán, nie je absolútna, ale obmedzená sledovaným legislatívnym cieľom, zásadou proporcionality a základnými právami. To najmä vylučuje akékoľvek arbitrážne zaobchádzanie a umožňuje súdne preskúmanie, ktoré spĺňa požiadavky právneho štátu. Podľa spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko § 5 ods. 1 GlüStV AG navyše konkretizuje hranice voľnej úvahy uvedeného orgánu tým, že stanovuje rôzne podmienky a spresňuje, že ak sa tieto podmienky splnia, je potrebné uvedene povole- nie udeliť. Nemecká vláda zas tvrdí, že nemecký právny poriadok ponúka primerané opravné prostriedky proti správnym rozhodnutiam prijatým v rámci diskrečnej prá- vomoci, ktoré by sa javili ako svojvoľné.

91 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 49 ES má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave zakazujúcej organizovanie a sprostred- kúvanie hazardných hier na internete, a to najmä v prípade, že sú tieto činnosti po- volené počas prechodného obdobia jedného roka, aby sa hospodárskym subjektom, ktoré pôsobia len na internete, umožnilo presmerovať svoje činnosti do povolených distribučných kanálov, pokiaľ sa počas uvedeného prechodného obdobia dodržia rôz- ne predpisy týkajúce sa ochrany maloletých a hráčov.

92 Spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko tvrdí, že zo znenia tejto otázky nevyplýva jas- ne, či sa týka výlučne toho, či je také prechodné obdobie, ako zaviedla právna úprava dotknutá vo veci samej, v súlade s právom Únie, alebo či sa týka tiež principiálneho zákazu ponúkať hazardné hry na internete.

I - 8211

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

93 Tieto pochybnosti sú však nedôvodné.

94 Zo samotnej formulácie tejto prejudiciálnej otázky totiž najskôr vyplýva, že vnútro- štátny súd sa všeobecne a principiálne pýta na to, či je zákaz organizovania a sprostred- kúvania hier na internete v súlade s právom Únie, pričom existencia uvedených pre- chodných ustanovení je súčasťou otázky, ako to naznačuje príslovka „najmä“, len ako určitá osobitnosť, ktorú je potrebné zohľadniť v konaní vo veci samej.

99 V tomto ohľade je potrebné na úvod uviesť, že Súdny dvor už v minulosti pripustil, že opatrenie jasného a jednoduchého zákazu hrať určitú formu hazardných hier na území členského štátu, v prejednávanej veci lotérií, možno odôvodniť uvedenými na- liehavými dôvodmi všeobecného záujmu (pozri rozsudok Schindler, už citovaný).

100 Vo veci samej sa sporný zákaz netýka uvádzania konkrétneho druhu hazardných hier na trh, ale spôsobu ponuky hazardných hier, konkrétne prostredníctvom internetu.

101 Súdny dvor už mal možnosť zdôrazniť osobitosti spojené s ponukou hazardných hier prostredníctvom internetu (pozri rozsudok Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, už citovaný, bod 72).

102 V tejto súvislosti najmä uviedol, že z dôvodu neexistencie priameho kontaktu me- dzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom predstavujú hazardné hry, ktoré sú prístupné cez internet, nebezpečenstvá rôznej povahy a zvýšeného významu, čo sa týka prípad- ných podvodov, ktorých by sa prevádzkovatelia mohli dopustiť voči spotrebiteľom, na

I - 8213

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

105 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné pripustiť, že opatrenie zákazu akejkoľvek ponuky hazardných hier prostredníctvom internetu môže byť v zásade uznané za vhodné na účely sledovania legitímnych cieľov spočívajúcich v prevencii podneco- vania na neprimerané výdavky súvisiace s hrou a v boji proti závislosti od hry, ako

I - 8214

CARMEN MEDIA GROUP

aj v ochrane mládeže, a to napriek tomu, že ponuka takýchto hier prostredníctvom tradičných kanálov je naďalej povolená.

106 V druhom rade, pokiaľ ide o zavedenie takého prechodného obdobia, akým je pre- chodné obdobie dotknuté vo veci samej, treba osobitne overiť, či sa nenarúša kohe- rentnosť dotknutej právnej úpravy v tom zmysle, že vedie k výsledku, ktorý je v roz- pore so sledovaným cieľom.

107 V tomto ohľade je potrebné najskôr konštatovať, že prechodné opatrenie dotknuté vo veci samej sa uplatňuje výlučne na lotérie a neuplatňuje sa na ďalšie druhy hazard- ných hier.

111 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné na štvrtú položenú otázku odpovedať tak, že článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava zakazujú- ca organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier na internete s cieľom prevencie vzniku neprimeraných výdavkov súvisiacich s hrou a boja proti závislosti od hry, ako aj ochrany mládeže môže byť v zásade uznaná za vhodnú na účely sledovania týchto legitímnych cieľov, a to napriek tomu, že ponuka takýchto hier prostredníctvom tra- dičných kanálov ostáva naďalej povolená. Okolnosť, že takýto zákaz je sprevádzaný takým prechodným opatrením, akým je prechodné opatrenie dotknuté vo veci samej, nemá vplyv na vhodnosť uvedeného zákazu.

O trovách

112 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona- nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne- mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, kto- rý chce ponúkať stávky na športové podujatia v inom členskom štáte než

I - 8216

I - 8217

ROZSUDOK

Z 8. 9. 2010 — VEC C-46/08

Okolnosť, že hazardné hry, ktoré sú predmetom uvedeného monopolu, pat- ria do právomoci regionálnych orgánov a tieto ďalšie druhy hazardných hier do právomoci spolkových orgánov, je v tomto ohľade irelevantná.

3. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je v členskom štáte za- vedený režim predchádzajúceho správneho povolenia v súvislosti s ponukou určitých hazardných hier, takýto režim, ktorý je odchýlkou od slobodného poskytovania služieb zaručeného uvedeným ustanovením, môže spĺňať po- žiadavky z neho vyplývajúce len pod podmienkou, že sa zakladá na objek- tívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, takže výkon voľ- nej úvahy vnútroštátnych orgánov rámcovo vymedzí takým spôsobom, aby nemohla byť vykonávaná svojvoľne. Okrem toho každá osoba, na ktorú sa vzťahuje obmedzujúce opatrenie založené na takejto výnimke, musí mať možnosť podať účinný opravný prostriedok na súdny orgán.

4. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava zakazujúca organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier na internete s cieľom prevencie vzniku neprimeraných výdavkov súvisiacich s hrou a boja proti závislosti od hry, ako aj ochrany mládeže môže byť v zásade uznaná za vhodnú na účely sledovania týchto legitímnych cieľov, a to napriek tomu, že ponuka takýchto hier prostredníctvom tradičných kanálov ostáva naďa- lej povolená. Okolnosť, že takýto zákaz je sprevádzaný takým prechodným opatrením, akým je prechodné opatrenie dotknuté vo veci samej, nemá vplyv na vhodnosť uvedeného zákazu.