C-73/08

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 13. apríla 2010 *

Vo veci C-73/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Cour constitutionnelle (Belgicko) zo 14. februára 2008 a doručený Súdnemu dvoru 22. februára 2008, ktorý súvisí s konaním:

Nicolas Bressol a i.,

Céline Chaverot a i.

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr J. N. Cunha Rodrigues, K. Lena- erts, J.-C. Bonichot, R. Silva de Lapuerta a C. Toader, sudcovia C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Schiemann, J. Malenovský (spravodajca), T. von Danwitz, A. Arabadjiev a J.-J. Kasel,

generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. marca 2009,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— N. Bressol a i., v zastúpení: M. Snoeck a J. Troeder, advokáti,

— C. Chaverot a i., v zastúpení: J. Troeder a M. Mareschal, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 prvého odseku ES a článku 18 ods. 1 ES v spojení s článkom 149 ods. 1 a 2 ES a článkom 150 ods. 2 ES.

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Bressolom a i. a pani Chaverot a i., na jednej strane, a gouvernement de la Communauté française, na druhej strane, týkajúceho sa posúdenia ústavnosti dekrétu Francúzskeho spoločenstva zo 16. júna 2006, ktorý upravuje počet študentov v niektorých študijných odboroch prvého cyklu vyššieho vzdelávania (décret de la Communauté française régulant le nombre d’étu- diants dans certains cursus de premier cycle de l’enseignement supérieur) (Moniteur belge zo 6. júla 2006, s. 34055, ďalej len „dekrét zo 16. júna 2006“).

I - 2784

BRESSOL A I.

…

c) vyššie vzdelanie sa tak isto sprístupní každému, a to podľa jeho schopností všet- kými vhodnými prostriedkami a najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelania…“

I - 2785

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

Právo Únie

5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve obča- nov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smer- nice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46) a bola prijatá v súlade s článkom 12 druhým odsekom ES, článkom 18 ods. 2 ES a článkami 40 ES, 44 ES a 52 ES, vo svojich odôvodneniach č. 1, 3 a 20 uvádza:

(20) v súlade so zákazom diskriminácie z dôvodov štátnej príslušnosti by všetci ob- čania Únie a ich rodinní príslušníci s pobytom v členskom štáte mali na zákla- de tejto smernice využívať v tomto členskom štáte rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje zmluva, s výhradou špecifických ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a sekundárnom práve“.

6 Článok 3 ods. 1 smernice 2004/38 stanovuje:

„Táto smernica sa uplatňuje na všetkých občanov Únie, ktorí sa pohybujú alebo zdr- žiavajú v členskom štáte inom, ako je členský štát, ktorého štátnymi príslušníkmi sú, a na ich rodinných príslušníkov…“

7 Podľa článku 24 ods. 1 smernice 2004/38, nazvaného „Rovnaké zaobchádzanie“:

„S výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a v sekundárnom práve, všetci občania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdr- žiavajú na území hostiteľského členského štátu, využívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu v rámci pôsobnosti zmluvy. Výhoda tohto práva sa rozširuje na rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu.“

I - 2787

2. mal bydlisko v Belgicku aspoň 6 mesiacov pred zápisom na inštitúciu vyššieho vzdelávania a súčasne vykonával platenú alebo neplatenú profesionálnu činnosť alebo poberal príjem nahrádzajúci príjem z pracovnej činnosti poskytnutý belgic- kou verejnou službou;

3. má povolenie na pobyt [v Belgicku] na dobu neurčitú na základe [príslušnej bel- gickej legislatívy];

I - 2788

BRESSOL A I.

4. má povolenie na pobyt v Belgicku na základe priznaného statusu utečenca [ako stanovuje belgická legislatíva] alebo podal žiadosť o udelenie statusu utečenca;

5. má právo pobytu v Belgicku z dôvodu priznanej dočasnej ochrany na základe [príslušnej belgickej legislatívy];

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

11 Podľa článku 2 tohto dekrétu:

„Akademické orgány obmedzia počet študentov zapisujúcich sa po prvý raz na uni- verzitu vo Francúzskom spoločenstve na študijné programy uvedené v článku 3 podľa metódy stanovenej v článku 4.

…“

12 Článok 3 tohto dekrétu uvádza:

„Ustanovenia [kapitoly II] sa vzťahujú na študijné programy vedúce k získaniu týchto akademických titulov:

Keď pomer medzi NR na jednej strane a T za predchádzajúci akademický rok na druhej strane dosiahne stanovenú percentuálnu hodnotu ‚P‘, akademické orgány odmietnu ďalší zápis študentov, ktorí ešte neboli zapísaní do príslušného študijného programu a nie sú považovaní za rezidentov v zmysle článku 1.

P v predchádzajúcom odseku je určené v hodnote 30 percent. Keď je však v kon- krétnom akademickom roku počet študentov študujúcich v inej krajine ako krajina, v ktorej získali stredoškolské vzdelanie, vyšší ako 10 percent priemeru všetkých stre- doškolských zariadení v Európskej únii, P na nasledujúci akademický rok sa bude rovnať tomuto percentu vynásobenému tromi.“

14 Článok 5 dekrétu zo 16. júna 2006 stanovuje:

„… študenti, ktorí nie sú považovaní za rezidentov v zmysle článku 1, môžu požiadať o zápis do študijného programu uvedeného v článku 3 najskôr tri pracovné dni pred 2. septembrom, ktorý predchádza príslušnému akademickému roku. …

I - 2791

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

2. Bakalár v oblasti ergoterapie;

I - 2792

BRESSOL A I.

3. Bakalár v oblasti logopédie;

4. Bakalár v oblasti podológie-podiatrie;

5. Bakalár v oblasti fyzioterapie;

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

orientujú na Francúzske spoločenstvo, pretože vyššie vzdelávanie sa tam poskytuje v rovnakom jazyku ako vo Francúzsku a Francúzka republika prístup k danému štúdiu obmedzila.

19 Vzhľadom na to, že počet týchto študentov sa v uvedených programoch nadmieru zvýšil, Francúzske spoločenstvo prijalo dekrét zo 16. júna 2006.

20 V dňoch 9. augusta a 13. decembra 2006 žalobcovia vo veci samej podali na Cour constitutionnelle žalobu o zrušenie uvedeného dekrétu.

21 Časť týchto žalobcov pozostáva zo študentov najmä francúzskej štátnej príslušnosti, ktorí nepatria do žiadnej z kategórií uvedených v článku 1 dekrétu zo 16. júna 2006 a ktorí podali pre akademický rok 2006 – 2007 žiadosť o zápis v inštitúcii vyššieho vzdelávania Francúzskeho spoločenstva, aby tam študovali v jednom z programov uvedených v tomto dekréte.

22 Keďže počet študentov nerezidentov presiahol prah stanovený uvedeným dekrétom, dotknuté inštitúcie zorganizovali medzi týmito študentmi losovanie, ktoré bolo pre žalobcov vo veci samej nepriaznivé. V dôsledku toho dotknuté inštitúcie odmietli vyhovieť ich žiadosti o zápis.

„1. Má sa článok 12 prvý odsek [ES] a článok 18 ods. 1 [ES] v spojení s článkom 149 ods. 1 [ES], článkom 149 ods. 2 druhou zarážkou [ES] a s článkom 150 ods. 2 tre- ťou zarážkou [ES] vykladať v tom zmysle, že uvedeným ustanoveniam odporuje, aby samostatné spoločenstvo členského štátu zodpovedné za vyššie vzdelávanie, ktoré vo viacerých medicínskych študijných odboroch financovaných najmä z ve- rejných poplatkov čelí prílevu študentov zo susedného členského štátu, z dôvodu obmedzujúcich opatrení prijatých v tomto susednom štáte prijalo opatrenia, aký- mi sú opatrenia stanovené v [dekréte zo 16. júna 2006], pokiaľ toto spoločenstvo uvedie platné dôvody potvrdzujúce, že uvedená situácia môže nadmerne zaťažiť verejné financie a spochybniť kvalitu poskytovaného vzdelania?

I - 2795

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

2. Bude odpoveď na prvú otázku odlišná v prípade, ak toto spoločenstvo preukáže, že následkom danej situácie veľmi málo študentov s bydliskom v uvedenom spo- ločenstve získa diplom tak, aby existoval trvalý dostatok kvalifikovaného medi- cínskeho personálu na účely zabezpečenia kvalitného systému verejného zdravia v rámci uvedeného spoločenstva?

3. Bude odpoveď na prvú otázku odlišná v prípade, ak sa toto spoločenstvo vzhľa- dom na článok 149 prvý odsek poslednú vetu [ES] a článok 13 ods. 2 písm. c) [paktu], ktorý stanovuje povinnosť ‚standstill‘, rozhodne udržať pre príslušníkov daného spoločenstva široký a demokratický prístup ku kvalitnému vyššiemu vzdelávaniu?“

O prvej a druhej otázke

29 Členské štáty si teda môžu zvoliť buď systém výučby založený na slobodnom prístupe k vzdelávaniu – bez obmedzení počtu zapísaných študentov –, alebo systém zalo- žený na regulovanom prístupe s výberom študentov. Či už si zvolia jeden z týchto systémov alebo ich kombináciu, podmienky zvoleného systému musia rešpektovať právo Únie a najmä zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

O určení ustanovení uplatniteľných na spory vo veciach samých

30 Článok 21 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohy- bovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a pod- mienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.

31 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každý občan Únie sa môže odvolávať na článok 18 ZFEÚ, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti v každej situácii, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti ratione mate- riae práva Únie, pričom tieto situácie zahŕňajú výkon práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov stanoveného v článku 21 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C-148/02, Zb. s. I-11613, bod 24; z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, Zb. s. I-2119, body 32 a 33, ako aj z 18. novembra 2008, Förster, C-158/07, Zb. s. I-8507, body 36 a 37).

I - 2797

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

I - 2798

BRESSOL A I.

38 Po štvrté treba konštatovať, že smernica 2004/38 sa uplatňuje ratione temporis v spo- roch vo veci samej. Na jednej strane boli totiž členské štáty povinné prebrať túto smernicu pred 30. aprílom 2006. Na druhej strane dekrét dotknutý vo veci samej bol prijatý 16. júna 2006, teda po tomto dátume. Okrem toho je nesporné, že študenti dotknutí vo veci samej podali žiadosť o zápis v daných inštitúciách vyššieho vzde- lávania pre akademický rok 2006/2007 a ich prihlášky boli zamietnuté na základe uvedeného dekrétu. K odmietnutiu vyhovieť ich žiadostiam tak nevyhnutne došlo po 30. apríli 2006.

39 Keďže však Súdny dvor nemá k dispozícii všetky skutočnosti, ktoré by mu umožnili konštatovať, že na situáciu žalobcov vo veci samej sa vzťahuje aj článok 24 ods. 1 smernice 2004/38, je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či toto ustanovenie ja účinne uplatniteľné v sporoch vo veci samej.

O existencii nerovnosti zaobchádzania

40 Je odôvodnené pripomenúť, že zásada zákazu diskriminácie zakazuje nielen priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akúkoľvek nepriamu formu diskri- minácie, ktorá v dôsledku uplatnenia iných rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedie k rovnakému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2007, Hartmann, C-212/05, Zb. s. I-6303, bod 29).

45 Podmienku bydliska, akou je podmienka vyžadovaná touto úpravou, splnia jedno- duchšie belgickí štátni príslušníci, ktorí majú svoje bydlisko najčastejšie v Belgicku, než štátni príslušníci iných členských štátov, ktorých bydlisko sa naopak vo vše- obecnosti nachádza na území iného členského štátu ako Belgicko (pozri analogicky rozsudky z 8. júna 1999, Meeusen, C-337/97, Zb. s. I-3289, body 23 a 24, ako aj Hart- mann, už citovaný, bod 31).

46 Z toho vyplýva, ako to pripúšťa aj belgická vláda, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej sa svojou povahou dotýka viac štátnych príslušníkov iných členských štátov ako Belgického kráľovstva, než vlastných štátnych príslušníkov, a tým podstatnejšie znevýhodňuje prvých uvedených.

I - 2800

BRESSOL A I.

O odôvodnení nerovnosti zaobchádzania

47 Ako bolo uvedené v bode 41 tohto rozsudku, nerovnosť zaobchádzania, ako je tá, ktorú zaviedol dekrét zo 16. júna 2006, predstavuje nepriamu diskrimináciu na zák- lade štátnej príslušnosti, ktorá pokiaľ nie je objektívne odôvodnená, je zakázaná.

vzdelávania organizované na základe systému tzv. „zatvorenej obálky“, kde sa celkové príspevky nerozlišujú na základe celkového počtu študentov.

51 Za týchto podmienok obava o nadmerné zaťaženie financovania vyššieho vzdeláva- nia nemôže odôvodniť nerovnosť zaobchádzania medzi študentmi rezidentmi a štu- dentmi nerezidentmi.

O odôvodnení založenom na zachovaní homogénnosti systému vyššieho vzdelávania

52 Belgická vláda podporovaná rakúskou vládou tvrdí, že prítomnosť študentov nere- zidentov v dotknutých programoch dosiahla úroveň, ktorá môže viesť k zníženiu kvality vyššieho vzdelávania z dôvodu obmedzení týkajúcich sa prijímacej kapacity vzdelávacích inštitúcií a disponibility ich personálu. S cieľom zachovať homogénnosť tohto systému a zabezpečiť široký a demokratický prístup obyvateľom Francúzskeho spoločenstva ku kvalitnému vyššiemu vzdelávaniu sa zdá nevyhnutné zaviesť nerov- nosť zaobchádzania medzi študentmi rezidentmi a študentmi nerezidentmi a obme- dziť počet posledných uvedených.

53 Samozrejme, nemožno hneď vylúčiť, že predchádzanie rizika hroziaceho existencii vnútroštátneho vzdelávacieho systému a jeho homogénnosti môže odôvodniť nerov- nosť zaobchádzania medzi určitými študentmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Komi- sia/Rakúsko, už citovaný, bod 66).

54 Jednotlivé prvky odôvodnenia uvedené v tomto ohľade sa prekrývajú s prvkami odô- vodnenia spojenými s ochranou verejného zdravia, keďže všetky dotknuté programy patria do tejto poslednej uvedenej oblasti. Treba ich preto preskúmať len vzhľadom na odôvodnenia založené na požiadavkách ochrany verejného zdravia.

57 Na preukázanie ťažkostí vzniknutých pri výučbe belgická vláda uvádza najmä situáciu v oblasti štúdia veterinárnej medicíny. Tvrdí, že na základe noriem kvality veterinár- neho vzdelávania – ktoré zahŕňajú najmä klinickú prax každého študenta na dosta- točnom počte zvierat –, bolo zistené, že v rámci Francúzskeho spoločenstva nie je možné vyškoliť viac ako 200 veterinárov za rok v druhom cykle vyššieho vzdelávania. Z dôvodu prílevu študentov nerezidentov celkový počet študentov rozdelený v šies- tich ročníkoch štúdia v období medzi akademickými rokmi 1995/1996 a 2002/2003 stúpol z 1 233 na 2 343.

58 Situácia je podobná aj v ostatných programoch uvedených v dekréte zo 16. júna 2006.

I - 2803

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

59 Po druhé belgická vláda tvrdí, že prítomnosť veľkého počtu študentov nerezidentov by mohla napokon spôsobiť nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu na celom území Francúzskeho spoločenstva, čo by ohrozilo systém verejného zdravia v rámci tohto spoločenstva. Toto nebezpečenstvo vyplýva zo skutočnosti, že študenti nerezidenti sa po ukončení štúdia na účely výkonu svojho povolania vracajú do kra- jiny svojho pôvodu, zatiaľ čo počet diplomovaných rezidentov zostáva v určitých špe- cializáciách veľmi nízky.

60 Žalobcovia vo veci samej najmä zdôrazňujú, že hoci sú tieto prvky odôvodnenia pri- jateľné, belgická vláda nepreukázala realitu vyššie uvedených okolností.

64 V tomto ohľade napokon iba vnútroštátnemu súdu, ktorý ako jediný je oprávnený posudzovať skutkový stav sporu vo veci samej a vykladať vnútroštátne právne pred- pisy, prináleží určiť, či a v akom rozsahu je takáto právna úprava v súlade s týmito požiadavkami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 1989, Rinner-Kühn, 171/88, Zb. s. 2743, bod 15, ako aj z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, C-4/02 a C-5/02, Zb. s. I-12575, bod 82).

65 Súdny dvor, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočné odpo- vede, má právomoc poskytnúť tomuto súdu informácie vyplývajúce zo spisu v spore vo veci samej, ako aj z predložených ústnych a písomných pripomienok, ktoré vnút- roštátnemu súdu umožnia rozhodnúť (rozsudky z 20. marca 2003, Kutz-Bauer, C-187/00, Zb. s. I-2741, bod 52, ako aj Schönheit a Becker, už citovaný, bod 83).

66 Po prvé úlohou vnútroštátneho súdu bude preskúmať, či existuje skutočné nebezpe- čenstvo pre ochranu verejného zdravia.

67 V tomto ohľade nemožno a priori vylúčiť, že prípadné zníženie kvality vzdelávania budúcich zdravotníckych odborníkov môže napokon ohroziť kvalitu starostlivosti poskytovanej na predmetnom území, keďže kvalita medicínskych alebo paramedi- cínskych služieb na danom území závisí od schopností zdravotníckych odborníkov, ktorí tam vykonávajú svoju činnosť.

68 Takisto nemožno vylúčiť, že prípadné obmedzenie celkového počtu študentov v dotknutých programoch – najmä s cieľom zabezpečiť kvalitu vzdelania – môže viesť k proporcionálnemu zníženiu počtu osôb získavajúcich diplom, ktoré majú v konečnom dôsledku zabezpečiť disponibilitu zdravotníckych služieb na dotknutom území, čo môže mať vplyv na úroveň ochrany verejného zdravia. V tejto súvislosti treba uznať, že nedostatok zdravotníckych odborníkov by spôsobil vážne prob- lémy pri ochrane verejného zdravia a že prevencia tohto rizika si vyžaduje, aby sa

I - 2806

BRESSOL A I.

primeraná analýza spôsobilosti a proporcionality obmedzujúceho opatrenia prijatého týmto členským štátom, ako aj presné údaje, ktoré umožňujú podporu jeho argumen- tácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. marca 2004, Leichtle, C-8/02, Zb. s. I-2641, bod 45, a Komisia/Rakúsko, už citovaný, bod 63). Je dôležité, aby táto objektívna, podrobná a vyčíslená analýza mohla pomocou hodnoverných, konvergentných a pre- svedčivých údajov preukázať, že skutočne existujú riziká pre verejné zdravie.

72 V sporoch vo veci samej musí táto analýza pre každý z deviatich programov uve- dených v dekréte zo 16. júna 2006 predovšetkým umožniť posúdenie maximálneho počtu študentov, ktorí sa môžu vzdelávať pri dodržaní zamýšľaných noriem kvality vzdelania. Okrem toho musí táto analýza uvádzať požadovaný počet diplomovaných absolventov, ktorí sa musia usadiť v rámci Francúzskeho spoločenstva na účely vyko- návali zdravotníckeho alebo paramedicínskeho povolania, aby sa zabezpečila dosta- točná disponibilita služieb verejného zdravia.

77 Po tretie je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či právna úprava dotknutá vo veci samej neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, to znamená, či neexistujú menej obmedzujúce opatrenia, ktoré by umožnili jeho dosiahnutie.

78 V tomto ohľade treba spresniť, že úlohou tohto súdu je najmä overiť, či uvedený cieľ všeobecného záujmu nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcimi opatreniami, ktoré by podnecovali študentov končiacich svoje štúdium vo Francúzskom spoločenstve, aby sa tam usadili po skončení tohto štúdia, alebo ktorých cieľom by bolo podneco- vať odborníkov vyškolených mimo Francúzskeho spoločenstva, aby sa usadili v tomto spoločenstve.

79 Rovnako je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či príslušné orgány primerane zosúladili realizáciu uvedeného cieľa s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie a najmä s umožnením prístupu k štúdiu v rámci vyššieho vzdelávania študentom pochádzajúcim z iných členských štátov, pričom táto možnosť je samotným zákla- dom zásady voľného pohybu študentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/ Rakúsko, už citovaný, bod 70). Obmedzenia prístupu k uvedeným štúdiám zavedené členským štátom tak musia byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie

I - 2808

BRESSOL A I.

sledovaných cieľov, a musia týmto študentom umožňovať dostatočne široký prístup k vyššiemu vzdelávaniu.

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

84 Belgická vláda tvrdí, že prijatie dekrétu zo 16. júna 2006 bolo nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo právo obyvateľov Francúzskeho spoločenstva na vzdelanie, ktoré vyplýva z článku 13 ods. 2 písm. c) paktu. Dotknuté ustanovenie totiž obsahuje klauzulu „standstill“, ktorá ukladá tomuto spoločenstvu povinnosť zabezpečiť široký a demo- kratický prístup ku kvalitnému vyššiemu vzdelávaniu. V prípade neexistencie tohto dekrétu by však udržanie takéhoto prístupu bolo ohrozené.

85 V tomto ohľade však treba uviesť, že medzi paktom a požiadavkami vyplývajúcimi z článkov 18 a 21 ZFEÚ neexistuje žiadna nezlučiteľnosť.

86 Zo znenia článku 13 ods. 2 písm. c) paktu totiž vyplýva, že tento článok sleduje v pod- state rovnaký cieľ ako články 18 a 21 ZFEÚ, a to zabezpečenie zásady zákazu diskrimi- nácie v prístupe k vyššiemu vzdelávaniu. Toto potvrdzuje článok 2 ods. 2 paktu, podľa ktorého sa štáty, zmluvné strany paktu, zaväzujú, že zaručia, že práva formulované v tomto pakte sa budú uplatňovať bez akéhokoľvek rozlišovania najmä na základe národnostného pôvodu.

87 Naproti tomu článok 13 ods. 2 písm. c) paktu od štátu zmluvnej strany nevyžaduje ani tento štát neoprávňuje, aby zabezpečil široký prístup ku kvalitnému vyššiemu vzdelá- vaniu len svojim štátnym príslušníkom.

88 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné odpovedať na tretiu otázku tak, že prís- lušné orgány sa nemôžu odvolávať na článok 13 ods. 2 písm. c) paktu, ak vnútroštátny súd rozhodne, že dekrét zo 16. júna 2006 nie je zlučiteľný s článkami 18 a 21 ZFEÚ.

I - 2811

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

z 28. septembra 1994, Vroege, C-57/93, Zb. s. I-4541, bod 21, ako aj z 10. januára 2006, Skov a Bilka, C-402/03, Zb. s. I-199, bod 51).

92 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že finančné dôsledky, ktoré by mohli vyplynúť pre členský štát z rozsudku vydaného v prejudiciálnom konaní, neodôvod- ňujú samy osebe časové obmedzenie účinkov tohto rozsudku (pozri najmä rozsudok z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193, bod 52).

93 Súdny dvor sa totiž len výnimočne, za presne stanovených okolností uchyľoval k také- muto riešeniu, a to jednak, keď existovalo riziko vážnych ekonomických dôsledkov, predovšetkým vzhľadom na veľký počet právnych vzťahov, ktoré vznikli v dobrej viere na základe právnej úpravy, ktorá sa oprávnene považovala za platnú, a jednak, pokiaľ sa javilo, že jednotlivci a vnútroštátne orgány boli nabádaní k správaniu, ktoré nie je v súlade s právnou úpravou Únie z dôvodu vážnej a objektívnej neistoty týkajúcej sa dosahu ustanovení Únie, ku ktorej prípadne prispelo i správanie iných členských štá- tov alebo Komisie (pozri rozsudok Grzelczyk, už citovaný, bod 53).

94 Vo veci samej je opodstatnené skonštatovať, že belgická vláda nepredložila Súdnemu dvoru žiadnu konkrétnu informáciu, ktorá by umožňovala potvrdiť, že autori dekrétu zo 16. júna 2006 boli nabádaní k správaniu, ktoré by prípadne nebolo v súlade s prá- vom Únie z dôvodu vážnej a objektívnej neistoty týkajúcej sa dosahu tohto práva.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Články 18 a 21 ZFEÚ bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá obmedzuje počet študentov, ktorí nie sú pova- žovaní za rezidentov v Belgicku a po prvý raz sa zapisujú do medicínskych a paramedicínskych programov v inštitúciách vyššieho vzdelávania, ibaže by vnútroštátny súd po tom, ako posúdi všetky rozhodujúce skutočnosti pred- ložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, rozhodol, že uvedená právna úprava je zjavne odôvodnená vzhľadom na cieľ ochrany verejného zdravia.

I - 2813

ROZSUDOK

Z 13. 4. 2010 — VEC C-73/08

2. Príslušné orgány sa nemôžu odvolávať na článok 13 ods. 2 písm. c) Medziná- rodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 16. decem- bra 1966, ak vnútroštátny súd rozhodne, že dekrét Francúzskeho spoločen- stva zo 16. júna 2006, ktorý upravuje počet študentov v niektorých študijných odboroch prvého cyklu vyššieho vzdelávania, nie je zlučiteľný s článkami 18 a 21 ZFEÚ.

Podpisy