C-194/08

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO dvora (tretia komora) z 1. júla 2010 *

Vo veci C-194/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) z 28. marca 2008 a doručený Súdnemu dvoru 9. mája 2008, ktorý súvisí s konaním:

Susanne Gassmayr

proti

generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. mája 2009,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— rakúska vláda, v zastúpení: M. Winkler, splnomocnená zástupkyňa,

— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a M. van Beek, spl nomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. septembra 2009,

Právny rámec

Právna úprava Únie

3 Deviate, šestnáste a osemnáste odôvodnenie smernice 92/85 znie takto:

„keďže ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by sa dotknúť smerníc týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s muž mi a ženami;

…

I - 6302

a) tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestná vateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;

b) pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pô rode v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnút roštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;

I - 6303

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

c) dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnút roštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.“

5 Článok 4 tej istej smernice nazvaný „Hodnotenie a informovanie“ stanovuje v odseku 1:

GASSMAYR

v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamest návateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/alebo pracovného času nie je technic ky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.

3. Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho ne možno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou po skytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.“

7 Článok 8 uvedenej smernice nazvaný „Materská dovolenka“ stanovuje v odseku 1:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou.“

a) práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri prá vach uvedených nižšie pod písmenom b);

b) zachovanie výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku pre pracovníčky v zmysle článku 2;

3. dávka uvedená v bode 2 písm. b) sa pokladá za primeranú vtedy, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom, s výhradou hornej hranice ustanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi;

I - 6306

GASSMAYR

4. členské štáty môžu podmieniť nárok na výplatu alebo dávku uvedenú v bode 1 a 2 b) vtedy, ak pracovníčka splní [tým, aby pracovníčka splnila – neoficiálny preklad] podmienky pre vznik nároku na také dávky ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi.

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

11 § 5 MSchG nazvaný „Zákaz pracovať po pôrode“ stanovuje v odseku 1:

„Pracovníčky nesmú vykonávať prácu až do uplynutia doby ôsmich týždňov po pô rode… Ak došlo ku skráteniu osemtýždňovej lehoty pred pôrodom, predlžuje sa ochranná lehota po pôrode v rozsahu, v akom došlo k tomuto skráteniu, najviac však na 16 týždňov…“

12 § 14 MSchG nazvaný „Zachovanie vyplácania pracovnej odmeny“ v zmenenom a do plnenom znení uverejnenom v BGBl. 833/1992 a 434/1995 znie takto:

„1. Pokiaľ je na základe § 2 písm. b) [ods.] 4, § 4 písm. a), § 5 ods. 3 a 4 alebo § 6, ak neupravuje ustanovenie § 10 písm. a) ods. 3 niečo iné, nutné, aby došlo k zmene práce v podniku, má pracovníčka nárok na odmenu vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahovala v priebehu posledných 13 týždňov pracovného pomeru pred touto zmenou. Pokiaľ do tohto obdobia spadajú doby, počas ktorých pracovníčka z dôvodu choroby alebo skrátenej pracovnej doby nepoberala odmenu za prácu v plnej výške, predlžuje sa obdobie trinástich týždňov o tieto doby; na tieto doby sa však nebude pri výpočte priemerného zárobku prihliadať…

2. Pracovníčky, ktoré nesmú podľa § 3 ods. 3 vykonávať prácu, a pracovníčky, pre ktoré nie sú v podniku možnosti pre výkon práce na základe § 2 písm. b) [ods.] 4, § 4 písm. a), § 5 ods. 3 a 4 alebo § 6, majú nárok na odmenu za prácu, pre výpočet ktorej sa obdobne použije predchádzajúci odsek.“

…

3 Zníženie vykonané podľa odseku 1 sa zníži o 80 % sumy zodpovedajúcej referenč nému základu uvedenému v odseku 4, pričom však táto suma nemôže byť vyššia ako celková suma zníženia stanovená v odseku 1.

4. Referenčný základ v zmysle odseku 3 je suma odmeny (bez výnimočných príjmov), príplatkov, náhrad a akcesorických príplatkov (s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 19, § 20b alebo § 20c), ktoré by úradník dostával, keby mu nebolo zabránené vy konávať svoje funkcie, a na ktoré už nemá právo, keďže nie je v službe. V prípade ne paušálnych akcesorických príplatkov v zmysle prvej vety je potrebné založiť výpočet

I - 6309

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

na dvanástine sumy akcesorických príplatkov, ktoré úradník dostal v priebehu posled ných dvanástich mesiacov pred začatím prvého zo všetkých období práceneschop nosti kumulovaných podľa odseku 2.

…

I - 6310

GASSMAYR

(4) príplatok za služobnú pohotovosť (§ 17a),

…

Iba v obdobiach, v prípade ktorých existuje takisto právo na odmenu, môže existovať právo na akcesorický príplatok.

16 § 17a GehG nazvaný „Príplatok za služobnú pohotovosť“ stanovuje:

„1. Úradníkovi, ktorý bol povolaný k výkonu služobnej pohotovosti mimo rámec predpísaných služobných hodín podľa rozpisu služieb, patrí za dobu strávenú na pohotovosti a výkon služby namiesto mzdy podľa § 16 a § 17 príplatok za služobnú pohotovosť.

2. Výška príplatku za služobnú pohotovosť sa stanoví na základe doby strávenej v službe a priemerného vyťaženia počas služby…; jeho výpočet vyžaduje schválenie spolkového kancelára.“

17 Zo spisu vyplýva, že podľa § 17a GehG Rakúska republika prijala nariadenie týkajúce sa paušálneho výpočtu príplatkov za služobnú pohotovosť pre lekárov univerzitných kliník (Pauschalierungsverordnung für Journaldienstzulage für Ärzte an Universität skliniken, BGBl. II, 202/2000), ktoré ako odmenu za každú hodinu služobnej pohoto vosti v mieste výkonu práce stanovuje presné percento normalizovanej mzdy.

I - 6312

GASSMAYR

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

21 V liste z 9. februára 2004 adresovanom jej zamestnávateľovi uviedla, že počas doby trvania zákazu pracovať, ktorý jej z dôvodu tehotenstva a potom z dôvodu materskej dovolenky bránil vykonávať služby služobnej pohotovosti, mala aj tak nárok na vypla tenie príplatku zodpovedajúcemu priemeru služieb pohotovosti vykonaných v mieste práce. Požiadala teda, aby jej boli vyplatené príslušné sumy takéhoto príplatku.

25 Žalovaný vo veci samej takisto zdôrazňuje, že na rozdiel od koncoročného príplat­ ku, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 21. októbra 1999, Lewen (C-333/97, Zb. s. I-7243), táto vec sa týka príplatku za služobnú pohotovosť v mieste prá­ ce vyplácaného v závislosti od naozaj vykonaných služieb v jednotlivých prípadoch. Takýto akcesorický príplatok ku mzde má za cieľ výlučne kompenzovať nadbytok prá ce vzniknutý pracovníkovi, keď je konkrétne požiadaný o výkon takejto služby mimo bežných hodín stanovených v tabuľke služieb. Preto ak pracovník nie je požiadaný o služobnú pohotovosť v mieste práce, nemôže si nárokovať na odmenu z tohto titulu, a to nezávisle od jeho pracovných výkonov v rámci jeho zvyčajnej služby.

26 Nie je sporné, že žalobkyňa vo veci samej vykonávala služby pohotovosti v mieste prá ce počas referenčného obdobia uvedeného v § 14 ods. 1 MSchG predtým, ako začalo obdobie zákazu práce, ktoré sa na ňu uplatňuje podľa § 3 ods. 3 toho istého zákona, ani to, že dostávala za tieto služby príplatok vypočítaný v súlade s § 17a GehG.

I - 6315

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

27 Keďže Verwaltungsgerichtshof dospel k záveru, že nie je možné poskytnúť jasnú od poveď na otázky vzniknuté v spore, ktorý rieši, najmä pokiaľ ide o článok 11 body 1 až 3 smernice 92/85, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto pre judiciálne otázky:

„1. a) Má článok 11 body 1, 2 a 3 smernice [92/85] priamy účinok?

28 Je potrebné najprv konštatovať, že Komisia Európskych spoločenstiev spochybňu je prípustnosť prejudiciálnych otázok v rozsahu, v akom sa týkajú článku 11 bodu 1 smernice 92/85, keďže má pochybnosti o ich relevantnosti na riešenie sporu vo veci samej. Domnieva sa, že toto ustanovenie nie je v predmetnom prípade relevantné, keďže otázka, ktorá vzniká v tomto spore sa netýka práv upravených v článkoch 5, 6 a 7 smernice, ale len sumy odmeny, na ktorú má žalobkyňa nárok za obdobie, počas ktorého bola neprítomná v práci z dôvodu tehotenstva a potom materskej dovolenky.

29 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výlučne vnút roštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a musí prevziať zodpovednosť za rozhodnu tie sporu, prináleží, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak potrebu roz hodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59, ako aj z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophones a i., C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 18).

30 Súdny dvor však dospel k záveru, že nemôže rozhodovať o prejudiciálnej otázke po loženej vnútroštátnym súdom, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spoločenstva, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k exis tencii alebo predmetu sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo pokiaľ Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne skutočnosti potrebné na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri rozsudky Bosman, už citovaný, bod 61, a z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, bod 20).

I - 6318

GASSMAYR

35 Pre prípad, žeby výsledky hodnotenia rizík vykonaného v súlade s článkom 4 smer nice 92/85 odhalili riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, ako aj dosah na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky, článok 5 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje, že zamest­ návateľ je povinný pristúpiť k dočasnému prispôsobeniu pracovných podmienok a/alebo pracovného času, alebo, ak to nie je technicky alebo objektívne možné alebo to nemožno požadovať z riadne odôvodnených príčin, k zmene pracovného miesta.

36 Len za predpokladu, že by sa takáto zmena ukázala nemožnou, článok 5 ods. 3 uve denej smernice stanovuje, že sa danej pracovníčke v súlade s právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia (rozsudky z 19. novembra 1998, Høj Pedersen a i., C-66/96, Zb. s. I-7327, bod 57, ako aj z dnešného dňa Parviainen, C-471/08, Zb. s. I-6533, bod 32).

37 Verwaltungsgerichtshof vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudi ciálneho konania citoval ustanovenia článkov 4 a 5 smernice 92/85 týkajúcich sa po súdenia rizík, ako aj prijatia opatrení po takomto posúdení a položil prejudiciálne otázky týkajúce sa článku 11 bodu 1 tejto smernice, čo je ustanovenie, ktoré odkazuje na uvedený článok 5.

38 Na pojednávaní na Súdnom dvore v odpovedi na ním položené otázky rakúska vláda potvrdila, že v súlade s § 3 ods. 3 MSchG je zakázané, aby tehotné ženy pracovali, keď výkon profesijnej činnosti ohrozuje ich zdravie alebo život alebo ich dieťa. Podľa tejto vlády ide o ustanovenie, ktoré sa často uplatňuje na tehotné ženy staršie ako 30 alebo 35 rokov, umožňujúce zastavenie práce skôr ako pred začiatkom normálnej materskej dovolenky s cieľom vyhnúť sa komplikáciám. Nejde o zákaz spojený s pro fesijnou činnosťou, ale skôr o zákaz závisiaci od osobnej situácie tehotnej ženy a jej fyzického stavu.

I - 6320

GASSMAYR

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke písm. a) týkajúcej sa priameho účinku článku 11 bodov 1 až 3 smernice 92/85

43 V prvej otázke písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 11 body 1 až 3 smernice 92/85 môže mať priamy účinok a spôsobiť vznik práv v prospech jed notlivcov, ktoré si títo jednotlivci môžu uplatniť voči členskému štátu, ktorý neprebral uvedenú smernicu do vnútroštátneho práva alebo ktorý ju prebral nesprávne, pričom tieto práva sú vnútroštátne súdy povinné chrániť.

44 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vo všetkých prípadoch, keď sa ustanovenia smernice z hľadiska ich obsahu zdajú byť nepodmienené a dostatočne presné, sa jednotlivci môžu na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu, či už preto, že tento štát neprebral smernicu do vnútroštátneho právneho poriad ku v stanovenej lehote, alebo preto, že ju prebral nesprávne (pozri najmä rozsudky z 19. januára 1982, Becker, 8/81, Zb. s. 53, bod 25; zo 17. septembra 1996, Cooperativa Agricola Zootecnica S. Antonio a i., C-246/94 až C-249/94, Zb. s. I-4373, bod 17, ako aj zo 17. júla 2008, Flughafen Köln/Bonn, C-226/07, Zb. s. I-5999, bod 23 a citovanú judikatúru).

48 Presnosť a bezpodmienečnosť článku 11 bodu 1 smernice 92/85 však nie sú ovplyv nené odkazom na právny predpis a vnútroštátnu prax. Hoci totiž toto ustanovenie ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri prijímaní spôsobov jeho vykonania, táto okolnosť nespochybňuje presnosť a bezpodmienečnosť uvedeného ustanovenia. Spôsoby takéhoto vykonania nemôžu v žiadnom prípade mať dosah na samotný obsah práva uvedeného v tomto článku 11 bode 1 a nemôžu takto podmie ňovať existenciu alebo obmedzovať dosah tohto práva (pozri rozsudky Parviainen, už citovaný, bod 55, a, pokiaľ ide o článok 10 smernice 92/85, zo 4. októbra 2001, Jiménez Melgar, C-438/99, Zb. s. I-6915, body 33 a 34; pozri tiež analogicky rozsudky

I - 6322

GASSMAYR

z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 105, ako aj z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, bod 67).

49 Takisto článok 11 bod 3 smernice 92/85 stanovuje, že pokiaľ ide o pracovníčky na materskej dovolenke uvedené v článku 8 tejto smernice, dávka, na ktorú odkazuje bod 2 písm. b) uvedeného článku 11 sa pokladá za primeranú, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom.

50 Skutočnosť, že podľa článku 11 bodu 3 smernice 92/85 však tieto príjmy môžu byť ohraničené prípadným stropom stanoveným vnútroštátnym právnym predpisom, ta kže suma takejto dávky sa môže v jednotlivých členských štátoch meniť, nespochyb ňuje ani presnosť a bezpodmienečnosť tohto ustanovenia, ani ustanovenia bodu 2 toho istého článku. Keďže príjmy, ktoré musia byť zabezpečené pracovníčke na ma terskej dovolenke, stanovuje zákon, uplatnenie hranice stanovenej v uvedenom člán ku 11 bode 3 neznemožňuje súdu použiť body 2 a 3 tohto článku na okolnosti sporu, ktorý rozhoduje, a v dôsledku toho zbaviť obsah tohto ustanovenia jeho dostatočne presnej povahy (pozri analogicky rozsudok Impact, už citovaný, bod 61).

54 Svojou prvou otázkou písm. b) a c) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 body 1 až 3 smernice 92/85 vykladať v tom zmysle, že počas dĺžky oslo bodenia od práce alebo zákazu práce týkajúceho sa tehotných pracovníčok a/alebo pracovníčok na materskej dovolenke musí byť zachované právo na výplatu príplatku za služobnú pohotovosť. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd najmä pýta, či odpo veď na túto otázku ovplyvňuje to, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, stanovuje právo tehotnej pracovníčky oslobodenej od práce počas tehotenstva alebo materskej dovolenky na odmenu ekvivalentnú priemernej mzde, ktorú dostá vala počas referenčného obdobia predchádzajúceho jej neprítomnosti v práci počas tehotenstva, ako aj začiatku jej materskej dovolenky, s výnimkou príplatku za služob nú pohotovosť.

I - 6324

GASSMAYR

55 Na úvod je potrebné upresniť, že touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta na rozsah práva na príjem tehotnej pracovníčky počas dvoch odlišných období, teda na jednej strane obdobia neprítomnosti v práci počas tehotenstva a na druhej strane obdobia zákazu práce zodpovedajúceho materskej dovolenke.

56 Vzhľadom na to, že rôzne ustanovenia smernice 92/85 upravujú tieto dve obdobia, je potrebné odpovedať oddelene na otázku položenú vnútroštátnym súdom v závislosti od toho, či sa týka práva na odmenu pracovníčky počas tehotenstva alebo počas ma terskej dovolenky.

O práve tehotnej pracovníčky oslobodenej od práce počas tehotenstva z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia na príplatok za služobnú pohotovosť

59 Vzhľadom na to všetky ochranné opatrenia uvedené v článku 5 smernice 92/85 sa neprijímajú na žiadosť tehotnej pracovníčky, ale z dôvodu jej stavu počas tehotenstva. Vyplývajú z posúdenia rizík a zákonného zákazu stanoveného týmto článkom 5, ako aj príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a ich cieľom je vyhnúť sa akému koľvek ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia tejto pracovníčky alebo jej dieťaťa. Preto hoci sa výsledok hodnotenia rizík, ktoré musí zamestnávateľ vykonať podľa článku 4 tej istej smernice, zdá byť odlišný v závislosti od jednotlivých odsekov uvedeného článku 5, ktorý sa má uplatniť, cieľ ochrany sledovaný touto smernicou v prípade te hotných pracovníčok uvedených v tom istom článku, sa nemení. Okrem toho, ako vyplýva z jeho znenia, prináleží zamestnávateľovi, aby dodržiaval výslovne stanovené poradie, podľa ktorého sa musia prijímať ochranné opatrenia stanovené týmto člán kom a podmienky vzťahujúce sa na toto poradie.

60 Skúmanie znenia článku 11 bodu 1 smernice 92/85, ako aj cieľa ochrany bezpečnosti a zdravia tehotných a dojčiacich pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode sledo vaných touto smernicou odhaľuje, že tehotná pracovníčka, akou je žalobkyňa vo veci samej, ktorá je dočasne oslobodená od práce a ktorej príslušná odmena za obdobie predchádzajúce tomuto oslobodeniu sa skladala zo základnej mzdy, určitých príplat kov a príplatku za služobnú pohotovosť za dodatočné hodiny odpracované nad rámec normálnych hodín stanovených tabuľkou služieb, nemá právo na základe tohto usta novenia na výplatu takéhoto príplatku.

65 Ako už Súdny dvor rozhodol v bodoch 49 a 61 už citovaného rozsudku Parviainen, pokiaľ ide o tehotnú pracovníčku pridelenú dočasne na iné miesto počas a z dôvodu jej tehotenstva podľa článku 5 ods. 2 smernice 92/85, členské štáty a prípadne sociálni partneri nie sú povinní podľa článku 11 bodu 1 tejto smernice zachovať pri tomto dočasnom pridelení prvky odmeny alebo príplatky, ktoré sú závislé od výkonu špe cifických funkcií za osobitných podmienok zo strany dotknutej pracovníčky a ktoré v podstate majú kompenzovať nepríjemnosti spojené s týmto výkonom. To isté platí, pokiaľ ide o tehotnú pracovníčku oslobodenú od práce podľa článku 5 ods. 3 uvedenej smernice a ustanovenia príslušného vnútroštátneho práva.

I - 6327

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

66 Napokon článok 11 bod 1 smernice 92/85 výslovne odkazuje na právne predpisy a/alebo vnútroštátnu prax.

67 Ako vyplýva z bodu 48 tohto rozsudku, uvedené ustanovenie ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri definovaní podmienok výkonu a uplatňovania nárokov tehotných pracovníčok uvedených v článku 5 ods. 3 smernice 92/85. Člen ským štátom teda prislúcha, aby definovali spôsoby uplatnenia uvedených nárokov, avšak bez toho, aby akokoľvek podmieňovali samotný vznik tohto práva, ktorý vy plýva priamo z tejto smernice a z pracovnoprávneho vzťahu medzi tehotnou pracov níčkou a jej zamestnávateľom (pozri analogicky rozsudok z 26. júna 2001, BECTU, C-173/99, Zb. s. I-4881, bod 53 a takisto rozsudok Parviainen, už citovaný, bod 55).

68 Výkon tejto miery voľnej úvahy zo strany členských štátov a prípadne sociálnych part nerov pri určovaní príjmu, na ktorý má právo tehotná pracovníčka dočasne oslobo dená od práce počas a z dôvodu tehotenstva, nemôže na jednej strane narúšať cieľ ochrany bezpečnosti a zdravia tehotných pracovníčok sledovaný smernicou 92/85 ani na druhej strane nezohľadniť skutočnosť, že toto oslobodenie predstavuje posled né prípustné opatrenie ochrany, ktoré sa uplatní, len ak je dočasné pridelenie na iné miesto technicky a/alebo objektívne nemožné alebo ak ho nemožno oprávnene poža dovať na základe opodstatnených dôvodov.

73 Akýkoľvek iný výklad článku 11 bodu 1 smernice 92/85 týkajúci sa práva na príjem tehotných pracovníčok uvedených v článku 5 tejto smernice by bol takej povahy, že by narušil potrebný účinok tejto smernice a zbavil by ju podstatnej časti obsahu.

I - 6329

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

74 Zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vyplýva, že odmena, na ktorú má právo tehotná pracovníčka, na ktorú sa vzťahuje zákaz práce počas tehotenstva podľa § 3 ods. 3 MSchG, sa vypočítava v súlade s § 14 ods. 1 a 2 toho istého zákona. Podľa týchto ustanovení má tehotná pracovníčka právo na odmenu, ktorá je rovnocenná priemernej mzde, ktorú dostávala v priebehu posledných trinástich týždňov predchá dzajúcich zákazu práce. Príplatky za služobnú pohotovosť, na ktoré mala pracovníčka právo počas tohto referenčného obdobia, sa nezohľadňujú pri výpočte tejto priemer nej odmeny.

75 Z dôvodov uvedených v bodoch 60 až 67 tohto rozsudku vylúčenie príplatku za slu žobnú pohotovosť z odmeny, na ktorú si oprávnene nárokuje tehotná pracovníčka do časne oslobodená od práce počas jej tehotenstva nemožno považovať za odporujúce článku 11 bodu 1 smernice 92/85.

76 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať vnútroštátnemu súdu tak, že článok 11 bod 1 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že v rozpore s ním nie je vnútroštátna právna úprava stanovujúca, že tehotná pracovníčka dočasne oslo bodená od práce z dôvodu svojho tehotenstva má právo na odmenu ekvivalentnú priemernej mzde, ktorú dostávala počas referenčného obdobia predchádzajúceho jej tehotenstvu, s výnimkou príplatku za služobnú pohotovosť.

80 Podľa judikatúry Súdneho dvora sa totiž pracovníčky na materskej dovolenke uprave nej vnútroštátnym právnym predpisom nachádzajú v špecifickej situácii, ktorá vyža duje, aby im bola poskytnutá osobitná ochrana, ale ktorú nemožno zamieňať s ochra nou muža ani ženy, ktorí sú naozaj prítomní na svojom pracovnom mieste alebo sú práceneschopní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 1996, Gillespie a i., C-342/93, Zb. s. I-475, bod 17; z 27. októbra 1998, Boyle a i., C-411/96, Zb. s. I-6401, bod 40, ako aj Alabaster, už citovaný, bod 46).

I - 6331

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

81 Cieľom materskej dovolenky, ktorú čerpá pracovníčka, je na jednej strane ochrana biologického stavu ženy v priebehu jej tehotenstva a aj po ňom a na druhej strane ochrana osobitných vzťahov medzi matkou a jej dieťaťom v priebehu obdobia nasle dujúceho po tehotenstve a pôrode (pozri rozsudky z 12. júla 1984, Hofmann, 184/83, Zb. s. 3047, bod 25; z 30. apríla 1998, Thibault, C-136/95, Zb. s. I-2011, bod 25, ako aj Boyle a i., už citovaný, bod 41).

82 Za týchto okolností sa pracovníčky nemôžu užitočne dovolávať prospechu z ustano vení článku 141 ES alebo článku 11 bodov 2 a 3 smernice 92/85 na účely nárokovania si zachovania celej ich odmeny počas materskej dovolenky, ako keby naozaj vykoná vali tak ako ostatní pracovníci svoju prácu (pozri v tomto zmysle rozsudky Gillespie a i., už citovaný, bod 20, ako aj Alabaster, už citovaný, bod 46).

83 Ako vyplýva zo smernice 92/85 a z judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti, nor motvorca Únie si želal garantovať, aby pracovníčka mala počas materskej dovolen ky príjem sumy prinajmenšom ekvivalentnej sume dávky stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípade prerušenia práce zo zdravotných dôvodov (rozsudok Boyle a i., už citovaný, bod 32).

87 Vo veci samej sa však vnútroštátny súd pýta na dosah, aký môže mať na právo na od menu pracovníčky na materskej dovolenke skutočnosť, že členský štát stanovil právo tejto pracovníčky na odmenu ekvivalentnú priemernej mzde, ktorú dostávala počas referenčného obdobia predchádzajúceho začiatku jej materskej dovolenky, s výnim kou príplatku za služobnú pohotovosť.

88 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 11 body 2 a 3 smernice 92/85 stanovuje len minimálnu ochranu, pokiaľ ide o právo na príjem tehotných pracovní čok oslobodených od práce počas materskej dovolenky podľa článku 8 tejto smernice. Žiadne jej ustanovenie nebráni členským štátom alebo prípadne ich sociálnym part nerom stanoviť zachovanie všetkých prvkov odmeny a všetkých príplatkov, vrátane príplatku za služobnú pohotovosť, na ktoré mala tehotná pracovníčka právo pred te hotenstvom a materskou dovolenkou.

89 Smernica 92/85, ktorá bola prijatá v súlade s článkom 118A Zmluvy ES (články 117 až 120 Zmluvy ES boli nahradené článkami 136 ES až 143 ES), nebráni členskému štátu, ako vyplýva z článku 137 ods. 4 ES, zachovať alebo prijať prísnejšie ochranné

I - 6333

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-194/08

opatrenia pod podmienkou, že sú zlučiteľné s ustanoveniami tejto Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Jiménez Melgar, už citovaný, bod 37).

93 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku písm. a) nie je potrebné na druhú otázku odpovedať.

O trovách

94 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1. Článok 11 body 1 až 3 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zave dení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri prá ci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smer nice 89/391/EHS) má priamy účinok a spôsobuje vznik práv v prospech jed notlivcov, ktoré si títo jednotlivci môžu uplatniť voči členskému štátu, ktorý neprebral túto smernicu do vnútroštátneho práva alebo ktorý ju prebral ne správne, pričom tieto práva je vnútroštátny súd povinný chrániť.

2. Článok 11 bod 1 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že v rozpore s ním nie je vnútroštátna právna úprava stanovujúca, že tehotná pracovníč ka dočasne oslobodená od práce z dôvodu svojho tehotenstva má právo na