C-197/08

KOMISIA/FRANCÚZSKO

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 4. marca 2010 *

Vo veci C-197/08,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 14. mája 2008,

Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia P. Lindh, A. Rosas, U. Lõhmus a A. Arabadjiev (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Șereș, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2009,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 22. októbra 2009,

vyhlásil tento

Právna úprava Spoločenstva

2 Odôvodnenia č. 2, 3 a 7 smernice 95/59 znejú takto:

„(2) keďže cieľom zmluvy [ES] je vytvoriť hospodársku úniu so zdravou konkuren- ciou a vlastnosťami, ktoré sú podobné tým na domácom trhu; v oblasti tabako- vých výrobkov to podmieňuje, aby spotrebné dane vyrubené na tieto produkty v členských krajinách neznehodnocovali konkurenčné podmienky a neobme- dzovali voľný pohyb týchto produktov v rámci spoločného trhu;

(3) keďže harmonizácia štruktúr spotrebných daní musí viesť najmä k tomu, aby konkurencia medzi kategóriami tabakových výrobkov patriacich do rovnakej skupiny nebola následkom zdanenia znehodnotená a aby došlo k otvoreniu ná- rodných trhov členských krajín;

…

I - 1625

c) tabak na fajčenie:

— jemne rezaný tabak na vlastnoručne šúľané cigarety,

— iný tabak na fajčenie,

zodpovedajúce definíciám v článkoch 3 až 7.“

I - 1626

KOMISIA/FRANCÚZSKO

Výrobcovia, resp. ich zástupcovia alebo splnomocnenci v spoločenstve ako aj dovoz- covia z tretích krajín, voľne stanovujú pre každý zo svojich výrobkov a pre každý člen- ský štát, v ktorom majú byť tieto výrobky dané do obehu, minimálnu [maximálnu — neoficiálny preklad] maloobchodnú cenu.

I - 1627

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-197/08

Druhý odsek však nie je postavený proti presadzovaniu právnych predpisov jednot- livých štátov o dozore nad cenami alebo dodržiavaní predpísaných cien, za predpo- kladu, že sú zlučiteľné so zákonodarstvom spoločenstva.“

6 Článok 16 tejto smernice stanovuje:

„1. Suma špecifickej spotrebnej dane z cigariet bude stanovená s ohľadom na cigarety cenovej skupiny, ktorá je po 1. januári každého roka — so začiatkom 1. januára 1978 — podľa predložených údajov najviac požadovaná.

z 5. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 333, s. 49; Mim. vyd. 03/041, s. 430), stanovujú mini- málne sadzby a/alebo sumy celkovej dane uplatňované na cigarety a tabakové výrobky s výnimkou cigariet. Smernica 92/80 obsahuje aj určité predpisy týkajúce sa štruktúry spotrebnej dane z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet.

8 Rozhodnutím Rady 2004/513/ES z 2. júna 2004 (Ú. v. EÚ L 213, s. 8) bol v mene Spo- ločenstva schválený Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, podpísaný v Ženeve 21. mája 2003 (ďalej len „dohovor WHO“). Článok 6 tohto dohovoru s názvom „Cenové a daňové opatrenia zmierňujúce dopyt po tabaku“ znie takto:

„1. Zmluvné strany uznávajú, že cenové a daňové opatrenia sú efektívnymi a dôleži- tými prostriedkami na zmiernenie konzumácie tabakových výrobkov v rôznych sku- pinách populácie, najmä však medzi mladistvými.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté zvrchované právo zmluvných strán určovať a stano- vovať ich daňovú politiku, každá zo zmluvných strán by mala zohľadniť svoje vnút- roštátne ciele ochrany zdravia týkajúce sa regulácie tabaku a prijať alebo prípadne ponechať v platnosti opatrenia, ktoré môžu zahŕňať:

a) vykonanie daňovej politiky a prípadne cenovej politiky na tabakové výrobky tak, aby sa prispievalo k cieľom zameraným na ochranu zdravia zmierňovaním spot- reby tabaku, …

…“ [neoficiálny preklad]

11 Článok 572a CGI bol zmenený a doplnený článkom 30 ods. II zákona č. 2005 – 1719 z 30. decembra 2005 o rozpočte na rok 2006 (JORF z 31. decembra 2005, s. 20597). Uvedený článok 572a v znení zmien a doplnení stanovuje:

„Maloobchodnú cenu výrobkov, ktoré predávajú predajcovia uvedení v článku 568 prvom odseku, a maloobchodnú cenu výrobkov, ktoré cestujúcim dodávajú kupujúci/ opätovní predávajúci definovaní v tomto článku štvrtom odseku, možno voľne určiť, avšak táto cena nemôže byť nižšia ako maloobchodná cena stanovená za 1 000 jedno- tiek alebo za 1 000 gramov obsiahnutá vo výnose o schválení. …“

I - 1630

KOMISIA/FRANCÚZSKO

12 Code de la santé publique (zákonník verejného zdravia, ďalej len „CSP“) obsahuje predovšetkým ustanovenia o kontrole tabaku. Článok L. 3511 – 1 CSP, zmenený a doplnený uznesením č. 2006 – 596 z 23. mája 2006 (JORF z 25. mája 2006, s. 7791), stanovuje:

„Za tabakové výrobky sa považujú výrobky, ktoré slúžia na fajčenie, šnupanie, žutie alebo cmúľanie, pokiaľ obsahujú aspoň čiastočne tabak, ako aj výrobky, ktoré slúžia na fajčenie, aj keď neobsahujú tabak, s výnimkou výrobkov určených na medicínske využitie, v zmysle tretieho odseku (2°) článku 564i [CGI].

Konanie pred podaním žaloby

15 Komisia zaslala 21. marca 2005 Francúzskej republike výzvu, v ktorej uviedla, že sys- tém minimálnej maloobchodnej ceny cigariet a zákaz stanoviť pre tabak „propagačnú cenu, ktorá je v rozpore s cieľmi verejného zdravia“, ktoré zaviedla francúzska právna úprava, nie sú v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 95/59.

16 Vo svojej odpovedi z 29. júla 2005 Francúzska republika oznámila, že sa domnieva, že táto právna úprava je odôvodnená cieľom ochrany verejného zdravia uvedeným v článku 30 ES.

17 Komisia 28. júna 2006 vydala a 4. júla 2006 zaslala odôvodnené stanovisko, v ktorom zopakovala svoju argumentáciu, a vyzvala tento členský štát, aby si v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto odôvodneného stanoviska splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 9 ods. 1 smernice 95/59.

18 Vzhľadom na odpovede Francúzskej republiky z 5. októbra a 22. decembra 2006 Komisia naďalej považovala situáciu za neuspokojivú, a z tohto dôvodu sa rozhodla podať predmetnú žalobu.

I - 1632

21 Okrem toho sporné ustanovenia CSP priznávajú francúzskym orgánom diskrečnú právomoc zakázať maloobchodný predaj tabakových výrobkov za určenú cenu

I - 1633

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-197/08

a takisto zabraňujú výrobcom a dovozcom voľne stanoviť maximálnu maloobchodnú cenu každého svojho výrobku. Pojem „propagačná cena, ktorá je v rozpore s cieľmi verejného zdravia“ obsiahnutý v článku L. 3511 – 3 CSP nie je vo vnútroštátnej práv- nej úprave definovaný a ani neumožňuje, aby príslušné hospodárske subjekty jasne a jednoznačne poznali svoje práva a povinnosti, ani neumožňuje vnútroštátnym súdom zabezpečiť ich dodržiavanie. Tento pojem je teda v rozpore so zásadou právnej istoty a zásadou ochrany jednotlivcov.

22 Podľa Komisie skutočnosť, že smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordiná- cii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 346) obsahuje zásadu voľnej tvorby cien, neznamená, že rovnaká zásada, ktorá je jasne zakotvená v inom ustanovení Spoločenstva, t. j. v článku 9 ods. 1 smer- nice 95/59, má byť považovaná za neuplatniteľnú.

23 Komisia okrem toho dospela k záveru, že aj keď sa zákazy uložené týmto posledným ustanovením a článok 28 ES môžu prekrývať, článok 9 smernice 95/59 je autonóm- nym predpisom sekundárneho práva, ktorý má v kontexte tejto smernice samostatnú funkciu a jeho uplatnenie nemožno obmedziť na prípad, keď by súčasne bol porušený článok 28 ES.

27 Komisia sa navyše domnieva, že tvrdenia uvedené v odporúčaní Rady 2003/54/ES z 2. decembra 2002 o prevencii fajčenia a o iniciatívach na zlepšenie kontroly tabaku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 22, 2003, s. 31), na ktoré odkazuje Francúzska repub- lika, nie sú záväzné a že ich v žiadnom prípade nemožno vykladať ako ustanovenia, ktoré podnecujú k porušovaniu článku 9 ods. 1 smernice 95/59. Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 16. júla 2008 o štruktúre a sadzbách spotrebných

I - 1635

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-197/08

daní z cigariet a iných tabakových výrobkov [KOM(2008) 460 v konečnom znení], na ktorú sa tento členský štát takisto odvoláva, sa zameriava na zdaňovanie ako na súčasť celkovej stratégie prevencie a odrádzania od spotreby tabaku.

28 Napokon Komisia uvádza, že členské štáty môžu zachovať vysoké ceny tabakových výrobkov zvýšením úrovne zdaňovania týchto výrobkov v súlade so spôsobmi upra- venými v relevantných smerniciach. Tieto smernice nestanovujú maximálnu hranicu daňového zaťaženia. Členské štáty teda vždy môžu zabezpečiť dosiahnutie želanej cenovej úrovne prostredníctvom vplyvu daní na konečnú cenu. Z ekonomického hľa- diska by teda nevyhnutne bola obmedzená schopnosť výrobcov znášať straty spojené s úsilím nepremietnuť daňové zaťaženie do predajnej ceny.

30 Francúzska republika sa okrem toho domnieva, že sporná vnútroštátna právna úprava v každom prípade vyplýva z výnimiek uvedených v článku 9 ods. 1 treťom pododseku smernice 95/59. Na jednej strane totiž slovné spojenie „právne predpisy jednotlivých štátov o dozore nad cenami“ obsiahnuté v tomto ustanovení zahŕňa jednak všeobecnú a jednak konkrétnu vnútroštátnu právnu úpravu cien, o akú ide v prejednávanej veci. Tento členský štát teda napáda judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 19. októbra 2000, Komisia/Grécko (C-216/98, Zb. s. I-8921), podľa ktorej toto slovné spojenie nemožno vykladať ako ustanovenie, ktoré priznáva členským štátom inú diskrečnú právomoc než právomoc prijať všeobecné vnútroštátne právne pred- pisy, ktorých cieľom je brániť rastu cien. Na druhej strane podľa tej istej judikatúry slovné spojenie „právne predpisy jednotlivých štátov o … dodržiavaní predpísaných cien“ znamená cenu, ktorá je po určení zo strany výrobcu alebo dovozcu a schvá- lení verejným orgánom stanovená ako maximálna cena. Ak táto cena podľa názoru Francúzskej republiky má byť schválená verejným orgánom, tento orgán má zároveň právomoc ju zamietnuť.

31 Subsidiárne tento členský štát tvrdí, že sporná vnútroštátna právna úprava je odôvod- nená cieľom ochrany verejného zdravia uvedeným v článku 30 ES. Judikatúra Súd- neho dvora totiž členským štátom priznáva právo uplatniť reštriktívne vnútroštátne ustanovenia v oblasti obchodovania v rámci Spoločenstva s cieľom chrániť zdravie osôb; uvedený členský štát sa v tomto bode odvoláva na už citovaný rozsudok Komi- sia/Grécko. Sporná vnútroštátna právna úprava je potrebná a primeraná vo vzťahu k tomuto cieľu. Daný cieľ totiž nemožno dosiahnuť zvýšením daní, pretože zvýšenie daní sa nemusí automaticky odraziť v predajných cenách výrobcov a dovozcov, a teda nevedie nutne k zníženiu spotreby.

34 Na tento účel článok 8 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že cigarety vyrobené v Spo- ločenstve a dovezené z nečlenských krajín podliehajú v každom z členských štátov proporcionálnej spotrebnej dani vypočítanej podľa maximálnej maloobchodnej ceny vrátane cla, ako aj špecifickej spotrebnej dani vypočítanej na základe vyrobenej jed- notky (rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 19).

35 Navyše z odôvodnenia č. 7 smernice 95/59 vyplýva, že nevyhnutné požiadavky voľnej súťaže zahŕňajú voľnú tvorbu cien všetkých skupín tabakových výrobkov.

36 V tejto súvislosti článok 9 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že výrobcovia, resp. ich zástupcovia alebo splnomocnenci v Spoločenstve, ako aj dovozcovia z tretích krajín

I - 1638

KOMISIA/FRANCÚZSKO

voľne stanovujú maximálnu maloobchodnú cenu každého svojho výrobku s cieľom zabezpečiť medzi nimi skutočnú hospodársku súťaž (rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 20). Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby stanovenie vymeriava- cieho základu na výpočet proporcionálnej spotrebnej dane tabakových výrobkov, t. j. maximálnej maloobchodnej ceny týchto výrobkov, podliehalo rovnakým pravidlám vo všetkých členských štátoch. Ako uviedla generálna advokátka v bode 40 návrhov, zároveň je jeho cieľom chrániť slobodu vyššie uvedených hospodárskych subjektov, ktorá im umožňuje skutočne profitovať z konkurenčnej výhody vyplývajúcej z prí- padne nižších výrobných nákladov.

41 Tento režim v každom prípade neumožňuje vylúčiť, že stanovená minimálna cena poruší konkurenčnú výhodu, ktorá by niektorým výrobcom alebo dovozcom taba- kových výrobkov mohla vyplývať z nižších výrobných nákladov. Naopak, ako uviedla Komisia na pojednávaní, a to bez toho, aby tento bod Francúzska republika vyvracala, takýto režim, ktorý navyše stanovuje minimálnu cenu v závislosti od priemernej ceny uplatňovanej na trhu, môže odstrániť rozdiely v cenách konkurenčných výrobkov a priblížiť tieto ceny k cene najdrahšieho výrobku. Takýto režim teda porušuje slo- bodu výrobcov a dovozcov stanoviť si vlastnú maximálnu maloobchodnú cenu zaru- čenú článkom 9 ods. 1 druhým pododsekom smernice 95/59.

42 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, sporný režim minimálnej ceny teda nespadá pod výnimku uvedenú v článku 9 ods. 1 treťom odseku tejto smernice.

43 V súvislosti s týmto ustanovením treba na jednej strane pripomenúť, že výraz „dozor nad cenami“ bol vykladaný ako ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na všeobecné vnút- roštátne právne úpravy, napríklad na právne úpravy určené na zabránenie zvýšeniu cien (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 25 a citovanú

I - 1640

KOMISIA/FRANCÚZSKO

judikatúru). Na druhej strane výraz „dodržiavanie predpísaných cien“ treba v rámci systému zdaňovania tabaku chápať v tom zmysle, že sa vzťahuje na cenu, ktorá je po určení zo strany výrobcu alebo dovozcu a schválení verejným orgánom stanovená ako maximálna cena a má byť ako taká dodržiavaná na všetkých stupňoch distribučného reťazca až po predaj spotrebiteľovi; tento systém stanovenia ceny má predchádzať zásahom do integrity daňových výnosov prekročením stanovenej ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru).

48 Francúzska republika súčasne uvádza, že sporný režim minimálnej ceny je odôvod- nený cieľom ochrany zdravia a života osôb uvedeným v článku 30 ES. Podľa tohto členského štátu zvýšenie daní nemôže zabezpečiť dostatočne vysoké ceny tabakových výrobkov, pretože uvedené zvýšenie by mohli výrobcovia alebo dovozcovia neutrali- zovať tým, že sa vzdajú časti ziskovej marže, alebo že ich budú dokonca predávať so stratou.

49 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 30 ES nemožno chápať v tom zmysle, že povo- ľuje iné opatrenia než množstevné obmedzenia dovozu a vývozu, ako aj opatrenia s rovnakým účinkom uvedené v článkoch 28 ES a 29 ES (pozri v tomto zmysle roz- sudok z 27. februára 2002, Komisia/Francúzsko, C-302/00, Zb. s. I-2055, bod 33). Vo veci samej Komisia neuvádzala porušenie článkov 28 ES a 29 ES.

50 Nič to nemení na skutočnosti, že smernica 95/59 nebráni tomu, aby Francúzska republika sledovala cieľ kontroly tabaku, ktorý sa odráža v cieli ochrany verejného zdravia.

51 Ako je to uvedené v odôvodnení č. 7 smernice 2002/10, v poslednom akte, ktorý zme- nil a doplnil smernicu 95/59/ES, ktorej článok 9 však v porovnaní s pôvodným zne- ním zostáva nezmenený, Zmluva ES a najmä článok 152 ods. 1 prvý pododsek ES vyžaduje, aby definovanie, ako aj uskutočňovanie politiky a opatrení Spoločenstva zaručovali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

I - 1642

KOMISIA/FRANCÚZSKO

I - 1643

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-197/08

O trovách

56 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Francúzska republika si tým, že prijala a zachovala v platnosti systém minimál- nej maloobchodnej ceny cigariet určených na spotrebu vo Francúzsku, ako aj tým, že zakázala predaj tabakových výrobkov za „propagačnú cenu, ktorá je v rozpore s cieľmi verejného zdravia“, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 9 ods. 1 smernice Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/10/ES z 12. februára 2002.