C-211/08

KOMISIA/ŠPANIELSKO

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 15. júna 2010 *

Vo veci C-211/08,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 20. mája 2008,

Európska komisia, v zastúpení: E. Traversa a R. Vidal Puig, splnomocnení zástupco- via, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ktorého v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: M. Jacobs a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne,

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: J. Bering Liisberg a R. Holdgaard, splnomocnení zástupcovia,

Fínska republika, v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnená zástupkyňa,

Spojené kráľovstvo Veľ kej Británie a Severného Írska, v zastúpení: H. Walker, spl- nomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Hoskins, barrister,

vedľajší účastníci konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. februára 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Komisia Európskych spoločenstiev sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že poistencom španielskeho národného systému ve- rejného zdravia odmietlo náhradu liečebných nákladov, ktoré vynaložili v inom člen- skom štáte v prípade nemocničnej starostlivosti poskytnutej v zmysle článku 22 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní sys- témov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva zmeneného, do- plneného a aktualizovaného nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1992/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 392, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“) v rozsahu, v akom je úroveň poistného krytia v člen- skom štáte, v ktorom bola poskytnutá uvedená starostlivosť, nižšia ako poistné krytie podľa španielskej legislatívy, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.

I - 5303

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

…

I - 5304

KOMISIA/ŠPANIELSKO

c) ktorý má povolenie príslušnej inštitúcie odísť na územie iného členského štátu, aby tam dostal ošetrenie primerané jeho stavu

má nárok na:

i) vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta po- bytu alebo bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplat- ňuje táto inštitúcia tak, akoby bol u nej poistený. Dĺžka doby, počas ktorej sa dávky poskytujú, sa však spravuje právnymi predpismi príslušného štátu.

„Články… 22 ods. 1 písmeno a) a c)… článok 22 ods. 2 druhý pododsek… sa aplikujú analogicky na študentov a členov ich rodín, ak je to nutné.“

4 Článok 36 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje:

„Vecné dávky poskytované v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly inštitúciou nie- ktorého členského štátu v mene inštitúcie iného členského štátu sa nahradia v celom rozsahu.“

5 Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, doplnené a aktualizované nariadením č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 311/2007 Komisie z 19. marca 2007 (Ú. v. EÚ L 82, s. 6, ďalej len „nariadenie č. 574/72“), vo svojom článku 21 ods. 1 stanovuje:

„Aby zamestnaná osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba získala vecné dáv- ky podľa článku 22 ods. 1 písm. a) bod i) nariadenia [č. 1408/71], predkladá posky- tovateľovi starostlivosti dokument vydaný príslušnou inštitúciou, osvedčujúci, že je oprávnená na vecné dávky. Takýto dokument sa vypracováva v súlade s článkom 2…

…“

I - 5307

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

9 Odôvodnenie č. 7 rozhodnutia č. 194 znie:

„Kritériá článku 22 ods. 1 písm. a) bodu i)… nemožno vykladať spôsobom, ktorý vylu- čuje chronické alebo už existujúce choroby. Súdny dvor spresnil [vo svojom rozsudku z 25. februára 2003, IKA (C-326/00, Zb. s. I-1703)], že pojem ‚nevyhnutná starostli- vosť‘ nemôže byť vykladaný ‚v tom zmysle, že uvedený nárok by bol obmedzený iba na prípady, kde sa poskytnutá starostlivosť stane nevyhnutnou z dôvodu náhlej choroby. Osobitne okolnosť, že starostlivosť vyžadovaná vývojom zdravotného stavu sociál- neho poistenca počas jeho dočasného pobytu v inom členskom štáte môže prípadne súvisieť so skôr prítomnou patológiou, o ktorej poistenec vedel, akou môže byť chro- nická choroba, neznamená, že podmienky uplatnenia vyššie uvedených ustanovení nie sú splnené‘.“[neoficiálny preklad]

10 Body 1 a 2 rozhodnutia č. 194 stanovujú:

„1. Ustanoveniami článku 22 ods. 1 písm. a) bodu i)… sú kryté vecné dávky lekársky nevyhnutné, ktoré sú poskytnuté osobe s prechodným pobytom s cieľom zabrá- niť, aby táto osoba bola nútená predčasne sa vrátiť do príslušného štátu na účely poskytnutia starostlivosti, ktorú jej zdravotný stav vyžaduje.

11 Článok 43 španielskej Ústavy upravuje právo na ochranu zdravia a stanovuje, že je úlohou orgánov verejnej moci organizovať a chrániť zdravie ľudí prostredníctvom dá- vok a nevyhnutných služieb.

12 Na tento účel všeobecný zákon č. 14/1986 o zdravotnej starostlivosti (Ley 14/1986, General de Sanidad) z 25. apríla 1986 (BOE č. 102 z 29. apríla 1986, s. 15207, ďalej len „LGS“) stanovuje základy národného systému zdravia verejného, všeobecného a bez- platného charakteru.

13 Služby poskytované národným systémom zdravia svojim príslušníkom sú úplne bez- platné. Naopak, podľa článku 17 LGS služby poskytované mimo tohto systému sú vo všeobecnosti na ťarchu pacienta a neumožňujú náhradu zo strany organizácií patria- cich do tohto systému.

I - 5309

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

14 Kráľovský dekrét č. 63/1995 o organizácii zdravotných dávok národného systému zdravia (Real Decreto 63/1995, sobre ordenación de prestaciones sanitarias del Siste- ma Nacional de Salud) z 20. januára 1995 (BOE č. 35 z 10. februára 1995, s. 4538) vo svojom článku 5 stanovuje:

16 V súlade s článkom 14 LGS článok 9 zákona č. 16/2003 stanovuje:

„Liečebné služby národného systému zdravia môžu poskytovať iba zákonne splno- mocnení pracovníci v centrách a v službách, ktoré patria do národného systému zdra- via alebo sú jeho zmluvnou stranou, okrem situácií ohrozenia života, ak sa preukáže, že zariadenia tohto systému sa nemohli využiť, bez ohľadu na ustanovenia medziná- rodných dohovorov, ktorých účastníkom je Španielsko.“

17 K zákonu č. 16/2003 bol vydaný vykonávací kráľovský dekrét č. 1030/2006, ktorý sta- novuje nomenklatúru spoločných plnení národného systému zdravia, ako aj postup na jej revíziu (Real Decreto 1030/2006, por el que se establece la cartera de servicios comunes del Sistema Nacional de Salud y el procedimiento para su actualización) z 15. septembra 2006 (BOE č. 222 zo 16. septembra 2006, s. 32650). Tento kráľovský dekrét zrušil a nahradil kráľovský dekrét č. 63/1995.

18 Článok 4 ods. 3 kráľovského dekrétu č. 1030/2006 stanovuje:

„Súhrn spoločných plnení sa poskytuje len v strediskách, zariadeniach a službách, ktoré patria do národného systému zdravia alebo sú jeho zmluvnou stranou, okrem situácií ohrozenia života, ak sa preukáže, že zariadenia tohto systému sa nemohli vy- užiť. V prípade naliehavej, neodkladnej a životne dôležitej starostlivosti poskytnutej mimo národného systému zdravia sa príslušné náklady nahradia po predložení dôka- zu, že v potrebnom čase nebolo možné využiť služby tohto systému a že nejde o pou- žitie, ktorým by sa obchádzala alebo zneužívala táto výnimka, bez toho, aby boli do- tknuté ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých účastníkom je Španielsko, alebo ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú poskytovanie starostlivosti v prípade poskytovania služieb v zahraničí.“

I - 5312

KOMISIA/ŠPANIELSKO

22 Listom z 13. februára 2006 Španielske kráľovstvo odpovedalo, že jeho právna úprava neupravovala možnosť pre osobu poistenú v národnom systéme zdravia získať ná- hradu zo strany príslušnej inštitúcie liečebných nákladov vzniknutých mimo tohto systému s výnimkou výnimočných okolností upravených v tom čase v článku 5 krá- ľovského dekrétu 63/1995.

23 Dňa 18. októbra 2006 Komisia zaslala Španielskemu kráľovstvu výzvu, v ktorej ho upozornila na nezlučiteľnosť jeho vnútroštátnej právnej úpravy s článkom 49 ES, ke- ďže táto úprava v zásade vylučovala náhradu nákladov vynaložených osobou za ne- mocničnú starostlivosť prijatú v inom členskom štáte zo strany príslušnej inštitúcie tejto osobe poistenej v národnom systéme zdravia podľa článku 22 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1408/71 v prípadoch, keď existoval kladný rozdiel medzi úrov- ňami krytia uplatniteľnými v Španielsku a v tomto inom členskom štáte.

24 Listom z 29. decembra 2006 Španielske kráľovstvo odpovedalo na túto výzvu, keď v podstate tvrdilo, že správanie jej administratívy voči autorovi sťažnosti uvedenej v bode 20 tohto rozsudku bolo v súlade s nariadením č. 1408/71, že prípad dotknu- tej osoby bol rozdielny od prípadu, ktorý viedol k vydaniu rozsudku z 12. júla 2001, Vanbraekel a i. (C-368/98, Zb. s. I-5363) a že výklad zastávaný Komisiou by viedol k zásahu do finančnej rovnováhy jeho národného systému zdravia.

25 Keďže Komisia sa neuspokojila s touto odpoveďou, zaslala Španielskemu kráľovstvu 19. júla 2007 odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že španielska právna úprava bola v rozpore s článkom 49 ES a vyzvala tento členský štát na prijatie opatrení ne- vyhnutných na ukončenie tohto porušenia v lehote dvoch mesiacov od prijatia tohto odôvodneného stanoviska.

29 Španielske kráľovstvo rovnako tvrdí, že v rozsahu, v akom mu Komisia vytýka poruše- nie článku 34 nariadenia č. 574/72 spojené so zamietnutím španielskej administratívy nahradiť osobám poisteným v národnom systéme zdravia rozdiel medzi celkovými nákladmi nemocničnej starostlivosti prijatej v inom členskom štáte a sumou krytia tejto starostlivosti inštitúciou tohto členského štátu, spôsobuje oneskorená formulá- cia tejto výhrady jej neprípustnosť.

30 Španielske kráľovstvo okrem toho tvrdí, že žaloba obsahuje výhradu, ktorá nebola formulovaná v priebehu konania pred podaním žaloby, založenú na nezlučiteľnosti článku 4 ods. 3 kráľovského dekrétu č. 1030/2006 s článkom 22 ods. 1 písm. a) naria- denia č. 1408/71.

I - 5314

KOMISIA/ŠPANIELSKO

31 Belgické kráľovstvo uvádza, že článok 49 ES sa nijako nespomínal v odôvodnenom stanovisku, takže žaloba nemôže obsahovať argumentáciu založenú na tomto článku.

32 V tejto súvislosti treba uviesť, že z článku 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a z príslušnej judikatúry vyplýva, že každý návrh na začatie konania musí označiť predmet konania, ako aj zhrnutie dôvodov a že toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si svoju obranu a Súd- nemu dvoru vykonať preskúmanie. Podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia teda vyplynúť koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotného návrhu a návrhy žaloby musia byť formulované jednoznačne, aby Súdny dvor nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnúť o niekto- rom žalobnom dôvode (pozri rozsudky z 26. apríla 2007, Komisia/Fínsko, C-195/04, Zb. s. I-3351, bod 22 a tam citovanú judikatúru, ako aj zo 14. januára 2010, Komisia/ Česká republika, C-343/08, Zb. s. I-275, bod 26).

37 V tomto kontexte odkaz, najmä v návrhoch Komisie, na článok 22 ods. 1 písm. a) bod i) nariadenia č. 1408/71 nesmeruje k stanoveniu samostatnej výhrady, ale k defi- nícii okruhu osôb, na škodu ktorých predstavuje podľa Komisie sporná právna úprava porušenie článku 49 ES.

38 Z toho vyplýva, že žaloba je prípustná.

I - 5316

KOMISIA/ŠPANIELSKO

O veci samej

Argumentácia účastníkov konania

43 Komisia tvrdí, že obmedzenie vyplývajúce z tejto právnej úpravy nie je odôvodne- né. Osobitne jej nevyhnutnosť z hľadiska cieľa spočívajúceho v zabezpečení finančnej rovnováhy národného systému zdravia nie je preukázaná vzhľadom na skutočnosť, že náklady na tento systém nemocničného ošetrenia poskytnutého v inom členskom štáte osobe poistenej v tomto systéme nemôžu v nijakom prípade prekročiť náklady, ktoré by vyžadovalo zhodné ošetrenie poskytnuté v Španielsku.

44 Španielska vláda podporovaná belgickou a f ínskou vládou a vládou Spojeného kráľov- stva spochybňuje skutočnosť, že sporná právna úprava vytvára obmedzenie slobodné- ho poskytovania lekárskych, turistických a vzdelávacích služieb a tvrdí, že v každom prípade toto údajné obmedzenie je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu smerujúcimi k ochrane finančnej rovnováhy dotknutého národného systému zdravia.

Posúdenie Súdnym dvorom

45 Na úvod treba pripomenúť, že uplatniteľnosť článku 22 nariadenia č. 1408/71, v pred- metnej veci jeho odseku 1 písm. a) bodu i), nevylučuje paralelnú uplatniteľnosť člán- ku 49 ES. Skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava môže byť v súlade s nariade- ním č. 1408/71, totiž nemá za následok jej vyňatie spod ustanovení Zmluvy ES (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2006, Watts, C-372/04, Zb. s. I-4325, body 46 a 47).

I - 5318

KOMISIA/ŠPANIELSKO

I - 5319

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

49 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry slobodné poskytovanie služieb obsahuje nie- len slobodu poskytovateľa ponúkať a poskytovať služby príjemcom usadeným v inom členskom štáte, ako je štát, na území ktorého sa tento poskytovateľ nachádza, ale tiež slobodu prijímať alebo využívať ako príjemca služieb ponúkaných poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte bez toho, aby mu v tom bránili nejaké obmedzenia (pozri najmä rozsudok Gambelli a i., už citovaný, bod 55 a citovanú judikatúru).

50 Z toho vyplýva, že na služby nemocničnej starostlivosti, ktoré poskytovateľ usadený v členskom štáte poskytuje v tomto štáte príjemcovi usadenému v inom členskom štáte, sa vzťahuje pojem poskytovanie služieb v zmysle článku 49 ES vrátane prí- padu, ktorý nastal v predmetnej veci, keď sa prechodný pobyt príjemcu týchto slu- žieb starostlivosti v členskom štáte usadenia poskytovateľa týka iných dôvodov ako lekárskych.

51 Pokiaľ ide na druhej strane o iné služby než lekárske, ako napríklad turistické a vzde- lávacie služby osobitne uvedené Komisiou v jej žalobe, treba okrem judikatúry zmie- nenej v bode 48 tohto rozsudku pripomenúť, že osoby usadené v členskom štáte, ktoré sa dostavia do iného členského štátu ako turisti alebo v rámci študijnej cesty, sa pova- žujú za príjemcov služieb v zmysle článku 49 ES (pozri rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16; z 2. februára 1989, Cowan, 186/87, Zb. s. 195, bod 15, ako aj z 19. januára 1999, Calfa, C-348/96, Zb. s. I-11, bod 16).

56 V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava nezaručuje poistenej osobe, ktorej bol poskytnutý súhlas podstúpiť hospi- talizáciu v inom členskom štáte v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71, prevzatie nákladov vo výške zodpovedajúcej prevzatiu nákladov, na ktoré

I - 5321

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

by mal pacient nárok, ak by bol hospitalizovaný v príslušnom členskom štáte, predsta- vuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES v rozsahu, v akom je spôsobilá odradiť alebo zabrániť tejto poistenej osobe obrátiť sa na posky- tovateľov služieb usadených v iných členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsu- dok Vanbraekel a i., už citovaný, bod 45). Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu upravujúcu bezplatnosť nemocničnej starostlivosti poskytovanej v rámci národného systému zdravia, Súdny dvor spresnil, že takáto úroveň pokrytia v systéme členského štátu poistenia zodpovedá nákladom na liečenie zodpovedajúce tomu, ktoré poistená osoba prijala v členskom štáte pobytu (pozri v tomto zmysle rozsudok Watts, už cito- vaný, body 131 a 133).

57 Súdny dvor rozhodol, že z dôvodu, že takáto doplnková náhrada nákladov, ktorá je funkciou systému poistného krytia, ani teoreticky dodatočne finančne nezaťažuje systém nemocenského poistenia tohto štátu v porovnaní s náhradou nákladov, kto- rá by sa mala poskytnúť v prípade, ak by nemocničná starostlivosť bola poskytnutá týmto štátom, nemožno tvrdiť, že uloženie povinnosti doplnkovej náhrady nákladov tomuto fondu nemocenského poistenia by mohlo mať podstatný účinok na financo- vanie systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu (rozsudok Vanbraekel a i., už citovaný, bod 52).

61 Čo sa totiž týka poistenej osoby, ktorej presun do iného členského štátu vyplýva na- príklad z turistických alebo vzdelávacích dôvodov a nie z jednoduchého nedostatku ponuky systému zdravia, pod ktorý patrí, pravidlá Zmluvy v oblasti voľného pohybu mu nezaručujú neutralitu pre všetky služby nemocničnej starostlivosti, ktoré by mu mohli byť nutne poskytnuté v členskom štáte pobytu. Vzhľadom na jednej strane na vnútroštátne rozdiely existujúce v oblasti sociálneho zabezpečenia a na druhej stra- ne na cieľ nariadenia č. 1408/71, spočívajúci v koordinácii vnútroštátnych právnych úprav, avšak nie v ich harmonizácii, podmienky vzťahujúce sa na nemocničný pobyt v inom členskom štáte môžu byť v závislosti od prípadu viac alebo menej výhodné či nevýhodné pre poistenú osobu (pozri analogicky rozsudky z 19. marca 2002, Her- vein a i., C-393/99 a C-394/99, Zb. s. I-2829, body 50 až 52; z 29. apríla 2004, Wei- gel, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 55, ako aj z 26. apríla 2007, Alevizos, C-392/05, Zb. s. I-3505, bod 76).

I - 5323

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

62 Ďalej treba zdôrazniť, že v prípade nemocničnej starostlivosti plánovanej v inom členskom štáte je poistená osoba vo všeobecnosti spôsobilá získať celkové ohodnote- nie nákladov tejto dotknutej starostlivosti vo forme predbežného rozpočtu, ktorý mu umožní porovnať úroveň krytia uplatniteľnú v členskom štáte, v ktorom sa nemocnič- ný pobyt plánuje, a v členskom štáte poistenia.

63 V tomto kontexte skutočnosť, že právna úprava tohto posledného uvedeného členské- ho štátu nezaručuje poistenej osobe právo na náhradu zo strany príslušnej inštitúcie prípadného kladného rozdielu medzi úrovňou krytia uplatniteľnou v tomto členskom štáte a úrovňou v členskom štáte, v ktorom je nemocničná starostlivosť plánovaná, môže podnietiť túto poistenú osobu, aby upustil od liečenia zamýšľaného v tomto inom členskom štáte, čo predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, ako Súdny dvor rozhodol v už citovaných rozsudkoch Vanbraekel a i. a Watts.

68 Okrem toho treba uviesť, že potenciálny vplyv spornej právnej úpravy na situáciu takejto poistenej osoby závisí od okolnosti, ktorá má v čase, keď je táto osoba kon- frontovaná s takýmto výberom, neistý charakter, a to možnosť, že úroveň krytia uplat- niteľná v členskom štáte pobytu pre zamýšľané nemocničné liečenie, ktorého celkové náklady nie sú v tom čase známe, sa ukáže ako nižšia vo vzťahu k nákladom hypote- tického rovnocenného liečenia poskytnutého v Španielsku.

69 Pokiaľ ide o iné služby ako lekárske, akými sú turistické alebo vzdelávacie služby, treba zdôrazniť, že prípad nepredvídateľnej starostlivosti v zmysle článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 zo svojej podstaty predpokladá neexistenciu istoty, v čase, keď sa poistená osoba zamýšľa dostaviť do iného členského štátu, napríklad ako turista alebo študent, čo sa týka nevyhnutnosti nemocničnej starostlivosti počas jeho pre- chodného pobytu v tomto inom členskom štáte.

I - 5325

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

70 Situácia starších poistených osôb a osôb trpiacich chronickou alebo už existujúcou chorobou, ktorú rozhodnutie č. 194 zahŕňa podľa svojho bodu 1 a svojho siedme- ho odôvodnenia do pôsobnosti článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, má v tomto ohľade rovnaký neistý charakter.

71 Hoci totiž môžu podstúpiť zvýšené riziko zhoršenia svojho zdravotného stavu, tieto poistené osoby môžu byť, podobne ako ostatné poistené osoby, dotknuté spornou právnou úpravou iba v prípade, ak ich zdravotný stav bude skutočne vyžadovať ne- mocničnú starostlivosť inú, ako je uvedená v článku 4 ods. 3 druhej vete kráľovského dekrétu č. 1030/2006 počas ich prechodného pobytu v inom členskom štáte a ak sa ukáže, že úroveň krytia uplatniteľná v tomto inom členskom štáte je nižšia ako nákla- dy rovnakého liečenia poskytnutého v Španielsku.

75 Každý členský štát totiž disponuje ako členský štát poistenia možnosťou, v rámci právomoci, ktorá je mu priznaná článkami 153 ZFEÚ a 168 ZFEÚ, upraviť svoj sys- tém verejného zdravia a sociálneho zabezpečenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Watts, už citovaný, body 92 a 146, ako aj z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez, C-570/07 a C-571/07, Zb. s. I-4629, bod 43), prijať opatrenia týkajúce sa rozsahu a podmienok, najmä lehoty, ponuky nemocničnej starostlivosti na jeho vlastnom území na účely obmedzenia počtu vydaných povolení na základe článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71 pre starostlivosť plánovanú v inom členskom štáte oso- bami poistenými v jeho systéme.

76 Naopak, ako to zdôraznila dánska a f ínska vláda, neustále stúpajúca mobilita občanov v rámci Únie, najmä z turistických a vzdelávacích dôvodov, môže znamenať čoraz vyšší počet prípadov nepredvídateľnej nemocničnej starostlivosti v zmysle článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71, ktorý štáty nemôžu nijako ovládať.

I - 5327

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2010 – VEC C-211/08

77 V tomto kontexte, keď sa každý členský štát spolieha ako členský štát poistenia na uplatnenie právnej úpravy členského štátu pobytu, pokiaľ ide o úroveň krytia, za ktorú v konečnom dôsledku zodpovedá príslušná inštitúcia, za nemocničnú starost- livosť, ktorá je nevyhnutná z dôvodu zdravotného stavu poistenej osoby počas jej prechodného pobytu v tomto poslednom uvedenom členskom štáte, spoločné uplat- nenie článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1408/71 a článku 36 uvedeného naria- denia týkajúceho sa mechanizmu náhrady medzi dotknutými inštitúciami spočíva na celkovej kompenzácii rizík.

81 Z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách

82 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ke- ďže Španielske kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komi- sia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. Podľa odseku 4 prvého pododseku toho istého článku Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Fínska republika a Spojené kráľovstvo, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1 Žaloba sa zamieta.

2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy tohto konania.