C-221/08

KOMISIA/ÍRSKO

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 4. marca 2010 *

Vo veci C-221/08,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 22. mája 2008,

Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia P. Lindh, A. Rosas, U. Lõhmus a A. Arabadjiev (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Șereș, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2009,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 22. októbra 2009,

vyhlásil tento

— tým, že neposkytlo potrebné informácie o platnej írskej právnej úprave, aby si Ko- misia mohla splniť povinnosť dbať na dodržiavanie smernice 95/59, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

2 Odôvodnenia č. 2, 3 a 7 smernice 95/59 znejú takto:

„(2) keďže cieľom zmluvy [ES] je vytvoriť hospodársku úniu so zdravou konkuren- ciou a vlastnosťami, ktoré sú podobné tým na domácom trhu; v oblasti tabako- vých výrobkov to podmieňuje, aby spotrebné dane vyrubené na tieto produkty v členských krajinách neznehodnocovali konkurenčné podmienky a neobme- dzovali voľný pohyb týchto produktov v rámci spoločného trhu;

I - 1675

a) cigarety;

b) cigary a cigarilos;

c) tabak na fajčenie

I - 1676

KOMISIA/ÍRSKO

— jemne rezaný tabak na vlastnoručne šúľané cigarety,

I - 1677

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-221/08

5 Podľa článku 9 ods. 1 tejto smernice:

„Za výrobcu sa považuje každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má sídlo v spolo- čenstve, ktorá spracováva tabak na tabakové výrobky určené na maloobchodný predaj.

Výrobcovia, resp. ich zástupcovia alebo splnomocnenci v spoločenstve ako aj dovoz- covia z tretích krajín, voľne stanovujú pre každý zo svojich výrobkov a pre každý člen- ský štát, v ktorom majú byť tieto výrobky dané do obehu, minimálnu [maximálnu — neoficiálny preklad] maloobchodnú cenu.

Druhý odsek však nie je postavený proti presadzovaniu právnych predpisov jednot- livých štátov o dozore nad cenami alebo dodržiavaní predpísaných cien, za predpo- kladu, že sú zlučiteľné so zákonodarstvom spoločenstva.“

5. Členské štáty uplatňujú minimálnu spotrebnú daň z cigariet predaných za cenu nižšiu ako je maloobchodná predajná cena cigariet najžiadanejšej kategórie za pred- pokladu, že spotrebná daň neprekročí výšku spotrebnej dane cigariet najžiadanejšej kategórie.“

7 Smernica Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet (Ú. v. ES L 316, s. 8; Mim. vyd. 03/013, s. 202), zmenená a doplnená smernicou Rady 2003/117/ ES z 5. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 333, s. 49; Mim. vyd. 03/041, s. 430), stanovuje minimálne sadzby a sumy celkovej spotrebnej dane uplatňované na cigarety.

8 Rozhodnutím Rady 2004/513/ES z 2. júna 2004 (Ú. v. EÚ L 213, s. 8) bol v mene Spo- ločenstva schválený Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, podpísaný v Ženeve 21. mája 2003 (ďalej len „dohovor WHO“). Článok 6 tohto dohovoru s názvom „Cenové a daňové opatrenia zmierňujúce dopyt po tabaku“ znie takto:

„1. Zmluvné strany uznávajú, že cenové a daňové opatrenia sú efektívnymi a dôleži- tými prostriedkami na zmiernenie konzumácie tabakových výrobkov v rôznych sku- pinách populácie, najmä však medzi mladistvými.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté zvrchované právo zmluvných strán určovať a stano- vovať ich daňovú politiku, každá zo zmluvných strán by mala zohľadniť svoje vnút- roštátne ciele ochrany zdravia týkajúce sa regulácie tabaku a prijať alebo prípadne ponechať v platnosti opatrenia, ktoré môžu zahŕňať:

I - 1679

11 Nariadenie o tabakových výrobkoch z roku 1991 (kontrola reklamy, sponzorova- nia a obchodnej propagácie) [Tobacco Products (Control of Advertising, Sponsor- ship and Sales Promotion) Regulations 1991, S. I. č. 326/1991, ďalej len „nariadenie z roku 1991“] rozšírilo právnu úpravu v danej oblasti a zrušilo nariadenie z roku 1986 o tabakových výrobkoch (kontrola reklamy, sponzorovania a obchodnej propagácie)

I - 1680

KOMISIA/ÍRSKO

(č. 2) [Tobacco Products (Control of Advertising, Sponsorship and Sales Promotion) (No 2) Regulations 1986, S. I. č. 107/1986, ďalej len „nariadenie z roku 1986“]. Člá- nok 16 nariadenia z roku 1991, ktorý sa zhoduje s článkom 18 nariadenia z roku 1986, stanovuje:

„1. V maloobchode nemožno predať tabakové výrobky určitej značky za nižšiu cenu, než aká sa dá za túto značku obvykle dosiahnuť.

2. Maloobchodný predaj tabakového výrobku určitej značky za nižšiu cenu, než aká sa dá za túto značku obvykle dosiahnuť pri distribúcii kupónov alebo podobných dokumentov osobám, je zakázaný.

13 Minister zdravotníctva vydal v roku 1986 vysvetľujúce memorandum (Memorandum of Clarification) k nariadeniu z roku 1986. Prvá veta bodu 2 časti tohto memoranda, ktorá sa vzťahuje na článok 19 nariadenia z roku 1986, znie takto:

„Priemerná vážená cena všetkých cigariet každej kategórie predávanej členmi spoloč- nosti [Irish Tobacco Manufacturers Advisory Council (poradný výbor írskych výrob- cov tabaku)] sa vypočíta jednak z objemu čistých predajov zo skladu pre každú značku k 31. decembru predchádzajúceho roka a jednak z odporúčanej maloobchodnej ceny uplatňovanej v čase stanovovania priemernej váženej ceny za každú kategóriu.“

14 Podľa prvej vety bodu 3 tej istej časti tohto memoranda „sa forma obchodnej propa- gácie považuje za preukázanú, ak je odporúčaná maloobchodná cena značky cigariet o viac ako 3 % nižšia než priemerná vážená cena v tejto kategórii“.

Konanie pred podaním žaloby

15 Keďže sa Komisia domnievala, že írska právna úprava týkajúca sa predaja tabakových výrobkov nie je v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 95/59, zaslala Írsku 23. októbra 2001 výzvu.

I - 1682

I - 1683

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-221/08

21 Komisia zaslala 10. apríla 2006 Írsku výzvu a 15. decembra 2006 nové odôvodnené sta- novisko, v ktorých táto inštitúcia uvádza, že tento členský štát tým, že zaviedol systém maximálnych a minimálnych maloobchodných cien cigariet, si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 9 ods. 1 smernice 95/59. Toto odôvodnené stanovisko ho vyzývalo na prijatie opatrení, ktoré sú potrebné na splnenie si povinnosti v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska.

22 Írsko na toto odôvodnené stanovisko odpovedalo listom z 15. januára 2007, v kto- rom tvrdilo, že sporná vnútroštátna právna úprava je nevyhnutná z hľadiska ochrany verejného zdravia.

23 Komisia teda 29. júna 2007 vydala doplňujúce odôvodnené stanovisko. Vzhľadom na odpovede Írska na uvedené odôvodnené stanoviská Komisia naďalej považovala situ- áciu za neuspokojivú, a z tohto dôvodu sa rozhodla podať predmetnú žalobu.

O žalobe

25 Sporný režim minimálnych a maximálnych cien navyše ani nie je odôvodnený cieľom ochrany verejného zdravia uvedeným v článku 30 ES. Najmä z rozsudku zo 17. apríla 2007, AGM-COS.MET (C-470/03, Zb. s. I-2749), vyplýva, že otázka týkajúca sa har- monizácie nemôže byť preskúmaná z hľadiska ustanovení primárneho práva umož- ňujúcich zasiahnuť do základných slobôd.

26 V každom prípade môžu členské štáty zabezpečiť, že maloobchodné ceny tabakových výrobkov budú dostatočne vysoké, ako to vyžaduje boj proti fajčeniu, a to formou všeobecného zvýšenia zdaňovania týchto výrobkov, ale aj formou špecifického zvýše- nia zaťažením rôznych zložiek spotrebnej dane a stanovením minimálnej spotrebnej dane. Smernice týkajúce sa zdaňovania cigariet ponechali členským štátom slobodu upraviť toto zdanenie podľa svojich vlastných priorít.

27 Komisia sa navyše domnieva, že článok 9 ods. 1 smernice 95/59 je v súlade s dohovo- rom WHO. Na jednej strane cieľom tohto dohovoru nie je zaviazať zmluvné strany k tomu, aby uplatňovali minimálne ceny. Na druhej strane nepriznáva členským

I - 1685

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-221/08

štátom žiadne právo voči Spoločenstvu vybrať si medzi uplatňovaním daňovej poli- tiky a uplatňovaním cenovej politiky, pretože podľa článku 35 ods. 2 tohto dohovoru je táto otázka vnútornou záležitosťou Spoločenstva.

zmysle a celkom umelo bráni výrobcom a dovozcom určiť maximálne ceny. Navyše na rozdiel od iných vnútroštátnych režimov, ktoré Súdny dvor skúmal, írsky režim slúži iba na boj proti predaju lacných tabakových výrobkov.

32 Írsko zastáva názor, že judikatúru citovanú Komisiou na podporu svojho tvrde- nia, podľa ktorého sa vo veci samej nemožno odvolávať na článok 30 ES, nemožno uplatniť na túto vec. V rozsudku z 19. októbra 2000, Komisia/Grécko (C-216/98, Zb. s. I-8921), Súdny dvor uznal, že článok 30 ES, a predovšetkým cieľ ochrany života a zdravia ľudí, v zásade môže odôvodniť stanovenie minimálnych maloobchodných cien tabakových výrobkov. Členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide nevyhnutnosť a primeranosť opatrení určených na ochranu verejného zdravia. Z tohto hľadiska sporná írska právna úprava spĺňa kritérium proporcionality. Táto právna úprava je výsledkom zákonnej politickej voľby medzi stanovením minimál- nych cien a zvýšením daňového zaťaženia.

33 Írsko uvádza, že daňové opatrenia samy osebe nie sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie cieľa ochrany verejného zdravia, ktorý spočíva vo vylúčení predaja lac- ných cigariet. Účinok takýchto opatrení je neistý, pretože výrobcovia sa môžu roz- hodnúť utlmiť zvýšenie spotrebnej dane. Okrem toho by tento členský štát nemohol účinne bojovať proti predaju lacných cigariet formou stanovenia minimálnej spot- rebnej dane bez toho, aby pristúpil ku všeobecnému zvýšeniu daňového zaťaženia všetkých cigariet, ktoré už je v Írsku veľmi vysoké. Zvýšenie úrovne spotrebnej dane by navyše zapríčinilo nárast rizika pašovania.

36 Na úvod treba pripomenúť, že z odôvodnenia č. 3 smernice 95/59 vyplýva, že smer- nica patrí do rámca politiky harmonizácie štruktúr spotrebných daní z tabakových výrobkov a jej cieľom je zabrániť znehodnoteniu konkurencie medzi kategóriami tabakových výrobkov patriacich do rovnakej skupiny, ako aj dosiahnuť otvorenie národných trhov členských štátov.

I - 1688

KOMISIA/ÍRSKO

37 Na tento účel článok 8 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že cigarety vyrobené v Spo- ločenstve a dovezené z nečlenských krajín podliehajú v každom z členských štátov proporcionálnej spotrebnej dani vypočítanej podľa maximálnej maloobchodnej ceny vrátane cla, ako aj špecifickej spotrebnej dani vypočítanej na základe vyrobenej jed- notky (rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 19).

38 Navyše z odôvodnenia č. 7 smernice 95/59 vyplýva, že nevyhnutné požiadavky voľnej súťaže zahŕňajú voľnú tvorbu cien všetkých skupín tabakových výrobkov.

39 V tejto súvislosti článok 9 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že výrobcovia, resp. ich zástupcovia alebo splnomocnenci v Spoločenstve, ako aj dovozcovia z tretích krajín voľne stanovujú maximálnu maloobchodnú cenu každého svojho výrobku s cieľom zabezpečiť medzi nimi skutočnú hospodársku súťaž (rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 20). Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby stanovenie vymeriava- cieho základu na výpočet proporcionálnej spotrebnej dane tabakových výrobkov, t. j. maximálnej maloobchodnej ceny týchto výrobkov, podliehalo rovnakým pravidlám vo všetkých členských štátoch. Ako uviedla generálna advokátka v bode 40 návrhov, zároveň je jeho cieľom chrániť slobodu vyššie uvedených hospodárskych subjektov, ktorá im umožňuje skutočne profitovať z konkurenčnej výhody vyplývajúcej z prí- padne nižších výrobných nákladov.

44 Naproti tomu Komisia nepreukázala, že takýto režim stanovuje pre výrobcov a dovoz- cov maximálnu maloobchodnú cenu cigariet.

45 Treba konštatovať, že tento režim v každom prípade neumožňuje vylúčiť, že stano- vená minimálna cena poruší konkurenčnú výhodu, ktorá by niektorým výrobcom alebo dovozcom tabakových výrobkov mohla vyplývať z nižších výrobných nákladov. Naopak, ako uviedla Komisia na pojednávaní, a to bez toho, aby tento bod Írsko vyvra- calo, takýto režim, ktorý navyše stanovuje minimálnu cenu v závislosti od priemer- nej váženej ceny uplatňovanej na trhu pre každú kategóriu cigariet, môže odstrániť rozdiely v cenách konkurenčných výrobkov a priblížiť tieto ceny k cene najdrahšieho výrobku. Takýto režim teda porušuje slobodu výrobcov a dovozcov stanoviť si vlastnú

I - 1690

KOMISIA/ÍRSKO

maximálnu maloobchodnú cenu zaručenú článkom 9 ods. 1 druhým pododsekom smernice 95/59.

46 Čo sa týka dohovoru WHO, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 50 a 51 návrhov, tento dohovor zmluvným stranám neukladá žiadnu konkrétnu povinnosť vo vzťahu k cenovej politike týkajúcej sa tabakových výrobkov, iba opisuje možné opatrenia s ohľadom na vnútroštátne ciele zdravia, pokiaľ ide o kontrolu tabaku. Člá- nok 6 ods. 2 tohto dohovoru iba stanovuje, že zmluvné strany prijmú alebo ponechajú v platnosti opatrenia, „ktoré môžu zahŕňať“ vykonanie daňovej politiky a „prípadne“ cenovej politiky na tabakové výrobky.

50 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 30 ES nemožno chápať v tom zmysle, že povo- ľuje iné opatrenia než množstevné obmedzenia dovozu a vývozu, ako aj opatrenia s rovnakým účinkom uvedené v článkoch 28 ES a 29 ES (pozri v tomto zmysle roz- sudok z 27. februára 2002, Komisia/Francúzsko, C-302/00, Zb. s. I-2055, bod 33). Vo veci samej Komisia neuvádzala porušenie článkov 28 ES a 29 ES.

51 Nič to nemení na skutočnosti, že smernica 95/59 nebráni tomu, aby Írsko sledovalo cieľ kontroly tabaku, ktorý sa odráža v cieli ochrany verejného zdravia.

52 Takisto nemožno tvrdiť, že tento cieľ sa v rámci tejto smernice nezohľadňuje.

53 Ako sa uvádza v odôvodnení č. 7 smernice 2002/10, v poslednom akte, ktorý zmenil a doplnil smernicu 95/59/ES, ktorej článok 9 však v porovnaní s pôvodným znením zostáva nezmenený, Zmluva ES a najmä článok 152 ods. 1 prvý pododsek ES vyža- duje, aby definovanie, ako aj uskutočňovanie politiky a opatrení Spoločenstva zaručo- vali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

54 V tom istom odôvodnení sa súčasne spresňuje, že úroveň zdanenia je dôležitým fak- torom pri stanovení ceny tabakových výrobkov, ktorá naopak ovplyvňuje fajčiarske

I - 1692

57 V dôsledku toho treba konštatovať, že Írsko si tým, že stanovilo minimálne malo- obchodné ceny cigariet, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 9 ods. 1 smernice 95/59.

I - 1693

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-221/08

O výhrade týkajúcej sa porušenia článku 10 ES

Argumentácia účastníkov konania

58 Podľa Komisie je podľa článku 10 ES úlohou členských štátov uľahčiť plnenie jej úloh predovšetkým tým, že poskytnú všetky požadované informácie v rámci konaní o nespl- není povinnosti. Írsko si tým, že napriek žiadostiam Komisie z 27. júla a z 1. októbra 2002 neposkytlo informácie o platnej írskej právnej úprave, nesplnilo povinnosti, kto- rému mu vyplývajú z uvedeného článku. Odpoveď tohto štátu zo 4. septembra 2002 na výzvu totiž neobsahovala požadované informácie. Írsko navyše neodpovedalo na výzvu zo 17. októbra 2003 ani na odôvodnené stanovisko z 9. júla 2004. Napokon lis- tom z 10. decembra 2004 si Írsko nesplnilo povinnosti, ktoré má v oblasti spolupráce, pretože tento list bol doručený dva roky po zaslaní žiadostí o informácie.

62 V dôsledku toho treba konštatovať, že Írsko si tým, že neposkytlo potrebné informácie o platnej írskej právnej úprave, aby si Komisia mohla splniť povinnosť dbať na dodr- žiavanie smernice 95/59, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES.

O trovách

63 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 3 tohto článku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania, ak nemali úspech aspoň v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania. Hoci je časť žaloby zamietnutá, treba konštatovať, že žaloba Komisie v pod- state je dôvodná. Za týchto podmienok je opodstatnené zaviazať Írsko na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

I - 1695

ROZSUDOK

ZO 4. 3. 2010 — VEC C-221/08

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: