C-271/08

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 15. júla 2010 *

Vo veci C-271/08,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 24. júna 2008,

Európska komisia, v zastúpení: G. Wilms a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: B. Weis Fogh a C. Pilgaard Zinglersen, splnomoc není zástupcovia,

Švédske kráľovstvo, v zastúpení: A. Falk a A. Engman, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts (spravodajca), J.-C. Bonichot a C. Toader, sudcovia K. Schie mann, P. Kūris, E. Juhász, G. Arestis, T. von Danwitz, A. Arabadjiev a J.-J. Kasel,

Rozsudok

1 Komisia Európskych spoločenstiev svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že komunálne správne orgány a obecné podniky zamestnávajúce viac ako 1 218 zamestnancov uzatvárali bez vyhlásenia zadávacieho konania na úrovni Európskej únie priamo zmluvy na poskytnutie služieb podniko vého dôchodkového zabezpečenia zamestnancov s inštitúciami a podnikmi uvede ným v § 6 kolektívnej zmluvy týkajúcej sa prevedenia časti odmeny na starobné dô chodkové sporenie pre zamestnancov komunálnej verejnej služby (Tarifvertrag zur Entgeltungwandlung für Arbeitnehmer im Kommunalen öffentlichen Dienst, ďalej len „TV-EUmw/VKA“), nesplnila povinnosti, ktoré jej do 31. januára 2006 vyplývali z článku 8 v spojení s hlavami III až VI smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322) a od 1. februára 2006 z článku 20 v spojení s článkami 23 až 55 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku to varu a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

I - 7160

KOMISIA/NEMECKO

2 Komisia vo svojej replike zmenila predmet svojej žaloby, pričom navrhovala, aby Súd ny dvor rozhodol o údajnom nesplnení povinnosti z dôvodu, že komunálne správne orgány a obecné podniky zamestnávajúce viac ako 2 044 zamestnancov v rokoch 2004 a 2005, viac ako 1 827 zamestnancov v rokoch 2006 a 2007 a viac ako 1 783 zamest nancov od roku 2008 uzatvárali priamo, bez vyhlásenia zadávacieho konania na úrov ni Únie, také zmluvy s organizáciami a podnikmi uvedenými v § 6 TV-EUmw/VKA.

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

5 Podľa článku 1 písm. a) bodu viii) smernice 92/50 pod pojmom „verejné zmluvy na poskytnutie služieb“ na účely tejto smernice treba rozumieť „odplatné zmluvy uzav reté písomne medzi poskytovateľom služieb a obstarávateľom“, s výnimkou najmä „zmlúv v oblasti pracovného práva“.

6 Podľa článku 1 písm. b) smernice 92/50:

„‚‚obstarávatelia‘ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitú cie, združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo verejnopráv nymi inštitúciami.

‚Verejnoprávne inštitúcie‘ sú akékoľvek inštitúcie:

— ktoré boli založené na osobitné účely, plniace potreby všeobecného záujmu a ne majú priemyselný alebo komerčný charakter,

…“

7 Článok 7 ods. 1, 4 a 5 smernice 92/50 stanovuje:

„1. a) Táto smernica sa uplatní na:

…

— verejné zmluvy na poskytnutie služieb týkajúce sa služieb uvedených v prílohe I A…

…

— pri poisťovacích službách splatné poistné,

…

5. V prípade zmlúv, ktoré neuvádzajú celkovú cenu, základom pre výpočet predpo kladanej ceny objednávky bude:

— v prípade zmlúv uzatváraných na dobu určitú, ktorá nepresahuje 48 mesiacov, celková cena predmetu obstarávania za celú dĺžku jej trvania,

— v prípade zmlúv, ktorých dĺžka trvania nie je stanovená, alebo ktorých trvanie prekračuje 48 mesiacov, mesačná splátka vynásobená 48.“

I - 7164

12 Odôvodnenie č. 28 smernice 2004/18 stanovuje:

„Zamestnanie a povolanie sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých prí ležitostí pre všetkých a prispievajú k začleneniu do spoločnosti. V tejto súvislos ti chránené dielne a programy chránených pracovných miest efektívne prispievajú

I - 7165

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

k začleneniu alebo opätovnému začleneniu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce. Takéto dielne by však nemuseli byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu by bolo vhodné ustanoviť, aby člen ské štáty takýmto dielňam mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa konaní na zadávanie verejných zákaziek, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.“

13 Smernica 2004/18 definuje vo svojom článku 1 ods. 2 písm. a) a d) „verejné zákazky“ ako „zmluvy s peňažným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerý mi hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie služieb v zmysle tejto smernice“ a „verejné zákazky na služby“ ako „verejné zákazky na prá ce alebo na dodávku tovaru, ktorých predmetom je poskytnutie služieb uvedených v prílohe II“.

17 Článok 9 ods. 1, 8 a 9 smernice 2004/18 stanovuje:

„1. Výpočet predpokladanej hodnoty verejnej zákazky vychádza z celkovej splatnej sumy bez DPH odhadnutej verejným obstarávateľom. Tento výpočet zohľadní celko vú predpokladanú sumu, vrátane všetkých možností a všetkých prípadných predĺžení zmluvy.

…

8. Pokiaľ ide o verejné zákazky na služby, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky, kde to prichádza do úvahy, z tejto hodnoty:

a) pre tieto druhy služieb:

i) poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

9. Pri rámcových dohodách… sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty bez DPH všetkých zákaziek predpokladaných počas celej doby platnosti rámcovej dohody…“

18 Podľa článku 16 písm. e) smernice 2004/18 sa táto smernica nevzťahuje „na verejné zákazky na služby…, ktorých predmetom [sú] pracovné zmluvy“.

19 Podľa článku 20 smernice 2004/18 zákazky, ktorých predmetom sú služby uvedené v prílohe II A, sa zadávajú v súlade s článkami 23 až 55.

20 Články 23 až 55 smernice 2004/18 uvádzajú postupne osobitné pravidlá týkajúce sa špecifikácií a zadávacích podkladov (články 23 až 27), pravidlá týkajúcich sa konaní (články 28 až 34), pravidlá uverejňovania oznámení a transparentnosti (články 35 až 43) a pravidlá týkajúce sa priebehu konania (články 44 až 55).

I - 7168

KOMISIA/NEMECKO

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

2. Režim podnikového dôchodkového zabezpečenia existuje aj v prípade:

…

(3) budúce práva na odmenu sú prevedené na právo na dôchodkové dávky rovnakej hodnoty (prevedenie odmeny) alebo ak

(4) zamestnanec platí príspevky zo svojej odmeny na financovanie dávok podniko vého dôchodkového zabezpečenia do penzijného fondu alebo penzijnej poisťov ne alebo priameho poistenia, a záväzok zamestnávateľa sa vzťahuje aj na dávky vyplývajúce z týchto príspevkov; ustanovenia týkajúce sa prevedenia odmeny sa uplatnia mutatis mutandis v rozsahu, v akom plnenia, na ktoré sa zamestnávateľ zaviazal, vyplývajúce z týchto príspevkov, sú financované kapitalizáciou.“

24 § 1a ods. 1 BetrAVG nazvaný „Nárok na podnikové dôchodkového zabezpečenia pre vedením odmeny“ stanovuje:

…

5. Ak sú práva na odmenu založené na kolektívnej zmluve, možno pre tieto práva vykonávať prevedenie odmeny iba vtedy, ak to stanovuje alebo povoľuje kolektívna zmluva.“

26 Dňa 18. februára 2003 bola uzavretá TV-EUmw/VKA medzi Vereinigung der kom munalen Arbeitgeberverbände (združenie komunálnych zamestnávateľov, ďalej len „VKA“) a Vereinte Dienstleistungsgewerkschaft eV (ver.di) (spoločná odborová orga nizácia sektora služieb). VKA uzavrela podobnú kolektívnu zmluvu s ďalšou odboro vou organizáciou, konkrétne dbb tarifunion.

I - 7171

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

27 TV-EUmw/VKA vo svojich § 2 a § 3 zakotvuje právo zamestnancov, ktorý uzavreli jednu z kolektívnych zmlúv uvedených v § 1 tejto zmluvy, žiadať, aby v rozsahu stano venom v BetrAVG zamestnávateľ čiastočne previedol ich budúce nároky na odmenu na dôchodkové sporenie. Podľa § 5 TV-EUmw/VKA má byť uplatnenie tohto práva oznámené zamestnávateľovi písomne. Podľa toho istého § je zamestnanec viazaný, čo sa týka čiastočného prevedenia budúcej odmeny, dohodou uzatvorenou so zamestná vateľom minimálne jeden rok.

KOMISIA/NEMECKO

Konanie pred podaním žaloby

30 Na základe sťažnosti, ktorá jej bola doručená, Komisia listom z 18. októbra 2005 oznámila Spolkovej republike Nemecko, že sa z dôvodu zadania zmlúv podnikového dôchodkového zabezpečenia inštitúciám a podnikom uvedeným v § 6 TV-EUmw/ VKA viacerými komunálnymi správnymi orgánmi alebo obecnými podnikmi bez vy hlásenia zadávacieho konania na úrovni Únie mohla dopustiť porušenia ustanovení článku 8 v spojení s ustanoveniami hláv III až VI smernice 92/50, ako aj, v každom prípade, porušenia zásad slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb.

31 Listom z 29. marca 2006 Spolková republika Nemecko spochybnila skutočnosť, že by komunálne správne orgány a obecné podniky konali ako „verejný obstarávateľ“ v zmysle smernice 92/50, keď si plnili úlohu zamestnávateľa v oblasti podnikového dôchodkového zabezpečenia. Tento členský štát tiež uviedol, že predmetné poistné zmluvy patria do pracovnoprávnych vzťahov, a teda nepredstavujú verejné zákazky, pretože komunálni zamestnávatelia len zabezpečovali funkciu odvádzateľa poistné ho, ktorých úlohou bolo odviesť prostriedky pre zamestnancov, ktorí požiadali o čias točné prevedenie svojej odmeny na dôchodkové sporenie do poisťovacích inštitúcií. Tento členský štát tiež tvrdil, že uplatnenie práva verejného obstarávania na zadáva nie sporných zmlúv je v rozpore s nezávislosťou sociálnych partnerov uvedenou v § 9 ods. 3 nemeckého Základného zákona (Grundgesetz).

32 Keďže Komisia nebola s touto odpoveďou spokojná, zaslala Spolkovej republike Ne mecko odôvodnené stanovisko zo 4. júla 2006, v ktorom spresnila, že výhrady treba chápať tak, že sa od 1. februára 2006 vzťahujú aj na porušenie ustanovení článku 20

I - 7174

KOMISIA/NEMECKO

O žalobe

O uplatniteľnosti smerníc 92/50 a 2004/18 na zadávanie zmlúv inštitúciám alebo podnikom uvedeným v § 6 TV-EUmw/VKA

36 Najskôr treba preskúmať, či tak, ako tvrdí Spolková republika Nemecko a tiež Dánske kráľovstvo a Švédske kráľovstvo, sa na zadávanie zmlúv inštitúciám alebo podnikom uvedeným v § 6 TV-EUmw/VKA (ďalej len „zadávanie sporných zmlúv“) nevzťahu jú, z dôvodu ich povahy a predmetu, smernice 92/50 a 2004/18. Tieto členské štá ty odporučili použiť v tejto súvislosti úvahy Súdneho dvora uvedené v rozsudkoch z 21. septembra 1999, Albany (C-67/96, Zb. s. I-5751), a z 21. septembra 2000, van der Woude (C-222/98, Zb. s. I-7111), pričom svoju argumentáciu založili na skutočnosti, že uvedené zmluvy boli uzavreté na základe kolektívnej zmluvy, na ktorej sa dohodli sociálni partneri, konkrétne na základe § 6 TV-EUmw/VKA.

37 V tejto súvislosti treba jednak pripomenúť, že právo na kolektívne vyjednávanie, ktoré v tejto veci využili zmluvné strany TV-EUmw/VKA, je priznané tak ustanoveniami rôznych medzinárodných zmlúv, na ktorých príprave členské štáty spolupracovali alebo ku ktorým členské štáty pristúpili, akým je článok 6 Európskej sociálnej charty podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a revidovanej 3. mája 1996 v Štrasburgu, ako aj právne nástroje prijaté uvedenými členskými štátmi na úrovni Únie, akými bol bod 12 Európskej charty základných sociálnych práv pracovníkov prijatej na zasadnutí Eu rópskej rady, ktoré sa konalo v Štrasburgu 9. decembra 1989, a článok 28 Charty zá kladných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá má v súlade s článkom 6 ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy.

42 Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia kolektívnych zmlúv nie sú vyňaté z pôsob nosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu osôb (pozri rozsudok z 11. de cembra 2007, International Transport Workers’ Federation a Finnish Seamen’s Union, nazývaný „Viking Line“, C-438/05, Zb. s. I-10779, bod 54 a citovanú judikatúru).

I - 7176

KOMISIA/NEMECKO

43 Navyše výkon základného práva, akým je právo na kolektívne vyjednávanie, môže podliehať určitým obmedzeniam (pozri v tomto zmysle rozsudky Viking Line, už ci tovaný, bod 44, a z 18. decembra 2007, Laval un Partneri, C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 91). Presnejšie, hoci právo na kolektívne vyjednávanie požíva v Nemecku ústavnú ochranu, ktorá je všeobecne priznaná § 9 ods. 3 nemeckého Základného zákona ako právo zakladať združenia na ochranu a zlepšenie pracovných a hospodárskych pod mienok, nič to nemení na skutočnosti, že podľa článku 28 Charty sa toto právo musí vykonávať v súlade s právom Únie.

44 Výkon základného práva na kolektívne vyjednávanie musí byť teda zlučiteľný s požia davkami vyplývajúcimi zo slobôd chránených ZFEÚ, ktoré sa v tomto prípade týkajú vykonania smerníc 92/50 a 2004/18, a byť v súlade so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky Viking Line, už citovaný, bod 46, ako aj Laval un Partneri, už citovaný, bod 94).

45 Je síce pravda, že najmä v už citovaných rozsudkoch Albany a van der Woude Súdny dvor rozhodol, že napriek tomu, že s kolektívnou zmluvou uzatvorenou medzi orga nizáciami zastupujúcimi zamestnávateľov a pracovníkov sú spojené určité obmedze nia hospodárskej súťaže, no na túto kolektívnu zmluvu sa v prípade zavedenia režimu doplnkového dôchodkového sporenia spravovaného penzijnými fondmi v určitom odvetví, na ktorom je účasť povinná, článok 101 ods. 1 ZFEÚ nevzťahuje.

50 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy okolnosť, že zadávanie sporných zmlúv vyplýva z vykonávania kolektívnej zmluvy, nemôže sama osebe viesť k tomu, že by sa na vec v prejednávanom prípade nemali vzťahovať smernice 92/50 a 2004/18.

51 Vzniká preto otázka vyváženia požiadaviek spojených s realizovaním sociálneho cieľa sledovaného v tejto veci účastníkmi kolektívneho vyjednávania s požiadavkami vy plývajúcimi zo smerníc 92/50 a 2004/18.

I - 7178

KOMISIA/NEMECKO

52 Pre rozhodnutie takej otázky je potrebné overiť so zreteľom na dôkazy v spise, či pri stanovení obsahu § 6 TV-EUmw/VKA, na ktorý Komisia poukazuje vo svojej žalobe, pretože na základe tohto § došlo k zadaniu sporných zmlúv, sa dosiahla spravodlivá rovnováha pri zohľadnení jednotlivých záujmov, t. j. na jednej strane zvýšenie úrovne starobného dôchodku dotknutých zamestnancov a na druhej strane výkon slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb, ako aj otvorenosti hospodárskej súťaži na úrovni Únie (pozri analogicky rozsudok z 12. júna 2003, Schmidberger, C-112/00, Zb. s. I-5659, body 81 a 82).

53 V tejto súvislosti, hoci § 6 TV-EUmw/VKA je súčasťou kolektívnej zmluvy, ktorá, ako bolo zdôraznené v bode 40 tohto rozsudku, sleduje vo všeobecnosti sociálne cie le, treba konštatovať, ako generálna advokátka uviedla v bode 176 svojich návrhov, že uvedený paragraf spôsobuje, že sa neuplatňujú ani sa v budúcnosti nikdy nebudú uplatňovať pravidlá vyplývajúce zo smerníc 92/50 a 2004/18 v oblasti dôchodkového sporenia komunálnych zamestnancov, čo Spolková republika Nemecko nepoprela.

57 Po druhé, Spolková republika Nemecko, ktorú v tejto veci podporuje Dánske krá ľovstvo, tvrdí, že ponuky inštitúcií a podnikov uvedených v § 6 TV-EUmw/VKA, sa zakladajú na zásade solidarity. Na pojednávaní bola zdôraznená skutočnosť, že vďaka vyrovnaniu rizík umožňuje poistná zmluva vykonať kompenzáciu medzi „pozitívny mi“ a „negatívnymi“ rizikami, predovšetkým ak dávky podnikového dôchodkového zabezpečenia sú vyplácané vo forme doživotného starobného dôchodku poskytova ného až do úmrtia jeho poberateľa. Bolo tiež zdôraznené, že uvedené inštitúcie a pod niky nevykonávali nijakú formu výberu uchádzačov, ktorí o prevedenie požiadali, kto rá by sa zakladala na zdravotných kritériách.

58 V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že zachovanie týchto prvkov solidarity nie je vo svojej podstate nezlučiteľné s vykonaním postupov zadávacieho konania. Vyrovnanie rizík, na ktorom sa zakladá každá poisťovacia činnosť, môže byť totiž zabezpečené poisťovacími inštitúciami a podnikmi vybranými po skončení zadávacieho konania na úrovni Únie. Navyše v smerniciach týkajúcich sa verejného obstarávania nie je uvedené nič, čo by bránilo tomu, aby komunálny zamestnávateľ v oznámení o vyhlá sení zadávacieho konania spresnil podmienky, ktoré musia uchádzači dodržať, aby zabránil výberu zamestnancov, ktorí majú záujem o prevod odmeny, alebo aby tento výber usmernil.

I - 7180

KOMISIA/NEMECKO

59 Po tretie Spolková republika Nemecko zdôrazňuje skúsenosti a finančnú stabilitu in štitúcií a podnikov uvedených v § 6 TV-EUmw/VKA. Dodáva, že výber týchto inšti túcií a podnikov má zabezpečiť atraktivitu systému prevodu odmien u zamestnancov komunálnej verejnej služby.

64 Po štvrté uvedený členský štát zdôrazňuje, že § 6 TV-EUmw/VKA umožňuje ko munálnym zamestnávateľom ušetriť oproti tomu, keby mal každý samostatne vyberať inštitúciu alebo inštitúcie poverené vykonávaním systému prevodu odmien na úrovni ich vlastného správneho orgánu alebo podniku. Okrem toho náklady za správu stano vené týmito inštitúciami a podnikmi uvedenými v danom § 6 nie sú vysoké.

65 Uvedené úvahy však nemôžu odôvodniť neuplatnenie ustanovení a konaní, ktorými sa má v záujme komunálnych zamestnávateľov a ich zamestnancov zabezpečiť prí stup k širšej ponuke na úrovni Únie.

66 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 53 až 65 tohto rozsudku treba konštatovať, že dodržiavanie smerníc v oblasti verejného obstarávania služieb sa nezdá nezlučiteľné s realizovaním sociálneho cieľa sledovaného zmluvnými stranami TV-EUmw/VKA pri vykonaní ich práva na kolektívne vyjednávanie.

67 V dôsledku toho treba preskúmať, či sa na zadanie sporných zmlúv vzťahujú pod mienky uplatnenia smerníc 92/50 a 2004/18.

I - 7182

KOMISIA/NEMECKO

I - 7183

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

z odmeny tohto zamestnanca. Cieľom týchto zmlúv bolo zaviesť systém, ktorý je v prospech zamestnancov, a nie zadanie zákazky v prospech verejnej moci.

73 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že ani článok 1 písm. b) smernice 92/50, ani článok 1 ods. 9 smernice 2004/18 nerozlišujú medzi zadaním verejných zákaziek verejným obstarávateľom na vykonávanie jeho úlohy spočívajúcej v plnení potrieb verejného záujmu a zadaním takých zákaziek, ktoré sa na vykonávanie danej úlohy nevzťahujú. Neexistencia takého rozlišovania sa vysvetľuje cieľom týchto smerníc, ktorým je vylúčenie rizika, že pri každom zadávacom konaní vykonávanom verej nými obstarávateľmi budú uprednostnení vnútroštátni uchádzači alebo záujemcovia (pozri analogicky rozsudok z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau Austria a i., C-44/96, Zb. s. I-73, body 32 a 33).

74 Okrem toho treba uviesť, že TV-EUmw/VKA, a predovšetkým jej § 6, bol vyjedna ný najmä zástupcami komunálnych zamestnávateľov. Títo zamestnávatelia teda mali prinajmenšom nepriamy vplyv na stanovenie obsahu uvedeného §.

75 Napokon podmienka vzťahujúca sa na odplatnú povahu dotknutých zmlúv pred pokladá overenie toho, či komunálni zamestnávatelia, ktorí ich uzatvárajú, majú na týchto zmluvách priamy hospodársky záujem (pozri analogicky rozsudok z 25. marca 2010, Helmut Müller, C-451/08, Zb. s. I-2673, body 48 a 49).

79 V rámci takej zmluvy komunálny zamestnávateľ prevedie dotknutej organizácii ale bo podniku poistné zrazené z odmien, ktoré má zaplatiť dotknutým subjektom, ako protihodnotu za ich poskytovanie služieb, ktorých výkon má v súlade s § 1 ods. 1 BetrAVG zabezpečiť, t. j. výplatu dávok starobného dôchodku zamestnancom, ktorí súhlasili s prihlásením sa do systému prevodu odmien, pričom za ich výplatu ručí.

I - 7185

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

80 Okolnosť, že koneční príjemcovia dávok starobného dôchodku sú zamestnanci, ktorí pristúpili do uvedeného systému, nemôže spochybniť odplatnú povahu takej zmluvy.

81 Po druhé, Spolková republika Nemecko, ktorú v tomto podporuje Dánske kráľov stvo a Švédske kráľovstvo, tvrdí, že výnimka stanovená najskôr v článku 1 písm. a) bode viii) smernice 92/50 s ohľadom na zmluvy v oblasti pracovného práva, ako aj potom v článku 16 písm. e) smernice 2004/18 s ohľadom na pracovné zmluvy, sa vzťahuje na každé poskytovanie služieb, ktoré sa zakladá tak ako v prejednávanej veci na zmluve takejto povahy alebo na kolektívnej zmluve, ktorá je jeho súčasťou a ktorá svojím predmetom patrí do pracovného práva.

82 Vzhľadom na informácie uvedené v bodoch 4 a 12 tohto rozsudku danú výnimku, ktorú ako výnimku z uplatňovania smerníc o verejných zmluvách na poskytnutie slu žieb je potrebné vykladať doslovne, nie je možné rozšíriť na poskytovanie služieb, ktorá tak ako v prejednávanej veci sa nezakladá na pracovnej zmluve, ale na zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a poisťovacím podnikom a ktorá navyše nesúvisí so zvláštnym záujmom vyjadreným normotvorcom Únie v odôvodnení č. 28 smernice 2004/18.

85 Po prvé uvedený členský štát tvrdí, že výpočet hodnoty zákazky v zmysle týchto smer níc sa musí v prejednávanej veci zakladať výlučne na výške nákladov za správu, ktoré účtuje podnik ako odplatu za poskytované služby, a nie na celkovej sume poistného zaplateného v rámci prevedenia odmien, pričom túto celkovú sumu platieb však nie je možné presne stanoviť pri uzavretí poistnej zmluvy.

86 V tejto súvislosti však treba uviesť, že čo sa týka zákaziek vzťahujúcich sa na po istné služby v zmysle kategórie 6 písm. a) prílohy I A smernice 92/50 alebo prílo hy II A smernice 2004/18, tak článok 7 ods. 4 prvá zarážka smernice 92/50, ako aj článok 9 ods. 8 písm. a) bod i) smernice 2004/18 stanovujú „splatné poistné“ ako základ pre výpočet predpokladanej hodnoty danej zákazky.

87 Pokiaľ ide o služby podnikového dôchodkového zabezpečenia „predpokladaná hod nota zákazky“ v zmysle ustanovení uvedených v predchádzajúcom bode tohto roz sudku teda zodpovedá, ako správne uviedla Komisia, predpokladanej hodnote po istného, čiže v prejednávanej veci odvodom zrazeným ako prevod odmeny z platu zamestnancov, ktorí o to v príslušnom komunálnom správnom orgáne alebo obec nom podniku požiadali, a určeným na financovanie konečného plnenia podnikového

I - 7187

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

dôchodkového zabezpečenia. Uvedené poistné totiž v tomto prípade predstavuje zá kladnú protihodnotu za služby poskytované inštitúciou alebo podnikom, ktoré ich zabezpečujú pre komunálneho zamestnávateľa v rámci poskytovania týchto plnení.

I - 7188

KOMISIA/NEMECKO

prevodu odmien na úrovni ich vlastných správnych orgánov alebo podnikov viaceré zmluvy s rôznymi inštitúciami alebo podnikmi. Podľa tvrdenia tohto štátu by táto okolnosť viedla Komisiu k vypočítaniu predpokladanej hodnoty zákazky pre každú jednotlivú poistnú zmluvu uzavretú komunálnym zamestnávateľom.

91 Bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli komunálnych zamestnávateľov k uplatneniu tohto postupu, a nezávisle od otázky, či sporné zmluvy predstavujú – ako tvrdí Komisia, ale spochybňuje to Spolková republika Nemecko – rámcové dohody v zmysle článku 1 ods. 5 smernice 2004/18, zo samotného znenia článku 9 ods. 1 tej istej smernice, ktorá stanovuje všeobecné pravidlo výpočtu predpokladanej hodnoty verejnej zákazky, vy plýva, že tento výpočet zohľadní „celkovú sumu“ tejto zákazky odhadnutú verejným obstarávateľom.

92 V prejednávanej veci sa teda musí príslušný výpočet zakladať na celkovej predpo kladanej hodnote zákazky podnikového dôchodkového zabezpečenia na úrovni do tknutého správneho orgánu alebo podniku vyjadrenej v poistnom pochádzajúcom z prevodu odmeny.

93 Ako uviedla Komisia, pokiaľ ide o zákazku, ktorej predmet je vnútorne jedinečný, výpočet, ktorý by podľa návrhu Spolkovej republiky Nemecko závisel od počtu poist ných zmlúv uzavretých dotknutým komunálnym zamestnávateľom, by viedol k ume lému rozdeleniu tejto zákazky, čo by mohlo znamenať obchádzanie uplatňovania právnej úpravy Únie týkajúcej sa verejného obstarávania, hoci predpokladaná celková hodnota danej zákazky by bola rovnaká alebo vyššia ako prahová hodnota na uplat nenie tejto právnej úpravy.

I - 7190

KOMISIA/NEMECKO

98 Naopak, rozhodnutie Komisie použiť vo svojich výpočtoch vykonaných počas tohto konania číselné údaje z roku 2006, v ktorom uplynula vyššie uvedená lehota, na celé obdobie, ktorého sa týkala jej žaloba, nezohľadňuje skutočnosť, že komunálni zamest návatelia, ktorí zadávali sporné zmluvy v priebehu rokov 2004 alebo 2005, mohli od hadnúť rozsah dotknutých zákaziek len na základe predpokladov založených na niek torom z týchto dvoch rokov. Komisia by teda mala vo svojich výpočtoch týkajúcich sa roku 2004, resp. roku 2005 zohľadniť číselné údaje, ktoré sa vzťahujú na príslušný rok.

99 Z údajov predložených Spolkovou republikou Nemecko v jej duplike vyplýva, že dané číselné údaje dosahujú v číselnom vyjadrení túto predpokladanú priemernú mesačnú výšku prevodu odmeny jedným zamestnancom, ako aj túto percentuálnu účasť za mestnancov komunálnej verejnej služby na systéme prevodu odmeny:

— za rok 2004: 77,95 eura a 1,40 % a

— za rok 2005: 89,14 eura a 1,76 %.

101 Po štvrté Spolková republika Nemecko tvrdí, že mestá Berlín, Brémy a Hamburg boli nesprávne považované za členov regionálneho združenia VKA, a teda boli zahrnuté do pôsobnosti TV-EUmw/VKA.

102 V tejto súvislosti treba poznamenať, že v dôsledku vysvetlení predložených Spol kovou republikou Nemecko počas tohto konania Komisia odstránila mesto Berlín z predmetu svojej žaloby.

103 Naopak, čo sa týka miest Brémy a Hamburg, tento členský štát pripustil, ako vyplýva z údajov predložených Komisiou v jej replike, že tieto dve mestá, konkrétne mesto Brémy prostredníctvom Kommunaler Arbeitgeberverband Bremen eV (Združenie komunálnych zamestnávateľov v Brémach) a mesto Hamburg prostredníctvom Arbe itsrechtliche Vereinigung Hamburg eV (Združenie pracovného práva v Hamburgu), boli členmi VKA.

104 Tento členský štát navyše žiadnym konkrétnym dôkazom nepotvrdil tvrdenie uve dené vo svojej duplike, podľa ktorého sa na úradníkov verejnej služby týchto dvoch miest nevzťahuje TV-EUmw/VKA z dôvodu osobitného postavenia členov každého z týchto dvoch regionálnych združení uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

I - 7192

KOMISIA/NEMECKO

I - 7193

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-271/08

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Spolková republika Nemecko si tým, že komunálne správne orgány a obecné podniky zamestnávajúce v roku 2004 viac ako 4 505 zamestnancov, v roku 2005 viac ako 3 133 zamestnancov, ako aj v rokoch 2006 a 2007 viac ako 2 402 zamestnancov uzatvárali zmluvy na poskytnutie služieb podnikové ho dôchodkového zabezpečenia s inštitúciami alebo podnikmi uvedenými v § 6 kolektívnej zmluvy týkajúcej sa prevedenia časti odmeny na starobné dôchodkové sporenie pre zamestnancov komunálnej verejnej služby (Tarif vertrag zur Entgeltungwandlung für Arbeitnehmer im Kommunalen öffen tlichen Dienst) priamo bez vyhlásenia zadávacieho konania na úrovni Eu rópskej únie, nesplnila povinnosti, ktoré jej do 31. januára 2006 vyplývali z článku 8 v spojení s hlavami III až VI smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb a od 1. febru ára 2006 z článku 20 v spojení s článkami 23 až 55 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov za dávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. Európska komisia, Spolková republika Nemecko, Dánske kráľovstvo a Švéd ske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.