C-338/08

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora) z 24. júna 2010 *

V spojených veciach C-338/08 a C-339/08,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES podané rozhodnutím Commissione tributaria regionale di Torino (Taliansko) zo 17. septembra a 17. decembra 2007 a doručené Súdnemu dvoru 22. júla 2008, ktoré súvisia s konaniami:

P. Ferrero e C. SpA

proti

I - 5746

P. FERRERO E C. A GENERAL BEVERAGE EUROPE

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.-C. Bonichot (spravodajca), sudcovia C. Toader, K. Schiemann, P. Kūris a L. Bay Larsen,

generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. decembra 2009,

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 5 ods. 1 a člán- ku 7 ods. 2 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zda- ňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147) v znení platnom na okolnosti vo veci samej (ďalej len „smernica“).

2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi P. Ferrero e C. SpA (ďalej len „Ferrero“) a General Beverage Europe BV (ďalej len „GBE“) na jednej strane a talian- skym daňovým úradom na druhej strane vo veci zrazenia daní, ktoré tento úrad uplat- nil v súvislosti s finančnými prevodmi považovanými za vyplácanie dividend. Prvý spor sa týka zrazenia daní uplatnených na vyplácanie dividend a vrátenie „zvýšenia dane na základe konečného vyúčtovania“ spoločnosťou Ferrero holandskej materskej spoločnosti Ferrero International BV (ďalej len „Ferrero International“). Druhý spor sa vzťahuje na dve zrazenia daní uplatnené na vyplácanie dividend a vrátenie „zvýše- nia dane na základe konečného vyúčtovania“ spoločnosti GBE talianskou dcérskou spoločnosťou Martini e Rossi SpA (ďalej len „Martini“).

4 Článok 1 ods. 1 smernice vymedzuje jej rozsah pôsobnosti takto:

„Každý členský štát uplatňuje túto smernicu:

— na rozdeľovanie zisku prijatého spoločnosťami tohto štátu, ktorý pochádza od dcérskych spoločností iných členských štátov,

I - 5749

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

— na rozdeľovanie zisku dcérskymi spoločnosťami z tohto štátu svojim materským spoločnostiam v iných členských štátoch.“

I - 5750

P. FERRERO E C. A GENERAL BEVERAGE EUROPE

7 Článok 7 ods. 2 smernice však stanovuje:

„Táto smernica sa nedotýka uplatňovania vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajú- cich ustanovení, ktorých účelom je zamedziť alebo obmedziť dvojité hospodárske zdanenie dividend, najmä ustanovení týkajúcich sa preplácania daňových dobropisov [vyplácania daňového úveru – neoficiálny preklad] príjemcom dividend.“

Vnútroštátne právo

8 Talianske právo, ktoré platilo v čase okolností vo veci samej, stanovovalo, že talian- ska spoločnosť, ktorá získa dividendy, je zvýhodnená daňovým úverom rovnajúcim sa 9/16 vyplatených dividend. Keďže sadzba dane talianskych právnických osôb je 36 %-ná, podniku, ktorý získal dividendy, je poskytnutý daňový úver rovnajúci sa zda- neniu spoločnosti vyplácajúcej dividendy.

„Tieto dividendy sa pritom môžu zdaniť aj v štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu; ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, takto uložená daň nesmie presiahnuť:

a) i) 5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá vlastní viac než 50 % akcií s hlasovacím právom spoločnosti vyplácajúcej divi- dendy počas 12 mesiacov pred rozhodnutím o vyplácaní dividend.“

I - 5752

P. FERRERO E C. A GENERAL BEVERAGE EUROPE

12 Článok 10 ods. 3 dvojstrannej zmluvy, ktorý dáva holandskej spoločnosti možnosť získať vrátenie zvýšenia dane uvedeného v bode 9 tohto rozsudku, znie takto:

„Osoba, ktorá je rezidentom Holandska a ktorá získa dividendy vyplácané spoloč- nosťou rezidentom Talianska má nárok na vrátenie sumy zodpovedajúcej [zvýšeniu dane] súvisiacemu s týmito dividendami, ktoré prípadne uvedená spoločnosť dlhuje, s výnimkou zníženia dane stanoveného v odseku 2. O toto vrátenie sa musí požiadať v lehote stanovenej talianskou právnou úpravou prostredníctvom rovnakej spoloč- nosti, ktorá v tomto prípade koná v mene a na účet uvedeného rezidenta Holandska.

b) za dividendy vyplatené spoločnosťou, ktorá je rezidentom Talianska, sa považujú hrubé sumy vrátené na základe [zvýšenia dane] uvedené v odseku 3 v súvislosti s dividendami vyplatenými touto spoločnosťou.“

14 Článok 24 ods. 3 dvojstrannej zmluvy navyše stanovuje:

„Holandsko okrem toho pripúšťa zníženie takto vypočítanej holandskej dane pre čas- ti príjmu zdaniteľné v Taliansku podľa článku 10 ods. 2... tejto zmluvy, pokiaľ sú tieto časti zahrnuté do daňového základu uvedeného v odseku 1. Výška tohto zníženia sa rovná dani z týchto častí príjmu zaplatenej v Taliansku, ale nepresahuje výšku zníže- nia, ktoré je priznané v prípade, že časti príjmu zahrnuté do základu dane boli jediný- mi časťami príjmu oslobodenými od holandskej dane podľa ustanovení holandských právnych predpisov o zamedzení dvojitého zdanenia.“

I - 5754

P. FERRERO E C. A GENERAL BEVERAGE EUROPE

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

2. Subsidiárne, v prípade kladnej odpovede na prvú otázku, uplatní sa ochranná do- ložka uvedená v článku 7 ods. 2 uvedenej smernice?“

18 Commissione tributaria regionale di Torino rozhodol prerušiť konanie aj vo veci C-339/08 a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Predstavuje zrážka uplatňovaná na [zvýšenie dane] zrážkovú daň zo ziskov, ktorú článok 5 smernice... zakazuje?

2. Uplatní sa ochranná doložka uvedená v článku 7 ods. 2 smernice...; má sa najmä článok 7 ods. 2 smernice... vykladať v tom zmysle, že členský štát sa môže zdržať uplatnenia oslobodenia uvedeného v článku 5 ods. 1 smernice v prípade, že štát, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, poskytne tejto spoločnosti daňový úver na základe dvojstrannej zmluvy?“

19 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 16. septembra 2008 boli veci C-338/08 a C-339/08 spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj na účely vyhláse- nia rozsudku.

I - 5756

I - 5757

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

23 V prvom rade treba pripomenúť, že z tretieho odôvodnenia smernice vyplýva, že jej cieľom je odstrániť akúkoľvek nevýhodu medzi spoločnosťami jednotlivých členských štátov zavedením spoločného daňového systému a uľahčiť zoskupovanie spoločností na úrovni Spoločenstva. Článok 5 ods. 1 smernice s cieľom zabrániť dvojitému zdane- niu stanovuje výnimku z uplatnenia zrážkovej dane v štáte, v ktorom má dcérska spo- ločnosť sídlo v čase rozdeľovania ziskov v prospech materskej spoločnosti, pokiaľ má táto spoločnosť najmenej 25 %-ný podiel na základnom imaní dcérskej spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. septembra 2003, Océ van der Grinten, C-58/01, Zb. s. I-9809, bod 45 a citovanú judikatúru).

24 Vo veci samej je nesporné, že dotknuté holandské spoločnosti, a to Ferrero Inter- national a GBE, sú materskými spoločnosťami Ferrero a Martini v zmysle článku 3 ods. 1 smernice.

25 Výraz „zrážková daň“ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice sa okrem toho nevzťahuje na určité presne stanovené druhy vnútroštátneho zdanenia (pozri rozsudok Océ van der Grinten, už citovaný, bod 46). Kvalifikovať zdanenie, daň, clo alebo platbu z hľa- diska práva Spoločenstva navyše Súdnemu dvoru prislúcha na základe objektívnych vlastností zdanenia nezávisle od kvalifikácie, ktorú im dáva vnútroštátne právo (pozri

rozsudok

Océ van der Grinten, už citovaný, bod 46).

26 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že zrážková daň z rozdelených zis- kov v zmysle článku 5 ods. 1 smernice predstavuje každé zdanenie príjmov prijatých v štáte, v ktorom sa vyplácajú dividendy, a pochádzajúcich z vyplatenia dividend alebo z akéhokoľvek iného výnosu z cenných papierov, pokiaľ je základom tejto dane výnos z týchto cenných papierov a pokiaľ je daňovníkom ich držiteľ (pozri najmä rozsudky Océ van der Grinten, už citovaný, bod 47, a z 26. júna 2008, Burda, C-284/06, Zb. s. I-4571, bod 52).

I - 5759

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

31 S výhradou preskúmania týchto jednotlivých skutočností vnútroštátnym súdom, zvý- šenie dane teda predstavuje dodatočnú daň, ktorú musí zaplatiť spoločnosť vypláca- júca dividendy a ktorá je určená na to, aby sa vyhlo tomu, že pri vyplácaní dividend talianskej spoločnosti táto spoločnosť nebude môcť využiť daňový úver v súvislosti s daňami, ktoré spoločnosť vyplácajúca dividendy nezaplatila.

32 Treba konštatovať, že táto daň sa uplatňuje nezávisle od ziskov rozdelených v pro- spech spoločností rezidentov alebo nerezidentov, akou je holandská spoločnosť, ktorá nemá možnosť využiť daňový úver stanovený talianskou právnou úpravou.

33 V tejto súvislosti možno uviesť, že Súdny dvor konštatoval, že systém spočívajúci v zdanení zisku rozdeleného dcérskou spoločnosťou rezidentom jedného členského štátu v prospech materskej spoločnosti podlieha rovnakému daňovému opravnému postupu s cieľom zabrániť neudeleniu daňového úveru za nezaplatenú daň bez ohľadu na to, či je táto materská spoločnosť rezidentom tohto členského štátu alebo iného členského štátu, aj keď na rozdiel od materskej spoločnosti rezidenta materská spo- ločnosť nerezident nezíska daňový úver od členského štátu sídla dcérskej spoločnosti, nie je v rozpore so slobodou usadiť sa (pozri v tomto zmysle rozsudok Burda, už ci- tovaný, bod 96).

34 Samotné zvýšenie dane navyše nemožno považovať za zrážkovú daň, ktorú článok 5 ods. 1 smernice zakazuje, pretože daňovník nie je vlastníkom výnosov, ale je spoloč- nosťou vyplácajúcou dividendy (pozri v tomto zmysle rozsudok Burda, už citovaný, body 55 a 56).

I - 5761

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

o vzdaní sa tohto príjmu, možno uvedený prevod v prípade jeho uskutočnenia pova- žovať za rozdelenie ziskov.

39 V tomto prípade treba preto konštatovať, že podmienka týkajúca sa základu dane uvedená v bode 26 tohto rozsudku a skúmaná v súvislosti s kvalifikáciou zrážkovej dane zo zisku rozdeleného v zmysle článku 5 ods. 1 smernice je splnená. V prípade, že ostatné dve podmienky potrebné na kvalifikáciu zdanenia ako zrážkovej dane, tiež pripomenuté v uvedenom bode, z ktorých sa jedna týka pôvodu skúmaného zdanenia a druhá určenia daňovníka, sú takisto splnené v prípade zrazenia dane, o aké ide vo veciach samých, možno dospieť k záveru, že takéto zrazenie dane je zrážkovou daňou zo ziskov v zmysle článku 5 ods. 1 smernice.

40 Vzhľadom na tieto rozdielne výnimky treba konštatovať, že vrátenie dotknutého zvý- šenia dane vo veciach samých zodpovedá prevodu daňového príjmu talianskymi da- ňovými úradmi holandskej spoločnosti, a preto ho nemožno považovať za výnosy (pozri analogicky rozsudok Océ van der Grinten, už citovaný, bod 56).

41 V tomto prípade základom zrazenia dane, o aké ide vo veciach samých, nie sú výnosy, a toto tvrdenie stačí na konštatovanie, že zatiaľ čo sa táto daň vzťahuje na vrátenie zvýšenia dane, uvedená zrážka nie je zrážkovou daňou z rozdelených ziskov, ktorú článok 5 ods. 1 smernice zakazuje.

I - 5763

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

článku 5 ods. 1 smernice, treba určiť, či táto daň spadá do rozsahu pôsobnosti člán- ku 7 ods. 2 tejto smernice.

45 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že vzhľadom na to, že článok 7 ods. 2 smernice predstavuje odchýlku od všeobecnej zásady zákazu zrážkovej dane z rozdelených ziskov uvedenú v článku 5 ods. 1 tejto smernice, vyžaduje si doslovný výklad (pozri rozsudok Océ van der Grinten, už citovaný, bod 86).

46 Napokon treba konštatovať, že hoci dvojstranná zmluva, ako vyplýva aj z jej názvu, sleduje cieľ zamedziť dvojitému zdaneniu v oblasti dane z príjmu a majetku, dotknuté zrazenie dane vo veciach samých možno považovať za daň spadajúcu do rozsahu pô- sobnosti článku 7 ods. 2 smernice len v tom prípade, že na jednej strane dvojstranná zmluva obsahuje ustanovenia smerujúce k odstráneniu alebo zmierneniu dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend a že na druhej strane uplatnenie uvedenej zrážky nemôže narušiť účinky tohto cieľa (v súvislosti s touto poslednou podmienkou pozri najmä rozsudok Océ van der Grinten, už citovaný, bod 87), pričom toto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

47 Za týchto okolností treba na druhú položenú otázku odpovedať, že ak bude vnút- roštátny súd na zrazenie dane prihliadať ako na zrážkovú daň z rozdelených ziskov v zmysle článku 5 ods. 1 smernice, toto zrazenie dane možno považovať za daň spa- dajúcu do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 2 smernice len v tom prípade, že na jed- nej strane dvojstranná zmluva obsahuje ustanovenia smerujúce k odstráneniu alebo zmierneniu dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend a že na druhej strane uplat- nenie uvedenej zrážky nenaruší účinky tohto cieľa, pričom toto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

1. S výhradou, že vnútroštátny súd v zmysle bodu 38 tohto rozsudku predovšet- kým preskúma povahu „vrátenia“ „zvýšenia dane na základe konečného vy- účtovania“ uskutočneného talianskou spoločnosťou holandskej spoločnosti podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy medzi Talianskou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov s dodatkovým protokolom uzavretej v Haagu 8. mája 1990, je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že sa zmluva sama osebe vzťahuje na uvedené vrátenie, zrazenie dane, o aké ide vo veciach samých, nie je zrážkovou daňou z rozdelených ziskov, ktorú článok 5 ods. 1 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplat- ňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v roz- ličných členských štátoch v znení platnom na okolnosti vo veciach samých v zásade zakazuje. V prípade, že vnútroštátny súd zistí, že uvedené „vrátenie“ tohto „zvýšenia dane na základe konečného vyúčtovania“ nie je daňovým pl- nením, však zrazenie dane, o aké ide vo veciach samých, predstavuje zrážko- vú daň z rozdelených ziskov, ktorú článok 5 ods. 1 smernice 90/435 v zásade zakazuje.

I - 5765

ROZSUDOK

Z 24.6 2010 — SPOJENÉ VECI C-338/08 A C-339/08

2. Ak bude vnútroštátny súd na dotknuté zrazenie dane vo veciach samých pri- hliadať ako na zrážkovú daň z rozdelených ziskov v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 90/435 v znení platnom na okolnosti vo veciach samých, toto zraze- nie dane možno považovať za daň spadajúcu do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 2 tejto smernice 90/435 len v tom prípade, že na jednej strane dvojstran- ná zmluva obsahuje ustanovenia smerujúce k odstráneniu alebo zmierneniu dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend a že na druhej strane uplatne- nie uvedenej zrážky nenaruší účinky tohto cieľa, pričom toto posúdenie pri- náleží vnútroštátnemu súdu.