C-379/08

Syndial SpA

proti

Ministero dello Sviluppo economico,

* Jazyk konania: taliančina.

I - 2011

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

Regione siciliana,

Assessorato regionale Territorio ed Ambiente (Sicilia),

Assessorato regionale Industria (Sicilia),

Prefettura di Siracusa,

I - 2012

ERG A I.

Subcommissario per la Bonifica dei Siti contaminati,

Provincia regionale di Siracusa,

Consorzio ASI Sicilia orientale Zona Sud,

Comune di Siracusa,

I - 2013

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

za účasti:

ENI Divisione Exploration and Production SpA,

ENI SpA,

Edison SPA,

I - 2014

ERG A I.

Regione siciliana,

Istituto superiore di Sanità,

Agenzia per la Protezione dell’Ambiente e per i Servizi tecnici,

I - 2015

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

Commissario delegato per l’Emergenza rifiuti e la Tutela delle Acque,

I - 2016

ERG A I.

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Raffinerie Mediterranee (ERG) SpA, v zastúpení: D. De Luca, M. Caldarera, L. Acquarone a G. Acquarone, avvocati,

— Polimeri Europa SpA a Syndial SpA, v zastúpení: G. M. Roberti, I. Perego, S. Gras- si a P. Amara, avvocati,

— ENI SpA, v zastúpení: G. M. Roberti, I. Perego, S. Grassi a C. Giuliano, avvocati,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu zásady znečisťovateľ platí a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o envi- ronmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, s. 56; Mim. vyd. 15/008, s. 357).

2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi obchodnými spoločnosťami Raffine- rie Mediterranee (ERG) SpA, Polimeri Europa SpA, Syndial SpA a ENI SpA a rôznymi talianskymi vnútroštátnymi, regionálnymi a obecnými orgánmi vo veci opatrení, ktoré sa týkajú odstraňovania environmentálnych škôd, prijatými týmito orgánmi, pokiaľ ide o zátoku Augusta (Taliansko), okolo ktorej sa nachádzajú zariadenia a/alebo pozemky uvedených spoločností.

I - 2018

ERG A I.

I - 2019

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

…

(7) na účely posúdenia škôd na pôde, ako sú definované v tejto smernici, je žiadúce použiť postupy posudzovania rizík na určenie rozsahu, v akom by mohli mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí;

…

(24) je potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii účinné spôsoby vykonávania a vy- možiteľnosti pri súčasnom zabezpečení, aby boli primerane chránené legitím- ne záujmy príslušných prevádzkovateľov a ostatných zainteresovaných strán. Príslušné orgány by mali byť zodpovedné za špecifické úlohy, ktoré si vyžadujú príslušné administratívne rozhodovanie [pre ktoré disponujú právomocou voľ- nej úvahy — neoficiálny preklad], konkrétne povinnosť posúdiť závažnosť škody a určiť, aké nápravné opatrenia by sa mali prijať;

5 Článok 6 smernice nazvaný „Nápravná činnosť“ stanovuje:

„1. Ak došlo k vzniku environmentálnej škody, prevádzkovateľ bezodkladne infor- muje príslušný orgán o všetkých príslušných aspektoch situácie a vykoná:

a) všetky uskutočniteľne kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstrá- nenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok a/alebo iných škodli- vých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí alebo ďalšiemu zhoršeniu služieb a

b) potrebné nápravné opatrenia v súlade s článkom 7.

2. Príslušný orgán môže kedykoľvek:

a) požiadať [zaviazať — neoficiálny preklad] prevádzkovateľa, aby poskytol doplňu- júce informácie o každej škode, ku ktorej došlo;

3. Príslušný orgán vyžaduje, aby nápravné opatrenia prijal prevádzkovateľ. Ak pre- vádzkovateľ nesplní svoje povinnosti ustanovené v odseku 1 alebo 2 písm. b), c) alebo d), nie je možné ho identifikovať alebo sa od neho podľa tejto smernice nevy- žaduje, aby znášal náklady, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám, ako poslednú možnosť.“

6 Článok 7 smernice 2004/35, nazvaný „Určenie nápravných opatrení“, stanovuje:

„1. Prevádzkovatelia podľa prílohy II identifikujú možné nápravné opatrenia a pred- ložia ich príslušnému orgánu na schválenie, pokiaľ príslušný orgán neprijal opatrenia podľa článku 6 ods. 2 písm. e) a ods. 3.

I - 2022

ERG A I.

2. Príslušný orgán rozhodne, ktoré nápravné opatrenia sa vykonajú podľa prílohy II, v prípade potreby v spolupráci s príslušným prevádzkovateľom.

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

smernice, okrem iného prostredníctvom zabezpečenia majetkom alebo inými vhod- nými zárukami.“

8 Článok 11 smernice, nazvaný „Príslušný orgán“, stanovuje:

„1. Členské štáty určia príslušný(é) orgán(y) zodpovedné za plnenie povinností usta- novených v tejto smernici.

2. Povinnosť určiť, ktorý prevádzkovateľ spôsobil škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody, posúdiť závažnosť škody a určiť, aké nápravné opatrenia by sa mali prijať s odkazom na prílohu II, spočíva na príslušnom orgáne. Za týmto účelom prí- slušný je orgán oprávnený požadovať od príslušného prevádzkovateľa, aby vykonal svoje vlastné posúdenie a poskytol všetky potrebné informácie a údaje.

3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán mohol splnomocniť alebo požiadať tretie strany, aby vykonali potrebné preventívne alebo nápravné opatrenia.

b) majúce dostatočný záujem o rozhodovanie týkajúce sa environmentálnej škody alebo poprípade,

c) odvolávajúce sa na porušenie práva, kde to zákon o správnom konaní členského štátu požaduje ako podmienku,

sú oprávnené predložiť príslušnému orgánu pozorovania týkajúce sa prípadov envi- ronmentálnych škôd alebo bezprostrednej hrozby vzniku takýchto škôd, ktorých sú si vedomé a majú právo požiadať príslušný orgán, aby prijal opatrenia podľa tejto smernice.“

10 Pod názvom „Vzťah s vnútroštátnym právom“ článok 16 smernice 2004/35 vo svojom odseku 1 uvádza, že táto smernica „nebráni členským štátom, aby si ponechali alebo prijali prísnejšie ustanovenia v súvislosti s prevenciou a odstraňovaním environmen- tálnych škôd, vrátane identifikácie dodatočných činností, ktoré by mali podliehať

I - 2025

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

12 Článok 19 ods. 1 prvý pododsek smernice upresňuje, že členské štáty uvedú do 30. apríla 2007 do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

I - 2026

ERG A I.

13 Príloha II smernice 2004/35, nazvaná „Odstraňovanie environmentálnych škôd“, ktorej bod 1.3 sa zaoberá výberom možností nápravy, je sformulovaná takto:

„1.3.1. Primerané možnosti nápravy by sa mali vyhodnotiť použitím najlepších dostupných technológií na základe týchto kritérií:

— účinok každej možnosti na zdravie a bezpečnosť verejnosti,

— rozsah, v akom každá možnosť zohľadňuje príslušné spoločenské, ekonomické a kultúrne záujmy a ostatné príslušné faktory špecifické pre danú lokalitu,

— čas potrebný na to, aby odstránenie environmentálnej škody bolo účinné,

— rozsah, v akom každá možnosť dosiahne obnovenie miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo,

— geografické prepojenie s poškodeným miestom

…“

Vnútroštátne právo

„Vlastník miesta alebo iná osoba, ktorá… chce z vlastnej iniciatívy začať konania týka- júce sa naliehavých bezpečnostných opatrení, ‚bonifikácie‘ a obnovenia znečistených zón v súlade s článkom 17 ods. 13a legislatívneho dekrétu [č. 22/1997], je povinný oznámiť regiónu, provincii a obci zistené znečistenie, ako aj prípadné naliehavé bez- pečnostné opatrenia, nevyhnutné na zabezpečenie zdravia a životného prostredia, ktoré prijal a ktoré vykonáva. K oznámeniu musí byť priložená primeraná technická dokumentácia, z ktorej musí vyplývať charakteristika uvedených opatrení… Obec alebo, ak sa znečistenie týka územia viacerých obcí, región overí účinnosť prija- tých naliehavých bezpečnostných opatrení a môže uložiť povinnosti a dodatočné

I - 2029

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

opatrenia, obzvlášť opatrenia dohľadu, ktoré sa majú vykonať na overenie podmie- nok znečistenia a kontroly, s cieľom overiť účinnosť opatrení uskutočnených na účely ochrany verejného zdravia a blízkeho životného prostredia…“

17 Článok 311 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 152 z 3. apríla 2006 stanovuje:

„Ktokoľvek, kto sa dopustil protiprávneho činu alebo sa zdržal výkonu činností alebo prijatia nutných postupov, kto porušil zákon, nariadenia alebo správne opatrenia z nedbanlivosti, neznalosti, neopatrnosti alebo v dôsledku porušenia technických pra- vidiel, spôsobí environmentálne škody tým, že zmení, zhorší, alebo zničí úplne alebo sčasti životné prostredie, je povinný navrátiť situáciu do pôvodného stavu a pokiaľ tak neurobí, vyplatiť štátu náhradu v zodpovedajúcej sume.“

20 Vnútroštátny súd, na ktorý sa už predtým obrátili žalobkyne vo veciach samých, zru- šil opatrenia, ktoré prijali uvedené správne orgány, obzvlášť rozsudok č. 1254/2007 z 21. júla 2007. Zdôraznil totiž, že keďže pôvodné projekty už boli schválené medzi- ministerským dekrétom, z čoho im vyplynula konečná povaha, a boli v pokročilom štádiu realizácie, o prípadných zmenách týchto projektov sa mohlo rozhodnúť len na základe nového medziministerského dekrétu. Tento súd tiež skonštatoval, že nebolo logické chcieť dosiahnuť rýchlejšie ukončenie prác tým, že sa využije technológia, ktorá je úplne odlišná od už schválenej technológie. Nakoniec sa domnieva, že rozhodnu- tie uvedených orgánov nebolo odôvodnené a neobsahovalo ani najmenšie technické skúmanie a že sa ním neurobila žiadna dopadová štúdia vplyvu nových nápravných opatrení uložených žalobkyniam vo veciach samých na životné prostredie.

21 Napriek tomuto rozsudku talianske orgány následne zopakovali svoje požiadavky, najmä pokiaľ ide o zhotovenie fyzickej priehrady. Takto bol prijatý dekrét č. 4468 zo 16. apríla 2008, ktorého predmetom je „konečné opatrenie o prijatí…rozhodovacej medzirezortnej konferencie zo 6. marca 2008 o lokalite národného záujmu Priolo“. Žalobkyne vo veciach samých sa teda znova obrátili na vnútroštátny súd, ktorý sa pýta, či takáto správna prax je v súlade s právom Únie. Podľa tohto súdu osobitná situácia znečistenia životného prostredia lokality národného záujmu Priolo, ktorá

I - 2031

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

spôsobuje, že rozbor rizík a zodpovedností týkajúcich sa tohto miesta je nepotrebný alebo je nepresvedčivý, by však mohla odôvodniť to, že uvedené orgány na jednej strane konali z úradnej moci bez dodržania zásad kontradiktórnosti konania a pra- vidla odôvodnenia správnych aktov a že na druhej strane takto ukladajú riešenia, ktoré považujú za najvhodnejšie preto, aby zastavili účinky priemyselnej výroby na životné prostredie.

23 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 21. októbra 2008 boli veci C-379/08 a C-380/08 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

24 Talianska vláda tvrdí, že prejudiciálny návrh je neprípustný najmä z toho dôvodu, že na jednej strane položené otázky spôsobili, že Súdny dvor preskúmava vnútroštátnu právnu úpravu a že na druhej strane cieľom vnútroštátneho súdu by malo byť nie vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje, ale skôr zmena judikatúry odvolacieho súdu.

25 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že aj keď sa Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania bezpochyby nemôže vysloviť o zlučiteľnosti vnútroštátneho opatrenia s prá- vom Únie, má napriek tomu právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky rele- vantné informácie o výklade tohto práva, ktoré mu pomôžu posúdiť túto zlučiteľnosť

I - 2033

I - 2034

ERG A I.

29 So zreteľom na okolnosti veci samej, tak ako ich uviedol vnútroštátny súd a ako ich načrtla talianska vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev, treba predtým, ako sa odpovie na položené otázky, určiť podmienky uplatniteľnosti ratione temporis uve- denej smernice za takýchto okolností.

O uplatniteľnosti ratione temporis smernice 2004/35

30 Talianska vláda a Komisia pochybujú o tom, že sa smernica 2004/35 môže uplatniť ratione temporis na skutkové okolnosti sporov vo veciach samých, keďže environmen- tálna škoda predchádza 30. aprílu 2007 a/alebo v každom prípade vyplýva z predchá- dzajúcich činností, ktorých výkon bol ukončený pred uvedeným dňom. Komisia však zastáva názor, že táto smernica by sa mohla uplatniť, pokiaľ ide o škody po 30. apríli 2007, ktoré vyplývajú zo súčasnej činnosti dotknutých prevádzkovateľov. Nemôže byť však uplatniteľná na znečistenie pred týmto dňom, ktoré spôsobili iní prevádzkova- telia, ako sú prevádzkovatelia vykonávajúci v súčasnosti činnosti v zátoke Augusta, a voči ktorým je snaha pripísať im za to zodpovednosť.

31 V tejto súvislosti, tak ako vyplýva z odôvodnenia č. 30 smernice 2004/35, zákonodarca Únie zastával názor, že ustanovenia týkajúce sa režimu environmentálnej zodpoved- nosti, ktorý zakladá táto smernica, „by sa nemali vzťahovať na škody vzniknuté pred uplynutím lehoty na vykonávanie [prebratie — neoficiálny preklad]“ tejto smernice, teda pred 30. aprílom 2007.

35 Na základe článku 267 ZFEÚ, ktorý vychádza z jasného oddelenia funkcií medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, len Súdny dvor je oprávnený podať výklad alebo rozhodnúť o platnosti právneho dokumentu Únie, a to na základe skutkových okolností, ktoré mu uviedol vnútroštátny súd. Z toho vyplýva, že v rámci konania, ktoré upravuje uvedený článok, nie je úlohou Súdneho dvora, ale vnútroštátneho súdu uplatniť na vnútroštátne opatrenia alebo situácie právne pravidlá Únie, ktorých výklad podal Súdny dvor (pozri rozsudok z 11. septembra 2008, CEPSA, C-279/06, Zb. s. I-6681, bod 28).

36 Preto je úlohou vnútroštátneho súdu na základe skutkových okolností, ktoré je on sám schopný posúdiť, overiť, či vo veciach samých škody, ktoré sú predmetom environ- mentálnych nápravných opatrení, o ktorých rozhodli príslušné vnútroštátne orgány, sú jednou zo situácií uvedených v bode 34 tohto rozsudku.

I - 2036

ERG A I.

37 Ak by tento súd dospel k záveru, že smernica 2004/35 nie je uplatniteľná v prejedná- vaných veciach, potom takáto situácia bude v pôsobnosti vnútroštátneho práva pod podmienkou dodržania pravidiel Zmluvy a bez toho, aby tým boli dotknuté ďalšie akty sekundárneho práva.

38 V tejto súvislosti článok 174 ES uvádza, že politika Európskeho spoločenstva v envi- ronmentálnej oblasti sa zameriava na vysokú úroveň ochrany a je založená najmä na zásade znečisťovateľ platí. Toto ustanovenie sa obmedzuje na definovanie všeobec- ných cieľov Spoločenstva v environmentálnej oblasti, keďže článok 175 ES priznáva právomoc rozhodnúť o opatrení, ktoré treba prijať, Rade Európskej únie, prípadne spoločne Európskemu parlamentu v prípade konania spolurozhodovaním (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1994, Peralta, C-379/92, Zb. s. I-3453, body 57 a 58).

41 Žalobkyne vo veciach samých v podstate tvrdia, že v systéme založenom smerni- cou 2004/35 sa má definovanie nápravných environmentálnych opatrení urobiť na základe návrhu dotknutých prevádzkovateľov alebo prinajmenšom po prerokovaní s nimi. Z toho vyplýva, že príslušný orgán nemôže jednostranne a bez prerokovania zmeniť už ním prijaté nápravné opatrenia environmentálnych škôd a to o to viac, keď sa už začalo s uskutočňovaním pôvodných nápravných opatrení a umožnili dosiahnuť cieľ, ktorým je obnova životného prostredia a odstránenie akéhokoľvek závažného nebezpečenstva nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí.

42 Okrem toho pri definovaní nápravných environmentálnych opatrení je príslušný orgán povinný urobiť analýzu nákladov a prínosov zamýšľaných opatrení, ako aj ich technickú realizovateľnosť, keďže iba „primerané možnosti nápravy“, to znamená nie neprimerané, a ktoré vychádzajú z „najlepších dostupných technológií“ možno platne vybrať. Nakoniec tento orgán môže tiež zohľadniť potenciálne škody, ku ktorým by mohlo viesť použitie samotných nápravných opatrení na životnom prostredí a na zdraví osôb.

43 Talianska vláda sa domnieva, že jej právna úprava je v súlade s článkom 7 smernice 2004/35, pretože príslušný orgán môže uložiť nielen nápravné opatrenia v súlade s opatreniami uvedenými v prílohe II tejto smernice, ale tiež závažnejšie opatrenia, ktoré sú prípadne odlišné od tých, ktoré boli prijaté na návrh dotknutých hospodár- skych subjektov a na konci kontradiktórneho konania. Vo veciach samých okolnosť,

I - 2038

ERG A I.

že neprebehla takáto kontradiktórna diskusia v rámci neskorších opatrení prijatých uvedeným orgánom, nie je vôbec v rozpore s požiadavkami tejto smernice.

I - 2039

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

mať prevádzkovateľ, pokiaľ ide o povahu škody, ktorú spôsobil svojou činnosťou na životnom prostredí, takýto systém môže umožniť rýchle definovanie a výkon prime- raných nápravných environmentálnych opatrení.

47 Z článku 6 ods. 1 smernice 2004/35 vyplýva, že ak došlo k vzniku environmentál- nej škody, prevádzkovateľ bezodkladne informuje príslušný orgán a vykoná najmä potrebné nápravné opatrenia v súlade s článkom 7.

48 V súlade s uvedeným článkom 6 ods. 2 však tento orgán môže kedykoľvek najmä zaviazať prevádzkovateľa, aby prijal potrebné nápravné opatrenia, dať mu pokyny na ich uskutočnenie, dokonca sám prijať tieto opatrenia ako poslednú možnosť.

49 Okrem toho podľa článku 7 ods. 2 smernice 2004/35 príslušný orgán rozhodne, ktoré nápravné opatrenia sa vykonajú podľa prílohy II tejto smernice, a to v prípade potreby v spolupráci s príslušným prevádzkovateľom.

53 Zatiaľ čo článok 7 ods. 4 uvedenej smernice zaväzuje príslušný orgán, aby v každom prípade vyzval najmä osoby, na ktorých pôde sa majú vykonať nápravné opatrenia, aby predložili svoje pozorovania, ktoré zohľadní, tento článok 7, a zvlášť jeho odsek 2, neobsahuje analogické znenie, pokiaľ ide o prevádzkovateľa dotknutého nápravným opatrením, ktoré mu uvedený orgán má v úmysle uložiť.

54 Zásada kontradiktórnosti, ktorej dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor, však ukladá orgánu verejnej moci povinnosť vypočuť dotknuté osoby predtým, než prijme roz- hodnutie, ktoré sa ich dotýka (pozri rozsudok z 13. septembra 2007, Spolková krajina Horné Rakúsko a Rakúsko/Komisia, C-439/05 P a C-454/05 P, Zb. s. I-7141, bod 35 a citovanú judikatúru).

55 Za týchto podmienok, hoci právo dotknutého prevádzkovateľa byť vypočutý v kaž- dom prípade nebolo výslovne uvedené v článku 7 ods. 2 smernice 2004/35, treba pripustiť, že toto ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že pri definovaní

I - 2041

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

nápravných opatrení, vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 2 písm. c) a d) tejto smernice, príslušný orgán nie je povinný vypočuť tohto prevádzkovateľa.

I - 2042

ERG A I.

mu vyplýva zo systému tejto smernice, príslušný orgán má primeranú diskrečnú prá- vomoc pri posúdení veľkosti škôd a určení nápravných opatrení, ktoré treba prijať. Na tento účel však príloha II rovnakej smernice vymenúva určité skutočnosti, ktoré uvedený zákonodarca považuje za relevantné, a ktoré preto musí zohľadniť príslušný orgán, avšak bez toho, aby boli uvedené dôsledky, ktoré musí tento orgán vyvodiť v konkrétnom prípade znečistenia.

60 V tejto súvislosti, keď príslušný orgán má v rámci plnenia svojich úloh, ktoré mu určuje uvedená smernica, vykonať komplexné skúmania, jeho voľná úvaha sa v urči- tom rozsahu uplatňuje aj na zistenie skutkových okolností tvoriacich podklad pre jeho činnosť [pozri analogicky rozsudky z 29. októbra 1980, Roquette Frères/Rada, 138/79, Zb. s. 3333, bod 25; z 21. januára 1999, Upjohn, C-120/97, Zb. s. I-223, bod 34, a z 15. októbra 2009, Enviro Tech (Europe), C-425/08, Zb. s. I-10035, bod 62].

61 Okrem toho za takýchto okolností je pri výkone tejto voľnej úvahy uvedený orgán naďalej povinný starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné prvky daného prípadu (pozri analogicky rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komi- sia, C-405/07 P, Zb. s. I-8301, bod 56).

62 Za týchto podmienok, keď vyvstáva otázka výberu medzi rôznymi možnosťami nápravy, čo je prípad, keď príslušný orgán má v úmysle zmeniť nápravné opatrenia, ktoré prv prijal, potom je úlohou príslušného orgánu v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice 2004/35 v spojení s bodom 1.3.1 jej prílohy II vyhodnotiť každú z uvedených možností nápravy najmä na základe kritérií vypočítaných v uvedenom bode.

I - 2044

ERG A I.

66 Na jednej strane totiž právo prevádzkovateľov byť vypočutý a právo osôb, ktorých pôdy sú dotknuté nápravnými opatreniami, predložiť svoje pozorovania sa javí ako základ minimálnej ochrany, ktorú zaručuje smernica 2004/35 a ktorú nemožno rozumne spochybniť. Na druhej strane rozhodnutie, ktoré sa týka výberu možností environmentálnej nápravy, ktoré prijal príslušný orgán bez podrobného skúmania situácie so zreteľom na kritériá uvedené v bode 1.3.1 prílohy II smernice 2004/35, by mohlo v rozpore s jej cieľmi viesť k neprimeranému posúdeniu veľkosti škôd a/alebo nápravných opatrení, ktoré musia byť prijaté.

67 So zreteľom na vyššie uvedené treba odpovedať na prvé dve otázky tak, že článok 7 a článok 11 ods. 4 smernice 2004/35 v spojení s prílohou II tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán je oprávnený podstatným spôsobom zme- niť nápravné opatrenia environmentálnych škôd, o ktorých sa rozhodlo po kontradik- tórnom konaní vedenom v spolupráci s dotknutými prevádzkovateľmi, ktoré už boli vykonané alebo s ktorých výkonom sa začína. S cieľom prijať takéto rozhodnutia však:

— tento orgán je povinný vypočuť prevádzkovateľov, ktorým sú uložené takéto opat- renia, ibaže by išlo o naliehavú environmentálnu situáciu, ktorá si vyžaduje okam- žitý zásah príslušného orgánu,

— uvedený orgán je tiež povinný vyzvať najmä osoby, na ktorých pôde sa majú vyko- nať tieto nápravné opatrenia, aby predložili svoje pozorovania, ktoré zohľadní, a

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

69 Žalobkyne vo veciach samých tvrdia, že keď pol pozemok predmetom „bonifikácie“ alebo nebol nikdy znečistený, potom príslušný orgán nemá žiadnu právomoc viazať používanie tohto pozemku na uskutočnenie nápravných environmentálnych opat- rení, ktoré sa týkajú iného miesta, v prejednávanej veci morského dna a podložia pod ním. Takýto postup nadmerne obmedzuje ich vlastnícke právo a je tak v rozpore so zásadou proporcionality. Tým istým záujmom prevádzkovateľa na vykonaní náprav- ného environmentálneho opatrenia je práve perspektíva toho, že bude môcť obno- viť výrobnú činnosť na svojom pozemku. Okrem toho pozemky žalobkýň vo veciach samých už boli bonifikované — sanované, alebo dokonca nikdy neboli znečistené. Nakoniec, tieto obmedzenia sú im uložené, aj keď spontánne začali s obnovou svojich pozemkov a aj keď nie sú zodpovedné za predmetné znečistenie.

I - 2046

ERG A I.

70 Talianska vláda sa domnieva, že postup príslušného orgánu, ktorý spočíva vo via- zaní používania pozemkov žalobkýň vo veciach samých na podmienku, že vykonajú nápravné environmentálne opatrenia, je v plnej miere legitímny a zlučiteľný s právnou úpravou Únie. Takýto postup zodpovedá tiež zásade predchádzania škodám, pretože ak by dotknutí prevádzkovatelia mohli používať bonifikované zóny bez obmedzenia, potom by mohli uskutočniť ďalšie priemyselné infraštruktúry, čo je neprekonateľnou prekážkou uskutočnenia nápravných opatrení schválených týmto orgánom.

71 Podľa Komisie smernica 2004/35 nebráni tomu, aby príslušný orgán uložil prevádzko- vateľovi opatrenia „bonifikácie“ životného prostredia a viazal vydanie povolenia pre- vádzkovateľovi na používanie jeho pozemkov, ktoré nie sú priamo dotknuté sanáciou, na uskutočnenie týchto opatrení. Tvrdí, že takéto opatrenia by dokonca mohli byť vylúčené z pôsobnosti práva Únie.

74 Ako už bolo uvedené v bodoch 37 a 40 tohto rozsudok, ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že smernica 2004/35 nie je uplatniteľná rationae temporis a/alebo rationae materiae v prejednávaných veciach, potom takáto situácia bude v pôsobnosti vnútro- štátneho práva pod podmienkou dodržania pravidiel Zmluvy a bez toho, aby tým boli dotknuté ďalšie akty sekundárneho práva.

75 Ak by naopak táto smernica mala byť uplatniteľná, potom treba zdôrazniť, že v sys- téme tejto smernice sú prevádzkovatelia viazaní povinnosťami tak predchádzania, ako aj nápravy. Takto najmä so zreteľom na zásadu predchádzania škodám a tak ako vyplýva z odôvodnenia č. 2 uvedenej smernice, títo prevádzkovatelia musia na jednej strane prijať potrebné preventívne opatrenia preto, aby sa vyhlo vzniku environmen- tálnej škody.

76 Na druhej strane, keď nastanú environmentálne škody, ako vo veciach samých, potom článok 6 ods. 1 smernice 2004/35 stanovuje, že prevádzkovatelia musia prijať najmä potrebné nápravné opatrenia v súlade s článkom 7 tejto smernice. V prípade potreby má príslušný orgán právomoc vynútiť si od nich takýto postup alebo sám prijať takéto opatrenia.

77 Vo veciach samých sa žalobkyne bránia voči opatreniam, o ktorých rozhodli talianske orgány, tým, že sa dovolávajú skutočnosti, že uvedené opatrenia sa nevzťahujú na pozemky, ktoré majú v držbe a ktoré už mimochodom boli predmetom bonifikácií. Podľa názoru týchto orgánov však znečistenie zátoky Augusta pochádza z uvedených pozemkov, pretože sa šíri do mora.

I - 2048

ERG A I.

80 Pokiaľ ide o porušenie ich vlastníckeho práva, ktoré uvádzajú žalobkyne vo veciach samých, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vlastnícke právo je súčas- ťou všeobecných zásad práva Únie, ktoré sa však nejaví ako absolútne právo, ale musí byť zohľadnené so zreteľom na jeho funkciu v spoločnosti. Preto možno prijať obmedzenia pri výkone vlastníckeho práva pod podmienkou, že tieto obmedzenia účinne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sleduje Únia a ktoré nie sú so zreteľom na sledovaný cieľ neprimeraným a neznesiteľným zásahom do samot- nej podstaty práva, ktoré je takto zaručené (rozsudky z 13. decembra 1979, Hauer, 44/79, Zb. s. 3727, bod 23; z 11. júla 1989, Schräder HS Kraftfutter, 265/87, Zb. s. 2237, bod 15; z 29. apríla 1999, Standley a i., C-293/97, Zb. s. I-2603, bod 54, ako aj z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 355).

81 Pokiaľ ide o ciele všeobecného záujmu uvedené vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ochrana životného prostredia je jedným z týchto cieľov (pozri rozsudky

I - 2049

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

zo 7. februára 1985, ADBHU, 240/83, Zb. s. 531, bod 13; z 20. septembra 1988, Komi- sia/Dánsko, 302/86, Zb. s. 4607, bod 8, a z 2. apríla 1998, Outokumpu, C-213/96, Zb. s. I-1777, bod 32).

82 Za týchto podmienok viazať výkon práva prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahujú nápravné environmentálne opatrenia, použiť svoje pozemky na podmienku, že vyko- najú potrebné nápravné environmentálne opatrenie, sa môže zdať ako dôvodné na to, aby boli prevádzkovatelia donútení skutočne prijať tieto opatrenia.

86 Treba však preskúmať, či takéto opatrenia, ktoré umožňuje vnútroštátna právna úprava, nejdú nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitím- nych cieľov, ktoré sleduje predmetná právna úprava, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané v pomere k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2008, Industria Lavo- razione Carni Ovine, C-534/06, Zb. s. I-4129, bod 25, a z 11. júna 2009, Nijemeisland, C-170/08, Zb. s. I-5127, bod 41).

87 Z tohto hľadiska je nutné skonštatovať, že v súlade so smernicou 2004/35 sú dotknutí prevádzkovatelia povinní vykonať nápravné opatrenia, ktoré vymedzil príslušný orgán a na ktorých splnenie má mať tento orgán právomoc zaviazať uvedených prevádzkovateľov.

88 V súlade s článkom 6 ods. 2 písm. e) a článkom 8 ods. 2 prvým pododsekom uvede- nej smernice má príslušný orgán možnosť sám prijať potrebné preventívne opatrenia a vymáhať späť náklady súvisiace s takýmito opatreniami prostredníctvom zabezpe- čenia majetkom alebo inými vhodnými zárukami.

89 Treba však zdôrazniť, že tu ide o možnosť príslušného orgánu, ktorý môže skôr uprednostniť postup, pri ktorom zaviaže dotknutých prevádzkovateľov na vykonanie potrebných nápravných opatrení pred samostatným vykonaním týchto opatrení.

I - 2051

ROZSUDOK

Z 9. 3. 2010 — SPOJENÉ VECI C-379/08 A C-380/08

93 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona- nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súd- nemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

I - 2052

ERG A I.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Článok 7 a článok 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a od- straňovaní environmentálnych škôd v spojení s prílohou II tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán je oprávnený podstatným spôsobom zmeniť nápravné opatrenia environmentálnych škôd, o ktorých sa rozhodlo po kontradiktórnom konaní vedenom v spolupráci s dotknutými prevádzkovateľmi, ktoré už boli vykonané alebo s ktorých výkonom sa začí- na. S cieľom prijať takéto rozhodnutia však:

— tento orgán je povinný vypočuť prevádzkovateľov, ktorým sú uložené takéto opatrenia, ibaže by išlo o naliehavú environmentálnu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah príslušného orgánu,

I - 2054