C-407/08

KNAUF GIPS/KOMISIA

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 1. júla 2010 *

Vo veci C-407/08 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 19. septembra 2008,

Knauf Gips KG, predtým Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, so sídlom v Iphofene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a S. Thomas, Rechtsanwälte,

odvolateľka,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia P. Lindh, U. Lõhmus, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev (spravodajca),

generálny advokát: J. Mazák, tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. októbra 2009,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. februára 2010,

vyhlásil tento

2 Článok 15 ods. 2 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia, kto rým sa implementujú články [81] a [82] Zmluvy, (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), stanovuje:

„Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 účtovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku každého podniku, ktorý sa zúčastnil porušenia, ak buď úmyselne, alebo z nedbalosti:

a) porušili článok [81 ods. 1 ES] alebo článok [82 ES]….

...“

I - 6417

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

5. Dňa 18. apríla 2001 Komisia začala správne konanie v tejto veci a prijala oznáme nie o výhradách proti podnikom BPB plc (ďalej len ‚BPB‘), Knauf, Société Lafarge

I - 6418

KNAUF GIPS/KOMISIA

SA (ďalej len ‚Lafarge‘), Etex SA a Gyproc Benelux NV (ďalej len ‚Gyproc‘) (ďalej len ‚oznámenie o výhradách‘). Dotknuté podniky predložili svoje písomné pripo mienky a mali prístup k vyšetrovaciemu spisu Komisie vo forme jednej kópie na CD-ROM, ktorá im bola zaslaná 17. mája 2001.

6. Žalobkyňa odpovedala na oznámenie o výhradách 6. júla 2001.

7. Vypočúvanie sa uskutočnilo 17. júla 2001. Spoločnosti BPB a Gyproc poskytli časť svojich výpovedí in camera.

12. Dňa 19. novembra 2002 úradník poverený vypočúvaním prijal svoju správu.

13. Dňa 27. novembra 2002 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie.

14. Výrok [sporného] rozhodnutia stanovuje:

‚Článok 1

BPB…, skupina Knauf,… Lafarge… a Gyproc… porušili článok 81 ods. 1 [ES] tým, že sa zúčastnili na dohodách a zosúladených postupoch v sektore sadrokartóno vých dosiek.

Porušovanie malo nasledujúce trvanie:

…

Článok 3

Za porušenie uvedené v článku 1 sa nasledujúcim spoločnostiam ukladajú tieto pokuty:

a) BPB…: 138,6 milióna eur;

b) … Knauf…: 85,8 milióna eur;

c) … Lafarge…: 249,6 milióna eur;

— zástupcovia spoločností BPB a Knauf zaviedli od roku 1992 systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojila aj spoločnosť Lafarge a následne spo ločnosť Gyproc, pokiaľ ide o objemy predaja na trhu v Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve a Beneluxe,

— zástupcovia spoločnosti BPB, Knauf a Lafarge sa niekoľkokrát vopred vzá jomne informovali o zvyšovaní cien na trhu v Spojenom kráľovstve,

— zástupcovia spoločností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa vzhľadom na špeci fický vývoj na nemeckom trhu stretli vo Versailles (Francúzsko) v roku 1996, v Bruseli (Belgicko) v roku 1997 a Haagu (Holandsko) v roku 1998, s cieľom rozdeliť si alebo aspoň stabilizovať nemecký trh,

I - 6422

KNAUF GIPS/KOMISIA

— zástupcovia spoločnosti BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa niekoľkokrát vzá jomne informovali a dohodli sa na uplatnení zvýšenia cien na nemeckom trhu v rokoch od 1996 do 1998.

20. S cieľom zohľadniť dĺžku trvania porušovania bola východisková suma ďalej zvý šená o 65 % pre BPB a Knauf, o 60 % pre Lafarge a o 20 % pre Gyproc, pretože po rušenie bolo Komisiou označené za dlhodobé porušovanie v prípadoch podnikov Knauf, Lafarge a BPB a za strednodobé porušovanie v prípade podniku Gyproc.

21. Čo sa týka priťažujúcich okolností, základná čiastka pokút uložených BPB a La farge bola zvýšená o 50 % z dôvodu opakovaného porušovania.

22. Komisia ďalej znížila o 25 % pokutu uloženú podniku Gyproc z dôvodu poľahču júcich okolností, pretože bol destabilizačným prvkom, ktorý prispel k obmedze niu následkov kartelu na nemeckom trhu a nezúčastňoval sa na karteli na trhu v Spojenom kráľovstve.

23. Komisia napokon znížila pokuty o 30 % pre BPB a o 40 % pre Gyproc na základe uplatnenia bodu D ods. 2 oznámenia Komisie o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ... ). Z tohto dôvodu bola výška uložených pokút 138,6 milióna eur pre BPB, 85,8 milióna eur pre Knauf, 249,6 milióna eur pre Lafarge a 4,32 milióna eur pre Gyproc.“

I - 6424

KNAUF GIPS/KOMISIA

— subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie,

I - 6425

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

— subsidárne znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená v článku 3 sporného roz hodnutia, a to primerane, ale v každom prípade najmenej o 54,51 milióna eur, a

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

7 Komisia navrhuje odvolanie zamietnuť a zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania.

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zamietnutia prístupu k dôkazom svedčiacim v neprospech

— Argumentácia účastníkov konania

10 Spoločnosť Knauf v podstate spochybňuje body 49 a 50 napadnutého rozsudku v tom, že Súd prvého stupňa protiprávne porušil svoju povinnosť preskúmať dôsledky toho, že jej Komisia odmietla poskytnúť prístup k niektorým dôkazom svedčiacim v jej neprospech. Tvrdí, že vzhľadom na to, že uviedla nesprístupnené dôkazy svedčiace v jej neprospech a časti sporného rozhodnutia, ktoré sa zakladali výlučne na týchto dôkazoch, nebolo potrebné uviesť už nič navyše, aby sa prijal záver, že keby sa uve dené dôkazy boli vylúčili, zmenili by sa príslušné časti sporného rozhodnutia. Keďže uvedené časti sa týkajú materiálnej stránky porušenia ako celku, sporné rozhodnutie by bolo úplne iné.

11 Komisia zastáva názor, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je bezpredmetná, pretože smeruje len voči tvrdeniu, ktoré bolo uvedené len pre úplnosť, ako vyplýva aj z bodu 63 napadnutého rozsudku. Okrem toho tvrdí, že spoločnosť Knauf nepre ukázala, že výsledok, ku ktorému Komisia dospela, by bol iný, keby odvolateľka mala prístup k nesprístupneným dôkazom svedčiacim v jej neprospech.

I - 6427

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

13 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je neoznámenie dokumentu porušením práva na obhajobu iba vtedy, ak môže dotknutý podnik preu kázať, po prvé, že Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porušenia, a po druhé, že výhrada mohla byť preukázaná len odkazom na tento dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých účastníci konania vedeli počas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komi sie, skutočnosť, že dokument svedčiaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnosť vý hrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Je teda na dotknutom podniku, aby preukázal, že záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porušenia, nebol prípustný ako dôkaz (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 71 až 73).

I - 6428

KNAUF GIPS/KOMISIA

14 Samotné vymenovanie jednotlivých častí sporného rozhodnutia, v ktorých boli uve dené nesprístupnené dôkazy, nestačí na preukázanie, že záver, ku ktorému dospe la Komisia v tomto rozhodnutí, by bol býval iný, keby dokument nebol ako dôkaz prípustný.

15 Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako bezdôvodnú.

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zamietnutia prístupu k dôkazom svedčiacim v prospech

18 Po tretie Knauf spochybňuje zistenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého odpoveď spoločnosti BPB na oznámenie o výhradách neobsahuje nijaké dôkazy svedčiace v jej prospech. Tvrdí, že v súlade so všeobecnými zásadami dokazovania sa vyjadrenia os tatných dotknutých podnikov považujú za dôkazy. Navyše skutočnosť, že odvolateľ ka počas správneho konania uviedla tie isté tvrdenia, nič nemení na povahe tvrdení iných dotknutých podnikov.

19 Na záver odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že nepreskúmal niektoré časti od povede spoločnosti BPB na oznámenie o výhradách, ktoré uviedla ako nesprístupne né dôkazy svedčiace v jej prospech.

20 Komisia zastáva názor, že Súd prvého stupňa správne uplatnil judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti a že neskreslil argumentáciu odvolateľky.

21 Táto inštitúcia rovnako tvrdí, že spoločnosť Knauf sa obmedzuje len na opakovanie tvrdení, ktoré už uviedla pred Súdom prvého stupňa, a snaží sa tak o opätovné pre skúmanie výhrad pred Súdnym dvorom, čo znamená, že druhá časť prvého odvola cieho dôvodu je neprípustná. Okrem toho odvolateľka nepreukázala, ako jej mohli predmetné nesprístupnené dôkazy pomôcť pri jej obhajobe.

I - 6430

KNAUF GIPS/KOMISIA

25 V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bodoch 72 až 77 napadnutého rozsudku kon štatoval, že odvolateľka nepreukázala, že na svoju obhajobu mohla použiť predmetné nesprístupnené dokumenty, pretože počas správneho konania predložila rovnakú ar gumentáciu, ako bola uvedená v týchto dokumentoch, a túto argumentáciu Komisia zamietla v spornom rozhodnutí. Na tomto základe preto Súd prvého stupňa rozho dol v bode 78 toho istého rozsudku, že aj keby odvolateľka počas správneho konania mohla využiť tieto dokumenty, nemohli by ovplyvniť posúdenie, ku ktorému Komisia dospela.

26 Treba pritom uviesť, že odvolateľka nespochybňuje posúdenie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého odvolateľka nepreukázala, že dokumenty, ktoré jej neboli sprístupnené počas správneho konania, mohla použiť na svoju obhajobu.

27 Aj za predpokladu, že predmetné dokumenty by predstavovali dôkazy svedčiace v jej prospech, ako tvrdí odvolateľka, toto konštatovanie nemôže viesť k zrušeniu napad nutého rozsudku.

28 Okrem toho je síce pravda, ako tvrdí aj odvolateľka, že Súd prvého stupňa v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil judikatúru uvedenú v bode 23 tohto roz sudku, keď uviedol, že informácie uvedené v nesprístupnenom dokumente svedčia com v jej prospech, konkrétne v bode 4.2.1 odpovede spoločnosti BPB na oznámenie o výhradách, nemohli zmeniť „konečný výsledok“ sporného rozhodnutia, toto po chybenie však nespôsobuje neplatnosť napadnutého rozsudku, lebo odvolateľka sa nepokúsila preukázať, že uvedené informácie mohla použiť na svoju obhajobu najmä vo svetle konštatovaní Súdu prvého stupňa, podľa ktorých Komisia už zohľadnila tie to tvrdenia vo svojom rozhodnutí.

33 Nemožno prijať ani výhradu založenú na tom, že Súd prvého stupňa údajne nezohľad­ nil niektoré časti odpovede spoločnosti BPB na oznámenie o výhradách, najmä body 4.1.16 a 4.2.3 tejto odpovede.

I - 6433

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

34 Pokiaľ ide o bod 4.1.16 tejto odpovede, treba uviesť, že jej hlavný prínos spočíva v tvr dení, že „hospodárska súťaž na európskych trhoch zostala silná“ aj napriek „údajné mu záväzku“ dosiahnutému na stretnutí v Londýne. Otázke trvajúcej hospodárskej súťaže sa však Súd prvého stupňa venoval v bodoch 72 a 75 napadnutého rozsudku.

35 Pokiaľ ide o bod 4.2.3 odpovede BPB na oznámenie o výhradách, uvádza sa v ňom, že číselné údaje, ktoré si medzi sebou vymenili spoločnosť BPB a jej konkurenti, neboli zahrnuté do plánovacieho procesu BPB. Súd prvého stupňa však výslovne odpovedal na tvrdenie odvolateľky, keď v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku preskúmal sku točnosti, ktoré boli predmetom tejto výmeny informácií, ako aj údajnú skutočnosť, že takto vymenené informácie boli známe len pánovi D, riaditeľovi spoločnosti Gyproc, a generálnemu riaditeľovi spoločnosti BPB.

36 Druhú časť prvého odvolacieho dôvodu tak treba zamietnuť.

39 Ďalej odvolateľka zastáva názor, že aj keby sa vzali do úvahy nesprístupnené dôkazy svedčiace v jej neprospech, ani jedna z piatich zložiek porušenia, ktoré sa jej vytýka, konkrétne stretnutie v Londýne v roku 1992, výmeny informácií o objemoch predaja v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom kráľovstve od roku 1992 do roku 1998, výmeny informácií o cenových zvýšeniach v Spojenom kráľovstve od roku 1992 do roku 1998, dohody o rozdelení trhu v Nemecku (stretnutia vo Versailles, v Bruseli a Haagu) od júna 1996 a dohody o cenových zvýšeniach v Nemecku od roku 1996, ne spĺňa kritériá nevyhnutné na prijatie záveru o existencii porušenia článku 81 ods. 1 ES.

40 Komisia tvrdí, že druhý odvolací dôvod je neprípustný ako celok, pretože sa týka len skutkových zistení Súdu prvého stupňa.

I - 6435

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

41 Okrem toho uvádza, že Knauf nespochybňuje existenciu jediného trvajúceho poru šenia, na ktorom je sporné rozhodnutie založené. Existencia protisúťažného postupu alebo dohody sa však musí vyvodiť z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherent ného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

Posúdenie Súdnym dvorom

45 Po druhé, pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa povahy porušenia každej z piatich zlo žiek konania vytýkaného odvolateľke, treba uviesť, že Súd prvého stupňa v bode 306 napadnutého rozsudku konštatoval, že zo sporného rozhodnutia jasne vyplýva, že „všetky tieto dohody a zosúladené postupy sú v prejednávanej veci súčasťou viacerých snáh dotknutých podnikov, ktoré sledujú rovnaký ekonomický cieľ, a to obmedziť hospodársku súťaž, a predstavujú rôzne prejavy komplexnej a trvajúcej dohody, ktorá má za cieľ alebo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že uvedené dohody a zosúladené postupy bez prerušenia od roku 1992 do roku 1998 zá sadným spôsobom formovali spoločnú vôľu stabilizovať, čiže obmedziť hospodársku súťaž prinajmenšom na trhoch so sadrokartónovými doskami v Nemecku, Francúz sku, Spojenom kráľovstve a Beneluxe, Komisia vymedzila porušenie ako jediné, kom plexné a trvajúce porušenie“. V bode 321 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa zamietol výhrady odvolateľky namierené proti kvalifikácii protiprávneho kartelu ako jediného, trvajúceho porušenia.

46 Spoločnosť Knauf nespochybňuje záver Súdu prvého stupňa o existencii jediného tr vajúceho porušenia, ale obmedzuje sa na tvrdenie, že žiadna z piatich konštitutívnych častí porušenia, ktoré sa jej vytýka, nepodporuje záver o porušení článku 81 ods. 1 ES.

47 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na preukázanie existencie porušenia člán ku 81 ods. 1 ES musí Komisia predložiť vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komi­ sia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 až C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127). Je však potrebné zdôrazniť, že každý dôkaz predložený Komisiou nemusí so zreteľom na každý prvok porušenia nutne zodpovedať týmto kritériám. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa táto inštitúcia opiera, zodpovedá v celom po súdení tejto požiadavke.

I - 6438

KNAUF GIPS/KOMISIA

O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 15 nariadenia č. 17 a porušení článku 81 ES

Argumentácia účastníkov konania

52 Spoločnosť Knauf v prvom rade tvrdí, že z bodu 348 napadnutého rozsudku vyplýva, že Súd prvého stupňa nekonal objektívne a nestranne, ale naopak prejudikoval, že sa jej musí uložiť pokuta za konanie spoločnosti Gebrüder Knauf Verwaltungsgesell schaft KG (ďalej len „GKV“) a jej dcérskych spoločností, zatiaľ čo konštatovanie o tom, že tieto spoločnosti profitovali z predmetného porušenia, nie je vôbec odôvodnené.

53 Odvolateľka zastáva názor, že Súd prvého stupňa porušil aj článok 15 nariadenia č. 17, keď konštatoval, že odvolateľka tvorila hospodársky celok s ďalšími spoločnosťami rodiny Knauf (ďalej len „skupina Knauf“) a bola zodpovedná za konanie tejto skupiny.

55 Záver o hospodárskom celku sa nemôže zakladať ani na skutočnosti, že odvolateľ ku a ďalšie spoločnosti patriace do skupiny s rovnakým menom spoločne kontrolu jú mnohí spoločníci patriaci k rodine Knauf, pretože o spoločnej kontrole nemožno hovoriť, ak môže dôjsť k pohybom alebo zmenám väčšinových podielov spoločníkov. Podľa rodinnej zmluvy z 9. decembra 1994 (ďalej len „rodinná zmluva“), ktorú Súd prvého stupňa spomenul v bode 349 napadnutého rozsudku, dotknuté spoločnosti nepodliehajú spoločnej kontrole. Spoločnosť Knauf v tejto súvislosti zastáva názor, že napadnutý rozsudok je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, najmä s jeho roz sudkom z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005), v ktorom rozhodol, že samotná skutočnosť, že základné imanie dvoch odlišných obchodných spoločností patrí jednej osobe alebo jednej rodine, nestačí na prijatie záveru o exis tencii hospodárskeho celku medzi týmito dvoma spoločnosťami.

56 Okrem toho skutočnosť, že tí istí dvaja spoločníci viedli všetky spoločnosti skupiny Knauf a zastupovali ich počas obdobia porušovania, nie je relevantná. Relevantná nie je ani výmena informácií medzi spoločnosťami tejto skupiny, oznamovanie číselných obchodných údajov počas správneho konania, skutočnosť, že väčšina dokumentov nájdených počas kontrol bola vypracovaná na hlavičkovom papieri spoločnosti Knauf s jej identifikačnými údajmi, ani jej postavenie kontaktnej osoby počas správneho konania.

I - 6440

KNAUF GIPS/KOMISIA

57 Pokiaľ ide o to, že zodpovednosť za konanie spoločností skupiny Knauf sa pripísala odvolateľke, odvolateľka kritizuje bod 356 napadnutého rozsudku a tvrdí, že skutoč nosť, že je jedinou spoločnosťou, ktorú GKV neriadi, nevysvetľuje, prečo bola pokuta uložená len jej, a nie spoločnosti GKV.

61 Po prvé, pokiaľ ide o výhradu založenú na údajne chýbajúcej objektivite a nestrannos ti Súdu prvého stupňa, keď v bode 348 napadnutého rozsudku konštatoval, že dcérske spoločnosti GKV profitovali z predmetného porušenia, treba pripomenúť, že Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Posúdenie skutkového stavu a dôkazov predložených Súdu prvého stupňa teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká pod lieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik Au gust Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 52 a citovaná judikatúra).

62 Keďže odvolateľka nevytýkala skreslenie dôkazov, z ktorých Súd prvého stupňa vy chádzal pri svojom konštatovaní v bode 348 napadnutého rozsudku, podľa ktorého dcérske spoločnosti GKV profitovali z predmetného porušenia, jej výhrada v skutoč nosti smeruje k tomu, aby sa tieto dôkazy nanovo posúdili, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora. Túto výhradu preto treba zamietnuť ako neprípustnú.

63 Po druhé, pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení článku 15 nariadenia č. 17, treba uviesť, že spoločnosť Knauf spochybňuje jednak záver Súdu prvého stupňa o tom, že GKV a jej dcérske spoločnosti na jednej strane a odvolateľka na druhej strane tvoria hospodársky celok v zmysle práva hospodárskej súťaže, ako aj záver, podľa ktorého je odvolateľka zodpovedná za konanie skupiny Knauf.

I - 6442

KNAUF GIPS/KOMISIA

I - 6443

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

že táto spoločnosť je len holdingovou spoločnosťou bez zamestnancov, ktorá vlastní a riadi zúčastnené spoločnosti pre 22 spoločníkov, ktorí ju vlastnia a je závislá od od volateľky, čo sa týka vedenia a priestorov.

69 Po štvrté Súd prvého stupňa v bode 349 napadnutého rozsudku zohľadnil rodinnú zmluvu, ktorá v článku 1 ods. 2 stanovuje, že jej cieľom je zaručiť jednotné vedenie a jednotnú správu spoločností skupiny Knauf. Podľa odsekov 3 a 4 toho istého článku je cieľom tejto zmluvy aj zaručiť jednotný, sústredený výkon práv v celej skupine a za bezpečiť, aby rozhodnutia potrebné pre budúce vedenie, organizáciu a právnu formu spoločnosti boli aj naďalej možné a aby im nemohol zabrániť jeden spoločník alebo len malý počet spoločníkov. Medzi týchto spoločníkov patria podľa článku 2 tejto zmluvy najmä spoločnosti Knauf a GKV.

70 Po piate Súd prvého stupňa v bode 346 napadnutého rozsudku konštatoval, že údaje o objeme predaja odvolateľky, ktoré boli predmetom výmeny počas trvania porušo vania, sa týkali všetkých spoločností skupiny Knauf, ktoré pôsobili na trhu so sad rokartónovými doskami, a že nič nenasvedčovalo tomu, že páni B a C nezastupovali túto skupinu počas jednotlivých prejavov porušenia.

71 Napokon z bodu 347 napadnutého rozsudku vyplýva, že samotná odvolateľka vo svo jej odpovedi na žiadosť o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 zaslala 19. septembra 2002 informácie o celkovom obrate skupiny bez toho, aby ju o to Ko misia žiadala.

I - 6445

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

umožniť, aby podiely tvoriace imanie spoločností v skupine Knauf v budúcnosti zo stali vo vlastníctve členov rodiny Knauf. Okrem toho má zabrániť tomu, aby ju kon trolovali len niektorí spoločníci alebo skupiny spoločníkov.

76 Aj za predpokladu, že cieľom tejto rodinnej zmluvy sú ciele uvedené v predchádza júcom bode, treba uviesť, že odvolateľka nespochybňuje, že cieľom zmluvy výslovne uvedeným v jej článku 1 ods. 2 je „zabezpečiť jednotné vedenie a jednotnú správu spoločností skupiny Knauf“.

77 Odvolateľka zastáva okrem toho názor, že skutočnosť, že páni B a C sú komplemen tármi vo všetkých spoločnostiach skupiny Knauf, nie je relevantná, čo sa týka exis tencie hospodárskeho celku, pretože nevylučuje, aby boli jednotlivé spoločnosti tejto skupiny samostatné z hľadiska práva hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že uvedené spoločnosti vedú tí istí dvaja spoločníci, však umožňuje skutočne zistiť ich jednotné vedenie a správu v zmysle článku 1 ods. 2 rodinnej zmluvy.

78 Pokiaľ ide o informácie o obrate všetkých spoločností skupiny Knauf pôsobiacich na trhu so sadrokartónovými doskami v rámci dotknutého porušenia, treba zdôrazniť, na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, že táto skutočnosť predstavuje ďalší dôkaz o tom, že tieto spoločnosti konali, prinajmenšom počas obdobia porušenia, ako hos podársky celok v spoločnom záujme.

82 Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok Kopparbergs Bergslags/Komisia, treba uviesť, že Súd prvého stupňa nevychádzal z tohto rozsudku pri svojom závere o existencii hos podárskeho celku. Okrem toho skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o dcérsku spoločnosť v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti, na rozdiel od okolností, ktoré existovali vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, nevylučuje prípadnú existen ciu hospodárskeho celku v zmysle práva hospodárskej súťaže.

I - 6447

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

83 Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok Minoan Lines/Komisia, treba zdôrazniť, že Súd prvého stupňa ho uviedol len na podporu všeobecných úvah v oblasti hospodárskej súťaže bez toho, aby vytváral akúkoľvek analógiu medzi okolnosťami v uvedenej veci a v prejednávanej veci.

84 S odvolaním na ustálenú judikatúru totiž Súd prvého stupňa v bodoch 350, 351 a 355 napadnutého rozsudku pripomenul, že pod pojmom „podnik“ v kontexte prá va hospodárskej súťaže sa musí rozumieť hospodárska jednotka z hľadiska predmetu predmetnej dohody, aj keď z právneho hľadiska je táto hospodárska jednotka zlo žená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a že taká hospodárska jednotka pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky cieľ a môžu prispieť k spáchaniu porušenia uvedeného v článku 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupňa tiež konštatoval, že ak skupina spoločností tvorí jeden a ten istý podnik, Komisia môže pripísať zodpovednosť za po rušenie spáchané týmto podnikom spoločnosti zodpovednej za konanie celej skupiny v rámci porušenia a uložiť jej pokutu.

89 V tejto súvislosti treba uviesť, ako to správne tvrdila aj odvolateľka, že pokiaľ ide o uplatnenie článkov 81 ES a 82 ES, žiadne ustanovenie práva Únie neukladá prí jemcovi oznámenia o výhradách povinnosť namietať proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam počas správneho konania, pretože v opačnom prípade to už neskôr v súdnom konaní nebude možné.

90 Skutočnosť, že podnik počas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo im plicitne prizná určité skutkové alebo právne okolnosti, totiž môže predstavovať doda točný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej žaloby, ale nemôže obmedziť samotné uplatnenie práva na podanie žaloby na Súd prvého stupňa, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

I - 6449

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-407/08 P

91 Bez výslovne stanoveného právneho základu na tento účel je toto obmedzenie v roz pore so základnými zásadami zákonnosti a dodržania práva na obhajobu. Treba na pokon dodať, že právo na účinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je za ručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá má podľa článku 6 ods. 1 prvej vety ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy. Podľa článku 52 ods. 1 tejto charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť stanovené zákonom.

92 Súd prvého stupňa sa preto svojím konštatovaním, že spoločnosť Knauf mala reago vať počas správneho konania, aby nestratila žalobný nárok pred súdmi Únie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

96 Z organigramu, ktorý odvolateľka predložila v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupňa, vyplýva, že v roku 2001 sa na čele tejto skupiny nachádzali tri spo ločnosti, konkrétne odvolateľka, GKV a Knauf Fiber Glass GmbH. Posledná uvedená spoločnosť, ktorá svoje činnosti sústreďuje najmä v Spojených štátoch amerických, však nepôsobí na trhu so sadrokartónovými doskami.

97 Z organigramu vyplýva, že spoločnosť GKV priamo alebo nepriamo vlastní desiatky spoločností, z ktorých mnohé pôsobia na uvedenom trhu.

98 Treba preto preskúmať, či Komisia právom prisúdila zodpovednosť za dotknuté po rušenie spoločnosti Knauf, a nie spoločnosti GKV.

99 Platilo by to v prípade, keby táto spoločnosť nezávisle neurčovala svoje správanie na predmetnom trhu.

100 Pri zisťovaní, či určitá spoločnosť určuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizačnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto spoločnosť so spoločnosťou tej istej skupiny, ktorá je považovaná za zodpovednú za konanie celej skupiny, ktoré sa môžu z prípadu na prípad meniť, a preto nemôžu byť predmetom taxatívneho výpočtu (pozri analo gicky rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný, bod 74).

I - 6451

I - 6452

KNAUF GIPS/KOMISIA

106 Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť GKV v skutočnosti neurčuje svoje postavenie na predmetnom trhu nezávisle, ale v tomto ohľade je závislá od spoločnosti Knauf.

107 V rozpore s tým, čo táto spoločnosť tvrdí, skutočnosť, že nie je jedinou právnickou osobou na čele skupiny Knauf, nebráni tomu, aby bola považovaná za zodpovednú za konanie tejto skupiny.

108 Právna štruktúra skupiny spoločností, ktorá sa vyznačuje absenciou jednej právnickej osoby na čele skupiny, totiž nie je rozhodujúca, pokiaľ táto štruktúra neodráža sku točné fungovanie a organizáciu tejto skupiny.

109 Neexistencia právnych väzieb podriadenosti medzi odvolateľkou a spoločnosťou GKV preto nemôže spochybniť záver, podľa ktorého sa odvolateľka musí považo vať za zodpovednú za konanie skupiny Knauf, pretože je nesporné, že spoločnosť GKV v skutočnosti neurčuje nezávisle svoje správanie na trhu so sadrokartónovými doskami.

113 Podľa článku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tom to zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 3 toho istého rokovacieho poriadku, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo vo výnimočných prípadoch, môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov kona nia alebo rozhodnúť tak, že každý z nich znáša vlastné trovy.

114 Keďže v prejednávanej veci spoločnosť Knauf a Komisia mali úspech len v časti svo jich odvolacích návrhov, treba rozhodnúť tak, že každá z nich znáša vlastné trovy konania, ktoré vznikli na tomto stupni.

115 Vzhľadom na to, že žaloba o neplatnosť podaná spoločnosťou Knauf bola naopak zamietnutá, treba potvrdiť bod 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o trovy súvisiace s prvostupňovým konaním.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia (T-52/03), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom spo ločnosti Knauf Gips KG prisudzuje zodpovednosť za porušenia spôsobené spoločnosťami tvoriacimi skupinu Knauf.

I - 6454