C-408/08

62008CJ0408

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 25. februára 2010 ( *1 )

„Odvolanie — Ochranná známka Spoločenstva — Nariadenie (ES) č. 40/94 — Článok 55 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. c) — Záujem na podaní návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky založeného na absolútnom dôvode neplatnosti — Advokátska kancelária — Slovné označenie ‚COLOR EDITION‘ — Opisný charakter slovnej ochrannej známky pozostávajúcej z opisných prvkov“

Vo veci C-408/08 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 22. septembra 2008,

účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka ôsmej komory C. Toader, vykonávajúca funkciu predsedníčky druhej komory, sudcovia C. W. A. Timmermans, K. Schiemann, P. Kūris (spravodajca) a L. Bay Larsen,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: M.-A. Gaudissart, vedúci sekcie,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. septembra 2009,

2

Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 146, ďalej len „nariadenie“) stanovuje:

„Do registra sa nezapíšu:

…

c)

ochranné známky, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných charakteristík tovarov alebo služieb.“

ak sa uplatňuje článok 52 (1), osoby uvedené v článku 42 (1);

c)

ak sa uplatňuje článok 52 (2), majitelia skorších práv uvedení v tomto ustanovení alebo osoby, ktoré sú oprávnené na základe práva príslušného členského štátu vykonávať predmetné práva.“

4

Podľa ustanovenia článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia sa ochranná známka Spoločenstva vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného ÚHVT, ak taká známka bola zapísaná s porušením ustanovení článku 7.

5

8

Prihlasovaná ochranná známka bola zapísaná 11. februára 2004.

9

Dňa 12. mája 2004 advokátska kancelária Norton Rose Vieregge podala na ÚHVT návrh na vyhlásenie neplatnosti tohto zápisu na základe článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia.

10

Dňa 21. decembra 2005 výmazové oddelenie ÚHVT tento návrh zamietlo.

Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. mája 2007 spoločnosť Lancôme podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. februára 2007.

14

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uviedla tri žalobné dôvody založené na porušení článku 55 ods. 1 písm. a), článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia.

15

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zamietol túto žalobu a zaviazal spoločnosť Lancôme na náhradu trov konania.

16

Súd prvého stupňa z toho v bode 35 napadnutého rozsudku vyvodil, že vzhľadom na to, že nebolo spochybnené, že advokátska kancelária CMS Hasche Sigle môže byť považovaná za právnickú osobu, odvolací senát správne rozhodol o prípustnosti jej návrhu.

20

Rovnako, pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Súd prvého stupňa zastával názor, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď považoval ochrannú známku COLOR EDITION za opisnú v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia. V tejto súvislosti konštatoval, že táto ochranná známka posudzovaná ako celok vykazuje dostatočne priamu a konkrétnu súvislosť s kozmetickými výrobkami a dekoratívnou kozmetikou, na ktoré sa vzťahuje.

21

V rámci toho v bodoch 48 a 49 napadnutého rozsudku predovšetkým uviedol, že označenie „COLOR EDITION“ je zložené výlučne z údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie niektorých vlastností predmetných výrobkov a u cieľovej skupiny verejnosti nevytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým položením slovných prvkov, ktoré ho tvoria, vedľa seba.

22

O odvolaní

25

Na podporu svojho odvolania spoločnosť Lancôme uvádza formálne dva odvolacie dôvody, a to porušenie článku 55 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Súdom prvého stupňa.

O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia

26

Vo svojom prvom odvolacom dôvode spoločnosť Lancôme vytýka Súd prvého stupňa, že pripustil, že advokátska kancelária mala právo podať vo vlastnom mene návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí. Po prvé Lancôme v zásade tvrdí, že Súd prvého stupňa podal nesprávny výklad článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia, keď konštatoval, že na to, aby mohol byť podaný návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva z dôvodu absolútnej neplatnosti, nie je potrebný záujem na konaní. Po druhé tvrdí, že skutočnosť, že advokátska kancelária podala taký návrh na svoj vlastný účet a vo vlastnom mene, je nezlučiteľná s profilom povolania advokáta uznaným v rámci Únie.

29

Rovnako je irelevantné rozlíšenie Súdu prvého stupňa medzi dôvodmi absolútnej a relatívnej neplatnosti, pretože z tohto rozlíšenia nemožno odvodiť, že nie je vôbec potrebné preukázať záujem na podaní návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na dôvode absolútnej neplatnosti.

30

Pokiaľ ide o zamietnutie zápisu opisnej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia, všeobecný záujem, ktorý je základom tohto dôvodu zamietnutia, je záujem — uznaný judikatúrou — všetkých konkurentov prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky, ktorí v rámci svojho práva používať opisný údaj pre svoje výrobky alebo služby musia byť chránení pred neoprávnenými zápismi konkurenta. Z toho vyplýva, že len skutočná alebo potenciálna prekážka, ktorá vznikla skutočnému alebo potenciálnemu konkurentovi majiteľa, umožňuje uplatniť tento dôvod zamietnutia.

31

Tento výklad bol potvrdený výslovným pravidlom obsiahnutým v článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia, ktorý právo podať návrh na vyhlásenie neplatnosti priznáva všetkým skupinám výrobcov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, teda osobám, ktoré by mohli byť dotknuté neoprávneným zápisom ochrannej známky.

35

Spoločnosť Lancôme nesprávne vykladá aj článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia. Odkaz na „skupinu“, ktorý je v ňom uvedený, má za cieľ len doplniť zoznam subjektov, ktoré môžu podať návrh na vyhlásenie neplatnosti. Na podanie návrhu tento článok oprávňuje skupiny, ktoré majú procesnú spôsobilosť, ale podľa vnútroštátneho práva im chýba právna subjektivita.

— Posúdenie Súdnym dvorom

36

Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva na ÚHVT nepodlieha pravidlám prípustnosti, ktoré sa uplatňujú na podávanie súdnych žalôb a sú pre ne špecifické. V tejto súvislosti sa Súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 32 napadnutého rozsudku konštatoval, že návrh na vyhlásenie neplatnosti podľa článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia patrí do správneho, nie súdneho konania a z tohto dôvodu v bode 30 napadnutého rozsudku predovšetkým rozhodol, že judikatúra týkajúca sa článku 230 ES nie je v prejednávanej veci relevantná ani priamo, ani analogicky.

37

Napokon v bode 26 napadnutého rozsudku rovnako správne Súd prvého stupňa v podstate uviedol, že zatiaľ čo relatívne dôvody zamietnutia zápisu chránia len súkromné záujmy majiteľov niektorých skorších práv, dôvody absolútneho zamietnutia chránia rôzne všeobecné záujmy, na ktorých sú založené, čo vysvetľuje, že článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia od navrhovateľa nevyžaduje, aby preukázal záujem na konaní.

41

Okrem toho tvrdenie spoločnosti Lancôme, podľa ktorého článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje hospodársky záujem, skutočný alebo potenciálny, na výmaze napadnutej ochrannej známky na to, aby bolo možné podať na ÚHVT návrh na vyhlásenie jej neplatnosti, je bezpredmetné.

42

Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Lancôme, totiž tento výklad nepotvrdzuje zmienka v uvedenom článku 55 ods. 1 písm. a) o skupinách zriadených s cieľom zastupovať záujmy výrobcov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktoré majú na základe platných právnych predpisov procesnú spôsobilosť. Cieľom tohto výpočtu, ktorý zahŕňa aj spotrebiteľov, ktorým vo všeobecnosti nemožno pripísať hospodársky záujem, aký opisuje spoločnosť Lancôme, je len to, aby sa do zoznamu osôb oprávnených podať na ÚHVT návrh na vyhlásenie neplatnosti založený na tomto ustanovení zahrnuli také skupiny, ktoré síce majú procesnú spôsobilosť podľa platných právnych predpisov, ale nedisponujú právnou subjektivitou.

43

Spoločnosť Lancôme uvádza, že aj v prípade, že by Súdny dvor použil iný výklad článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia ako jej, napadnutý rozsudok sa musí v každom prípade zrušiť, pretože oprávnenie advokátskej kancelárie podať návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva na svoj vlastný účet a vo vlastnom mene, je nezlučiteľné s profilom povolania advokáta uznaným v rámci Únie.

46

V práve Únie je profil povolania advokáta odjakživa profilom spolupracovníka pri výkone spravodlivosti. Článok 19 Štatútu Súdneho dvora vychádza z tejto koncepcie povolania advokáta, ktorá vyplýva aj z judikatúry, predovšetkým z rozsudku z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia (155/79, Zb. s. 1575, bod 24).

47

ÚHVT tvrdí, že táto druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná na základe článku 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z dôvodu, že otázka zlučiteľnosti medzi postavením navrhovateľa pred ÚHVT a postavením advokáta nebola vznesená pred Súdom prvého stupňa.

— Posúdenie Súdnym dvorom

51

Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu preto v skutočnosti predstavuje právny dôvod odlišný od dôvodu založeného na porušení článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia.

52

Tento dôvod pritom nebol vznesený pred Súdom prvého stupňa, a keďže sa týka prípustnosti návrhu podaného na ÚHVT a nie prípustnosti žaloby, nepredstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý Súd prvého stupňa musí preskúmať ex offo .

53

Tento odvolací dôvod je neprípustný, pretože v odvolacom konaní sa právomoc Súdneho dvora obmedzuje na posúdenie právneho riešenia dôvodov prejednávaných Súdom prvého stupňa (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 95 a citovanú judikatúru).

56

Podľa judikatúry na to, aby ochranná známka mohla byť považovaná za opisnú, treba overiť, či sú vybrané výrazy a ich spojenie známe a obvyklé v bežnom jazyku cieľovej skupiny verejnosti. Tým, že Súd prvého stupňa rozhodol, že ochranná známka tvorená prvkami, z ktorých každý je opisný, je sama opisná, okrem prípadu, keď existuje badateľná odchýlka medzi prihlasovanou ochrannou známkou a jednoduchým súhrnom prvkov, z ktorých je zložená, porušil zásadu prijatú v rozsudku Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT (C-383/99 P, Zb. s. I-6251). Podľa tejto zásady totiž Súd prvého stupňa mal skôr preskúmať, či existuje badateľná odchýlka medzi slovným spojením a bežným jazykom dotknutej skupiny spotrebiteľov pre označenie výrobkov a služieb alebo ich základných vlastností.

57

Okrem toho posúdenie Súdu prvého stupňa sa nezakladalo na žiadnej skutkovej okolnosti týkajúcej sa jazyka cieľovej skupiny verejnosti.

58

ÚHVT v zásade odpovedá, že ak spoločnosť Lancôme tvrdí, že označenie je opisné, len ak je známe a obvyklé v bežnom jazyku cieľovej skupiny verejnosti, neprihliada na základný rozdiel medzi článkom 7 ods. 1 písm. d) a článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia. Pri uplatnení druhého uvedeného článku nie je rozhodujúce, či napadnuté slovné spojenie je známe a obvyklé v bežnom jazyku cieľovej skupiny verejnosti alebo nie, pretože toto ustanovenie sa uplatňuje aj na označenia, ktoré môžu byť v budúcnosti používané na prezentáciu dotknutých výrobkov a služieb.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vo všeobecnosti jednoduché spojenie prvkov, z ktorých každý opisuje vlastnosti tovarov a služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, samo osebe opisuje uvedené vlastnosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia. Takéto spojenie však nemusí byť opisné v zmysle tohto ustanovenia pod podmienkou, že vyvoláva dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytváraného jednoduchým spojením dotknutých prvkov (pozri rozsudky z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C-363/99, Zb. s. I-1619 , body 98 a 99; Campina Melkunie, C-265/00, Zb. s. I-1699, body 39 a 40, ako aj z 19. apríla 2007, ÚHVT/Celltech, C-273/05 P, Zb. s. I-2883, body 77 a 78).

62

Ochranná známka tvorená slovom zloženým z prvkov, pričom každý z týchto prvkov opisuje vlastnosti prihlasovaných tovarov alebo služieb, tak predstavuje ako taká opis vlastností týchto tovarov alebo služieb okrem prípadu, keď existuje vnímateľná odchýlka medzi slovom a jednoduchým súhrnom prvkov, ktoré ho tvoria. To predpokladá, že z dôvodu neobvyklého charakteru kombinácie vo vzťahu k vyššie uvedeným tovarom alebo službám slovo vytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením údajov vyplývajúcich z prvkov, ktoré ho tvoria, tak, že dominuje súhrnu vyššie uvedených prvkov (pozri rozsudky Koninklijke KPN Nederland, už citovaný, bod 100, a Campina Melkunie, už citovaný, bod 41).

63

V prejednávanej veci Súd prvého stupňa konštatoval, že označenie „COLOR EDITION“ je zložené výlučne z údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie niektorých vlastností predmetných výrobkov a následne v bode 49 toho istého rozsudku rozhodol, že spojenie slov „color“ a „edition“ nevykazuje nijakú neobvyklú štruktúru, ale je vzhľadom na lexikálne pravidlá anglického jazyka bežné a prihlasovaná ochranná známka teda u cieľovej skupiny verejnosti nevytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým položením slovných prvkov, ktoré ju tvoria, vedľa seba tak, aby menili jej význam alebo rozsah.

O trovách

67

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 tohto poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT navrhol zaviazať spoločnosť Lancôme na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.

Odvolanie sa zamieta.