C-413/08

ďalší účastníci konania:

Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

* Jazyk konania: francúzština.

I - 5406

LAFARGE/KOMISIA

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. februára 2010,

I - 5407

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojím odvolaním navrhuje spoločnosť Lafarge SA (ďalej len „Lafarge“) zrušenie roz- sudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia (T-54/03, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol žalobu uve- denej spoločnosti smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie 2005/471/ES z 27. no- vembra 2002 o konaní podľa článku 81 Zmluvy o ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux NV (vec COM- P/E-1/37.152 – Sadrokartónové dosky) (Ú. v. EÚ L 166, 2005, s. 8, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

…

Pri stanovení pokuty sa bude posudzovať jednak závažnosť porušenia a tiež jeho trvanie.“

3 Oznámenie Komisie s názvom „Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO“ (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia z roku 1998“) v preambule uvádza:

„Zásady tu načrtnuté by mali zabezpečiť priehľadnosť a nestrannosť rozhodnutí Ko- misie, rovnako v očiach podnikov, ako aj v očiach Súdneho dvora, pričom právomoci Komisie stanovovať pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. …

Nová metóda určovania výšky pokuty sa bude pridŕžať nasledujúcich pravidiel, ktoré začínajú od základnej čiastky [ktoré spočívajú v stanovení základnej výšky – neofi- ciálny preklad], ktorá sa bude zvyšovať s ohľadom na priťažujúce okolnosti, alebo znižovať s ohľadom na poľahčujúce okolnosti.“

I - 5409

Všeobecne povedané, je potrebné [je tiež možné – neoficiálne preklad] brať do úvahy skutočnosť, že veľké podniky majú obyčajne právnické a ekonomické znalosti a in- fraštruktúru, ktorá im umožní ľahšie rozpoznať, či ich konanie predstavuje porušenie pravidiel, a byť si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podľa zákona o hospodárskej súťaži [podľa práva hospodárskej súťaže – neoficiálny preklad].

…“

I - 5410

LAFARGE/KOMISIA

5 Na základe bodu 2 tých istých usmernení môže byť základná výška zvýšená v prípade priťažujúcich okolností, ako napríklad opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom alebo podnikmi.

Skutkové okolnosti

4 Komisia následne zaslala žiadosti o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17... rôznym dotknutým podnikom, pričom spoločnosti Lafarge túto žiadosť zaslala 21. septembra 1999. Uvedená spoločnosť na ňu odpovedala 29. októbra 1999.

5 Dňa 18. apríla 2001 Komisia začala správne konanie a prijala oznámenie o výhra- dách proti podnikom BPB, Knauf, Lafarge, Etex SA a Gyproc. …

…

8 Dňa 27. novembra 2002 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie.

9 Výrok [sporného] rozhodnutia stanovuje:

‚Článok 1

c) … Lafarge…: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998;

d) Gyproc…: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998;

…

Článok 3

Pre porušenie uvedené v článku 1 sa nasledujúcim spoločnostiam ukladajú tieto po- kuty:

a) BPB…: 138,6 milióna eur;

10 Komisia v [spornom] rozhodnutí usúdila, že dotknuté podniky sa zúčastnili na je- dinom a trvajúcom porušení, ktoré sa prejavilo týmto správaním, predstavujúcim dohody alebo zosúladené postupy:

— zástupcovia spoločností BPB a Knauf sa stretli v Londýne (Spojené kráľov- stvo) v roku 1992 a vyjadrili spoločnú vôľu stabilizovať trh so sadrokartónový- mi doskami v Nemecku, v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku a v Beneluxe,

— zástupcovia spoločností BPB a Knauf od roku 1992 zaviedli systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojili aj spoločnosti Lafarge a následne Gyproc, pričom tieto systémy sa týkali ich objemov predaja na nemeckom a francúzskom trhu, ako aj na trhu v Spojenom kráľovstve a Beneluxe,

— zástupcovia spoločností BPB, Knauf a Lafarge sa niekoľkokrát vopred vzá- jomne informovali o zvyšovaní cien na trhu v Spojenom kráľovstve,

— vzhľadom na osobitný vývoj nemeckého trhu sa zástupcovia spoločností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc stretli vo Versailles (Francúzsko) v roku 1996, v Bruseli (Belgicko) v roku 1997 a v Haagu (Holandsko) v roku 1998, s cieľom rozdeliť si alebo aspoň stabilizovať nemecký trh,

— zástupcovia spoločností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa v rokoch 1996 až 1998 niekoľkokrát vzájomne informovali a dohodli na uplatnení zvýšenia cien na nemeckom trhu.

I - 5415

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

15 S cieľom zohľadniť dĺžku trvania porušovania bola východisková suma ďalej zvý- šená o 65 % pre BPB a Knauf, o 60 % pre Lafarge a o 20 % pre Gyproc, pričom porušovanie bolo Komisiou označené ako dlhodobé v prípadoch podnikov Knauf, Lafarge a BPB a ako strednodobé v prípade podniku Gyproc.

16 Čo sa týka priťažujúcich okolností, základná výška pokút uložených BPB a Lafar- ge bola zvýšená o 50 % z dôvodu opakovaného porušovania.

17 Komisia ďalej znížila o 25 % pokutu uloženú Gyproc z dôvodu poľahčujúcich okolností, pretože bol destabilizačným prvkom, ktorý prispel k obmedzeniu účin- kov kartelu na nemeckom trhu a nebol prítomný na trhu v Spojenom kráľovstve.

18 Napokon Komisia znížila o 30 % pokutu pre BPB a o 40 % pokutu pre Gyproc na základe uplatnenia bodu D ods. 2 oznámenia Komisie o neukladaní alebo znižo- vaní pokút vo veciach kartelov (Ú. v. ES C 207, s. 4, ďalej len ‚oznámenie o zhovie- vavosti‘). Z tohto dôvodu uložené pokuty dosahovali výšku 138,6 milióna eur pre BPB, 85,8 milióna eur pre Knauf, 249,6 milióna eur pre Lafarge a 4,32 milióna eur pre Gyproc.“

9 Spoločnosť Lafarge vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

— zrušil napadnutý rozsudok,

— vyhovel návrhom, ktoré predložila v prvom rade na prvom stupni tým, že zruší sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej ním bola uložená pokuta,

— subsidiárne čiastočne zrušil napadnutý rozsudok,

I - 5417

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

11 Spoločnosť Lafarge predkladá na podporu svojich návrhov šesť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý, prednesený ako hlavný, smeruje k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu a päť ďalších, prednesených subsidiárne, smeruje k čiastočnému zru- šeniu tohto rozsudku.

I - 5418

LAFARGE/KOMISIA

O prvom odvolacom dôvode založenom na skreslení dôkazov

Argumentácia účastníkov konania

12 Lafarge Súdu prvého stupňa vytýka, že skreslil dôkazy tým, že pri preukazovaní kaž- dého z konaní klasifikovaných ako porušenie systematicky poukazoval na „všeobecný kontext“. Takéto skreslenie vyplýva konkrétne z formulácií napadnutého rozsudku v súvislosti s okolnosťami sprevádzajúcimi systém výmeny informácií (body 270 a 271 napadnutého rozsudku), výmenu informácií týkajúcich sa osobitne Spojeného kráľov- stva (bod 303 napadnutého rozsudku), zvýšenie cien v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o obdobie pred 7. septembrom 1996 (bod 324 napadnutého rozsudku), existenciu dohody o stabilizovaní nemeckého trhu (body 398 a 402 napadnutého rozsudku), ako aj zvýšenie cien v Nemecku v roku 1994 a v roku 1995 (body 426 a 430 napadnutého rozsudku).

16 Ak odvolateľka tvrdí, že došlo ku skresleniu dôkazov Súdom prvého stupňa, musí v zmysle článku 225 ES, článku 51 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a člán- ku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora pres- ne označiť dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázať nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jej názoru viedlo Súd prvého stupňa k takémuto skresleniu (pozri v tom- to zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50).

17 O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne (pozri rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37).

I - 5420

LAFARGE/KOMISIA

18 Jediným konkrétnym dôkazom, na ktorého skreslenie Lafarge poukazuje, je memo- randum z októbra 1994, ktoré bolo objavené v priestoroch spoločnosti BPB. Podľa Lafarge tento dokument neobsahuje nič, čo by umožňovalo dospieť k záveru, že kon- kurenti boli v kontakte.

I - 5421

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

21 Napokon je potrebné konštatovať, že odvolateľka presne neoznačila ďalšie dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa údajne skreslil. Obmedzila sa len na uvádzanie častí napad- nutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa odkazuje na „všeobecný kontext“, teda body 271, 303, 324, 398, 402, 426 a 430, pričom však neoznačila konkrétne dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa údajne zjavne nesprávne posúdil.

22 Za okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, sa existencia skreslenia dôka- zov musí preskúmať so zreteľom na skutočnosť, že zákaz zúčastňovať sa na protisú- ťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, sú všeobecne známe, a preto je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa realizujú ilegálne, že stretnutia sa uskutočňujú tajne, najčastejšie v treťom štáte, a že dokumentácia vzťahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Ko- misia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektami, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tieto sú obyčajne len zlom- kovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily pro- stredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí odvodiť z množstva náhod a nepriamych dôkazov, ktoré v prípade neexistencie iného hodnoverného vysvetlenia môžu ako celok vytvárať dôkaz poruše- nia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný, body 55 až 57).

Argumentácia účastníkov konania

26 Odvolateľka Súdu prvého stupňa vytýka, že porušil pravidlá súvisiace s dôkazným bremenom, so zásadou prezumpcie neviny a zásadou in dubio pro reo, keď dospel k záveru, že Komisia na dostatočnej právnej úrovni preukázala, že účasť Lafarge na porušení sa začala 31. augusta 1992. V tejto súvislosti pripomína, že podľa ustále- nej judikatúry sa má Súdny dvor uistiť, že boli rešpektované všeobecné zásady práva Spoločenstva, ako aj procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonáva- nia dôkazných prostriedkov. Okrem toho dôkazné bremeno v súvislosti s porušením a jeho trvaním nesie Komisia.

27 V prejednávanej veci Súd prvého stupňa v bodoch 507, 508 a 510 napadnutého roz- sudku usúdil, že Komisia na dostatočnej právnej úrovni preukázala účasť Lafarge na porušení od 31. augusta 1992, keďže Lafarge neuviedla ani presný dátum začiatku tejto účasti, ani okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, že sa na protisúťažnej výmene infor- mácií zúčastnila. Súd prvého stupňa tak presunul dôkazné bremeno. Uvedené presu- nutie dôkazného bremena pritom predstavuje porušenie prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo.

I - 5423

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

28 Komisia tvrdenia Lafarge spochybňuje a tvrdí, že Súd prvého stupňa jednoducho usú- dil, že dôkazy uvedené v bodoch 503, 507 a 512 napadnutého rozsudku sú dostatočné na preukázanie účasti Lafarge na porušení od polovice roka 1992, pričom Lafarge mohla predložiť dôkazy o opaku, ale neurobila tak.

skutočnosti, že trhový podiel spoločnosti Lafarge na hlavných európskych trhoch bol uvedený v absolútnych hodnotách a percentách v tabuľkách spoločnosti BPB od roku 1991 (bod 512 napadnutého rozsudku).

32 Je preto potrebné sa domnievať, že Súd prvého stupňa tým, že v bode 508 napadnu- tého rozsudku uviedol, že odvolateľka sa obmedzila na zdôraznenie nepresností vo vyhláseniach BPB, avšak bez toho, aby uviedla presný dátum alebo okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, že sa zúčastnila na výmene informácií, usúdil v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 29 a 30 tohto rozsudku, že dôkazy prednesené Ko- misiou svojou povahou zaväzovali druhého účastníka konania predložiť vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredloženie umožnilo prijať záver, že táto inštitúcia si splnila povinnosti, pokiaľ ide o dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa sa tak obmedzil na konštatovanie, že odvolateľka nepredložila dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého sa jej účasť na výmene informácií uskutočnila nevyhnutne po júni 1993 a pravdepodobne až v roku 1994.

33 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa neporušil pravidlá súvisiace s dôkazným bremenom.

34 Keďže výhrady vyplývajúce z porušenia prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo vychádzajú z údajného presunutia dôkazného bremena, musia byť tiež zamietnuté.

35 Druhý odvolací dôvod teda nie je dôvodný.

I - 5425

I - 5426

LAFARGE/KOMISIA

Posúdenie Súdnym dvorom

38 Pokiaľ ide o nedostatok odôvodnenia vytýkaný Súdu prvého stupňa a spočívajúci v tom, že tento súd v napadnutom rozsudku neodpovedal na tvrdenie odvolateľky o nerovnosti zaobchádzania medzi ňou a spoločnosťou Gyproc, ktoré formulovala v bodoch 374 a 375 svojej žaloby na prvom stupni, je potrebné konštatovať, že uvede- né body znejú takto:

„Účasť [Lafarge] nebola preukázaná pred koncom roka 1993, či dokonca začiatkom roka 1994, avšak výmena údajov nie je v súvislosti s [Lafarge] prvým ‚prejavom‘, keďže výmeny informácií o objemoch a komunikácia o cenách, ktoré uvádza Komisia a kto- ré sa týkajú konkrétne britského trhu, sa začali už skôr.

Ani jeden z uvedených prejavov, za predpokladu, že budú preukázané, však evidentne nemohol predstavovať pristúpenie [Lafarge] k jedinému, komplexnému a trvajúcemu porušeniu, ktoré by pokrývalo štyri hlavné európske trhy. Okrem toho v súvislosti s Gyproc Komisia usúdila, že účasť na uvedených prejavoch nemôže stačiť na preuká- zanie pristúpenia k jedinému, komplexnému a trvajúcemu porušeniu.“

42 Vo svojej replike odvolateľka Súdu prvého stupňa vytýka, že neodpovedal na ďalšie časti jej žaloby na prvom stupni, a to na body 124, 511 a 512. Je však potrebné pouká- zať na to, že tieto body sa týkajú rôznych úvah v spornom rozhodnutí a vzťahujú sa na veľmi rozdielne žalobné dôvody prednesené pred Súdom prvého stupňa. Ako správ- ne uvádza Komisia vo svojej duplike, Súd prvého stupňa najmä v bodoch 559 a 637 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenia odvolateľky týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania. Odvolateľka pritom tieto časti napadnutého rozsudku vo svojom od- volaní nekritizovala.

43 Z toho vyplýva, že odvolateľka tým, že v replike formulovala dodatočné tvrdenia, v podstate predložila nový dôvod v priebehu konania. Z článku 42 ods. 2 a člán- ku 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora pritom vyplýva, že v priebehu konania

I - 5428

LAFARGE/KOMISIA

nemožno predkladať nové dôvody, okrem prípadu, že sa zakladajú na právnych a skut- kových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania (pozri najmä uznesenie z 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C-172/05 P, bod 20).Vzhľadom na to, že odvola- teľka tento dôvod predložila až v štádiu repliky a uvedený dôvod sa nezakladá na okolnostiach, ktoré vyšli najavo po podaní odvolania, je potrebné ho zamietnuť ako oneskorený.

44 Tretí odvolací dôvod preto musí byť zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastoč- ne nedôvodný.

46 Základná výška stanovená pre spoločnosť Lafarge bola 6,5-krát vyššia ako základ- ná výška spoločnosti Gyproc, hoci trhový podiel Lafarge (24 %, zaradený do druhej kategórie) bol len 3,4-krát vyšší ako trhový podiel Gyproc (7 %, zaradený do tretej kategórie). Okrem toho, hoci bol trhový podiel Lafarge v roku 1997 menej ako 81 % trhového podielu spoločnosti Knauf, oba podniky boli zaradené do rovnakej kategó- rie a základná výška pokuty bola stanovená na úrovni 52 miliónov eur.

47 Lafarge vo svojej replike spresňuje, že pred Súdom prvého stupňa predložila žalobný dôvod v tomto zmysle.

48 Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod je neprípustný, pretože uvedené tvrde- nia odvolateľka v rámci konania na prvom stupni nepredniesla.

49 Okrem toho sú tvrdenia Lafarge zjavne nedôvodné. Súdny dvor potvrdil, že členovia kartelu môžu byť rozdelení do kategórií, pričom Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia (C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 52 a 53). Keď sa Komisia rozhodne rozdeliť dotknuté podniky do kategórií na zá- klade ich trhových podielov, nie je povinná zabezpečiť, aby bola základná výška pokuty pre každý podnik v presnom proporcionálnom vzťahu k jeho trhovému podielu. Keď­ že trhové podiely jednotlivých podnikov sú vo všeobecnosti rozdielne, Komisia by

I - 5430

LAFARGE/KOMISIA

I - 5431

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

konaní obmedzené právomoci, spor v širšom rozsahu ako pred Všeobecným súdom. V rámci odvolacieho konania je preto právomoc Súdneho dvora obmedzená na po- súdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (pozri rozsudky z 30. marca 2000, VBA/VGB a i., C-266/97 P, Zb. s. I-2135, bod 79, ako aj z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 114). V tomto rozsahu je tento odvolací dôvod neprístupný.

53 V rozsahu, v akom je uvedený odvolací dôvod založený na tvrdení odvolateľky, podľa ktorého Súd prvého stupňa v bode 634 napadnutého rozsudku usúdil, že výšku pokút možno vypočítať bez ohľadu na obrat podnikov, je nutné konštatovať, že tento odvo- lací dôvod spočíva na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku.

54 V tejto súvislosti totiž Súd prvého stupňa pripomenul, že Súdny dvor v rozsudku z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 255 a 312), rozhodol, že Komisia nie je povinná vypočítať pokutu zo súm založených na obrate dotknutých podnikov, ani nie je povinná v prípade, ak sú pokuty uložené viacerým podnikom zúčastneným na tom istom porušení, zaistiť, aby ňou vypočítané konečné sumy pokút uložených podni- kom odrážali všetky rozdiely medzi nimi, pokiaľ ide o ich celkový alebo relevantný obrat.

55 Štvrtý odvolací dôvod preto musí byť zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čias- točne nedôvodný.

57 Lafarge Súdu prvého stupňa vytýka, že v bodoch 724 a 725 napadnutého rozsudku porušil všeobecnú zásadu nulla poena sine lege tým, že dospel k záveru, že Komisia disponovala právnym základom na zvýšenie pokuty uloženej odvolateľke z dôvodu opakovaného porušovania. Podľa odvolateľky takmer zo všetkých právnych systémov členských štátov vyplýva, že sudcovia môžu sprísniť trest z dôvodu opakovaného po- rušenia len v prípadoch a za okolností, ktoré sú presne vymedzené zákonom. Na- riadenie č. 17 pritom Komisii neumožňovalo zvýšiť pokutu z dôvodu opakovaného porušovania.

58 Súd prvého stupňa okrem toho v bode 725 porušil všeobecnú zásadu právnej istoty, keďže usúdil, že Komisia mohla konštatovať opakované porušovanie bez toho, aby

I - 5433

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

existovalo akékoľvek časové obmedzenie. Podľa všeobecnej zásady, spoločnej pre právne poriadky členských štátov, zákon na účely uplatnenia recidívy stanovuje ma- ximálne časové obdobie medzi skúmaným porušením a prípadným predchádzajúcim odsúdením. V tejto súvislosti Lafarge odkazuje na trestné poriadky viacerých člen- ských štátov. Cituje tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. februára 1984, Öztürk, séria A 73, a z 25. augusta 1987, Lutz, séria A 123-A, z ktorých vyplýva, že vzhľadom na povahu a stupeň prísnosti sankcií v oblasti hospodárskej súťaže majú tieto sankcie „trestnú“ povahu, tak ako ju definuje uvedený súd.

59 Odvolateľka okrem toho Súdny dvor vyzýva, aby sa znova pozastavil nad súladom svojho rozsudku z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), s uvedenými všeobecnými zásadami.

63 Ako v tejto súvislosti uviedol Súd prvého stupňa v bode 722 napadnutého rozsud- ku, medzi prvky, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti dotknutého porušenia, patrí aj prípadné opakované porušovanie (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Ko- misia, už citovaný, bod 91, ako aj Groupe Danone/Komisia, už citovaný, bod 26).

64 Z toho vyplýva, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 predstavuje relevantný právny základ na zohľadnenie opakovaného porušovania pri výpočte pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, už citovaný, body 27 až 29).

65 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa neporušil zásadu nulla poena sine lege, keď potvrdil konštatovanie Komisie o existencii opakovaného porušovania a kvalifikáciu tohto porušovania ako priťažujúcu okolnosť.

I - 5435

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

66 Pokiaľ ide o maximálnu lehotu, po uplynutí ktorej nebude možné opakované poru- šovanie zohľadniť, je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že ani nariadenie č. 17, ani usmernenia z roku 1998 takúto lehotu nestanovujú.

71 V prejednávanej veci Súd prvého stupňa v bode 727 napadnutého rozsudku pouká- zal na to, že história konštatovaných porušení zo strany odvolateľky poukazuje na jej sklon nevyvodiť náležité dôsledky zo zistenia, že porušila pravidlá o hospodárskej súťaži, berúc do úvahy, že už bola adresátom skorších opatrení Komisie vyplývajúcich z rozhodnutia 94/815 a že jej dcérska spoločnosť napriek tomu pokračovala v aktívnej účasti na predmetnom karteli až do roku 1998, teda počas štyroch rokov nasledujú- cich po tom, ako jej toto rozhodnutie bolo oznámené.

72 Súd prvého stupňa sa preto nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že zásada právnej istoty nebola porušená z dôvodu neexistencie vopred určenej lehoty na zohľadnenie opakovaného porušovania.

73 Pokiaľ ide o výhradu založenú na údajnom porušení všeobecnej zásady spoločnej pre členské štáty, podľa ktorej sa opakované porušenie po uplynutí maximálnej lehoty nemôže vziať do úvahy, je potrebné ju zamietnuť ako neúčinnú, keďže ako vyplý- va z bodu 70 tohto rozsudku, právo hospodárskej súťaže Únie Komisii neumožňuje zohľadňovať opakované porušenie bez časového obmedzenia.

74 Súhrnným poukázaním na už citované rozsudky Öztürk a Lutz sa odvolateľka ďalej pokúša preukázať, že sankcie uložené Komisiou v rámci práva hospodárskej súťaže majú „trestnú“ povahu v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950.

75 Toto tvrdenie však nemožno prijať. Aj za predpokladu, že by sankcie uložené Komi- siou v rámci práva hospodárskej súťaže mali byť považované za sankcie, ktoré majú „trestnú“ povahu v zmysle článku 6 uvedeného dohovoru, odvolateľka nepreukázala, ako Súd prvého stupňa porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie, tak ako vyplý- va z uvedeného článku.

78 Podľa trestného práva členských štátov sa vo všeobecnosti osoba považuje za reci- divistu len vtedy, ak sa po tom, ako bola právoplatne odsúdená za prvé porušenie, dopustí ďalšieho porušenia. Jedným zo základných prvkov opakovaného porušova- nia je právoplatné konštatovanie porušenia, ktoré si vyžaduje vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov v čase spáchania druhého porušenia. V prejednávanej veci sa Komisia pri kvalifikácii spoločnosti Lafarge ako opakovaného porušovateľa odvo- lala na rozhodnutie 94/815. Spoločnosť Lafarge však proti tomuto rozhodnutiu po- dala žalobu o neplatnosť a Súd prvého stupňa vyhlásil svoj rozsudok 15. mája 2000

I - 5438

LAFARGE/KOMISIA

(Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 až T-32/95, T-34/95 až T-39/95, T-42/95 až T-46/95, T-48/95, T-50/95 až T-65/95, T-68/95 až T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491). Tento rozsudok sa stal prá- voplatným dva mesiace po tom, ako bol oznámený spoločnosti Lafarge, keďže táto spoločnosť nepodala odvolanie. Podľa Komisie sa správanie, ktorého sa týkalo sporné rozhodnutie, skončilo v novembri 1998. V tom čase však v súvislosti so spoločnosťou Lafarge neexistovalo nijaké právoplatné konštatovanie porušenia, keďže rozhod­ nutie 94/815 nebolo právoplatné vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa ešte nerozho- dol v súvislosti s uvedenou žalobou o neplatnosť.

I - 5439

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

— Posúdenie Súdnym dvorom

81 V bode 734 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa rozhodol, že na to, aby Komi- sia mohla vziať opakované porušovanie do úvahy, postačuje, ak bol podnik uznaný vinným z porušenia rovnakého druhu, a to aj v prípade, že príslušné rozhodnutie môže byť stále predmetom súdneho preskúmania. V tejto súvislosti v bode 736 na- padnutého rozsudku správne pripomenul, že rozhodnutia Komisie sa považujú za zá- konné až dovtedy, kým nie sú zrušené alebo odvolané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48).

82 V rovnakom bode napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa zdôraznil, a to opäť správne, že podanie žaloby na Súdny dvor nemá odkladný účinok. Článok 242 ES to totiž výslovne uvádza.

83 Z toho vyplýva, že ak aj je rozhodnutie Komisie stále predmetom súdneho preskú- mania, vyplývajú z neho všetky jeho právne účinky, okrem prípadu, že Všeobecný súd alebo Súdny dvor rozhodnú inak.

88 V takomto prípade by totiž bola Komisia povinná podľa článku 233 ES prijať opatre- nia zamerané na zabezpečenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora a prípadne zmeniť neskoršie rozhodnutie v rozsahu, v akom obsahuje zvýšenie pokuty z dôvodu opako- vaného porušovania.

89 Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, je tento systém v súlade so všeobecnými zá- sadami riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania, keďže jednak núti inštitúciu, ktorá je autorom dotknutého aktu, prijať nevyhnutné opatrenia na zabez- pečenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora, a to aj v prípade, že o to dotknutý podnik nepožiada, a jednak zabraňuje podávaniu žalôb, ktorými sa iba získava čas.

I - 5441

ROZSUDOK

ZO 17. 6. 2010 — VEC C-413/08 P

90 Aj za predpokladu, že sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posú- denia, ako zdôrazňujú odvolateľka a Komisia – a to konštatovaním v bode 737 na- padnutého rozsudku, že v prípade, keď by skoršie rozhodnutie, na základe ktorého bola pokuta týkajúca sa iného porušenia zvýšená z dôvodu opakovaného porušovania v neskoršom rozhodnutí, bolo zrušené po tom, ako sa uvedené neskoršie rozhodnutie stalo právoplatným, išlo by o novú skutočnosť, ktorá by spôsobila nové plynutie leho- ty na podanie odvolania v súvislosti s druhým rozhodnutím –, takéto nesprávne posú- denie by nemohlo viesť k zrušeniu uvedeného rozsudku, keďže jeho výrok sa javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58 a citovanú judikatúru).

94 Pokiaľ ide o výhradu vyplývajúcu z údajného porušenia všeobecnej zásady zákonnosti trestných činov a trestov, je potrebné pripomenúť, že táto zásada vyžaduje, aby zákon jasne definoval porušenia a tresty, ktoré ich potlačujú (rozsudok Evonik Degussa/Ko- misia a Rada, už citovaný, bod 39). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské prá- va sa jasnosť zákona posudzuje nielen vzhľadom na znenie príslušného ustanovenia, ale aj na spresnenia vymedzené ustálenou a zverejnenou judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP G. v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A, 325-B, bod 25). Okrem toho je potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že zákon pripúšťa právomoc voľnej úvahy, sama osebe neodporuje požiadavke predvídateľnosti, pod podmienkou, že rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatočne jasne definované so zre- teľom na sledovaný legitímny cieľ, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochra- na proti svojvôli (pozri rozsudok ESĽP Margareta a Roger Anderssonovci v. Švédsko z 25. februára 1992, séria A, 226, bod 75).

95 V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že aj keď článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 ponecháva Komisii širokú mieru voľnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objek- tívnych kritérií, ktoré táto inštitúcia musí dodržiavať. Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môže byť uložená, vyčísliteľný a absolútny strop, takže maximálna výška pokuty, ktorú možno danému podniku uložiť, je vopred určiteľná. Na druhej strane výkon uvedenej právomoci voľnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýčila v oznámení o zhovievavosti a v usmerneniach. Okrem toho je administratív- na prax Komisie, ktorá je známa a prístupná, predmetom úplného preskúmania zo strany súdov Únie, ktorých ustálená a zverejnená judikatúra umožnila spresnenie ne- určitých pojmov prípadne uvedených v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Obozretný

Argumentácia účastníkov konania

98 Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil v bodoch 680 až 684 napadnutého rozsudku článok 81 ES a nariadenie č. 17, lebo konštatoval, že Komisia mohla posúdiť

I - 5444

LAFARGE/KOMISIA

potrebu zvýšiť výšku pokuty s cieľom zabezpečiť odstrašujúci účinok v štádiu výpoč- tu základnej výšky pokuty, a nie na záver výpočtu pokuty. Odvolateľka sa domnieva, že zvýšenie výšky pokuty s cieľom odstrašujúceho účinku, teda pokuty vypočítanej na základe závažnosti a trvania porušenia, ako aj priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností prípadu, je prípustné len vtedy, ak sa konečná suma zdá byť nedostatočná na to, aby dotknutý podnik a všetky hospodárske subjekty presvedčila o vážnosti po- rušenia a nevyhnutnosti nezopakovať ho.

99 Odvolateľka tiež poukazuje na oznámenie Komisie s názvom „Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003“ (Ú. v. EÚ C 210, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“), podľa ktorého je potreba „špecifického zvýšenia pokuty na účely odstrašujúceho účinku“ posudzovaná s ohľa- dom na konečnú sumu pokuty, a teda po posúdení základnej výšky pokuty a jej úprave na základe priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

103 Lafarge nespochybňuje samotné zohľadnenie svojej veľkosti a celkových zdrojov s cieľom zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty, ale kritizuje štádium, v ktorom sa toto zohľadnenie uskutočnilo.

104 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov podniku s cieľom zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty spočíva v zamýš- ľanom účinku na uvedený podnik, pričom sankcia nemôže byť zanedbateľná najmä s ohľadom na finančnú silu tohto podniku.

I - 5446

LAFARGE/KOMISIA

105 Súdny dvor preto dospel k záveru, že Súd prvého stupňa dôvodne usúdil, že podnik vďaka svojmu „obrovskému“ celkovému obratu v porovnaní s obratom ostatných čle- nov kartelu ľahšie zhromaždí prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, čo z pohľa- du jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňovalo použitie násobiteľa (pozri

rozsudok

Showa Denko/Komisia, už citovaný, bod 18).

106 Keďže v prejednávanej veci bol výpočet pokuty uskutočnený na základe uplatnenia násobiteľov, poradie, v ktorom boli tieto násobitele použité, nemal na konečnú výšku pokuty dosah, a to bez ohľadu na štádium, v ktorom bol dotknutý násobiteľ uplatnený.

111 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté v celom rozsahu.

O trovách

112 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle na- vrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a od- volateľka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Odvolanie sa zamieta.

2. Spoločnosť Lafarge SA je povinná nahradiť trovy konania.