C-428/08

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) zo 6. júla 2010 *

Vo veci C-428/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Rechtbank ’s-Gravenhage (Holandsko) z 24. septembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 29. septembra 2008, ktorý súvisí s konaním:

Monsanto Technology LLC

proti

Alfred C. Toepfer International GmbH,

v prítomnosti:

Argentínskej republiky,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, K. Lenaerts, J.-C. Bo nichot, E. Levits, sudcovia A. Borg Barthet, J. Malenovský, U. Lõhmus a L. Bay Larsen (spravodajca),

generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

— Argentínska republika, v zastúpení: B. Remiche, advokát, M. Roosen a V. Cas siers, advocaten,

— talianska vláda, v zastúpení: I. Bruni, splnomocnená zástupkyňa, za právnej po moci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,

— holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a M. de Grave, splnomocnení zástup- covia,

— portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, splnomocnený zástupca,

— vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca,

— Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

2 Tento návrh bol podaný v rámci dvoch sporov medzi Monsanto Technology LLC (ďalej len „Monsanto“) a jednak spoločnosťami Cefetra BV, Cefetra Feed Service BV, Cefetra Futures BV (ďalej len spoločne „Cefetra“), podporovanými Argentínskou re publikou, vedľajšou účastníčkou konania, a jednak spoločnosťami Vopak Agencies Rotterdam BV (ďalej len „Vopak“) a Alfred C. Toepfer International GmbH (ďalej len „Toepfer“), v súvislosti s dovozom sójovej múčky z Argentíny do Európskeho spolo čenstva v rokoch 2005 a 2006.

I - 6793

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

Právny rámec

Medzinárodné právo

3 Článok 27 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá pred stavuje prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pod písanej v Marakéši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. de cembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80, ďalej len „dohoda TRIPS“) v odseku 1 nazvanom „Patentovateľný predmet“ v podstate stanovuje:

5 Článok 1 smernice stanovuje, že členské štáty chránia biotechnologické vynálezy vnútroštátnym patentovým právom a v prípade potreby upravia toto právo tak, aby bralo do úvahy ustanovenia smernice. Podľa uvedeného článku ďalej smernica nemá dosah na záväzky členských štátov vyplývajúce z medzinárodných dohôd a najmä do hody TRIPS.

6 Článok 2 smernice definuje „biologický materiál“ ako materiál obsahujúci genetické informácie, ktorý je schopný reprodukovať sa alebo byť reprodukovaný v biologickom systéme.

7 Článok 3 stanovuje, že vynálezy, ktoré sú nové a ktoré obsahujú vynálezcovskú čin nosť a sú priemyselne využiteľné, sú patentovateľné dokonca aj vtedy, ak sa týkajú výrobku z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál. Podľa uve deného článku biologický materiál, ktorý je izolovaný od svojho prirodzeného pros tredia alebo produkovaný prostredníctvom technického postupu, môže byť predme tom vynálezu dokonca aj vtedy, ak sa predtým vyskytoval v prírode.

8 V odôvodnení č. 22 uvedenej smernice sa zdôrazňuje, že diskusie o patentovateľnosti reťazcov alebo časti reťazcov génov spôsobujú spory. Ďalej sa v ňom uvádza, že pre udeľovanie patentov na vynálezy, ktoré sa týkajú takýchto reťazcov alebo časti reťaz cov, platia rovnaké kritériá patentovateľnosti ako vo všetkých ostatných oblastiach

I - 6795

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

I - 6796

MONSANTO TECHNOLOGY

Vnútroštátne právo

13 Článok 53 zákona o patentoch z roku 1995 (Rijksoctrooiwet 1995, ďalej len „zákon z roku 1995“) stanovuje:

„Patent dáva svojmu majiteľovi… výlučné právo:

a) patentovaný výrobok vo svojom podniku alebo pre svoj podnik vyrábať, použí vať ho, uviesť na trh alebo ho predať, prenajať, odovzdať alebo iným spôsobom previesť alebo ho ponúknuť iným osobám, doviesť alebo mať v držbe na jeden z týchto účelov;

3. Čo sa týka patentu udeleného na výrobok obsahujúci genetickú informáciu alebo pozostávajúci z genetickej informácie, rozširuje sa výlučné právo... na všetok materiál, v ktorom je výrobok obsiahnutý a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoju funkciu.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15 Spoločnosť Monsanto je majiteľkou európskeho patentu, ktorý jej bol udelený 19. júna 1996 pod číslom EP 0 546 090 a ktorého predmetom bol enzým 5-enolpyruvylshiki mát-3-fosfátsyntáza odolný voči glyfosátu (ďalej len „európsky patent“). Tento európ sky patent platí okrem iného v Holandsku.

16 Glyfosát je neselektívny herbicíd. V rastline blokuje aktívne centrum enzýmov 5-enolpyruvylshikimát-3-fosfátsyntáza (ďalej len „EPSPS“) triedy I, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri raste rastliny. Glyfosát tak spôsobuje vyhynutie rastliny.

17 Európsky patent opisuje triedu enzýmov EPSPS triedy II, ktoré nereagujú na glyfosát. Rastliny s takýmito enzýmami prežijú použitie glyfosátu, zatiaľ čo burina v ich okolí vyhynie. Gény, ktoré kódujú enzýmy triedy II, sú izolované z troch rôznych baktérií.

I - 6798

I - 6799

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

22 Rechtbank ’s-Gravenhage dospel k záveru. že spoločnosť Monsanto v jednom zo spor ných nákladov preukázala prítomnosť reťazca DNA chráneného európskym paten tom. Kladie si však otázku, či takáto prítomnosť postačuje na konštatovanie porušenia európskeho patentu spoločnosti Monsanto pri uvádzaní múčky na trh Spoločenstva.

23 Spoločnosť Cefetra podporovaná Argentínskou republikou, ako aj spoločnosť Toepfer tvrdia, že článok 53a zákona z roku 1995 má vyčerpávajúcu povahu. Mal by byť považovaný za lex specialis vo vzťahu k všeobecnej ochrane, ktorú poskytuje článok 53 rovnakého zákona patentovanému výrobku. Keďže DNA vyskytujúca sa v sójovej múčke už nemôže plniť svoju funkciu, Monsanto nemôže brániť uvádzaniu tejto múčky na trh výlučne z dôvodu, že sa v nej vyskytuje DNA. Existuje súvislosť medzi obmedzenou patentovateľnosťou, ktorá je zdôraznená v odôvodneniach č. 23 a 24 smernice a rozsahom ochrany vyplývajúcej z patentu.

24 Podľa Monsanto cieľom smernice nie je obmedzenie ochrany biotechnologických vy nálezov existujúcej v členských štátoch. Smernica neovplyvňuje absolútnu ochranu uznanú článkom 53 zákona z roku 1995. Takéto obmedzenie by bolo nezlučiteľné aj s článkom 27 dohody TRIPS.

25 Rechtbank ’s-Gravenhage poukazuje na to, že článok 53a ods. 3 zákona z roku 1995, rovnako ako aj článok 9 smernice podriaďujú všetok materiál, ktorý obsahuje DNA, výlučnému právu majiteľa patentu, pokiaľ tento materiál obsahuje genetickú informá ciu, ktorá v ňom plní svoju funkciu.

30 V prípade, že proti uvádzaniu sójovej múčky na trh nemožno namietať podľa člán ku 53a ods. 3 zákona z roku 1995, ktorý preberá článok 9 smernice, vzniká otázka, či sa možno odvolať na klasickú absolútnu ochranu výrobku tak, ako vyplýva z člán ku 53 zákona z roku 1995.

31 V tejto súvislosti sa zdá, že smernica nemení nič na absolútnej ochrane výrobku na základe článku 53 zákona z roku 1995, ale skôr sa usiluje o minimálnu ochranu. Opor né body pre tento výklad však nie sú dostatočne jasné.

I - 6801

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

32 V tomto kontexte Rechtbank ’s-Gravenhage rozhodol prerušiť konanie a položiť Súd nemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 9 [smernice] vykladať v tom zmysle, že je možné odvolávať sa na v ňom stanovenú ochranu aj v situácii, v ktorej je, tak ako vo veci samej, dotknu tý výrobok (reťazec DNA) obsiahnutý v materiáli dovezenom do Európskej únie (v sójovej múčke) a v čase údajného porušenia neplní svoju funkciu, ale plnil ju (v rastline sóje) alebo ju môže znovu plniť po izolovaní z dotknutého materiálu a vložení do bunky organizmu?

O prvej otázke

33 Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 smernice vykladať v tom zmysle, že z neho vyplýva ochrana patentových práv za okolností, aký mi sú tie vo veci samej, teda ak je patentovaný výrobok obsiahnutý v sójovej múčke, v ktorej neplní funkciu, pre ktorú bol patentovaný, ale plnil ju v rastline sóje, z ktorej bola múčka na základe spracovania vyrobená, alebo ju prípadne môže znovu plniť po izolovaní z múčky a vložení do bunky živého organizmu.

34 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že článok 9 smernice podmieňuje ochranu, ktorá z neho vyplýva tým, že genetická informácia obsiahnutá v patentovanom výrob ku alebo tvoriaca tento výrobok „plní“ svoju funkciu v „materiál[i]... v ktorom“ sa táto informácia nachádza.

I - 6803

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

35 Zvyčajný význam prítomného času, ktorý zákonodarca používa, ako aj výrazu „mate riál... v ktorom“, poukazuje na to, že funkcia sa plní aktuálne a v tom materiáli, ktoré ho je reťazec DNA obsahujúci genetickú informáciu súčasťou.

40 Pripustiť ochranu na základe článku 9 smernice z dôvodu, že genetická informácia plnila svoju funkciu predtým v materiáli, ktorého bola súčasťou, alebo ju prípadne môže znovu plniť v inom materiáli, by znamenalo odobrať vykladanému ustanoveniu jeho potrebný účinok, pretože by bolo stále možné sa dovolávať jednej alebo druhej z uvedených situácií.

41 Spoločnosť Monsanto však tvrdí, že predovšetkým žiada ochranu patentovaného re ťazca DNA ako takého. Vysvetľuje, že reťazec DNA, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, je chránený platným vnútroštátnym patentovým právom v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice. Článok 9 smernice sa vzťahuje len na rozšírenie takejto ochrany na ďalšie materiály, v ktorých je patentovaný výrobok obsiahnutý. V rámci sporu vo veci samej sa preto táto spoločnosť neusiluje o získanie ochrany vyplývajúcej z článku 9 smernice pre sójovú múčku, ktorej súčasťou je patentovaný reťazec DNA. Prejedná vaná vec sa týka ochrany reťazca DNA ako takého, teda reťazca, ktorý nie je spojený s plnením konkrétnej funkcie. Táto ochrana je totiž v zmysle platného vnútroštátneho práva, na ktoré odkazuje článok 1 ods. 1 smernice, absolútna.

42 Takúto analýzu nemožno prijať.

43 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa odôvodnenia č. 23 smernice „samotný reťazec DNA bez naznačenia funkcie neobsahuje žiadne technické informácie, a pre to nie je patentovateľným vynálezom“.

44 Okrem toho z odôvodnení č. 22 a 24, ako aj z článku 5 ods. 3 smernice vyplýva, že re ťazcu DNA neprináleží nijaká ochrana na základe patentového práva, ak nie je upres nená funkcia, ktorú tento reťazec plní.

49 Na takýto reťazec sa preto nevzťahuje ochrana patentových práv, keďže ani článok 9 smernice, ani nijaké iné jej ustanovenie nepriznáva ochranu patentovanému reťazcu DNA, ktorý nemôže plniť svoju funkciu.

50 Na prvú otázku preto treba odpovedať, že článok 9 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že z neho nevyplýva ochrana patentových práv za okolností, akými sú tie v spore vo veci samej, teda ak je patentovaný výrobok súčasťou sójovej múčky, v ktorej

I - 6806

MONSANTO TECHNOLOGY

neplní funkciu, pre ktorú bol patentovaný, ale plnil ju v rastline sóje, z ktorej bola múčka vyrobená na základe spracovania, alebo ju prípadne môže znovu plniť po izo lovaní z múčky a vložení do bunky živého organizmu.

O druhej otázke

— existujú rozdiely v právnej ochrane biotechnologických vynálezov poskytovanej zákonmi a praxou jednotlivých členských štátov,

— tieto rozdiely by mohli predstavovať prekážky obchodu a tým brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu,

— tieto rozdiely by sa v budúcnosti mohli ešte zväčšiť, keď členské štáty prijmú nové a odlišné právne predpisy a správnu prax, alebo keď sa vnútroštátna judikatúra vykladajúca takéto vnútroštátne právne predpisy v každom členskom štáte vyvi nie inak,

— nekoordinovaný rozvoj vnútroštátnych právnych predpisov o právnej ochrane biotechnologických vynálezov v Spoločenstve by mohol viesť k ďalšiemu brzde niu obchodu na úkor priemyselného rozvoja takýchto vynálezov a hladkého fun govania vnútorného trhu.

54 V odôvodneniach č. 8 a 13 ďalej zákonodarca stanovuje:

— právna ochrana biotechnologických vynálezov si nevyžaduje vytvorenie zvláštne ho súboru právnych noriem nahrádzajúcich pravidlá vnútroštátneho patentové ho práva,

57 Je súčasťou kompromisu medzi záujmami majiteľov patentov a potrebami riadneho fungovania vnútorného trhu.

58 Pokiaľ ide konkrétne o článok 9 smernice, ktorý patrí do kapitoly II s názvom „Rozsah ochrany“, prístup zákonodarcu vyplýva z jeho zámeru zabezpečiť rovnakú ochranu patentov vo všetkých členských štátoch.

59 Jednotná ochrana sa totiž javí ako prostriedok na odstránenie rozdielov medzi člen skými štátmi a na zabránenie ich vzniku, ako aj na zabezpečenie zamýšľanej rovnová hy medzi záujmami majiteľov patentov a záujmami ostatných hospodárskych subjek tov, kým minimálna harmonizácia prijatá v prospech majiteľov patentov by naopak jednak narušila sledovanú rovnováhu dotknutých záujmov a jednak by nevyhnutne

I - 6809

ROZSUDOK

ZO 6. 7. 2010 — VEC C-428/08

spôsobila zakorenenie alebo vznik rozdielov medzi členskými štátmi a následne pre kážok obchodu.

O tretej otázke

64 Vo svojej tretej otázke sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 9 smernice bráni tomu, aby sa majiteľ patentu udelenému pred prijatím tejto smernice dovolával ab solútnej ochrany patentovaného výrobku, ktorá mu bola priznaná na základe vtedy platnej právnej úpravy.

65 Podobne ako pri druhej otázke aj táto otázka spočíva na predpoklade, že vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 53 zákona z roku 1995, skutočne priznáva patentované mu výrobku absolútnu ochranu, ak bol patent udelený pred prijatím smernice.

66 Aby bolo možné na túto otázku odpovedať, je potrebné pripomenúť, že podľa ustále nej judikatúry sa nové pravidlo musí bezodkladne uplatniť na budúce právne účinky situácie, ktorá vznikla za účinnosti predchádzajúceho pravidla (pozri najmä rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb. s. I-9465, bod 43 a citovanú judikatúru).

67 Zo smernice nevyplýva nijaká výnimka z tejto zásady.

68 Navyše neuplatnenie smernice na patenty udelené pred jej prijatím by medzi členský mi štátmi vytvorilo rozdiely v ochrane, čo by bránilo zamýšľanej harmonizácii.

72 Ak sa zistí, že v predmetnej oblasti existuje právna úprava Únie, uplatňuje sa právo Únie, z čoho vyplýva povinnosť vykonať v rozsahu, v akom je to možné, výklad v sú lade s dohodou TRIPS, avšak bez toho, aby mohol byť predmetnému ustanoveniu tejto dohody priznaný priamy účinok (rozsudok z 11. septembra 2007, Merck Gené ricos – Produtos Farmacêuticos, C-431/05, Zb. s. I-7001, bod 35).

73 Keďže smernica predstavuje právnu úpravu Únie v oblasti patentov, musí byť v roz sahu, v akom je to možné, predmetom výkladu, ktorý je v súlade s dohodou TRIPS.

I - 6812

MONSANTO TECHNOLOGY

74 V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že výklad článku 9 smernice vyplývajúci z toh to rozsudku nie je v rozpore s touto povinnosťou.

75 Článok 9 smernice totiž upravuje rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu pre jeho ma jiteľa, kým články 27 a 30 dohody TRIPS sa vzťahujú na patentovateľnosť, resp. vý nimky z práv vyplývajúcich z patentu.

v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov sa má vykladať v tom zmys le, že z neho nevyplýva ochrana patentových práv za okolností, akými sú tie v spore vo veci samej, teda ak je patentovaný výrobok súčasťou sójovej múč ky, v ktorej neplní funkciu, pre ktorú bol patentovaný, ale plnil ju v rastline sóje, z ktorej bola múčka vyrobená na základe spracovania, alebo ju prípadne môže znovu plniť po izolovaní z múčky a vložení do bunky živého organizmu.

2. Článok 9 smernice 98/44 zabezpečuje úplnú harmonizáciu ochrany, ktorá z neho vyplýva, a preto bráni tomu, aby vnútroštátne právo poskytovalo pa tentovanému výrobku ako takému absolútnu ochranu bez ohľadu na to, či tento výrobok plní svoju funkciu v materiáli, v ktorom je obsiahnutý.

3. Článok 9 smernice 98/44 bráni tomu, aby sa majiteľ patentu udeleného pred prijatím tejto smernice dovolával absolútnej ochrany patentovaného výrob ku, ktorá mu bola priznaná na základe vtedy platnej vnútroštátnej právnej úpravy.

4. Články 27 a 30 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníc tva, ktorá predstavuje prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej