C-453/08

ROZSUDOK

Z 2. 9. 2010 — VEC C-453/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 2. septembra 2010 *

Vo veci C-453/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) z 3. septembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 17. októbra 2008, ktorý súvisí s konaním:

Panagiotis I. Karanikolas a i.

proti

Alieftikos Agrotikos Synetairismos gri-gri nomou Kavalas (Makedonia),

Panellinia Enosi Ploioktiton Mesis Alieias (PEPMA),

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia P. Lindh (spravo- dajkyňa), A. Rosas, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev,

generálny advokát: J. Mazák, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. novembra 2009,

— talianska vláda, v zastúpení: I. Bruni, splnomocnená zástupkyňa, za právnej po- moci F. Arena, avvocato dello Stato,

— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Tserepa-Lacombe a A. Szmyt- kowska, splnomocnené zástupkyne,

I - 7918

KARANIKOLAS A I.

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. apríla 2010,

vyhlásil tento

Právna úprava Únie

Nariadenie (ES) č. 2371/2002

3 Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trva- lo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460) s nadpisom „Pôsob- nosť“ znie takto:

„1. Spoločná politika v oblasti rybolovu sa vzťahuje na ochranu, hospodárenie s a vy- užívanie živých vodných zdrojov, akvakultúry a spracovanie a uvádzanie výrobkov rybného hospodárstva a akvakultúry na trh, keď sú tieto činnosti vykonávané na úze- mí členských štátov alebo vo vodách spoločenstva alebo na rybárskych lodiach spolo- čenstva alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby to malo vplyv na priamu zodpovednosť štátu, v ktorom je loď zaregistrovaná.

2. Spoločná politika v oblasti rybolovu ustanovuje zosúladené opatrenia, ktoré sa týkajú:

a) ochrany, hospodárenia s a využívania živých vodných zdrojov;

f ) akvakultúry;

g) spoločnej organizácie trhov a

h) medzinárodných vzťahov.“

I - 7921

ROZSUDOK

Z 2. 9. 2010 — VEC C-453/08

4 Článok 2 tohto nariadenia s nadpisom „Ciele“ stanovuje:

I - 7922

KARANIKOLAS A I.

d) súlad s ostatnými politikami spoločenstva, najmä s environmentálnou, soci- álnou, regionálnou, rozvojovou a zdravotnou politikou a politikou na ochranu spotrebiteľov.“

5 Článok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia znie takto:

„Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 2 ods. 1 Rada prijme opatrenia spoločen- stva upravujúce prístup do vôd a k zdrojom a trvalo udržateľné vykonávanie rybár- skych činností.“

Nariadenie č. 1626/94

…

keďže národné opatrenia, ktoré doplňujú alebo idú aj nad rámec minimálnych po- žiadaviek systému zavedeného týmto nariadením, alebo opatrenia regulujúce vzťahy medzi subjektmi vykonávajúce rybolovné činnosti, musia byť možné; keďže takéto opatrenia môžu byť zachované alebo zavedené, s výhradou preskúmania zo strany spoločenstva, pokiaľ ide o ich kompatibilitu s legislatívou spoločenstva a ich zhodnosť so Spoločnou politikou rybného hospodárstva.“

7 Článok 1 tohto nariadenia je formulovaný takto:

„1. Toto nariadenie sa bude uplatňovať na všetky rybárske činnosti a príbuzné čin- nosti vykonávané na teritóriu prímorských vôd Stredozemného mora na východ od západnej zemepisnej dĺžky 5° 36’ na ktoré sa vzťahuje zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov s výnimkou jazierok a lagún. Bude sa taktiež uplatňovať na činnosti vykonávané v Stredozemnom mori mimo týchto vôd plavidlami spoločenstva.

2. Členské štáty so stredozemným pobrežím môžu naďalej prijímať a vydávať zákony pre oblasti uvedené v odseku 1 – vrátane nekomerčného rybolovu – prijatím opat- rení, ktoré budú doplňovať alebo ktoré budú nad rámec minimálnych požiadaviek

I - 7924

9 Článok 3 ods. 1, 1a a 4 rovnakého nariadenia znejú:

„1. Používanie vlečných, vakových alebo podobných sietí musí byť zakázané v zóne do troch morských míľ od pobrežia alebo po izobátu (hĺbkovú vrstevnicu) 50 m, po- kiaľ sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti bez ohľadu na spôsob vlečenia ale- bo ťahania, až na prípady, kde existuje derogácia v národnej legislatíve, pokiaľ ide

I - 7925

ROZSUDOK

Z 2. 9. 2010 — VEC C-453/08

o trojmíľovú pobrežnú zónu, ktorá siaha za hranicu teritoriálnych vôd členského štátu.

Akékoľvek rybolovné zariadenie používané vo vzdialenosti od brehu menšej, ako je tá, ktorá je stanovená v prvom pododseku a používané v súlade s vnútroštátnym prá- vom platným od 1. januára 1994, sa môže používať do 31. decembra 2002, pokiaľ Rada rozhodujúca o návrhu Komisie kvalifikovanou väčšinou, nerozhodne inak v zmysle vedeckých údajov, dokazujúcich, že ich používanie nemá negatívny vplyv na zdroje.

KARANIKOLAS A I.

— plavidlá sú podriadené špeciálnym rybolovným povoleniam vydaným v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, ktoré stanovuje všeobecné ustanovenia, týkajúce sa špeciálnych rybolovných povolení [Ú. v. ES L 171, s. 7; Mim. vyd. 04/002, s. 173].

Tieto opatrenia sa oznamujú Komisii pred 31. decembrom 2000.

…

4. Zakazuje sa vysadenie akéhokoľvek druhu obopínajúcej siete v zóne do 300 m od pobrežia alebo v zóne do izobáty 30 m, pokiaľ sa táto hĺbka dosiahne v krat- šej vzdialenosti.“

10 Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 1626/94 stanovuje:

…“

13 Príloha III rovnakého nariadenia stanovuje minimálnu veľkosť ôk obopínajúcich sietí na 14 mm.

14 Nariadenie č. 1626/94 bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 409, s. 9).

Vnútroštátna právna úprava

15 Podľa vnútroštátneho súdu prešla vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, postupne viacerými etapami.

16 Kráľovský dekrét z 15. augusta 1958 o pravidlách rybolovu vykonávaného pomocou malých obopínajúcich sietí (FEK A’ 132) povolil rybolov všetkých druhov pomocou malých obopínajúcich sietí, pričom stanovil maximálne rozmery dĺžky a spádu týchto

20 Podľa vnútroštátneho súdu z tejto právnej úpravy vyplýva, že od 1. januára 1987 platí zákaz vydávania povolení na používanie malých obopínajúcich sietí pre všetky druhy rýb, pričom vydanie povolenia bolo možné iba pre ihlové ryby a makrelu atlantickú medzi 26. októbrom 1988 a 31. decembrom 1998.

I - 7929

ROZSUDOK

Z 2. 9. 2010 — VEC C-453/08

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

21 Rybolovné zariadenie, o ktoré ide vo vnútroštátnej právnej úprave, je malá obopínaj- úca sieť. Tento typ siete sa používa na rybolov malých pelagických druhov, akými sú makrely alebo sardinky. Technika spočíva v obkľúčení húfu rýb so sieťou a uzavretí jej spodnej časti za pomoci drážky, čím sa zmení na vrece, ktoré má zachytiť všetky ob- kľúčené ryby. Zdá sa, že rybári v Grécku používajú viaceré typy malých obopínajúcich sietí, konkrétne siete na sardinky a alózy a siete na ihlové ryby a makrely atlantické. Druhé sú kratšie, majú menší spád a menšie oká. Okrem toho existujú veľké vakové siete používané na rybolov sardiniek a nazývané „gri-gri“, ktorých sa zákaz netýka.

22 Dňa 20. mája 2003 P. I. Karanikolas a 18 ďalších rybárov z povolania a majiteľov rybárskych lodí s bydliskom v Kavale, ako aj Družstvo pobrežných rybárov Kavala, ktorého sú členmi, požiadali o vydanie povolenia na rybolov sardiniek pomocou malých obopínajúcich sietí s výhradou obmedzení a špecifikácií, ktoré sú uvedené v nariadení č. 1626/94.

27 Symvoulio tis Epikrateias usudzuje, že členské štáty môžu prijať doplňujúce opatrenia, ktoré sú prísnejšie ako opatrenia podľa nariadenia č. 1626/94, v morských oblastiach, ktoré podliehajú ich zvrchovanosti, na účely ochrany krehkých alebo ohrozených druhov morskej fauny. Tieto opatrenia nie sú obmedzené na zavedenie prísnejších technických špecifikácií rybolovných zariadení alebo časových období rybolovu, ale môžu zahŕňať aj úplný zákaz používania určitých rybolovných zariadení. Tento súd sa navyše domnieva, že zákazy používania určitých rybolovných zariadení, ktoré uložili vnútroštátne právne predpisy pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 1626/94, nie sú neskoršími ustanoveniami tohto nariadenia dotknuté a že tieto zákazy zostá- vajú v platnosti aj v prípade, že používanie týchto zariadení nie je podľa uvedeného nariadenia zakázané.

28 Keďže však Symvoulio tis Epikrateias mal pochybnosti o tom, ako má vykladať naria- denie č. 1626/94, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1. Môže členský štát podľa článku 1 ods. 2 nariadenia… č. 1626/94 prijať doplňujúce opatrenia spočívajúce v úplnom zákaze používania rybolovného zariadenia, kto- rého používanie je podľa ustanovení [tohto] nariadenia v zásade povolené?

I - 7931

ROZSUDOK

Z 2. 9. 2010 — VEC C-453/08

2. Je v zmysle ustanovení… nariadenia [č. 1626/94] povolené, aby sa v morskej oblasti členského štátu so stredozemným pobrežím používalo rybolovné zaria- denie, ktoré nepatrí medzi zariadenia v zásade zakázané podľa článku 2 ods. 3 a článku 3 ods. 1 a 1a nariadenia a ktorého používanie bolo vnútroštátnym práv- nym predpisom členského štátu zakázané predtým, ako nariadenie nadobudlo účinnosť?“

a doplňovania vnútroštátnych opatrení na ochranu a manažment zdrojov. Z doslov- ného výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosť informovať Komisiu sa vzťa- huje len na vnútroštátne opatrenia prijaté alebo zmenené po dátume nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia, ale nie na také opatrenia, ktoré existovali pred týmto dátumom.

32 Tento výklad potvrdzuje, ako generálny advokát uviedol v bode 31 svojich návrhov, skutočnosť, že v druhom odôvodnení nariadenia č. 1626/94 sa spresňuje, že „v Stredo- zemnom mori [je potrebné zavedenie] harmonizovaného systému riadenia vhodného vzhľadom na dané okolnosti, berúc pritom do úvahy existujúce národné regulácie“.

33 Z ôsmeho odôvodnenia tohto nariadenia síce vyplýva, že vnútroštátne opatrenia, ktoré doplňujú minimálne požiadavky zavedeného systému alebo idú nad ich rámec, môžu byť zachované, s výhradou preskúmania zo strany Komisie, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s právom Únie a ich súlad so spoločnou politikou rybolovu.

34 Z pripomienok Komisie však vyplýva, že jednak pri príprave nariadenia č. 1626/94 zohľadnila existujúce vnútroštátne opatrenia a jednak nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia nemalo vplyv na uplatňovanie zákazu, o ktorý ide vo veci samej. Ako generálny advokát uviedol v bode 32 svojich návrhov, z dôvodovej správy k návrhu Komisie z 11. decembra 1992, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 1626/94 [KOM (92) 533 v konečnom znení, Ú. v. ES C 5, 1993, s. 6], vyplýva, že „na základe približne 400 právnych predpisov, ktoré predložili štyri stredozemské členské štáty, služby Komisie uskutočnili porovnávaciu analýzu ustanovení, ktoré sa uplatňujú na rybolov v Stredo- zemnom mori, s cieľom vyabstrahovať základný súbor noriem, ktoré sa majú zaviesť na úrovni Spoločenstva“.

38 Pokiaľ ide o otázku, či sa malá obopínajúca sieť nachádza alebo nenachádza medzi rybolovnými zariadeniami, ktorých používanie nariadenie č. 1626/94 zakazuje, zo znenia článkov 3, 5 a 6 uvedeného nariadenia v spojení s prílohami II a III rovnakého nariadenia vyplýva, že obopínajúce siete nepodliehajú absolútnemu zákazu, ale ich

I - 7934

KARANIKOLAS A I.

používanie je iba obmedzené. Z toho vyplýva, že malá obopínajúca sieť sa nenachádza medzi zariadeniami, ktorých používanie nariadenie č. 1626/94 zakazuje.

39 Čo sa týka otázky, či zákaz používania malej obopínajúcej siete predstavuje opatre- nie, ktoré ide nad rámec minimálnych požiadaviek systému zavedeného nariadením č. 1626/94, je potrebné uviesť, že z článku 3 ods. 4 tohto nariadenia vyplýva, že pou- žívanie obopínajúcich sietí je zakázané v zóne do 300 m od pobrežia alebo v zóne do izobáty 30 m, pokiaľ sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti. Navyše článok 5 ods. 1 uvedeného nariadenia v spojení s prílohou II rovnakého nariadenia stanovuje, že obopínajúce siete majú maximálnu dĺžku 800 m a maximálny spád 120 m. Napo- kon článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1626/94 v spojení s prílohou III tohto nariadenia zakazuje používať a držať na palube obopínajúce siete, ktorých veľkosť ôk je menšia než 14 mm.

40 Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že podľa nariadenia č. 1626/94 je používanie obopí- najúcich sietí povolené pod podmienkou, že toto zariadenie sa používa ďalej ako 300 m od pobrežia alebo za izobátou 30 m, pokiaľ sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdia- lenosti, a že ich dĺžka je maximálne 800 m, spád maximálne 120 m a veľkosť ôk väčšia než 14 mm. Preto zákaz vydávať povolenia na používanie malých obopínajúcich sietí bez ohľadu na ich miesto použitia, dĺžku, spád a rozmery ôk predstavuje opatrenie, ktoré ide nad rámec požiadaviek zavedených nariadením č. 1626/94, v zmysle člán- ku 1 ods. 2 tohto nariadenia.

43 Komisia tvrdí, že na zistenie, či zákaz, o ktorý ide vo veci samej, je zlučiteľný so spoločnou politikou rybolovu v Stredozemnom mori, je nevyhnutné overiť, či toto opatrenie je vzhľadom na svoju absolútnu povahu proporcionálne a účinné, pokiaľ ide o cieľ ochrany živých vodných zdrojov a hospodárenia s nimi. Na to je podľa nej potrebné vyváženým spôsobom zohľadniť hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty. Je namieste overiť, či pri vydaní zákazu, o ktorý ide vo veci samej, bol konšta- tovaný výrazný úbytok pobrežných rýb, či úplný zákaz bol jedinou možnosťou, alebo

I - 7936

KARANIKOLAS A I.

či by boli rovnako účinné iné opatrenia, akými sú napríklad zamedzenie pytliackemu rybolovu alebo obmedzenie úlovkov. Napokon tvrdí, že je potrebné overiť, či sa s hos- podárskymi subjektmi, konkrétne s drobnými pobrežnými rybármi a používateľmi „gri-gri“, zaobchádzalo rovnako. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby uskutočnil tieto overenia so zreteľom na skutočnosti, ktoré má k dispozícii.

44 Na pojednávaní Komisia uviedla, že úplný zákaz sa jej zdá byť neproporcionálny vzhľadom na malý počet lodí, ktoré používajú malé obopínajúce siete, a neveľký per- centuálny podiel úlovkov, ktoré sú s nimi dosiahnuté. Domnieva sa, že by postačo- valo obmedziť používanie tohto druhu siete na malý počet lodí a na určité obdobie roka. Zdá sa, že je preukázané, že zásoby sardiniek nie sú ohrozené, ale Komisii nie je známe, či sú rybolovom pomocou malej obopínajúcej siete ohrozené iné druhy rýb. Napokon Komisia poznamenáva, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, pochádza z roku 1985 a že je potrebné, aby situácia bola opätovne preskúmaná s prihliadnutím na vedecké odporúčania.

48 V dôsledku toho je zrejmé, že zákaz, o ktorý ide vo veci samej, zodpovedá oboz- retnému prístupu, ktorý Únia a členské štáty musia uplatňovať, keď prijímajú opatre- nia určené na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov, aby sa zabezpečilo ich trvalo udržateľné využívanie alebo minimalizoval vplyv rybárskych činností na mor- ské ekosystémy.

49 Na to, aby uvedený zákaz bol zlučiteľný s právom Únie a v súlade so spoločnou poli- tikou rybolovu, však musia byť dodržané zásady proporcionality a zákazu diskrimi- nácie, ktoré sú súčasťou všeobecných zásad práva Únie a v oblasti poľnohospodárstva vrátane rybolovu sú vyjadrené v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES (pozri roz- sudok z 23. marca 2006, Unitymark a North Sea Fishermen’s Organisation, C-535/03, Zb. s. I-2689, bod 53).

I - 7938

KARANIKOLAS A I.

50 Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, je nevyhnutné, aby zákaz bol spôsobilý na usku- točnenie sledovaného cieľa a nešiel nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevy- hnutné (pozri rozsudok Unitymark a North Sea Fishermen’s Organisation, už citova- ný, bod 56).

51 Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby overil, či zákaz, o ktorý ide vo veci samej, nej- de nad rámec toho, či je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Keďže toto opatrenie stanovuje absolútny zákaz, bude potrebné preskúmať, či opatrenia, akými sú najmä obmedzenie používania malej obopínajúcej siete na určité obdobia alebo na určité hodiny dňa, ako aj obmedzenie počtu vydaných povolení, by nepostačovali na dosiahnutie ochrany ekosystému pobrežnej zóny.

56 V tejto súvislosti, ako generálny advokát uviedol v bode 47 svojich návrhov, skutoč- nosť, že štvrté odôvodnenie nariadenia č. 1626/94 stanovuje, že časť pobrežnej zóny musí byť vyhradená pre najselektívnejšie zariadenia používané drobnými rybármi, nebráni podľa rovnakého odôvodnenia tomu, aby boli zakázané zariadenia, ktorých používanie výraznou mierou prispieva k degradácii morského prostredia.

57 V rozsahu, v akom by zákaz, o ktorý ide vo veci samej, pozbavoval jednu kategóriu rybárov možnosti rybolovu, bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či medzi „gri-gri“ a malými obopínajúcimi sieťami existujú objektívne rozdiely v ich vlastnos- tiach a pri ich používaní a či tieto rozdiely odôvodňujú zákaz druhých, ale nie prvých sietí.

58 Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že člá- nok 1 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1626/94 sa má vykladať v tom zmysle, že po prvé na- dobudnutie účinnosti tohto nariadenia nemá vplyv na platnosť doplňujúceho vnút- roštátneho zakazujúceho opatrenia, ktoré bolo prijaté pred týmto nadobudnutím účinnosti, a po druhé toto ustanovenie nebráni takému opatreniu pod podmienkou, že tento zákaz je v súlade so spoločnou politikou rybolovu, uvedené opatrenie nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

I - 7940

KARANIKOLAS A I.

O trovách