C-471/08

PARVIAINEN

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 1. júla 2010 *

Vo veci C-471/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Helsingin käräjäoikeus (Fínsko) z 30. októbra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 4. novembra 2008, ktorý súvisí s konaním:

Sanna Maria Parviainen

proti

generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. septembra 2009,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— S. M. Parviainen, v zastúpení: M. Penttinen, asianajaja,

— Finnair Oyj, v zastúpení: P. Verronen a A. Kujala, varatuomarit,

— talianska vláda, v zastúpení: I. Bruni, splnomocnená zástupkyňa, za právnej po moci W. Ferrante, avvocato dello Stato,

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 bodu 1 smer nice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle člán ku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Parviainen, zamestnanou ako vedúca kabíny Finnair Oyj (ďalej len „Finnair“), dopravnou leteckou spoločnosťou, a touto spoločnosťou v súvislosti so mzdou, ktorú pani Parviainen poberala v nad väznosti na svoje dočasné preradenie počas tehotenstva na pracovné miesto na zemi.

I - 6555

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

Právny rámec

PARVIAINEN

4 Článok 2 tejto smernice uvádza:

„Na účely tejto smernice:

a) tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestná vateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou;

b) pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pô rode v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnút roštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;

c) dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnút roštátnych právnych predpisov a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.“

— rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať.“

6 Článok 5 smernice 92/85, nazvaný „Opatrenia na základe výsledkov hodnotenia“, v odsekoch 1 až 3 uvádza:

„1. Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 ods. 1 poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamest návateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/alebo pracovného času nie je technic ky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie [preradenie – neoficiálny preklad] príslušnej pracovníčky na inú prácu.

I - 6558

PARVIAINEN

2. v prípade uvedenom v článku 8 sa musia zabezpečiť:

a) práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri prá vach uvedených nižšie pod písmenom b);

I - 6559

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

b) zachovanie výplaty [mzdy – neoficiálny preklad] a/alebo nároku na primera nú dávku pre pracovníčky v zmysle článku 2;

3. dávka uvedená v bode 2 písm. b) sa pokladá za primeranú vtedy, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom, s výhradou hornej hranice ustanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi;

10 Podľa § 7 ods. 1 zákona o rovnosti zaobchádzania so ženami a s mužmi [naisten ja miesten välisestä tasa-arvosta annettu laki (609/1986)], zmeneného a doplneného zákonom (232/2005) (ďalej len „zákon 609/1986“), sa zakazuje akákoľvek priama ale bo nepriama diskriminácia na základe pohlavia. V zmysle odseku 2 tohto paragrafu priama diskriminácia znamená, že sa s určitou osobou zaobchádza odlišne z dôvodu týkajúceho sa tehotenstva alebo pôrodu.

11 Na základe § 8 ods. 1 druhého pododseku zákona 609/1986 sa správanie zamestnáva teľa musí považovať za zákonom zakázanú diskrimináciu vtedy, ak sa zamestnávateľ pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa pracovných podmienok správa tak, že dotknu tá osoba je znevýhodnená z dôvodov súvisiacich s tehotenstvom, s pôrodom alebo z iného dôvodu súvisiaceho s pohlavím tejto osoby.

12 Zákon o pracovnej zmluve [työsopimuslaki (55/2001)] v kapitole 2 § 3 stanovuje, že pokiaľ profesijné úlohy alebo pracovné podmienky tehotnej pracovníčky ohrozujú jej zdravie alebo zdravie plodu a pokiaľ nie je možné odstrániť nebezpečenstvo vyplýva júce z práce alebo z pracovných podmienok, je namieste preradiť dotknutú pracov níčku počas trvania tehotenstva na iné pracovné miesto, aby vykonávala iné úlohy, ktoré sú vhodnejšie vzhľadom na jej pracovnú spôsobilosť a odborné znalosti.

13 Podobné ustanovenie sa nachádza v kapitole 2 § 11 ods. 2 zákona o bezpečnosti pri práci [työturvallisuuslaki (738/2002)].

I - 6561

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

I - 6562

PARVIAINEN

18 Podľa bodu B 3 uvedeného § 16 môže byť letuška na základe svojej žiadosti počas ob dobia tehotenstva preradená na iné pracovné miesto, ktoré jej pridelí zamestnávateľ. Na žiadosť dotknutej osoby jej zamestnávateľ buď pridelí inú prácu až do dátumu, keď tehotná pracovníčka začne poberať materské dávky („äitiyspäiväraha“) upravené zá konom o zdravotnom poistení, alebo jej počas dotknutého obdobia vypláca náhradu mzdy.

19 Podľa bodu B 4 toho istého § 16 sa náhrada mzdy uvedená v bode B 3 tohto paragrafu vypláca vo výške náhrady mzdy dotknutej pracovníčky za dovolenku. Letuška, ktorá odmietne prácu, ktorá jej bola pridelená, stráca nárok na túto náhradu mzdy.

20 Dňa 20. júna 1989 Finnair prijal rozhodnutie, ktoré nadobudlo účinnosť nasledujúce ho 1. júla, o stanovovaní mzdy za prácu na zemi, ktorá sa má letuškám vyplácať v ob dobí tehotenstva (ďalej len „rozhodnutie z 20. júna 1989“). V zmysle tohto rozhod nutia a v súlade s kolektívnou zmluvou sa má letuške preradenej na miesto na zemi z dôvodu tehotenstva platiť mzda rovnajúca sa náhrade mzdy za dovolenku. Mesačná mzda, ktorá sa má vyplácať za obdobie práce na zemi, sa skladá z mesačnej základ nej mzdy a z 25-násobku mzdového príplatku nazývaného „lisäpäiväpalkka“. Tento mzdový príplatok sa vypočítava na základe priemeru mzdových príplatkov všetkých letušiek a všetkých stevardov patriacich do tej istej mzdovej skupiny. Zaradenie do mzdovej skupiny závisí od dĺžky obdobia odpracovaného dotknutým pracovníkom. Násobiaci koeficient 25 vyplýva zo skutočnosti, že mesiac má 25 platených mzdových dní.

24 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že keďže žalobkyňa vo veci sa mej bola vedúcou kabíny, veľká časť jej celkovej mzdy pozostáva z príplatkov. Príplat ky zaplatené pracovníkom môžu značne kolísať v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá má postavenie nadriadeného, ako je vedúci kabíny, alebo o letušku či stevarda. Uvedení pracovníci môžu poberať rôzne príplatky, ako sú najmä príplatky za prácu

I - 6564

PARVIAINEN

v noci, za prácu v nedeľu, za dni dovolenky, za prácu nadčas, pokiaľ dĺžka pracovného dňa presiahne osem hodín, za dlhé lety alebo za lety spojené s časovým posunom. Navyše osoby v rovnakej platovej triede môžu odpracovať veľmi odlišný počet pra covných hodín, čo má vplyv na sumu zaplatených príplatkov.

25 Príplatky predstavovali približne 40 % celkovej mzdy žalobkyne vo veci samej pred jej dočasným preradením na pracovné miesto na zemi. Jej základná mesačná mzda bola 1 821,76 eura a jej priemerná mesačná mzda bola 3 383,04 eura. V nadväznos ti na uvedené preradenie sa celková mesačná mzda žalobkyne vo veci samej znížila o 834,56 eura.

26 Podľa žalobkyne vo veci samej Finnair nebol oprávnený znížiť jej mzdu po jej dočas nom preradení na prácu na zemi, a to najmä tak, že nezohľadnil jej postavenie nadria denej. Takéto zníženie je diskriminačným správaním a odporuje ustanoveniam smer nice 92/85, ako aj zákonu 609/1986. Vo svojej žalobe na vnútroštátny súd žalobkyňa žiada za obdobie dotknuté vo veci samej o vyplatenie mzdy, ktorá je prinajmenšom ekvivalentná tej, ktorú poberala ako vedúca kabíny.

O prejudiciálnej otázke

29 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 11 bod 1 smernice 92/85 musí vykladať v tom zmysle, že tehotná pracovníčka, ktorá bola v súlade s člán kom 5 ods. 2 tejto smernice dočasne preradená z dôvodu tehotenstva na pracovné miesto, na ktorom vykonáva iné úlohy, ako vykonávala pred týmto preradením, má nárok na mzdu ekvivalentnú mzde, ktorú v priemere poberala pred týmto prerade ním. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či sú druhy príplatkov poberaných touto pracov níčkou a dôvody vyplácania týchto príplatkov pri výkone jej predchádzajúcej činnosti v tomto ohľade dôležité.

30 Na úvod treba pripomenúť, že keďže niektoré činnosti môžu predstavovať osobitné riziko vystavenia tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiacej pracovníčky nebezpečným látkam, vplyvom, procesom alebo pracovným podmien kam, ako sú tie, ktoré sú vymenované v prílohe I smernice 92/85, ohrozujúc tak jej

I - 6566

PARVIAINEN

bezpečnosť alebo zdravie, zákonodarca Únie prijatím tejto smernice zaviedol systém hodnotenia a oznamovania rizík, ako aj zákaz vykonávania niektorých činností pre takéto pracovníčky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2005, Komisia/Ra kúsko, C-203/03, Zb. s. I-935, bod 44).

35 Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem mzda uvedený v článku 11 dotknutej smer nice zahŕňa po vzore definície uvedenej v článku 141 ods. 2 prvom pododseku ES plnenia, ktoré zamestnávateľ platí priamo alebo nepriamo počas materskej dovolenky z dôvodu zamestnania pracovníčky. Naopak, pojem dávka, na ktoré tiež odkazuje toto ustanovenie, zahŕňa všetok príjem, ktorý pracovníčka poberá počas materskej dovo lenky a ktorý jej nevypláca jej zamestnávateľ na základe pracovného vzťahu (pozri

rozsudok

z 27. októbra 1998, Boyle a i., C-411/96, Zb. s. I-6401, bod 31).

36 Pokiaľ ide o pojem primeraná dávka, na ktorú majú pracovníčky na materskej dovo lenke nárok podľa článku 11 bodu 2 písm. b) smernice 92/85, Súdny dvor už rozhodol, že definícia tejto primeranej dávky uvedená v bode 3 tohto článku vedie k zaručeniu toho, aby pracovníčka mala počas materskej dovolenky príjem vo výške porovnateľnej s výškou dávky stanovenou vnútroštátnymi právnymi úpravami v oblasti sociálneho zabezpečenia pre prípad prerušenia jej činností zo zdravotných dôvodov (rozsudok Boyle a i., už citovaný, bod 32).

37 Podľa tejto judikatúry sa poberanie príjmu na takejto úrovni musí zabezpečiť pracov níčkam počas ich materskej dovolenky bez ohľadu na to, či sa tento príjem bude vy plácať v súlade s článkom 11 bodom 2 písm. b) smernice 92/85 vo forme dávky, mzdy alebo kombinácie oboch (rozsudok Boyle a i., už citovaný, bod 33).

I - 6568

PARVIAINEN

38 V každom prípade, hoci článok 11 bod 1 smernice 92/85, ako aj bod 2 písm. b) a bod 3 tohto článku odkazujú na „zachovanie výplaty [mzdy – neoficiálny preklad] a/alebo nároku na primeranú dávku pre [tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky]“, z cieľov sledovaných touto smernicou, ako aj z judikatú ry Súdneho dvora týkajúcej sa uvedených ustanovení vyplýva, že pokiaľ ide o pobera nie príjmu, situáciu tehotných pracovníčok uvedených v článku 5 dotknutej smernice a situáciu pracovníčok na materskej dovolenke, ktorou sa zoberá jej článok 8, nemož no zamieňať na nijaké účely.

43 Uplatnenie judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa materskej dovolenky pracovníčok nachádzajúcich sa v takých situáciách, ako sú situácie uvedené v článku 5 ods. 1 a 2 smernice 92/85, by mohlo viesť k nerozumnej situácii, v ktorej by sa pracovníčke, akou je žalobkyňa vo veci samej, z dôvodu tehotenstva dočasne preradenej na iné pracovné miesto, ako bolo pracovné miesto, na ktorom vykonávala svoje činnosti pred týmto preradením, mohla znížiť mzda počas trvania tohto dočasného preradenia na sumu ekvivalentnú sume dávok stanovených vnútroštátnymi právnymi úpravami v oblasti sociálneho zabezpečenia pre prípad prerušenia výkonu práce touto pracovníčkou zo zdravotných dôvodov.

44 Takéto zníženie mzdy pracovníčky, ktorá naďalej skutočne pracuje, by šlo nielen proti cieľu ochrany bezpečnosti a zdravia tehotných pracovníčok, ktorý sleduje smernica 92/85, ale by v rozpore s tým, čo stanovuje jej deviate odôvodnenie, odporovalo aj ustanoveniam práva Únie v oblasti rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia.

45 Vo veci samej Finnair a f ínska vláda tvrdia, že na základe článku 11 bodu 1 smernice 92/85 stanovenie výšky príjmu, ktorý sa má zaplatiť pracovníčke dočasne preradenej na iné pracovné miesto z dôvodu tehotenstva, je ponechané v diskrečnej právomo ci členských štátov. Podľa tejto vlády musí byť úroveň mzdy taká, aby cieľ ochrany

I - 6570

PARVIAINEN

bezpečnosti a zdravia tehotnej pracovníčky, ktorej sa týka táto smernica, nemohol byť ohrozený.

I - 6571

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

49 Vzhľadom na uvedené z preskúmania znenia článku 11 bodu 1 smernice 92/85, ako aj cieľa ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčia cich pracovníčok sledovaného touto smernicou vyplýva, na rozdiel od toho, čo tvrdia Komisia a žalobkyňa vo veci samej, že taká tehotná pracovníčka, akou bola žalobkyňa vo veci samej, ktorá bola dočasne preradená na iné pracovné miesto a ktorej mzda sa pred týmto preradením skladala zo základnej mzdy a zo skupiny príplatkov, ktorých poskytnutie v prípade niektorých z nich závisí od výkonu osobitných úloh, sa nemôže na základe uvedeného domáhať zachovania celej mzdy, ktorú poberala pred týmto dočasným preradením.

50 Najskôr, aj keby príjem platený zamestnávateľom tejto pracovníčke, ktorého zákla dom je pracovný vzťah a vypláca sa v zmysle článku 5 ods. 1 a 2 smernice 92/85 te hotnej pracovníčke, ktorá skutočne pokračuje v práci, predstavoval odmenu v zmysle článku 141 ES, pravdou ostáva, že článok 11 bod 1 tejto smernice odkazuje na zacho vanie mzdy „vo všeobecnosti“, a nie „konkrétnej“ mzdy dotknutej pracovníčky.

51 Navyše článok 11 bod 4 uvedenej smernice stanovuje, že členské štáty majú mož nosť podmieniť nárok na mzdu alebo na dávku uvedenú v bode 1 tohto článku tým, že dotknutá pracovníčka splní podmienky vzniku nároku na tieto plnenia stanovené vnútroštátnymi právnymi úpravami.

52 Ďalej Súdny dvor už uviedol, že skutočnosti týkajúce sa povahy uskutočňovaných prác a podmienok, v ktorých boli tieto práce vykonávané, môžu byť prípadne pova žované za objektívne faktory, ktoré nesúvisia so žiadnou diskrimináciou na základe pohlavia a ktoré odôvodňujú prípadné rozdiely v mzde medzi rôznymi skupinami pracovníkov (pozri v tomto zmysle v rámci článku 141 ES rozsudok z 30. marca 2000, JämO, C-236/98, Zb. s. I-2189, bod 52).

I - 6573

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

57 Ako totiž vyplýva zo šestnásteho odôvodnenia smernice 92/85, opatrenia súvisiace s organizáciou práce, ktoré sa týkajú ochrany zdravia tehotných pracovníčok, pracov níčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, by nemali nijaký zmysel, ak by ich nesprevádzalo zachovanie práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy vrátane zachovania mzdy alebo nároku na primeranú dávku.

58 Mzda, ktorú je potrebné zachovať tehotnej pracovníčke v súlade s článkom 11 bo dom 1 smernice 92/85 v nadväznosti na jej dočasné preradenie na iné pracovné miesto, ako bolo miesto, ktoré zastávala pred tehotenstvom, nemôže byť v nijakom prípade nižšia, ako je mzda vyplácaná pracovníkom na pracovnom mieste, na kto ré bola dočasne preradená. Počas trvania tohto dočasného preradenia má totiž te hotná pracovníčka nárok aj na zložky mzdy a príplatky súvisiace s týmto pracovným miestom, avšak len ak splní podmienky vzniku nároku na ne v súlade s článkom 11 bodom 4 tejto smernice.

59 Navyše, ako uviedol generálny advokát v bodoch 69 a 70 svojich návrhov, členské štá ty, prípadne sociálni partneri tým, že definujú zložky mzdy takejto pracovníčky, kto ré musia byť počas trvania dočasného preradenia zachované v súlade s článkom 11 bodom 1 uvedenej smernice, sú viazaní povahou rôznych príplatkov platených za mestnávateľom, ktoré môžu v určitých prípadoch, akým je aj prípad vo veci samej, predstavovať významnú časť celkovej mzdy dotknutej tehotnej pracovníčky.

60 Z toho vyplýva, že okrem základnej mzdy vyplývajúcej z jej pracovnej zmluvy alebo z jej pracovného vzťahu si tehotná pracovníčka dočasne preradená na iné pracovné miesto na základe článku 5 ods. 2 smernice 92/85 zachováva počas tohto preradenia právo na zložky mzdy alebo na príplatky, ktoré súvisia s jej profesijným postavením, ako sú najmä príplatky za riadenie, za odpracované roky a za odbornú kvalifikáciu.

I - 6575

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

65 Vo veci samej z bodov 19 a 20 tohto rozsudku vyplýva, že podľa kolektívnej zmluvy a rozhodnutia z 20. júna 1989 sa tehotnej letuške po jej preradení na pracovné miesto na zemi z dôvodu tehotenstva poskytne mzda ekvivalentná náhrade mzdy, ktorú po berala na dovolenke.

66 Mzda, ktorú Finnair platil tehotnej pracovníčke počas trvania jej dočasného prera denia, sa skladá zo základnej mesačnej mzdy a zo mzdového príplatku nazývaného „lisäpäiväpalkka“. Ako vyplýva z bodu 20 tohto rozsudku, tento príplatok sa vypo čítava v dvoch etapách. V prvom rade sa vypočíta priemer príplatkov, ktoré letuš ka alebo stevard poberali počas dotknutého referenčného obdobia. Ide o osobný mzdový príplatok nazývaný „lisäpäiväpalkka“, ktorý sa dotknutej osobe vypláca počas tohto obdobia. V druhom rade sa vypočítava priemerná hodnota osobných mzdo vých príplatkov všetkých letušiek a všetkých stevardov patriacich do tej istej mzdovej skupiny.

70 Ako však vyplýva z bodu 56 tohto rozsudku, hoci stanovenie spôsobov výpočtu mzdy, na akú má nárok tehotná pracovníčka v zmysle článku 5 ods. 2 tejto smernice, zverené členským štátom je v súlade s článkom 11 bodom 1 smernice 92/85, tieto členské štáty nesmú stanoviť také spôsoby výpočtu, ktoré nie sú v súlade s cieľom ochrany bezpeč nosti a zdravia tehotných pracovníčok sledovaných touto smernicou. Pri stanovovaní uvedeného odmeňovania nesmú ani ignorovať skutočnosť, že pracovníčka skutočne pokračuje vo výkone práce.

71 V tomto prípade, ako tvrdí žalobkyňa vo veci samej, kým jej osobný mzdový prípla­ tok, nazývaný „lisäpäiväpalkka“, sa v priebehu referenčného obdobia zvýšil na

I - 6577

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

74,35 eura denne, priemerná hodnota tohto istého mzdového príplatku vyplácaného všet kým letuškám a všetkým stevardom patriacim do tej istej mzdovej skupiny predsta vovala za to isté obdobie 39,74 eura denne. Po dočasnom preradení dotknutej osoby na miesto na zemi sa jej celková mesačná mzda znížila v porovnaní so mzdou, ktorú poberala pred týmto dočasným preradením.

72 Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či na základe metódy výpočtu mzdy sta novenej kolektívnou zmluvou alebo rozhodnutím z 20. júna 1989, pokiaľ ide o letušku v období tehotenstva, žalobkyňa vo veci samej prišla v nadväznosti na svoje dočasné preradenie na iné pracovné miesto, ako je miesto, ktoré bežne zastáva, o zložky mzdy alebo o príplatky, ktoré sa viažu na jej profesijné postavenie. Pokiaľ je to tak, systém odmeňovania stanovujúci takéto zníženie jej mzdy počas obdobia tohto dočasného preradenia podľa článku 5 ods. 2 smernice 92/85 sa musí považovať za taký, ktorý je v rozpore s ustanoveniami článku 11 bodu 1 tejto smernice.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 11 bod 1 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opat rení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (de siata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) sa má vykladať v tom zmysle, že tehotná pracovníčka, ktorá bola v súlade s člán kom 5 ods. 2 tejto smernice z dôvodu svojho tehotenstva dočasne preradená na pracovné miesto, na ktorom vykonáva iné úlohy, ako vykonávala pred týmto

I - 6579

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-471/08

preradením, nemá nárok na mzdu, ktorú v priemere poberala pred týmto prera dením. Okrem zachovania svojej základnej mzdy má takáto pracovníčka na zá klade uvedeného článku 11 bodu 1 nárok na zložky mzdy alebo príplatky, ktoré súvisia s jej profesijným postavením, ako sú príplatky za riadenie, za odpracova né roky a za odbornú kvalifikáciu. Hoci článok 11 bod 1 smernice 92/85 nebráni použitiu metódy výpočtu mzdy, ktorá sa má vyplácať takejto pracovníčke, zalo ženej na priemernej hodnote príplatkov súvisiacich s pracovnými podmienkami všetkého personálu na palubách lietadiel patriaceho počas daného referenčného obdobia do tej istej mzdovej skupiny, nezohľadnenie uvedených zložiek mzdy alebo uvedených príplatkov sa musí považovať za také, ktoré je v rozpore s týmto ustanovením.

Podpisy