C-486/08

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VEC C-486/08

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 22. apríla 2010 *

Vo veci C-486/08,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Landesgericht Innsbruck (Rakúsko) zo 14. októbra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 12. novembra 2008, ktorý súvisí s konaním:

Zentralbetriebsrat der Landeskrankenhäuser Tirols

proti

generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. januára 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Zentralbetriebsrat der Landeskrankenhäuser Tirols, v zastúpení: D. Rief,

— spolková krajina Tirolsko, v zastúpení: B. Oberhofer, Rechtsanwalt,

— rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer a T Kröll, splnomocnení zástupcovia,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, uzavretej 6. júna 1997 (ďalej len „rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9; Mim. vyd. 05/003, s. 267), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Ú. v. ES L 131, s. 10; Mim. vyd. 05/003, s. 278) na jednej strane a rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda o práci na dobu určitú“), uvedenej v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368) na druhej strane, ako aj výkladu článku 14 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vyko- návaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, s. 23).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Zentralbetriebsrat der Landeskranken- häuser Tirols (ústredná zamestnanecká rada nemocníc spolkovej krajiny Tirolsko) a spolkovou krajinou Tirolsko týkajúceho sa určitých ustanovení tirolského krajinského zákona o zmluvných zamestnancoch (Tiroler Landes-Vertragsbedienstetengesetzt)

I - 3532

ZENTRALBETRIEBSRAT DER LANDESKRANKENHÄUSER TIROLS

„1. Pokiaľ ide o podmienky zamestnania, s pracovníkmi na kratší pracovný čas sa ne- bude zaobchádzať nevýhodnejším spôsobom ako s porovnateľnými pracovníkmi na plný úväzok len preto, že pracujú na kratší pracovný čas, pokiaľ nebude odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi.

2. Tam, kde to bude možné, bude platiť zásada časového pomeru (pro rata temporis).

I - 3533

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VEC C-486/08

…“

5 Doložka 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú stanovuje, že jej účelom je:

ZENTRALBETRIEBSRAT DER LANDESKRANKENHÄUSER TIROLS

7 Článok 14 smernice 2006/54 znie takto:

„1. Nesmie dochádzať k žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o:

…

c) zamestnanie a pracovné podmienky vrátane prepustenia, ako aj odmien, ako je stanovené v článku 141 zmluvy;

…“

…“

9 Článok 7 tejto smernice s názvom „Ročná dovolenka“ [Riadna dovolenka – neofici- álny preklad] znie takto:

„1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku [riadnu dovolenku – neoficiálny pre- klad] v trvaní najmenej štyroch týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnutia takej dovolenky, ustanovenými vnútroštátnymi právnymi pred- pismi a/alebo praxou.

2. Namiesto minimálnej doby ročnej [riadnej dovolenky – neoficiálny preklad] pla- tenej dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skon- čenia pracovného pomeru.“

10 Článok 17 smernice 2003/88 stanovuje, že členské štáty sa môžu odchýliť od nie- ktorých ustanovení tejto smernice. Nepripúšťa sa nijaká odchýlka od článku 7 tejto smernice.

11 Doložka 2 bod 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995 (ďalej len „rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke

„1. Tento zákon sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí majú súkromnoprávny zmluvný vzťah so spolkovou krajinou Tyrolsko (zmluvní zamestnanci), ak odsek 2 neustanovuje inak.

2. Tento zákon sa nevzťahuje na:

…

I - 3537

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VEC C-486/08

m) osoby zamestnané na dobu určitú s maximálnou dobou trvania 6 mesiacov alebo osoby len príležitostne zamestnávané, ani na osoby, ktoré sú síce pravidelne za- mestnané, ale ich pracovný čas predstavuje menej ako 30 % plného pracovného času;

5. V prípade zmeny pracovnej zmluvy sa výmera ešte nevyčerpanej dovolenky pomerne upraví na pracovný úväzok podľa novej pracovnej zmluvy.“

I - 3538

ZENTRALBETRIEBSRAT DER LANDESKRANKENHÄUSER TIROLS

15 § 60 L-VBG znie:

„Právo na riadnu dovolenku zaniká, ak zmluvný zamestnanec túto dovolenku nevy- čerpal do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom vzni- kol nárok na túto dovolenku. Ak nie je možné čerpať dovolenku do tohto dátumu zo služobných dôvodov, právo na dovolenku zaniká až ukončením kalendárneho roka nasledujúceho po tomto dátume. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno podľa zákona o materskej dovolenke [Tiroler Mutterschutzgesetz] z roku 2005, resp. z roku 1979 alebo zákona o rodičovskej dovolenke [Tiroler Eltern-Karenzurlaubgesetz] z roku 2005, tak lehota na čerpanie tejto dovolenky sa predlžuje o tú dobu, o ktorú toto pracovné voľno presahuje desať mesiacov.“

16 Zákon z 12. novembra 2008 (BGBl. I, 5/2009), ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2009, zmenil a doplnil § 1 ods. 2 písm. m) L-VBG, ktorý teraz znie takto:

19 Za týchto okolností Landesgericht Innsbruck rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Je v súlade s doložkou 4 [bodom] 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas…, že pracovníci/pracovníčky, ktorí majú uzatvorenú súkromnoprávnu zmlu- vu s územnosprávnym celkom alebo verejným podnikom a pracujú menej ako 12 hodín týždenne (30 % bežného pracovného času), sú znevýhodnení voči porovna- teľným pracovníkom na plný pracovný úväzok, pokiaľ ide o odmenu, zaradenie, uznanie predchádzajúcej odpracovanej doby, právo na riadnu dovolenku, zvlášt- ne príspevky, príplatky za prácu nadčas, atď.?

2. Má sa zásada pro rata temporis stanovená v doložke 4 [bode] 2 tejto rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že jej odporuje také vnútroštátne zákonné usta- novenie, ako je § 55 ods. 5 L-VBG, podľa ktorého pri zmene rozsahu pracov- ného úväzku pracovníka sa rozsah ešte nevyčerpanej dovolenky upraví na nový pracovný úväzok tak, že pracovníkovi, ktorý svoj pracovný úväzok zníži z plného pracovného času na kratší pracovný čas, bude nárok na dovolenku, ktorý získal v čase plného úväzku, krátený, resp. on ako pracovník na kratší pracovný čas môže čerpať túto dovolenku len s nižšou náhradou za dovolenku?

3. Je v rozpore s doložkou 4 rámcovej dohody [o práci na dobu určitú] vnútroštátne ustanovenie, ako je § 1 ods. 2 písm. m) L-VBG, podľa ktorého pracovníci/pra- covníčky, ktorí sú zamestnaní len na dobu určitú s maximálnou dobou trvania 6 mesiacov, alebo ktorí sú zamestnaní len príležitostne, sú znevýhodňovaní voči

I - 3540

21 Vo svojich písomných pripomienkach spolková krajina Tirolsko tvrdí, že z dôvodu nedostatku priamej uplatniteľnosti ustanovení práva Únie uvádzaných vnútroštát- nym súdom sú prejudiciálne otázky predložené Súdnemu dvoru neprípustné.

I - 3541

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VEC C-486/08

22 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že vo všetkých prípadoch, kde sa ustanovenia smernice z hľadiska ich obsahu zdajú byť nepodmienené a dostatočne presné, sa jednotlivci môžu na ne odvolávať voči člen- skému štátu, najmä ak je v postavení zamestnávateľa (pozri v tomto zmysle najmä roz- sudky z 20. marca 2003, Kutz-Bauer, C-187/00, Zb. s. I-2741, body 69 a 71; z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, bod 57, ako aj zo 16. júla 2009, Gómez-Limón Sánchez-Camacho, C-537/07, Zb. s. I-6525, bod 33). Toto nepochybne platí, pokiaľ ide o článok 14 smernice 2006/54.

23 Okrem toho je možné túto judikatúru uplatniť na dohody, ktoré ako rámcové dohody o práci na kratší pracovný čas a o práci na dobu určitú vychádzajú z dialógu vedeného sociálnymi partnermi na úrovni Európskej únie a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť smerníc, ktoré Rada Európskej únie prijala na ich vykonanie na príslušnom právnom základe (pozri v tomto zmysle rozsudok Impact, už citovaný, bod 58).

24 S ohľadom na tieto úvahy Súdny dvor najmä rozhodol, že doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú je nepodmienená a dostatočne presná na to, aby sa na ňu mohol odvolávať jednotlivec pred vnútroštátnym súdom (pozri rozsudok Impact, už citovaný, bod 2 výroku). Súdny dvor ďalej spresnil, že doložka 4 bod 2 iba zdôraz- ňuje jeden z následkov, ktoré môžu byť prípadne spojené, podliehajúc prípadnému súdnemu preskúmaniu, s uplatnením zásady nediskriminácie v prospech pracovní- kov na dobu určitú bez toho, aby bol nejakým spôsobom ohrozený samotný obsah tejto zásady (rozsudok Impact, už citovaný, bod 65).

27 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či relevantné právo Únie a najmä doložka 4 bod 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas sa má vykla- dať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 55 ods. 5 L-VBG, podľa ktorého pri zmene rozsahu pracovného úväzku sa ešte nevyčerpaná dovolenka upraví tak, že pracovníkovi, ktorý svoj pracovný úväzok zníži z plného pracovného času na kratší pracovný čas, sa nárok na platenú riadnu dovolenku nadobudnutý v čase zamestnania na plný úväzok kráti, alebo že pracovník môže čerpať túto dovo- lenku len s nižšou náhradou odmeny za dovolenku.

28 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judika- túry právo na platenú riadnu dovolenku každého pracovníka musí byť považované za mimoriadne dôležitú zásadu sociálneho práva Spoločenstva, od ktorej sa nemožno odchýliť a ktorú príslušné vnútroštátne orgány môžu uplatňovať len v medziach výslovne vytýčených samotnou smernicou Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197) (pozri rozsudky z 26. júna 2001, BECTU, C-173/99, Zb. s. I-4881, bod 43; z 18. marca 2004, Merino Gómez, C-342/01, Zb. s. I-2605, bod 29, ako aj zo 16. marca 2006, Robinson-Steele a i., C-131/04 a C-257/04, Zb. s. I-2531, bod 48, a pokiaľ ide o smernicu 2003/88, pozri rozsudky z 20. januára 2009, Schultz-Hoff a i.,

I - 3543

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VEC C-486/08

C-350/06 a C-520/06, Zb. I-179, bod 22, ako aj z 10. septembra 2009, Vicente Pereda, C-277/08, Zb. s. I-8405, bod 18).

plný pracovný čas na zamestnanie na kratší pracovný čas teda nemôže krátiť nárok na riadnu dovolenku, ktorý pracovník získal v čase plného pracovného úväzku.

33 Je potrebné konštatovať, že je určite vhodné uplatňovať zásadu pro rata temporis uve- denú v doložke 4 bode 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas na posky- tovanie riadnej dovolenky za obdobie zamestnania na kratší pracovný čas. Za také obdobie je totiž krátenie nároku na riadnu dovolenku v porovnaní s nárokom posky- tovaným za obdobie zamestnania na plný pracovný úväzok odôvodnené objektívnymi dôvodmi. Naopak táto zásada sa nemá uplatňovať ex post na právo na platenú riadnu dovolenku nadobudnuté v čase zamestnania na plný úväzok.

34 Pokiaľ sa napokon ani z relevantných ustanovení smernice 2003/88, ani z doložky 4 bodu 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas nedá vyvodiť, že vnútroštátna právna úprava môže medzi podmienkami na výkon práva na riadnu dovolenku upra- viť čiastočnú stratu práva na dovolenku nadobudnutého za referenčné obdobie, treba predsa len pripomenúť, že tento záver platí iba v prípade, keď pracovník skutočne nemal možnosť vykonať toto právo (pozri rozsudok Vicente Pereda, už citovaný, bod 19).

35 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na druhú otázku je potrebné odpovedať, že relevantné právo Únie a najmä doložka 4 bod 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uvedenej v prílohe smernice 97/81, ako bola zmenená a doplnená smernicou 98/23, sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 55 ods. 5 L-VBG, podľa ktorého sa pri zmene pracovného úväzku pracovníka výmera ešte nevyčerpanej dovolenky upraví tak, že sa pracovníkovi, ktorý z plného pracovného úväzku prejde na kratší pracovný úväzok, kráti nárok na platenú riadnu dovolenku, ktorý nadobudol v čase zamestnania na plný úväzok, bez toho, aby mal možnosť jeho výkonu, alebo že pracovník môže čerpať túto dovolenku len s nižšou náhradou za dovolenku.

39 Pokiaľ ide o pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú s maximálnou dobou trvania 6 mesiacov, ku ktorým patria pracovníci zamestnávaní len príležitostne s pracovnými zmluvami len na jeden deň, stále vylúčených z rozsahu pôsobnosti L-VBG, treba konštatovať, že z jednoduchej skutočnosti, že títo pracovníci nepoží- vajú práva priznávané týmto zákonom, vyplýva, že sa s nimi zaobchádza nevýhod- nejšie ako s pracovníkmi na dobu neurčitú alebo pracujúcimi na kratší pracovný čas.

I - 3546

ZENTRALBETRIEBSRAT DER LANDESKRANKENHÄUSER TIROLS

40 V tejto súvislosti treba spresniť, že podľa spolkovej krajiny Tirolsko využitie určitých práv, ktoré vyplývajú z iných ustanovení uplatniteľných na kategóriu pracovníkov vylúčených z rozsahu pôsobnosti L-VBG, v prípade potreby len znižujú účinok nevý- hodného zaobchádzania s uvedenými pracovníkmi vyplývajúci z tohto vylúčenia.

41 Vzhľadom na to je potrebné pripomenúť, že podľa doložky 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú a zásady nediskriminácie odlišné zaobchádzanie s pracovníkom na dobu určitú a s porovnateľným pracovníkom na dobu neurčitú môže byť odôvodnené len objektívnymi dôvodmi.

42 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „objektívne dôvody“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať tak, že označuje presné a konkrétne okolnosti charakterizujúce určenú činnosť, a preto v tomto osobitnom kontexte môže odôvodniť použitie opätovne uzatváraných pra- covných zmlúv na dobu určitú. Tieto okolnosti môžu vyplývať najmä z osobitného charakteru úloh, na splnenie ktorých boli zmluvy na dobu určitú uzatvorené, a z cha- rakteristických vlastností s nimi spojenými alebo prípadne zo sledovania legitím- neho cieľa sociálnej politiky členského štátu (rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C-212/04, Zb. s. I-6057, body 69 a 70, ako aj z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso, C-307/05, Zb. s. I-7109, bod 53).

46 Túto argumentáciu nemožno prijať. Po prvé úsporná personálna politika patrí do roz- počtových úvah, ktoré nemôžu odôvodňovať diskrimináciu (pozri v tomto zmysle

rozsudok

z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, C-4/02 a C-5/02, Zb. s. I-12575, bod 85). Po druhé Európska komisia správne zdôraznila, že cieľom doložky 4 rámco- vej dohody o práci na dobu určitú nie je nevyhnutne vytvárať stále pracovné miesta.

47 Z uvedeného vyplýva, že doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odpo- ruje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 1 ods. 2 písm. m) L-VBG, vylučujúce z rozsahu pôsobnosti tohto zákona pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú s maximálnou dobou trvania 6 mesiacov alebo ktorí sú zamestnaní len príležitostne.

I - 3548

ZENTRALBETRIEBSRAT DER LANDESKRANKENHÄUSER TIROLS

O štvrtej prejudiciálnej otázke

48 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či relevantné právo Únie a najmä článok 14 ods. 1 písm. c) smernice 2006/54 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 60 posledná veta L-VBG, podľa kto- rého pracovníci, prevažne ženy, ktoré čerpajú rodičovskú dovolenku v dĺžke 2 rokov, strácajú po ukončení tejto dovolenky právo na platenú riadnu dovolenku nadobud- nuté počas roku pred narodením dieťaťa.

52 Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke totiž sleduje základné ciele zakotvené v bode 16 Charty základných sociálnych práv pracovníkov v Spoločenstve týkajúceho sa rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami, na ktorú sa odvoláva táto rámcová dohoda a ktorá sa spomína aj v článku 136 ES, t. j. ciele súvisiace so zlepšovaním životných a pracovných podmienok, ako aj primeranou sociálnou ochranou pracov- níkov, v tejto veci pracovníkov, ktorí požiadali o rodičovskú dovolenku alebo ju čer- pajú (pozri rozsudok Meerts, už citovaný, bod 37).

53 Z cieľov rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke vyplýva, že pojem „práva, na ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok“ v zmysle doložky 2 bodu 6 uvedenej rámcovej dohody, sa vzťahuje na všetky práva a výhody, peňažné alebo vecné, vyplý- vajúce priamo alebo nepriamo z pracovnoprávneho vzťahu, na ktoré má pracovník nárok voči zamestnávateľovi pri nástupe na rodičovskú dovolenku (rozsudok Meerts, už citovaný, bod 43).

54 Právo na platenú riadnu dovolenku, ako bolo uvedené v bode 28 tohto rozsudku, má mimoriadny význam a nepochybne patrí medzi práva vyplývajúce priamo z pracov- noprávneho vzťahu každého pracovníka bez ohľadu na to, či ide o pracovníka žen- ského alebo mužského pohlavia.

55 Keďže tento záver platí na všetkých pracovníkov, ktorí uplatňujú svoje právo na rodi- čovskú dovolenku v dĺžke dvoch rokov bez ohľadu na to, či ide o pracovníka ženského alebo mužského pohlavia, nie je potrebné vykladať článok 14 ods. 1 písm. c) smer­nice 2006/54.

I - 3550

ZENTRALBETRIEBSRAT DER LANDESKRANKENHÄUSER TIROLS

I - 3551

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VEC C-486/08

toho, aby mal možnosť jeho výkonu, alebo že pracovník môže čerpať túto dovolenku len s nižšou náhradou za dovolenku.

2. Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rám- covej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 1 ods. 2 písm. m) zákona spolkovej krajiny Tirolsko o zmluvných zamest- nancoch z 8. novembra 2000 v znení platnom do 1. februára 2009, vylučujúce z rozsahu pôsobnosti tohto zákona pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmlu- vu na dobu určitú s maximálnou dobou trvania 6 mesiacov alebo ktorí sú zamestnaní len príležitostne.

3. Doložka 2 bod 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. de- cembra 1995, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/75/ES z 15. decem- bra 1997, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátne ustano- venie, ako je § 60 posledná veta zákona spolkovej krajiny Tirolsko o zmluv- ných zamestnancoch z 8. novembra 2000 v znení platnom do 1. februára 2009, podľa ktorého pracovníci, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku v dĺžke dvoch rokov, strácajú po ukončení tejto dovolenky právo na platenú riadnu dovolenku nadobudnuté počas roku pred narodením dieťaťa.

Podpisy