C-518/08

proti

Société des auteurs dans les arts graphiques et plastiques (ADAGP),

Juan-Leonardo Bonet Domenech,

* Jazyk konania: francúzština.

I - 3111

ROZSUDOK

Z 15. 4. 2010 — VEC C-518/08

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta, E. Juhász, J. Malenovský (spravodajca) a D. Šváby,

generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: N. Nančev, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. novembra 2009,

I - 3112

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

I - 3113

ROZSUDOK

Z 15. 4. 2010 — VEC C-518/08

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 2 a 3 smernice 2001/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Ú. v. ES L 272, s. 32; Mim. vyd. 17/001, s. 240).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane Fun- dación Gala-Salvador Dalí a Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (ďalej len „VEGAP“) a na druhej strane Société des auteurs dans les arts graphiques et plastiques (ďalej len „ADAGP“) a J.-L. Bonet Domenech, E.-M. Bas Dalí, M. del Carmen Dome- nech Biosca, A. Domenech Biosca, Ana-María Busquets Bonet a Mónica Busquets Bonet, ktorí sú rodinní príslušníci maliara Salvadora Dalího. Predmetom tohto sporu sú peňažné sumy, ktoré boli vybraté na základe práva na odmenu z ďalšieho predaja pri predaji umeleckých diel tohto maliara.

(4) Právo na ďalší predaj je neoddeliteľnou súčasťou autorských práv a hlavnou vý- sadou autorov. Zavedenie tohto práva vo všetkých členských štátoch uspokojuje potrebu poskytnutia primeranej a štandardnej úrovne ochrany tvorcom.“

4 Podľa odôvodnenia č. 9 a 10 uvedenej smernice:

„(9) Právo na ďalší predaj v súčasnosti upravujú vnútroštátne právne predpisy väč- šiny členských štátov. Tieto právne predpisy, ak existujú, odrážajú niektoré roz- diely, najmä pokiaľ ide o umelecké diela, na ktoré sa vzťahujú, osoby majúce nárok na poplatky za poskytnutie práv, používanú sadzbu, transakcie podlie- hajúce platbe poplatkov za poskytnutie práv a základu, z ktorého sú vypočíta- né. Uplatnenie alebo neuplatnenie tohto práva má významný dopad na konku- renčné prostredie v rámci vnútorného trhu, pretože existencia alebo absencia

I - 3115

ROZSUDOK

Z 15. 4. 2010 — VEC C-518/08

povinnosti platiť na základe práva na ďalší predaj je prvok, ktorý musí vziať do úvahy každý jednotlivec želajúci si predať umelecké dielo. Toto právo je teda faktor prispievajúci k vzniku deformácií súťaže, ako aj k presunu (vytláčaniu) predaja v rámci spoločenstva.

Nekonanie spoločenstva by bolo v rozpore s požiadavkou zmluvy naprávať de- formácie súťaže a nerovného zaobchádzania.

(15) Vzhľadom na veľkosť rozdielov medzi národnými ustanoveniami je preto po- trebné prijať harmonizačné opatrenia, ktoré sa budú zaoberať rozdielmi medzi zákonmi členských štátov v oblastiach, kde tieto rozdiely môžu vytvoriť alebo zachovať deformované podmienky súťaže. Je však potrebné harmonizovať kaž- dé ustanovenie právnych predpisov členských štátov o práve na ďalší predaj, a aby sa ponechal čo najväčší priestor pre národné rozhodnutie, postačí, ak sa uplatňovanie harmonizácie obmedzí na tie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré majú najpriamejší dopad na fungovanie vnútorného trhu.

(16) Táto smernica preto spĺňa, vo svojej celistvosti, zásady subsidiarity a proporcio- nality určené v článku 5 zmluvy.“

6 Odôvodnenie č. 27 smernice 2001/84 stanovuje:

„Osoby majúce nárok na poplatky za poskytnutie práv musia byť špecifikované s riad- nym prihliadnutím na zásadu subsidiarity; nie je vhodné prijať opatrenia na základe tejto smernice vo vzťahu k zákonom o nástupníctve členských štátov; avšak právni nástupcovia autora musia mať možnosť úplne využiť právo na ďalší predaj po jeho smrti, aspoň po uplynutí prechodného obdobia uvedeného vyššie.“

I - 3117

„1. Obdobie ochrany práva na ďalší predaj bude zodpovedať obdobiu určenému v článku 1 smernice 93/98/EHS [Rady z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (Ú. v. ES L 290, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) podľa ktorej práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti].

I - 3118

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

2. Výnimkou z odseku 1 členské štáty, ktoré neuplatňujú právo na ďalší predaj (ku dňu nadobudnutia platnosti uvedenému v článku 13), nebudú musieť počas obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 1. januára 2010, uplatniť právo na ďalší predaj v prospech právnych nástupcov umelca po jeho smrti.

3. Členský štát, na ktorý sa vzťahuje odsek 2, má maximálne dva ďalšie roky na to, aby umožnil ekonomickým subjektom v tomto členskom štáte, ak je to potrebné, postupne sa prispôsobiť systému práva na ďalší predaj, pri zachovaní ich ekonomickej života- schopnosti, skôr než bude musieť uplatniť právo na ďalší predaj v prospech právnych nástupcov umelca po jeho smrti. Aspoň 12 mesiacov pred skončením obdobia uvede- ného v odseku 2 príslušný členský štát bude informovať Komisiu s uvedením svojich dôvodov, aby umožnil Komisii vydať stanovisko, po primeraných konzultáciách, do troch mesiacov po prijatí týchto informácií. Ak členský štát nebude rešpektovať sta- novisko Komisie, do jedného mesiaca bude o tom informovať Komisiu a odôvodní svoje rozhodnutie. Oznámenie a dôvody členského štátu, ako aj stanovisko Komisie budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a postúpené Európ- skemu parlamentu. …“

prebrala do francúzskeho práva smernica 2001/84, zmenil článok L. 122-8 zákonníka duševného vlastníctva (ďalej len „ZDV“), ktorého prvý odsek znie:

„Autori pôvodných grafických alebo výtvarných umeleckých diel, ktorí sú občanmi členského štátu Európskeho spoločenstva alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú právo na odmenu z ďalšieho predaja, ktoré je nescudziteľným právom na výnosy z každého predaja diela po prvom prevode diela autorom alebo jeho právnym nástupcom. …“

12 Podľa článku L. 123-7 ZDV, ktorý nebol zmenený pri prebratí smernice 2001/84:

„Po smrti autora právo na odmenu z ďalšieho predaja uvedené v článku L.122-8 pre­ chádza na jeho dedičov zo zákona, a pokiaľ ide o pôžitky stanovené článkom L.123-6, prechádza na jeho manžela/ku, s vylúčením dedičov zo závetu a iných právnych nástupcov, počas prebiehajúceho kalendárneho roka a nasledujúcich 70 rokov.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13 Maliar Salvador Dalí zomrel 23. januára 1989 vo Figueras (Španielsko), pričom po sebe zanechal päť zákonných dedičov. Závetom z 20. septembra 1982 ustanovil v zmysle francúzskeho dedičského práva za univerzálneho dediča svojich práv duševného

17 Keďže sa Fundación Gala-Salvador Dalí a VEGAP domnievali, že podľa závetu Sal- vadora Dalího a španielskeho práva sa im mali vyplatiť poplatky z práva na odmenu z ďalšieho predaja, ktoré boli vyberané z dražobných predajov umelcových diel vo Francúzsku, podali 28. decembra 2005 proti ADAGP žalobu o vyplatenie týchto

I - 3121

ROZSUDOK

Z 15. 4. 2010 — VEC C-518/08

poplatkov na Tribunal de grande instance de Paris, pričom ADAGP požiadal, aby na účely záväzného účinku rozsudku do konania pristúpili aj maliarovi dedičia.

18 Vzhľadom na to Tribunal de grande instance de Paris rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Môže si [Francúzska republika] po prijatí smernice [2001/84] ponechať vyhrade- nie práva na odmenu z ďalšieho predaja len pre dedičov zo zákona s vylúčením dedičov zo závetu a iných právnych nástupcov?

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

diela nevzťahuje francúzske právo, ale výlučne španielske dedičské právo, pretože maliar Salvador Dalí mal španielske štátne občianstvo a zomrel vo svojom bydlisku vo Figueras, ktoré sa nachádza v Španielsku. V dôsledku toho sa domnievajú, že otázka súladu článku L. 123-7 ZDV so smernicou 2001/84 nie je na vyriešenie sporu vo veci samej, ktorý sa má rozhodnúť len podľa španielskeho práva, relevantná.

21 Súdnemu dvoru však neprináleží vyjadrovať sa v rámci prejudiciálneho konania k výkladu vnútroštátnych ustanovení, najmä ustanovení patriacich pod medzi- národné právo súkromné ani posúdiť, či je výklad, ktorý podáva vnútroštátny súd, správny. Súdny dvor má totiž v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy zohľadniť právny a skutkový rámec, do ktorého patria prejudici- álne otázky, tak, ako ho definovalo rozhodnutie vnútroštátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008, Dynamic Medien, C-244/06, Zb. s. I-505, bod 19 a citovanú judikatúru).

22 Návrh na začatie prejudiciálneho konania pritom vychádza z predpokladu, že na spor vo veci samej sa uplatní francúzske právo, najmä článok L.123-7 ZDV. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa pýta na výklad článkov 6 ods. 1 a 8 ods. 2 a 3 smer­ nice 2001/84 s cieľom posúdiť, či uvedený článok L.123-7 je s nimi v súlade, nezdá sa, že návrh na začatie prejudiciálneho konania by bol na vyriešenie sporu vo veci samej zjavne nerelevantný.

23 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

I - 3123

27 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prijatím smernice 2001/84 sa sleduje dvojaký cieľ, a to jednak, ako vyplýva z jej odôvodnenia č. 3 a 4, zabezpečiť autorom grafických

I - 3124

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

a výtvarných umeleckých diel podiel na ekonomickom úspechu ich umeleckých diel. Ďalej, ako spresňuje jej odôvodnenie č. 9 a 10, ide o ukončenie narušenia hospo- dárskej súťaže na trhu s umeleckými dielami, pretože platba poplatkov za právo na odmenu z ďalšieho predaja v niektorých členských štátoch môže viesť k presunu pre- dajov umeleckých diel do členských štátov, kde sa toto právo neuplatňuje.

28 Prvý cieľ zabezpečuje určitú úroveň odmeňovania umelcov. Z tohto dôvodu sa právo na odmenu z ďalšieho predaja v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2001/84 definuje ako nescudziteľné právo, ktorého sa nemožno vopred vzdať.

29 Pritom sa nezdá, že uskutočnenie tohto prvého cieľa by bolo nejakým spôsobom ohrozené tým, že právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti umelca prechádza len na niektoré subjekty s vylúčením ostatných subjektov, pretože prechod tohto práva má v porovnaní s týmto cieľom vedľajší charakter.

33 Z vyššie uvedeného vyplýva, že z hľadiska cieľov sledovaných smernicou 2001/84 sú členské štáty oprávnené uskutočniť vlastnú legislatívnu voľbu na určenie kategórie osôb, v prospech ktorých sa môže stanoviť právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti autora umeleckého diela.

34 Nič zo smernice 2001/84 neumožňuje domnievať sa, že úmyslom zákonodarcu Únie bolo vylúčiť aplikáciu pravidiel upravujúcich koordináciu jednotlivých vnútroštát- nych právnych predpisov v oblasti dedičského práva, konkrétne tých, čo patria do medzinárodného práva súkromného, ktorých úlohou je riešiť takú kolíziu právnych predpisov, aká vznikla v spore vo veci samej.

I - 3126

FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP

35 Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátny súd musí pri aplikácii vnútroštátnych usta- novení preberajúcich článok 6 ods. 1 smernice 2001/84 náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.

36 Za týchto podmienok je potrebné na prvú položenú otázku odpovedať tak, že člá- nok 6 ods. 1 smernice 2001/84 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je ustanovenie v spore vo veci samej, ktoré vyhradzuje priznanie práva na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca s vylúčením závetných dedičov. Vnútroštátny súd však pri aplikácii vnútro- štátnych ustanovení preberajúcich uvedený článok 6 ods. 1 musí náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.

39 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona- nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súd- nemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 1 smernice 2001/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. sep- tembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému ustanoveniu vnútroštát- neho práva, akým je ustanovenie v spore vo veci samej, ktoré vyhradzuje pri- znanie práva na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca s vylúčením závetných dedičov. Vnútroštátny súd však pri aplikácii vnútroštát- nych ustanovení preberajúcich uvedený článok 6 ods. 1 musí náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.

Podpisy

I - 3128