C-543/08

proti

Portugalskej republike, v zastúpení: L. Inez Fernandes, za právnej pomoci C. Botelho Moniz a P. Gouveia e Melo, advogados,

žalovanej,

* Jazyk konania: portugalčina.

I - 11245

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

Rozsudok

1 Komisia Európskych spoločenstiev svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor kon- štatoval, že Portugalská republika si tým, že si ponechala osobitné práva pre štát v EDP – Energias de Portugal (ďalej len „EDP“), vyplývajúce z privilegovaných akcií („golden shares“), ktorých majiteľom je tento štát, nesplnila povinnosti, ktoré jej vy- plývajú z článkov 56 ES a 43 ES.

I - 11246

KOMISIA/PORTUGALSKO

Právny rámec

Vnútroštátna právna úprava

„Žiaden subjekt, fyzická alebo právnická osoba nemôžu v rámci operácií, ktoré stano- vuje tento zákonný dekrét, nadobudnúť akcie, ktoré predstavujú podiel na základnom imaní PPE väčší ako 5 % a na tento podiel sa znížia ponuky na nadobudnutia, ktoré presahujú túto hranicu.“

4 Podľa článku 384 ods. 2 portugalského zákonníka o obchodných spoločnostiach (ďa- lej len „ZOS“) stanovy týchto obchodných spoločností môžu:

„a) stanoviť, že takémuto množstvu akcií zodpovedá iba jeden hlas, keď sa zohľadnia všetky akcie vydané spoločnosťou a keď na každých 1 000 eur základného imania pripadá aspoň jeden hlas;

b) stanoviť, že hlasy, ktoré presahujú takýto počet, sa nezohľadnia, ak ich vykonáva jediný akcionár vo svojom vlastnom mene alebo tiež ako zástupca iného akcionára.“

I - 11248

KOMISIA/PORTUGALSKO

I - 11249

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

článku 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/88 z 24. mája 1988, nižšie uvedené rozhodnutia valného zhromaždenia sa považujú za prijaté len, ak štát hlasuje za tieto rozhodnutia:

a) zmena stanov a zvýšenie základného imania, zlúčenie, splynutie alebo zrušenie spoločnosti;

b) rozhodnutia o uzavretí zmlúv skupiny o spolupráci alebo podriadenosti;

c) rozhodnutia o zrušení alebo obmedzení prednostných práv akcionárov na upísa- nie akcií v prípade zvýšenia základného imania.“

3. Právo, ktoré priznáva štátu predchádzajúci odsek prevládne nad podobnými prá- vami, ktoré priznáva minoritným akcionárom článok 392 [ZOS].“

10 Článok 10 zákonného dekrétu č. 218-A/2004 z 25. októbra 2004, ktorým sa schva- ľuje piata fáza privatizácie základného imania EDP – Electricidade de Portugal S. A. (Diário da República I, séria A, č. 251 z 25. októbra 2004), a článok 6 zákonného dekrétu č. 209-A/2005 z 2. decembra 2005, ktorým sa schvaľuje šiesta fáza privati- zácie základného imania EDP – Electricidade de Portugal S. A. (Diário da República I, séria A, č. 231 z 2. decembra 2005), zachovali výslovne účinnosť osobitných práv portugalského štátu.

I - 11251

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

Stanovy EDP

11 Článok 4 ods. 4 stanov EDP stanovuje:

13 Článok 17 ods. 2 týchto stanov znie takto:

„Schválenie strategického plánu spoločnosti a uskutočnenie spoločnosťou alebo spo- ločnosťami, ktoré ovláda EDP, ďalej uvedených operácií musí získať kladné stanovisko dozornej rady:

a) nadobudnutie a scudzenie vecí, práv alebo obchodných podielov významnej hos- podárskej hodnoty;

b) využitie financovania vo významnom rozsahu;

c) otvorenie alebo zrušenie podniku alebo významnej časti podniku alebo význam- né rozšírenie alebo zúženie činnosti;

d) ďalšie veci alebo operácie významnej hospodárskej hodnoty alebo s dôležitým strategickým významom;

14 Od začiatku 90. rokov bol portugalský sektor elektrickej energie predmetom široké- ho procesu reštrukturalizácie. V tomto rámci EDP, ktorý bol založený v roku 1976 ako verejnoprávny podnik na základe zákonného dekrétu č. 502/76 z 30. júna 1976 (Diário da República I, séria A, č. 151 z 30. júna 1976), bol v roku 1991 zmenený na akciovú spoločnosť. Následne Portugalsko pristúpilo k privatizácií tohto podniku na základe postupu, ktorý bol uskutočnený vo viacerých fázach. V súčasnosti podľa Portugalskej republiky štát vlastní 25,73 % základného imania EDP prostredníctvom Parpública – Participações Públicas SGPS SA a Caixa Geral de Depósitos SA.

15 EDP je hlavným koncesionárom distribúcie elektrickej energie v Portugalsku, činnos- ti predaja na poslednom stupni a prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti EDP Gás SA je tiež činná v segmente činnosti distribúcie a dodávky zemného plynu v ob- lasti Grand Porto.

I - 11254

KOMISIA/PORTUGALSKO

16 Dňa 18. októbra 2006 zaslala Komisia Portugalskej republike výzvu, v ktorej jej vytkla nesplnenie povinností vyplývajúcich z článkov 43 ES a 56 ES z dôvodu, že štát a iní verejní akcionári vlastnia privilegované akcie, s ktorými sú spojené osobitné práva na základnom imaní EDP, najmä právo veta voči niektorým rozhodnutiam valného zhromaždenia akcionárov tejto spoločnosti a právo vymenovať člena riadiaceho or- gánu v prípade, že štát hlasoval proti víťaznému návrhu pri voľbe členov riadiaceho orgánu, ako aj vyňatie štátu spod pôsobnosti 5% hranice hlasov, ktorá je stanovená v prípade vydania hlasov.

17 Keďže Komisia sa domnievala, že odpoveď Portugalskej republiky z 18. decembra 2006 je nedostatočná, vydala 29. júla 2007 odôvodnené stanovisko, v ktorom zopa- kovala text výzvy a vyzvala tento členský štát, aby prijal opatrenia potrebné na do- siahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska.

Posúdenie Súdnym dvorom

20 V tomto ohľade treba hneď na úvod pripomenúť, že účastník konania nemôže meniť v priebehu konania jeho samotný predmet a že dôvodnosť žaloby sa musí skúmať výhradne z hľadiska návrhov obsiahnutých v návrhu na začatie konania (pozri naj- mä rozsudky z 25. septembra 1979, Komisia/Francúzsko, 232/78, Zb. s. 2729, bod 3; zo 6. apríla 2000, Komisia/Francúzsko, C-256/98, Zb. s. I-2487, bod 31, a zo 4. mája 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-508/03, Zb. s. I-3969, bod 61).

I - 11256

KOMISIA/PORTUGALSKO

21 Ďalej na základe článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je Komisia povinná v každej žalobe podanej podľa článku 258 ZFEÚ uviesť presné výhrady, ku ktorým sa má Súdny dvor vyjadriť, ako aj, aspoň zhrnujúco, právne a skutkové okolnosti, na ktorých sú tieto výhrady založené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1992, Komisia/Dán- sko, C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17; Komisia/Spojené kráľovstvo, už citovaný, bod 62, a z 3. júna 2010, Komisia/Španielsko, C-487/08, Zb. s. I-4843, bod 71).

22 V prejednávanej veci treba skonštatovať, že Komisia v návrhoch uvedených v žalobe jasne uviedla, že Portugalskej republike vytýkala skutočnosť, že ako štát a prostred- níctvom iných verejnoprávnych akcionárov vlastní privilegované akcie, s ktorými sa spájajú osobitné práva na základnom imaní EDP, to znamená právo veta voči konkrét- nym rozhodnutiam spoločnosti, právo vymenovať člena riadiaceho orgánu, keď štát hlasuje proti víťaznému návrhu pri voľbe členov riadiaceho orgánu, ako aj výnimku 5 % hranice hlasov, ktorá je stanovená v prípade vydania hlasov. Tým, že sa dovoláva tiež povinnosti členských štátov, ktoré vyplývajú z článkov 43 ES a 56 ES, ktoré si ne- splnila Portugalská republika, Komisia takto vymedzila dostatočne presne predmet sporu.

O existencii obmedzení

Argumentácia účastníkov konania

25 Komisia po prvé tvrdí, že vytvorenie privilegovaných akcií na základnom imaní EDP nevyplýva z bežného uplatnenia práva obchodných spoločností, a predstavuje teda štátne opatrenie patriace do pôsobnosti článku 56 a článku 43 ods. 1 ES.

26 Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že osobitné práva spájajúce sa s takýmito akciami sa musia považovať za akty vykonané pri výkone verejnej moci a nie za akty súkrom-

I - 11258

KOMISIA/PORTUGALSKO

I - 11259

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

29 Vzhľadom na právo štátu vymenovať člena riadiaceho orgánu sa Komisia domnieva, že je tiež obmedzením v rozpore s článkami 56 ES a 43 ES v rozsahu, v akom predsta- vuje prekážku priamemu investovaniu, pretože toto, že osobitné právo je odchýlkou od všeobecnej úpravy obchodných spoločností, keďže je stanovené vnútroštátnym zákonným opatrením iba v prospech verejných akcionárov. Komisia odmieta tvrdenie Portugalskej republiky, podľa ktorého na základe aktualizovaného výkladu ZOS právo štátu vymenovať člena riadiaceho orgánu by v každom prípade nemalo byť chápané ako také, alebo malo by byť chápané ako právo vymenovať člena všeobecnej a dozor- nej rady (ďalej len „VDR“), a teda osobu vykonávajúcu dozor. Pokiaľ ide o uvedené tvrdenie, Komisia poukazuje na článok 17 ods. 2 stanov EDP, podľa ktorých význam- né strategické rozhodnutia a zmeny týchto stanov v každom prípade podliehajú pred- bežnému súhlasnému stanovisku VDR.

30 So zreteľom na obmedzenie počtu hlasov, ktorými disponujú riadni akcionári vo výš- ke 5 % základného imania EDP, pričom toto obmedzenie nie je uplatniteľné na pri- vilegované akcie, ktoré vlastní Portugalsko, sa Komisia domnieva, že takáto právna úprava obmedzuje možnosť účinnej účasti na riadení podniku alebo jeho kontrole a môže odradiť investorov z iných členských štátov od nadobúdania účasti v dotknu- tých podnikoch.

31 Portugalská republika popiera uvádzané nesplnenie povinnosti v celom rozsahu, pri- čom najmä tvrdí, že predmetné vnútroštátne ustanovenia nepatria do pôsobnosti článkov 43 ES a 56 ES, keďže ani nemajú za cieľ a ani nie je ich účinkom byť priamou a podstatnou prekážkou vstupu priamych investorov alebo portfóliových investorov do základného imania EDP. Osobitné práva, ktoré požíva Portugalsko, nepodmieňujú ani priamo, ani podstatne prístup k investovaniu do tejto spoločnosti, a ich účinkom teda nie je odradiť ani portfóliové investovanie, ani priame investovanie investormi

I - 11261

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

štruktúra EDP a ktoré z tohto dôvodu ohrozujú uvedenú bezpečnosť. Toto právo teda nezbavuje akcionárov právomoci prijať strategické rozhodnutia o riadení.

35 Vzhľadom na právo štátu vymenovať člena riadiaceho orgánu Portugalská republika zdôrazňuje skutočnosť, že v nadväznosti na novelizáciu ZOS v roku 2006 toto právo musí byť chápané ako možnosť vymenovať člena VDR a nie člena riadiaceho orgánu, ako sa to nesprávne domnieva Komisia. V skutočnosti, keď jediný zástupca a jediný hlas v kolegiálnom dozornom orgáne, akým je VDR, je pridelený štátu, tento štát nemá rozhodujúci vplyv v riadiacom orgáne EDP, čiže neobmedzuje účinnú účasť ďalších akcionárov na riadení alebo kontrole tejto spoločnosti. V každom prípade podľa tohto členského štátu toto právo nemôže mať akýkoľvek dosah na záujem národných podni- kov alebo podnikov usadených v iných členských štátoch na nadobudnutí finančných alebo kvalifikovaných účastí na základnom imaní EDP.

36 Ako odpoveď na tvrdenia uvedené vo vyjadrení Portugalskej republiky Komisia s od- kazom na rozsudok z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko (C-463/00, Zb. s. I-4581), tvrdí, že nie je nutné použiť judikatúru, ktorú predstavuje už citovaný rozsudok Keck a Mithouard.

37 Portugalská republika sa vo svojej duplike ďalej domnieva, že predmetné vnútroštát- ne ustanovenia v tejto žalobe musia byť skúmané výlučne vzhľadom na článok 43 ES a nie vzhľadom na článok 56 ES. S odkazom na rozsudok z 26. marca 2009, Komisia/ Taliansko (C-326/07, Zb. s. I-2291), sa domnieva, že osobitné práva, ktoré požíva štát, sa môžu dotýkať len akcionárov, ktorí nakladajú s časťou základného imania EDP, kto- rý im zveruje určitý vplyv na riadení spoločnosti. Aj za predpokladu, že predmetné ustanovenia môžu mať obmedzujúci účinok na voľný pohyb kapitálu, čo tento členský

39 Komisia sa domnieva, že vytýkané nesplnenie povinnosti sa musí skúmať so zreteľom tak na článok 56 ES, ktorý upravuje voľný pohyb kapitálu, ako aj článok 43 ES, ktorý sa týka slobody usadiť sa. Naopak Portugalská republika sa domnieva, že predmetné vnútroštátne ustanovenia v tejto žalobe musia byť skúmané výlučne vzhľadom na člá- nok 43 ES a nie vzhľadom na článok 56 ES.

I - 11263

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

40 Pokiaľ ide o otázku, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje jedna alebo druhá z týchto slobôd, z ustálenej judikatúry vyplýva, že je potrebné zohľadniť predmet da­ nej právnej úpravy (pozri najmä rozsudky z 24. mája 2007, Holböck, C-157/05, Zb. s. I-4051, bod 22, a Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 33).

41 Vecná pôsobnosť ustanovení článku 43 ES, ktorý sa týka slobody usadiť sa, sa vzťahu- je na vnútroštátne ustanovenia uplatňujúce sa na vlastníctvo majetkovej účasti štát- neho príslušníka členského štátu na základnom imaní spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá mu umožňuje vykonávať určitý vplyv na rozhodnutia tejto spo- ločnosti a rozhodovať o jej činnosti (pozri najmä rozsudky z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, bod 22, a Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 34).

42 Ustanovenia článku 56 ES, ktoré sa týkajú voľného pohybu kapitálu, sa vzťahujú najmä na priame investície, ktorými sú investície všetkého druhu vykonané fyzickými alebo právnickými osobami a ktoré slúžia na vytvorenie alebo udržanie trvalých a priamych prepojení medzi osobou poskytujúcou kapitál a spoločnosťou, ktorej sa kapitál po- skytuje, na účely vykonávania jej hospodárskej činnosti. Tento cieľ predpokladá, že akcie vlastnené akcionárom mu umožnia účinne sa zúčastniť na riadení tejto spoloč- nosti alebo jej kontrole (pozri najmä rozsudky z 23. októbra 2007, Komisia/Nemecko, C-112/05, Zb. s. I-8995, bod 18 a citovanú judikatúru, ako aj Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 35).

46 Pri absencii definície pojmu „pohyb kapitálu“ v Zmluve ES v zmysle článku 56 ods. 1 ES Súdny dvor uznal indikatívnu hodnotu nomenklatúry pohybu kapitálu uve- denej v prílohe I k smernici Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 Zmluvy [ES, článok zrušený Amsterdamskou zmluvou] (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10). Preto Súdny dvor rozhodol, že pohyb kapitálu v zmysle článku 56 ods. 1 ES tvoria predovšetkým „priame“ investície, to znamená investície vo forme účasti v podniku prostredníctvom vlastníctva akcií, ktoré dávajú možnosť efektívne sa zúčastňovať na jeho riadení a kontrole, ako aj „portfóliové“ investície, teda investície vo forme nadobúdania cenných papierov na kapitálovom trhu s jedi- ným úmyslom uskutočniť finančné investície bez úmyslu získať vplyv a kontrolu nad

I - 11265

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

riadením podniku (pozri rozsudky Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 19 a citova- nú judikatúru; Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 18, ako aj Komisia/Portugalsko, už citovaný, bod 49).

47 Pokiaľ ide o tieto dve formy investícií, Súdny dvor spresnil, že ako „obmedzenia“ pod- ľa článku 56 ods. 1 ES sa majú kvalifikovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé zabrániť alebo obmedziť nadobúdanie akcií v dotknutých podnikoch, alebo ktoré sú spôsobilé odradiť investorov z iných členských štátov od investovania do ich kapitálu (pozri rozsudky zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 45; zo 4. júna 2002, Komisia/Francúzsko, C-483/99, Zb. s. I-4781, bod 40; z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, už citovaný, body 61 a 62; z 13. mája 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-98/01, Zb. s. I-4641, body 47 a 49; z 2. júna 2005, Komisia/Taliansko, C-174/04, Zb. s. I-4933, body 30 a 31; Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 20; Ko- misia/Nemecko, už citovaný, bod 19, ako aj z 8. júla 2010, Komisia/Portugalsko, už citovaný, bod 50).

52 Okrem toho je potrebné takisto konštatovať, že vytvorenie uvedených privilegova- ných akcií nevyplýva z normálneho uplatnenia práva spoločností, keďže privilegova- né akcie sú výnimkou z ustanovení ZOS a majú zostať vo vlastníctve štátu, a teda nie sú prevoditeľné.

53 Preto výnimku spod 5 % hranice hlasov v prospech štátu je nutné považovať za pripí- sateľnú štátu a v dôsledku toho patrí do pôsobnosti článku 56 ods. 1 ES.

I - 11267

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

54 Pokiaľ ide ďalej o reštriktívnu povahu vlastníctva privilegovaných akcií Portugalskom, s ktorými sa spájajú osobitné práva na základnom imaní EDP a ktorú stanovuje vnút- roštátna právna úprava a čiastočne v spojení so stanovami uvedenej spoločnosti, je potrebné konštatovať, že takéto akcie môžu odradiť prevádzkovateľov z iných člen- ských štátov od investícií do základného imania tejto spoločnosti.

55 Pokiaľ ide o právo veta, z článku 13 ods. 1 zákonného dekrétu č. 141/2000 vyplýva, že schválenie významného počtu dôležitých rozhodnutí, ktoré sa týkajú EDP, sa viaže na súhlas portugalského štátu. V tejto súvislosti je dôležité upresniť, že jeho súhlasný hlas sa vyžaduje pre každé rozhodnutie, ktorým sa menia stanovy EDP, takže jeho vplyv na túto spoločnosť možno znížiť len s jeho súhlasom.

58 So zreteľom na obmedzenie na 5 % hranicu výkonu hlasovacieho práva spájajúceho sa s riadnymi akciami každým akcionárom, ktorý ich vlastní, s výnimkou Portugalska, na ktoré sa nevzťahuje toto obmedzenie, je nutné skonštatovať, že hlasovacie práva, ktoré sa spájajú s akciami, sú jedným z hlavných nástrojov akcionára, ktorý zabezpe- čuje aktívnu účasť na riadení podniku a jeho kontrole. Preto každé opatrenie, ktoré smeruje k zabráneniu výkonu tohto práva alebo viazanie jeho výkonu, môže odradiť investorov iných členských štátov od nadobudnutia účasti v dotknutých podnikoch a je obmedzením slobodného pohybu kapitálu (rozsudok zo 14. februára 2008, Komi- sia/Španielsko, C-274/06, bod 24). Okrem toho maximálny počet hlasov je nástrojom, ktorý môže obmedziť možnosť priamych investorov od účasti v spoločnosti s cieľom vytvoriť alebo zachovať trvalé a priame hospodárske väzby s uvedenou spoločnosťou, ktoré umožnia účinnú účasť na jej riadení alebo kontrole, a teda obmedzujú záujem na získaní účasti na základnom imaní spoločnosti (rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 54).

59 Pokiaľ ide o právo vymenovať člena riadiaceho orgánu, Portugalská republika najskôr tvrdí, že na základe aktualizovaného výkladu ZOS uvedené právo, ktoré zakotvuje článok 15 ods. 1 RZP a článok 13 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 141/2000, sa musí chápať ako možnosť vymenovať člena VDR, čiže osobu, ktorá vykonáva dozor. Komi- sia s týmto výkladom nesúhlasí.

60 Argumentáciu Portugalskej republiky nemožno prijať. Aj za predpokladu, že „aktuali- zovaný“ výklad je správny, tento členský štát nepreukázal uvedený výklad, ktorý spo- chybňuje Komisia. Na jednej strane totiž výklad nemá žiadnu oporu v znení textov

61 Okrem toho skutočnosť, že VDR nie je riadiacim, ale kontrolným orgánom, nemôže spochybniť postavenie a vplyv dotknutých verejných subjektov. Portugalská právna úprava obchodných spoločností totiž zveruje dozornej rade úlohu kontrolovať riade- nie spoločnosti a priznáva tomuto orgánu na účely splnenia svojej úlohy dôležité prá- vomoci. Navyše ako pripomína Komisia, na základe článku 17 ods. 2 stanov EDP je súhlas VDR nevyhnutný na niektoré činnosti, ku ktorým patria okrem nadobudnutia a scudzenia vecí, práv alebo obchodných podielov významnej hospodárskej hodnoty, najmä založenie alebo zrušenie podniku alebo významnej časti podniku, zriadenie alebo zrušenie strategických partnerstiev alebo iných foriem trvalej spolupráce, zlú- čenie, splynutie alebo premena obchodnej spoločnosti, zmena stanov spoločnosti, vrátane zmeny sídla, alebo zvýšenia základného imania (pozri v tomto zmysle rozsu- dok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 65).

62 Na základe toho treba skonštatovať, že právo vymenovať člena riadiaceho orgánu je obmedzením voľného pohybu kapitálu, pokiaľ je osobitné právo odchýlkou od vše- obecnej úpravy obchodných spoločností stanovené vnútroštátnym zákonným opat- rením iba v prospech verejných subjektov (pozri rozsudok Komisia/Nemecko, už ci-

I - 11270

KOMISIA/PORTUGALSKO

tovaný, bod 61). Ak je aj pravda, že táto možnosť môže byť priznaná zákonom ako právo kvalifikovanej menšiny, je nutné skonštatovať, že v tomto prípade musí byť prí- stupná všetkým akcionárom a nesmie byť vyhradená výlučne pre štát.

63 Obmedzením možnosti ostatných akcionárov iných ako Portugalsko účastniť sa na spoločnosti s cieľom vytvoriť alebo udržať s ňou trvalé a priame hospodárske prepoje- nia a umožniť účinnú účasť na jej riadení alebo na jej kontrole, môže právo vymenovať člena riadiaceho orgánu, tak ako to zakotvuje článok 15 ods.1 RZP a článok 13 ods. 2 a 3 zákonného dekrétu č. 141/2000, odradiť priamych investorov z iných členských štátov od investovania do kapitálu tejto spoločnosti.

68 Hoci je v predmetnom prípade pravda, že predmetné vnútroštátne ustanovenia sú bez rozdielu uplatniteľné tak na rezidentov, ako aj na nerezidentov, je potrebné kon- štatovať, že ovplyvňujú situáciu nadobúdateľa akcií ako takú, a sú teda spôsobilé od- radiť investorov z iných členských štátov vykonať takéto investície, a preto podmieňo- vať prístup na trh (pozri rozsudky z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 61 a citovanú judikatúru, ako aj z 8. júla 2010, Komisia/Portugalsko, už citovaný, bod 67).

69 Ďalej konštatovanie, podľa ktorého uvedené vnútroštátne ustanovenia sú obmedze- ním voľného pohybu kapitálu, nemožno spochybniť tvrdením Portugalskej republiky, ktoré spočíva v tvrdení, že napadnuté osobitné práva nemajú nijaký vplyv na priame investície ani na portfóliové investície v EDP, keďže akcie poslednej uvedenej spoloč- nosti patria medzi akcie, ktoré sú najpredávanejšie na Lisabonskej burze, pričom ich veľký počet sa nachádza v rukách zahraničných investorov.

I - 11272

KOMISIA/PORTUGALSKO

70 Je nutné konštatovať, ako bolo uvedené v bodoch 56 a 58 tohto rozsudku, že keďže na- padnuté vnútroštátne ustanovenia vytvárajú nástroje, ktoré môžu obmedziť možnosť investorov zúčastniť sa na základnom imaní EDP s cieľom vytvoriť alebo zachovať trvalé a priame hospodárske vzťahy s touto spoločnosťou, ktoré im umožnia účinnú účasť na riadení alebo kontrole tejto spoločnosti, znižujú záujem na získaní účasti na tomto základnom imaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 54).

71 Na toto zistenie nemá vplyv skutočnosť, že v zložení akcionárov EDP je určitý počet priamych investorov. Táto okolnosť totiž nie je spôsobilá vyvrátiť, že z dôvodu na- padnutých vnútroštátnych ustanovení mohli byť potenciálni alebo skutoční priami investori z iných členských štátov odradení od nadobudnutia účasti na základnom imaní tejto spoločnosti s cieľom sa na nej zúčastniť a vytvoriť alebo zachovať s ňou trvalé a priame hospodárske prepojenia, ktoré umožňujú účinnú účasť na jej riadení alebo kontrole, pričom však mali právo na to, aby sa na nich uplatnila zásada voľného pohybu kapitálu a ochrana, ktorú táto zásada poskytuje v ich prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 55).

74 Pokiaľ ide o nevyhnutnosť zaručiť energetickú bezpečnosť Portugalskej republiky, Komisia zdôrazňuje, že takáto bezpečnosť nezapadá do rámca verejnej bezpečnosti v zmysle Zmluvy, ako tvrdí tento členský štát. V tejto súvislosti sa Komisia domnie- va, že, v rozpore s tým čo vyžaduje judikatúra a najmä body 71 a 72 už citovaného rozsudku z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, uvedený štát nepreukázal existenciu „reálne a dostatočne závažného ohrozenia základného záujmu spoločnosti“, ktoré by mohlo odôvodniť predmetné práva motívmi bezpečnosti a verejného poriadku.

75 Komisia sa domnieva, že Portugalská republika by mohla reagovať na každú reálnu hrozbu ohrozujúcu energetickú bezpečnosť na základe svojho regulačného systému, ktorý patrí do pôsobnosti správneho práva, a nie prostredníctvom udelených oso- bitných práv na základnom imaní EDP, ktoré sú spojené s privilegovanými akciami, a teda bez obmedzenia voľného pohybu kapitálu a práva usadiť sa.

I - 11274

KOMISIA/PORTUGALSKO

76 Komisia tiež nesúhlasí s tým, že činnosti EDP patria do oblasti verejných služieb. Do- mnieva sa, že dodávanie elektrickej energie a plynu sú službami vo všeobecnom zá- ujme, ale nie sú verejnou službou. Pokiaľ ide o takéto služby vo všeobecnom záujme, štát je zodpovedný za zaručenie, to znamená, že tieto služby môžu dodávať súkromné organizácie. Pokiaľ ide o činnosti EDP, to znamená distribúcia a predaj na poslednom stupni, tieto sú pokryté zodpovednosťou štátu, ktorého zásadným nástrojom je zaru- čenie riadneho fungovania jeho regulačného systému dodávok energií a nie získanie osobitných účastí štátu v dotknutých spoločnostiach.

80 Okrem toho Portugalská republika upresňuje, že keďže za súčasného stavu právo Únie neobsahuje pravidlá a opatrenia zaručujúce v dostatočnej miere bezpečnosť dodávok energie členských štátov, zostala jej právomoc, ako aj zodpovedajúca povinnosť, ktorú jej ukladá tak vnútroštátne právo, ako aj právo Únie, prijať primerané vnútroštátne opatrenia na zaručenie ochrany tohto záujmu, ktorý je základným záujmom spoloč- nosti pri súčasnom dodržaní pravidiel Zmluvy, tak ako to vyplýva z už citovaného rozsudku Campus Oil a i.

81 Ďalej Portugalská republika tvrdí, že tieto osobitné práva sú primeranými nástrojmi ochrany bezpečnosti energetického sektora v Portugalsku, ktoré dodržiavajú zása- du proporcionality, keďže neexistujú iné menej obmedzujúce prostriedky, ktoré by umožňovali brániť sa prijatiu rozhodnutí riadiacich orgánov spoločností takých, akou je EDP, ktoré by mohli ovplyvniť pravidelnosť, bezpečnosť a kontinuitu dodávok ener- gií.

82 Okrem toho podľa Portugalskej republiky predmetné vnútroštátne ustanovenia sú nevyhnutné na to, aby sa umožnilo EDP zabezpečiť úlohy služieb všeobecného hos- podárskeho záujmu, ktoré im zveril štát na základe článku 86 ods. 2 ES. Ak by sa pri- pustilo, že tieto ustanovenia sú v rozpore s článkami 43 ES a 56 ES, potom by použitie týchto článkov bolo prekážkou pre úlohu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 86 ods. 2 ES, zverenej EDP. V každom prípade zachovanie účinnos- ti uvedených vnútroštátnych ustanovení, ktoré zverujú osobitné práva Portugalsku,

I - 11276

KOMISIA/PORTUGALSKO

nemá vplyv na obchod v Únii ani na jej záujem. Okrem toho je úlohou Komisie upres- niť záujem Únie, vzhľadom na ktorý treba posúdiť prípadný dosah na obchod, ktorý môže vyplývať z existencie práv požívaných Portugalskom v EDP; v tomto prípade však Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej vyplýva na základe článku 226 ES.

85 Je však nesporné, že požiadavky verejnej bezpečnosti musia byť najmä v prípade vý- nimky zo základnej zásady voľného pohybu kapitálu chápané striktne v tom zmysle, že ich rozsah nemôže určiť jednostranne každý členský štát bez kontroly zo strany inštitúcií Európskej únie. Z toho vyplýva, že je možné odvolávať sa na dôvody verejnej bezpečnosti len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti (pozri najmä rozsudky zo 14. marca 2000, Scientolo- gická cirkev, C-54/99, Zb. s. I-1335, bod 17, a z 8. júla 2010, Komisia/Portugalsko, už citovaný, bod 73).

89 Aj keď sa pripustí, že na základe sekundárneho práva Únie existuje povinnosť člen- ského štátu zaručiť dodávku energií na vnútroštátnom území, tak ako tvrdí Portugal- ská republika, na dodržiavanie takejto povinnosti sa nemožno odvolať preto, aby sa odôvodnilo akékoľvek opatrenie, ktoré je v zásade v rozpore so základnou slobodou.

90 Ďalej pokiaľ ide o proporcionalitu predmetných vnútroštátnych ustanovení, je po- trebné uviesť, ako správne tvrdí Komisia, že výkon osobitných práv, ktoré vyplývajú z toho, že Portugalsko má v EDP privilegované akcie, nepodlieha žiadnej špecifickej a objektívnej podmienke alebo okolnosti, a to na rozdiel od toho, čo tvrdí žalovaný členský štát.

I - 11279

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

91 Nakoniec, hoci článok 15 ods. 3 RZP stanovuje, že vytvorenie privilegovaných akcií na základnom imaní EDP poskytujúcich osobitné práva Portugalsku podlieha pod- mienke, ktorá je však mimochodom formulovaná relatívne všeobecne a nepresne a spočíva v tom, že to vyžadujú dôvody národného záujmu, je potrebné konštato- vať, že ani tento zákon, ani stanovy EDP nestanovujú kritériá, pokiaľ ide o osobit- né okolnosti, za ktorých uvedené osobitné práva možno vykonávať (pozri rozsudok z 26. marca 2009, Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 51). Rovnaké konštatovanie sa použije na odsek 1 článku 15 RZP, pretože toto ustanovenie viaže vymenovanie člena riadiaceho orgánu Portugalskom na splnenie podmienky, ktorá je formulovaná tiež dosť všeobecne a nepresne, čiže zachovanie všeobecného záujmu.

92 Takáto neistota predstavuje závažný zásah do slobody pohybu kapitálu, keďže zveru- je vnútroštátnym orgánom, pokiaľ ide o použitie takýchto práv, mieru voľnej úvahy, ktorá je tak diskrečná, že ju nemožno považovať za proporcionálnu v porovnaní so sledovanými cieľmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2009, Komisia/Ta- liansko, už citovaný, bod 52).

97 V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že Portugalská republika si tým, že si pone- chala v EDP také osobitné práva, ktoré v prejednávanej veci upravujú RZP, zákonný dekrét č. 141/2000 a stanovy tejto spoločnosti v prospech tohto štátu a iných verej- noprávnych subjektov, pričom tieto práva vyplývajú z privilegovaných akcií, ktoré vlastní štát na základnom imaní uvedenej spoločnosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 56 ES.

I - 11281

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-543/08

O nesplnení povinností, ktoré vyplývajú z článku 43 ES

98 Komisia tiež navrhuje, aby sa konštatovalo nesplnenie povinností, ktoré prináležia Portugalskej republike podľa článku 43 ES, z dôvodu, že udelenie osobitných práv tomuto štátu v spojení s privilegovanými akciami, ktoré vlastní tento štát, môže brá- niť iným akcionárom vykonávať skutočný vplyv na rozhodnutia EDP, a teda určiť jej činnosti.

99 V tejto súvislosti postačuje uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v roz- sahu, v akom predmetné vnútroštátne opatrenia spôsobujú obmedzenia slobody usa- diť sa, sú tieto obmedzenia priamym dôsledkom prekážok voľného pohybu kapitálu skúmaných v bodoch 45 až 72 tohto rozsudku, od ktorých ich nemožno oddeliť. Ke- ďže bolo zistené porušenie článku 56 ods. 1 ES, nie je nevyhnutné jednotlivo skú- mať uvedené opatrenia s ohľadom na pravidlá Zmluvy, ktoré sa vzťahujú na slobodu usadiť sa (pozri najmä rozsudky z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 86; Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 43, a z 8. júla 2010, Komisia/Portugal- sko, už citovaný, bod 80).

2. Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

I - 11283