C-214/08
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CN0214
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2008223SK.01001902.xml
30.8.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/19
Odvolanie podané 22. mája 2008: Philippe Guigard proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretej komory) z 11. marca 2008 vo veci T-301/05, Guigard/Komisia
(Vec C-214/08 P)
(2008/C 223/31)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Philippe Guigard (v zastúpení: S. Rodrigues a C. Bernard-Glanz, advokáti)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľa
—
vyhlásiť odvolanie za prípustné,
—
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 11. marca 2008 vo veci T-301/05,
—
vyhovieť návrhom na zrušenie a náhradu škody, ktoré predložil odvolateľ v rámci konania na prvom stupni,
—
zaviazal ďalšieho účastníka konania, ktorý bol žalovanou v rámci konania na prvom stupni, na náhradu všetkých trov konania týkajúcich sa žaloby o neplatnosť a odvolania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca uvádza v podstate tri dôvody na podporu svojho odvolania.
V prvom dôvode, ktorý sa skladá z dvoch častí, odvolateľ uvádza najprv, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho výkladu štvrtého dohovoru z Lomé ( 1 ) .
Omyl spočíval na jednej strane v tom, že Súd prvého stupňa usúdil, že podľa článku 313 ods. 2 písm. k) dohovoru z Lomé prináleží vnútroštátnemu zadávateľovi rozhodnúť o zamestnaní konzultantov a expertov technickej pomoci bez toho, aby zohľadnil právomoc kontroly rozpočtu a riadenia fondov, priznanú Komisii uvedeným dohovorom a povinnosť, ktorú má Komisia, a to ponúknuť vnútroštátnemu zadávateľovi technickú pomoc pri rokovaniach o zmluvách.
Na druhej strane omyl Súdu prvého stupňa spočíva v tom, že usúdil, že návrh vnútroštátneho zadávateľa Komisii s cieľom schválenia rozhodnutia o predĺžení pracovnej zmluvy odvolateľa musí obsahovať výslovný odkaz na článok 314 dohovoru z Lomé nato, aby začala plynúť lehota 30 dní uvedená v tomto ustanovení, hoci takáto požiadavka z tohto článku vôbec nevyplýva. Podľa odvolateľa Súd prvého stupňa, keby poskytol správny výklad uvedeného článku, konštatoval by nedodržanie uvedenej lehoty zo strany Komisie.
Odvolateľ v druhom dôvode tvrdí ďalej, že napadnutý rozsudok obsahuje zjavné protirečenie v odôvodnení, pretože Súd prvého stupňa rozhodol, pokiaľ ide o dôvod založený na porušení článku 317 písm. a) dohovoru z Lomé, na jednej strane, že tento dôvod je uplatňovaný neskoro a na druhej strane, že sa v podstate zhoduje s dôvodom založeným na porušení článku 313 ods. 2 písm. k) toho istého dohovoru. Podľa odvolateľa ten istý dôvod nemožno zamietnuť naraz ako neprípustný a aj ako nedôvodný.
V treťom dôvode odvolateľ napokon tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil jeho práva na obranu tým, že na jednej strane nezohľadnil všetku argumentáciu, ktorú odvolateľ predniesol na pojednávaní a na druhej strane skreslil dosah jeho žalobného dôvodu založeného na porušení zásad starostlivosti, riadnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery.
( 1 ) Štvrtý dohovor uzatvorený medzi štátmi Afriky, Karibiku a Tichého oceánu (AKT) a Európskym hospodárskym spoločenstvom, podpísaný v Lomé 15. decembra 1989 (schválený rozhodnutím Rady a Komisie 91/400/ESUO, EHS z 25. februára 1991, o uzatvorení štvrtého dohovoru AKT-EHS [ neoficiálny preklad ], Ú. v. ES L 229, s. 1), zmenený a doplnený dohodou podpísanou na ostrove Maurícius 4. novembra 1995 (Ú. v. ES L 156, s. 3).