← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·4.11.2008

C-474/08

Odmieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62008CN0474

C_2009032SK.01001301.xml

7.2.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 32/13

Žaloba podaná 4. novembra 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-474/08)

(2009/C 32/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Patakia a B. Schima, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým,

že neurčilo, že prípady odmietnutia prístupu do distribučnej alebo prepravnej siete môžu byť predložené regulačnému úradu, ktorý rozhodne záväzným rozhodnutím v lehote dvoch mesiacov v súlade s článkom 23 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES ( 1 ) ,

tým, že vyňalo určité rozhodujúce prvky pre výpočet taríf z právomoci regulačného úradu, ako ju stanovuje článok 23 ods. 2 smernice 2003/54/ES,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia po prvé tvrdí, že článok 23 ods. 5 smernice 2003/54/ES nebol prebratý do belgického práva. Relevantné ustanovenia belgického práva upravujúce organizáciu trhu s elektrinou sú totiž tak všeobecné, že neumožňujú s istotou určiť, či existuje právo podať individuálny opravný prostriedok proti rozhodnutiam o odmietnutí prístupu do distribučnej alebo prepravnej siete elektrickej energie. Tieto ustanovenia obzvlášť neurčujú žiaden presný procesný rámec a nestanovujú žiadnu lehotu na odpoveď regulačného úradu, v danom prípade Commission nationale de régulation de l'électricité (CRE).

Po druhé žalobkyňa vytýka žalovanému, že porušil článok 23 ods. 2 smernice 2003/54/ES, keďže zveril kráľovi, teda inému úradu ako CRE, právomoc stanoviť osobitné pravidlá, ktoré upravujú amortizáciu – odpisovanie a ziskové rozpätie súvisiace s investíciami v národnom a európskom záujme. Takýto postup nie je zlučiteľný s už citovaným článkom, keďže sa zdá, že regulačný úrad nemá ani v jednom z týchto dvoch prípadov žiaden vplyv na metodológie používané na účely výpočtu alebo stanovenia prepravných alebo distribučných taríf.

( 1 ) Ú. v. EÚ L 176, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-474/08 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik