C-475/08
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62008CN0475
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009032SK.01001302.xml
7.2.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 32/13
Žaloba podaná 5. novembra 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo
(Vec C-475/08)
(2009/C 32/22)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Patakia a B. Schima, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Belgické kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že
Belgické kráľovstvo si tým, že neustanovilo tak, ako to vyžaduje článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES ( 1 ) , správcov siete,
neustanovilo výlučne regulovaný prístup, ale aj dohodnutý prístup tretích osôb do siete v rozpore s článkom 18 smernice 2003/55/ES v spojení s jej článkom 25 ods. 2,
neprebralo článok 22 ods. 3 písm. d) a e) a ods. 4 smernice 2003/55/ES,
nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,
—
zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia uvádza tri dôvody na podporu svojej žaloby.
Najskôr žalovanému vytýka, že neustanovil správcov prepravných sietí, zásobníkov zemného plynu a zariadení pre skvapalnený zemný plyn, ako to ustanovujú články 7 a 11 smernice 2003/55/ES.
Ďalej žalovanému vytýka, že vytvoril stav právnej neistoty u nových účastníkov, ktorí vstupujú na trh, keďže vytvoril dojem, že dohodnutý prístup do siete je alternatívou voči regulovanému prístupu. Z článkov 18 a 25 ods. 2 smernice 2003/55/ES však jasne vyplýva, že regulovaný prístup je jedinou možnosťou prístupu tretích osôb do siete a že je jedine v právomoci regulačného úradu stanoviť alebo schváliť prinajmenšom metódy pre výpočet alebo stanovenie taríf predtým, než nadobudnú účinnosť.
Nakoniec Komisia tvrdí, že tým, že od uplatňovania smernice oslobodil nové veľké infraštruktúry pre zemný plyn, žalovaný nesprávne prebral článok 22 ods. 3 písm. d) smernice, pokiaľ ide o povinnosť uverejniť rozhodnutie, a článok 22 ods. 3 písm. e) tejto smernice, ktorý zakotvuje povinnosť porady s inými členskými štátmi alebo s inými regulačnými úradmi, ktoré sú dotknuté prípadmi vzájomného prepojenia týchto infraštruktúr. Okrem toho žalovaný neurčil vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch povinnosť oznámiť bezodkladne Komisii rozhodnutie o takejto výnimke, ako aj všetky ďalšie potrebné informácie, ktoré s tým súvisia, ako to stanovuje článok 22 ods. 4 smernice.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 176, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230.