T-62/08

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 1. júla 2010 *

Vo veci T-62/08,

ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA, so sídlom v Terni (Taliansko), v ­zastúpení: T. Salonico, G. Pellegrino, G. Pellegrino a G. Barone, advokáti,

žalobkyňa,

proti

poskytlo spoločnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37),

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júla 2009,

vyhlásil tento

2 Podľa článku 4 ods. 6 zákona č. 1643/62 boli podniky, ktoré vyrábali elektrickú ener- giu najmä pre vlastnú spotrebu (ďalej len „výrobcovia pre vlastnú spotrebu“), vylúčené z postupu znárodnenia v odvetví elektroenergetiky.

3 Spoločnosť Terni, v ktorej bol štát väčšinovým spoločníkom, v tom čase pôsobila v oblastiach výroby ocele, chemických látok a cementu. Navyše vlastnila a prevádz- kovala vodnú elektráreň, ktorej väčšina vyrobenej elektrickej energie sa používala na dodávku energie pre výrobné procesy spoločnosti.

4 Vzhľadom na strategický význam spoločnosti Terni pri dodávaní elektrickej energie štátu bola jej divízia hydroenergetiky zahrnutá do znárodnenia, napriek postaveniu tejto spoločnosti ako výrobcu pre vlastnú spotrebu.

5 Dekrétom prezidenta republiky č. 1165 z 21. augusta 1963 o prevode časti podniku určenej na činnosti uvedené v článku 1 prvom odseku zákona č. 1643/62 a prevádzko- vané spoločnosťou „Terni: Società per l’Industria e l’Elettricità“ SpA na ENEL (riadna príloha GURI č. 230 z 31. augusta 1963, s. 58, ďalej len „dekrét č. 1165/63“) Talianska republika poskytla spoločnosti Terni náhradu za prevod jej aktív tým, že jej priznala zvýhodnenú tarifu na dodávku elektrickej energie (ďalej len „tarifa pre Terni“) na ob- dobie rokov 1963 až 1992.

II - 3238

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

II - 3239

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

10 Legislatívnym dekrétom č. 79 zo 16. marca 1999 týkajúcim sa smernice 96/92/ES o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (GURI č. 75 z 31. marca 1999, s. 8, ďalej len „dekrét č. 79/99“) Talianska republika predĺžila exis- tujúce povolenia na výrobu elektriny z vodnej energie. Článok 12 ods. 7 a 8 tohto dekrétu stanovuje:

„7. Povoleniam, ktorých platnosť sa skončila alebo sa skončí pred 31. decembrom 2010, sa predlžuje platnosť do 31. decembra 2010 a držitelia týchto povolení môžu pokračovať vo svojej činnosti bez toho, aby bolo potrebné prijať akýkoľvek správny akt, pričom uvedenú skutočnosť oznámia príslušnému správnemu orgánu do 80 dní od nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu…

8. Na povolenia, ktorých platnosť sa skončí 31. decembra 2010, sa uplatnia podmien- ky skončenia platnosti uvedené v akte o udelení povolenia.“

11 V súlade s článkom 11 ods. 11 zákonného dekrétu č. 35 zo 14. marca 2005, ktorým sa stanovujú naliehavé opatrenia o akčnom pláne pre hospodársky, sociálny a územný rozvoj (GURI č. 62 zo 16. marca 2005, s. 4), zmeneného na zákon č. 80 zo 14. mája 2005 (ďalej len „zákon č. 80/05“), Talianska republika opätovne predĺžila platnosť tari- fy pre Terni do roku 2010, pričom toto opatrenie nadobudlo platnosť 1. januára 2005 (ďalej len „sporné opatrenie“). Zákon č. 80/05 spresnil, že až do roku 2010 budú bývalé spoločnosti Terni využívať rovnaké výhody, aké sa poskytovali do 31. decembra 2004 v súvislosti s dodávanými množstvami (spolu 926 GWh pre tri spoločnosti) a cenami (1,32 eurocenta/kWh). V krátkej dobe potom boli bežné povolenia na výrobu elektri- ny z vodnej energie predĺžené zákonom č. 266 z 23. decembra 2005 až do roku 2020.

16 Listom z 20. februára 2007 si Komisia vyžiadala ďalšie informácie, ktoré jej talianske orgány poskytli listami zo 16. apríla 2007, z 10. mája 2007 a zo 14. mája 2007.

17 Dňa 20. novembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie o štátnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spoločnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144 2008, s. 37, , ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

II - 3241

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

18 Odôvodnenie č. 163 napadnutého rozhodnutia stanovuje:

„Komisia dospela k záveru, že [Talianska republika] v rozpore s článkom 88 ods. 3 [ES] nezákonne zaviedl[a] ustanovenie článku 11 ods. 11 [zákonného dekrétu 35]/2005, zmeneného na zákon [č. 80/05], ktorým sa stanovuje zmena a predĺženie zvýhodne- nej tarify za elektrickú energiu, uplatniteľnej na tri [bývalé] spoločnosti [Terni] až do roku 2010. Komisia zastáva názor, že takéto opatrenie, ktoré predstavuje čistú pomoc na prevádzku podnikov, nie je oprávnené na žiadnu výnimku podľa Zmluvy o ES, a je preto nezlučiteľné so spoločným trhom. Časti uvedeného opatrenia, ktoré ešte neboli poskytnuté alebo zaplatené, sa preto nesmú realizovať. Pomoc, ktorá sa už zaplatila, sa musí vrátiť. Sumy, na ktoré by boli príjemcovia oprávnení v rokoch 2005, 2006 a 2007 podľa zákona č. 9/91, sa môžu odpočítať od celkovej sumy, ktorá sa má vrátiť.“

Článok 2

1. [Talianska republika] vyžiada od príjemcov vrátenie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1.

…“

Konanie a návrhy účastníkov konania

20 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 6. februára 2008 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

21 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

— stanovuje, že Talianska republika vykonala štátnu pomoc v prospech žalobkyne, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES,

— stanovuje, že žalobkyňa, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche majú po- moc vrátiť, a preto

— ukladá Talianskej republike povinnosť požadovať bezodkladne vrátenie pomoci spolu s úrokmi,

alebo subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej Talianskej republike ukladá povinnosť bezodkladne požadovať vrátenie pomoci spolu s úrokmi, keďže toto vrátenie porušuje všeobecnú zásadu legitímnej dôvery.

II - 3244

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 87 ods. 1 ES

Tvrdenia účastníkov konania

24 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne označila sporné opatrenie za štátnu pomoc a v dôsledku toho sa domnievala, že uvedené opatrenie jej malo byť oznámené.

25 Uvádza, že kompenzačné opatrenia poskytnuté štátmi ako náhrada škody spôsobenej podnikom, najmä v prípade vyvlastnenia, sa zvyčajne nepovažujú za štátnu pomoc, čo Komisia sama uznala v odôvodnení č. 70 napadnutého rozhodnutia.

26 V prejednávanej veci výnimočné vyvlastnenie spoločnosti Terni v roku 1962 dosta- lo žalobkyňu do zjavne nevýhodného konkurenčného postavenia v porovnaní s jej konkurentmi, čo viedlo zákonodarcu k tomu, aby ako náhradu za túto vážnu diskri- mináciu vytvoril pre spoločnosť Terni úplne odlišné kompenzačné „kritérium“ ako to, ktoré sa poskytuje v podobe jednorázovej finančnej náhrady iným vyvlastneným podnikom, a aby sa tak „nenarušila interná rovnováha tejto spoločnosti“, ktorá podľa zákona pôvodne nemala byť zoštátnená.

29 Takto definovaná náhrada bola výsledkom troch faktorov: množstva elektrickej ener- gie, jej ceny a dĺžky trvania zvýhodneného režimu. Len prvý z týchto faktorov bol stanovený definitívnym spôsobom v závislosti od spotreby spoločnosti Terni v roku 1961 spolu s plánmi zvýšenia spotreby s ohľadom na už realizované investície, ktoré však v roku 1962 ešte neboli dokončené. Cena nebola stanovená uvedením presnej sumy, ale spôsobom, akým sa vypočíta, keďže iba cenová flexibilita umožňovala za- chovať logiku použitú na poskytnutie náhrady. Dĺžka platnosti bola údajne stanovená na 30 rokov nie preto, že táto dĺžka platnosti umožňovala nahradiť cenu vyvlastne- ného majetku, ale preto, že táto dĺžka platnosti bola, v súlade s kritériom porovnania s nevyvlastnenými výrobcami pre vlastnú spotrebu, v rovnakej dĺžke ako platnosť po- volení na výrobu elektriny z vodnej energie, čo uznáva aj Komisia v odôvodneniach č. 18 a 77 napadnutého rozhodnutia.

30 Cieľom bolo v maximálnom možnom rozsahu obnoviť hospodárske podmienky, pri- čom rovnováha, v ktorej sa spoločnosť Terni nachádzala pred vyvlastnením, by sa zachovala podľa talianskych ústavných zásad, konkrétne podľa zákazu diskriminácie a zásady, že za vyvlastnenie je potrebné poskytnúť „ozajstnú“, „náležitú a primeranú“

II - 3247

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

náhradu, ako aj podľa zásad práva Spoločenstva chrániacich voľnú hospodársku súťaž podľa článku 4 ods. 1 ES.

31 Tento pôvodný kompenzačný mechanizmus bol údajne aj v súlade so zásadami sta- novenými v článku 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

35 Navyše zdôrazňuje, že Komisia vo svojom rozhodnutí zo 6. augusta 1991 uviedla, že „nevznesie námietky“ voči uplatňovaniu zákona č. 9/91. Okrem toho po tom, ako si od Talianskej republiky vyžiadala osobitné informácie „vzťahujúce sa na pomoc považovanú za poskytnutú spoločnosti Ilva [ako v prípade spoločnosti Terni] pros- tredníctvom nižšej tarify za elektrickú energiu“ a prijala odpovede vysvetľujúce pravú kompenzačnú povahu zvýhodnenej tarify, nezačala žiadne konanie v uvedenej veci. Podľa žalobkyne z uvedeného vyplýva, že Komisia súhlasila so záverom, že toto predĺ- ženie bolo právnym pokračovaním v kompenzačnom opatrení priznanom spoločnos- ti Terni zákonom č. 1643/62 a dekrétom č. 1165/63, a že z tohto dôvodu sa na uvedený tarifný režim nevzťahovala právna úprava Spoločenstva týkajúca sa štátnej pomoci.

36 Žalobkyňa pripomína, že platnosť povolení na výrobu elektriny z vodnej energie bola článkom 12 ods. 7 dekrétu č. 79/99 opätovne predĺžená do 31. decembra 2010, ale tarifa pre Terni vtedy predĺžená nebola vzhľadom na to, že zákon č. 9/91 stanovoval okrem predĺženia platnosti tejto tarify aj režim jej postupného ukončenia, ktorý sa mal začať uplatňovať od okamihu skončenia platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (t. j. na konci roka 2001) a mal sa skončiť na konci roka 2007. Na- vyše liberalizácia trhu s elektrickou energiou, ktorá bola takisto stanovená dekrétom č. 79/99, mala podľa predpokladov umožniť bývalým spoločnostiam Terni zabez- pečiť si na liberalizovanom trhu elektrickú energiu za konkurenčné ceny podobné výrobným nákladom, ktoré by vynakladali, ak by ostali vlastníčkami vyvlastnených elektrární.

38 Žalobkyňa zdôrazňuje, že toto postavenie virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu bolo časom zachované z iných dôvodov, najmä pri zavedení zložky tzv. „tepelného príplatku“ v tarife za elektrickú energiu v Taliansku, od ktorej bola spoločnosť Terni oslobodená, rovnako ako všetci výrobcovia pre vlastnú spotrebu. Okrem toho Corte suprema di cassazione (taliansky kasačný súd), ako aj Consiglio di Stato (talianska štátna rada) v rozsudkoch vydaných in tempore non suspecto a vo veciach, ktorých predmet bol úplne iný ako v prejednávanej veci, oficiálne uznali osobitnú logiku pa- ralelizmu a kritéria virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu, ktoré predstavovali základ tarify pre Terni. Tieto dva najvyššie súdy totiž potvrdili, že tarifa, ktorú má spoločnosť Terni platiť štátnemu podniku ENEL, musí byť aj po roku 1992 zložená z rovnakých prvkov ako náklady iných výrobcov pre vlastnú spotrebu. Námietka Ko- misie, podľa ktorej je tento výklad irelevantný, keďže sa netýka dekrétu č. 1165/63, ale len zákona č. 9/91, je údajne formalistická a nepravdivá, keďže závery uvedené v daných rozsudkoch sa zakladajú práve na osobitnej logike poskytnutia náhrady pri- znanej spoločnosti Terni v rámci znárodnenia, a najmä na výklade článku 4 zákona č. 1643/62 a článkov 7 a 8 dekrétu č. 1165/63.

II - 3250

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

39 Z názoru Komisie vyplývajú viaceré rozpory tak v rámci samotného napadnutého rozhodnutia, ako aj medzi týmto rozhodnutím a vyjadrením k žalobe.

II - 3251

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

ani v súlade s „podstatným posúdením“, ktoré Komisia i judikatúra Spoločenstva vy- konávajú pri použití ustanovení Zmluvy ES.

43 Žalobkyňa tvrdí, že keďže sa uznalo, že poskytnutie náhrady nespočívalo v ohodno- tení vyvlastnených aktív v aktuálnom čase, ale sa ním mala zachovať hospodárska a finančná rovnováha spoločnosti Terni s ohľadom na ceny elektrickej energie v súla- de s logikou jej prirovnania k virtuálnemu výrobcovi pre vlastnú spotrebu, nie je teda možné tvrdiť, že jedna zo stanovených premenných na dosiahnutie tohto výsledku musí ostať nezmenená, ak došlo k zmene faktora, podľa ktorého bola pôvodne sta- novená. To podľa žalobkyne znamená, že rovnako ako cena elektrickej energie dodá- vanej spoločnosti Terni (t. j. tarifa pre Terni) sledovala vývoj taríf štátneho podniku ENEL, aj dĺžka platnosti nároku na túto tarifu sa menila podľa predlžovania platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, ktorá bola stanovená do 31. decembra 2001. Jediný rozdiel bol v tom, že kým zmena ceny bola jasne a výslovne stanovená v článku 8 dekrétu č. 1165/63, keďže zmeny cien štátneho podniku ENEL boli bežnou a predpokladateľnou okolnosťou pri prijatí tejto právnej normy, zmena dĺžky jej plat- nosti výslovne stanovená nebola, keďže pred 30 rokmi nikto nemohol predvídať, že zákonodarca sa rozhodne predĺžiť platnosť povolení.

44 Komisia sa napokon dopustila ďalšieho nesprávneho posúdenia, keď tvrdila, že ak spoločnosť Terni nebola spokojná s kompenzačným opatrením, mala voči nemu na- mietať podľa článku 5 ods. 5 zákona č. 1643/62. Komisia nezohľadnila, že s ohľadom na mimoriadne osobitnú povahu a flexibilitu metódy, akou sa spoločnosti Terni po- skytuje zvýhodnená tarifa, táto spoločnosť nemohla mať žiadny dôvod spochybňovať primeranosť tejto tarify. Žalobkyňa dodáva, že uvedené ustanovenie sa v skutočnosti uplatňovalo len na prípady, v ktorých bola za vyvlastnenie poskytnutá náhrada pro- stredníctvom „zaplatenia sumy“ a nie priznaním zvýhodnenej tarify, ako v prípade spoločnosti Terni.

47 Komisia tvrdí, že zákon č. 1643/62 ani dekrét č. 1165/63 nijako nespájali dĺžku plat- nosti tarify pre Terni prostredníctvom určitého dynamického odkazu s budúcou dĺž- kou trvania povolení na výrobu elektriny z vodnej energie iných nevyvlastnených vý- robcov pre vlastnú spotrebu tak, že by stanovovali automatické predĺženie uvedenej tarify v prípade obnovenia alebo predĺženia týchto povolení. Komisia tvrdí, že hoci je možné, že taliansky zákonodarca pri stanovení dĺžky platnosti tarify pre Terni myslel na dĺžku platnosti iných povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, je nespochyb- niteľné, že zo znenia zákona č. 1643/62 vyplýva len rozhodnutie zákonodarcu poskyt- núť náhradu spoločnosti Terni (za vyvlastnenie povolenia na výrobu elektriny z vod- nej energie) nie prostredníctvom jednorázovej platby, ale poskytovaním elektriny za zníženú tarifu počas určitého stanoveného obdobia (stanoveného neskôr dekrétom č. 1165/63).

48 Komisia zdôrazňuje, že podľa talianskej judikatúry prevažuje hermeneutické krité- rium, podľa ktorého má byť zákon vykladaný podľa vlastného významu svojich slov, nad akýmkoľvek iným kritériom, ak je znenie zákona jednoznačné. Podľa tvrdenia Komisie túto zásadu zvyčajne uplatňujú aj sudcovia Spoločenstva.

II - 3253

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

49 Výkladu, ktorý podľa Komisie treba dať dekrétu č. 1165/63, údajne vôbec neprotirečia rozsudky Corte suprema di cassazione a Consiglio di Stato predložené žalobkyňou. Tieto rozsudky sa totiž nezakladali na pôvodnom znení uvedeného dekrétu, ale na právnej úprave, ktorá platila po predĺžení tarify pre Terni zákonom č. 9/91. Je zjav- né, že tieto rozsudky sa odvolávajú na ustanovenia stanovené zákonom č. 1643/62 a dekrétom č. 1165/63 len v rozsahu, v akom boli zákonom č. 9/91 predĺžené a uplat- niteľné po 31. decembri 1992. Komisia tvrdí, že tieto rozsudky popierajú argumentá- ciu žalobkyne.

II - 3254

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

52 Naopak, zo zákona č. 80/05 jasne vyplýva, že predĺženie zvýhodnených taríf, a teda aj tarify pre Terni, bolo priznané najmä s cieľom „umožniť rozvoj a reštrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov“, čo bol cieľ, ktorý výslovne potvrdili talianske orgány počas správneho konania.

53 Komisia tvrdí, že ak by dekrét č. 1165/63 stanovoval automatické predĺženie tarify pre Terni v prípade predĺženia povolení ostatných výrobcov pre vlastnú spotrebu, bolo by to v rozpore so zásadou, že náhrada poskytnutá za vyvlastnenie majetku musí byť určená s ohľadom na hodnotu tohto majetku v čase jeho vyvlastnenia (hodnota, ktorá v prípade vyvlastnenia povolenia závisí aj od zvyšnej dĺžky platnosti tohto povolenia). Ak bolo poskytnutie náhrady stanovené s ohľadom na hodnotu vyvlastneného majet- ku, nemôže byť už ex post zmenené na základe neskoršej variácie (zvýšenia alebo zní- ženia) hodnoty tohto majetku spôsobenej zmenami právnych či správnych predpisov.

54 Zvolený spôsob náhrady poskytnutej spoločnosti Terni neznamená neobmedzený či trvalý nárok na zachovanie tejto zvýhodnenej tarify a Komisia tvrdí, že nepochopila, v akom rozsahu judikatúra ESĽP potvrdzovala výklad navrhovaný žalobkyňou.

Posúdenie Všeobecného súdu

58 V tomto prípade žalobkyňa tvrdí, že sporné opatrenie nie je možné považovať za štát- nu pomoc vzhľadom na to, že podmienka poskytnutia výhody príjemcom pomoci nebola splnená, keďže uvedené opatrenie má len kompenzačný charakter.

59 Je nesporné, že niektoré formy náhrad poskytnutých podnikom nepredstavujú pomoc.

II - 3256

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

60 Súdny dvor v rozsudku z 27. septembra 1988, Asteris a i. (106/87 až 120/87, Zb. s. 5515, body 23 a 24), spresnil, že verejné pomoci, ktoré sú opatreniami verejného orgánu zvýhodňujúceho niektoré podniky alebo výrobky, majú úplne inú právnu po- vahu ako náhrada škody, ktorú sú vnútroštátne orgány povinné prípadne zaplatiť jed- notlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, pričom uvedená náhrada škody nepredstavuje pomoc v zmysle článkov 87 ES a 88 ES.

61 Súdny dvor takisto uviedol, že verejné dotácie, ktoré sa poskytnú podnikom výslov- ne povereným záväzkami služieb vo verejnom záujme s cieľom kompenzovať vý- davky vynaložené pri realizácii týchto záväzkov, ak tieto dotácie vyhovujú určitým podmienkam, nepatria do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvo­­­ ra z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 94).

Tieto dodávky sa budú poskytovať do 31. decembra 1992 v odberných miestach v di- víziách spoločnosti Terni, ktoré stanoví spoločná dohoda zmluvných strán.“

65 Toto množstvo elektrickej energie musí byť poskytnuté v zvýhodnenej tarife stanove- nej v článku 7 dekrétu č. 1165/63 takto:

„Na dodávku 1 025 000 000 kWh… ročne bude cena za kWh stanovená podľa prie- mernej ceny v rokoch 1959 až 1961 za vnútropodnikovú dodávku od divízie hydroe- nergetiky Terni… divíziám tejto spoločnosti pôsobiacim v iných odvetviach.

Na množstvo odobratej energie presahujúcej 1 025 000 000 kWh… ročne spotrebo- vané spoločnosťou Terni až do prekročenia odberu o 595 000 000 kWh… ročne bude cena uvedená v predchádzajúcom odseku zvýšená o 0,45 [talianskej] líry za kWh.“

II - 3258

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

II - 3259

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

70 V súlade s pôvodnou logikou poskytnutia náhrady teda talianske orgány predĺžili plat- nosť tarify pre Terni v súvislosti s predĺžením platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, pričom toto predĺženie bolo nutným aktom na vykonanie opatrenia na poskytnutie náhrady a nebolo ho možné oddeliť.

71 Túto argumentáciu nemožno prijať.

72 Po prvé treba zdôrazniť, že tento spor patrí do celkového kontextu znárodnenia v od- vetví elektroenergetiky v Taliansku založeného na článku 43 talianskej ústavy, ktoré- ho normatívny vykonávací nástroj predstavuje zákon č. 1643/62, doplnený dekrétom č. 1165/63.

73 Preto na pochopenie predmetného znárodnenia s ohľadom na všetky jeho rozmery, spolu s poskytnutím náhrady, ktorá sa právne vyžaduje v takomto prípade prevo- du majetku na základe jednostranného rozhodnutia štátu, treba odkázať na tieto dva predpisy.

78 Aj v takom prípade, že by pri výklade týchto vnútroštátnych predpisov bolo napriek ich jednoznačnému zneniu potrebné v súlade s návrhmi žalobkyne zohľadniť súvis- losti a ciele sledované vnútroštátnym zákonodarcom, vyššie uvedenú analýzu nie je možné spochybniť.

II - 3261

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

79 Po prvé žalobkyňa odkazuje na prípravné legislatívne práce v parlamente, predo- všetkým na práce vykonané na popoludňajšom zasadnutí parlamentu 18. septembra 1962, ako aj popoludňajšom zasadnutí senátu republiky 15. novembra 1962.

80 Pokiaľ ide o prvý uvedený odkaz, predložila tento výňatok:

„Ako teda môžeme poskytnúť [Terni náhradu]? … Výbor pôvodne navrhoval veľmi presné kritérium: poskytnúť divíziám, v ktorých Terni v súčasnosti vykonáva svo- ju činnosť, množstvo elektrickej energie spotrebovanej v roku 1961 za vtedy platnú cenu. My sa však môžeme rozhodnúť, že stanovíme určité kritérium.“

84 Je pravda, že dĺžka platnosti tarify pre Terni mierne prekračuje zvyšnú dĺžku plat- nosti povolenia spoločnosti Terni a že Komisia uviedla, že je možné si predstaviť, že talianske orgány chceli zosúladiť skončenie platnosti tarify pre Terni so skončením platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie v Taliansku (odôvodnenie č. 77 napadnutého rozhodnutia).

85 Nič to však nemení na skutočnosti, že vnútroštátny zákonodarca stanovil konkrétny dátum skončenia platnosti tarify pre Terni, a to bez akéhokoľvek ďalšieho časového údaja v dekréte č. 1165/63, a že žalobkyňa nepreukázala, že práce poslancov dokazujú vôľu uvedeného zákonodarcu zosúladiť dĺžku platnosti tarify pre Terni s dĺžkou plat- nosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu v tom zmysle, že by predĺženie týchto povolení malo automaticky spôsobiť predĺženie platnosti uvedenej tarify.

86 Po druhé žalobkyňa namieta voči „jednoznačnému výklad vôle vnútroštátneho záko- nodarcu“ predložením rozhodnutí najvyšších talianskych súdov a cituje v tejto súvis- losti rozsudok č. 17686 Corte suprema di cassazione z 21. novembra 2003 a rozsudok č. 606 Consiglio di Stato z 21. februára 2005, ktoré potvrdili potrebu zabezpečiť rov- naké zaobchádzanie so spoločnosťou Terni a nevyvlastnenými výrobcami pre vlastnú spotrebu aj po roku 1992.

87 Odkaz na tieto dva rozsudky sa však zdá irelevantný, keďže boli vyhlásené po prijatí zákona č. 9/91, ktorý po 31. decembri 1992 predĺžil a zaviedol ustanovenia, na zá- klade ktorých bola ako náhrada spoločnosti Terni priznaná zvýhodnená tarifa.

II - 3264

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

92 V súlade s logikou poskytnutia náhrady, ktorú takto stanovili vnútroštátne súdy, po- kiaľ ide o faktor týkajúci sa ceny elektriny, nemôže byť dĺžka platnosti tarify pre Terni, ako to správne tvrdí Komisia, oddelená od zvyšnej dĺžky platnosti vyvlastneného po- volenia a závisieť od budúceho vývoja povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu.

93 Okrem toho treba uviesť, že neskoršia právna úprava týkajúca sa predĺženia platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie prijatá po zákone č. 1643/62 a dekréte č. 1165/63 protirečí výkladu týchto noriem navrhovanému žalobkyňou, podľa ktoré- ho tieto právne normy spájali dĺžku platnosti tarify pre Terni prostredníctvom urči- tého dynamického a implicitného odkazu s povoleniami na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu, pričom predĺženie platnosti týchto povolení automaticky spôsobí predĺženie platnosti uvedenej tarify.

94 Tento výklad však naráža na skutočnosť, že predĺženia platnosti tarify pre Terni, ktoré nie sú vôbec automatické, vyžadovali na zmenu pôvodnej náhrady stanovenej v dekréte č. 1165/63 legislatívne zásahy.

95 Prvé predĺženie platnosti tarify pre Terni vyplýva z článku 20 ods. 4 zákona č. 9/91, ktorým sa predĺžila aj platnosť vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vod- nej energie až do roku 2001. Tento zákon nie je možné zjednodušiť, ako to navrhuje žalobkyňa, len na predĺženie platnosti tarify pre Terni súčasne s predĺžením povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu do roku 2001, pretože mal dva ciele, t. j. predĺžiť platnosť tarify pre Terni, ale aj to, aby zanikla na konci roka 2007 (pozri odôvodnenie č. 19 napadnutého rozhodnutia), čo bol neskorší dátum, a teda nezávislý od skončenia platnosti vtedy existujúcich povolení na výrobu elektriny z vodnej energie. Tieto dva prvky sú neoddeliteľné a v skutočnosti dokazujú, že otázka dĺžky platnosti uvedenej tarify bola nezávislá od postavenia výrobcov pre vlastnú spotrebu.

99 Naopak, z toho istého ustanovenia vyplýva, že tarifa pre Terni je len jedna z výhodných tarifných podmienok, ktorých predĺženie má za cieľ „umožniť rozvoj a reštrukturali- záciu výroby dotknutých podnikov“. V odôvodnení č. 67 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené zhrnutie pripomienok talianskych orgánov predložených v rám- ci konania vo veci formálneho zisťovania, bolo spresnené, že tieto orgány zdôrazňujú:

„Sporné predĺženie tarify stanovené v článku 11 ods. 11 zákona č. 80/05 je spoje- né s rozsiahlym programom investícií, ktoré ThyssenKrupp realizuje v priemyselnej

II - 3266

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

oblasti Terni-Narni. Na základe tohto akčného plánu sa v tejto oblasti vybuduje nová výrobná kapacita. Tarifa je preto určená ako dočasné riešenie, kým sa nevybudu- je táto výrobná kapacita, a jej zrušenie by ohrozilo investície, ktoré sú v súčasnosti rozbehnuté.“

100 Ako bolo pripomenuté v odôvodnení č. 61 napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa „politických dôvodov druhého predĺženia“, talianske orgány uviedli:

104 Toto zistenie objektívneho spojenia medzi plánovaným postupným zánikom tarify pre Terni a jej nepredĺžením v roku 1999 nemôže byť spochybnené len hypotézou, ktorú predložila žalobkyňa, že daná tarifa v roku 1999 nebola zamýšľaná vzhľadom na očakávané zníženie cien elektriny po liberalizácii trhu, čo bola hypotéza, ktorú žalobkyňa navyše nijako nepodporila žiadnym tvrdením.

105 V skutočnosti sa zdá, že talianske orgány v roku 1991 prijali rozhodnutie postupne skončiť platnosť tarify pre Terni, čo si v roku 2005 rozmysleli vzhľadom na to, že spor- né opatrenie malo sprevádzať investície vykonané predovšetkým žalobkyňou.

106 Napokon treba uviesť, že niekoľko mesiacov po predĺžení platnosti tarify pre Terni stanovil zákon č. 266/05 nové predĺženie povolení na výrobu elektriny z vodnej ener- gie (do roku 2020), ale nepredĺžil platnosť tarify pre Terni.

107 Po tretie treba zdôrazniť, že argumentácia žalobkyne založená na rozhodnutí z 6. au- gusta 1991 a všeobecnejšie na údajných protirečeniach si Komisie sa zdá irelevantná.

II - 3268

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

II - 3269

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

112 V rozpore s tvrdeniami žalobkyne Komisia vyhlásila „pomoc obsiahnutú v obidvoch zákonoch za zlučiteľnú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci“ (odôvod- nenie č. 20 napadnutého rozhodnutia).

113 Tento záver bol potvrdený znením rozhodnutia zo 6. augusta 1991, v ktorom Komisia uviedla, že „vzhľadom na to, že úspory energie sú cieľom energetickej politiky Spolo- čenstva, a po preskúmaní finančných stimulov upravených [predmetnými] zákonmi v súvislosti so záväzkami talianskych orgánov vo vzťahu k niektorým ustanoveniam, rozhodla sa nevzniesť nijaké námietky voči týmto zákonom“. Odkaz na cieľ ochrany životného prostredia a na záväzky vnútroštátnych orgánov, uvedené v ďalších odô- vodneniach toho istého rozhodnutia, predovšetkým spolu s odkazom na maximál- nu výšku regionálnej pomoci potvrdzuje, že opatrenia stanovené v zákonoch č. 9/91 a 10/91 boli po tom, ako boli pôvodne považované za pomoci, povolené, pretože sú zlučiteľné so spoločným trhom, hoci rozhodnutie zo 6. augusta 1991 výslovne ne- spresňuje výnimku, ktorá bola uplatnená.

114 Okrem toho treba pripomenúť, že rozhodnutie o nevznesení námietok podľa ustano- venia stanovenom v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, ktoré kodifikuje a posilňuje prax Komisie v oblasti skúmania štátnej pomoci v súlade s judikatúrou Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 5), zodpovedá situácii, v ktorej Komisia po predbežnom preskú- maní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, v rozsahu, v akom spadá do rámca článku 87 ods. 1 ES, a teda rozhodne, že dané opatrenie je zlučiteľné s uvedeným trhom.

118 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie si protirečí, lebo Komisia v ňom označila sporné opatrenie za štátnu pomoc, pričom však pripustila, že logikou pre- dĺžení bolo „zachovať paralelnosť v zaobchádzaní s tými výrobcami elektriny z vod- nej energie, ktorí dosiahli obnovenie svojich licencií [povolení – neoficiálny preklad]“ (odôvodnenie č. 92 napadnutého rozhodnutia), že pôvodná dĺžka platnosti bola sta- novená podľa dĺžky platnosti povolení na výrobu elektriny z vodnej energie (odôvod- nenie č. 77 napadnutého rozhodnutia), alebo že spôsob náhrady, pre ktorý sa rozhodol taliansky zákonodarca v roku 1962, bol dôvodný, keďže umožňoval „neutraliz[ovať] riziko dodatočnej škody, ktorá mohla vzniknúť… Terni v priebehu rokov… v prípade

II - 3271

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

zvýšenia cien energie“ (odôvodnenie č. 73 napadnutého rozhodnutia), pričom toto tvrdenie uvedené ako posledné predstavovalo implicitné potvrdenie toho, že ujma, ktorú utrpela Terni z dôvodu vyvlastnenia, má byť úzko spojená s výhodou, ktorú požívajú ostatní výrobcovia pre vlastnú spotrebu.

119 Táto argumentácia vyplýva z čiastočného a subjektívneho výkladu napadnutého roz- hodnutia a presnejšie z jeho odôvodnenia č. 92, v ktorom bola zhrnutá analýza Ko- misie, a stanovuje:

„Pokiaľ ide o predĺženia v čase [predĺženia platnosti – neoficiálny preklad] tarify pre Terni, Komisia odhaduje, že ich základným dôvodom bolo zachovať paralelnosť v za- obchádzaní [so spoločnosťou Terni a – neoficiálny preklad] tými výrobcami elektriny z vodnej energie, ktorí dosiahli obnovenie svojich licencií [predĺženie svojich povole- ní – neoficiálny preklad]. Táto paralelnosť, ktorá predstavuje základ kompenzačného mechanizmu, však bola stanovená v režime vyvlastnenia len na [30] rokov, nie na ne- určito. Preto z dôvodov, ktoré sa už vysvetlili v bodoch (73) až (78) [v odôvodneniach č. 73 až 78 – neoficiálny preklad], nemali tieto predĺženia kompenzačný charakter.“

123 Treba pripomenúť, že rozhodnutie talianskych orgánov znárodniť divíziu hydroener- getiky spoločnosti Terni bolo prijaté na základe článku 43 talianskej ústavy, ktorý stanovuje, že „vo verejnom záujme môže zákon prostredníctvom vyvlastnenia za pri- meranú náhradu stanoviť, že od svojho vzniku alebo prevodom na štát majú určité podniky alebo určité druhy podnikov, ktoré sa zaoberajú poskytovaním základných služieb vo verejnom záujme, dodávaním energie alebo v prípade, že majú monopolné postavenie a takéto vyvlastnenie je v základnom verejnom záujme, byť vo vlastníctve verejnoprávnych subjektov, odborových organizácií alebo spoločenstiev užívateľov“.

124 Žalobkyňa tvrdí, že podľa judikatúry Corte suprema di cassazione a Corte costitu- zionale (taliansky Ústavný súd) sa má poskytnúť „náležitá a primeraná“ a „ozajstná“ náhrada, ktorej výpočet zohľadňuje „hodnotu majetku s ohľadom na jeho základné vlastnosti, ktoré sa prejavujú možným hospodárskym využitím tohto majetku“.

II - 3273

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

125 Komisia tieto tvrdenia nespochybnila a poukázala na rozsudok Corte costituzionale č. 5/1980 z 30. januára 1980, ktorý spresnil:

„Náhrada zaručená vyvlastnenému…, hoci nepredstavuje celkovú náhradu za utrpe- nú ujmu – keďže treba zosúladiť právo jednotlivca so všeobecným záujmom, ktorý vyvlastnenie sleduje –, nemôže byť stanovená v zanedbateľnej či len symbolickej výš- ke, ale musí predstavovať ozajstnú náhradu. Aby to bolo možné, pri výpočte poskyt- nutia náhrady treba odkázať na hodnotu majetku v spojení s jeho základnými vlast- nosťami, ktoré sa prejavujú možným hospodárskym využitím tohto majetku, v súlade so zákonom.“

130 Výklad článku 6 dekrétu č. 1165/63, ktorý navrhuje žalobkyňa, vedie k tomu, že ná- hrada priznaná spoločnosti Terni v dôsledku znárodnenia jej divízie hydroenergetiky mala byť poskytnutá na dobu neurčitú, že jej výpočet závisel od neskorších udalostí, ku ktorým došlo aj niekoľko rokov po znárodnení, a že v dôsledku toho bola tak výška náhrady, ako aj hodnota znárodnených aktív neurčitá a neobmedzená.

131 Treba však konštatovať, že žalobkyňa neuviedla nijaké pravidlo, zásadu práva Spo- ločenstva, ustanovenie vnútroštátneho právneho poriadku ani rozhodnutie vnútro- štátneho súdu, ktoré by mohlo odôvodniť jej výklad vedúci k poskytnutiu náhrady stanovenej na dobu neurčitú alebo všeobecne predpokladajúcu možnosť zohľadniť neskoršie udalosti po jej stanovení, aby bolo možné zmeniť odhad hodnoty znárodne- ného alebo vyvlastneného majetku a v dôsledku toho rozsahu náhrady.

132 Navyše sa zdá, že aj žalobkyňa uznala, že takýto výklad nie je možný, keď súhlasí s ob- sahom jedného ustanovenia, na ktoré poukazuje Komisia, t. j. s článkom 32 dekrétu prezidenta republiky č. 327 z 8. júna 2001 o zjednotení zákonov a správnych opatre- ní týkajúcich sa vyvlastnenia vo verejnom záujme. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvá- dza, že „je nepochybne pravda, že náhrada priznaná za vyvlastnenie nemôže spočí- vať v opatrení na časovo neobmedzené obdobie a že musí byť jasne a predvídateľne stanovená v čase vyvlastnenia“. Článok 32 tohto dekrétu totiž stanovuje, že „náhrada

II - 3275

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

za vyvlastnenie sa vypočíta na základe vlastností majetku v čase uzavretia zmluvy o prevode majetku alebo v čase vydania dekrétu o vyvlastnení“.

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

136 Pokiaľ ide o judikatúru ESĽP, žalobkyňa uviedla rozsudok z 11. apríla 2002, Lalle- ment v. Francúzsko, z ktorého vyplýva, že nárok na poskytnutie náhrady „primeranej v pomere k hodnote [vyvlastneného] majetku“ môže „niekedy predstavovať potrebu stanoviť zjavne vyššie sumy, ako je samotná hodnota vyvlastneného majetku“.

137 V uvedenom rozsudku týkajúcom sa vyvlastnenia nehnuteľnosti používanej na poľ- nohospodárske účely ESĽP pripomenul, že opatrenie, ktorým sa zasiahlo do práva vlastniť majetok, akým je vyvlastnenie, musí zabezpečiť „spravodlivé vyváženie“ me- dzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a povinnosťou chrániť základné práva jednotlivca. V oblasti vyvlastnenia sa táto rovnováha spravidla dosiahne, ak sa vyvlastnenému poskytne náhrada „primeraná v pomere“ k trhovej hodnote majetku, hoci legitímne ciele vo verejnom záujme môžu svedčiť v prospech nižšej náhrady, ako je celá trhová hodnota. ESĽP sa domnieva, že bez ohľadu na mieru voľnej úvahy da- ného štátu, ak je vyvlastneným majetkom „pracovný nástroj“ vyvlastneného, poskyt- nutá náhrada nie je primeraná v pomere k hodnote majetku, ak táto náhrada nejakým spôsobom nepokrýva túto osobitnú stratu alebo neumožňuje uvedený nástroj po jeho vyvlastnení znovu vytvoriť (body 18, 20, 23).

138 Nielen že je otázna analógia, ktorú medzi situáciou spoločnosti Terni a situáciou v uvedenom rozsudku navrhuje žalobkyňa, t. j. vyvlastnenie poľnohospodárskych pozemkov, čím sa zasiahlo do výrobných prostriedkov poľnohospodára a čo mohlo narušiť jeho schopnosť pokračovať vo výkone zamestnania, ale rozsudok ESĽP navyše ani neobsahuje žiadnu výslovnú informáciu o „potrebe stanoviť zjavne vyššie sumy, ako je samotná hodnota vyvlastneného majetku“.

142 Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 1 ES musí byť zamietnutý.

II - 3278

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

O žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí a článkov 87 ES a 88 ES z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia hospodárskej štúdie predloženej talianskymi orgánmi

O porušení podstatných formálnych náležitostí

— Tvrdenia účastníkov konania

146 Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v podmienkach, ktoré žalobkyni bránili v plnej miere vykonať právo na obhajobu a zúčastniť sa na konaní, pokiaľ ide o otázku, ktorá bola jeho predmetom. Komisia tým, že žalobkyni neoznámila dôležitú zmenu po- čas konania, odklonila pozornosť žalobkyne k aspektom, ktoré napokon považovala za celkom irelevantné. Z toho vyplynulo vážne porušenie zásady kontradiktórnosti, ktorá je základnou a nedotknuteľnou zárukou každého správneho konania, vrátane konania na úrovni Spoločenstva. Nijaké správne konanie sa nemôže vyhnúť dodržia- vaniu základnej zásady práva účastníkov tohto konania na obhajobu.

147 Judikatúra, na ktorú poukazuje Komisia vo svojich písomnostiach, spočíva na nespráv- nom výklade článku 20 nariadenia č. 659/1999 a nezohľadňuje článok 88 ods. 2 ES, ktorý stanovuje kontradiktórne konanie tak, že Komisia musí „vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky“.

II - 3280

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

148 Žalobkyňa tvrdí, že je zjavné, že členský štát samozrejme nie je jediný právny sub- jekt, ktorý je dotknutý aktom, ktorým sa vyhlasuje opatrenie pomoci za nezlučiteľné v zmysle článku 87 ES. Naopak, tak príjemca pomoci, ako aj jemu konkurujúce podni- ky sú ako „účastníci konania“ priamo dotknutí rozhodovacou právomocou priznanou správnym orgánom Spoločenstva, ako aj s tým spojenou právomocou nariadiť vymá- hanie protiprávne poskytnutej pomoci, pričom majú aktívnu legitimáciu konať proti zápornému rozhodnutiu Komisie. Právo na obhajobu je teda spojené so správnymi aktmi, ktoré sú nepriaznivé pre kohokoľvek, komu sú tieto akty určené (čiže tak pre štát, ako aj pre tretie osoby vylúčené z profitovania z pomoci zakázanej Komisiou), a táto situácia, keď dôjde k znevýhodneniu, má byť považovaná za podmienku na uplatnenie zásady kontradiktórnosti voči všetkým osobám, ktorým má byť uvedené rozhodnutie určené.

151 Komisia odpovedala, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že v rámci konania o preskú- maní štátnej pomoci príjemcovia tejto pomoci nemôžu viesť sporové konanie s Ko- misiou, nemajú práva na obhajobu a nemôžu sa dovolávať rovnakých práv, ako sú priznané štátu, proti ktorému sa dané konanie začalo.

152 Subsidiárne Komisia tvrdí, že jej v tejto veci nie je možné vytýkať žiadne porušenie zásady kontradiktórnosti ani práva na obhajobu Talianskej republiky. Komisia tvrdí, že v priebehu konania nikdy danému štátu nenaznačila, že posúdi primeranosť tarify pre Terni ex post bez toho, aby preskúmala, či predĺženie uvedenej tarify stanove- né sporným opatrením mohlo byť odôvodnené náhradou za vyvlastnenie spôsobené spoločnosti Terni v roku 1962, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že talianske orgány a bý- valé spoločnosti Terni počas konania predložili tvrdenia zamerané na preukázanie toho, že uvedené predĺženie je potrebné považovať za neoddeliteľnú súčasť kritéria na poskytnutie náhrady spoločnosti Terni stanoveného ex ante v dekréte č. 1165/63.

153 Komisia zdôrazňuje, že hoci štúdia predložená talianskymi orgánmi bola posúdená ako irelevantná, vecne ju preskúmala a dospela k záveru, že v nej použitá metóda bola nepresná a/alebo nesprávna. Komisia dodáva, že tvrdením, že „[napadnuté] rozhod- nutie je v každom prípade protiprávne, pretože obsahuje nenapraviteľnú chybu spo- čívajúcu v protirečení si vyšetrovania, odôvodnenia a výroku“, žalobkyňa predkladá

II - 3282

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

nový žalobný dôvod, ktorý musí byť vyhlásený za neprípustný v súlade s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.

157 Z odôvodnení č. 82 a 83 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia najskôr pred- pokladala, že táto štúdia nebola relevantná, pretože akákoľvek analýza vyrovnanosti kompenzačného mechanizmu musí byť vykonaná len ex ante, to znamená v čase vy- vlastnenia. V súlade s týmto prístupom Komisia dospela k záveru, že až do skončenia platnosti pôvodného opatrenia kompenzačnej tarify, a len do tohto dátumu, nebola príjemcom poskytnutá nijaká výhoda, pričom tento záver nie je možné spochybniť výpočtom ziskov a strát, najmä nie ich spočítaním a posteriori.

158 Komisia podporne vecne preskúmala štúdiu predloženú talianskymi orgánmi, pri- čom dospela k záveru, že metóda použitá v tejto štúdii bola nepresná a nesprávna, keďže systematicky podhodnocovala výhodu priznanú bývalým spoločnostiam Terni a pravdepodobne nadhodnocovala vyvlastnené aktíva (odôvodnenia č. 87 až 90 na- padnutého rozhodnutia).

159 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté za podmienok, ktoré je bránili v plnej miere vykonať právo na obranu a „zúčastniť sa na konaní, pokiaľ ide o otázku, ktorá bola jeho predmetom“. Po doručení štúdie obsahujúcej vyžiadanú porovnávaciu analýzu Komisia bez prípravy a bez oznámenia svojho názoru usúdi- la, že táto štúdia bola irelevantná. Tým, že Komisia žalobkyni neoznámila, že počas konania zmenila svoje posúdenie informácií, o ktoré požiadala listom z 20. februára 2007, a teda svoje posúdenie sporného opatrenia, neumožnila žalobkyni počas kona- nia vo veci formálneho zisťovania namietať proti postoju tejto inštitúcie k predĺženiu tarify pre Terni z pohľadu právnej úpravy týkajúcej sa štátnych pomocí.

164 Žalobkyňa tvrdí, že vyššie uvedená judikatúra spočíva na nesprávnom výklade člán- ku 20 nariadenia č. 659/1999 a nezohľadňuje článok 88 ods. 2 ES, ktorý stanovuje kontradiktórne konanie tým, že Komisia musí „vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky“.

II - 3285

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

165 Stačí konštatovať, že predmetom uvedenej judikatúry je práve podať výklad článku 88 ods. 2 ES, ako aj článkov 6 a 20 nariadenia č. 659/1999, ktoré stanovujú právo dotknu- tých osôb predložiť svoje pripomienky počas konania vo veci formálneho zisťovania.

166 Okrem toho, v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, ju nemožno považovať za osobu, kto- rej bolo napadnuté rozhodnutie určené, hoci toto rozhodnutie označuje pomoc, kto- rá jej bola poskytnutá, za nezlučiteľné. Rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma v oblasti štátnej pomoci, sú určené jedine dotknutým členským štátom a nikomu inému (pozri článok 25 nariadenia č. 659/1999 a rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 162 vyššie, bod 45).

167 V tejto súvislosti treba uviesť, že všeobecné právne zásady, ako sú právo byť vypočutý alebo zásada riadnej správy vecí verejných, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, neumož- ňujú súdu Spoločenstva rozšíriť procesné práva, ktoré priznáva dotknutým osobám v rámci konaní o preskúmaní štátnej pomoci Zmluva a sekundárne právo (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, už citovaný v bode 163 vyššie, bod 194). Neumožňuje to ani skutočnosť, že žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na konanie proti napadnutému rozhodnutiu.

172 Práve z dôvodu tohto vyjadrenia Komisia rozhodla, že sporné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Žalobkyňa teda nesprávne tvrdí, že Ko- misia jej bránila „zúčastniť sa na konaní, pokiaľ ide o otázku, ktorá bola jeho predme- tom“ alebo že bola „vylúčen[á] bez právnej možnosti namietať voči stanovisku správ- nych orgánov Spoločenstva vo vzťahu k protiprávnosti predĺženia zvýhodnenej tarify z pohľadu právnej úpravy týkajúcej sa štátnych pomocí“.

II - 3287

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

173 Treba tiež uviesť, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia počas konania ra- dikálne zmenila svoje posúdenie informácií, o ktoré požiadala listom z 20. februára 2007, a teda údajne aj svoje posúdenie sporného opatrenia, neprihliadlo na predmet konania vo veci formálneho zisťovania a vyplýva z nesprávneho výkladu žiadosti o in- formácie z 20. februára 2007.

174 Komisia skutočne považovala za potrebné získať informácie o účtovnej hodnote ma- jetku prevedeného na štát v čase znárodnenia. Nebola to však jediná vec, o ktorú išlo v žiadosti o informácie predloženej v liste z 20. februára 2007, a formulácia, podľa ktorej boli informácie potrebné „na rozhodnutie“, musí byť chápaná v súvislostiach konania vo veci formálneho zisťovania a jeho cieľov, t. j. umožniť dotknutým tre- tím osobám vyjadriť sa a Komisii úplne objasniť všetky skutočnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13).

175 Konanie vo veci formálneho zisťovania nemôže mať iný rozsah ako ten, ktorý bol vyš- šie uvedený, a predovšetkým v ňom nie je možné s konečnou platnosťou rozhodnúť o niektorých skutočnostiach v spise už pred prijatím konečného rozhodnutia.

180 Komisia navrhla zamietnuť túto výhradu ako neprípustnú v súlade s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, podľa ktorého je uvádzanie nových dôvodov počas ko- nania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutko- vých okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

181 Treba však uviesť, že vedenú výhradu nie je možné považovať za novú, pretože bola uvedená už v žalobe. Návrh Komisie na vyhlásenie neprípustnosti preto treba zamietnuť.

II - 3289

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

182 Presný obsah výhrady je však ťažké pochopiť, keďže len tvrdenie, že došlo k „nenapra- viteľnej chybe spočívajúcej v protirečení si vyšetrovania, odôvodnenia a výroku roz- hodnutia“ neumožňuje zistiť konkrétnu protiprávnosť v súvislosti s prípadným po- rušením normatívneho ustanovenia alebo všeobecnej zásady práva Únie Komisiou.

183 V replike nasledovalo po výhrade toto vysvetlenie: „Osobám zúčastneným na konaní totiž neboli poskytnuté primerané záruky umožňujúce im namietať voči orgánu, kto- rý konanie začal (Komisia) s ohľadom okolnosť, ktorá sa neskôr ukázala zásadná pri prijatí napadnutého rozhodnutia.“ Táto argumentácia ukazuje, že predmetná výhrada sa nelíši od tej, ktorá sa zakladá na porušení práva žalobkyne na obhajobu, ktorá bola zamietnutá, ako je uvedené v bode 178 vyššie.

188 Aj v prípade, že by taký žalobný dôvod bol prípustný, nie je ho možné považovať za dôvodný.

189 Podľa ustálenej judikatúry si zásada rešpektovania práva na obhajobu vyžaduje, aby daný členský štát mohol účinne vyjadriť svoje názory na pripomienky predložené do- tknutými tretími osobami podľa článku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia založiť svoje rozhodnutie. Pokiaľ členskému štátu nebola daná príležitosť vyjadriť sa k uve- deným pripomienkam, Komisia ich nemôže použiť v rozhodnutí proti tomuto štátu. Na to, aby takéto porušenie práva na obhajobu viedlo k zrušeniu rozhodnutia, je však potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viesť k odlišnému výsledku kona­­­ nia (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, body 12 a 13, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 29 až 31).

190 V prejednávanej veci stačí uviesť, že Komisii nebolo vôbec vytýkané, že napadnuté rozhodnutie založila na pripomienkach dotknutých tretích osôb, voči ktorým Talian- ska republika nemohla zaujať postoj. V súlade s požiadavkami článku 88 ods. 2 ES

II - 3291

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

a článku 6 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 bola Talianska republika vyzvaná predložiť svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania a pripomienky predložené v tejto súvislosti dotknutými osobami jej boli oznámené, na čo reagovala listom z 22. decem- bra 2006 (odôvodnenie č. 6 napadnutého rozhodnutia).

riadne oznámený a schválený ňou. Následné predĺženia tarify, ktoré sú súbežné s pre- dĺžením licencií [povolení – neoficiálny preklad] na výrobu elektriny z vodnej energie pre výrobcov elektriny z vodnej energie, sa riadia tou istou logikou, ktorú Komisia ni- kdy nespochybnila. Podľa [Talianskej republiky] by sa tarifa pre Terni mala považovať za existujúce opatrenie, ktoré sa netýka pomoci [nepredstavuje pomoc – neoficiálny preklad].“

194 Talianska republika teda počas konania vo veci formálneho zisťovania jasne vyjadrila svoj názor na kompenzačný charakter sporného opatrenia.

195 Navyše tvrdenie žalobkyne uvedené v bode 191 vyššie nesmeruje k tomu, čo je pred- metom konania vo veci formálneho zisťovania, a vyplýva, ako už bolo uvedené, z ne- správneho pochopenia žiadosti o informácie z 20. februára 2007.

196 Napokon treba pripomenúť, že zo žiadneho ustanovenia týkajúceho sa štátnej po- moci ani z judikatúry nevyplýva povinnosť Komisie vypočuť príjemcu štátnych pros- triedkov v súvislosti s jej právnym posúdením predmetného opatrenia, ako ani povin- nosť informovať dotknutý členský štát – alebo a fortiori príjemcu pomoci – o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokiaľ dotknuté tretie osoby a daný členský štát vyzvala na predloženie pripomienok (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/ Komisia, už citovaný v bode 163 vyššie, bod 198).

II - 3293

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

II - 3294

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

201 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že podľa Komisie predmetná štúdia podcenila hodnotu výhody poskytnutej prostredníctvom tarify pre Terni, keďže na výpočet uvedenej ta- rifnej výhody mala byť suma skutočne zaplatená spoločnosťou Terni porovnaná s ta- rifou bežne platenou subjektom, ktorý nie je výrobca pre vlastnú spotrebu a má profil spotreby podobný ako uvedená spoločnosť.

202 Žalobkyňa namieta, že spoločnosť Terni a jej právny nástupcovia boli oslobodení od niektorých tarifných prvkov (vrátane tepelného príplatku) právnymi predpismi a správnymi opatreniami úplne odlišnými a neskoršími ako zákon č. 1643/62 a jeho vykonávací dekrét, ale v súlade s logikou prirovnania tejto spoločnosti k výrobcom pre vlastnú spotrebu, na ktorej sa zakladal uvedený zákon. Je teda údajne nesprávne tvrdiť, že na posúdenie hodnoty získaných výhod musí byť tarifa pre Terni prirovnaná k „bežnej tarife“ (zahŕňajúcej tepelný príplatok), ktorú musí platiť subjekt, ktorý nie je výrobcom pre vlastnú spotrebu. Rovnaké úvahy platia aj pre výpočet „kompenzácie“, ktorú bývalé spoločnosti Terni získali z kompenzačného fondu v odvetví elektroener- getiky v rokoch 2000 až 2006.

203 Preto má byť podľa žalobkyne výhoda vypočítaná v závislosti od ceny, ktorú by bývalé spoločnosti Terni mali v každom prípade zaplatiť na základe vyššie uvedených usta- novení (odlišných od tarify pre Terni), a nie od bežnej ceny na trhu s elektrinou, ako nesprávne tvrdí Komisia.

204 Komisia pripomína, že vecne preskúmala štúdiu predloženú talianskymi orgánmi len podporne a že ak sa potvrdí jej záver o irelevantnosti tejto štúdie, tvrdenia predložené v druhej časti tohto žalobného dôvodu sú v každom prípade neúčinné.

206 Komisia tvrdí, že štúdia predložená talianskymi orgánmi nespresňuje, či hodnota zariadení vyplývajúca z uzávierky spoločnosti Terni za rok 1963 zohľadňovala sku- točnosť, že v čase skončenia platnosti povolenia by vlastníctvo veľkej časti týchto za- riadení prešlo na štát. Nejasnosť v tomto zásadnom aspekte neodstránilo formálne vyjadrenie žalobkyne o rozsahu notársky overenej účtovnej závierky. Čo sa týka tvr- denia žalobkyne, že bez vyvlastnenia by bolo povolenie na výrobu elektriny z vodnej energie spoločnosti Terni predĺžené až do decembra 2020, Komisia tvrdí, že na po- súdenie hodnoty majetku vyvlastneného v roku 1962 treba odkázať na situáciu exis- tujúcu v čase vyvlastnenia, a nesmú sa brať do úvahy zmeny, ku ktorým by došlo neskôr v prípade nevyvlastnenia, a že údaj rok 2020 je v každom prípade nesprávny vzhľadom na to, že predĺženie povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2020 stanovené zákonom č. 266/05 bolo vyhlásené za protiústavné.

207 Pokiaľ ide o porovnávaciu analýzu taríf, Komisia tvrdí, že predmetná štúdia ako re- ferenčný bod nesprávne použila cenu, ktorú platí výrobca pre vlastnú spotrebu (na- miesto bežnej ceny na trhu), pričom nezohľadnila skutočnosť, že považovanie Terni za virtuálneho výrobcu pre vlastnú spotrebu až do roku 1992 bolo súčasťou náhra- dy poskytnutej tejto spoločnosti. Ak by táto spoločnosť bola vyvlastnená bez ná- hrady, nebola by prirovnaná k „virtuálnemu výrobcovi pre vlastnú spotrebu“, a teda by za elektrickú energiu musela platiť bežnú cenu na trhu (a nie cenu, ktorú platí výrobca pre vlastnú spotrebu, ktorý je oslobodený od niektorých tarifných prvkov).

210 Žalobkyňa naopak napáda dôvodnosť záveru prijatého na základe tohto prístupu v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení článku 87 ods. 1 ES. Treba pripo- menúť, že Komisia sa správne domnievala, že predĺženie zvýhodnenej tarify priznané

II - 3297

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

sporným opatrením v roku 2005 nebolo neoddeliteľnou súčasťou náhrady pre spoloč- nosť Terni za jej vyvlastnenie v roku 1962 a že zvýhodnená tarifa poskytnutá bývalým spoločnostiam Terni od 1. januára 2005 predstavovala štátnu pomoc v zmysle člán- ku 87 ods. 1 ES.

211 S ohľadom na tieto okolnosti musí byť žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, týkajúcom sa hospodárskej štúdie predloženej talianskymi orgán- mi, zamietnutý ako neúčinný.

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 88 ods. 3 ES

214 Z platobných príkazov, ktoré dostala žalobkyňa z kompenzačného fondu v odvetví elektroenergetiky v rokoch 2005 až 2007, vyplýva, že všetky platby na základe tarify pre Terni boli vždy zaplatené, a to aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 80/05, bez akéhokoľvek odkazu na toto ustanovenie, čo potvrdilo skutočnosť, že nevyplatenie súm stanovených sporným opatrením žalobkyni bolo dôsledkom rozhodnutia ta- lianskych orgánov dodržať povinnosť pozastavenia stanovenej v článku 88 ods. 3 ES. Žalobkyňa tvrdí, že ani počas konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhod- nutia, ani po ňom nedostala nijakú sumu predstavujúcu tarifnú súčasť, ktorú sporné opatrenie predĺžilo, pričom nadobudnuté finančné prostriedky získala výlučne podľa zákona č. 9/91.

215 Žalobkyňa uvádza, že Komisia vedela, že sumy, ktoré žalobkyňa nadobudla do roku 2007, jej boli zaplatené ako zálohy na sumy, na ktoré mala nárok podľa zákona č. 9/91, ako to vyplýva z odôvodnení č. 33 až 35 a 162 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie Komisie, že táto okolnosť nemôže ovplyvniť platnosť napadnutého rozhodnutia a týka sa len jeho výkonu, je zjavne nesprávne. Nedá sa poprieť, že v prípade, ak sa sporné opatrenie účinne nevykoná v zmysle článku 88 ods. 3 ES, základné podmienky, na základe ktorých sa vyhlasuje pomoc za protiprávnu a štátu sa nariaďuje ju vymáhať, nie sú splnené.

II - 3299

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

216 Okrem toho tvrdenie Komisie smerujúce k tomu, že porušenie povinnosti pozasta- viť poskytovanie pomoci bolo urobené prostredníctvom jednoduchého zverejnenia alebo nadobudnutia účinnosti sporného opatrenia, je nielen v rozpore s doslovným významom článku 88 ods. 3 ES, ale je aj v rozpore s dôvodom existencie a potrebným účinkom tohto zákazu.

220 Z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že žalobkyňa nedostala sumy stanovené spor- ným opatrením, je potrebné zohľadniť pri výkone napadnutého rozhodnutia a nemô- že mať vplyv na jeho zákonnosť.

221 Komisia zdôrazňuje, že počas správneho konania sa netvrdilo, že napriek nado- budnutiu účinnosti sporného opatrenia žalobkyňa nemala prospech z výhod, ktoré z neho vyplývali, čo vysvetľuje, prečo bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené, že do- šlo k protiprávnemu poskytnutiu pomoci v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES, a bolo na- riadené jej vymáhanie, pričom však treba v štádiu výkonu napadnutého rozhodnutia overiť skutočnú výšku pomocí poskytnutých rôznym príjemcom. Komisia pripomína, že podľa ustanovení ustálenej judikatúry, podľa ktorej Komisii nie je možné vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byť predlo- žené počas správneho konania, ale predložené neboli, Komisia nie je povinná ex offo a na základe prognózy skúmať, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené.

222 Napokon Komisia uvádza, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že nemala prospech z výhod poskytnutých sporným opatrením, a že z údajov poskytnutých taliansky- mi orgánmi po prijatí napadnutého rozhodnutia práve naopak vyplýva, že bývalé

II - 3301

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

spoločnosti Terni mali v konečnom dôsledku prospech z predĺženia tarify pre Terni, keď im boli poskytnuté náhrady nad mieru stanovenú zákonom č. 9/91.

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

zákona č. 80/05, by sa mala zohľadniť existencia existujúceho opatrenia po- moci stanoveného v zákone č. 9/91, ktoré bolo schválené na základe pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci až do roku 2007.

(162) Komisia preto zastáva názor, že zostávajúce sumy pomoci, na ktoré by boli príjemcovia oprávnení podľa zákona č. 9/91 v roku 2005, 2006 a 2007, ak by sa neimplementoval zákon č. 80/05, možno odpočítať od súm, ktoré sa majú vrá- tiť, ak [Talianska republika] zastáva názor, že príjemcovia sú na ne oprávnení podľa vnútroštátnych právnych predpisov.“

226 Žalobkyňa tvrdí, že v prípade, ak sa sporné opatrenie účinne nevykoná v zmysle člán- ku 88 ods. 3 ES, základné podmienky, na základe ktorých sa vyhlasuje pomoc za pro- tiprávnu a štátu sa nariaďuje ju vymáhať, nie sú splnené. Žalobkyňa však ako súčasť tarify predĺženej sporným opatrením neprijala nijakú sumu, pričom však prostriedky prijaté do roku 2007 jej boli zaplatené ako zálohy na sumy, na ktoré mala nárok podľa zákona č. 9/91 schváleného Komisiou. V prípade neporušenia povinnosti oznámiť vo- pred a neexistencie nijakej sumy na vymáhanie Komisia porušila článok 88 ods. 3 ES, keď vyhlásila pomoc za protiprávnu a v dôsledku toho nariadila jej vymáhanie.

227 Túto argumentáciu nemožno prijať.

228 Treba pripomenúť, že pre nové pomoci, ktoré členské štáty zamýšľajú zaviesť, je sta- novené konanie o predbežnom preskúmaní, bez ktorého nebude žiadna pomoc pova- žovaná za riadne zavedenú (rozsudky Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur – Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 12, a Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 162 vyššie, bod 35).

233 Tvrdenie žalobkyne týkajúce sa nevyplatenia celkovej sumy ako súčasti tarify predĺže- nej sporným opatrením je v tejto súvislosti irelevantné.

234 Z judikatúry totiž vyplýva, že pomoc môže byť považovaná za poskytnutú, aj keď jej suma príjemcovi ešte nebola vyplatená.

II - 3304

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

235 Súdny dvor už rozhodol, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 88 ods. 3 ES, keď oznámil opatrenia, ktorými boli zavedené schémy pomoci, až po ich prijatí ako zákona (rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 1984, Komisia/ Taliansko, 169/82, Zb. s. 1603, bod 11). Na základe znenia uvedeného ustanovenia Všeobecný súd rozhodol, že opatrenia pomoci musia byť Komisii oznámené, keď sú ešte v štádiu zámeru, t. j. predtým, ako budú vykonané, a teda keď ešte môžu byť upra- vené v súlade s prípadnými pripomienkami Komisie (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T-188/95, Zb. s. II-3713, bod 118).

236 Tento výklad článku 88 ods. 3 ES je tak v súlade so znením textu, ako aj s cieľmi sle- dovanými právnou úpravou, ktorej súčasťou je toto ustanovenie, čiže zaistiť Komisii príležitosť v dostatočnom čase a vo všeobecnom záujme vykonať prieskum každého nového zámeru v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a vykonať tak predbežné preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 1990, Fran- cúzsko/Komisia, už citovaný v bode 189 vyššie, bod 17). Tvrdiť, že Komisia môže konštatovať porušenie článku 88 ods. 3 ES len po tom, ako overila, že každému prijí- mateľovi boli skutočne poskytnuté výhody priznané dotknutým opatrením, by bolo v rozpore s logikou systému predbežného preskúmania štátnej pomoci.

241 Najskôr treba zdôrazniť, že tento krok, ktorý spočíval v informovaní Komisie počas správneho konania o tom, že napadnuté pomoci ešte neboli vyplatené ich prijímate- ľom, nezaručuje, že také platby neboli vykonané následne, predovšetkým odvtedy, keď došlo k informovaniu Komisie, do oznámenia konečného rozhodnutia. V kaž- dom prípade nemožno Komisii vytýkať, že v snahe zabezpečiť maximálnu možnú právnu istotu jasne uviedla konkrétne dôsledky svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. s. I-2097, body 48 a 49), čo Komisia urobila v odôvodneniach č. 160 až 162 napadnu­­­ tého rozhodnutia.

242 Ďalej treba uviesť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po začatí konania vo veci formálneho zisťovania úrad AEEG rozhodnutím č. 190/06 podmienil platby pod- ľa zákona č. 80/05 poskytnutím záruky na pokrytie rizika vrátenia pomoci bývalým spoločnosťami Terni (odôvodnenie č. 33 napadnutého rozhodnutia).

II - 3306

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

243 V tom istom rozhodnutí úrad AEEG stanovil alternatívnu možnosť vyplácať v roku 2006 ako zálohu sumy pomoci, ktoré by sa stali splatné do konca predchádzajúceho režimu (do konca roka 2007) na základe zákona č. 9/91. Pre tieto sumy AEEG nevyža- doval záruku. V tomto prípade išlo o možnosť, ktorú bývalé spoločnosti Terni využili a AEEG ju realizoval (odôvodnenie č. 34 napadnutého rozhodnutia).

244 Komisia spresnila, že s výnimkou zálohových platieb uvedených v predchádzajúcom bode „sa záruka vzťahuje na všetky platby, ktoré Cassa Conguaglio [per il settore elettrico (Vyrovnávací fond v elektroenergetickom odvetví)] vykonáva v prospech spoločností podľa zákona č. 80/05“ (odôvodnenie č. 35 napadnutého rozhodnutia).

249 Nebolo však preukázané, že Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia vedela o tom, že sumy, ktoré boli žalobkyni zaplatené z vyrovnávacieho fondu v elektroener- getickom odvetví, boli zaplatené len na základe zákona č. 9/91.

250 Napokon treba uviesť, že povinnosť členského štátu vypočítať presnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôcť, osobitne ak tento výpočet závisí od informácií, ktoré Komisii ne- boli oznámené, zapadá do širšieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá navzá- jom zaväzuje Komisiu a členské štáty pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti štát- nej pomoci (rozsudok Holandsko/Komisia, už citovaný v bode 248 vyššie, bod 91). Komisii nemožno vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené počas správneho konania, ale predložené neboli, ke- ďže Komisia nie je povinná ex offo a na základe prognózy skúmať, ktoré okolnosti jej mohli byť predložené (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 49).

II - 3308

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

251 V dôsledku toho, aj keby bola pravdivá skutočnosť, ktorú uviedla žalobkyňa a kto- rá bola pripomenutá v bode 249 vyššie, nemôže to ovplyvniť platnosť napadnuté- ho rozhodnutia, ale len spôsoby vymáhania pomoci [rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 68]. Vymáhanie pomoci sa má v zásade vykonať podľa príslušných ustanovení vnútroštátneho práva, avšak pod podmienkou, že tieto ustanovenia sa uplatnia takým spôsobom, že nespôsobia faktickú nemožnosť vymoženia, ktoré vyžaduje právo Spo- ločenstva (rozsudky Súdneho dvora Tubemeuse, už citovaný v bode 55vyššie, bod 61, a z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 12), a na rie- šenie súdnych sporov týkajúcich sa tohto výkonu je príslušný len vnútroštátny súd [rozsudok Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, už citovaný, bod 68].

ktorej sa je možné dovolávať v oblasti štátnej pomoci, ak sa vykladá reštriktívne, vo výnimočných podmienkach alebo okolnostiach, ktoré môžu vyvolať dôveru, že sa právo uplatní určitým spôsobom.

254 Komisia nemôže z jedného rozsudku, ktorý bol prijatý za iných súvislostí, ako sú sú- vislosti v prejednávanej veci, vyvodiť absolútne a univerzálne pravidlo, ktoré obme- dzuje ochranu legitímnej dôvery len na prípady, v ktorých správny orgán poskytol dotknutej osobe „konkrétne uistenia“ týkajúce sa spôsobu uplatnenia tohto práva.

255 Legitímna dôvera žalobkyne týkajúca sa režimu Terni sa zakladala na všetkých aktoch a úkonoch, ktoré sú právne dôležité, overiteľné a majú jednoznačný význam.

256 Žalobkyňa pripomína, že talianske orgány tarifu pre Terni prvýkrát predĺžili na zá- klade článku 20 ods. 4 zákona č. 9/91 z dôvodu paralelného predĺženia povolení na výrobu elektriny z vodnej energie výrobcov pre vlastnú spotrebu, ktorí „unikli“ zná- rodneniu v odvetví elektroenergetiky v roku 1962, a potom oznámili Komisii uvedený zákon, aby bol preskúmaný z hľadiska právnej úpravy v oblasti štátnej pomoci.

257 Komisia svojím rozhodnutím zo 6. augusta 1991 povolila v celom rozsahu zákon č. 9/91 a nepredložila nijaké námietky. V danom rozhodnutí nebolo uvedené nič, čo by označilo predĺženie tarify pre Terni upravené v článku 20 ods. 4 zákona č. 9/91 za „zlučiteľnú pomoc“. Naopak, Komisia v uvedenom rozhodnutí uviedla, že sa rozhodla nevzniesť námietky voči uplatňovaniu ustanovení daného zákona. Komisia nepred- ložila dôkazy svojich tvrdení, podľa ktorých rozhodnutie zo 6. augusta 1991 údajne

II - 3311

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

s ohľadom na zachovanie kompenzačnej povahy režimu Terni napriek jeho novému definovaniu ex post, ktoré je potrebné považovať za zákonné. Z týchto úvah vyplýva, že je potrebné vylúčiť označenie daného režimu za štátnu pomoc. Na základe týchto skutočností je možné preukázať, že existovali výnimočné okolnosti, ktoré žalobkyňu a talianske orgány viedli k tomu, že sa spoliehali na okolnosť, že predĺžením tarify pre Terni v snahe zachovať paralelnosť, o ktorej sa rozhodlo na začiatku, medzi virtuál- nym výrobcom pre vlastnú spotrebu a výrobcami pre vlastnú spotrebu, ktorí sú drži- teľmi povolení na výrobu elektriny z vodnej energie, nebude zmenená kompenzačná povaha režimu Terni.

263 Napokon tvrdí, že prípadné vymáhanie zvýhodnenej tarify by bolo tiež v rozpore so zásadou non venire contra factum proprium, ktorá Komisii bráni konať v rovnakej veci podstatne rozdielnym spôsobom, predovšetkým v takom prípade, keď toto kona- nie vyvolalo v dotknutých osobách presvedčenie o existencii určitej právnej situácie. Tento aspekt zásady ochrany legitímnej dôvery bráni Komisii vrátiť sa v prejednáva- nej veci k svojmu predchádzajúcemu posúdeniu s ohľadom na kompenzačný charak- ter zvýhodnenej tarify.

264 Komisia tvrdí, že v judikatúre bolo jasne a opakovane potvrdené, že zásady ochrany legitímnej dôvery sa je možné dovolávať len v prípade poskytnutia „presných uistení“ správnym orgánom, a nie, ako v tomto prípade, vágnych okolností, ktoré mali vyvolať „dôveru v uplatnenie práva“, ktorá navyše nebola nijako spresnená.

265 Žalobkyňa nemôže založiť svoj žalobný dôvod len na výmene korešpondencie rôz- nych talianskych správnych orgánov. Je zrejmé, že aj v prípade, že skutočne došlo ku kontaktu medzi Komisiou a talianskymi orgánmi, v každom prípade sa nie je možné domnievať, že mohli vyvolať dôveru v uplatnenie práva, na ktorú sa žalobkyňa od- voláva, bez preskúmania obsahu prípadnej komunikácie pochádzajúcej od Komisie, v ktorých nie je žiadna takáto zmienka.

266 Zdá sa, že z listu z 19. septembra 1991, ktorý spomenula žalobkyňa, vyplýva, že Ko- misia požiadala talianske orgány o informácie týkajúce sa predĺženia tarify pre Terni upravenej zákonom č. 9/91. Táto skutočnosť, ktorá vôbec nepodporila tvrdenie ža- lobkyne, sa – práve naopak – javí tak, že Komisia v rozhodnutí zo 6. augusta 1991 ne- prijala žiadny konkrétny postoj k predĺženiu platnosti tarify pre Terni, keďže v opač- nom prípade by žiadosť o vysvetlenie nemala žiadny zmysel.

II - 3314

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

270 Osobitne pokiaľ sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takže je protiprávna podľa článku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci v takom prípade nemôže mať legitímnu dôveru v dodržanie pravidiel jej poskytnutia (rozsudok Súd- neho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 45).

271 Judikatúra však nevylučuje možnosť, že príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna, sa môžu dovolávať mimoriadnych okolností, na ktorých mohla byť oprávnene založe- ná ich legitímna dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z tohto dôvodu vzniesť ná- mietky proti jej vráteniu (rozsudky Súdneho dvora z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 18, a Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, už citovaný v bode 270 vyššie, bod 51; rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 69).

272 Treba spresniť, že príjemcovia protiprávnej pomoci sa môžu takých okolností domá- hať v súlade s tým, čo vyplýva z rozsudku Súdneho dvora z 24. novembra 1987, RSV/ Komisia (223/85, Zb. s. 4617, bod 17).

273 V uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že zdržanie Komisie pri rozhodnutí, že určitá pomoc je protiprávna a musí byť členským štátom zrušená a vymáhaná, môže za určitých okolností vyvolať v príjemcoch tejto pomoci legitímnu dôveru, kto- rá môže brániť Komisii uložiť uvedenému členskému štátu povinnosť, aby nariadil vrátenie tejto pomoci.

278 Pokiaľ ide o dôvodnosť uvedeného žalobného dôvodu, žalobkyňa vo svojej argumen- tácií nepreukázala, že existujú výnimočné okolnosti, ktoré by mohli vyvolať legitímnu dôveru v zákonnosť spornej pomoci alebo, ako sama tvrdí, v skutočnosť, že sporné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

279 Je totiž nesporné, že rozhodnutie zo 6. augusta 1991 o nevznesení námietok pod- ľa ustanovenia v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 zodpovedá situácii, v ktorej

II - 3316

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zluči- teľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom v rozsahu, v akom spadá do rámca článku 87 ods. 1 ES, a teda rozhodne, že dané opatrenie je zlučiteľné s uvede- ným trhom. Znenie uvedeného rozhodnutia podporuje vyhlásenie Komisie, podľa ktorej opatrenie o predĺžení platnosti tarify pre Terni stanovené v zákone č. 9/91 bolo v uvedenom rozhodnutí označené ako zlučiteľná pomoc (pozri bod 113 vyššie).

280 Skutočnosť, že z listu ministerstva priemyslu, obchodu a živnostenského podnika- nia z 19. septembra 1991 zaslaného ministerstvu správy majetkových podielov štátu vyplýva, že Komisia po prijatí rozhodnutia zo 6. augusta 1991 požiadala talianske or- gány o informácie týkajúce sa predĺženia tarify pre Terni upravenej zákonom č. 9/91, nemôže tento záver vyvrátiť.

285 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zákon č. 9/91 mal dva ciele, t. j. jednoducho predĺžiť platnosť tarify pre Terni a povolení na výrobu elektriny z vodnej energie do roku 2001, ale aj to, aby uvedená tarifa zanikla na konci roka 2007.

286 Je nesporné, že sporné opatrenie jednak zrušilo proces postupného zániku tarify pre Terni, keď stanovilo jej uplatňovanie minimálne do roku 2010, a jednak úplne zme- nilo spôsob výpočtu tejto tarify, ako vyplýva z odôvodnení č. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia.

II - 3318

THYSSENKRUPP ACCIAI SPECIALI TERNI/KOMISIA

287 V tejto súvislosti Komisia označila sporné opatrenie za novú pomoc, pričom žalobky- ňa toto označenie nespochybňuje. Toto opatrenie malo byť oznámené Komisii v súla- de s článkom 88 ods. 3 ES, čo však nebolo.

288 Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže z rozhodnutia zo 6. augusta 1991 a z konania Komisie nasledujúcom po ňom vyvodiť, že nové opatrenie o predĺžení platnosti zave- dené zákonom č. 80/05 nemôže byť označené za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA je povinná nahradiť trovy konania.

Vilaras Prek Ciucă

Konanie a návrhy účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3243

Právny stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3245

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 87 ods. 1 ES . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3246

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3246

Posúdenie Všeobecného súdu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3255

O žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí a člán- kov 87 ES a 88 ES z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia hospodárskej štúdie predlo- ženej talianskymi orgánmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3279

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 88 ods. 3 ES . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3298

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3298

Posúdenie Všeobecného súdu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3302

II - 3321

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC T-62/08

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a zásady ochrany legitímnej dôvery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 3309