T-274/08

Európskej komisii, v zastúpení: F. Jimeno Fernández a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

* Jazyk konania: taliančina.

II - 1236

TALIANSKO/KOMISIA

ktorých predmetom je vo veci T-274/08 návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/396/ES z 30. apríla 2008 o vyrovnaní účtov platobných agentúr člen- ských štátov, ktoré sa týkajú výdavkov financovaných z Európskeho poľnohospodár- skeho záručného fondu (EPZF) za finančný rok 2007 (Ú. v. EÚ L 139, s. 33) v rozsahu, v akom zahŕňa úroky zo súm, ktoré majú byť uhradené z rozpočtu Talianska podľa článku 32 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1) a vo veci T-275/08 návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/394/ES z 30. apríla 2008 o schválení účtovných závierok určitých platobných agentúr v Nemecku, Taliansku a Slovenskej republike týkajúcich sa výdavkov financovaných zo Záručnej sekcie Európskeho poľ- nohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) za rozpočtový rok 2006 (Ú. v. EÚ L 139, s. 22) v rozsahu, v akom zahŕňa úroky zo súm, ktoré majú byť uhradené z rozpočtu Talianska podľa článku 32 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

Právny rámec

Právna úprava týkajúca sa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky

1 Základnú právnu úpravu týkajúcu sa financovania spoločnej poľnohospodárskej poli- tiky tvorí, čo sa týka výdavkov uskutočnených od 1. januára 2007, nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1, ďalej len „základné nariadenie“).

2 Podľa článku 49 základného nariadenia:

— …“

3 Odôvodnenie č. 25 základného nariadenia znie takto:

„Na ochranu finančných záujmov rozpočtu Spoločenstva je potrebné, aby členské štáty prijali opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o tom, že operácie financované fondmi sa skutočne vykonali a správne realizovali. Tiež je potrebné, aby členské štáty predchá- dzali všetkým nezrovnalostiam spôsobeným prijímateľmi a účinne ich riešili.“

4 Odôvodnenie č. 26 základného nariadenia uvádza:

„V prípade spätného získavania čiastok vyplatených EPZF mali by sa tieto čiastky vrátiť fondu, pokiaľ nie sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a keď na ne neexistuje žiadne oprávnenie. Je potrebné vytvoriť systém finančnej zodpovednosti, pokiaľ boli spôsobené nezrovnalosti a čiastka sa vymáhaním nezískala v plnej výške. Na tento účel je potrebné ustanoviť postup umožňujúci Komisii chrániť záujmy rozpočtu Spoločenstva rozhodnutím odpočítať z účtu daného členského štátu časť čiastok, ktoré sa stratili z dôvodu nezrovnalostí a ktoré sa nevymohli v primeranej lehote. V určitých prípadoch nedbanlivosti členského štátu by malo byť odôvodnené odpočítať danému členskému štátu plnú čiastku. Pokiaľ sa však dodržali povinnosti,

II - 1239

II - 1240

TALIANSKO/KOMISIA

9 V súlade s článkom 32 ods. 4 základného nariadenia:

„… Komisia [môže] rozhodnúť o pripísaní čiastok, ktoré sa ešte majú získať späť, na ťarchu členského štátu:

a) ak členský štát nezačal všetky správne alebo súdne konania stanovené vnútroštát- nymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva s cieľom vymôcť čiastky v roku, ktorý nasleduje po prvom správnom alebo súdnom zistení;

b) ak sa neuskutočnilo prvé správne alebo súdne zistenie alebo je konanie onesko- rené tak, že by mohlo ohroziť vymoženie čiastok, alebo ak nezrovnalosť nebola zahrnutá do súhrnnej správy… v roku prvého správneho alebo súdneho zistenia.“

Ak sa v rámci vymáhacieho konania správnym alebo súdnym aktom konečného cha- rakteru zistí, že nedošlo k žiadnej nezrovnalosti, členský štát nahlási EPZF ako výda- vok finančné zaťaženie, ktoré znáša podľa prvého pododseku.

Ak sa však z dôvodov, ktoré nemožno pripísať dotknutému členskému štátu, nemohlo uskutočniť vymáhanie v lehotách uvedených v prvom pododseku tohto článku a suma, ktorá sa má získať späť, je vyššia ako 1 milión EUR, Komisia môže na žiadosť členského štátu predĺžiť tieto lehoty najviac o 50 % počiatočných lehôt.“

11 V súlade s článkom 6 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania [základného nariadenia], pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, s. 90), „ročné uzávierky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. c) bode iii) [základ- ného nariadenia] zahrnujú… tabuľku súm, ktoré treba vymáhať v prípade ukončenia výkonu, podľa vzoru stanoveného v prílohe III“.

II - 1242

TALIANSKO/KOMISIA

Právna úprava týkajúca sa všeobecného rozpočtu Európskeho spoločenstva

II - 1243

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VECI T-274/08 A T-275/08

záujmov Talianska na náhradu súm, ktoré sa po uplatnení kritérií stanovených na výpočet úrokov ukážu ako neoprávnené, tak ako úroky, ktoré požaduje Spoločenstvo“.

16 Komisia 28. marca 2008 (vec T-274/08) a 22. apríla 2008 (vec T-275/08) zaslala Talian- skej republike nótu, v ktorej uviedla účty platobných agentúr, ktoré možno navrhnúť na vyrovnanie, a spresnila, že čiastky určené na vyrovnanie na základe finančných dôsledkov vyplývajúcich z nevymožených splatných súm v nadväznosti na nezrovna- losti boli stanovené na základe informácií zaslaných agentúrou AGEA.

17 Dňa 30. apríla 2008 Komisia prijala na základe informácií poskytnutých platobnými agentúrami členských štátov rozhodnutie 2008/396/ES o vyrovnaní účtov platob- ných agentúr členských štátov, ktoré sa týkajú výdavkov financovaných z EPZF za finančný rok 2007 (Ú. v. EÚ L 139, s. 33) (vec T-274/08), ako aj rozhodnutie 2008/394/ ES o schválení účtovných závierok určitých platobných agentúr v Nemecku, Talian- sku a Slovenskej republike týkajúcich sa výdavkov financovaných zo Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) za rozpočtový rok 2006 (Ú. v. EÚ L 139, s. 22) (vec T-275/08).

18 Rozhodnutia 2008/396 a 2008/394 uvádzajú čiastky, ktoré sa majú získať späť od kaž- dého členského štátu, alebo, ktoré sa im majú vyplatiť, vrátane čiastok vyplývajúcich z článku 32 ods. 5 základného nariadenia.

21 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania v týchto dvoch veciach.

22 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. novembra 2009.

23 Po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol o spojení obidvoch vecí na účely vyhlásenia rozsudku podľa článku 50 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku.

24 Talianska republika vo veci T-274/08 navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napad- nuté rozhodnutie 2008/396 v rozsahu, v akom vypočítava úroky zo súm určených na záťaž rozpočtu Talianska za finančný rok 2007 podľa článku 32 ods. 5 základného nariadenia.

II - 1245

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VECI T-274/08 A T-275/08

Tvrdenia účastníkov konania

28 Talianska republika tvrdí, že Komisia prijala nesprávny výklad článku 32 ods. 5 zá­ kladného nariadenia. Komisii v podstate vytýka, že na základe tohto ustanovenia od

II - 1246

TALIANSKO/KOMISIA

nej žiadala vyplatiť uvedené čiastky vrátane úrokov, hoci podľa talianskeho práva nie je možné účtovať tieto úroky z dôvodu neexistencie súdneho rozhodnutia.

29 Po prvé sa Talianska republika domnieva, že článok 32 ods. 5 základného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na čiastky, a nie na prípadné úroky, ktoré tieto čiastky môžu zapríčiniť. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na vznik úrokov, hoci prvý odsek uvedeného článku úroky výslovne stanovuje. Z toho vyvodzuje, že normotvorca sa snažil uviesť v odseku 1 a v odseku 5 článku 32 základného nariadenia dve rozdielne situácie. Prvý odsek tohto článku odkazuje na situácie, v ktorých vymáhacie konanie bolo skončené a úroky boli od pri- jímateľov vymožené. Bolo by preto neprijateľné, aby si ich mohol členský štát „navr- šovať“. Naopak článok 32 ods. 5 základného nariadenia sa týka prebiehajúcich konaní, v rámci ktorých je zahrnutie úrokov neisté, rovnako ako deň, od ktorého začínajú plynúť.

33 Komisia namieta proti tvrdeniam Talianskej republiky a domnieva sa, že neurobila nesprávny výklad článku 32 ods. 5 základného nariadenia.

Posúdenie Všeobecným súdom

34 V prvom rade treba uviesť, že Talianska republika sa v rámci svojho jediného žalob- ného dôvodu snaží preukázať, že rozhodnutia 2008/396 a 2008/394 sa musia zrušiť v rozsahu, v akom Komisia zohľadnením úrokov na základe článku 32 ods. 5 zá­ kladného nariadenia urobila nesprávny výklad tohto ustanovenia. Keďže Komisia uložila Talianskej republike zníženie záloh podľa článku 32 základného nariadenia o 114 581 208,51 eura (vec T-274/08) a 99 839 568,22 eura (vec T-275/08), pričom išlo o zníženia, ktoré zahŕňali čiastky podľa odseku 5 tohto článku, Talianska republika vytýka Komisii, že tieto posledné uvedené čiastky vypočítala s prihliadnutím na úroky.

II - 1248

TALIANSKO/KOMISIA

35 Článok 32 základného nariadenia sa vzťahuje na povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o vymáhanie čiastok od príjemcov, ktorí sa dopustili nezrovnalostí alebo nedbanlivosti.

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VECI T-274/08 A T-275/08

vyplatených čiastok. Medzi tieto čiastky pritom bezpochyby patria úroky, ktoré mali byť vyplatené na základe článku 32 ods. 1 základného nariadenia.

40 Po druhé tento doslovný výklad potvrdzuje článok 34 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, podľa ktorého „za pridelené príjmy v zmysle článku 18 [rozpočtového] nariadenia sa považujú… čiastky, ktoré majú byť podľa článkov 31, 32 a 33 tohto nariadenia prevedené do rozpočtu Spoločenstva vrátane ich úrokov“.

41 Výklad uvedený v bode 39 vyššie je taktiež v súlade so všeobecnou štruktúrou vyrov- nania účtov. Článok 32 ods. 5 základného nariadenia treba totiž vykladať s ohľadom na článok 32 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý je všeobecným rámcom v oblasti vrátenia splatných čiastok Spoločenstvu v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti vo využívaní fondov. Pokiaľ odsek 5 tohto článku v ničom nemení zásadu vyúčtovania úrokov, ale sa len obmedzuje na rozdelenie finančnej zodpovednosti medzi členským štátom a rozpočtom Spoločenstva v prípade nevymoženia splatných čiastok v prime- raných lehotách, istotne z toho vyplýva, že „finančné dôsledky“ uvedené v článku 32 ods. 5 základného nariadenia zahŕňajú najmä hlavné čiastky, ako aj súvisiace úroky.

42 Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že slovo „úroky“ nie je uvedené v odseku 5 článku 32, čo svedčí o vôli normotvorcu pokryť inú situáciu, ako je tá uvedená v odseku 1 toho istého článku keďže odsek 5 sa vzťahuje len na paušálne a dočasné vyrovnanie, treba ho taktiež zamietnuť. Je nepochybné, že podľa tretieho pododseku uvedeného odseku 5 musí členský štát začať vymáhacie konanie. Z toho nutne vyplýva, že čiastka finančných dôsledkov môže byť prípadne predmetom neskorších opráv. Táto možnosť neskorších opráv sa však týka všetkých finančných dôsledkov vypočítaných na základe článku 32 ods. 5 základného nariadenia, vrá- tane úrokov súvisiacich s hlavnými čiastkami. Neexistuje teda žiadny rozpor medzi

44 Po tretie z preambuly základného nariadenia a najmä jej odôvodnení č. 25 a 26 vyplýva, že systém spoločnej finančnej zodpovednosti stanovený v článku 32 ods. 5 základného nariadenia má za cieľ ochranu finančných záujmov rozpočtu Spoločen- stva tým, že dotknutému členskému štátu pripisuje časť čiastok splatných z dôvodu nezrovnalostí, ktoré sa nevymohli v primeranej lehote. Ako správne zdôrazňuje Komisia, povinnosť vrátiť úroky splatné od okamihu zistenia nezrovnalostí do oka- mihu skutočného vymoženia dotknutých čiastok má kompenzačnú povahu v roz- sahu, v akom sa úroky vzťahujú na ujmu dočasne spôsobenú rozpočtu Spoločenstva z dôvodu neprijatia úveru vyúčtovaného v jeho prospech. Vyňatie úrokov zo sumy, ktorá má byť vymáhaná, a teda zníženie čiastky na záťaž dotknutého členského štátu, je preto nezlučiteľné s ochranou finančných záujmov rozpočtu Spoločenstva, ktorý by v dôsledku toho znášal väčšinu finančných dôsledkov, pretože čiastky splatné z dôvodu nezrovnalostí neboli vymožené v primeranej lehote.

45 Po štvrté treba zdôrazniť, že zásada, podľa ktorej sú úroky príslušenstvom hlavnej čiastky a sledujú jej účtovný režim, má všeobecnú platnosť v rámci právnej úpravy týkajúcej sa rozpočtu Spoločenstva, ako o tom svedčí článok 86 ods. 1 nariadenia č. 2342/2002 v spojení s článkom 71 ods. 4 rozpočtového nariadenia, ktorý spresňuje, že „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia vyplývajúce z uplat- ňovania odvetvových pravidiel, každá pohľadávka, ktorá nebola uhradená…, musí prinášať úroky“.

II - 1251

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VECI T-274/08 A T-275/08

49 Po druhé je určite správne, že o sporoch týkajúcich sa vymáhania neoprávnene vypla- tených čiastok v zmysle práva Spoločenstva musia v prípade neexistencie ustanovení Spoločenstva rozhodovať vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva, a to v medziach stanovených právom Spoločenstva tak, že spôsoby stanovené vnútroštát- nym právom nemôžu v praxi znemožniť uplatnenie právnej úpravy Spoločenstva a že vnútroštátna právna úprava sa musí uplatniť nediskriminačne v porovnaní s kona- niami, v ktorých sa rozhoduje o rovnakých sporoch vnútroštátneho charakteru (pozri

rozsudok

Súdneho dvora z 13. marca 2008, Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening a i., C-383/06 až C-385/06, Zb. s. I-1561, body 48 až 50 a tam citovanú judikatúru). Hoci z toho nutne vyplýva, že všetky doplňujúce otázky týkajúce sa vymáhania Talianskou republikou neoprávnene vyplatených čiastok z roz- počtu Spoločenstva, ktoré ustanovenia Spoločenstva neupravujú, musia byť upravené príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami, nemôže takéto uplatnenie spochybniť zásadu zohľadnenia úrokov podľa článku 32 ods. 5 základného nariadenia.

II - 1252

TALIANSKO/KOMISIA

50 Nakoniec po tretie Komisia správne zdôrazňuje, že skutočnosť, že platobná agentúra zahrnula úroky do čiastok, ktoré jej boli oznámené na účely výpočtu súm uvedených v rozhodnutiach 2008/396 a 2008/394, preukazuje, že možno tieto úroky zarátať do súm, ktoré musia členské štáty vrátiť na základe článku 32 ods. 5 základného naria- denia. Navyše treba konštatovať, že Talianska republika neoznámila Komisii čiastku súm splatných podľa článku 32 ods. 5 základného nariadenia, okrem kapitalizovaných úrokov.

ROZSUDOK

Z 22. 4. 2010 — VECI T-274/08 A T-275/08

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Veci T-274/08 a T-275/08 sa spájajú na účely vyhlásenia rozsudku.

2. Žaloby sa zamietajú.