← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·15.8.2008

T-332/08

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62008TN0332

C_2008247SK.01002301.xml

27.9.2008

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/23

Žaloba podaná 15. augusta 2008 – Melli Bank/Rada

(Vec T-332/08)

(2008/C 247/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Melli Bank plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Gordon, QC, M. Hoskins, barrister, a T. Din, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

zrušiť bod 4 časti B prílohy rozhodnutia Rady 2008/475/ES o reštriktívnych opatreniach voči Iránu v rozsahu, v ktorom sa týka Melli Bank plc,

ak sa Súdny dvor domnieva, že článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia má kogentné účinky, vyhlásiť článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady 423/2007/ES o reštriktívnych opatreniach voči Iránu za neuplatniteľný,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci žalobkyňa navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008 ( 1 ) , ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, v rozsahu, v ktorom je žalobkyňa uvedená na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú podľa tohto ustanovenia zmrazené. Žalobkyňa napadla to isté rozhodnutie vo veci T-246/08, Melli Bank/Rada ( 2 ) .

Na podporu svojej žaloby v tejto veci žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, keď neposkytla nijaké samostatné a osobitné dôvody pre uvedenie žalobkyne na zozname. Žalobkyňa tvrdí, že nebola na tomto zozname uvedená preto, že by bola sama zapojená do poskytovania podpory činnostiam Iránu v jadrovej oblasti, ale len preto, že je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, o ktorej sa predpokladá, že je do týchto činností zapojená.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že ak sa článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 ( 3 ) má vykladať v tom zmysle, že zaväzuje Radu uviesť všetky osoby, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou materskej spoločnosti uvedenej na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené, mal by byť vyhlásený za neuplatniteľný, pretože je v rozpore so zásadou primeranosti.

Žalobkyňa sa domnieva, že záväzné zaradenie dcérskej spoločnosti na zoznam je zbytočné a nevhodné na dosiahnutie cieľov nariadenia, pretože uvedenie materskej spoločnosti bráni dcérskej spoločnosti usadenej v Európskej únii prijímať pokyny od materskej spoločnosti, čím by tak táto materská spoločnosť priamo alebo nepriamo obchádzala účinok jej zaradenia na zoznam.

Napokon žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia Rady sa má vykladať v tom zmysle, že poskytuje Rade diskrečnú právomoc zaradiť na zoznam dcérsku spoločnosť materskej spoločnosti, a nie že zaväzuje Radu tak urobiť.

( 1 ) Ú. v. EÚ L 163, s. 29.

( 2 ) Ú. v. EÚ C 197, s. 34.

( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-332/08 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik