T-332/08
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62008TN0332
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2008247SK.01002301.xml
27.9.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 247/23
Žaloba podaná 15. augusta 2008 – Melli Bank/Rada
(Vec T-332/08)
(2008/C 247/45)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Melli Bank plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Gordon, QC, M. Hoskins, barrister, a T. Din, solicitor)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť bod 4 časti B prílohy rozhodnutia Rady 2008/475/ES o reštriktívnych opatreniach voči Iránu v rozsahu, v ktorom sa týka Melli Bank plc,
—
ak sa Súdny dvor domnieva, že článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia má kogentné účinky, vyhlásiť článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady 423/2007/ES o reštriktívnych opatreniach voči Iránu za neuplatniteľný,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V prejednávanej veci žalobkyňa navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008 ( 1 ) , ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, v rozsahu, v ktorom je žalobkyňa uvedená na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú podľa tohto ustanovenia zmrazené. Žalobkyňa napadla to isté rozhodnutie vo veci T-246/08, Melli Bank/Rada ( 2 ) .
Na podporu svojej žaloby v tejto veci žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, keď neposkytla nijaké samostatné a osobitné dôvody pre uvedenie žalobkyne na zozname. Žalobkyňa tvrdí, že nebola na tomto zozname uvedená preto, že by bola sama zapojená do poskytovania podpory činnostiam Iránu v jadrovej oblasti, ale len preto, že je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, o ktorej sa predpokladá, že je do týchto činností zapojená.
Žalobkyňa ďalej tvrdí, že ak sa článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 ( 3 ) má vykladať v tom zmysle, že zaväzuje Radu uviesť všetky osoby, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou materskej spoločnosti uvedenej na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené, mal by byť vyhlásený za neuplatniteľný, pretože je v rozpore so zásadou primeranosti.
Žalobkyňa sa domnieva, že záväzné zaradenie dcérskej spoločnosti na zoznam je zbytočné a nevhodné na dosiahnutie cieľov nariadenia, pretože uvedenie materskej spoločnosti bráni dcérskej spoločnosti usadenej v Európskej únii prijímať pokyny od materskej spoločnosti, čím by tak táto materská spoločnosť priamo alebo nepriamo obchádzala účinok jej zaradenia na zoznam.
Napokon žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia Rady sa má vykladať v tom zmysle, že poskytuje Rade diskrečnú právomoc zaradiť na zoznam dcérsku spoločnosť materskej spoločnosti, a nie že zaväzuje Radu tak urobiť.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 163, s. 29.
( 2 ) Ú. v. EÚ C 197, s. 34.
( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).