C-145/09

(Vec C-145/09) ( 1 )

(Voľný pohyb osôb - Smernica 2004/38/ES - Článok 16 ods. 4 a článok 28 ods. 3 písm. a) - Občan Únie, ktorý sa narodil a mal pobyt viac ako 30 rokov v hostiteľskom členskom štáte - Neprítomnosť na území hostiteľského členského štátu - Odsúdenia v trestnom konaní - Rozhodnutie o vyhostení - Naliehavé dôvody verejnej bezpečnosti)

2011/C 30/04

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg

1.

Článok 28 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia, či občan Únie mal pobyt v hostiteľskom členskom štáte počas desiatich rokov predchádzajúcich rozhodnutiu o vyhostení, čo je rozhodujúce kritérium pre poskytnutie posilnenej ochrany, ktorú priznáva toto ustanovenie, je potrebné zohľadniť všetky relevantné aspekty v každom jednotlivom prípade, najmä dĺžku každej neprítomnosti dotknutej osoby v hostiteľskom členskom štáte, celkovú dĺžku a frekvenciu týchto neprítomností, ako aj dôvody, ktoré viedli dotknutú osobu k opusteniu tohto členského štátu, na základe čoho je možné zistiť, či tieto neprítomnosti implikujú alebo nie, že došlo k premiestneniu osobných, rodinných alebo profesionálnych záujmov tejto osoby do iného členského štátu.

2.

V prípade, keď vnútroštátny súd dospeje k záveru, že sa na dotknutého občana Únie vzťahuje ochrana podľa článku 28 ods. 3 smernice 2004/38, toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že boj proti kriminalite spojený s pašovaním omamných látok v organizovanej skupine môže patriť pod pojem „naliehavé dôvody verejnej bezpečnosti“, čo môže odôvodniť opatrenie vyhostenia občana Únie, ktorý mal pobyt v hostiteľskom členskom štáte počas predchádzajúcich desiatich rokov. V prípade, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že sa na dotknutého občana Únie vzťahuje ochrana podľa článku 28 ods. 2 smernice 2004/38, toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že boj proti kriminalite spojený s pašovaním omamných látok v organizovanej skupine patrí pod pojem „vážne dôvody verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti“.