C-204/09
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CA0204
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012098SK.01000202.xml
31.3.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 98/2
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. februára 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht — Nemecko) — Flachglas Torgau GmbH/Spolková republika Nemecko
(Vec C-204/09) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aarhuský dohovor - Smernica 2003/4/ES - Prístup k informáciám o životnom prostredí - Orgány alebo inštitúcie konajúce s právomocou zákonodarcu - Dôvernosť konaní orgánov verejnej moci - Podmienka, podľa ktorej musí byť táto dôvernosť stanovená zákonom)
2012/C 98/03
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Flachglas Torgau GmbH
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesverwaltungsgericht — Výklad článku 2 bodu 2 druhej vety a článku 4 bodu 2 prvej vety písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. ES L 41, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá najvyššie spolkové orgány zbavuje povinnosti poskytnúť informácie, pokiaľ konajú v postavení zákonodarcu, a ktorá všeobecne stanovuje, že žiadosť o informácie sa má zamietnuť, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť dôvernosť konania — Hranice právomocí členských štátov vylúčiť z pojmu „verejný orgán“ uvedeného v smernici 2003/4/ES orgány konajúce v postavení zákonodarcu — Podmienky pre uplatnenie výnimky z dôvernosti konania
Výrok
rozsudku
1.
Článok 2 bod 2 druhý odsek prvá veta smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že možnosť, ktorú toto ustanovenie priznáva členským štátom, aby za orgány verejnej moci nepovažovali „orgány alebo inštitúcie, keď konajú s právomocou… zákonodarcu“, sa môže vzťahovať na ministerstvá, pokiaľ sa zúčastňujú na zákonodarnom procese, najmä predkladaním návrhov zákonov alebo stanovísk, a že táto možnosť nepodlieha splneniu podmienok stanovených v článku 2 bode 2 druhom odseku druhej vete tejto smernice.
2.
Článok 2 bod 2 druhý odsek prvá veta smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že možnosť, ktorú toto ustanovenie priznáva členským štátom, aby za orgány verejnej moci nepovažovali orgány alebo inštitúcie, ktoré konajú s právomocou zákonodarcu, sa už nemôže uplatniť, ak sa príslušný zákonodarný proces skončil.
3.
Článok 4 ods. 2 prvý pododsek písm. a) smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že podmienku, ktorú stanovuje, že dôvernosť konania orgánov verejnej moci musí byť stanovená zákonom, možno považovať za splnenú, ak vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu existuje norma, ktorá všeobecným spôsobom stanovuje, že dôvernosť konania orgánov verejnej moci predstavuje dôvod zamietnutia prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktorými disponujú tieto orgány, pokiaľ vnútroštátne právo jasne vymedzuje pojem konanie, čo musí overiť vnútroštátny súd.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 193, 15.8.2009 .