C-262/09
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CA0262
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011252SK.01000301.xml
27.8.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 252/3
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 30. júna 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Köln — Nemecko) — Wienand Meilicke, Heidi Christa Weyde, Marina Stöffler/Finanzamt Bonn-Innenstadt
(Vec C-262/09) ( 1 )
(Voľný pohyb kapitálu - Daň z príjmov - Potvrdenie o skutočnej výške zaplatenej dane z príjmov právnických osôb z dividend zahraničného pôvodu - Zamedzenie dvojitému zdaneniu dividend - Zápočet dane pri dividendách vyplácaných spoločnosťami rezidentmi - Dôkazy, ktoré sa vyžadujú na preukázanie započítateľnej zahraničnej dane)
2011/C 252/03
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Finanzgericht Köln
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Wienand Meilicke, Heidi Christa Weyde, Marina Stöffler
Žalovaný: Finanzamt Bonn-Innenstadt
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht Köln — Výklad článku 56 ES, článku 58 ods. 1 písm. a) ES a článku 58 ods. 3 ES, ako aj zásady efektivity a zásady potrebného účinku — Vyplácanie dividend spoločnosťou so sídlom v prvom členskom štáte daňovníkovi v druhom členskom štáte — Súlad právnej úpravy druhého členského štátu o dani z príjmov, podľa ktorej sa jednak poskytuje „zápočet dane“ vo výške 3/7 hrubých dividend, napriek tomu, že v skutočnosti nie je možné fakticky určiť daň z príjmov právnických osôb vzťahujúcu sa na tieto dividendy v prípade spoločnosti, ktorá má sídlo v inom členskom štáte, a jednak tento „zápočet dane“ je podmienený predložením potvrdenia o dani z príjmov právnických osôb stanoveného podľa vlastného daňového práva napriek tomu, že fakticky sa zdá nemožné, aby daňovník predložil takéto potvrdenie pre spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, s právom Spoločenstva
Výrok
rozsudku
1.
Pri výpočte zápočtu dane, na ktorý má nárok akcionár, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v členskom štáte, v súvislosti s dividendami vyplatenými kapitálovou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte, články 56 ES a 58 ES bránia v prípade nepredloženia dôkazov požadovaných podľa právnej úpravy prvého členského štátu uplatňovaniu takého ustanovenia, akým je § 36 ods. 2 druhá veta bod 3 zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz) zo 7. septembra 1990 v znení zákona z 13. septembra 1993, podľa ktorého daň z príjmov právnických osôb vzťahujúca sa na dividendy zahraničného pôvodu sa započíta na daň z príjmov akcionára vo výške podielu dane z príjmov právnických osôb vzťahujúcej sa na hrubé dividendy vyplácané vnútroštátnymi spoločnosťami prvého členského štátu.
Výpočet zápočtu dane sa musí uskutočniť podľa sadzby dane, ktorá sa na vyplatené príjmy uplatňuje z titulu dane z príjmov právnických osôb vzťahujúcej sa na spoločnosť, ktorá ich vypláca, podľa právnej úpravy členského štátu, v ktorom má sídlo, pričom však suma, ktorá sa má započítať, nesmie prekročiť výšku dane z príjmov, ktorá sa má zaplatiť z dividend vyplatených akcionárovi v členskom štáte, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
2.
Pokiaľ ide o stupeň presnosti, aký musia mať predložené dôkazy, aby bol priznaný zápočet dane vzťahujúci sa na dividendy zaplatené kapitálovou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte ako tom, v ktorom je príjemca daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, články 56 ES a 58 ES bránia uplatňovaniu takého ustanovenia, ako je § 36 ods. 2 druhá veta bod 3 štvrtá veta písm. b) zákona o dani z príjmu zo 7. septembra 1990 v znení zákona z 13. septembra 1993, podľa ktorého stupeň podrobnosti, ako aj forma predkladania dôkazov, ktoré musí predložiť príjemca, musia byť rovnaké ako stupeň podrobnosti a forma vyžadované v prípade, že vyplácajúca spoločnosť má sídlo v členskom štáte, v ktorom sa tento príjemca zdaňuje.
Daňové orgány tohto členského štátu, v ktorom sa príjemca zdaňuje, sú oprávnené vyžadovať od uvedeného príjemcu, aby predložil potrebné doklady, ktoré im umožnia jasne a presne overiť, či sú splnené podmienky na priznanie zápočtu dane stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou, pričom nemôžu pristúpiť k odhadu uvedeného zápočtu dane.
3.
Zásada efektivity bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vyplývajúca z ustanovení § 175 ods. 2 druhej vety daňového zákonníka (Abgabenordnung) v znení zákona o prebratí smerníc Európskej únie do vnútroštátneho daňového práva a o zmene a doplnení niektorých ustanovení (Gesetz zur Umsetzung von EU-Richtlinien in nationales Steuerrecht und zur Änderung weiterer Vorschriften) v spojení s § 97 ods. 9 treťou vetou zákona, ktorým bol prijatý daňový zákonník (Einführungsgesetz zur Abgabenordnung) zo 14. decembra 1976, v znení zmien a doplnení, ktorá retroaktívne a bez poskytnutia prechodného obdobia neumožňuje dosiahnuť zápočet dane z príjmov zahraničných právnických osôb vzťahujúcej sa na dividendy vyplácané kapitálovou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte predložením potvrdenia vzťahujúceho sa na túto daň v súlade s požiadavkami právnej úpravy členského štátu, v ktorom je príjemca týchto dividend daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo potrebných dokladov umožňujúcich daňovým orgánom tohto štátu jasne a presne overiť, či sú splnené podmienky na poskytnutie uvedenej daňovej výhody. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, aká je primeraná lehota na predloženie uvedeného potvrdenia alebo potrebných dokladov.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 267, 7.11.2009 .