C-19/09

1. Primárne právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2126

2. Nariadenie č. 44/2001 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2126

B — Vnútroštátne právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2128

III — Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2129

IV — Konanie pred Súdnym dvorom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2133

V — Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2133

VI — Posúdenie generálnej advokátky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2139

1 — Jazyk prednesu: slovinčina.

I - 2124

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

A — Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2139

B — Prípustnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2141

4. Určenie právomoci v prípade, ak miesto hlavného poskytnutia služieb nie je možné určiť (otázka 1c) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2153

D — Druhá prejudiciálna otázka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2158

E — Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2159

VII — Návrh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I - 2159

2. V tejto veci sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade zmluvy o zastúpení uzav- „Článok 234 sa vzťahuje na túto hlavu za retej medzi zmluvnými stranami z rôznych nasledovných okolností a podmienok: ak členských štátov, na základe ktorej boli služby vznikne otázka výkladu tejto hlavy alebo týkajúce sa obchodného zastúpenia poskyt- platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi nuté vo viacerých členských štátoch, sa právo- Spoločenstva na základe tejto hlavy vo veci, moc určuje na základe článku 5 ods. 1 písm. b) ktorá je predmetom konania na súde člen- druhej zarážky nariadenia č. 44/2001 a ktoré ského štátu, proti rozhodnutiu ktorého nie kritériá sú rozhodujúce na určenie prísluš- je prípustný opravný prostriedok vo vnútro- ného súdu. Prejudiciálne otázky sú nastolené štátnom práve, požiada tento súd o vydanie v rámci sporu medzi zastúpeným, spoločnos- nálezu Súdny dvor, ak to považuje za potrebné ťou Wood Floor Solutions Andreas Domber- pre svoje rozhodnutie v danej veci.“ ger GmbH (ďalej len „žalobkyňa“) so sídlom v Rakúsku, a obchodným zástupcom, spoloč- nosťou Silva Trade S.A. (ďalej len „žalovaná“) so sídlom v Luxembursku.

2. Nariadenie č. 44/2001

II — Právny rámec

4. Podľa odôvodnenia č. 11 nariadenia č. 44/2001:

A — Právo Spoločenstva

„Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že prá- 1. Primárne právo vomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť 3. Článok 68 ods. 1 ES, ktorý patrí do účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. hlavy IV Zmluvy ES (Víza, azyl, imigrácia …“

„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského — pri predaji tovaru miesto v člen- štátu len na základe princípov upravených skom štáte, kam sa podľa zmluvy v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“ tovar dodal alebo mal dodať,

I - 2127

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

— pri poskytnutí služieb miesto 2. ak napadnuté uznesenie prvostupňového v členskom štáte, kde sa podľa súdu bolo v celom rozsahu potvrdené, zmluvy služby poskytli alebo ibaže by bol opravný prostriedok zamiet- mali poskytnúť; nutý z formálnych dôvodov bez meritór- neho rozhodnutia;

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

…“

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

11. Rakúsky zákon o obchodných zástup- III — Skutkový stav, konanie vo veci samej coch v § 24 ods. 1 stanovuje: a prejudiciálne otázky

„V prípade ukončenia zmluvného vzťahu má obchodný zástupca právo na primeranú kom- penzáciu, ak 12. Žalobkyňou vo veci samej je spoločnosť Wood Floor so sídlom v meste Amstetten v Rakúsku, zatiaľ čo žalovanou je spoločnosť Silva Trade so sídlom v meste Wasserbillig v Luxembursku. Z návrhu na začatie preju- diciálneho konania vyplýva, že pán Andreas Domberger, riaditeľ spoločnosti Wood Floor, 1. zastúpenému priniesol nových klientov bol obchodným zástupcom spoločnosti Silva alebo citeľne navýšil obchodné vzťahy Trade najprv osobne a potom vykonával s existujúcimi klientmi; povinnosti obchodného zástupcu prostred- níctvom spoločnosti Wood Floor. Zmluva o zastúpení bola v predmetnej veci uzatvo- rená ústne. 6

2. je možné predpokladať, že zastúpený alebo jeho právny nástupca bude môcť získať značné výhody z týchto obchod- ných vzťahov, a to aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu, a 13. Žalobkyňa vykonávala činnosť v súvis- losti s obchodným zastúpením v Rakúsku, v Taliansku, v pobaltských štátoch, v Poľsku 7 a vo Švajčiarsku. Podľa informácií predlo- žených vnútroštátnym súdom udržiavala kontakt s klientmi predovšetkým telefo- 3. ak je vyplatenie kompenzácie primerané nicky a prostredníctvom e-mailu, a to zo vzhľadom na všetky okolnosti, a to oso- svojej kancelárie vo svojom sídle, občas bitne na províziu obchodného zástupcu, aj v sídle alebo v bydlisku klientov. Čin- o ktorú prišiel vo vzťahoch s týmito nosť obchodného zástupcu tak bola zo 70 % klientmi.

14. Žalovaná, spoločnosť Silva Trade, vypo- vedala zmluvu o zastúpení listom z 2. apríla 2007. Keďže podľa žalobkyne (obchod- ného zástupcu) išlo v tomto prípade o neo- právnené predčasné vypovedanie zmluvy, podala 21. augusta 2007 na prvostupňový súd v Rakúsku (Landesgericht Sankt Pölten) podľa § 23 rakúskeho zákona o obchodných zástupcoch (Handelsvertretergesetz) žalobu 16. Žalovaná podala proti uzneseniu týka- o náhradu škody vo výške 27 864,65 eura, júcemu sa právomoci súdu odvolanie na ktorú utrpela z dôvodu predčasného vypo- vnútroštátny súd (Oberlandesgericht Wien) vedania zmluvy. Okrem toho sa v tejto s odôvodnením, že miesta plnenia zmluv- žalobe domáhala zaplatenia náhrady škody ných povinností sú rozdelené do viacerých podľa § 24 rakúskeho zákona o obchodných členských štátov a že žalobkyňa môže podať zástupcoch vo výške 83 593,95 eura. Žalob- svoju žalobu v jednom z členských štátov kyňa sa na podporu právomoci rakúskeho pre všetky zmluvné povinnosti, avšak len súdu odvoláva na článok 5 ods. 1 písm. b) vtedy, ak je právomoc súdu určená na zák- nariadenia č. 44/2001, pretože mala vykoná- lade článku 2 nariadenia č. 44/2001, teda na vať činnosť obchodného zástupcu zo svojho základe bydliska žalovanej. Podľa žalovanej, sídla v Rakúsku. Žalovaná vo svojom vyjad- ak sa v prípade existencie viacerých miest rení k žalobe vzniesla námietku nedostatku plnenia zmluvných povinností vo viacerých miestnej príslušnosti a medzinárodnej prá- členských štátoch žaloba nepodá na súd prí- vomoci a tvrdila, že žalobkyňa dosiahla len slušný podľa bydliska žalovanej, súdy týchto 24,9 % svojho obratu vďaka transakciám členských štátov sú príslušné len pre tú časť v Rakúsku a zostávajúca časť obratu pochá- povinností, ktoré sa v nich plnia. dzala z cudziny.

18. Vnútroštátny súd sa teda domnieva, že v predmetnej veci je príslušný, a svoje sta- novisko zakladá na skutočnosti, že článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa musí vykladať samostatne, a že v tejto súvislosti je rozhodujúce miesto, kde sú služby skutočne poskytované. Pri tejto príležitosti sa odvoláva 19. Podľa vnútroštátneho súdu zásady, ktoré na rozsudok vyhlásený vo veci Color Drack 8, Súdny dvor uplatnil vo veci Color Drack, v ktorej Súdny dvor vykladal článok 5 ods. 1 možno rovnako uplatniť na zmluvy o poskyt- písm. b) druhú zarážku nariadenia č. 44/2001 nutí služieb, na základe ktorých sú služby v prípade väčšieho počtu miest dodania poskytované vo viacerých členských štátoch. tovaru v tom istom členskom štáte. V tomto V tomto prípade je podľa údajov poskytnu- rozsudku Súdny dvor zdôraznil, že uvedený tých vnútroštátnym súdom potrebné určiť článok sa má vykladať pri zohľadnení pro- právomoc na základe najužšej spojitosti cesu vývoja, cieľov a štruktúry nariadenia 9 s miestom, kde sa nachádza ťažisko činnosti a že v prípade existencie väčšieho počtu miest dodania v tom istom členskom štáte musí

10 — Tamže, bod 38. 11 — Tamže, bod 28. 8 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 2. 12 — Tamže, bod 40. 9 — Tamže, bod 18. 13 — Tamže, bod 42.

I - 2131

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

osoby, ktorá poskytuje služby. Podľa vnútro- veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. štátneho súdu žalobkyňa poskytovala služby vyd. 19/004, s. 42) (ďalej len ‚nariade- týkajúce sa obchodného zastúpenia zo svojho nie Brusel I‘) uplatniteľný pri zmluve sídla v Rakúsku, ktoré treba považovať za o poskytnutí služieb aj vtedy, ak sú ťažisko jej činnosti, teda dôvod, pre ktorý sú služby podľa zmluvy poskytované vo v predmetnej veci príslušné rakúske súdy. viacerých členských štátoch?

mieste poskytnutia služieb v rámci dvor položil, boli vypočuté na pojednávaní Spoločenstva? 29. októbra 2009.

2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: V — Tvrdenia účastníkov konania

Je článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia Bru- sel I uplatniteľný pri zmluve o poskyt- nutí služieb aj vtedy, ak sú služby podľa A — Prípustnosť zmluvy poskytované vo viacerých člen- ských štátoch?“

23. Otázkou prípustnosti sa vo svojich písomných pripomienkach zaoberá len Komisia, pričom tvrdí, že podľa článku 68 ES sú prípustné iba prejudiciálne otázky súdov, proti ktorých rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho IV — Konanie pred Súdnym dvorom práva. Otázka, či tu ide skutočne o súd roz- hodujúci na poslednom stupni, závisí podľa Komisie od konkrétnych okolností, teda od toho, či proti rozhodnutiu súdu v pred- metnom konaní možno podať opravný prostriedok.

22. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- nia bol Súdnemu dvoru doručený 15. janu- ára 2009. V písomnej časti konania predložili pripomienky účastníci konania vo veci samej, nemecká vláda a vláda Spojeného kráľovstva, 24. So zreteľom na osobitné okolnosti tejto ako aj Komisia. Prednesy účastníkov kona- veci nie je podľa Komisie možné podať proti nia vo veci samej, nemeckej vlády a Komisie predmetnému rozhodnutiu opravný prostrie- a ich odpovede na otázky, ktoré im Súdny dok. Komisia uvádza, že podľa § 528 ods. 2

I - 2133

27. Nemecká vláda rovnako zdôrazňuje, že pre všetky nároky založené na jednom a tom 25. Žalobkyňa vo veci samej, nemecká istom zmluvnom vzťahu musí byť príslušným vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komi- sia navrhujú, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku v tom zmysle, že článok 5 ods. 1 16 —  Pozri rozsudok Besix, už citovaný v poznámke pod písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 čiarou 14.

I - 2134

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

17 — Dohovor z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neofici- álny preklad] (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený a dopl- nený Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Ú. v. L 304, s. 1 a — zmenené a doplnené znenie — s. 77), Dohovorom z 25. októbra 1982 o pristú- pení Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1), Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Por- tugalskej republiky (Ú. v. ES L 285, s. 1) a Dohovorom o pri- stúpení Rakúska, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva z 29. novembra 1996 (Ú. v. ES C 15, 1997, s. 1).

I - 2135

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

povinnosti pre najbežnejšie zmluvy, ktoré účastník konania odkazuje na vec Besix 20 obsahujú cezhraničné prvky. a takisto uvádza, že prípadným nevýhodám, ku ktorým by mohlo dôjsť z dôvodu, že by rôzne súdy rozhodovali o rôznych aspek- toch toho istého sporu, by sa dalo vyhnúť, keby žalobkyňa podala žalobu v mieste sídla žalovanej.

18 — Návrhy, ktoré 15. februára 2007 predniesol generálny advo- kát Bot vo veci Color Drack (C-386/05, Zb. s. I-3699). 20 —  Pozri rozsudok Besix, už citovaný v poznámke pod 19 — Tamže, poznámka pod čiarou 30. čiarou 14.

I - 2136

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

predvídateľnosti, pretože žalobkyňa bude konania, pretože žalobkyňa má tak možnosť presne vedieť, na ktoré súdy môže podať podať žalobu na súd v mieste výkonu, zatiaľ žalobu, zatiaľ čo žalovaná bude vedieť, pred čo žalovaná môže byť stíhaná len v jednom ktorými súdmi ju možno žalovať. Žalobkyňa členskom štáte. Komisia zdôrazňuje, že je v konaní vo veci samej uviedla, že obchodný potrebné rozhodnúť, v ktorých členských zástupca poskytoval na základe ústne uzatvo- štátoch boli služby poskytované v podstatnej renej zmluvy služby tým, že získal pre zastú- miere; v tejto súvislosti treba zohľadniť všetky peného nových klientov, udržiaval vzťahy okolnosti, napríklad miesto, kde došlo k uzav- s existujúcimi klientmi, rokoval s klientmi retiu najväčšieho počtu zmlúv, a miesto, pred uzavretím zmlúv, uzavrel zmluvy, prijí- kde sa dosiahol najväčší obrat. Komisia sa mal sťažnosti a zaručoval zastúpenému vše- domnieva, že v tomto konkrétnom prípade obecnú podporu pri predaji jeho výrobkov. sa miesto, kde bola poskytnutá najväčšia časť Keďže poskytol najväčšiu časť svojich služieb služieb, nachádza v Rakúsku, lebo obchodný zo svojho sídla v Rakúsku, musí byť podľa zástupca poskytol 70 % služieb v súvislosti tohto účastníka konania príslušný pre vyrie- s obchodným zastúpením v Rakúsku a 30 % šenie tohto sporu rakúsky súd. v zahraničí. Skutočnosť, že žalobkyňa nado- budla v Rakúsku 25 % ziskov, neodporuje právomoci rakúskeho súdu, pretože žalob- kyňa organizovala svoju činnosť zo svojho sídla nachádzajúceho sa v meste Amstetten v Rakúsku.

35. Komisia v odpovedi na informácie, ktoré v konaní vo veci samej poskytla nemecká vláda, zdôraznila, že nesúhlasí so stanove- ním tohto typu vyvrátiteľnej domnienky, pretože by to smerovalo proti cieľu článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001, podľa ktorého sa právomoc musí určiť na základe skutkových okolností. Analýzu týchto okol- 3. Určenie právomoci v prípade, ak ťažisko ností vykoná vnútroštátny súd len vtedy, ak činnosti nie je možné určiť (otázka 1c) žalovaná namietne proti domnienke, na zák- lade ktorej je jej uložené dôkazné bremeno. Vyvrátiteľná domnienka značne zvýhodňuje obchodného zástupcu, ktorý bude môcť naďalej podať žaloby a byť stíhaný v mieste svojho sídla; 21 pre žalovanú však bude mať takáto vyvrátiteľná domnienka taký istý úči- nok len vtedy, ak by bola právomoc určená na základe všeobecného pravidla podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001. 37. Žalobkyňa vo veci samej a nemecká vláda sa domnievajú, že na otázku 1c — či v prí- pade, ak ťažisko činností nie je možné určiť, môže byť žaloba podaná podľa voľby žalob- kyne v ktoromkoľvek mieste poskytnutia slu- žieb v rámci Spoločenstva — treba odpovedať kladne.

36. Vláda Spojeného kráľovstva sa domnieva, že nie je vhodné, aby bola právomoc určená podľa ťažiska činnosti osoby poskytujú- cej služby. Vláda Spojeného kráľovstva to totiž chápe v tom zmysle, že ide o určenie ťažiska činnosti osoby, ktorá vo všeobecnosti 38. Naopak, vláda Spojeného kráľovstva zastáva názor, že ak sú služby poskytované vo 21 — Komisia v konaní vo veci samej nepoužila výraz „Haupt- büro“ (ústredie), ale výraz „Niederlassung“ alebo „Haupt- viacerých členských štátoch a nie je možné niederlassung“ (prevádzkareň alebo hlavná prevádzkareň). určiť miesto, kde bola poskytnutá hlavná

40. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, žalobkyňa vo veci samej a Komisia sa domnievajú, že vzhľadom na to, že odpoveď na prvú otázku je kladná, nie sú povinné na túto otázku odpovedať.

A — Úvod

41. Žalobkyňa vo veci samej zastáva názor, že článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 sa v tejto veci neuplatní, pretože určenie prá- vomoci na základe písm. a) — ako aj na zák- lade písm. b) toho istého článku — nemôže 44. Súdny dvor je v tejto veci požiadaný zabezpečiť predvídateľnosť a právnu istotu o výklad článku 5 ods. 1 písm. b) druhej pri určovaní právomoci. zarážky nariadenia č. 44/2001 vo vzťahu

I - 2139

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

22 — Súdny dvor sa už síce zaoberal otázkou právomoci v spo- roch vyplývajúcich zo zmlúv o zastúpení, a to v rámci výkladu článku 5 ods. 1 Bruselského dohovoru vo veci Leathertex (C-420/97, Zb. s. I-6747). Táto vec však nie je pre prejednávanú vec relevantná, pretože právomoc na zák- lade článku 5 ods. 1 Bruselského dohovoru je určená inak 46. Chcela by som rovnako zdôrazniť, že ako právomoc na základe článku 5 ods. 1 písm. b) naria- zmluvy, o ktorých by mohla byť nastolená denia č. 44/2001. Súčasný článok 5 ods. 1 písm. a) naria- denia č. 44/2001 zodpovedá článku 5 ods. 1 Bruselského otázka určenia právomoci z dôvodu možnosti dohovoru; na určenie právomoci na základe tohto článku sa miesto plnenia predmetných povinností určí na základe poskytovať služby vo viacerých členských štá- práva, ktoré sa uplatňuje na zmluvné vzťahy (lex causae), toch, sa vzájomne značne líšia. Takáto otázka a právo, ktoré sa uplatňuje na zmluvné vzťahy, určí na zák- lade vnútroštátnych kolíznych pravidiel vnútroštátny súd, pred ktorým prebieha sporové konanie. Pokiaľ ide o určenie právomoci na základe článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001, pozri tiež poznámku pod čiarou 76. 25 — Vec C-147/09, Hölzel/Seunig; prejudiciálne otázky sú uve- 23 — Na tento problém upozornil v odbornej literatúre napríklad rejnené v Ú. v. EÚ C 153, s. 27. Vo veci Hölzel/Seunig žalob- Gaudemet-Tallon, H.: Compétence et exécution des juge- kyňa s bydliskom v Rakúsku najprv splnomocnila žalovanú ments en Europe. Règlement no 44/2001, Conventions de s bydliskom v Českej republike na uskutočnenie rôznych Bruxelles et de Lugano. 3. vyd. Paris: Librairie générale de operácií (napríklad bankové operácie, uhrádzanie nákladov droit et de jurisprudence, 2002, s. 159, bod 199; Mankow- za starostlivosť, poskytovanie domácej starostlivosti starým ski, P., in: Magnus, U., Mankowski, P. (ed.): Bruxelles I Regu- osobám) a následne jej ešte udelila generálnu plnú moc, aby lation, Sellier. Munich: European Law Publishers, 2007, ju zastupovala vo všetkých jej záležitostiach. Vnútroštátny s. 147, bod 120 a nasl.; Leible, S.: Zuständiges Gericht für súd uvádza, že nebolo možné preukázať, či žalovaná usku- Entschädigungsansprüche von Flugpassagieren. In: Euro- točnila najväčšiu časť operácií pre žalobkyňu v Rakúsku, päische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, č. 16/2009, s. 573. alebo v Česku. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, pozri uzne 24 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod senie Oberlandesgericht Wien (Rakúsko) z 27. feb­ čiarou 4. ruára 2009.

27 — Poznamenávam, že Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o zalo- žení Európskeho spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 306, s. 1), ruší v článku 2 bod 67 súčasný článok 68 ES. To znamená, že po nadobud- nutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 budú všetky súdy členských štátov môcť položiť prejudiciálne otázky, ktoré súvisia s touto oblasťou, teda nielen súdy, proti ktorých rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. Keďže prípustnosť prejudiciál- nych otázok sa posudzuje s ohľadom na dátum predloženia týchto otázok Súdnemu dvoru, toto ustanovenie Lisabon- skej zmluvy sa v tejto veci ešte nezohľadňuje. 28 — Zdôrazňujem, že posúdenie, či ide o súd, proti ktorého roz- hodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnút- roštátneho práva, nie je abstraktné, ale naopak konkrétne 47. Podľa článku 68 ods. 1 ES v spojení s člán- a závisí od existencie opravného prostriedku v predmetnej veci. Súdny dvor sa teda na základe posúdenia konkrétnych kom 234 ES len súd, proti ktorého rozhod- okolností domnieval, že prejudiciálna otázka bola neprí- nutiu nie je prípustný opravný prostriedok pustná, napríklad v uznesení z 31. marca 2004 vo veci Geor- gescu (C-51/03, Zb. s. I-3203, body 29 až 32) a v uznesení podľa vnútroštátneho práva, môže položiť z 10. júna 2004 vo veci Warbecq (C-555/03, Zb. s. I-6041, body 12 až 15). Pozri v odbornej literatúre, pokiaľ ide o kon- prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu krétne posúdenie pojmu „súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva“, napríklad Rossi, M., in: Calliess, C., Ruffert, M. (Hrsgb.): EUV/EGV. Das Verfassungsrecht der Europäischen Union mit Europäischer Grundrechtecharta. Kommentar. 26 — Tiež teda Mankowski, P: c. d., s. 147, bod 120. 3. vyd. München: Beck, 2007, s. 951, bod 4.

50. Podľa môjho názoru sú však prejudici- álne otázky v prejednávanej veci prípustné. Ako hlavný argument v prospech prípust- nosti treba uviesť následky, ktoré by vznikli, 49. Vnútroštátny súd uvádza, že zamýšľa ak by sa zastával názor, že otázky nie sú prí- potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu, pustné. V tomto prípade by vnútroštátny pokiaľ ide o právomoc, a že teda nebude súd len rozhodol a potvrdil rozhodnutie možné podať proti jeho rozhodnutiu opravný prvostupňového súdu. V dôsledku toho by prostriedok. 29 Chcela by som však zdôrazniť, bol vnútroštátny súd súdom, „proti roz- že obsah tohto rozhodnutia nezávisí len od hodnutiu ktorého nie je prípustný opravný posúdenia vnútroštátneho súdu, ale predo- prostriedok podľa vnútroštátneho práva“. všetkým od odpovede Súdneho dvora na pre- Okrem toho, ak by sa zastával názor, že pre- judiciálnu otázku. Ak odpoveď Súdneho dvora judiciálne otázky nie sú prípustné, čím by sa meritórne zodpovedá rozhodnutiu rakúskeho prejudikovalo rozhodnutie Súdneho dvora prvostupňového súdu, nebude možné podať vo veci samej — a v dôsledku toho vnútro- štátneho súdu — v predmetnej veci, pretože by sa de facto predpokladalo, že Súdny dvor 29 —  Dodávam, že v rakúskej odbornej literatúre sa otázkou — a teda vnútroštátny súd — rozhodne inak prípustnosti v rámci článku 68 ods. 1 ES v spojení s § 528 ods. 2 druhým pododsekom rakúskeho občianskeho súd- ako rakúsky prvostupňový súd. Je síce pravda, neho poriadku (Zivilprozessordnung) zaoberal Tarko, I., že predmetná vec sa týka výlučne možnosti, in: Mayer, H.: Kommentar zu EU- und EG- Vertrag. Wien: Manz’sche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2003, že vnútroštátny súd je súdom rozhodujú- komentár k článku 68 ES bodu 8, v ktorom sa uvádza, že cim na poslednom stupni, ale táto možnosť vnútroštátny súd môže v prípade, o aký ide v prejednáva- nej veci, položiť prejudiciálnu otázku len vtedy, ak zamýšľa musí postačovať pre prípustnosť prejudi­ potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu, čo je dôvod, pre ktorý je preskúmanie neprípustné; podľa autora to musí ciálnych otázok, pretože vo fáze analýzy prí- byť uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. pustnosti ešte nie je možné vedieť, aké bude

52. Prvá prejudiciálna otázka je zložená z viacerých častí. Otázka 1a má za cieľ zis- tiť, či článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 sa uplatňuje na zmluvy, a) Charakteristické znaky zmluvy o zastúpení podľa ktorých sa služby poskytujú vo viace- rých členských štátoch, čo je prípad zmluvy o zastúpení v tejto veci. Otázka 1b sa týka určenia právomoci v prípade zmlúv o zastú- pení, pokiaľ sú služby týkajúce sa obchod- ného zastúpenia poskytované vo viacerých členských štátoch; presnejšie ide o otázku, 54. Právne predpisy členských štátov v oblasti či miesto plnenia charakteristických zmluv- zmlúv o zastúpení sú, pokiaľ ide o základné ných povinností je určené podľa miesta, kde charakteristické znaky týchto zmlúv, sa nachádza ťažisko činnosti spočívajúcej v súlade so smernicou Rady 86/653/EHS v poskytovaní služieb. Otázka 1c má za cieľ z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych zistiť, či v prípade nemožnosti určiť ťažisko predpisov členských štátov týkajúcich sa

I - 2143

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

samostatných obchodných zástupcov 30 (ďalej tovaru v mene a na účet inej osoby (zastú- len „smernica 86/653“). peného) alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a v mene zastúpe- ného. 32 Obchodný zástupca musí oznámiť zástupcovi všetky potrebné informácie, ktoré má k dispozícii, a dodržiavať rozumné pokyny zastúpeného. 33 Pri výkone svojej čin- nosti musí obchodný zástupca chrániť záujmy 55. Podľa smernice 86/653 znamená zastúpeného a konať zodpovedne a s dobrým obchodný zástupca samostatne zárobkovo úmyslom. 34 činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie 31 dojednávať predaj alebo nákup

v odlišných členských štátoch. Uvádzam, že táto smernica bola prebratá napríklad do rakúskeho práva na základe Handelsvertretergesetz, do belgického práva na základe Loi relative au contrat d’agence commerciale, do francúzskeho práva na základe Code de commerce (články L 134 – 1 až L 134 – 17), do talianskeho práva na základe Codice Civile (články 1742 až 1753), do nemeckého práva na základe Handelsgesetzbuch (§ 84 až § 92c), do slovinského práva na základe Obligacijski zakonik (§ 807 až § 836) a do britského práva na základe Statutory Instrument 1993 No. 3053 — The Commercial Agents (Council Directive) Regulations

štátneho právneho poriadku. Napríklad v rakúskom práve 56. Zastúpený má podľa smernice 86/653 Handelsvertretergesetz vo svojom § 1 ods. 1 stanovuje: „Handelsvertreter ist, wer von einem anderen mit der Ver- povinnosť poskytnúť obchodnému zástup- mittlung oder dem Abschluss von Geschäften… ständig betraut ist…“ V belgickom práve Loi relative au contrat covi potrebnú dokumentáciu, ktorá sa týka d’agence commerciale vo svojom článku 1 stanovuje: „Le contrat d’agence commerciale est le contrat par lequel… dotknutého tovaru, a získať pre obchodného l’agent commercial est chargée de façon permanente… de la zástupcu informácie potrebné na plnenie négociation et éventuellement de la conclusion d’affaires… du commettant.“ Vo francúzskom práve Code de com- zmluvy o zastúpení; okrem toho ho musí merce v článku L 134 – 1 stanovuje: „L’agent commercial upozorniť, ak zistí, že objem obchodných est un mandataire qui… est chargé, de façon permanente, de négocier et, éventuellement, de conclure des contrats…“ transakcií bude výrazne nižší, než mohol V talianskom práve článok 1742 Codice Civile stanovuje: „Col contratto di agenzia una parte assume stabilmente obchodný zástupca bežne očakávať. 35 Vo svo- l’incarico di promuovere, per conto dell’altra… la conclu- jich vzťahoch s obchodným zástupcom musí sione di contratti…“ V nemeckom práve Handelsgesetzbuch

o trgovskem zastopanju se zastopnik zaveže, da bo ves čas skrbel za to, da bodo tretje osebe sklepale pogodbe z nje- 33 — Pozri článok 3 ods. 2 smernice 86/653/EHS. Dodávam, govim naročiteljem…“ V anglickom práve článok 2 ods. 1 že smernica v článku 5 výslovne stanovuje, že zmluvné Commercial Agents (Council Directive) Regulations 1993 strany sa nesmú odchýliť od ustanovení článkov 3 a 4, stanovuje: „‚Commercial agent‘ means a self-employed ktoré stanovujú práva a povinnosti obchodného zástupcu intermediary who has continuing authority to negotiate the a zastúpeného. sale or purchase of goods on behalf of another person…“ 34 — Pozri článok 3 ods. 1 smernice 86/653/EHS. Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. 35 — Pozri článok 4 ods. 2 smernice 86/653/EHS.

59. Na účely tejto veci je potrebné kon- štatovať, že zmluva o zastúpení je zmlu- vou o poskytnutí služieb v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia 58. Smernica 86/653/EHS výslovne nestano- č. 44/2001. 42 Ako Súdny dvor zdôraznil vo vuje, že zmluva o zastúpení sa musí uzavrieť písomne, ale členské štáty majú možnosť sta- noviť, že zmluva o obchodnom zastúpení je 40 — Pozri článok 13 ods. 1 smernice 86/653/CEE. Poznamená- vam, že pre túto možnosť sa rozhodli napríklad francúzsky, neplatná, pokiaľ nie je v písomnej forme. 39 taliansky, nemecký a slovinský zákonodarca; ustanovenia Okrem toho podľa tejto smernice má každá týchto členských štátov výslovne nestanovujú, že zmluva o obchodnom zastúpení sa musí uzavrieť písomne, ale nao- strana na požiadanie nárok dostať od druhej pak výlučne stanovujú, že zmluvná strana môže požiadať strany písomný dokument, v ktorom sú druhú zmluvnú stranu o vyhotovenie písomného doku- mentu preberajúceho obsah zmluvy. Pokiaľ ide o belgické právo, pozri článok 5 Loi relative au contrat d’agence com- merciale; pokiaľ ide o talianske právo, pozri článok 1742 Codice Civile; pokiaľ ide o francúzske právo, pozri článok L 134 – 2 Code de commerce; pokiaľ ide o nemecké právo, 36 — Pozri článok 4 ods. 1 smernice 86/653/EHS. pozri § 85 Handelsgesetzbuch; pokiaľ ide o slovinské právo, 37 — Smernica 86/653/EHS v článku 7 ods. 1 a 2 stanovuje, že pozri § 808 Obligacijski zakonik. obchodný zástupca má nárok na províziu z obchodných 41 — Pozri článok 13 ods. 1 smernice 86/653/EHS. transakcií uzatvorených počas platnosti zmluvy o obchod- 42 — Tento názor sa rovnako zastáva v odbornej literatúre; pozri nom zastúpení, ak sa transakcia uzatvorila v dôsledku jeho napríklad Gaudemet-Tallon, H.: Du 5 octobre 1999. — Cour činnosti alebo sa transakcia uzatvorila treťou stranou, de justice des Communautés européennes… [Komentár ktorú obchodný zástupca predtým získal za zákazníka pre k rozsudku Leathertex]. In: Revue critique de droit interna- transakciu rovnakého druhu, ale aj v prípadoch, keď mu je tional privé, č. 1/2000, s. 88; Emde, R.: Heimatgerichtsstand zverená určitá zemepisná oblasť alebo skupina zákazníkov für Handelsvertreter und andere Vertriebsmittler? In: Kom- alebo keď má výhradné právo na určitú zemepisnú oblasť munikation & Recht, č.o 7/2003, s. 508; Mankowski, P.: c. d., alebo skupinu zákazníkov. V určitých výnimočne stanove- s. 131, bod 89; Fach Gómez, K.: El Reglamento 44/2001 ných prípadoch má obchodný zástupca nárok na províziu y los contratos de agencia comercial internacional: aspec- z obchodnej transakcie uzatvorenej po skončení platnosti tos jurisdiccionales. In: Revista de derecho comunitario zmluvy o obchodnom zastúpení (pozri článok 8 smernice europeo, č. 14/2003, s. 208; Berlioz, P.: La notion de four- 86/653/EHS). niture de services au sens de l’article 5 – 1 b) du règlement 38 — Pozri článok 6 ods. 1 smernice 86/653/EHS. „Bruxelles I“. In: Journal du droit international (Clunet), 39 — Pozri článok 13 ods. 2 smernice 86/653/EHS. č. 3/2008, bod 45.

45 — Pozri odôvodnenie týkajúce sa článku 5 nariadenia č. 44/2001. 46 — Na základe veľmi reštriktívneho výkladu by bolo možné tvrdiť, že použitie pojmu „členský štát“ v jednotnom čísle preukazuje, že článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka naria- denia sa uplatňuje len v prípade, ak sú služby poskytované 60. Svojou otázkou 1a sa vnútroštátny v jedinom členskom štáte, avšak to by bolo podľa môjho názoru v rozpore s cieľom tohto článku, ktorým je určenie súd v podstate pýta, či sa článok 5 ods. 1 právomoci pre všetky druhy zmlúv o poskytnutí služieb. písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 Doslovný výklad môže byť len východiskovým bodom na výklad a musí byť predovšetkým podporený teleologickým a systematickým výkladom. Pokiaľ ide o zmysel rôznych typov výkladu v práve Spoločenstva, pozri napríklad Rie- senhuber, K., in: Riesenhuber, K. (Hrsgb.): Europäische Methodenlehre. Handbuch für Ausbildung und Praxis. 43 — Pozri rozsudok Falco, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, Berlin: De Gruyter Recht, 2006, s. 250 a nasl. Pozri tiež bod 29. Pozri návrhy, ktoré som predniesla 27. januára Delnoy, P.: Éléments de méthodologie juridique. 2. vyd. Bru- 2009 vo veci Falco Privatstiftung a Rabitsch (C-533/07, xelles: Larcier, 2006, s. 93, ktorý zdôrazňuje, že aj pojmy Zb. s. I-3327, bod 57), a tam citovanú odbornú literatúru. treba vykladať jasne, z čoho možno vyvodiť, že samotný 44 — Pozri údaje žalovanej v bode 32. doslovný výklad na správne pochopenie textu nepostačuje.

I - 2146

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

64. Generálny advokát Bot síce vo veci Color Drack zastával názor, že ak sa miesta doda- nia nachádzajú v rôznych členských štátoch, 63. Súdny dvor rozhodol vo veci Color Drack o uplatnení článku 5 ods.1 písm. b) prvej zarážky nariadenia č. 44/2001 na prí- pady, v ktorých je tovar dodávaný na zák- 49 — Pozri rozsudok Color Drack, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 46. Komentár k rozsudku, pozri napríklad lade zmluvy na viaceré miesta v tom istom Huber-Mumelter, U., Mumelter, K. H.: Mehrere Erfüllung- sorte beim forum solutionis: Plädoyer für eine subsidiäre členskom štáte. Súdny dvor rozhodol, že Zuständigkeit am Sitz des vertragscharakteristisch Leis- tento článok je uplatniteľný v prípade väč- tenden. In: Juristische Blätter, č. 130/2008, s. 566 a nasl.; Mankowski, P.: Mehrere Lieferorte beim Erfüllungsortge- šieho počtu miest dodania v tom istom člen- richtsstand unter Art. 5 Nr. 1 lit. B EuGVVO. In: Praxis des skom štáte a že v takomto prípade súdom Internationalen Privat- und Verfahrensrechts, č.o 5/2007, s. 409 a nasl.; Gardella, A.: The ECJ in Search of Legal Cer- príslušným pre skúmanie všetkých nárokov tainty for Jurisdiction in Contract: The Color Drack Deci- sion. In: Yearbook of private international law, 2007, s. 445 založených na zmluve o predaji tovarov je a nasl; Do, T. U.: Libre circulation des marchandises. Arrêt súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto „Color Drack“. In: Revue du droit de l’Union Européenne, č. 2/2007, s. 471. hlavného plnenia, ktoré musí byť určené 50 — Pozri rozsudok Color Drack, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 46. 51 — Pozri rozsudok Color Drack, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 16. Dodávam, že v nadväznosti na rozsudok vo veci Color Drack sa nastoľuje otázka, či právomoc — pokiaľ 47 — Pozri rozsudok Color Drack, už citovaný v poznámke pod sa miesta dodania budú výlučne nachádzať v jedinom člen- čiarou 2. skom štáte — budú určené inak než v prípade, ak sa miesta 48 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod čia- dodania budú nachádzať v rôznych členských štátoch. Pozri rou 4. napríklad odbornú literatúru Leible, S.: c. d., s. 572.

65. Vo veci Rehder 54, o ktorej bolo nedávno rozhodnuté — a v ktorej bol rozsudok vyhlá- sený po tom, ako vnútroštátny súd položil svoju prejudiciálnu otázku v tejto veci —, však už Súdny dvor odpovedal na otázku, či sa článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 uplatňuje v prípade, ak sú služby poskytované vo viacerých členských štátoch. Súdny dvor rozhodol, že úvahy uve- dené v rozsudku Color Drack „rovnako platia, aj pokiaľ ide o zmluvy o poskytnutí služieb vrátane prípadov, keď toto poskytnutie sa neuskutočňuje v jedinom členskom štáte“ 55. 66. Súdny dvor už teda odpovedal v roz- sudku Rehder na otázku, či článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 52 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo sa uplatňuje na zmluvy o poskytnutí služieb, veci Color Drack, už citovanej v poznámke pod čiarou 18, poznámka pod čiarou 30. 53 — Tamže. 54 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou 4. 56 — Tamže. 55 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou 57 — Tamže, bod 37. 4, bod 36. 58 — Tamže.

I - 2148

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

ktoré sú poskytované vo viacerých členských vykladať v tom zmysle, že na určenie prá- štátoch. Poznamenávam, že v odbornej litera- vomoci v prípade sporov vyplývajúcich zo túre je rovnako zdôraznené, že tento článok zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré sú posky- sa uplatňuje na zmluvy o poskytnutí služieb, tované vo viacerých členských štátoch, sa ktoré sú poskytované vo viacerých členských miesto, kde sú služby poskytované v zmysle štátoch. 59 tohto článku, určí podľa miesta, kde sa nachá- dza ťažisko činnosti spočívajúcej v poskyto- vaní služieb.

68. Svojou otázkou 1b sa vnútroštátny súd 60 — Pozri odôvodnenie č. 11 nariadenia č. 44/2001, v ktorom sa uvádza, že pravidlá právomoci musia byť čo možno v podstate pýta, či článok 5 ods. 1 písm. b) najlepšie predvídateľné. Pozri v judikatúre, napríklad roz- sudky Falco, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 21, druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 sa musí a z 11. októbra 2007, Freeport, C-98/06, Zb. s. I-8319, bod 36. V odbornej literatúre pozri napríklad Gsell, B.: Autonom bestimmter Gerichtsstand am Erfüllungsort nach der Brüssel I-Verordnung. In: Praxis des Internationalen Privat- und Verfahrensrechts, č. 6/2002, s. 488, 489; Kro- 59 — Pozri napríklad Leible, S.: Zuständiges Gericht für Ent- pholler, J.: Europäisches Zivilprozeßrecht. Kommentar zu schädigungsansprüche von Flugpassagieren. In: Euro- EuGVO und Lugano-Übereinkommen. 7. vyd. Heidelberg: päische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, č.o 16/2009, s. 572. Verlag Recht und Wirtschaft, 2002, s. 125, bod 1. V súvis- Implicitne — z dôvodu určenia právomoci v prípade losti s Bruselským dohovorom — ktorý možno zohľadniť zmlúv o poskytnutí služieb vo viacerých členských štátoch z dôvodu kontinuity výkladu medzi týmto dohovorom podľa článku 5 ods. 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia a nariadením č. 44/2001 — pozri napríklad Hill, J.: Jurisdic- č.o 44/2001 — pozri napríklad tiež Gaudemet-Tallon, H.: tion in Matters Relating Contract under the Brussels Con- c. d., s. 159, bod 199; Mankowski, P.: c. d., s. 147, 148, body vention. In: International and Comparative Law Quarterly, 120 a 121. č. 3/1995, s. 605.

61 — O predvídateľnosti právomoci ako vyjadrenia zásady právnej istoty pozri napríklad rozsudky z 13. júla 2006, GAT, C-4/03, Zb. s. I-6509, bod 28; z 13. júla 2006, Roche Nederland a i., C-539/03, Zb. s. I-6535, bod 37; z 1. marca 74. Je potrebné uviesť, že Súdny dvor vo veci 2005, Owusu, C-281/02, Zb. s. I-1383, bod 41, a z 19. feb- ruára 2002, Besix, C-256/00, Zb. s. I-1699, body 24 až 26. Rehder nepotvrdil, že miesto, kde sa má na Táto judikatúra sa síce týka Bruselského dohovoru, avšak základe zmluvy uskutočniť hlavné poskyt- treba ju zohľadniť pri výklade nariadenia, a to vzhľadom na kontinuitu výkladu medzi týmto dohovorom a nariadením nutie služieb, je jediným možným krité- č. 44/2001. riom na určenie právomoci podľa článku 5 62 — Pozri rozsudky z 13. júla 2006, Reisch Montage, C-103/05, Zb. s. I-6827, body 24 a 25; Color Drack, už citovaný ods. 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia v poznámke pod čiarou 2, bod 20, a Falco, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 22. Pozri rovnako návrhy, ktoré 24. septembra 2009 predniesol generálny advokát J. Mazák vo veci Car Trim, C-381/08, prebieha pred Súd- nym dvorom, bod 34. 64 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou 63 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Color Drack, už citovaný 4, bod 38. Pokiaľ ide o právomoc v prípade dodávky tovaru v poznámke pod čiarou 2, bod 40, a Rehder, už citovaný podľa článku 5 ods. 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia v poznámke pod čiarou 4, bod 38. Pozri rovnako návrhy, č. 44/2001, na porovnanie pozri rozsudok Color Drack (už ktoré predniesol generálny advokát J. Mazák vo veci Car citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 40), v ktorom Súdny Trim, už citované v poznámke pod čiarou 62, bod 35. dvor zdôraznil, že právomoc „sa v zásade odôvodňuje exis- V odbornej literatúre pozri napríklad Lynker, T.: Der tenciou mimoriadne úzkej väzby medzi zmluvou a súdom, besondere Gerichtsstand am Erfüllungsort in der Brüssel ktorý ju skúma“. I-Verordnung. Art. 5 No. 1 EuGVVO. Frankfurt: Lang, 65 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou 2006, s. 141. 4, bod 38.

76. V dôsledku toho zastávam názor, že v prejednávanej veci je príslušným súdom súd v mieste, kde obchodný zástupca uskutočnil hlavné poskytnutie služieb. Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd na základe skutkových okolností, ale Súdny dvor musí definovať kritériá, ktoré vnútroštátny súd vo svojom posúdení vezme do úvahy. Ak toto miesto nemožno určiť, Súdny dvor musí 75. Podľa môjho názoru treba na túto vec subsidiárne poskytnúť vnútroštátnemu súdu uplatniť aj úvahy Súdneho dvora, ktoré boli ďalšie kritériá na určenie príslušného súdu, rozvinuté vo veci Rehder. Pri tejto príležitosti a to kritériá, ktoré musia v zásade zodpove- je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v tejto dať požiadavkám predvídateľnosti a najužšej veci nebolo v zmluve o zastúpení defino- väzby medzi zmluvou a príslušným súdom. vané, na ktorom mieste alebo v ktorom štáte sa malo uskutočniť hlavné poskytnutie slu- žieb. V tejto ústne uzatvorenej zmluve 67 boli definované len členské štáty, v ktorých mal obchodný zástupca poskytovať služby v súvis- losti s obchodným zastúpením. 68 V tejto veci treba teda rozvinúť riešenie, z ktorého vychá- dza vec Rehder, v tom zmysle, že ak nemožno určiť miesto, kde sa má na základe zmluvy 77. V tejto veci je teda potrebné v prvom rade definovať kritériá, na základe ktorých sa určí 66 — Pozri rozsudok Rehder, už citovaný v poznámke pod čiarou miesto, kde sa uskutočňuje hlavné poskytnu- 4, bod 38 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Ako príklad uvádzam, že Súdny dvor už posúdil vo veci Color tie služieb. Drack — v súvislosti s právomocou v prípade dodania tova- rov podľa článku 5 ods. 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia č. 44/2001 —, že miesto, ktoré zabezpečuje najužšiu väzbu medzi zmluvou a príslušným súdom, je vo všeobecnosti miesto hlavného plnenia (pozri rozsudok Color Drack, už 69 —  V odbornej literatúre pozri napríklad Takahashi, K.: citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 40, kurzívou zvý- Jurisdiction in matters relating to contract: Article 5(1) of raznila generálna advokátka). Súdny dvor, keď teda použil the Brussels Convention and Regulation. In: European Law výraz „vo všeobecnosti“, chcel zdôrazniť, že môžu existo- Review, č. 5/2002, s. 539; Fach Gómez, K.: c. d., s. 211; vať ďalšie miesta, ktoré zabezpečujú najužšiu väzbu medzi Rauscher, T. (Hrsgb.): Europäisches Zivilprozeβrecht. zmluvou a vnútroštátnym súdom. Kommentar. 2. vyd., Sellier. In: European Law Publishers. 67 — Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré boli uzatvorené ústne, pozri body München 2006, s. 183, bod 55; Gaudemet-Tallon, H.: Du 12 a 32. 5 octobre 1999. — Cour de justice des Communautés euro- 68 — Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých obchodný zástupca péennes… [Komentár k rozsudku Leathertex]. In: Revue poskytuje služby obchodného zastúpenia, pozri bod 13. critique de droit international privé, č. 1/2000, s. 88.

78. Podľa môjho názoru na stanovenie prá- kde obchodný zástupca poskytoval služby vomoci v prípade zmluvy o zastúpení budú počas dlhého obdobia. rozhodujúce tieto kritériá: osobné investí- cie alebo úsilie obchodného zástupcu, čas potrebný na rôzne služby, dĺžka obchodných vzťahov s rôznymi klientmi, náklady vynalo- žené obchodným zástupcom za sprostred- kovateľskú službu pre zastúpeného, miesto, z ktorého obchodný zástupca organizo- val svoju činnosť, a obrat, ktorý obchodný zástupca dosiahol. Konkrétnejšie vnútro- štátny súd bude musieť zistiť, v ktorom mieste obchodný zástupca poskytoval konkrétne služby, ako je vytváranie kontaktov s prípad- nými kupujúcimi, zasielanie dokumentov, osobné návštevy klientov, vyjednávania, prí- prava textu zmluvy, ak sa uzatvára v písom- nej forme, uzatvorenie zmluvy a prijímanie prípadných sťažností. Bude takisto musieť zohľadniť skutočnosť, že povinnosti obchod- ného zástupcu môžu byť značne rozmanité a že obchodný zástupca môže vykonávať túto úlohu sprostredkovateľa rôznymi spô- sobmi: poštou, telefonicky, faxom, e-mai- lom alebo inými súčasnými komunikačnými prostriedkami, prípadne aj osobne, a to buď vo svojom sídle či v sídle klienta, alebo na 79. Pokiaľ ide o obrat, dodávam, že ako kri- inom mieste. Vnútroštátny súd bude musieť térium určenia právomoci vnútroštátny súd okrem iného zohľadniť skutočnosť, že zmluva bude musieť zohľadniť skutočnosť, že obrat o zastúpení je trvalý zmluvný vzťah, 70 nejde môže byť síce skutočným ukazovateľom teda o sprostredkovateľskú činnosť alebo len miesta, kde obchodný zástupca poskytoval o uzatvorenie jednej zmluvy medzi zastúpe- služby v súvislosti s obchodným zastúpením, ným a klientom, ale naopak, o sprostredko- no tento faktor vždy treba zohľadniť v spojení vateľskú činnosť alebo uzavretie viacerých s ďalšími kritériami. Obrat teda nemôže byť zmlúv medzi zastúpeným a klientmi. Vnútro- jediným a rozhodujúcim kritériom určenia štátny súd bude teda musieť zohľadniť miesto, právomoci, ktorý by tak mal prednosť pred inými kritériami. Výška obratu je totiž veľmi nepredvídateľná, pretože sa môže rýchlo meniť s uzavretím zmluvy medzi zastúpeným a klientom. Ak vnútroštátny súd napríklad zistí, že obchodný zástupca uskutočnil naj- väčšiu časť svojej práce v jednom členskom štáte, ale jeho najvyšší obrat bol dosiahnutý 70 — Pozri poznámku pod čiarou 31. Pokiaľ ide o dĺžku trvania v inom členskom štáte, výška obratu nemôže zmluvy o zastúpení, pozri tiež napríklad v talianskej odbor- nej literatúre Comba, D., Samarotto, P.: Il contrato interna- byť rozhodujúca v tom zmysle, že by bol zionale di agenzia. Milan: Il Sole 24 Ore, 1999; v slovinskej z tohto dôvodu príslušný súd v členskom odbornej literatúre Zabel, B., in: Juhart, M., Plavšak, N. (ed.): Obligacijski zakonik (posebni del) s komentarjem. štáte, kde sa dosiahol najvyšší obrat. Vnútro- Ljubljana: GV založba, 2004, úvodný komentár ku kapitole o zmluve o zastúpení, s. 421; v španielskej odbornej literatúre štátny súd musí zohľadniť všetky kritériá a na Fach Gómez, K.: c. d., s. 206. základe takého celkového posúdenia určiť

I - 2153

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

84. Prvou možnosťou je riešenie, ktoré navr- v ktorom bola poskytnutá časť služieb, no hol vnútroštátny súd a podľa ktorého je pre výlučne len pre časť služieb, ktoré boli poskyt- všetky nároky príslušný súd, ktorú si vyberie nuté v tomto členskom štáte. 74 Toto riešenie žalobkyňa v ktoromkoľvek členskom štáte, sa môže na prvý pohľad zdať ako dogmaticky kde bola poskytovaná časť služieb. Toto rieše- vhodné, zároveň je však spochybniteľné, pre- nie by síce predstavovalo rozšírenie veci Reh- tože neúmerne rozdeľuje právomoc a nepri- der na túto vec, a teda logické nasledovanie merane zaťažuje úlohy žalobkyne, ktorá by judikatúry, čo však nie je zjavne v prejedná- v tomto prípade musela podať značné množ- vanej veci vhodné, a to z viacerých dôvodov. stvo žalôb v rôznych členských štátoch. Toto Po prvé toto riešenie nezodpovedá cieľu riešenie predstavuje okrem iného nebezpe- predvídateľnosti, pretože umožňuje (príliš) čenstvo kolízie rozhodnutí vo vzťahu k tomu veľký počet miest, kde by bolo možné podať istému zmluvnému vzťahu. 75 žalobu. 72 Po druhé toto riešenie nadmerným spôsobom zvýhodňuje žalobcu, ktorý má možnosť vybrať si miesto, kde podá žalobu, čo znamená závažné nebezpečenstvo forum shopping. 73 Po tretie riešenie, ktoré priniesol Súdny dvor vo veci Rehder, sa týkalo oso- bitných skutkových okolností, a to služieb leteckej dopravy z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Vo veci Rehder riziko forum shopping neexistovalo, lebo žalovaný mal k dispozícii len dve miesta, kde mohol podať žalobu, zatiaľ čo v tejto veci ich je viac.

I - 2154

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

nie je vhodné. Písmeno a) sa totiž uplatňuje 87. Štvrtou možnosťou na určenie právo- iba na zmluvy, ktoré nie sú zmluvami o pre- moci v prípade, ak sa právomoc nemôže určiť daji tovarov alebo poskytnutí služieb, 77 alebo na základe miesta hlavného poskytovania slu- ak sa miesto plnenia zmluvných povinností žieb, je úplné upustenie od tohto určenia na nenachádza v jednom z členských štátov 78 základe článku 5 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 (s výnimkou Dánskeho kráľovstva, na ktoré a použitie článku 2 nariadenia v súlade s roz­ sa Bruselský dohovor naďalej uplatňuje 79). sudkom vo veci Besix 81. Vo veci Besix Súdny Ak ide o zmluvu o poskytnutí služieb — čo dvor rozhodol v súvislosti s článkom 5 ods. 1 je nepopierateľne zmluva o zastúpení 80 —, Bruselského dohovoru, že právomoc sa právomoc sa musí určiť podľa článku 5 ods. 1 neurčí na základe tohto článku v prípade, keď písm. b) druhej zarážky, a nie na základe pís- miesto plnenia povinnosti, ktorá je predme- mena a) tohto článku. tom konania, nemožno určiť z dôvodu, že sporná zmluvná povinnosť spočíva v povin- nosti zdržať sa konania a že nie je teritoriálne obmedzená, a teda zahŕňa viaceré miesta, na ktorých bola alebo mala byť splnená. 82 V tomto prípade je právomoc určená na základe článku 2 prvého odseku tohto doho- voru. Možnosť určiť právomoc v súlade s roz- hodnutím vo veci Besix, a teda na základe článku 2 nariadenia č. 44/2001, však nie je podľa môjho názoru v tejto veci vhodná.

I - 2155

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

v prípade mnohých zmlúv o zastúpení, na s písmenom c) tohto článku na základe pís- základe ktorých sú služby poskytované vo mena a) toho istého článku. 86 Len v prípade, viacerých členských štátoch. To by bolo v roz- ak by určenie právomoci nebolo možné podľa pore s cieľom článku 5 ods. 1 písm. b), ktorý písmena a) tohto článku, by sa právomoc bol zahrnutý do tohto nariadenia práve preto, mohla určiť na základe článku 2 nariadenia aby v prípade dvoch typov zmlúv — zmluvy č. 44/2001. Určením právomoci na základe o predaji tovarov a zmluvy o poskytnutí slu- článku 2 by sa predišlo tejto medzietape žieb — bolo miesto plnenia predmetných a vôbec by sa nebral na vedomie článok 5 povinností určené samostatne, 83 ale to by ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 a záro- bolo vo všeobecnosti aj v rozpore s osobitnou veň ani štruktúra tohto článku. právomocou vo veciach súvisiacich so zmluv- nými vzťahmi. 84

I - 2156

WOOD FLOOR SOLUTIONS ANDREAS DOMBERGER

Ak by sa o veci Besix rozhodlo po nadobud- 92. Po prvé toto riešenie zodpovedá tak cieľu nutí účinnosti nariadenia č. 44/2001, zmluva predvídateľnosti, ako aj cieľu úzkej väzby týkajúca sa povinnosti zdržať sa konania by medzi zmluvou a príslušným súdom. Toto nebola definovaná ako zmluva o poskytnutí riešenie je predvídateľné, pretože miesto služieb v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) sídla príslušného súdu je jasné — je ním súd druhej zarážky nariadenia 88, ale právomoc by v mieste sídla obchodného zástupcu — a pre- bola naopak posúdená na základe písmena a) tože tento súd rozhoduje o všetkých nárokoch tohto článku, ktorý zodpovedá článku 5 založených na tej istej zmluve o zastúpení. ods. 1 Bruselského dohovoru, ktorý je pred- Podmienka existencie úzkej väzby je okrem metom výkladu vo veci Besix. Domnievam sa toho splnená, lebo dôkazné dokumenty budú teda, že rozhodnutie vo veci Besix nemožno vo všeobecnosti k dispozícii v sídle obchod- v tejto veci uplatniť. ného zástupcu.

I - 2157

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

Navrhované riešenie teda v skutočnosti zna- predpokladu, že by odpoveď na otázku 1a mená nahradenie hmotnoprávneho kritéria bola záporná — v prípade zmlúv o poskytnutí abstraktným kritériom. Riešenie na základe služieb vo viacerých členských štátoch, akou abstraktného kritéria sa však uplatňuje len je v tejto veci zmluva o zastúpení, sa uplatní subsidiárne, a to v prípade, ak miesto hlav- článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001. ného poskytnutia služieb nie je možné určiť. 90 V dôsledku toho sa domnievam, že toto rieše- nie je v každom prípade najvhodnejšie.

94. Podľa môjho názoru treba teda na otázku 1c vnútroštátneho súdu odpovedať v tom zmysle, že ak miesto hlavného poskytnutia služieb nie je možné určiť, je potrebné zastá- vať názor, že v prípade zmluvy o zastúpení je miestom poskytnutia služieb sídlo obchod- ného zástupcu. 96. Druhá prejudiciálna otázka vnútroštát- neho súdu je položená len subsidiárne, ak by odpoveď na otázku 1a bola záporná, to zna- mená, či je potrebné vykladať článok 5 ods. 1 písm. b) druhú zarážku v tom zmysle, že sa neuplatňuje na zmluvy o poskytovaní slu- žieb, akou je v tejto veci zmluva o zastúpení, na základe ktorých sú služby poskytované vo viacerých členských štátoch. D — Druhá prejudiciálna otázka

95. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či — za

90 — Z tohto hľadiska je toto riešenie vhodnejšie než riešenie, ktoré navrhuje nemecká vláda v tom zmysle, že v prípade zmluvy o zastúpení je potrebné kategoricky vychádzať z vyvrátiteľnej domnienky, že miestom, kde boli služby podľa zmluvy poskytnuté a na základe ktorého je určený príslušný súd, je miesto, kde má obchodný zástupca svoje 97. Ako vyplýva z bodu 67 týchto návrhov, „ústredie“ (pozri bod 34). Riešenie navrhované nemeckou podľa môjho názoru treba odpovedať na vládou spočíva na abstraktnom kritériu a zohľadňuje hmot- noprávne kritérium len subsidiárne, a to v prípade, ak sa prejudiciálnu otázku 1a kladne, a teda nie je spochybní domnienka. Navyše v rámci riešenia navrhova- ného nemeckou vládou žalobkyňa znáša dôkazné riziko potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu v prípade, ak je domnienka spochybnená. otázku, ktorá bola položená len subsidiárne.

2. Článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 sa musí vykladať v tom zmysle, že na určenie právomoci v prípade sporov vyplývajúcich zo zmlúv

I - 2159

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — V. TRSTENJAK — VEC C-19/09

o poskytnutí služieb, ktoré sú poskytované vo viacerých členských štátoch, akou je v tejto veci zmluva o zastúpení, sa miesto, kde boli služby poskytované v zmysle tohto článku, určí podľa miesta, kde došlo k hlavnému poskytnutiu služieb. Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd.

3. Ak miesto hlavného poskytnutia služieb nie je možné určiť, treba zastávať názor, že v prípade zmlúv o zastúpení, akou je zmluva v tejto veci, je miestom poskytnu- tia služieb miesto sídla obchodného zástupcu.

I - 2160