C-35/09

3. Sú v súlade so zásadou proporcionality prostriedky na obranu, ktoré má k dis pozícii úradná osoba v zmysle talianskej právnej úpravy, ak sa vezme do úvahy, že podľa článku 38 dekrétu prezidenta „1. Má sa článok 4 ods. 1 písm. c) smerni republiky č. 131 z 26. apríla 1986 (riad ce 69/335/ES, podľa ktorého sa daňou na príloha GURI č. 99 z 30. apríla 1986) z vkladu zdaňuje zvýšenie základného v znení platnom v čase vzniku okolnos imania kapitálovej spoločnosti prostred tí rozhodných vo veci samej (ďalej len níctvom peňažných vkladov alebo iných ‚dekrét č. 131/1986‘) neplatnosť alebo peniazmi oceniteľných hodnôt akého možnosť vyslovenia neplatnosti rozhod koľvek druhu, vykladať v tom zmysle, že nutia o zvýšení základného imania je touto daňou sa zdaňuje skutočný vklad, irelevantná a vrátenie zaplatenej dane a nie jednoduché rozhodnutie o zvý je možné len na základe právoplatného šení základného imania, ktoré nebolo rozsudku vydaného v občianskoprávnom vykonané? konaní, ktorým sa vyhlásila neplatnosť tohto rozhodnutia alebo ktorým sa roz hodlo o jeho zrušení?“

2. Má sa článok 4 ods. 1 písm. c) smernice 69/335/ES vykladať v tom zmysle, že da 2. Vnútroštátny súdu považuje odpoveď ňovú povinnosť má výlučne spoločnosť, Súdneho dvora na položené otázky za po trebnú na rozhodnutie o dovolaní, ktoré po dali Ministero dell’Economia e delle Finan 1 — Jazyk prednesu: francúzština. ze a l’Agenzia delle Entrate proti rozsudku 2 — Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11. S účinnosťou Commissione tributaria regionale del Veneto od 1. januára 2009 bola smernica 69/335 zrušená smernicou Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach (Taliansko) z 5. júla 2004, ktorým tento or z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, s. 11). gán v odvolacom konaní vyhovel opravnému

9. Na rozdiel od Commissione tributaria regionale del Veneto, ktorý kvalifikoval daň ako dodatočnú, sa vnútroštátny súd prikláňa k názoru, že táto daň sa má kvalifikovať ako 5. Keďže rozhodnutie z 30. júla 1993 právo základná, a preto sa domnieva, že vzhľadom platne potvrdil Corte d’appello di Venezia na vnútroštátne právo by sa žaloba P. Spe (Taliansko) a na návrh notára Speranzu bolo ranzu mala zamietnuť. Napriek tomu sa však toto rozhodnutie zapísané, z úkonu o zvýšení vnútroštátny súd stotožnil s pochybnosťou základného imania vznikla povinnosť zaplatiť P. Speranzu týkajúcou sa súladu vnútroštátnej registračnú daň. právnej úpravy so smernicou 69/335.

I - 6585

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-35/09

10. Súdnemu dvoru predložili písomné pri 13. Článok 1 smernice 69/335 stanovuje, že pomienky P. Speranzu, talianska vláda a Ko členské štáty zdania vklady do kapitálových misia Európskych spoločenstiev. Všetky uve spoločností daňou harmonizovanou v súlade dené subjekty boli zastúpené na pojednávaní, s ustanoveniami článkov 2 až 9 tejto smernice. ktoré sa konalo 28. januára 2010 na žiadosť P. Speranzu a talianskej vlády. 14. Článok 4 smernice 69/335 stanovuje zo znam transakcií, ktoré členské štáty môžu alebo prípadne musia zdaniť daňou z vkladu. Článok 4 ods. 1 písm. c) tejto smernice sta novuje, že členské štáty zdania daňou z vkla du „[zvýšenie základného imania kapitálovej spoločnosti prostredníctvom peňažných vkladov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt akéhokoľvek druhu – neoficiálny preklad]“. Právny rámec 15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) smer- ­nice 69/335:

SPERANZA

Vnútroštátna právna úprava 21. Článok 38 dekrétu č. 131/1986 stanovuje:

16. Registračnú daň upravuje dekrét č. 131/1986. „Neplatnosť alebo možnosť vyslovenia ne platnosti právneho úkonu nezbavuje povin nosti podať návrh na jeho zápis a zaplatiť z tohto zápisu daň.

17. Podľa článku 1 dekrétu č. 131/1986 „re gistračná daň sa uplatní… na úkony podlieha júce povinnému zápisu a na úkony dobrovoľ ne podané na zápis“. Daň zaplatená podľa odseku 1 sa vráti vo výš ke presahujúcej stanovenú sadzbu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v ob čianskoprávnom konaní, ktorým bol právny úkon vyhlásený za neplatný alebo bol zrušený z dôvodu, za ktorý účastníci konania nenesú zodpovednosť a ktorý nepodlieha ratifikácii, 18. V zmysle článku 2 písm. a) dekrétu schváleniu alebo potvrdeniu.“ č. 131/1986 podliehajú zápisu podľa nasledu júcich článkov tohto dekrétu úkony uvedené v sadzobníku, ktorý tvorí prílohu tohto dekré tu, pokiaľ boli vyhotovené písomne na území štátu.

22. Subjekty, ktoré sú povinné uhradiť daň, definuje článok 57 dekrétu 131/1986 v tomto znení:

19. Podľa článku 4 písm. a) poznámky 5 časti I sadzobníka sa zvýšenie základného imania zdaňuje sadzbou vo výške 1 % zo sumy, o ktorú bolo základné imanie zvýšené. „Okrem úradnej osoby, ktorá urobila, prijala alebo osvedčila právny úkon, a osôb, v záuj me ktorých bol podaný návrh na jeho zápis, majú solidárnu povinnosť zaplatiť daň zmluv né strany, dotknuté osoby, osoby, ktoré pod 20. V súlade s článkom 27 ods. 5 dekrétu písali alebo mali podpísať vyhlásenia uvedené č. 131/1986 úkony, ktorými sa zvyšuje zák v článkoch 12 a 19, a tiež osoby, ktoré požia ladné imanie, podliehajú dani hneď po ich dali o uplatnenie článkov 633, 796, 800 a 825 schválení. Občianskeho súdneho zákonníka.

5 — Rozsudok z 2. decembra 1997, C-188/95, Zb. s. I-6783. Rov naký prístup sledovali aj rozsudky z 26. septembra 2000, 3 — Rozsudok z 30. marca 2006, C-46/04, Zb. s. I-3009. IGI (C-134/99, Zb. s. I-7717), a z 21. júna 2001, SONAE 4 — Tamže, bod 28. (C-206/99, Zb. s. I-4679).

I - 6588

SPERANZA

O prvej otázke 30. Napriek tomu je potrebné overiť, či smer nica 69/335 neobsahuje iné ustanovenia, kto ré by mohli byť užitočné pri vyriešení nasto leného problému.

27. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zdanenie zvýšenia zá kladného imania kapitálovej spoločnosti pro 31. Podľa môjho názoru by ním mohol byť stredníctvom peňažných vkladov alebo iných článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 69/335, kto peniazmi oceniteľných hodnôt akéhokoľvek rý vzhľadom na vyrubenie dane z vkladu zo druhu daňou z vkladu, tak ako stanovuje člá zvýšenia základného imania kapitálovej spo nok 4 ods. 1 písm. c) smernice 69/335, závisí ločnosti definuje základ tejto dane. V zmysle od skutočnej realizácie tohto vkladu. tohto ustanovenia základ dane predstavuje skutočnú hodnotu peňažných vkladov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt aké hokoľvek druhu splatených alebo „nesplate ných“ 6 spoločníkmi po odpočítaní predpo kladaných záväzkov a výdavkov znášaných spoločnosťou ako dôsledok takéhoto vkladu.

28. Na úvod by som chcel pripomenúť, že vý raz „zdaniť“, ktorý používa vnútroštátny súd, ako aj článok 4 ods. 1 smernice 69/335, ozna čuje daňový postup, ktorého začiatok určuje skutočnosť zakladajúca daňovú povinnosť a ktorý pozostáva z niekoľkých etáp. 32. Okrem toho článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 69/335 dáva členským štátom mož nosť vyberať daň z vkladu postupne podľa rozsahu skutočne splatených vkladov.

39. Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 69/335 síce čiastočne ovplyvňuje vyrubenie dane z vkladu členskými štátmi, ale smernica ne 36. Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 69/335 obsahuje nijaké ustanovenie týkajúce sa jej poskytuje členským štátom priestor na voľnú výberu. Je potrebné prihliadať na to, že cie úvahu, pokiaľ ide o definovanie časového oka ľom smernice 69/335 je podľa jej siedmeho mihu, od ktorého budú vyrubovať daň. Mož odôvodnenia harmonizácia dane z vkladu, nosť priznaná členským štátom vyberať daň pokiaľ ide o jej štruktúru a sadzby. Z uvedené z vkladu postupne podľa rozsahu skutočne ho vyplýva, že účelom smernice 69/335 nie je splatených vkladov znamená, že členské štáty harmonizovať celý daňový postup týkajúci sa sú tiež oprávnené vyrubiť daň z vkladu pred motnej dane z vkladu. V dôsledku toho práv jeho samotným vložením. na úprava týkajúca sa výberu dane z vkladu

40. Napriek tomu treba tiež zohľadniť sku točnosť, že vyrubenie a výber dane z vkladu nezávisle od uskutočnenia vkladu by mohli O druhej otázke spôsobiť stratu materiálneho významu člán ku 1 smernice 69/335, ktorý stanovuje, že členské štáty zdania vklady kapitálových spoločností daňou harmonizovanou v súlade s ustanoveniami jej článkov 2 až 9. 43. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, na koho sa vzťahuje daň z vkladu, alebo konkrétnejšie, kto je daňovým dlžníkom z dôvodu zvýšenia základného ima nia kapitálovej spoločnosti prostredníctvom peňažných vkladov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt v zmysle článku 4 ods. 1 41. Vyrubenie a výber dane z vkladu bez písm. c) smernice 69/335. uskutočnenia vkladu by predstavovalo takú ochranu záujmu štátu na vyrubení a výbere daní, ktorá by v konečnom dôsledku bola voči daňovníkom nespravodlivá a zaplatením daní by viedla k obohateniu štátu napriek tomu, že vklad sa v skutočnosti nerealizoval.

44. Východiskový bod odpovede na túto otázku spočíva v objasnení pojmu „daňová povinnosť“. V podstate ide o povinnosť da ňovníka uhradiť daň, ktorá mu bola vyrubená na základe zákona a v súlade s ním.

42. Preto sa domnievam, že na prvú preju diciálnu otázku by mal Súdny dvor odpove dať tak, že článok 4 ods. 1 písm. c) smerni ce 69/335 sa má vykladať v tom zmysle, že je možné zdaniť daňou z vkladu samotné rozhodnutie o zvýšení základného imania 45. Otázka, či daňovníkovi vzniká takáto kapitálovej spoločnosti prostredníctvom povinnosť, závisí vždy od skutočnosti, kto peňažných vkladov alebo iných peniazmi rá túto povinnosť jednak zakladá a jednak oceniteľných hodnôt akéhokoľvek druhu. umožňuje štátu pristúpiť k vyrubeniu a ne Daňovník v daňovom konaní však musí mať skôr k výberu dane. V danej veci je touto

51. Na druhú otázku je potrebné odpovedať tak, že jedinou osobou, ktorá má daňovú po vinnosť z dôvodu zvýšenia základného ima nia kapitálovej spoločnosti prostredníctvom 48. Solidárna zodpovednosť osôb, ktoré z ur peňažných vkladov alebo iných peniazmi čitých dôvodov stanovených zákonom alebo oceniteľných hodnôt v zmysle článku 4 ods. 1 na základe zákona ovplyvňujú vznik daňovej písm. c) smernice 69/335, je spoločnosť, ktorá povinnosti, predstavuje prostriedok, ktorý nadobúda vklad. Uvedenú daňovú povinnosť nemožno zamieňať s povinnosťou notára uhradiť sumu zodpovedajúcu registračnej 10 —  Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2002, dani z dôvodu solidárnej zodpovednosti, kto ESTAG, C-339/99, Zb. s. I-8837, body 44 až 47, a z 12. janu­ ára 2006, Senior Engineering Investments, C-494/03, rú stanovuje vnútroštátne právo z dôvodu za Zb. s I-525, s. 25. bezpečenia povinnosti.

I - 6592

SPERANZA

54. V dôsledku toho spôsoby výberu dane z vkladu a ochrana solidárne zodpovednej osoby, v danej veci osvedčujúceho notára, proti vyrubeniu a výberu registračnej dane predstavujúcej daň z vkladu uloženej zo zvý 57. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvo šenia základného imania kapitálovej spoloč ra, zásada proporcionality ukladá členským nosti prostredníctvom peňažných vkladov štátom použiť také prostriedky, ktoré okrem alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt toho, že umožnia účinne dosiahnuť daný

I - 6593

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-35/09

cieľ, v čo najmenšej miere zasahujú do cieľov požiadaný. Talianska vláda však spresnila, že a zásad stanovených predpismi Spoločen­ podľa článku 28 uvedeného zákona je notár stva, medzi ktoré v danej veci patrí smer­ oprávnený odmietnuť urobiť akýkoľvek úkon, nica 69/335. 11 ktorý sa od neho žiadal, pokiaľ mu zmluvné strany nezložia sumu zodpovedajúcu dani, odmene a nákladom, ktorá sa na tento úkon vzťahuje. Toto oprávnenie možno chápať ako preventívny prostriedok proti prípadnej po- vinnosti uhradiť registračnú daň z dôvodu solidárnej zodpovednosti. 58. Z uvedeného vyplýva, že hoci členské štáty môžu v danej veci prijať opatrenia, kto ré čo najlepšie chránia ich finančné záujmy, konkrétne záujem na vyrubení a výbere dane z vkladov, nesmú ísť pritom nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

61. Okrem toho netreba zabudnúť na právo notára podať regresnú žalobu proti kapitálo vej spoločnosti v prípade, ak si musel splniť svoju solidárnu povinnosť. 59. Z opisu talianskej právnej úpravy regis tračnej dane, ktorý poskytol vnútroštátny súd, vyplýva, že táto právna úprava stanovuje možnosť vrátiť zaplatenú daň pod podmien kou, že úkon, na základe ktorého sa daň vy rubila, bol vyhlásený za neplatný alebo bol zrušený. Právomoc vydať takéto rozhodnutie nepatrí daňovým súdnym orgánom, ale civil 62. Nezdá sa, že by právo notára odmietnuť ným súdom. písomne vyhotoviť úkon a podať regresnú ža lobu proti kapitálovej spoločnosti mohlo mať rozhodujúci vplyv na poskytnutie odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku. To, samozrej me, neznamená, že by som chcel spochybniť význam uvedených možností.

64. Ako som už uviedol, rozhodnutie o zvýše právo štátu vyrubiť daň z vkladu a vykonať ní základného imania kapitálovej spoločnosti, výber tejto dane. ktoré musí byť spísané notárom predstavuje skutočnosť zakladajúcu taliansku registračnú daň. Táto skutočnosť je objektívnou skutoč nosťou, ktorá po celý čas svojej existencie vy tvára právne účinky stanovené zákonom. 66. Z tohto dôvodu sa s ohľadom na skutoč nosť, že možnosť získať vrátenie zaplatenej dane až po vydaní rozsudku v občianskopráv nom konaní, ktorým sa vysloví, že rozhod nutie o zvýšení základného imania kapitálo vej spoločnosti je neplatné alebo sa zrušuje, domnievam, že prostriedky na obranu, ktoré talianska právna úprava zveruje notárovi, sú 65. V dôsledku toho, ak rozhodnutie o zvýše v súlade so zásadou proporcionality, pretože ní základného imania kapitálovej spoločnosti v skutočnosti je to jediný spôsob, ako dosiah nebolo vyhlásené za neplatné alebo nebolo nuť zánik predmetného rozhodnutia predsta zrušené, skutočnosť zakladajúca daňovú po vujúceho skutočnosť zakladajúcu daň z vkla vinnosť pretrváva a postačuje ako základ na du a zároveň aj jeho právnych účinkov.

Návrh

67. Vzhľadom na úvahy uvedené vyššie navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudici álne otázky položené Corte suprema di cassazione odpovedal takto:

„1. Článok 4 ods. 1 písm. c) smernice Rady 69/335 zo 17. júla 1969 o nepriamych da niach z tvorby a navyšovania základného sa má vykladať v tom zmysle, že daňou z vkladu je možné zdaniť samotné rozhodnutie o zvýšení základného imania ka pitálovej spoločnosti prostredníctvom peňažných vkladov alebo iných peniazmi