C-38/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 3. decembra 2009 1

I — Úvod kandidátska odroda nedala zreteľne odlíšiť od referenčnej odrody, ktorá sa mala považovať za všeobecne známu.

1. Ralf Schräder sa v tomto odvolaní domáha, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého II — Právny stav stupňa (siedma komora) z 19. novembra 2008 vo veci Schräder/Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (ďalej len „CPVO“), T-187/06 2 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým uvedený súd zamietol žalobu pána Schrädera proti rozhodnutiu odvolacieho výboru CPVO (ďalej len „odvolací výbor“) z 2. mája 2006 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) o zamietnutí 3. Podľa článku 6 nariadenia č. 2100/94 sa jeho žiadosti o udelenie práva Spoločenstva práva Spoločenstva k odrodám rastlín ude- k odrodám rastlín podľa nariadenia Rady (ES) ľujú pre odrody, ktoré sú odlišné, vyrovnané, č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločen- stále a nové. stva k odrodám rastlín 3 v súvislosti s odrodou rastliny SUMCOL 01 (ďalej len „kandidátska odroda“).

4. Podľa článku 7 nariadenia č. 2100/94:

2. Odvolanie sa v zásade týka otázky, či bolo správne, že Súd prvého stupňa potvr- dil sporné rozhodnutie, podľa ktorého sa

b) bola pre túto inú odrodu podaná žiadosť o udelenie práva k odrodám rastlín alebo o jej zápis do takéhoto úradného registra za predpokladu, že výsledkom prihlášky 2. Ak rozhodnutie nie je opravené do jed- bolo následné udelenie práva alebo vyko- ného mesiaca od prijatia vyhlásenia zdôvod- nanie zápisu. ňujúceho odvolanie, [CPVO] bezodkladne:

Vykonávacie predpisy podľa článku 114 môžu stanoviť ako príklady ďalšie prípady, keď sa — rozhodne, či bude konať podľa druhej odroda považuje za všeobecne známu.“ vety článku 67 ods. 2 a

I - 3213

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

— postúpi odvolanie odvolaciemu výboru.“ 9. Články 60, 61, 62 a 63 nariadenia Komi- sie (ES) č. 1239/95 z 31. mája 1995, ktoré stanovuje vykonávacie pravidlá pre uplatňo- vanie nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, čo sa týka konania pred Úradom spoločenstva pre odrody rastlín 4, upravujú pravidlá pre doka- zovanie vykonávané CPVO, poverenie znal- cov, trovy dokazovania, zápisnice z ústnych pojednávaní a z vykonávania dôkazov. 7. Článok 75 nariadenia č. 2100/94 upra- vuje odôvodnenie rozhodnutí a právo byť vypočutý:

III — Skutkový stav

12. Vo svojej žiadosti žalobca uviedol, že kandidátska odroda už bola na území Európskej únie uvedená na trh, pôvodne v januári 2001 pod názvom ‚Verpiss dich‘ (‚zmizni‘), ale mimo tohto územia ešte na trh uvedená nebola. Pochádza zo skríže- 15. Kandidátska odroda bola najprv porov- nia rastliny druhu Plectranthus ornatus naná s referenčnou odrodou predloženou a rastliny druhu Plectranthus ssp. (teda spoločnosťou Unger, ktorá je konkurent- rastliny z Južnej Ameriky, v nemčine kou žalobcu a ktorá ju klasifikovala ako nazývanej ‚Buntnessel‘). patriacu k druhu Plectranthus comosus, ‚podobnému ako ornatus‘. Vyšlo najavo, že tieto dve odrody sa výrazne neod- lišujú. Unger však nepredložila žiaden dôkaz o tom, že referenčná odroda už bola známa. Vo svojej predbežnej správe z 28. novembra 2002, vypracovanej podľa noriem UPOV (Medzinárodná únia pre ochranu nových odrôd rastlín), Bundes- 13. CPVO poveril 1. júla 2001 Bundessorte- sortenamt uviedol: namt (Spolkový úrad pre odrody rastlín, Nemecko), aby pristúpil k vykonaniu odborného preskúmania v súlade s člán- kom 55 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

‚V tomto roku sa SUMCOL 01 nelíšil od 14. Zo spisu, ako aj z opisu skutkových okol- rastlín s názvom Plectranthus ornatus ností, uvedeného v napadnutom roz- pochádzajúcich od spoločnosti Unger. hodnutí, a tiež zo skutkových tvrdení Pán Unger však nepredložil žiaden dôkaz

I - 3215

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

o uvádzaní rastlín na trh od roku 1998. pestované a myslím si, že je stále legálne V roku 2003 bude potrebné pristúpiť ich množiť. Druh P. ornatus záhradníci k novému preskúmaniu.‘ naďalej používajú a predávajú vo veľkej miere. Práve je tu jeseň a vyhľadám pre Vás semená týchto dvoch rastlín. Keďže nejde o druhy, ktoré sú typické pre náš región, tu v Kirstenboschi ich nepestu- jeme a budem musieť získať semená rast- lín z konkrétnych záhrad.‘

19. V liste zo 16. októbra 2002 zaujal pán van Jaarsveld v súvislosti s fotografiou kan- didátskej odrody, ktorú mu zaslala pani Heine, nasledujúce stanovisko:

21. CPVO informoval žalobcu listom zo 7. augusta 2003, že podľa Bundessorte- namtu ‚rastliny v porovnaní s rastli- nami testovanými v botanickej záhrade v Kirstenboschi vykazovali nedostatky v odlišnosti‘. Účastníci konania sa zho- dujú na tom, že tieto rastliny pochá- ‚Rastlina, o ktorú sa zaujímate, je nepo- dzajú zo súkromnej záhrady pána van chybne P. ornatus Codd. Tento druh Jaarsvelda. Uvedený list tiež poukazo- poznám veľmi dobre. P. comosus je val na to, že podľa pani Heine žalobca veľký ker s výrazne odlišnými chlpatými nebol schopný pri návšteve testovacieho listami.‘ priestoru Bundessortenamtu identifiko- vať svoju odrodu SUMCOL 01.

20. Do Bundessortenamtu boli 12. decembra 2002 doručené odrezky zaslané pánom 22. V septembri 2003 žalobca oznámil svoje van Jaarsveldom, ktorý uviedol, že boli pripomienky k odbornému preskúma- získané z jeho súkromnej záhrady. Keďže niu. Vychádzal jednak z výsledkov svojej niektoré z odrezkov prepravu nepre- poznávacej cesty do Južnej Afriky usku- žili, pravdepodobne pre chlad, Bundes- točnenej 29. augusta až 1. septembra sortenamt živé rastliny namnožil, aby 2003 a jednak z výsledkov svojej návštevy získal dodatočné odrezky. Takto získané v botanickej záhrade v Meise (Belgicko)

I - 3217

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

a vyhlásil, že je presvedčený o tom, že Spoločenstva z dôvodu nedostatku odliš- rastliny pochádzajúce zo záhrady pána nosti odrody SUMCOL 01 v zmysle van Jaarsvelda použité na účely porov- článku 7 nariadenia č. 2100/94. nania nepatrili do referenčnej odrody, ale do samotnej odrody SUMCOL 01. Okrem toho vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o všeobecnú známosť referenčnej odrody.

trhu prítomná a v záhradníctvach Južnej nariadenia č. 2100/94 v lehote jedného Afriky sa predáva, takže ju možno nájsť mesiaca po doručení odôvodnenia odvo- v súkromných záhradách, akou je záhrada lania stanovenej v tomto ustanovení. Lis- pána van Jaarsvelda. Vzhľadom na to, že tom z 30. septembra 2004 však CPVO rastlina je prítomná na trhu a možno ju žalobcovi oznámil svoje rozhodnutie nájsť v súkromných záhradách, musí sa z rovnakého dňa o ‚odklade rozhodnutia‘ považovať za všeobecne známu. v tejto súvislosti o dva týždne, keďže sa mu zdalo, že je vhodné uskutočniť nové skúmania.

CPVO nemá dôvod pochybovať o pôvode rastlinného materiálu, ako ho označil pán van Jaarsveld.‘

29. Pán van Jaarsveld predložil CPVO 8. októbra 2004 nasledujúce upresnenia:

31. Pán van Jaarsveld odpovedal 15. októbra 2004 takto:

32. CPVO tiež oslovil juhoafrické minister- stvo poľnohospodárstva, pričom pou- kázal na stanovisko pána van Jaarsvelda a požiadal o viac informácií týkajúcich sa dostupnosti druhu Plectranthus ornatus.

‚Dotknuté rastliny neboli kúpené, ide o bežný klon, ktorý si ľudia v celom Kap- skom Meste a v Juhoafrickej republike (JAR) bežne vypestujú. Rastliny, ktoré som poslal, pochádzajú z mojej súkrom- nej záhrady (bývam a pracujem v bota- nickej záhrade v Kirstenboschi); pred 33. J. Sadie, zástupkyňa uvedeného minister- niekoľkými rokmi som dostal odrezok stva, vo svojej odpovedi z 2. novembra zo záhrady môjho priateľa v Plumsteade, 2004 uviedla: ktorý bol rozšírený v záhradníckom pod- nikaní. V našej botanickej záhrade sme túto rastlinu pestovali rovnakým spôso- bom pod menom P. neochilus, avšak keď sme zistili, že ide o cudzí druh, z bota- nickej záhrady v Kirstenboschi sme ju odstránili, lebo pestujeme len rastliny JAR. Tento klon je dostupný v škôlkach v celej JAR a v našom záhradníckom pod- nikaní je prítomný od začiatku sedem- ‚Bola som v kontakte s iným odborníkom desiatych rokov. Plectr. sa zaoberám už na Plectranthus, Dr. Gertom Britsom, roky a tento klon dobre poznám; nerastie ktorý je tiež šľachtiteľom.

I - 3220

SCHRÄDER/CPVO

Po prvé Plectranthus je druhom patria- Publikácia z roku 1975, ktorej autorom je cim už celé roky do pracovnej domény L. E. Codd, Plectranthus (Labiataea) and pána Ernsta van Jaarsvelda, ktorý je preto allied genera in southern Africa, Bothalia skutočným odborníkom, čo sa týka tohto 11, 4, s. 371 – 442, uvádza P. ornatus ako druhu, a informáciám, ktoré predložil, pestovanú a seminaturalizovanú rastlinu môžete dôverovať. Južnej Afriky. Potvrdzuje to aj Andrew Hankey vo svojom článku uverejnenom v Plantlife, č. 21, september 1999, The genus Plectranthus in South Africa: diag- nostic characters and simple fields keys, s. 8 – 15.

34. CPVO 10. novembra 2004 rozhodol, pojednávania vyplýva, že pani Heine že rozhodnutie o zamietnutí neopraví na ňom zastupovala CPVO. Pani Heine na základe autoremedúry stanovenej najmä uviedla, že zo šiestich odrezkov v článku 70 nariadenia č. 2100/94, a odvo- zaslaných pánom van Jaarsveldom len lanie postúpil odvolaciemu výboru. štyri prežili prepravu. Ako referenčné Uviedol, že východiskovou otázkou odrody boli vytvorené a použité nové je, či rastlinný materiál referenčnej odrezky, aby sa vylúčila možnosť, že roz- odrody, ktorý pán van Jaarsveld zaslal diely medzi kandidátskou odrodou a refe- Bundessortenamtu, bol v súlade s tvr- renčnou odrodou vyplývajú z faktorov dením žalobcu materiálom odrody SUM- súvisiacich s prostredím. Vzhľadom na to, COL 01 vyvezenej z Nemecka do Južnej že uvedené nové odrezky patrili do druhej Afriky. CPVO na túto otázku odpovedal generácie, rozdiely medzi nimi treba záporne, pričom vychádzal z odborného podľa pani Heine pripísať genotypickým preskúmania Bundessortenamtu, ktoré faktorom. odhalilo existenciu rozdielov medzi kandidátskou odrodou a referenčnou odrodou, a to v súvislosti s výškou rast- liny, veľkosťou jej listu a dĺžkou trubice koruny kvetu.

37. Zo zápisnice z pojednávania tiež vyplýva, že odvolací výbor po ukončení pojed- návania nebol bezvýhradne presved- čený o všeobecnej známosti referenčnej 35. V písomnej odpovedi z 8. septembra odrody. Bez toho, aby spochybňoval 2005 na otázku odvolacieho výboru dôveryhodnosť a odbornosť pána van CPVO uznal, že zmena podnebia Jaarsvelda, odvolací výbor zastával názor, a miesta mohla u rastlín vyvolať reakciu že niektoré tvrdenia pána van Jaarsvelda a že nemôže byť úplne vylúčené, ako to v tejto súvislosti neboli dostatočne pod- vysvetlil Bundessortenamt, že odrody, ložené, a preto dospel k záveru, že je medzi ktorými sú také malé rozdiely, potrebné, aby jeden z jeho členov usku- ako je to v prípade kandidátskej odrody točnil v Južnej Afrike obhliadku na a referenčnej odrody, patria do rovnakej základe rozhodnutia o dôkaznom pros- odrody. triedku, ako to vyplýva z článku 78 naria- denia č. 2100/94.

‚Výbor uznesenie o dôkaznom pros- triedku týkajúcom sa identity a vše- obecnej známosti referenčnej odrody pochádzajúcej zo záhrady pána van Jaar- svelda nevykonal, pretože po počiatoč- ných pochybnostiach v súvislosti s vyššie uvedenými okolnosťami napokon dospel k presvedčeniu, že odroda použitá na porovnanie je referenčnou odrodou, 40. Vo vyjadrení zo 6. januára 2006 žalobca a nie odrodou SUMCOL 01 a že refe- tvrdil, že nie je povinný predložiť dôkazy renčná odroda bola v čase podania žia- a že nenavrhol nariadený dôkazný pro- dosti všeobecne známa. striedok. Zdôraznil, že povinnosť určiť odlišnosť v zmysle článku 7 nariadenia č. 2100/94 prináleží CPVO. Podľa neho je preto ‚poznávacia cesta‘ do Južnej Afriky možná len na základe článku 76 naria- denia č. 2100/94. Z toho dôvodu nie je povinný zložiť záruku. Z toho dôvodu nie je skutočnosť, že odvolateľ nezaplatil záruku týkajúcu sa dôkazného prostriedku, príčinným fak- torom v rozhodnutí tento dôkazný pro- striedok nevykonať.‘“

IV — Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok 41. Rozhodnutím z 2. mája 2006 (vec A 003/2004, ďalej len ‚napadnuté rozhod- nutie‘) odvolací výbor zamietol odvolanie podané proti rozhodnutiu o zamietnutí. V podstate usúdil, že odroda SUM- COL 01 nemohla byť jasne odlíšená od referenčnej odrody, ktorá bola v čase 11. Návrhom predloženým 18. júla 2006 pán podania žiadosti všeobecne známa. Schräder podal na Súd prvého stupňa žalobu

I - 3223

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

o neplatnosť sporného rozhodnutia. Žaloba — vyhovel návrhu žalobcu na zrušenie roz- sa v zásade zakladala na ôsmich žalobných hodnutia odvolacieho výboru CPVO dôvodoch týkajúcich sa porušenia nariade- z 2. mája 2006 (vec A003/2004) podaný nia č. 2100/94 – konkrétne článku 62 v spo- v prvostupňovom konaní. jení s článkom 7 ods. 1 a 2, článku 67 ods. 2, článku 70 ods. 2, článku 75 a „všeobecného zákazu prijímať v právnom štáte rozhodnutia nečakaným spôsobom“, článkov 76 a 88 – ako aj porušenia článku 60 ods. 1 a člán­ ku 62 ods. 1 nariadenia č. 1239/95.

SCHRÄDER/CPVO

— zaviazal pána Schrädera na náhradu 17. Druhý odvolací dôvod je rozdelený do trov konania pred Súdom prvého stupňa piatich častí, v ktorých sa vytýkajú ďalšie a Súdnym dvorom. porušenia práva Spoločenstva, zjavné roz- pory a procesné chyby, najmä v tom, že Súd prvého stupňa potvrdil, že opis rastlinnej odrody v odbornej literatúre možno zohľad- niť pri určení, či je kandidátska odroda vše- obecne známa.

VI — Odvolanie

18. CPVO zastáva názor, že odvolacie dôvody, na ktorých sa toto odvolanie zakladá, by sa mali vyhlásiť za neprípustné, keďže A — Úvodné poznámky sú namierené len voči skutkovým posúde- niam a hodnoteniu dôkazov, ktoré vyko- nal Súd prvého stupňa. V každom prípade CPVO namieta voči všetkým tvrdeniam pána Schrädera a tvrdí, že odvolacie dôvody treba zamietnuť ako nedôvodné.

15. Na podporu svojho odvolania pán Schrä- der uvádza dva odvolacie dôvody, ktoré sa delia na niekoľko samostatných častí.

19. Keďže toto odvolanie sa skutočne týka 16. V prvom odvolacom dôvode, ktorý sa otázok prípustnosti a vzhľadom na to, že obaja skladá zo šiestich častí, pán Schräder v zásade účastníci konania sa vyjadrili k rozsahu súd- tvrdí, že Súd prvého stupňa sa pri preskúmaní neho preskúmania v prípadoch týkajúcich sa napadnutého rozhodnutia dopustil niekoľ- udelenia práva k rastlinným odrodám v rámci kých procesných chýb, keď mal neprimerané Spoločenstva podľa nariadenia č. 2100/94, požiadavky na výpoveď odvolateľa, rozhodol v tejto súvislosti sa zdá, že je vhodné uviesť rozporuplne, porušil právo odvolateľa byť niekoľko všeobecných poznámok týkajúcich vypočutý, urobil zjavne nesprávne skutkové sa úlohy súdov Spoločenstva v takých prípa- zistenia a skreslil skutočnosti a dôkazy. doch a hraníc ich právomocí.

21. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že predmet preskúmania je na každom z týchto stupňov odlišný. Pokiaľ ide o odvolací výbor, z článkov 71 a 72 nariadenia č. 2100/94 23. Predmetom odvolania pred Súdnym dvo- vyplýva, že môže vec opätovne preskúmať, rom podľa článku 225 ES je naopak zákon- a pritom môže uplatniť akúkoľvek právo- nosť rozhodnutia alebo rozsudku prijatého moc prislúchajúcu CPVO. Je teda oprávnený Súdom prvého stupňa. V tomto odvolacom pristúpiť k novému úplnému preskúmaniu konaní tak Súdny dvor nemá právomoc pre- tak právneho, ako aj skutkového základu skúmať rozhodnutie odvolacieho výboru odvolania. 5 a už vôbec nie pôvodné rozhodnutie CPVO. Cieľom odvolacieho konania nie je ani vše- obecné preskúmanie návrhu podaného na Súd prvého stupňa. Ako vyplýva z ustále- nej judikatúry, jurisdikcia Súdneho dvora sa v odvolacom konaní obmedzuje na preskú- manie právnych zistení Súdu prvého stupňa – v zásade s výnimkou skutkových zistení – týkajúcich sa žalobných dôvodov, ktoré pred 22. Súd prvého stupňa preskúmava zákon- ním boli uvedené. 7 nosť rozhodnutia odvolacieho výboru, proti

6 — Porovnaj v tejto súvislosti rozsudok Kaul, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, body 53 a 54; porovnaj aj rozsudok 5 — V tejto súvislosti možno nájsť analógiu so systémom pre- z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C-416/04 P, Zb. s. I-4237, skúmania stanoveným v nariadení Rady (ES) č. 40/94 bod 55. z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. 7 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 2008, Komi- ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146): pozri najmä rozsudok sia/Girardot, C-348/06 P, Zb. s. I-833, bod 49, a z 1. júna Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C-29/05 P, 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, Zb. s. I-2213, body 56 a 57. bod 59.

25. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak orgány Spoločenstva 26. Túto judikatúru možno podľa mňa uplat- majú pri výkone svojich právomoci vykonať niť aj v súvislosti s udelením práva Spoločen- komplexné technické, vedecké, ekonomické stva k odrodám rastlín, avšak v tom rozsahu, alebo sociálne posúdenie, musí sa im priznať že správne rozhodnutie prijaté v tejto oblasti určitý rozsah voľnej úvahy. 8 Z tejto judika- je výsledkom zložitých posúdení, ktoré sa túry ďalej vyplýva, že pri preskúmaní správ- spomínajú v uvedenej judikatúre, pričom neho rozhodnutia súd Spoločenstva nesmie taký je nepochybne aj prípad, ako to uviedol nahradiť posúdenie príslušného orgánu Súd prvého stupňa v bodoch 63 až 66 napad- svojím vlastným posúdením. Preskúmanie nutého rozsudku, v ktorom ide o posúdenie Súdnym dvorom sa preto musí obmedziť na rozlišovacej spôsobilosti rastlinnej odrody na overenie toho, či predmetné opatrenie nie je základe kritérií stanovených v článku 7 ods. 1 postihnuté zjavnou chybou alebo zneužitím nariadenia č. 2100/94. právomoci alebo či predmetný orgán zjavne

27. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, prvého stupňa v bodoch 76, 79 a 131 napad- že rozličné časti odvolacích dôvodov pána nutého rozsudku, týkajúce sa výpovede pani Schrädera sa čiastočne prekrývajú a opakujú, Heine v súvislosti s otázkou, či referenčná treba spoločne preskúmať prvú a druhú časť odroda van Jaarsveld bola skutočne identická prvého odvolacieho dôvodu a tretiu, štvrtú s kandidátskou odrodou SUMCOL 01. Pán a piatu časť toho istého odvolacieho dôvodu. Schräder tvrdí, po prvé, že Súd prvého stupňa Spoločne budú preskúmané aj prvá, druhá nesprávne uviedol v bode 131 napadnutého a tretia časť druhého odvolacieho dôvodu. rozsudku, že nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého bola výpoveď pani Heine v spornom rozhodnutí zaznamenaná neúplne. Po druhé, zápisnica z pojednávania pred odvolacím výborom 30. septembra 2005, na ktorú sa odvoláva bod 79 napadnutého rozsudku, nemôže slúžiť ako rozhodujúci dôkaz o výpovediach účast- B — Odvolacie dôvody níkov na pojednávaní, pretože táto zápisnica bola vypracovaná v rozpore s článkom 63 ods. 2 nariadenia č. 1239/95. Po tretie, Súd prvého stupňa sa opäť v bode 79 napadnu- tého rozsudku opieral o dôkazné prostriedky, ktoré neboli uvedené v spise, a tým skreslil dôkazy a svoje tvrdenia týkajúce sa e-mailu pani Heine založil na čistých špekuláciách. 1. Prvý odvolací dôvod

a) Prvá a druhá časť prvého odvolacieho dôvodu, týkajúce sa zistení Súdu prvého stupňa k otázke, či referenčná odroda a kan- didátska odroda boli v skutočnosti tou istou odrodou

29. V druhej časti prvého odvolacieho i) Hlavné tvrdenia dôvodu sa vytýkajú procesné chyby v súvis- losti so zisteniami Súdu prvého stupňa v bodoch 36, 71, 73, 74, 79 a 131 napadnutého rozsudku v tom zmysle, že referenčná odroda van Jaarsveld a kandidátska odroda v skutoč- nosti neboli rovnaké. Podľa pána Schrädera 28. V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Súd prvého stupňa nemohol dôvodne roz- pán Schräder spochybňuje zistenia Súdu hodnúť v bode 73 napadnutého rozsudku,

30. V tejto súvislosti pán Schräder v prvom ii) Posúdenie rade tvrdí, že Súd prvého stupňa mal nepri- merané požiadavky v súvislosti s jeho výpo- veďou, a tým porušil zásady vykonávania dôkazov. Konkrétne vzhľadom na čas, ktorý už uplynul od preskúmania rastlín, nemohol predložiť konkrétnejšie dôkazy na vyvrátenie tvrdení, ktoré pani Heine uviedla na pojedná- vaní pred odvolacím výborom. Pán Schräder navyše poukazuje na to, že Súd prvého stupňa rozhodol v bode 130 napadnutého rozsudku, že pani Heine vypovedala ako účastníčka 32. Hneď na úvod by som chcel pripomenúť konania, a nie ako svedkyňa alebo znalkyňa. judikatúru, podľa ktorej Súd prvého stupňa Keďže pán Schräder jej výpoveď spochybnil, má výlučnú právomoc jednak zistiť skutkový odvolací výbor a Súd prvého stupňa nemali stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnosť právo prisúdiť väčšiu váhu výpovediam jeho zistení vyplývala z dokumentov, ktoré CPVO bez toho, aby vzali do úvahy dôkaz, mu boli predložené, a jednak tento skutkový ktorý navrhol predložiť. Súd prvého stupňa stav posúdiť. Pokiaľ Súd prvého stupňa zistil porušil právo pána Schrädera byť vypočutý, alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má keď všeobecne zamietol jeho návrhy na pred- na základe článku 225 ES právomoc preskú- loženie dôkazov. mať právnu kvalifikáciu tohto skutkového

I - 3229

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

stavu a právne závery, ktoré z neho Súd 35. V tých častiach napadnutého rozsudku, prvého stupňa vyvodil. 11 ktorých sa uvedené výhrady týkajú, Súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodnú prvú časť prvého žalobného dôvodu, v ktorej pán Schräder tvrdil, že CPVO a odvolací výbor nesprávne rozhodli, že odroda SUMCOL 01 nie je dostatočne odlišná v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

34. Dotknuté výhrady treba ďalej uviesť do 37. V prvých dvoch častiach prvého odvo- súvislostí, pokiaľ ide o napadnutý rozsudok. lacieho dôvodu je toto zistenie v zásade spochybnené v dvoch ohľadoch: po prvé, v rozsahu, v akom Súd prvého stupňa v bode 74 napadnutého rozsudku rozhodol, 11 — Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 18. decem- bra 2008, Coop de France bétail et viande a i./Komisia, že úvahy týkajúce sa účinku environmentál- C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, bod 58; zo 6. apríla nych faktorov, na ktoré sa pán Schräder odvo- 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, lával, neboli dostatočné na vyvrátenie záveru C-266/06 P, bod 72. o opaku, ktorý prijal Bundessortenamt, 12 — Pozri v tomto zmysle rozsudky Coop de France bétail et viande a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, a po druhé, v rozsahu, v akom Súd prvého bod 59; General Motors/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 52; a Evonik Degussa/Komisia, už cito- stupňa neprijal v bodoch 77 až 79 tvrdenia vaný v poznámke pod čiarou 11, bod 73. predložené pánom Schräderom na základe

I - 3230

SCHRÄDER/CPVO

výpovede pani Heine na pojednávaní pred a dôkazy pri posúdení tvrdení založených na odvolacím výborom a v e-maili adresovanom výpovedi pani Heine a na možnom vplyve CPVO. environmentálnych faktorov na rozdiely medzi referenčnou a kandidátskou odrodou, podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor zastáva názor, že k skresleniu dôkazov dochádza vtedy, keď sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne i bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať nové dôkazy. 14

I - 3231

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

42. Okrem toho si nemyslím, že by tvrde- rozhodol, že to nebolo preukázané, pričom nia o tom, že Súd prvého stupňa porušil sa tým nedopustil zjavného nesprávneho v dotknutých častiach napadnutého rozsudku posúdenia. 16 Na záver v bode 79 napadnu- procesné pravidlá dôkazného bremena tého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, a vykonávania dôkazov, boli dôvodné. prečo podľa neho netreba pri celkovom posú- dení dôkazov prikladať osobitný význam vyjadreniu pani Heine uvedenému v e-maili z 20. júna 2005. V rámci svojej výlučnej prá- vomoci hodnotenia dôkazov týmto rozhodol o dôkaznej hodnote tohto vyjadrenia a nepre- ukázalo sa, že pritom porušil procesné pra- vidlá vykonávania dôkazov alebo dôkazného bremena.

43. Po prvé, treba mať na pamäti, že úlohou Súdu prvého stupňa nebolo vykonať úplné posúdenie toho, či odrode SUMCOL 01 chýba odlišnosť v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2100/94. Mal skôr preskúmať, či sa odvolací výbor pri takomto posúdení dopustil zjavného nesprávneho posúdenia. 15

47. Na základe uvedených úvah treba podľa môjho názoru zamietnuť prvú a druhú časť prvého odvolacieho dôvodu.

46. Na záver, pokiaľ pán Schräder opakovane vytýka – aj v odvolacích dôvodoch, ktoré predložil v tomto odvolaní – neúplné posú- b) Tretia, štvrtá a piata časť prvého odvola- denie skutočností a namieta, že Súd prvého cieho dôvodu, týkajúce sa nesprávneho práv- stupňa zamietol jeho návrhy na predloženie neho posúdenia vierohodnosti vyjadrenia dôkazov, chcel by som poukázať na to, že pána van Jaarsvelda podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o posúdenie návrhov na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo návrhov dôkazných prostriedkov poda- ných účastníkom konania zo strany Súdu prvého stupňa, výlučne Súd prvého stupňa rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veci, o kto- rej rozhoduje. To, či sú predložené dôkazy i) Hlavné tvrdenia dostatočné, patrí do jeho právomoci nezávis- lého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, keď ten rozhoduje v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Súdu prvého stupňa, alebo keď zo spiso- vého materiálu vyplýva nepresnosť konšta- 48. Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu sa tovaní Súdu prvého stupňa. 17 Vzhľadom na týka dostupnosti odrody SUMCOL 01 v Juž- nej Afrike v roku 2002 a smeruje voči zisteniu Súdu prvého stupňa v bode 82 napadnutého 17 — Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 2008, Mas- dar/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 99; z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19, a z 11. septembra 2008, Nemecko a i./ Kronofrance, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 78. 18 — Porovnaj body 41 až 45 vyššie.

ii) Posúdenie

49. V štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu 51. V prvom rade treba uviesť, že výhrady pán Schräder spochybňuje posúdenie viero- predložené v rámci tretej, štvrtej a piatej hodnosti a nestrannosti pána van Jaarsvelda časti prvého odvolacieho dôvodu sú v zásade ako znalca, ktoré vykonal Súd prvého stupňa namierené voči úvahám Súdu prvého stupňa, v bodoch 84, 93 a 95 napadnutého rozsudku, na základe ktorých v bode 81 napadnutého pokiaľ ide o registráciu odrody SUMCOL 01. rozsudku zamietol tvrdenia, ktorými chcel Súd prvého stupňa v tejto súvislosti nevzal pán Schräder vyvrátiť tézu odvolacieho do úvahy časť jeho vyjadrení a jeho návrhy na výboru, že skúsenosť vylučuje, aby rastliny

I - 3234

SCHRÄDER/CPVO

19 — Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudky z 19. apríla 2007, ÚHVT/Celltech, C-273/05 P, Zb. s. I-2883, body 20 — Pozri v tomto zmysle body 33 a 34 vyššie a citovanú 55 a 56; z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, judikatúru. Zb. s. I-4261, bod 17, a z 22. decembra 1993, Giorgio Pincherle/ 21 — V tejto súvislosti odkazujem aj na bod 46 vyššie a citovanú Komisia, C-244/91 P, Zb. s. I-6965, bod 31. judikatúru.

I - 3235

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

c) Šiesta časť prvého odvolacieho dôvodu opísal botanický „druh“ Plectranthus ornatus, založená na nesprávnych zisteniach, pokiaľ zatiaľ čo v bode 91 toho istého rozsudku sa ide o skutočnosť, či referenčná odroda môže odkazuje na „odrodu“ Plectranthus ornatus. byť považovaná za všeobecne známu Po tretie, Súd prvého stupňa rozšíril predmet konania, hoci v bode 68 napadnutého roz- sudku uviedol, že CPVO sa v konaní nemôže prvýkrát opierať o „odrodu“ opísanú pánom Coddom, pretože túto odrodu odvolací výbor nezohľadnil.

i) Hlavné tvrdenia

ii) Posúdenie

61. V odpovedi na toto tvrdenie Súd prvého stupňa v bode 91 napadnutého rozsudku uviedol, že pán Schräder neuviedol na pod- poru druhej časti žalobného dôvodu žiadne konkrétne tvrdenie ani špecifické dôkazy 63. Podľa môjho názoru preto nemožno tvr- s cieľom, ako to Súd prvého stupňa zhrnul, diť, že Súd prvého stupňa skreslil jasný zmy- „spochybniť asimiláciu, ku ktorej dospel sel sporného rozhodnutia. odvolací výbor, medzi referenčnou odro- dou pochádzajúcou zo záhrady pána van Jaarsvelda a juhoafrickou odrodou druhu Plectranthus ornatus opísaného v dotknu- tých vedeckých publikáciách a uvedeného vo vyhláseniach pána van Jaarsvelda a pani Sadie“. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odvolací výbor „dôvodne dospel k takejto asimilácii“ na základe rôznych vyhlásení pána 64. V druhom tvrdení ide o rozpor medzi van Jaarsvelda. bodmi 80, 81 a 91 pre údajnú zámenu pojmov „odroda“ a „druh“.

62. Cieľom uvedenej časti nebolo stotožniť „odrodu“ s „druhom“, 23 ale skôr vyvrátiť tézu, podľa ktorej exemplár zaslaný ako referenčná 65. V tejto súvislosti otázka, či odôvodnenie odroda patril k izolovanej rastline v záhrade rozsudku Súdu prvého stupňa je rozporu- pána van Jaarsvelda, a naopak potvrdiť kon- plné alebo nedostatočné, predstavuje právnu štatovanie odvolacieho výboru prebraté do otázku, ktorá môže byť v rámci odvolania preskúmaná. 24

22 — Porovnaj bod 55 napadnutého rozsudku. 23 — Treba uviesť, že v bode 91 napadnutého rozsudku Súd 24 — Pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z 25. januára prvého stupňa odkazuje na asimiláciu medzi referenč- 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, nou odrodou a juhoafrickou odrodou druhu Plectranthus C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 77 a citovanú ornatus. judikatúru.

I - 3238

SCHRÄDER/CPVO

2. Druhý odvolací dôvod 73. V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu pán Schräder tvrdí, že – ako vyplýva aj z prvej časti tohto odvolacieho dôvodu – CPVO, odvolací výbor a Súd prvého stupňa vykonali dôkazy zjavne neúplne, pretože nepristúpili k porovnaniu vlastností rastliny opísaných v publikáciách, ktoré sa zohľadnili, a vlastností kandidátskej odrody. a) Prvá, druhá a tretia časť druhého odvo- lacieho dôvodu, ktoré sú založené na tom, že v rozsahu, v akom napadnutý rozsudok potvrdzuje, že publikácie sa mohli zohľadniť na preukázanie skutočnosti, že referenčná odroda bola všeobecne známa, tento rozsu- dok obsahuje zjavné protirečenia, pochybenia v súvislosti s vykonaním dôkazov a porušenia 74. V tretej časti druhého odvolacieho práva Spoločenstva dôvodu pán Schräder, na rozdiel od toho, čo Súd prvého stupňa uviedol v bodoch 97 až 99 napadnutého rozsudku, tvrdí, že podľa práva Spoločenstva v zásade nemožno zohľadniť publikáciu o podrobnom opise rastlinnej odrody pri skúmaní toho, či je referenčná odroda všeobecne známa. Na podporu i) Hlavné tvrdenia svojho tvrdenia sa odvoláva na Dohovory UPOV z rokov 1978 a 1991, nemecké právo a patentové právo.

78. Po druhé, v časti napadnutého rozsudku, voči ktorej sú namierené tieto výhrady, Súd prvého stupňa len určil, či odvolací výbor bol oprávnený zohľadniť dotknutú odbornú lite- 76. V rozsahu, v akom sa prvá časť druhého ratúru, keď skúmal, či je referenčná odroda odvolacieho dôvodu a šiesta časť prvého všeobecne známa. Preto nemožno úspešne odvolacieho dôvodu prekrývajú, odkazujem tvrdiť, že Súd prvého stupňa zjavne neúplne na svoje predchádzajúce úvahy 25. Pokiaľ ide vykonal dôkazy, lebo neporovnal vlastnosti konkrétne o bod 98 napadnutého rozsudku, rastliny, ako boli opísané v predmetnej litera- ten uvádza, že podľa dokumentu UPOV túre, s vlastnosťami kandidátskej odrody. TG/1/3 uverejnenie podrobného opisu okrem iného patrí medzi aspekty, ktoré majú byť zohľadnené pri preukazovaní všeobec- nej známosti. Toto vyjadrenie malo podporiť výklad článku 7 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 Súdom prvého stupňa v bode 99 napadnutého rozsudku, že podľa uvedeného ustanovenia možno zohľadniť uverejnenie podrobného opisu. Hoci samotné znenie pravidiel UPOV odkazuje na uverejnenie podrobného opisu rastlinnej „odrody“, ako uviedol samotný Súd prvého stupňa v bode 97 napadnutého 79. Pokiaľ ide o tretiu časť druhého odvo- rozsudku, samotná táto okolnosť nedoka- lacieho dôvodu, treba zdôrazniť, že ako Súd zuje, že napadnutý rozsudok obsahuje zjavné prvého stupňa správne uviedol v bode 99 protirečenia len preto, lebo uznáva, že odvo- napadnutého rozsudku, v článku 7 ods. 2 lací výbor mohol zohľadniť podrobné opisy nariadenia č. 2100/94 sa uvádzajú niektoré v dotknutých dielach. prípady, v ktorých sa „najmä“ existencia inej odrody považuje za všeobecne známu, ale toto ustanovenie neobsahuje taxa- 25 — Pozri body 66 a 67 vyššie. tívny zoznam faktorov, ktoré možno v tejto

I - 3241

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — J. MAZÁK — VEC C-38/09 P

b) Štvrtá časť druhého odvolacieho dôvodu žalobného dôvodu predloženého Súdu založená na tom, že Súd prvého stupňa pochy- prvého stupňa pán Schräder tvrdil, ako tento bil v súvislosti s tvrdeniami pána Schrädera súd uviedol v bode 103 napadnutého roz- o porušení článku 62 nariadenia č. 2100/94 sudku, že CPVO mal rozhodnúť, že odroda SUMCOL 01 je zreteľne odlišná. Keďže pán Schräder sa v rámci prvej časti toho istého žalobného dôvodu snažil preukázať, že kan- didátska odroda a odroda, ktorú zaslal pán van Jaarsveld, boli v skutočnosti rovnaké, Súd prvého stupňa mohol bez toho, aby sa v tejto súvislosti dopustil nesprávneho právneho i) Hlavné tvrdenia posúdenia, uviesť v bode 104, že uvedené dve tézy si zjavne protirečia.

c) Piata časť druhého odvolacieho dôvodu založená na nesprávnom právnom posúdení účasti pani Heine na pojednávaní pred odvo- lacím výborom

ii) Posúdenie

i) Hlavné tvrdenia

91. Po prvé treba spresniť, že pokiaľ ide o výhradu pána Schrädera, že na rozdiel od toho, čo Súd prvého stupňa uviedol 90. V tejto časti druhého odvolacieho v bode 130 napadnutého rozsudku, pani dôvodu pán Schräder tvrdí, že pri posúdení Heine bola zamestnancom Bundessorte- účasti pani Heine na pojednávaní pred odvo- namtu, nie CPVO, sa zdá, že táto kritika sa lacím výborom v bodoch 129 až 131 napad- zakladá na nepresnom preklade nemeckého nutého rozsudku Súd prvého stupňa porušil znenia napadnutého rozsudku. Z anglického článok 60 ods. 1 a článok 15 ods. 2 nariadenia aj francúzskeho znenia toho istého rozsudku č. 1239/95. Po prvé, Súd prvého stupňa igno- aj z kontextového výkladu dotknutej časti roval skutočnosť, že podľa článku 60 ods. 1 však vyplýva, že Súd prvého stupňa v skutoč- nariadenia č. 1239/95 sa prijatie opatrenia nosti uviedol, že pani Heine sa zúčastnila ako na vykonanie dôkazu vyžaduje aj v súvislosti „agent“ CPVO, teda ako jeho zástupkyňa. s účasťou účastníka konania na pojednávaní. Preto aj keď sa pani Heine zúčastnila pojed- návania ako „zástupkyňa“ CPVO, a nie ako svedkyňa alebo ako odborná znalkyňa, mala byť formálne predvolaná. Po druhé, pani Heine bola nesprávne označovaná za „zástup- kyňu“ 26 CPVO, pretože v tom čase bola pra-

92. Po druhé, vzhľadom na to, že pani Heine 26 — V nemeckom znení napadnutého rozsudku „Bedienstete“, sa na pojednávaní zúčastnila ako zástupkyňa t. j. zamestnanec (vo verejnej správe). CPVO, ktorý je podľa článku 68 nariadenia

98. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvo- 94. Pán Schräder neodôvodnil svoje tvrdenie, laní na základe článku 118 toho istého roko- podľa ktorého sa Súd prvého stupňa dopustil vacieho poriadku účastník konania, ktorý vo nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy s uvedeným konštatovaním alebo pri uplat- konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh- není článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1239/95 nuté. Keďže CPVO navrhol zaviazať pána a obmedzil sa len na tvrdenie, že ani CPVO, Schrädera na náhradu trov konania a pán ani odvolací výbor nepreukázali, že požia- Schräder nemal úspech vo svojich dôvodoch, davky zákonného zastúpenia CPVO boli zo je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov strany pani Heine splnené. konania.

I - 3244

SCHRÄDER/CPVO

VIII — Návrh

99. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor:

— 1. zamietol odvolanie;