C-57/09

1 — Jazyk prednesu: taliančina. 2 — Ú. v. EÚ L 304, s. 2; Mim. vyd. 19/007, s. 96. 3 — Recueil des traités des Nations unies, I-2545, zv. 189.

I - 10983

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

a stanovuje práva a povinnosti spojené s po- 4. Článok 33 dohovoru nazvaný „Zákaz vy- stavením utečenca. V súčasnosti má 146 sig- hostenia alebo vrátenia (‚refoulement‘)“ znie: natárskych štátov.

„1. Žiadny zmluvný štát nevyhostí utečenca 3. Článok 1 v časti A definuje na účely akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na dohovoru pojem „utečenec“ a ďalej hranice území, na ktorých by jeho život alebo v časti F písm. a), b) a c) spresňuje: jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, prísluš- nosti k určitej sociálnej skupine alebo zastá- vania určitých politických názorov.

„Ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na žiadnu osobu, u ktorej sú vážne dôvody domnievať sa, že: 2. Výhody tohto ustanovenia však nemôže požadovať utečenec, ktorého odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bez- pečnosť štátu, v ktorom sa nachádza, alebo a) sa dopustila trestného činu proti mieru, ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsud- trestných činov vojenských alebo trest- kom uznaný za vinného z osobitne závažného ných činov proti ľudskosti podľa medzi- trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo národných dokumentov obsahujúcich pre spoločnosť tohto štátu.“ ustanovenia o takýchto trestných činoch,

ktorí financujú, plánujú, podporujú, alebo od rezolúcie 1377 (2001), ku ktorej je pripo- páchajú teroristické činy alebo im poskytujú jené vyhlásenie Bezpečnostnej rady na úrov- útočisko“. 5 V zmysle nasledujúceho odse- ni ministrov, v ktorom sa opäť potvrdzuje ku 3 písm. f ) a g) sa všetky štáty vyzývajú, aby okrem iného „neodvolateľné odsúdenie všet- „v súlade s relevantnými ustanoveniami vnút- kých teroristických činov, metód a praktík roštátneho a medzinárodného práva, vrátane ako kriminálnych a neodôvodniteľných, bez medzinárodných štandardov ľudských práv, ohľadu na ich motiváciu, vo všetkých svojich vykonali primerané opatrenia pred prizna- formách a prejavoch, kdekoľvek a kýmkoľvek ním štatútu utečenca s cieľom uistiť sa, že spáchané“. 7 žiadateľ o azyl neplánoval, nenapomáhal a nezúčastňoval sa na páchaní teroristických činov“ a „v súlade s medzinárodným právom zabezpečiť, aby štatút utečenca nezneužívali osoby páchajúce, organizujúce alebo uľah- čujúce teroristické činy, a aby sa tvrdenia o politickej motivácii neuznávali ako dôvody na zamietnutie žiadostí o vydanie údajných teroristov“. Napokon v odseku 5 tejto rezo- lúcie Bezpečnostná rada vyhlasuje, že „činy, B — Právo Spoločenstva metódy a praktiky terorizmu sú v rozpore s cieľmi a princípmi Organizácie Spojených národov a že aj vedomé financovanie, pláno- vanie a podnecovanie teroristických činov je v rozpore s cieľmi a princípmi Organizácie Spojených národov“. 6

1. Primárne právo

2. Spoločná pozícia 2001/931/SZBP

8. V zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododse- ku ZEÚ Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Článok 18 Charty znie: „právo na azyl sa zaručuje dodržiava- 10. Na základe svojich odôvodnení má spo- ním pravidiel Ženevského dohovoru [z roku ločná pozícia 2001/931/SZBP z 27. decembra 1951]… týkajúcich sa postavenia utečencov 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na a v súlade so Zmluvou o Európskej únii a so boj s terorizmom, prijatá na základe člán- Zmluvou o fungovaní Európskej únie“. kov 15 EÚ a 34 EÚ za cieľ vykonať opatre- nia proti financovaniu terorizmu uvedené vo vyššie uvedenej rezolúcii Bezpečnostnej rady 1373/2001 8. V zmysle jej článku 1 ods. 1 sa uplatní „na osoby, skupiny a subjekty za- pojené do teroristických činov, ktoré sú uve- dené na zozname v prílohe“. Nasledujúci odsek 2 stanovuje, že na účely spoločnej po- zície „osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov“ znamená: „osoby, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie tero- ristického činu, alebo sa zúčastňujú na pácha- ní teroristického činu alebo mu napomáhajú“ a „skupiny a subjekty, ktoré sú priamo alebo 9. Na základe článku 63 prvého odseku nepriamo vo vlastníctve takýchto osôb, alebo bodu 1) písm. c) ES Rada do piatich rokov sú nimi kontrolované; a osoby, skupiny a sub- od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej jekty, ktoré konajú v mene alebo pod vedením zmluvy prijme azylové opatrenia v súlade s dohovorom z roku 1951 a inými príslušný- mi zmluvami, najmä pokiaľ ide o „minimálne 8 — Ú. v. ES L 344, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217.

12. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/ SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu 11 poskytuje spoločnú definíciu teroristických činov, trestných činov týkajúcich sa teroris- tických skupín a trestných činov spojených s teroristickými aktivitami a stanovuje, že každý členský štát prijme potrebné opatre- nia na zabezpečenie toho, aby sa tieto trestné činy trestali účinnými, primeranými a odrá- dzajúcimi trestnými sankciami, ktoré môžu 11. Článkom 1 spoločnej pozície 2002/340/ byť dôvodom na vyhostenie. Podľa jeho SZBP z 2. mája 2002 9 bol zoznam osôb, článku 2 nazvaného „Trestné činy týkajúce skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje spo- sa teroristických skupín“ výraz „teroristická ločná pozícia 2001/931, po prvýkrát aktua- skupina“ na účely tohto rámcového rozhod- lizovaný. Pri tejto príležitosti boli do zozna- nutia znamená: „štruktúrovanú skupinu viac mu zahrnutí: „Strana kurdských pracujúcich ako dvoch osôb zriadenú na určité obdobie (PKK)“ a „Revolučná ľudová oslobodzovacia armáda/front/strana (DHKP/C) [známa aj ako Devrimci Sol (Revolučná ľavica), Dev 10 — V apríli 2004, pokiaľ ide o PKK, bol zápis zmenený takto: „Kurdská strana pracujúcich (PKK) [známa aj ako KADEK; známa aj ako KONGRA-GEL]“, pozri spoločnú pozíciu 2003/309/SZBP z 2. apríla 2004 (Ú. v. ES L 99, s. 61; Mim. vyd. 18/003, s. 100). 9 — Ú. v. ES L 116, s. 75. 11 — Ú. v. ES L 164, s. 3; Mim. vyd. 19/006 s. 18.

I - 10987

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

a konajúcu s úmyslom páchať teroristické uznávania a podstatných okolností postave- trestné činy“. Odsek 2 tohto článku stano- nia utečenca“. 12 vuje, že „každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasle- dujúce medzinárodné [úmyselné – neofici- álny preklad] činy boli považované za trest- né: a) riadenie teroristickej skupiny; b) účasť v činnostiach teroristickej skupiny, vrátane poskytovania informácií alebo materiálnych zdrojov, alebo akékoľvek financovanie jej činností s uvedomovaním si skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckej činnosti tejto teroristickej skupiny“.

I - 10988

BAD

mali mať právomoc uvádzať alebo udržiavať dôvodov štátnej príslušnosti, politických dô- výhodnejšie ustanovenia pre štátnych prís- vodov, z dôvodu zastávania určitého politic- lušníkov tretej krajiny alebo pre osoby bez kého názoru alebo príslušnosti k určitej soci- štátneho občianstva, ktoré požadujú ochranu álnej skupine, nemôže prijať alebo v dôsledku od členského štátu tam, kde sa takáto požia- uvedených obáv odmieta ochranu tejto kra- davka chápe z dôvodov, že dotknutá osoba je jiny; alebo osobu bez štátneho občianstva, utečencom v zmysle článku 1 (A) Ženevského ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doteraj- dohovoru alebo osoba, ktorá inak potrebuje šieho pobytu z dôvodov ako je uvedené vyš- medzinárodnú ochranu“. Napokon v zmysle šie alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené odôvodnenia č. 22 smernice „činy, ktoré sú obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie sa neuplatňuje článok 12“. Spojených národov, sú vysvetlené v preambu- le a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spo- jených národov a sú okrem iného, začlenené v rezolúciách Organizácie Spojených národov týkajúcich sa opatrení na boj proti terorizmu, ktoré vyhlasujú, že ‚činy, metódy a praktiky terorizmu sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov‘ a že ‚vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie te- roristických činov, je v rozpore s účelmi a zá- sadami Organizácie Spojených národov‘“.

16. Na základe článku 3 smernice, nazvané- ho „Výhodnejšie normy“, členské štáty „môžu zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie normy pre určovanie, kto je oprávnený ako uteče- nec alebo ako osoba oprávnená na doplnkovú ochranu a pre určenie obsahu medzinárodnej ochrany, pokiaľ sú tieto normy zlučiteľné s to- uto smernicou“.

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov 19. Kapitola VII „Obsah medzinárodnej och­ proti ľudskosti podľa medzinárodných rany“ stanovuje pravidlá, ktoré vymedzujú dokumentov obsahujúcich ustanovenia povinnosti členských štátov vo vzťahu k adre- o takýchto trestných činoch; sátom postavenia utečenca, najmä pokiaľ ide o vydanie povolenia k pobytu a cestovných dokladov, prístup k zamestnaniu, vzdelaniu, ubytovaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdra- b) sa dopustil vážneho nepolitického trest- votnej starostlivosti. Do tejto kapitoly patrí aj ného činu mimo štátu svojho azylu pred- článok 21 nazvaný „Ochrana pred zákazom tým, ako v ňom bola prijatý ako uteče- vyhostenia alebo vrátenia“, ktorého odsek 1 nec; čo znamená čas vydania povolenia stanovuje, že členské štáty rešpektujú „zásadu na pobyt na základe priznania postavenia nevyhostenia [non refoulement]“ v súlade so utečenca; najmä neľudské trestné činy svojimi medzinárodnými záväzkami. [trestné činy proti ľudskosti – neoficiálny preklad], aj keď sú spáchané s údajne po- litickým cieľom, môžu byť klasifikované ako vážne nepolitické trestné činy;

C — Vnútroštátne právo c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľ- mi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spo- jených národov. 20. Na základe článku 16a Grundgesetz (základný zákon) „politicky prenasledované osoby majú právo na azyl“. Na základe infor- 3. Odsek 2 sa uplatňuje na osoby, ktoré pod­ mácií poskytnutých vnútroštátnym súdom sa necujú alebo sa inak podieľajú na pácha- nemecká právna úprava o postavení utečen- ní trestných činov alebo činov uvedených ca v rozsahu, v akom ide o hľadiská, ktoré sú v tomto dokumente.“ významné v tomto konaní, môže opísať takto.

3. je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľ- 22. Po tom, ako Gesetz zur Umsetzung au- mi a zásadami Organizácie spojených fenthalts-und asylrechtlicher Richtlinien der národov“. Europäischen Union (zákon na prebratie smerníc Európskej únie v oblasti práva na pobyt a na azyl) (ďalej len „Richtlilinienum- setzungsgesetz“) z 19. augusta 2007, ktorým sa prebrala aj smernica 2004/83, nadobudol 27. augusta 2007 účinnosť, vyplývajú pod- mienky pre priznanie postavenia utečenca 24. Na základe § 3 ods. 2 druhej vety to platí z ustanovenia § 60 ods. 1 Gesetz über den aj pre cudzincov, ktorí podnecovali k takému- Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die In- to trestnému činu alebo sa na jeho spáchaní tegration von Ausländern im Bundesgebiet zúčastnili iným spôsobom. (zákon o pobyte, práci a integrácii cudzincov na spolkovom území) (ďalej len „Aufenthalts- gesetz“) v spojení s § 3 ods. 1 Asylverfahren- gesetz (zákon o postupe udelenia azylu). V zmysle tejto poslednej úpravy „cudzinec sa považuje za utečenca v zmysle [dohovoru z roku 1951] ak je v štáte svojej štátnej prí- 25. V § 73 ods. 1 Asylenverfahrengesetz (zá- slušnosti vystavený rizikám uvedeným v § 60 kon o postupe udelenia azylu) v znení zmien ods. 1 [Aufenthaltgesetz]“. a doplnení sa stanovuje, že právo na azyl

I - 10991

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

a postavenie utečenca sa okamžite zrušujú, cembri 2002 podmienečne prepustený z väze- ak už nie sú splnené podmienky požadované nia, čo využil a odišiel z Turecka. V dôsledku na ich priznanie. toho, čo zažil, trpí ťažkou posttraumatickou stresovou poruchou a v dôsledku hladovky trpí mozgovými poškodeniami a s tým spoje- nými príznakmi poškodenia pamäti. V súčas- nosti ho DHKP/C považuje za zradcu.

26. B, narodený v roku 1975, je tureckým štátnym príslušníkom kurdskej národnos- ti. Koncom roku 2002 prišiel do Nemecka a požiadal o azyl. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že ešte ako študent v Turecku sympati- zoval s Dev Sol (teraz DHKP/C) a od konca roka 1993 do začiatku roka 1995 podporoval ozbrojený partizánsky spôsob boja v horách. 28. Dňa 13. októbra 2004 Verwaltungs- Po jeho zatknutí vo februári 1995 bol značne gericht Gelsenkirchen zrušil rozhodnutie fyzicky týraný a mučením donútený k výpo- Bundesamtu a zaviazal ho uznať žalobcu za vedi. V decembri 1995 bol odsúdený na do- osobu oprávnenú na azyl a rozhodnúť, že sú životie a v roku 2001 bol opätovne odsúdený na doživotie po tom, čo vzal na seba zabitie spoluväzňa. Na jeseň 2000 sa stal účastníkom protestnej hladovky a z dôvodu zdravotnej 13 — Rozhodnutie prijal Bundesamt für die Anerkennung auslän- discer Flüchtlinge (Spolkový úrad pre uznanie práv zahra- ujmy zapríčinenej hladovkou bol v de­ ničných utečencov), ktorý následne nahradil Bundesamt.

I - 10992

BAD

splnené podmienky pre zákaz vyhos­ B — Vec Bundesrepublik Deutschland/D tenia B do Turecka. (C-101/09)

30. Proti tomuto rozsudku podal Bundesamt opravný prostriedok na Bundesverwaltungs- gericht, pričom poukazoval na uplatnenie 32. V máji 2002 Bundesamt 14 priznal D oboch dôvodov vylúčenia upravených v § 51 právo na azyl na základe v tom čase platnej ods. 3 druhej vete Ausländergesetz (§ 3 ods. 2 právnej úpravy. Keď v roku 2002 nadobudol body 2 a 3 Asylenverfahrengesetz) a uviedol, účinnosť Terrorismusbekämpfungsgesetz, že článok 12 ods. 2 smernice, v ktorom sú Bundeskriminalamt (spolková kriminálna uvedené tieto dôvody vylúčenia, je súčasťou polícia) dala Bundesamtu podnet na začatie zásad, ktoré na základe článku 3 tohto predpi- su členské štáty nesmú vylúčiť. Vertreter des Bundesinteresses (spolkový vládny komisár) vstúpil do konania ako vedľajší účastník a na- 14 — Rovnako ako v prípade B, aj v prípade D prijal rozhodnutie Bundesamt für die Anerkennung ausländischer Flüchtlinge, mietal proti tvrdeniu odvolacieho súdu. ktorý následne nahradil Bundesamt.

I - 10993

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

„1. Ide o vážny nepolitický trestný čin alebo čin, ktorý je v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov v zmysle 33. Dňa 29. novembra 2005 zrušil Verwal- článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice tungsgericht Gelsenkirchen rozhodnutie Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004, ak o zrušení. Odvolanie, ktoré podal Bunde- samt, zamietol Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen rozsudkom z 27. marca 2007. Na základe obdobnej úva- hy, aká bola uvedená v rozsudku z toho isté- ho dňa, v ktorom bolo zamietnuté odvolanie Bundesamtu vo veci, ktorej predmetom bolo (vec C-57/09) žiadateľ bol členom or- zamietnutie žiadosti B o azyl, tento súd uvie- ganizácie, ktorá je uvedená v zozname dol, že aj v prípade D sa dôvody vylúčenia uve- osôb, skupín a subjektov tvoriacom prí- dené v nemeckej právnej úprave neuplatnia. lohu k spoločnej pozícii Rady zo 17. júna

I - 10994

BAD

2002 15 a ktorá používa teroristické metó- 3. V prípade zápornej odpovede na druhú dy, a žiadateľ aktívne podporoval ozbro- otázku: vyžaduje sa pri vylúčení zo získa- jený boj tejto organizácie? nia postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2004/83/ES posúdenie proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu?

(vec C-101/09) cudzí štátny príslušník bol dlhoročne ako bojovník a predstavi- teľ – prechodne aj ako člen riadiaceho orgánu – organizácie (v danom prípade 4. V prípade kladnej odpovede na tretiu PKK), ktorá vo svojom ozbrojenom boji otázku: proti štátu (v danom prípade proti Tu- recku) opakovane používala teroristické metódy a ktorá je uvedená v zozname osôb, skupín a subjektov tvoriacom prí- lohu k spoločnej pozícii Rady o uplatňo- vaní špecifických opatrení na boj s tero- rizmom, a cudzí štátny príslušník tým aktívne vo významnej pozícii podporoval ozbrojený boj tejto organizácie?

(vec C-57/09) žiadateľ má nárok na udele- nie azylu podľa vnútroštátneho ústavné- ho práva, napriek existencii dôvodu vylú- A — Predbežné pripomienky čenia podľa článku 12 ods. 2 smernice?

37. Skôr ako prejdem k preskúmaniu preju- (vec C-101/09) cudzí štátny príslušník diciálnych otázok, je potrebné uviesť niektoré má naďalej nárok na udelenie azylu podľa krátke úvahy. vnútroštátneho ústavného práva, napriek existencii dôvodu vylúčenia získania po- stavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice a zrušenia postavenia utečenca podľa článku 14 ods. 3 smernice?“

pokiaľ ide o D, vnútroštátny súd vychádza pre priznanie postavenia utečenca v zmysle z domnienky, že článok 14 ods. 3 smernice tak ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré ukladá povinnosť zrušiť priznané postave- boli uplatniteľné pred prebratím smernice, nie utečenca tomu, kto by mal byť vylúčený ako aj smernice a pýta sa len na uplatnenie v zmysle článku 12 aj vtedy, ak sa toto posta- dôvodu vylúčenia z postavenia utečenca vo venie priznalo pred nadobudnutím účinnosti vzťahu k nim. Súdny dvor sa teda vôbec nemá smernice. Z toho podľa tohto súdu vyplýva, vyjadriť k podstate týchto tvrdení. Zdá sa tiež, že aj keby to bolo protiprávne na základe pra- že vo vnútroštátnych konaniach bolo zistené vidiel platných v čase prijatia opatrenia, opat- jednak členstvo B a D v PKK a Dev sol, ako renie, ktorým sa zrušilo postavenie utečenca aj dĺžka pôsobenia, intenzita a spôsoby ich vo vzťahu k D, aj tak nemôže byť zrušené na účasti na činnosti týchto útvarov. Aj pokiaľ základe prednosti práva Únie, keďže musí byť ide o tieto hľadiská, Súdny dvor sa musí držať okamžite nahradené opatrením s rovnakým výsledkov zisťovaní, ktoré vykonali príslušné obsahom. Na druhej strane vnútroštátny súd súdy v rámci vnútroštátnych konaní. ponecháva otvorenú otázku, či na základe nemeckého práva môže zmena právneho sta- vu odôvodniť zrušenie priznania postavenia utečenca. Nemyslím si, že uvedené okolnosti môžu spochybniť prípustnosť návrhu na za- čatie prejudiciálneho konania. V zásade totiž spadá do právomoci vnútroštátneho súdu po- súdiť relevantnosť otázok položených Súdne- mu dvoru na účely rozhodnutia sporu, ktorý pred ním prebieha. Pokiaľ ide o právomoc Súdneho dvora týkajúcu sa situácií, na ktoré sa nevzťahuje ratione temporis, obmedzím B — O prejudiciálnych otázkach sa na odkaz na to, čo nedávno potvrdil Súd- ny dvor v bode 48 rozsudku Aydin Salahadin Abdulla a i. 17.

ktorí sa dovolávajú medzinárodnej ochrany, a) Smernica a dohovor z roku 1951 aby sa vyhli prenasledovaniu vo svojej kra- jine, je podstatou prejudiciálnych otázok, ktoré položil Bundesverwaltungsgericht. Jednoznačné odsúdenie teroristických činov medzinárodným spoločenstvom a prijatie reštriktívnych opatrení v zmysle kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov proti jednotlivcom a organizáciám, ktoré sa pova- žujú za zodpovedné za tieto činy, majú vplyv na podstatné hľadiská priznania postavenia 42. Súvislosť medzi právnou úpravou Únie utečenca. 18 Prejudiciálne otázky sa týkajú a medzinárodnými povinnosťami, ktoré citlivej témy vylúčenia z postavenia utečen- prevzali členské štáty, najmä na základe do- ca v prípade subjektov, ktoré boli v minulosti hovoru z roku 1951, predstavuje pôvodnú členmi organizácií zapísaných na priložených požiadavku v azylovej oblasti, vychádzajúcu zoznamoch nástrojov Spoločenstva v boji z rovnakého právneho základu ako smerni- proti terorizmu. ca 19 a z jej vývinu 20, okrem toho, že je jasne vyjadrená v preambule smernice 21 a zjavná zo znenia dostatočného počtu jej ustanovení, ktoré preberajú takmer doslovne obsah zod- povedajúcich ustanovení dohovoru. Táto po- žiadavka bola okrem toho nedávno potvrdená Súdnym dvorom. 22

ktoré nachádzajú svoj pôvod v dohovore, na týkajúcej sa dohovoru zo strany zmluvných Závery o medzinárodnej ochrane utečencov štátov. V ďalšom texte analýzy sa budeme prijaté Výkonným výborom UNHCR, ktoré v každom prípade snažiť prihliadať na indiká- upresňujú obsah noriem ochrany ustanove- cie, ktoré vyplývajú z rôznych vyššie uvede- ných v dohovore 24, na Príručku o postupoch ných zdrojov. a kritériách na určenie postavenia utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugees Status, ďalej len „Han- dbook“) 25 a na Usmernenia o medzinárodnej ochrane (Guidelines on International Protec- tion, ďalej len „Guidelines“), vydané Oddele- ním medzinárodnej ochrany UNHCR po sú- hrnnom schválení Výkonným výborom, ktoré spresňujú konkrétne témy na účely doplnenia Handbooku. Právna veda zdôrazňovala, 26 že táto početnosť textov, ktoré si v určitých prí- padoch navzájom odporujú, ku ktorým sa pripájajú stanoviská, ktoré prijal z rôznych b) Povaha práva utečencov dôvodov UNHCR (stanovisko pripojené k pí- somným pripomienkam B to potvrdzuje), ne- uľahčuje rozvoj výkladovej a aplikačnej praxe

I - 10999

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

povaha práva utečencov a jej dôverné spo- tvoria výnimky alebo obmedzenia z uplat- jenie s vývojovou dynamikou ľudských práv ňovania humanitárneho pravidla. Vzhľadom teda nevyhnutne ostávajú v pozadí vždy, keď na potenciálne dôsledky ich uplatňovania sa ide o výklad a uplatňovanie nástrojov tej- ukladá povinnosť osobitne opatrného prístu- to ochrany. V tomto zmysle sa okrem iného pu. 30 UNHCR neustále potvrdzoval potrebu nedávno vyslovil Súdny dvor, keď v bode 54 reštriktívneho výkladu dôvodov vylúčenia rozsudku Aydin Salahadin Abdulla a i. 28 po- ustanovených v dohovore z roku 1951 aj v sú- tvrdil, že výklad smernice musí rešpektovať vislosti s bojom proti terorizmu. 31 základné práva, ako aj zásady uznané najmä Chartou.

45. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že právo žiadať o azyl pred prenasledovaním je uznané ako základné právo Únie a v Char- te je zahrnuté medzi slobody.

50. Na to, aby určité správanie spĺňalo pod- mienky prípadu uvedeného v článku 12 ods. 2 48. Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútro- písm. b) smernice, musí sa predovšetkým štátny súd v podstate pýta, či členstvo B a D kvalifikovať ako „trestný čin“. Rôzne znaky, spôsobmi zistenými v príslušných konaniach ktoré môže mať tento pojem na základe práv- vo veci samej, v organizáciách zapísaných neho poriadku, na základe ktorého sa vec po- v zoznamoch, ktoré sú prílohou spoločnej po- sudzuje, prispieva k tomu, že vymedziť tento zície Rady 2001/931 v aktualizovanom znení, pojem je zložité, a to jednak v súvislosti s do- ktoré, hoci aj čiastočne, používajú teroris- hovorom z roku 1951, ako aj v súvislosti so tické metódy, predstavuje vážny nepolitický smernicou. Na účely tejto analýzy stačí v tejto trestný čin alebo protiprávny akt v rozpore súvislosti uviesť, že vzhľadom na pôvod tohto s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených ustanovenia – ktoré doslovne preberá znenie národov, v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) článku 1F písm. b) dohovoru – a cieľ smerni- a c) smernice. ce, ktorý sa uvádza vyššie, si táto kvalifikácia zásadne vyžaduje uplatňovanie medzinárod- ných štandardov, hoci sa uvádzajú aj kritériá uplatňované v právnom poriadku, v ktorom sa preskúmava žiadosť o azyl a prípadne vše- obecné zásady právnych poriadkov členských štátov alebo odvodené z práva Únie.

52. Konkrétne posúdenie závažnosti trest- ného činu sa má vykonať prípad od prípadu z hľadiska všetkých poľahčujúcich a priťažu- júcich okolností, pričom sa má prihliadať aj na každú ďalšiu subjektívne 36 alebo objektívne 37 relevantnú okolnosť, či už predchádzajúcu alebo nasledujúcu po inkriminovanom sprá- vaní, 38 a predstavuje prijatie medzinárodných štandardov skôr ako miestnych. Toto posú- denie nevyhnutne ponecháva široký priestor na voľnú úvahu orgánu, ktorý je príslušný na toto posúdenie. 54. Kvalifikácia trestného činu ako „nepo- litického“ sa vyžaduje na účely zabránenia, aby sa postavenia utečenca mohol subjekt 34 — Pozri v tejto súvislosti dokument, ktorý vypracoval UNHCR dovolávať preto, aby sa vyhol procesu alebo na účely tohto konania, ktorý je prílohou písomných pripo- mienok B, bod 4.1.1.1. 35 — Pozri napríklad GRAHL-MADSEN, A.: Status of Refugees. zväzok 1, s. 294; GOODWIN-GILL, G. S., MCADAM, J.:, The Refugee in International Law. Oxford University Press, 39 — UNHCR, Guidelines on International Protection: Applica- 3. vydanie, s. 117. tion of the Exclusion Clauses: Article 1F of the 1951 Con- 36 — Napríklad vek v okamihu spáchania trestného činu, alebo vention relating to the Status of Refugees, 4. septembra hospodárske, sociálne a kultúrne podmienky žiadateľa 2003, bod 14. o postavenie utečenca, najmä keď ide o subjekty, ktoré pat- 40 — Tamže. ria do určitých kategórií (napríklad etnické alebo nábožen- 41 — Podľa Handbooku musí byť trestný čin aspoň „capital crime ské menšiny). or a very grave punishable act“, zatiaľ čo v návrhoch Global 37 — V tejto súvislosti je podľa môjho názoru potrebné prihlia- Consultations on International Protection z 3. až 4. mája dať napríklad na politickú, sociálnu a hospodársku situáciu 2001 sa kvalifikuje ako vážny taký trestný čin, ktorý zod- v štáte, v ktorom došlo k porušeniu práva, ako aj na úroveň povedá dlhému obdobiu väzenia (bod 11). V tejto súvislosti ochrany ľudských práv. pozri tiež GILBERT, G.: Current Issues in the Application 38 — Z bodov 151 až 161 Handbooku vyplýva, že aj na účely of the Exclusion Clasues. 2001, dostupné na http://www. neuplatnenia dôvodu vylúčenia treba zohľadniť skutočnosť, unhcr.org/3b389354b.html, s. 17. či žiadateľ o postavenie utečenca celkom alebo sčasti vyko- 42 — GOODWIN-GILL, G. S., MCADAM, J.: c. d., s. 177 nal trest alebo bol predmetom amnestie alebo milosti. a právna veda citovaná v poznámke pod čiarou 216.

56. Osobitne, keď neexistuje jasná alebo priama súvislosť medzi trestným činom a údajným politickým účelom, alebo keď je predmetný čin neprimeraný vo vzťahu k to- muto účelu, považuje sa za čin, pri ktorom prevažujú nepolitické motívy. 50 Obdobne sa vyslovil aj normotvorca Spoločenstva, ktorý pri prebratí znenia článku 1F písm. b) doho- voru z roku 1951 do článku 12 ods. 2 písm. b) spresnil, pričom kodifikoval výkladové od- 55. Pri posúdení politického charakteru kazy UNHCR, že „neľudské trestné činy, aj trestného činu UNHCR doporučuje predo- keď sú spáchané s údajne politickým cieľom“ všetkým uplatnenie kritéria prevahy, na zá- „môžu byť klasifikované ako vážne nepolitické klade ktorého sa má posudzovať ako nepo- litický taký trestný čin, ktorého nepolitické dôvody (napríklad osobné alebo zištné) pre- 46 — Vražda alebo pokus o vraždu môže byť v určitých medziach važujú. Faktory ako povaha činu, 45 okolnosti, posudzovaná inak, ak bola spáchaná v súvislosti s občian- skou vojnou alebo povstaním. 47 — Významné je napríklad, či bol čin spáchaný proti civilným alebo vojenským cieľom alebo aj politickým, či zahŕňa opravný prostriedok proti slepému násiliu alebo činu spá- 43 — Výraz sa používa v prípravných prácach na Dohovore chanému s krutosťou. z roku 1951 s odkazom na článok 1F písm. b). 48 — Popri individuálnom motíve je potrebné posúdiť existenciu 44 — Guidelines z roku 2003, bod 15. zjavnej a priamej príčinnej súvislosti s politickým cieľom, 45 — Aj keď boli niektoré trestné činy, ako napríklad lúpež alebo v tomto zmysle pozri Handbook, bod 152, a Guidelines obchodovanie s omamnými látkami, spáchané na účely z roku 2003, bod 15. financovania sledovania politických cieľov, mohli by sa 49 — Pozri Handbook, bod 152; Guidelines z roku 2003, bod 15. vzhľadom na ich povahu kvalifikovať ako nepolitické. 50 — Pozri Handbook, bod 152; Guidelines z roku 2003, bod 15.

58. Pojem „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“, ktorý je uvedený v článku 1F písm. c) doho- voru z roku 1951 a v článku 12 ods. 2 písm. c) smernice je vágny a sťažuje jednak definíciu druhu činov, ktoré môžu patriť do tejto ka- tegórie, ako aj subjektov, ktoré môžu spáchať tieto činy. Oproti pravidlu v dohovore člá- nok 12 ods. 2 písm. c) smernice spresňuje, že 57. Je nepochybné, že charakter takéhoto ciele a zásady Organizácie Spojených náro- preskúmania je zložitý a chúlostivý z etické- dov sú „uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 ho – myšlienka legitímneho použitia násilia Charty Organizácie Spojených národov“. v určitých medziach – a politického ešte skôr ako z právneho hľadiska. Takéto posúdenie bude ťažko nebrať do úvahy posúdenie veci samej o dôvodoch, z ktorých vychádza čin, a na toto posúdenie sa skutočne prihliadne ako na faktor zváženia rôznych okolností, ktoré charakterizujú tento prípad. 51 Z toho nevyhnutne vyplýva určitá miera voľnej úva- hy orgánov, ktoré majú právomoc preskúmať žiadosť o priznanie postavenia utečenca. Okrem toho nie je vylúčené, aby sa v konkrét- nom prípade v rámci tohto posúdenia pri- hliadlo na záujmy štátu, najmä hospodárske, politické alebo vojenské, v ktorom sa podáva 59. Tam použité všeobecné pojmy a nedo- táto žiadosť. statok ustálenej aplikačnej praxe štátov viedli k reštriktívnemu chápaniu článku 1F písm. c), ktorý okrem toho potvrdzujú prípravné prá- 51 — Určitý akt sa môže napríklad inak posudzovať, ak sa včlení ce na dohovore, z ktorých vyplýva, že toto do kontextu opozície totalitárnym režimom, kolonialistom, ustanovenie „prevažne pokrýva porušenia rasistom alebo osobám zodpovedným za vážne porušenia ľudských práv. V každom prípade treba pripomenúť, že ľudských práv, a hoci nedosahujú k trest- podľa UHNCR na to, aby sa mohol trestný čin považovať za politický, musia byť sledované ciele v súlade so zásadami ným činom proti ľudskosti, aj tak majú vý- ochrany ľudských práv. nimočnú povahu“. V rôznych dokumentoch,

61. Jedna z najzložitejších a najdiskutovanej- ších otázok na tému uplatňovania dôvodov vylúčenia uvedených v článku 1F písm. b) a c)

55 — Pozri GOODWIN-GILL, G. S, MCADAM, J.: c. d., s. 22, poznámka pod čiarou 143. 60. Okrem toho sa kládli otázky o subjektoch, 56 — V ktorých sa zdôraznilo, že predmetné ustanovenie nie je určené „ľuďom z ulice“, pozri Background Note, bod 47. ktoré môžu byť vinné za tieto činy. Keďže sa 57 — Bod 163. 58 — V Guidelines z roku 1996 UNHCR odkazuje na uplatňova- nie tohto článku v 50. rokoch na subjekty, ktoré boli odsú- dené za oznámenia okupačným orgánom s extrémnymi dôsledkami na oznámené osoby, vrátane smrti, bod 61, 52 — Vysoký komisár zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov pôjde pozri GILBERT, G.: c. d., s. 22, poznámka pod čiarou 144. skôr o uplatnenie dôvodov vylúčenia uvedených v písme- Zdá sa, že tento autor súhlasí s menej rozširujúcim chá- nách a) a b). paním predmetného ustanovenia, keďže navrhuje jeho 53 — Znenie je dostupné na: http://www.unhcr.org/refworld/ uplatňovanie len na subjekty, ktoré pôsobia vo vysokom docid/3f5857d24.html. postavení vo vláde štátu alebo v rámci hnutia odporu, ktoré 54 — Bod 47. kontroluje časť územia vo vnútri štátu.

I - 11005

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

62. Veľký počet medzinárodných nástrojov, ktoré upravujú jednotlivé hľadiská teroriz- mu ako financovanie alebo správanie bežne považované za také, ktoré patrí do kategó- rie teroristických činov ako únosy, branie rukojemníkov, bombové atentáty, trestné činy proti diplomatom, alebo tzv. „jadrový terorizmus“ – a početné rezolúcie Bezpeč- nostnej rady v tejto oblasti majú nevyhnutne dopad na právo utečencov a najmä na otázky

63. Voči týmto stanoviskám sa však musí 59 — Pozri rezolúciu V 53/108 z 26. januára 1999. na jednej strane uviesť, že rezolúcie Bezpeč- 60 — Pozri bod 5 vyššie. 61 — Pripojený k rezolúcii Valného zhromaždenia Organizácie nostnej rady nemajú vždy záväzný charakter spojených národov 54/109 z 25. februára 2000. v každej svojej časti a že je v každom prípade

I - 11006

BAD

povinná konať v súlade s Chartou Organizá- určitý trestný čin bez ohľadu na to, či vedie cie Spojených národov a s jej zásadami a cieľ- ku kategórii trestných činov na základe ich mi, okrem iného s tým dôsledkom, že existujú spoločných charakteristík, význam na účely hranice možnosti tohto orgánu zasahovať do uplatňovania dôvodov vylúčenia podľa člán- medzinárodných povinností, ktoré prevzali ku 1F písm. b) a c) dohovoru. štáty. 62 Na druhej strane sa nedá prehliad- nuť, že Valné zhromaždenie a aj sama Rada neustále vyzývali štáty, aby pri boji proti tero- rizmu dodržiavali medzinárodné nástroje na ochranu ľudských práv, uvedené v dohovore z roku 1951 a zásadu non-refoulement.

65. Rovnako je potrebné vychádzať z pra- vidiel tohto systému pri výklade ustanovení smernice aj vtedy, ak ide o uplatňovanie poj- mov, ktoré majú svoju vlastnú definíciu v ak- toch práva Únie prijatých v iných oblastiach než v oblasti práva utečencov.

67. Na základe toho bolo uvedené vyššie, že jedna z osobitných vlastností systému do- hovoru spočíva v kauzistickom prístupe pri uplatňovaní dôvodov vylúčenia uvedených v článku 1F písm. b) a c), ktorý ako taký nie je veľmi v súlade s používaním zovšeobecnení a kategorizácií. Na druhej strane sa v súvis- losti s Organizáciou Spojených národov ne- zabudli zdôrazniť nebezpečenstvá nediskri- minačného použitia kvalifikácie terorizmu. 64

70. Zdá sa, že k rovnakému smerovaniu ne- dávno dospeli rôzne inštancie UNCHR v tom zmysle, že tieto činy sa majú posudzovať vzhľadom na svoju povahu, použité metódy a ich závažnosť, za činy v rozpore so zásada- mi a cieľmi Organizácie Spojených národov 68. Na základe uvedeného sa teda domnie- v zmysle článku 1F písm. c) dohovoru. Ako vam, že tak, ako navrhol UNHCR v doku- však bolo uvedené, Guidelines z roku 2003 mente vypracovanom na účely tohto konania, a Background Note navrhujú, aby sa posu- odhliadnuc od definícií, je potrebné odkazo- dzovalo, či nadobúdajú medzinárodný roz- vať na povahu a závažnosť činu ako takého. mer, najmä pokiaľ ide o závažnosť, dopad a význam pre medzinárodný mier a bezpeč- nosť. 66 Zdá sa teda, že v týchto medziach je prípustné rozlišovanie medzi medzinárod- ným a vnútroštátnym terorizmom. Aj v tom- to prípade sa bude musieť posúdiť správanie z hľadiska všetkých relevantných okolností.

69. Výklad, ktorý doporučuje UNHCR, sa všeobecne prijíma jednak v právnej vede, ako 65 — Pozri Guidelines z roku 2003, bod 15. 66 — Background Note a Guidelines z roku 2003 odkazujú na aj v praxi v zmysle toho, aby sa prihliadalo na „egregious acts of international terrorism affecting glo- bal security“. Background Note okrem toho spresňuje, že „only the leaders of groups responsible for such atrocities would in principle be liable to exclusion under this provi- sion“ (bod 49). Zdá sa, že v rovnakom zmysle sa vyjadruje 64 — V. UN doc. E/CN.4/2004/4, 5. august 2003. aj dokument UNHCR vypracovaný na účely tohto konania.

d) Členstvo v subjekte zapísanom v zozname vyhotovenom Úniou v rámci nástrojov boja proti terorizmu ako dôvod vylúčenia v zmysle 73. A fortiori sa domnievam, že nie je prí- článku 12 ods. 2 písm. b) a c) pustné dospieť automaticky k záveru, že sú splnené podmienky na uplatnenie vyššie uvedených dôvodov vylúčenia na základe predchádzajúceho členstva žiadateľa v sku- pine alebo organizácii zapísanej v uvedených zoznamoch. Bez vecného preskúmania toho, či tieto zoznamy, ktorých spôsoby vypĺňania boli kritizované, 67 sú spôsobilé odrážať často zložitú realitu organizácií alebo skupín, ktoré sú do nich zapísané, stačí uviesť, že pôsobnosť predmetných dôvodov vylúčenia podlieha zisteniu individuálnej zodpovednosti dotknu- tého subjektu, vzhľadom na ktorý musia exis- 72. Doterajšie úvahy ma vedú k vylúčeniu tovať vážne dôvody domnievať sa, že sa do- toho, že jediná okolnosť, že žiadateľ o azyl je pustil vážneho nepolitického trestného činu, uvedený v zoznamoch osôb zapojených do alebo že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore teroristických činov, vypracovaných v rámci s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených opatrení na boj proti terorizmu, ktoré prijala národov v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) Únia, môže mať ako taká rozhodujúci cha- a c) smernice, alebo na základe nasledujúceho rakter alebo aj byť predpokladom uplatňova- nia jedného alebo oboch dôvodov vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smerni- 67 — Ako je známe, v období medzi koncom roku 2006 a prvými mesiacmi roku 2008 Súd prvého stupňa Európskych spo- ce. Ako bolo totiž naznačené vyššie a najmä ločenstiev rozhodoval o žalobách, ktoré podali niektoré ako zdôraznila holandská vláda, neexistuje organizácie zahrnuté v uvedenom zozname a v podstate pre nedostatočné odôvodnenie a porušenie práva na obhajobu žiadny vzťah medzi týmito nástrojmi a smer- zrušil rozhodnutia, ktorými Rada pristúpila k zápisu žalujú- nicou, najmä pokiaľ ide o sledované ciele. cich organizácii v rozsahu, v akom sa ich to dotýkalo; pokiaľ ide o PKK, pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa Dospieť k opačnému záveru by bolo okrem z 3. apríla 2008, PKK/Rada, T-229/02 (Zb. s. II-45).

68 — V Guidelines z roku 2003 UNHCR potvrdzuje, že predpo- klad zodpovednosti môže dokonca vyplývať z dobrovoľ- ného vstupu do skupín, „ktorých ciele, činnosť a metódy majú osobitne násilnú povahu“. Tento predpoklad je však vždy možné prekonať (bod 19). 69 — Nedá sa napríklad vylúčiť, že osoby zodpovedné za tieto činy boli len niektorými extrémistickými frakciami, s kto- rými tento subjekt nikdy nebol v kontakte, alebo že bol čle- 77. V prvej bude potrebné prihliadnuť na po- nom organizácie v predchádzajúcom alebo nasledujúcom období po uskutočňovania teroristických stratégií, alebo vahu, štruktúru, organizáciu, činnosti a me- že by do nich vstúpil len na čas nevyhnutný na to, aby si uvedomil, aké metódy sa praktizujú, a vystúpil. V tejto tódy predmetnej skupiny, ako aj na politický, súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rozsudku Van Duyn hospodársky a sociálny kontext, v ktorom Súdny dvor spresnil, hoci v odlišnej súvislosti obmedzení slobodného pohybu pracovníkov odôvodnených dôvodmi pôsobila v období, keď bol dotknutý subjekt verejného poriadku, že členstvo v skupine alebo organizá- jej členom. Ak aj môže byť zápis do zozna- cii sa považuje ako dobrovoľné konanie a súčasť osobného správania dotknutej osoby, pokiaľ odráža účasť na činnos- mu Únie alebo medzinárodného zoznamu, tiach skupiny alebo organizácie, ako aj stotožnenie sa s jej cieľmi a zámermi (rozsudok zo 4. decembra 1974, van vypracovaného na národnej úrovni, rele- Duyn, 41/74, Zb. s. 1337, bod 17). vantným ukazovateľom, neoslobodzuje však

I - 11010

BAD

príslušné orgány dotknutého štátu od toho, atď.) 71, existenciu jeho skutočnej možnosti aby vykonali toto preskúmanie. 70 zabrániť spáchaniu dotknutých činov alebo vystúpenia zo skupiny (bez ohrozenia svojho zdravia). Práve uvedené sú len niektoré z prv- kov, na ktoré sa má prihliadať pri takomto preskúmaní, zisťovaní individuálnej zodpo- vednosti člena, pričom sa preskúmanie musí viesť z hľadiska všetkých okolností, ktoré cha- rakterizujú jednotlivý prípad. 72

I - 11011

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností režim v tejto oblasti, 73 ani centralizovaný a každej ďalšej relevantnej okolnosti. postup preskúmania žiadostí o priznanie po- stavenia utečenca. Patrí preto do právomoci príslušných orgánov a súdov členských štátov, ktoré majú rozhodovať o preskúmaní týchto žiadostí, aby v konkrétnom prípade posúdili, či sú z hľadiska spoločných kritérií ustanove- ných smernicou tak, ako ich vykladá Súdny dvor, splnené podmienky na priznanie tohto 80. Vyššie uvedené kritériá a všetky doposiaľ postavenia, vrátane podmienok jeho prípad- vykonané úvahy by mali umožniť nasmerovať ného vylúčenia. vnútroštátny súd, pokiaľ ide o bod, ktorý je predmetom prvej prejudiciálnej otázky. Z vý- razov, ktoré vnútroštátny súd použil však vy- plýva, že tento súd v skutočnosti žiada o roz- hodnutie o každej konkrétnej veci, o ktorej má rozhodnúť. V podstate na základe dvoch dôvodov sa domnievam, že Súdny dvor by tej- to žiadosti nemal vyhovieť.

3. O druhej prejudiciálnej otázke

81. V prvom rade len vnútroštátny súd pozná všetky okolnosti, ktoré charakterizujú tie- to prípady, ktoré sa zistili v administratívnej fáze preskúmania žiadostí podaných B a D a na jednotlivých stupňoch konania; určiť, či predmetné dôvody vylúčenia sa v konkrét- 83. Druhou prejudiciálnou otázkou, rovna- nom prípade na B a D nevzťahujú, si vyža- kou v oboch návrhoch na začatie prejudiciál- duje pozorné posúdenie a zváženie týchto neho konania, sa vnútroštátny súd v prípade okolností. kladnej odpovede na prvú otázku pýta, či vylúčenie z postavenia utečenca podľa člán- ku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice predpokla- dá, aby bol žiadateľ naďalej zdrojom nebez- pečenstva. B a D navrhujú, aby Súdny dvor

84. Súhlasím s druhou odpoveďou, ktorá vy- plýva z doslovného a teleologického výkladu článku 12 ods. 2 smernice. Zo znenia tohto článku totiž jasne vyplýva, že predpokla- dom uplatňovania dôvodov vylúčenia, ktoré upravuje, je minulé správanie žiadateľa, kto- ré je súčasťou opísaných prípadov a nastalo predtým, ako mu bolo priznané postavenie utečenca. To vyplýva najmä z použitých slov- ných tvarov – „sa dopustil“ v písmene b) a „je vinný“ v písmene c) – a zo spresnenia, uvede- ného v písmene b), že predmetné správanie muselo nastať pred priznaním postavenia ute- čenca žiadateľovi, a teda, ako je ďalej v tomto ustanovení objasnené, pred okamihom, ktorý predstavuje „čas vydania povolenia na pobyt na základe priznania postavenia utečenca“. 86. Je pravda, že pokiaľ ide o uplatňovanie článku 1F písm. b) dohovoru z roku 1951, UNHCR uviedol, že v prípade, keď žiadateľ, odsúdený za vážny nepolitický trestný čin, vykonal trest, bol amnestovaný alebo mu bola udelená milosť, treba sa domnievať, že dôvod vylúčenia uvedený v tomto ustanovení sa už neuplatní, „okrem prípadov, keď bolo preu- 85. Naopak, ani toto ustanovenie, ani zod- kázané, že napriek amnestii alebo milosti je povedajúce pravidlo dohovoru neobsahujú kriminálny charakter žiadateľa stále rozho- výslovný alebo implicitný odkaz na posúde- dujúci“. 75 Zdá sa však, že toto tvrdenie len nie aktuálnej spoločenskej nebezpečnosti naznačuje, že dotknutý štát môže za určitých žiadateľa, ako dodatočnej podmienky, ktorej okolností ďalej vylúčiť žiadateľa z postavenia by malo podliehať uplatňovanie predmetných utečenca z dôvodu jeho spoločenskej nebez- pečnosti spôsobom, ktorý pripomína mecha-

87. Napokon sa mi nezdá, že na zodpoveda- nie otázky, ktorú položil vnútroštátny súd, je potrebné alebo vhodné pristúpiť k porovná- vacej analýze medzi článkom 12 ods. 2 a člán- kom 21 ods. 2 smernice, ktorý s odkazom na 89. Treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, článok 33 ods. 2 dohovoru z roku 1951 upra- či si vylúčenie z postavenia utečenca podľa vuje výnimku zo zásady non-refoulement. článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice vy- Nenavrhuje sa totiž, aby Súdny dvor rozhodol žaduje preskúmanie proporcionality. Štvrtou o možnosti vylúčiť z postavenia utečenca žia- otázkou, položenou v prípade kladnej od- dateľa na základe úvah o jeho nebezpečnosti, povede na tretiu otázku, sa na jednej strane ktoré sú obdobné úvahám, ktoré umožňujú pýta, či pri tomto posúdení zohráva úlohu urobiť členským štátom výnimku zo zásady skutočnosť, že sa na žiadateľa vzťahuje zásada non-refoulement, ale len spresniť, či konšta- non-refoulement podľa článku 3 EDĽP alebo tovanie neexistencie takéhoto nebezpečen- vnútroštátneho práva a na druhej strane, či sa stva bráni uplatňovaniu dôvodov vylúčenia má vylúčenie považovať za neprimerané len ustanovených v článku 12 ods. 2 písm. b) a c) vo výnimočných prípadoch, ktoré majú oso- smernice. bitné charakteristiky.

90. Tieto otázky, ktoré sa musia preskúmať 88. Na základe uvedeného navrhujem, aby súčasne, tiež vznášajú citlivú otázku, o ktorej Súdny dvor odpovedal na druhú prejudici- sa už dlhšie vedú diskusie v súvislosti s doho- álnu otázku tak, že vylúčenie z postavenia vorom z roku 1951: znamená uplatňovanie článku 1F tohto dohovoru vyváženie medzi závažnosťou trestného činu alebo konania 76 — Pozri GOODWIN-GILL, G. S., MCADAM, J.: c. d., s. 174. a dôsledkov vylúčenia tak, že sa zabezpečí

91. Zdá sa, že UNHCR pripúšťa takúto vyvá- ženosť, pokiaľ ide o článok 1F písm. b) doho- voru z roku 1951, a vylučuje ju v zásade pre článok 1F písm. c), vzhľadom na osobitne 93. S odkazom na vývoj smernice bolo tiež závažný charakter činov upravených v tomto uvedené, že argument proti tomuto preskú- ustanovení. 79 Mnohé súdy zmluvných štátov maniu proporcionality vyplýva zo skutočnos- rozhodli v opačnom zmysle aj v súvislosti ti, že pôvodný návrh Komisie obsahoval oso- s prvým ustanovením. 80 Medzi vedľajšími bitný odkaz na proporcionalitu, ktorý však nebol prebratý do konečného znenia smerni- ce. Nedomnievam sa však, že tento argument 77 — GILBERT, G.: c. d., s. 5, podčiarkuje tam, že väčšina doho- má osobitnú dôkaznú hodnotu, keďže pred- vorov o vyhostení upravuje povinnosť vyhostiť alebo viesť metné opomenutie môže byť jednoducho konanie (aut dedere aut iudicare) a že rôzne mnohostranné dohovory o potláčaní terorizmu obsahujú ustanovenia, pripísané vôli normotvorcu Spoločenstva dr- ktoré vylučujú vyhostenie v prípade nebezpečenstva prena- sledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politic- žať sa v tomto bode znenia dohovoru z roku kých názorov a etnického pôvodu. 1951 a nechať, aby sa k riešeniu tejto otázky 78 — Tamže, s. 4. 79 — Pozri Guidelines z roku 2003. Pozri tiež Handbook z roku 1979, bod 156. Nezdá sa mi, že toto rozlíšenie však tak jasne vyplýva z dokumentu, ktorý vypracoval UNHCR na účely tohto konania. 81 —  Pozri tiež poznámku pod čiarou 52 dokumentu, ktorý 80 — Pozri GILBERT, G.: c. d., s. 18. vypracoval UNHCR na účely tohto konania.

dospelo pri výklade, čím sa umožní väčšia všeobecnosti pri uplatňovaní nástrojov me- schopnosť prispôsobiť sa možným zmenám dzinárodného humanitárneho práva. Tieto v aplikačnej praxi dohovoru. nástroje si okrem toho vyžadujú, aby sa uplat- ňovali flexibilne a dynamicky. Aj keď je za- členenie nepružnej okolnosti pri uplatňovaní dôvodov vylúčenia odôvodnené úmyslom za- chovať dôveryhodnosť systému medzinárod- nej ochrany utečencov, nezdá sa mi žiaduce: naopak, domnievam sa, že v tejto oblasti je podstatné zachovať potrebnú pružnosť, aby sa na jednej strane prihliadalo na pokrok me- dzinárodného spoločenstva pri ochrane ľud- ských práv a na druhej strane, aby sa umož- 94. Ešte sa uviedlo, že podľa článku 1F nil prístup založený na preskúmaní všetkých písm. b) a c) dohovoru a článku 12 ods. 2 okolností, ktoré charakterizujú konkrétny písm. b) a c) smernice závisí vylúčenie vý- prípad, aj vtedy, keď to znamená uplatnenie hradne od predchádzajúceho správania žia- systému dvojitého vyváženia (v okamihu po- dateľa bez ohľadu na vážnosť a závažnosť súdenia dostatočne vážneho charakteru sprá- hrozieb prenasledovania, ktoré sa ho týkajú. vania na účely vylúčenia a v okamihu zváže- Ani tento argument sa mi nezdá byť rozho- nia závažnosti dôsledkov vylúčenia). dujúci. V skutočnosti bolo vyššie uvedené, že aj okolnosti nasledujúce po inkriminovanom správaní sa vo všeobecnosti berú do úva- hy – aspoň v súvislosti s písmenom b) – pri posudzovaní, či toto správanie patrí medzi predmetné dôvody vylúčenia. Rôzne vlády, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, aj tie, ktoré sú proti preskúmaniu proporcionali- ty, napríklad medzi tieto okolnosti zahŕňajú okolnosť, že žiadateľ, aktívny člen skupiny, považovanej za zodpovednú za teroristické 96. Na účely odpovede vnútroštátnemu súdu činy, prestal byť členom a otvorene sa od tejto sa mi preto zdá, že je možné rozlíšiť vyváže- skupiny odklonil, zatiaľ čo UNHCR považuje nosť medzi závažnosťou správania a dôsled- okolnosť vykonania trestu alebo jednoducho kami prípadného vylúčenia na jednej strane skutočnosť, že uplynulo veľa času od spácha- a uplatňovaním zásady proporcionality na nia činu, za relevantné potenciálne spôsobilé druhej strane. faktory na to, aby sa zabránilo vylúčeniu.

5. O piatej prejudiciálnej otázke

100. Piatou prejudiciálnou otázkou, kto- 82 — Napríklad podľa článku 3 EDĽP alebo podľa článku 3 Doho- rej znenie, s výnimkou prispôsobení vzhľa- voru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo dom na charakteristiky každého konania, ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, uzavretého v New Yorku 10. decembra 1984. je v podstate totožné v oboch návrhoch na 83 — Pre subjekty, ktoré sú vinné za také trestné činy, bude prí- začatie prejudiciálneho konania, sa Bunde- padne dostupná neformálna ochrana štátu, kde sa podáva žiadosť, ktorý bude môcť tiež pristúpiť k trestnému kona- sverwaltungsgericht pýta, či je zlučiteľné so niu vo vzťahu k nemu na základe univerzálnej súdnej prá- vomoci uznanej pre určité trestné činy v mnohostranných smernicou, že subjekt má nárok na azyl pod- dohovoroch; pozri v tomto zmysle GILBERT, G.: c. d., s. 19. ľa vnútroštátneho ústavného práva, napriek

I - 11017

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

102. Ako bolo uvedené, dôvody vylúčenia 104. Je však jasné, že v takom prípade je po- zohrávajú základnú úlohu pri zachovaní dô- stavenie týchto subjektov upravené výlučne veryhodnosti systému vytvoreného doho- vnútroštátnym právom, a že – ako je okrem vorom z roku 1951 a zabránení možnostiam iného výslovne uvedené v odôvodnení č. 9 zneužitia. Pokiaľ sú splnené podmienky na smernice, pokiaľ ide o „štátnych príslušníkov ich uplatnenie, sú členské štáty na základe do- tretej krajiny alebo osoby bez štátneho ob- hovoru a smernice povinné vylúčiť žiadateľa čianstva, ktoré majú povolené zotrvať na úze- z postavenia utečenca. V opačnom prípade miach členských štátov z dôvodov, ktoré nie by porušili jednak svoje medzinárodné záväz- sú kvôli potrebe medzinárodnej ochrany, ale ky, ako aj článok 3 smernice, ktorý umožňuje na diskriminačnom [diskrečnom – neoficiál- výhodnejšie ustanovenia pre určenie posta- ny preklad] základe z naliehavých rodinných venia utečenca len vtedy, ak sú zlučiteľné so alebo humanitárnych dôvodov“ – na nich sa smernicou. smernica ani Ženevský dohovor nevzťahuje.

I - 11018

BAD

I - 11019

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

keď žiadateľ bol v minulosti členom skupiny zapísanej na zoznamy vypracova- né v rámci opatrení Únie v boji proti terorizmu, sú príslušné orgány členských štátov povinné prihliadať na povahu, štruktúru, organizáciu, činnosti a metódy predmetnej skupiny, ako aj na politický, hospodársky a sociálny kontext, v kto- rom pôsobila v období, keď bol dotknutý subjekt jej členom. Okrem toho budú musieť overiť, či existujú dostatočné okolnosti na to, aby sa s prihliadnutím na štandard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 smernice 2004/83/ ES potvrdila individuálna zodpovednosť dotknutého subjektu za činy, ktoré vedú k skupine v období, v ktorom bol jej členom, s prihliadnutím jednak na objek- tívne, ako aj subjektívne kritériá obvinenia, a to z hľadiska všetkých okolností, ktoré charakterizujú jednotlivý prípad. Napokon budú tieto orgány musieť ur- čiť, či činy, pre ktoré je táto zodpovednosť zistená, patria medzi činy uvedené v článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2004/83/ES, s prihliadnutím na to, čo je výslovne uvedené v článku 12 ods. 3. Toto posúdenie sa musí vykonať z hľadis- ka všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a každej ďalšej relevantnej okolnosti.

Patrí preto do právomoci príslušných orgánov členských štátov, ktoré majú roz- hodovať o preskúmaní žiadosti o priznanie postavenia utečenca a súdov, ktoré majú rozhodnúť o žalobe proti opatreniu prijatému po skončení takéhoto pre- skúmania, aby v konkrétnom prípade posúdili, či sú z hľadiska spoločných krité- rií ustanovených smernicou tak, ako ich vykladá Súdny dvor, splnené podmienky na priznanie tohto postavenia, vrátane podmienok jeho prípadného vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2004/83/ES.

I - 11021