← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·11.2.2010

C-62/09

ECLI:EU:C:2010:75

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62009CC0062

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 11. februára 2010 1

I — Úvod 1 zvyšujúcou záťažou verejných rozpočtov spôsobenou uvádzaním nových liekov na trh s nimi. V niektorých prípadoch môžu byť tieto nové lieky veľmi drahé, čo môže viesť k zvýšeniu nákladov na liečbu jedného pacienta. Dokonca aj v prípadoch, keď je cena nových liekov mierne zvýšená, môže byť ich liečebná „pridaná hodnota“, v porovnaní so staršími a oveľa lacnejšími prípravkami pre 1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho väčšinu pacientov veľmi obmedzená alebo konania sa týka výkladu článku 94 ods. 1 nulová. Nie je však možné poprieť, že účin- smernice Európskeho parlamentu a Rady nejšie lieky môžu znížiť celkové výdavky na 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa verejné zdravie. ustanovuje zákonník spoločenstva o humán- nych liekoch 2 (ďalej len „smernica 2001/83“). Predmetné ustanovenie zakazuje propagovať lieky poskytovaním darov, peňažných alebo vecných výhod osobám, ktoré sú oprávnené ich predpisovať, pokiaľ nie sú nízkej ceny a nie sú relevantné pre lekársku prax. Polo- žená otázka sa týka systémov podnetov, ktoré zaviedli Primary Care Trusts (ďalej len „PCTs“), 3 najmä toho, či sa na tieto systémy vzťahuje článok 94 ods. 1 smernice 2001/83 a či sú v rozpore s týmto ustanovením. 3. Je potrebné pripomenúť, že hoci sú priame výdavky za lieky v porovnaní s celkovými nákladmi vo verejnom zdravotníctve rela- tívne nízke, 4 neustále sa zvyšujú. Je preto

4 —  Z údajov založených na systéme zdravotníckych účtov OECD (SHA) (http://www.oecd.org/document/8/0, 3343, 2. Konanie pred vnútroštátnym súdom pre- en_2649_33929_2742536_1_1_1_37407, 00.html) vyplýva, bieha, v širšej súvislosti, pod neustále sa že náklady na lieky vydávané ambulantným pacientom pred- stavujú v krajinách OECD zahrnutých do štatistík medzi 13,22 % (Dánsko) a 36,26 % (Maďarsko) celkových výdavkov na zdravotníctvo. Pozri v spojení s uvedenou stránkou pri- pojený dokument „Total Health Expenditure by ICHA-HC Healthcare Function, 2006“. Spojené kráľovstvo vo svojich 1 — Jazyk prednesu: angličtina. písomných pripomienkach uviedlo, náklady na primárnu 2 — Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69. zdravotnú starostlivosť v Spojenom kráľovstve predstavujú 3 — PCTs sú súčasťou National Health Service (štátny systém asi 8 až 9 % výdavkov NHS alebo približne 8 miliárd GBP zdravotného poistenia, ďalej len „NHS“) v Anglicku. ročne.

I - 3605

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

logické, že orgány členských štátov prijali a ochrany spotrebiteľa musí Komisia vychá- rôzne opatrenia, ktoré majú tento vývoj spo- dzať z vysokej úrovne ochrany. maliť. Rozsudok vo veci Menarini 5 je posled- ným príkladom toho, že tieto opatrenia sú predmetom sporov pred Súdnym dvorom.

5. Článok 152 ES stanovuje:

II — Právny rámec „1. Pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

Činnosti Spoločenstva, ktoré dopĺňajú vnút- A — Právo Európskej únie 6 roštátne politiky, sa zameriavajú na zlepše- nie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení, a odstraňovanie zdro- jov nebezpečenstva pre zdravie ľudí. Takéto postupy zahŕňajú boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, 4. Článok 95 ES je právnym základom pre prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke opatrenia Spoločenstva na aproximáciu informácie a osvetu. ustanovení zákonov, iných právnych pred- pisov a správnych opatrení členských štátov k zriadeniu a fungovaniu vnútorného trhu. Pri predkladaní návrhov podľa tohto článku týkajúcich sa najmä zdravia, bezpečnosti

… 5 — Rozsudok z 2. apríla 2009, C-352/07C-356/07, C-365/07C-367/07 a C-400/07, Zb. s. I-2495. Pre úplný opis rôz- nych opatrení prijímaných členskými štátmi s cieľom znížiť ich výdavky na lieky pozri „Pharmaceutical Systems in the European Union 2006, Comparative Analysis“, Gesundheit Österreich Gmbh and Geschäftsbereich Öbig (http://www. centad.org/seminar/2.%20Price%20regulation/Habl_Pharm- SystemsEU25.pdf ). 6 — Keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci bola podaný pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o fun- 5. Činnosť Spoločenstva v oblasti verejného govaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115), sú v celom texte zachované odkazy na články Zmluvy o založení Európskeho zdravia plne rešpektuje zodpovednosť člen- spoločenstva (Ú. v. ES C 325). ských štátov za organizáciu zdravotníctva

I - 3606

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

a poskytovanie zdravotníckych služieb a … zdravotnej starostlivosti.“

(47) Reklama liekov u osôb oprávnených na ich predpisovanie alebo vydávanie pri- spieva k informovanosti týchto osôb. Smernica 2001/83 Napriek tomu aj pre tento druh reklamy musia platiť prísne podmienky a účinné sledovanie týkajúce sa predovšetkým práce vykonávanej v rámci Rady Európy.

6. Smernica 2001/83 vo svojom odôvodnení č. 1 kodifikovala a do jedného textu spojila smernice o aproximácii zákonov, iných práv- … nych predpisov a správnych opatrení týkajú- cich sa humánnych liekov, medzi ktoré patrila aj smernica Rady 92/28/EHS z 31. marca 1992 o reklame liekov na humánne použitie [neofi- ciálny preklad] (ďalej len „smernica 92/28“) 7.

(50) Osoby oprávnené na predpisovanie lie- kov musia byť schopné vykonávať tieto funkcie objektívne bez toho, aby boli priamo alebo nepriamo ovplyvnené finančnými podnetmi.“ 7. Smernica 2001/83 v odôvodneniach č. 2, 47 a 50 stanovuje:

8. Článok 4 ods. 3 smernice 2001/83 stanovuje: „(2) Základným cieľom všetkých pravidiel, ktorými sa riadi výroba, distribúcia a používanie liekov musí byť ochrana verejného zdravotníctva [ochrana zdra- via verejnosti – neoficiálny preklad]. „Ustanovenia tejto smernice neovplyvnia prá- vomoci úradov členských štátov, ani pokiaľ 7 — Ú. v. ES L 113, s. 13. ide o stanovovanie cien liekov, ani pokiaľ ide

I - 3607

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

o ich zaradenie do národných systémov zdra- — reklama liekov u osôb kvalifikovaných na votného poistenia na základe zdravotných, ich predpisovanie alebo vydávanie, ekonomických alebo sociálnych podmienok.“

9. Hlava VIII, pod názvom „Reklama“, pôvodne zahrňovala články 86 až 100 smer- nice 2001/83, ktoré sa týkajú reklamy a infor- mácií určených širokej verejnosti a osobám — poskytovanie podnetov smerujúcich kvalifikovaným na predpisovanie liekov. k predpisovaniu alebo dodávaniu liekov, ako sú dary, ponuky alebo prísľuby aké- hokoľvek prospechu alebo mimoriad- nej odmeny, či peňažnej alebo vecnej, s výnimkou tých, ktorých hodnota je minimálna,

10. Článok 86 ods. 1 v Hlave VIII smer­ nice 2001/83 8 stanovuje:

…“

„Na účely tejto hlavy, ‚reklama liekov‘; zahŕňa akúkoľvek formu podomového oboznamo- 11. Za účelom upresnenia oblasti pôsobnosti vania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smernice 2001/83 a v nej obsiahnutých defi- smerujúce k podpore predpisovania, vydáva- nícií bola smernica Európskeho parlamentu nia, predaja alebo spotreby lieku; rozumie sa a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, kto- ňou najmä: rou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva, týka- júcich sa liekov na humánne použitie 9, do smernice 2001/83 vložená nová hlava VIIIa pod názvom „Informácie a reklama“. Nová hlava obsahuje články 88a až 100. Začína novým článkom 88a, ktorý sa týka budúcej informačnej stratégie Komisie pre zabezpe- — reklama liekov u širokej verejnosti, čenie kvalitných, objektívnych, spoľahlivých a nepropagačných informácií o liekoch.

8 — Článok 86 smernice 2001/83 v podstate zodpovedá článku 1 smernice 92/28. 9 — Ú. v. EÚ L 136, s. 34; Mim. vyd. 13/034, s. 262.

I - 3608

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

12. Článok 94 ods. 1, teraz v hlave VIIIa III — Skutkové okolnosti smernice 2001/83, 10 stanovuje:

14. Association of the British Pharmaceuti- cal Industry (ďalej len „ABPI“) je obchodné združenie zastupujúce vnútroštátne a medzi- „Keď sa lieky propagujú u osôb kvalifiko- národné farmaceutické spoločnosti podnika- vaných na ich predpisovanie alebo na ich júce v Spojenom kráľovstve. Toto združenie vydávanie, nesmú sa týmto osobám dodávať, podalo na High Court žalobu proti Medicines ponúkať ani sľubovať žiadne dary, peňažné and Healthcare Products Regulatory Agency ani vecné výhody, ani prospech, pokiaľ nie sú (agentúra pre dohľad nad liekmi a zdravot- nízkej ceny a relevantné pre lekársku alebo nými výrobkami, ďalej len „MHRA“), ktorá lekárnickú prax.“ je výkonným orgánom Department of Health (ministerstvo zdravotníctva), medzi úlohy ktorého patrí zabezpečovanie súladu vnút- roštátnych predpisov a právnych predpisov Európskej únie o reklame a propagácii liekov.

Smernica 89/105/EHS 15. V Anglicku a Walese je za poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti zodpo- vedný príslušný Secretary of State for Health (minister zdravotníctva). V Anglicku sú zdra- votné služby financované miestnymi „PCT“ (fond zdravotnej starostlivosti) a vo Walese sú financované Local Health Boards (miestne zdravotnícke úrady). Ordináciu praktických lekárov (ďalej len „ordinácie PL“) tvorí sku- 13. Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decem- pina praktických lekárov alebo jednotliví bra 1988 o transparentnosti opatrení upravu- lekári (ďalej len „lekári“), ktorí majú s PCT júcich stanovovanie cien humánnych liekov uzatvorená zmluvu o poskytovaní zdravot- a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov ných služieb. zdravotného poistenia 11 (ďalej len „smer­ nica 89/105“) stanovuje procesný rámec pre vnútroštátne opatrenia za účelom kontroly cien liekov pre ľudskú spotrebu alebo obme- dzenia rozsahu liekov hradených vnútroštát- nymi systémami zdravotného poistenia. 16. Praktickí lekári a ďalší odborníci v oblasti zdravotníctva disponujú určitými oprávne- niami v oblasti predpisovania liekov. Keď 10 — Článok 94 smernice 2001/83 v podstate zodpovedá článku 9 smernice 92/28. vydávajú predpisy, ktoré majú byť preplatené 11 — Ú. v. ES L 40, 1989, s. 8; Mim. vyd. 13/027, s. 69. zo strany NHS, musia dodržiavať pravidlá

I - 3609

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

NHS a vyhovovať jeho kontrolám predpiso- 19. PCT stanovuje terapeutické ekvivalenty vania liekov. Musia dodržiavať tiež pravidlá liekov patriace do rovnakej terapeutickej profesionálneho správania vydané zo strany triedy v súlade s pravidlami National Institute General Medical Council, ktorý je orgánom, for Health and Clinical Excellence (Národný na základe registrácie ktorého môžu lekári ústav pre zdravie a klinickú odbornosť), ktorý poskytovať svoje služby v Spojenom kráľov- môže tiež stanoviť, či má určitý liek takú stve a ktorý zabezpečuje dodržiavanie prí- účinnosť, ktorá ospravedlňuje náklady na slušných štandardov pri výkone lekárskej jeho nákup, a či má byť z toho dôvodu jeden praxe. liek vo všeobecnosti uprednostňovaný.

17. PCT zaviedol v rámci všeobecnej politiky na účel zníženia svojich celkových výdavkov na lieky systém poskytovania peňažných pod- netov, ktorý má lekárov motivovať k tomu, aby 20. ABPI zaslalo MHRA 3. júla 2006 list, predpisovali lieky určitým spôsobom. V pod- v ktorom vyjadrilo znepokojenie týkajúce sa state exitujú dva typy systémov: tie, v ktorých niektorých systémov podnetov pre stanovené sú lekári odmeňovaní za predpisovanie kon- lieky uplatňovaných zo strany PCTs. MHRA krétne stanovených liekov („systémy podne- vo svojej odpovedi uviedla (hoci predtým tov smerujúce k predpisovaniu liekov“) a tie, zastávala opačný názor), že je presvedčená v ktorých sú odmeňovaní za predpisovanie o tom, že článok 94 smernice 2001/83 sa generických liekov. Táto prejudiciálna otázka uplatňuje len na systémy podnetov komerč- sa týka len prvého typu. nej povahy. ABPI tento výklad článku 94 smernice 2001/83 spochybnilo a požiadalo vnútroštátny súd, aby preskúmal zákonnosť postoja MHRA.

18. Systémy podnetov smerujúce k pred- pisovaniu liekov sa vzťahujú na nové pred- pisy, kedy sú lekári podporovaní k tomu, aby uprednostnili konkrétne negenerické lieky patriace do rovnakej terapeutickej triedy, ako lieky, ktoré by inak mohli byť predpisované na existujúce predpisy, kedy sú lekári podporo- 21. Vzhľadom na to, že výklad článku 94 vaní k tomu, aby zmenili lieky, ktoré pacien- ods. 1 smernice 2001/83 je nevyhnutný pre tovi v súčasnosti predpisujú. rozhodnutie v tejto veci, High Court rozhodol

I - 3610

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

konanie prerušiť a položil Súdnemu dvoru 22. Návrh na začatie prejudiciálneho konania túto prejudiciálnu otázku: bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 13. februára 2009.

23. Písomné pripomienky predložili ABPI, „Bráni článok 94 ods. 1 smernice 2001/83/ES česká, estónska, holandská, španielska vláda verejnému orgánu, ktorý tvorí súčasť vnútro- a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia. štátneho verejného zdravotného systému, aby na účel zníženia svojich celkových výdavkov na lieky zaviedol systém poskytovania peňaž- ných podnetov lekárskym ordináciám (ktoré môžu naďalej poskytovať peňažné výhody lekárom predpisujúcim lieky), aby predpiso- 24. Na pojednávanie, ktoré sa konalo vali konkrétne stanovené lieky podporované 10. decembra 2009, sa okrem estónskej vlády, systémom podnetov, ktorý je buď: dostavili všetci tí, ktorí predložili písomné pripomienky, aby predniesli svoje ústne pri- pomienky. Okrem toho boli vypočuté ústne vyjadrenia francúzskej vlády, ktorá nepredlo- žila písomné pripomienky.

a) iným liekom na predpis, než je liek dovtedy predpisovaný lekárom pacien- tovi; alebo

IV — Rozsah prejednávanej veci

b) iným liekom na predpis, než je liek, ktorý by mohol byť predpisovaný pacientovi v prípade neexistencie systému podnetov, 25. Na úvod je potrebné vymedziť rozsah prejednávanej veci. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o generickú substitúciu.

ak takýto iný liek na predpis patrí do rov- 26. Cieľom systémov podnetov smerujúcich nakej terapeutickej triedy liekov používa- k predpisovaniu liekov je podporovať leká- ných na liečenie určitého zdravotného stavu rov, ktorí v súčasnosti predpisujú alebo majú pacienta?“ v úmysle predpisovať konkrétny negenerický

I - 3611

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

liek „A“, aby začali predpisovať konkrétny dvor nebol požiadaný o to, aby rozhodol negenerický liek „B“ (patriaci do rovnakej o uplatniteľnosti článku 94 ods. 1 na systémy terapeutickej triedy) vždy, keď je to možné. podnetov na podporu generickej substitúcie medzi liekmi s rovnakou účinnou látkou.

27. Ako na pojednávaní potvrdilo Spojené V — Úvodné poznámky kráľovstvo, ide o to, že liek A je značkový, pre- tože je ešte stále chránený patentom, a vyrába ho teda jediná spoločnosť. Naopak, liek B už nie je, alebo nikdy nebol chránený paten- tom. Liek B vyrábajú a uvádzajú na trh rôzni výrobcovia.

30. Na podporu svojich tvrdení predložili účastníci konania rôzne právne argumenty, ktoré je v podstate možné rozdeliť do dvoch smerov právneho odôvodnenia: prvé je zalo- žené na zdravotnej politike a druhé odkazuje na právne zásady. 12

28. Takáto substitúcia však medzi nege- nerickými liekmi nepredstavuje generickú substitúciu. Generická substitúcia spočíva v nahradení značkového lieku zodpovedajú- cim generickým liekom s rovnakou účinnou 31. Spojené kráľovstvo a ostatné zúčastnené látkou. Tá je označovaná ako „účinná zložka“. členské štáty zastávajú postoj, ktorý by mohol K substitúcii tak dochádza medzi dvomi byť charakterizovaný ako postoj založený na komerčnými možnosťami rovnakého lieku. zdravotnej politike. V podstate tvrdia, že právo Európskej únie uznáva právo členských štátov usporiadať si slobodne svoj systém verejného zdravotníctva založený na potrebách svojich obyvateľov, dostupných verejných zdrojoch a na myšlienke sociálnej spravodlivosti, čo si vyžaduje, aby nevyhnutne obmedzené eko- nomické zdroje na zdravotnú starostlivosť boli využívané čo možno najefektívnejšie tak, 29. Z prejudiciálnej otázky vyplýva, že v danej veci ide o nahradenie jedného nege- nerického lieku iným konkrétnym negene- 12 — O rozdiele medzi politikami a právnymi zásadami pozri DWORKIN, R.: Taking Rights Seriously. Harvard Univer- rickým liekom s inou účinnou látkou. Súdny sity Press, 17. vydanie, 1999, s. 22 a 23.

I - 3612

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

aby bolo možné každému poskytnúť kva- 33. Skôr ako sa budem zaoberať podstatou litné a komplexné služby v oblasti verejného týchto dvoch úvah, chcel by som sa sústre- zdravia. Tieto úvahy v spojení s argumentmi diť na tvrdenie Spojeného kráľovstva týka- odkazujúcimi na legislatívny vývoj smer­ júce sa dôvodov, ktoré viedli ABPI k začatiu nice 2001/83 ich vedú k záveru, že článok 94 tohto konania. Spojené kráľovstvo vo svojich ods. 1 smernice 2001/83 sa nevzťahuje na pripomienkach uvádza, že ABPI zastupuje opatrenia prijaté orgánmi verejnej moci obchodné záujmy farmaceutických spoloč- v súvislosti s obmedzením rastu výdavkov na ností, ktoré vyrábajú a predávajú drahšie lieky, alebo im aspoň nebráni. značkové lieky. Podľa Spojeného kráľovstva totiž ABPI nejde o zachovanie nezávislosti lekárov alebo bezpečnosť pacientov, ale jeho cieľom je maximalizovať predpisovanie, a tým aj predaj značkových liekov vyrábaných a uvádzaných jeho členmi na trh.

32. ABPI a Komisia naopak podporujú výklad článku 94 ods. 1 smernice 2001/83, ktorý vychádza z argumentov opierajúcich sa o právnu zásadu, že primárnou právnou povinnosťou lekárov je rešpektovať najlepší záujem pacienta. V podstate tvrdia, že cie- ľom zákazu obsiahnutého v článku 94 ods. 1 smernice 2001/83, je zachovanie nezávislosti 34. Zištný charakter dôvodov ABPI nie je a objektívnosti lekárov pri predpisovaní lie- podľa môjho názoru právne relevantný. Far- kov v prípade nevhodných ekonomických maceutický priemysel je legálnou a spolo- podnetov. Ratio legis tohto ustanovenia je čensky užitočnou oblasťou podnikania a je totiž ochrana pacienta v tom zmysle, že je dokonca podporovaný zákonodarcom Európ- zaručené, že predpisovanie je založené len skej únie. Pre hospodársky systém Európskej na objektívnych a odborných úvahách, kto- únie, ktorého cieľom je otvorené trhové hos- rých cieľom je najlepší záujem pacienta bez podárstvo s voľnou hospodárskou súťažou, 13 nevýhodných zištných záujmov zo strany je charakteristické tiež to, že súkromné hos- lekára. Z toho hľadiska môžu byť ekonomické podárske subjekty vyvíjajú činnosť s cieľom podnety poskytované orgánmi verejnej moci dosiahnuť zisk. To platí aj pre farmaceutický rovnako škodlivé ako odmena alebo iná hos- priemysel. podárska výhoda ponúkaná lekárom spoloč- nosťami, ktoré sa zaoberajú výrobou liekov alebo ich uvádzaním na trh. 13 — Článok 119 ZFEÚ (predtým článok 4 ES).

I - 3613

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

35. Okrem toho, aj keď finančné systémy smernice 2001/83, sa týka zodpovednosti podnetov zamerané na zníženie nákladov na členských štátov podľa článku 152 ES. lieky existujú v určitej forme aj v iných člen- ských štátoch, Spojené kráľovstvo je zjavne jediným členským štátom, v ktorom existujú systémy podnetov pre predpisovanie liekov zahrnujúce substitúciu konkrétnych negene- rických liekov. 14

37. Poznamenáva, že ak by sa článok 94 ods. 1 smernice 2001/83 uplatňoval na orgány verej- nej moci, došlo by k obmedzeniu priestoru na úvahu, ktorý článok 152 ES priznáva člen- VI — Rozsah uplatnenia článku 94 ods. 1 ským štátom pri prijímaní vnútroštátnych smernice 2001/83 predpisov týkajúcich sa organizácie a posky- tovania zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Tvrdí, že účasť lekárov, predpi- sovanie liekov a výška verejných výdavkov na lieky predstavujú dôležité prvky organizácie zdravotníctva, vo vzťahu ku ktorým je podľa článku 152 ods. 5 ES priznaný členským štá- tom rozsiahly priestor pre voľnú úvahu.

A — Výnimka uvedená v článku 4 ods. 3 smer- nice 2001/83

36. Prvý argument, ktorý Spojené kráľov- stvo predložilo na podporu svojho výkladu 38. Spojené kráľovstvo tiež uvádza, že člá- nok 4 ods. 3 smernice 2001/83 priznáva právo na kontrolu výdavkov tým, že vylučuje nie- 14 —  Na pojednávaní Komisia uviedla, že väčšina systémov podnetov stanovuje rozpočet, ktorý ordinácia PL nesmie ktoré druhy opatrení na kontrolu verejných prekročiť. Holandská vláda uviedla, že v Holandsku exis- výdavkov na lieky. Pravdepodobne z toho tujú peňažné systémy podnetov, ale neuviedla o nich ďal- šie detaily. Francúzsko tvrdilo, že v marci 2009 francúzske dôvodu považuje článok 4 ods. 3 smer­ orgány zaviedli systém podobný systému fungujúcemu nice 2001/83 za všeobecnú výnimku z pra- v Spojenom kráľovstve. V rámci tohto systému lekár pod- pisuje zmluvu so zdravotnými poisťovňami, pričom súhlasí, vidiel vnútorného trhu v rámci opatrení že bude predpisovať lacnejšie lieky s cieľom zabezpečiť efektívne predpisovanie. Zdravotná poisťovňa mu za to v oblasti verejného zdravotníctva zamera- poskytuje určitú finančnú čiastku. ných na zníženie výdavkov za lieky.

I - 3614

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

39. Podľa článku 152 ES činnosť Spoločen- nice 2001/83. Toto ustanovenie stanovuje stva v oblasti verejného zdravia musí plne dve jasné výnimky: stanovenie cien liekov rešpektovať zodpovednosť členských štátov a ich zaradenie do vnútroštátneho systému za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotného poistenia. V prejednávanej veci zdravotníckych služieb a zdravotnej starost- nepredstavujú systémy podnetov smerujúce livosti. 15 Ako však už Súdny dvor opakovane k predpisovaniu liekov opatrenie upravujúce rozhodol, pri výkone tejto právomoci musia ceny liekov: PCTs nerozhodujú o stanovení členské štáty dodržiavať právo Spoločenstva. 16 cien, ale rozhodujú na základe ceny, ktorá bola stanovená. Systémy podnetov smerujúce k predpisovaniu liekov sa nemôžu tiež pova- žovať za opatrenie týkajúce sa zaradenia lie- kov do vnútroštátneho systému zdravotného poistenia. Cieľom systémov podnetov sme- rujúcich k predpisovaniu liekov je ovplyvniť používanie liekov, ktoré už boli zaradené do vnútroštátneho systému zdravotného poistenia. 40. Ďalej je potrebné pripomenúť, že smer- nica 2001/83 bola prijatá ako opatrenie vnú- torného trhu, ktorého právnym základom je článok 95 ES.

41. Nie som preto presvedčený o tom, že na základe článku 152 ES sú orgány verejnej 43. Na prejednávanú vec sa teda článok 4 moci vyňaté z oblasti pôsobnosti článku 94 ods. 3 smernice 2001/83 nevzťahuje. ods. 1 smernice 2001/83.

42. Tiež nie som presvedčený o tom, že tento názor má oporu v článku 4 ods. 3 smer­

44. Znenie článku 4 ods. 3 smernice 2001/83 15 — Článok 152 ods. 5 ES. 16 — Pozri rozsudok Menarini, už citovaný v poznámke pod čia- zodpovedá názvu smernice 89/105, z čoho rou 5, body 19 a 20 a tam citovaná judikatúra. je možné vyvodiť záver, že toto ustanovenie

I - 3615

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

sa týka rovnakého predmetu ako smer­ systémov stanovenia cien a zdravotného pois- nica 89/105. 17 Zastávam názor, že článok 4 ods. 3 tenia. Cieľom smernice 89/105 nie je stanoviť smernice 2001/83 predstavuje odkaz na smer- pravidlá týkajúce sa politík týchto členských nicu 89/105, aj napriek tomu, že v ňom nie je štátov. Stanovuje len postupy, ktoré majú byť táto smernica výslovne uvedená. 18 Členské dodržané pri prijímaní rozhodnutí o cenách štáty preto musia pri prijímaní niektorého liekov a ich zaradení do vnútroštátneho sys- z opatrení uvedených v článku 4 ods. 3 smer- tému zdravotného poistenia. nice 2001/83 spĺňať požiadavky stanovené smernicou 89/105.

47. Ak členský štát prijíma rozhodnutie 45. Aj keby bolo možné obísť výslovné znenie spadajúce do oblasti pôsobnosti smer­ článku 4 ods. 3 smernice 2001/83, nespĺňajú nice 89/105, musí informovať výrobcu o takomto sporné systémy podnetov smerujúce k pred- rozhodnutí, o dôvodoch pre jeho prijatie pisovaniu liekov požiadavky stanovené smer- a o opravných prostriedkoch, ktoré môže nicou 89/105, pretože neposkytujú záruky, výrobca využiť. 19 V súlade s postupmi sta- ktoré táto smernica vyžaduje. novenými smernicou 89/105 je tiež povinný oznámiť Komisii zoznam liekov, ktorých sa opatrenie týka. 20

46. Cieľom smernice 89/105 je zvýšiť transparentnosť tým, že členské štáty stano- via ceny alebo kontrolujú dohody o určení 48. Sporné systémy podnetov smerujúce cien s cieľom prekonať ťažkosti, ktoré vzni- k predpisovaniu liekov neboli oznámené kajú v súvislosti s fungovaním vnútorného Komisii spôsobom, ktorý je stanovený smer- trhu z dôvodu rozdielnych vnútroštátnych nicou 89/105. Spojené kráľovstvo navyše na pojednávaní uviedlo, že orgány verejnej moci

17 — Pozri napríklad článok 1 smernice 89/105, ktorý odkazuje na „kontrolu cien liekov“ a na „obmedzenie rozsahu liekov hradených ich vnútroštátnymi systémami zdravotného 19 — Pozri napríklad článok 3 ods. 1 a 2 smernice 89/105. poistenia“. 20 — Pozri napríklad článok 2 ods. 3, článok 3 ods. 3, článok 6 18 — Článok 4 smernice 2001/83 s rôznou jazykovou presnosťou ods. 3 a článok 4, článok 7 ods. 4 a článok 8 ods. 1 a 2 smer- stanovuje oblasti, ktoré nie sú dotknuté smernicou 2001/83. nice 89/105.

I - 3616

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

o týchto programoch výrobcov neinformujú. B — Legislatívny vývoj a účel článku 94 ods. 1 Aj keď sa zdá, že podľa vnútroštátneho práva smernice 2001/83 je možné tieto informácie získať a využiť opravné prostriedky, vyzerá to tak, že výrob- covia nie sú o systémoch podnetov smerujú- cich k predpisovaniu liekov zo strany PCTs informovaní, ale musia si tieto informácie obstarať sami. Nezdá sa mi preto, že by sys- tém Spojeného kráľovstva bol navrhnutý so zreteľom na smernicu 89/105. 51. Druhý argument predložený na pod- poru vyňatia orgánov verejnej moci z oblasti pôsobnosti článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 vychádza z legislatívneho vývoja ustanovenia.

49. Nakoniec, článok 4 ods. 3 smer­ nicou 2001/83 nestanovuje všeobecnú výnimku z pravidiel vnútorného trhu v rámci 52. Je pravda, že článok 94 ods. 1 smer­ opatrení v oblasti verejného zdravia zamera- nice 2001/83 výslovne nevylučuje orgány ných na zníženie výdavkov za lieky, tak ako verejnej moci zo svojej pôsobnosti. Nestano- to tvrdí Spojené kráľovstvo. Smernica 89/105 vuje, komu je určený. Existujú však náznaky, uvádza spôsoby, akými môžu byť v súčasnom že tieto ustanovenia mohli byť pôvodne štádiu vývoja práva Európskej únie vnútro- zamerané predovšetkým na komerčné čin- štátne kontroly cien liekov a ich zaradenie do nosti. V niektorých jazykových verziách je systému zdravotného poistenia prispôsobené napríklad výraz „propagácia“ vyjadrený slo- požiadavkami vnútorného trhu. vami, ktoré je možné vykladať ako nepriamy odkaz na obchodné činnosti. 21

53. Na podporu tohto názoru Spojené krá- ľovstvo odkazuje na odôvodnenie č. 47 50. Nie som preto presvedčený o tom, že smernice 2001/83, ktorý odkazuje na prácu z článku 4 ods. 3 smernice 2001/83 alebo vykonanú v rámci Rady Európy. Podľa vlády smernice 89/105 vyplýva, že činnosť orgá- nov verejnej moci je ako taká vyňatá z oblasti pôsobnosti osobitných ustanovení hlavy VIIIa 21 — Napríklad nemecká jazyková verzia hovorí o „Verkaufsför- smernice 2001/83. derung“ a švédska verzia o „marknadsföring“.

I - 3617

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

Spojeného kráľovstva ide o odkaz na rezolú- hlavy VIII a hlavy VIIIa smernice 2001/83 vo ciu AP(82)1 Výboru ministrov Rady Európy všeobecnosti ani konkrétne článok 94 ods. 1 z 2. júna 1982 o úprave informácií týkajúcich tejto smernice sa však na rozdiel od rezolú- sa liekov a reklamy liekov pre osoby, ktoré ich cie AP(82) 1 neobmedzujú na komerčné čin- predpisujú alebo vydávajú (ďalej len „rezolú- nosti. Z tejto absencie je podľa môjho názoru cia AP(82) 1“). 22 Článok 1 rezolúcie AP(82) 1 možné dospieť k záveru, že zákonodarca stanovuje, že ustanovenie tejto rezolúcie sa si bol vedomý možnosti obmedziť oblasť týka „propagačných materiálov na lieky vydá- pôsobnosti týchto ustanovení na komerčné vaných na komerčné účely“. subjekty a úmyselne sa rozhodol toto obme- dzenie nestanoviť. Vo veci Damgaard zastával generálny advokát vo svojich návrhoch rov- naký názor, keď dospel k záveru, zákonodarca sa k tejto otázke zámerne nevyjadril. 24 Toto mlčanie podľa môjho názoru dokazuje, že článok 94 ods. 1 smernice 2001/83 môže mať širší rozsah pôsobnosti ako zodpovedajúce ustanovenie rezolúcie AP(82) 1.

54. Komisia na pojednávaní uviedla, že odô- vodnenie č. 47 smernice 2001/83 neodkazuje výslovne na rezolúciu AP(82) 1 a že odkaz na prácu vykonanú v rámci Rady Európy sa má považovať za všeobecný zdroj inšpirácie pri výklade hlavy VIII a hlavy VIIIa smer­ nice 2001/83. Zastáva názor, že v skutoč- nosti bolo rozhodnuté, konkrétne v rozsudku 56. Francúzska vláda na pojednávaní uviedla, Damgaard 23, že smernica 2001/83 sa vzťahuje že zo systematiky článkov 91 až 96 smer­ tiež na nepodnikateľské subjekty a Spojené nice 2001/83 vyplýva, že článok 94 ods. 1 smer­ kráľovstvo to nepopiera. nice 2001/83 nebol adresovaný orgánom verejnej moci.

55. Zastávam názor, že je správne pred- 57. Nemôžem súhlasiť s týmto záverom. pokladať, že odkazom na prácu vykonanú V článku 93 ods. 2 a 3 je adresát tohto usta- v rámci Rady Európy mal zákonodarca na novenia jasne uvedený. V ostatných ustano- mysli komerčnú propagáciu liekov. Znenie veniach spomínaných francúzskou vládou adresát uvedený nie je, vo väčšine prípadov však je možné za hlavný cieľ tejto úpravy 22 — Rada Európy a Výbor ministrov (Čiastková dohoda v oblasti sociálnych vecí a verejného zdravia), prijatá na 348. zasad- nutí zástupcov ministrov. 23 — Rozsudok z 2. apríla 2009, C-421/07, Zb. s. I-2629. 24 — Body 57 až 61.

I - 3618

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

považovať činnosti podnikov zaoberajú- smernice 2001/83, nemusia mať vzťah k far- cich sa výrobou liekov a ich uvádzaním na maceutickým spoločnostiam. Ako uviedol trh. Systematika týchto ustanovení preto generálny advokát vo veci Damgaard, člá- neprináša presvedčivé výsledky, pokiaľ ide nok 86 ods. 1 smernice kladie dôraz na účel o oblasť pôsobnosti článku 94 ods. 1 smer­ činnosti bez toho, aby sa zaoberal subjektom, nice 2001/83. ktorý činnosť vykonáva. 27

58. V rozsudku Damgaard musel Súdny dvor posudzovať ratione personae článku 86 hlavy VIII smernice 2001/83. Súdnemu dvoru bola položená otázka, či sa na ozná- menia nezávislej tretej osoby mimo rámca výroby, uvádzania na trh alebo distribúcie lieku vzťahovala pôvodná hlava VIII. Súdny dvor dotknuté ustanovenie vyložil extenzívne 60. Pri posudzovaní rozsahu ratione per- a rozhodol, že smernica 2001/83 nevyžaduje sonae článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 je na to, aby sa toto oznámenie považovalo za dôležité pamätať na účel tohto ustanovenia. reklamu, aby sa šírilo v rámci obchodných Hlavným cieľom smernice 2001/83 je ochrana alebo priemyselných činností alebo bolo verejného zdravia. 28 V tejto súvislosti majú šírené komerčným subjektom. Dôvodom bolo ustanovenia obsiahnuté v hlave VIII a hlave to, že smernica 2001/83 takýto záver výslovne VIIIa zabezpečiť, aby propagácia liekov neo- nevylúčila 25 a že takáto reklama bola schopná hrozovala verejné zdravie alebo bezpečnosť poškodiť verejné zdravie, ktorého ochrana je spotrebiteľov. základným cieľom smernice 2001/83. 26

27 — Skutočnosti vo veci Damgaard nastali v roku 2003. Súdny dvor preto analyzoval hlavu VIII smernice 2001/83 v jej pôvodnej podobe, ktorá zahrnovala článok 94. V čase predloženia veci Súdnemu dvoru však už bolo známe, že do smernice 2001/83 bude vložená nová hlava VIIIa. Gene- rálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer vo svojich návr- hoch pri vymedzení právneho rámca odkázal na túto novú hlavu VIIIa smernice 2001/83. Je preto pravdepodobné, že Súdny dvor túto zmenu v rozsudku Damgaard zohľadnil, alebo sa prinajmenšom snažil vyhnúť sa rozporom s ňou. Analýza uskutočnená Súdnym dvorom v uvedenej veci, ktorá sa týka oblasti pôsobnosti pôvodnej hlavy VIII, je takisto relevantná pre analýzu oblasti pôsobnosti hlavy VIIIa v prejednávanej veci. Je to navyše podporené legis- 59. Toto naznačuje, že osoby, na ktoré sa latívnym vývojom smernice, pretože článok 86 smer­ nice 2001/83 bol pôvodne článkom 1 kapitoly I („Oblasť vzťahuje súčasná hlava VIII a hlava VIIIa pôsob­ nosti, definícia a všeobecné zásady“ [neoficiálny ­preklad]) smernice 92/28, ktorý sa vzťahoval na celú smer- nicu 92/28. 28 —  Odôvodnenie č. 2 smernice 2001/83; rozsudky Damga- ard, už citovaný v poznámke pod čiarou 23, body 16 a 22, 25 — Rozsudok Damgaard, bod 21. a z 18. júna 2009, Generics(UK), C-527/07, Zb. s. I-5259, 26 — Tamže, bod 22. bod 24.

I - 3619

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

61. Cieľom článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 medzinárodných a vnútroštátnych etických je zachovať nezávilosť a objektivitu lekárov zásadách, ako aj v Hippokratovej prísahe, pri predpisovaní liekov, a tým chrániť integ- ktorú lekári skladajú pri prijatí do lekárskeho ritu vzťahu medzi lekárom a pacientom. stavu. 32 Tieto zásady sa síce v detailoch líšia, Vyplýva to z legislatívneho vývoja. Smer­ ale majú spoločné témy. Všetky zásady obsa- nica 2001/83 kodifikovala niekoľko existu- hujú povinnosť lekára zostať objektívnym júcich smerníc v oblasti humánnych liekov, a ponechať si nezávislý úsudok pri liečbe jednou z nich bola smernica 92/28, ktorá obsa- pacientov alebo pri predpisovaní liekov. Tieto hovala ustanovenie zodpovedajúce článku 94 zásady varujú pred všetkým, čo by mohlo smernice 2001/83. 29 Pokiaľ ide o zdravot- narušiť alebo ovplyvniť rozhodovanie lekára nícky personál, cieľom smernice 92/28 je, tak pri výkone jeho činnosti, alebo čo by mohlo ako je to vyjadrené v bodoch jej odôvodnenia, viesť k osobnému zisku, akými sú podnety od zabezpečiť, aby osoby oprávnené na predpi- farmaceutických spoločností. 33 sovanie liekov boli schopné vykonávať tieto funkcie objektívne bez toho, aby boli priamo alebo nepriamo ovplyvnené finančnými pod- netmi. 30 Tento cieľ je teraz vyjadrený v odô- vodnení č. 50 smernice 2001/83.

63. Pre zaujímavosť uvádzam, že aj Depart- ment of Health uznáva, že peňažné podnety nie sú vhodným prostriedkom pre odmeňo- 62. Význam nezávislosti lekárov je zrejmý vanie jednotlivých lekárov. Vo svojom doku- z medzinárodných a vnútroštátnych zásad mente „Strategies to achieve cost-effective a právnych predpisov v oblasti lekárskej etiky. prescribing: Interim Guidance for Primary Tie uvádzajú, že k tradičným úlohám orgánov Care Trusts“ uvádza: „všetky platby v rámci ochrany verejného zdravia na všetkých úrov- programu by mali pripadnúť ordinácii, nie niach patria rôzne programy a činnosti zame- jednotlivcovi. Osvedčeným postupom je sta- rané na zistenie potreby obyvateľstva a na noviť vhodné uplatnenie týchto finančných schopnosť plniť tieto funkcie efektívne. 31 Na druhej strane je primárnou povinnosťou leká- rov konať v najlepšom záujme svojich pacien- 32 — Znenie Hippokratovej prísahy je možné nájsť v Ženevskej tov. Táto povinnosť je vyjadrená v niekoľkých deklarácii (1948) prijatej Valným zhromaždením Svetovej asociácie lekárov v Ženeve, Švajčiarsko, v septembri 1948, ktorá sa pokúsila modernizovať Hippokratovu prísahu. Tento sľub znie: „Zdravie môjho pacienta je mojím najvyš- ším záujmom.“ 33 — Podľa Medzinárodného kódexu medicínskej etiky Svetovej 29 — Pozri bod 6 vyššie a poznámku pod čiarou 10. lekárskej asociácie „lekárska spoločnosť nesmie prijímať 30 — Odôvodnenie č. 8 smernice 92/28. žiadne finančné výhody alebo iné stimuly len pre odkazova- 31 — Deklarácia o podpore zdravia Svetovej asociácie lekárov nie pacientov alebo predpisovania konkrétnych výrobkov“ (http://www.wma.net/en/30publications/10policies/h7/ (http://www.wma.net/en/30publications/10policies/c8/ index.html), druhý bod. index.html).

I - 3620

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

prostriedkov, napríklad v prospech pacientov lekára, môžu ohroziť nielen hospodárske ordinácie“. subjekty s priemyselnými a obchodnými záuj- mami vo farmaceutickom priemysle, ale aj iné subjekty.

64. Na upresnenie je potrebné zdôrazniť, že nie je v rozpore s lekárskou etikou, ak lekár pri výbere lieku, ktorý predpisuje, venuje pozornosť jeho cene. Môže to tak byť v oso- bitnou záujme dotknutého pacienta v tých krajinách, v ktorých pacient hradí celú alebo časť ceny lieku. 34 Taktiež nie je možné vylúčiť, že praktickí lekári zohľadňujú požiadavky na 66. Výklad článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 sociálnu spravodlivosť a efektívnosť nákladov, v tom zmysle, že sa tento článok neuplatní na ktoré vyžadujú, aby obmedzené zdroje, ktoré subjekty, ktoré nemajú obchodné alebo prie- sú k dispozícii pre zdravotnú starostlivosť, myselné záujmy vo farmaceutickom sektore, boli využívané racionálne a ekonomicky, by ohrozil účel článku 94 smernice 2001/83, so zreteľom na záujmy všetkých pacientov. pretože by to znamenalo, že týmto osobám Lekárska etika však vyžaduje, aby rozhodnu- je dovolené ovplyvňovať lekárov pri predpi- tie lekára v rámci rozhodovania o predpiso- sovaní takým spôsobom, ktorý je zakázaný vaní nebolo narušené nevhodnými zištnými podľa článku 94 ods. 1 smernice 2001/83. finančnými motívmi. Viedlo by to k neuspokojivému výsledku, pretože okrem orgánov verejnej moci v sku- točnosti existuje niekoľko ďalších subjektov mimo rámca farmaceutického odvetvia, ktoré by mohli mať záujem ovplyvňovať spôsoby predpisovania. V mnohých členských štátoch si môžu napríklad rozdeliť finančnú záťaž vyplývajúcu z predpisovania liekov aj iné subjekty, ako len farmaceutické spoločnosti a orgány ochrany verejného zdravia. Platí to najmä pre verejné, zmiešané verejno-súk- 65. Cieľ uvedený v odôvodnení č. 50 sme­r- romné a súkromné zdravotné alebo úrazové nice 2001/83, ktorým je zabezpečiť nezávislosť poisťovne, pre zamestnávateľov v súvislosti s poskytovaním ochrany zdravia pri práci a pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Navyše, ako uvádza ABPI, subjekty financo- 34 — Na rozdiel od mnohých iných členských štátov, v Anglicku a Walese pacient neplatí nič, ak je oslobodený, alebo platí vané zo strany štátu, charitatívne organizá- pevnú cenu, ktorú vopred stanoví ministerstvo zdravotníc- cie alebo iné neziskové subjekty, akými sú tva. Táto pevná cena je vždy rovnaká bez ohľadu na cenu predpisovaného lieku. Lekári tak v skutočnosti nemajú napríklad záujmové skupiny pacientov, môžu dôvod premýšľať o nákladoch na lieky, ktoré vznikli NHS, pretože sa vo všeobecnosti nikdy netýkajú pacientov, tak mať tiež dôvod pokúsiť sa ovplyvniť spôsob ako by sa mohli týkať v rámci iných členských štátoch. predpisovania liekov. Ich vylúčenie z oblasti

I - 3621

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

pôsobnosti článku 94 ods. 1 smer­ 68. Nakoniec by som rád zdôraznil, že nice 2001/83 by viedlo ku vzniku rôznych výklad článku 94 ods. 1 smernice 2001/83, súborov pravidiel platných pre rôzne osoby. ktorý navrhujem, by orgánom verejnej moci Bolo by to v rozpore s cieľom, ktorý sleduje nebránil v kontrole výdavkov za lieky. Ako článok 94 ods. 1 smernice 2001/83, teda so poznamenala Komisia, cieľ sledovaný systé- zachovaním objektivity a nezávislosti pri mami podnetov smerujúcich k predpisova- predpisovaní. niu liekov, ktorým je zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť, je sám osebe legi- tímny. Tento cieľ je však možné dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré nenarúšajú alebo neohrozujú záujmy chránené smer‑ ­nicou 2001/83. Ako uviedla generálna advo- kátka vo veci Menarini, členské štáty majú veľa alternatívnych možností, akými môžu kontrolovať výdavky za lieky. Tieto opatre- nia môžu v rôznych kombináciách zahrnovať stanovenie cien štátom, verejné opatrenia na zmrazenie alebo zníženie cien, systémy referenčnej ceny alebo systémy paušálnych náhrad výdavkov, stanovenie horných hraníc farmaceutických výdavkov, kladné a záporné zoznamy, odpustenie lekárskeho predpisu, neuhradenie, zvýšenie časti zostávajúcej na ťarchu pacienta a podporovanie generík. 35 Mnohé z týchto opatrení právne predpisy Európskej únie výslovne povoľujú.

67. Ďalší aspekt, ktorý je potrebné spome- núť, sa týka skutočnosti, že relatívny hospo- dársky význam farmaceutického priemyslu sa v jednotlivých členských štátoch líši. Existujú navyše rozdiely medzi členskými štátmi, a to pokiaľ ide o dátum vzniku patentovej ochrany lieku a stupeň výskumu a inovácie v rámci ich farmaceutického priemyslu so zreteľom na komparatívny význam dovozu a domá- cej výroby a v rámci druhej kategórie, pokiaľ ide o rozdiely medzi originálnymi značko- vými liekmi, značkovými generickými liekmi a čisto generickými výrobkami. Nie je možné vylúčiť, že hľadiská priemyselnej a obchod- nej politiky by mohli mať tiež vplyv na prí- stup zvolený členským štátom, pokiaľ ide 69. Z vyššie uvedených dôvodoch som dospel o spôsoby a prostriedky na obmedzenie jeho k záveru, že orgány verejnej moci majú spadať výdavkov na lieky. V opačnom prípade by nebolo nutné prijímať právny predpis, akým je smernica 89/105. 35 — Body 57 a 58 a v nich uvedená štúdia Komisie.

I - 3622

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

do oblasti pôsobnosti článku 94 ods. 1 smer- rozhodovaní, či má určitá činnosť reklamný nice 2001/83. charakter, zohľadnených niekoľko faktorov: postavenie autora oznámenia o lieku, povaha vykonávanej činnosti, obsah oznámenia, ako aj „iné okolnosti“. Uviedla, že v prejednávanej veci má osobitný význam obsah oznámenia.

VII — Význam pojmu „propagácia“ na účely článku 94 ods. 1 smernice 2001/83

73. Pojem „propagácia“ nie je v sme­ rnici 2001/83 priamo definovaný, ale tvorí 70. Pokiaľ ide o význam pojmu „propagácia“, základný prvok definície reklamy v článku 86 ABPI tvrdí, že toto slovo by sa malo chápať ods. 1 tejto smernice. V tomto ustanovení v jeho prirodzenom zmysle: opatrenie na reklama na lieky zahrnuje akúkoľvek formu podporu používania výrobku. i) podomového oboznamovania, ii) agitačnú činnosť, iii) podnecovanie smerujúce k pod- pore, okrem iného, predpisovania liekov. Ako príklad reklamy je v článku 86 ods. 1 smer­ nice 2001/83 uvedené poskytovanie podnetov smerujúcich k predpisovaniu alebo dodáva- niu liekov, ako sú dary, ponuky alebo prísľuby 71. Spojené kráľovstvo s odkazom na roz- akéhokoľvek prospechu alebo mimoriadnej sudok Damgaard 36 tvrdí, že pri definovaní odmeny, či peňažnej alebo vecnej, s výnim- pojmu „propagácia“ sa musia zohľadniť kou tých, ktorých hodnota je minimálna. všetky súvislosti, najmä základný dôvod, Takéto konanie je zakázané podľa článku 94 ktorý je v tomto prípade zníženie výdavkov za ods. 1 smernice 2001/83 v rámci propagácie lieky. Systémy podnetov smerujúce k predpi- liekov určenej osobám kvalifikovaným na ich sovaniu liekov preto nemajú podľa vlády Spo- predpisovanie alebo vydávanie. jeného kráľovstva reklamný alebo propagačný charakter.

72. Komisia na pojednávaní upozornila na to, že podľa rozsudku Damgaard musí byť pri 74. Použitie slovného spojenia „keď sa lieky propagujú u osôb kvalifikovaných na ich 36 — Už citovaný, bod 24. predpisovanie alebo vydávanie“ v článku 94

I - 3623

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

ods. 1 smernice 2001/83 podľa môjho názoru vydávania, predaja alebo spotreby“ liekov, odkazuje na pojem „propagácia“ obsiahnutý pôjde o reklamu v zmysle smernice 2001/83; v definícii reklamy v článku 86 ods. 1 smer- ak sa naopak poskytuje „čisto“ informačný nice 2001/83. Pojem „propagácia“ je jedným údaj bez úmyslu propagácie, nepatrí to do zo základných prvkov definície reklamy obsahu pravidiel Spoločenstva týkajúcich v článku 86 ods. 1. Účelom úvodných slov sa reklamy liekov. Dôležitý je teda vedomý článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 je len a priamy úmysel toho, kto oznámenie roz- vymedziť kontext, v ktorom platí zákaz ulo- širuje. Podľa generálneho advokáta vo veci žený týmto článkom, ako protiklad k osob- Damgaard sa článok 86 ods. 1 pri tom, keď ným alebo spoločenským udalostiam, kde je spomína činnosti „smerujúce k podpore“ povolené poskytovať dary a výhody dokonca určitého správania, odvoláva na úmysel, ktorý aj osobám, ktoré sú kvalifikované na predpi- viedol k tomuto správaniu, a teda vychádza zo sovanie alebo vydávanie liekov. subjektívnych kritérií.

76. Účelom sporných systémov podnetov smerujúcich k predpisovaniu liekov je propa- 75. Pri posudzovaní, či má určité opatrenie gácia negenerických liekov s inými účinnými reklamný charakter, Súdny dvor v rozsudku látkami, teda liekov B, ako substitút za iné Damgaard konštatoval, že kladie dôraz na negenerické lieky, teda lieky A. To však tiež účel oznámenia. 37 Generálny advokát vo znamená, že je pozitívne zabránené predpi- svojich návrhoch v uvedenej veci navyše skú- sovať lieky A. Lieky B vyrábajú podniky vo mal, či má byť pojem „reklama“ v článku 86 farmaceutickom priemysle. Vedomým a pria- ods. 1 smernice 2001/83 vykladaný subjek- mym zámerom systémov podnetov smerujú- tívne alebo objektívne. 38 Dospel k záveru, že cich k predpisovaniu liekov je tak propagovať rozhodujúce kritérium na rozlíšenie reklamy v rámci NHS určité lieky na úkor ostatných, aj od čírej informácie spočíva v sledovanom keď ich hlavným cieľom je ušetriť rozpočtové účele: ak ide o podporu „predpisovania, prostriedky, a tým zlepšiť poskytovanie verej- ných zdravotníckych služieb. Spojené kráľov- stvo na pojednávaní uznalo, že účelom týchto 37 — Už citovaný, bod 20. programov je zvýhodniť určitých výrobcov 38 — Body 38 a 39. pred ostatnými výrobcami.

I - 3624

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

77. Je to tak bez ohľadu na skutočnosť, že slova reklama. 41 Po prijatí rozsudku Dam- liek B obyčajne uvádza na trh viac než jeden gaard by takýto záver viedol k absurdnému výrobca. výsledku, že v prípade, ak nejaká nezávislá tretia osoba nemôže propagovať prostredníc- tvom oznámenia lieky dostupné len na pred- pis, mohla by lekárom dávať peniaze, aby ich motivovala k tomu, aby predpisovali takýto liek.

78. Generálny advokát vo veci Damgaard zastával okrem iného názor, že „podľa defi- nície, ktorú obsahuje [smernica 2001/83] je napríklad ťažké poprieť reklamný charak- ter kampaní podnikaných často verejnými orgánmi s cieľom podporiť spotrebu a pred- pisovanie generických liekov“. Navyše „pro- 80. Z vyššie uvedených dôvodov zastá- pagačné kampane smerujúce voči osobám vam názor, že systémy podnetov smerujúce kvalifikovaným na predpisovanie liekov nie k predpisovaniu liekov, opísané v návrhu na sú protiprávne ani vtedy, keď ide o generiká začatie prejudiciálneho konania, majú cha- predávané iba na predpis, lebo [smernica rakter propagácie v zmysle článku 94 ods. 1 2001/83] zakazuje reklamu na tento druh smernice 2001/83, a sú ako také zakázané. výrobkov len za predpokladu, že je určená širokej verejnosti“. 39

81. Pre upresnenie je potrebné dodať, že 79. Slovné spojenie „keď sa lieky propagujú“ záver článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 v článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 podľa („pokiaľ nie sú nízkej ceny a relevantné pre môjho názoru neznamená len propagácia lekársku alebo lekárnickú prax“) nepovažu- uskutočnenú v rámci obchodnej činnosti, aj jem v tejto veci za relevantný. Táto výnimka keď v niektorých jazykových verziách tohto sa podľa môjho názoru týka predovšetkým ustanovenia je pojem propagácia vyjadrený darov alebo vecných výhod, nie však peňaž- slovami, ktoré je možné chápať ako nepriamy ných výhod, akými sú peňažné podnety. Sys- odkaz na obchodné činnosti, 40 v niektorých témy podnetov smerujúce k predpisovaniu prípadoch dokonca za použitie synonyma liekov majú navyše motivovať lekárov pri jeho rozhodovaní o tom, aký liek predpíše, zatiaľ

39 — Tamže, poznámka pod čiarou 15. 40 — Pozri poznámku pod čiarou 21. Nemecké slovo „Ver- 41 — Švédska jazyková verzia používa slovo „marknadsföring“ kaufsförderung“ je kombináciou slov „predaj“ a „propagá- ako synonymum pre slovo reklama v nadpise hlavy VIII cia“ a ako také je jasným odkazom na znenie v článku 86 a v článku 87 ods. 1 a článku 90 ods. 1 smernice 2001/83. ods. 1 smernice 2001/83 („die Abgabe, den Verkauf… von Fínska jazyková verzia článku 94 ods. 1 používa slovo „mai- Arzneimitteln zu fördern“). nonta“, ktoré je priamym prekladom slova „reklama“.

I - 3625

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

čo účelom výnimky obsiahnutej v poslednej o svojich úmysloch predložiť pripomienky vete článku 94 ods. 1 smernice 2001/83 je v paralelnom konaní o prejudiciálnej otázke vylúčiť z oblasti pôsobnosti tohto ustanove- podľa článku 234 ES. nia zanedbateľné výhody.

84. Mám pochybnosti o tom, či by Súdny dvor mal na túto otázku odpovedať. VIII — O otázke lojálnej spolupráce

85. Možnosť, že členské štáty predložia pri- 82. Na záver sa vyjadrím k otázke lojálnej pomienky vo svojich prejudiciálnych kona- spolupráce, ktorú predložila ABPI. niach, stanovuje Štatút Súdneho dvora. 42 Tento systém je odôvodnený ich postavením strán Zmlúv a tým, že členské štáty môžu Súdnemu dvoru poskytnúť užitočné infor- mácie týkajúce sa vnútroštátnych právnych predpisov a ostatných relevantných právnych a skutkových informácií.

83. ABPI poznamenáva, že Spojené krá- ľovstvo využilo svoje výsadné postavenie a predložilo pripomienky vo veci Damgaard, v ktorom sa pokúsilo Súdnemu dvoru polo- žiť otázku, pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa zdravia verejnosti, ktorej sa dovoláva v pre- jednávanej veci, pričom táto otázka bola vo vzťahu k veci Damgaard irelevantná. Podľa 86. O tom, či táto možnosť mala v skutoč- ABPI odhalilo konanie Spojeného kráľovstva nosti za následok znevýhodnenie jedného medzeru, ktorá by mala byť vyplnená Súd- z účastníkov neskoršieho konania pred vnút- nym dvorom, pretože článok 10 ES a povin- roštátnym súdom, ktorý sa nemohol v pred- nosť lojálnej spolupráce, ktorú tento článok chádzajúcom prejudiciálnom konaní vyjadriť, zakotvuje, ukladá členskému štátu v podob- nej situácii povinnosť informovať vnútro- štátny súd na svojom území a dotknuté strany 42 — Článok 40 Štatútu Súdneho dvora.

I - 3626

ASSOCIATION OF THE BRITISH PHARMACEUTICAL INDUSTRY

je príslušný rozhodnúť vnútroštátny súd na účastníkov iných vnútroštátnych konaní základe vnútroštátneho práva. alebo príslušné vnútroštátne súdy o pripo- mienkach, ktoré predložili v prejudiciálnom konaní pred Súdnym dvorom k otázkam, ktoré sú rovnaké alebo podobné otázkam položeným v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi. V mnohých členských štátoch môže 87. Nezastávam názor, že pre vlády členských byť pre vládu nemožné, aby vedela o takýchto štátov z právnych predpisov Európskej únie konaniach prebiehajúcich pred rôznymi vyplýva všeobecná povinnosť informovať súdmi dotknutého štátu.

IX — Návrh

88. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku položenú High Court takto:

Článok 94 ods. 1 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch, bráni verej- nému orgánu, ktorý tvorí súčasť vnútroštátneho verejného zdravotného systému, aby na účel zníženia svojich celkových výdavkov na lieky zaviedol systém poskytovania peňažných podnetov lekárskym ordináciám (ktoré môžu poskytovať peňažné výhody ďalej lekárom predpisujúcim lieky), aby predpisovali konkrétne stanovené lieky pod- porované systémom podnetov, ktorý je buď:

a) iným liekom na predpis, než je liek dovtedy predpisovaný lekárom pacientovi; alebo

I - 3627

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-62/09

b) iným liekom na predpis, než je liek, ktorý by mohol byť predpisovaný pacientovi v prípade neexistencie systému podnetov,

ak takýto iný liek na predpis patrí do rovnakej terapeutickej triedy liekov používaných na liečenie určitého zdravotného stavu pacienta.

I - 3628

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-62/09 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik