C-70/09

1 — Jazyk prednesu: francúzština. 3 —  Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov, zv. 1155, 2 — Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6. s. 331.

I - 7235

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-70/09

3. Podľa článku 31 Viedenského dohovoru členského štátu na území iného členského s názvom „Všeobecné pravidlo výkladu“: štátu. Podľa článku 43 druhého odseku ES sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo prístupu k samostatným zárobkovým činnostiam a ich výkonu, ako aj právo založiť a viesť podniky.

„1. Zmluva sa musí vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy.

2. Na účely výkladu zmluvy sa okrem textu, C — Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o voľ včítane preambuly a príloh, celkovou súvis nom pohybe osôb losťou rozumie:

HENGARTNER A GASSER

6. Článok 1 dohody, ktorý je uvedený v jej ka 8. Článok 4 dohody stanovuje: pitole I, stanovuje:

„Právo na pobyt a prístup k hospodárskej čin nosti je zaručené bez toho, aby boli dotknuté „Cieľom tejto dohody je štátnym príslušní ustanovenia článku 10, a v súlade s ustanove kom členských štátov Európskeho spoločen niami prílohy I.“ [neoficiálny preklad] stva a Švajčiarskej konfederácie:

9. Článok 5 dohody s názvom „Poskytovateľ služieb“ v odseku 3 stanovuje: a) priznať právo na vstup, pobyt, prístup k zamestnaniu, právo usadiť sa ako sa mostatne zárobkovo činná osoba a právo zdržiavať sa na území zmluvných strán, „Fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušník mi niektorého členského štátu Európskeho spoločenstva alebo Švajčiarska a ktoré sa na územie niektorej zo zmluvných strán vydáva jú len ako príjemcovia služieb, majú právo na vstup a pobyt.“ [neoficiálny preklad] b) zjednodušiť poskytovanie služieb na úze mí zmluvných strán, najmä liberalizovať poskytovanie krátkodobých služieb,“ [ne oficiálny preklad] 10. Podľa článku 15 dohody sú prílohy a pro tokoly k dohode jej neoddeliteľnou súčasťou.

7. Článok 2 dohody s názvom „Zákaz diskri minácie“ stanovuje: 11. Článok 16 dohody znie takto:

„1. Na účely dosiahnutia cieľov uvedených „Štátni príslušníci jednej zmluvnej strany, v tejto dohode prijmú zmluvné strany všetky ktorí majú legálny pobyt na území druhej opatrenia potrebné na to, aby sa v ich vzá zmluvnej strany, nie sú pri uplatňovaní usta jomných vzťahoch uplatňovali práva a povin novení príloh I, II a III tejto dohody a v súlade nosti rovnocenné s právami a povinnosťami s nimi diskriminovaní na základe svojej štát obsiahnutými v právnych aktoch Európskeho nej príslušnosti.“ [neoficiálny preklad] spoločenstva, na ktoré dohoda odkazuje.

14. Kapitola III („Samostatne zárobkovo 12. Príloha I dohody s názvom „Voľný činné osoby“) prílohy I obsahuje päť článkov pohyb osôb“ obsahuje sedem kapitol: (články 12 až 16). Článok 12 prílohy I stano I – Všeobecné ustanovenia; II – Zamestnanci; vuje podmienky na získanie povolenia na po III – Samostatne zárobkovo činné oso­­ byt takto: by; IV – Poskytovanie služieb; V – Osoby, ktoré nevykonávajú hospodársku čin nosť; VI – Nadobúdanie nehnuteľnos tí; VII – Prechodné ustanovenia a ďalší vývoj dohody. „1. Štátny príslušník zmluvnej strany, ktorý sa chce usadiť na území inej zmluvnej strany na účely výkonu nezávislej činnosti (ďalej len ‚samostatne zárobkovo činná osoba‘), získa povolenie na pobyt v dĺžke trvania najmenej 13. Kapitola II („Zamestnanci“) prílohy I ob päť rokov od dátumu jeho vydania, pokiaľ prí sahuje najmä článok 9 s názvom „Rovnosť za slušným vnútroštátnym orgánom preukáže, obchádzania“, ktorý stanovuje: že sa usadil alebo sa chce usadiť na tieto účely.

2. Povolenie na pobyt sa automaticky predlží „1. So zamestnancom, ktorý je štátnym prí na najmenej o päť rokov, pokiaľ príslušným slušníkom jednej zmluvnej strany, sa na úze vnútroštátnym orgánom preukáže, že vyko mí druhej zmluvnej strany nemôže z dôvodu náva samostatnú zárobkovú hospodársku jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak činnosť.

I - 7238

HENGARTNER A GASSER

3. Na účely vydania povolení na pobyt môžu 16. Podľa článku 23 („Príjemca služieb“) zmluvné strany od samostatne zárobkovo prílohy I: činnej osoby požadovať len predloženie:

a) dokladu, na základe ktorého vstúpil na územie, „1. Príjemca služieb uvedený v článku 5 ods. 3 tejto dohody nepotrebuje povolenie na pobyt v prípade pobytov kratších alebo rov najúcich sa trom mesiacom. Na pobyty dlhšie b) dôkazu uvedeného v odsekoch 1 a 2. ako tri mesiace sa príjemcovi služieb vydá po volenie na pobyt na dobu rovnajúcu sa dobe poskytovania služieb. Počas pobytu môže byť príjemca služieb vylúčený z poskytovania so 4. Povolenie na pobyt je platné na celom úze ciálnej pomoci. mí štátu, ktorý ho vydal.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-70/09

1. Právo poľovníctva je základom vykonáva a v prípade postúpenia užívacieho práva k po- nia poľovačky. Viaže sa na vlastníctvo pozem ľovnému revíru na nájomcov títo nájomcovia. kov a zahŕňa právo zver chovať, loviť a pri vlastňovať si ju. ...“

18. Ustanovenie § 20 uvedeného zákona znie 20. Ustanovenie § 3 uvedeného zákona sta takto: novuje, že v prípade prenajatých poľovných revírov sa poplatok vymeria podľa ročného nájomného, prípadne zvýšeného o hodno tu zmluvne dojednaných vedľajších plnení. Náklady spojené s dozorom nad revírom, ako „Prenájom poľovného revíru aj náklady spojené so škodami spôsobenými lovom či zverou sa nepovažujú za vedľajšie plnenia.

1. K prenájmu poľovného revíru môže dôjsť na základe dohody, verejného obstarávania alebo verejnej dražby. V rámci prenájmu po ľovného revíru sú osoby oprávnené nakladať s právom poľovníctva povinné dbať na to, aby 21. Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona je výš vykonávanie práva poľovníctva bolo v súlade ka poplatku pre osoby s trvalým bydliskom so zásadami podľa § 3. v Rakúsku a pre občanov Únie alebo iné fyzic ké alebo právnické osoby, ktoré sú im podľa práva Spoločenstva postavené na roveň, 15 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona je výška poplatku pre ... všetky ostatné osoby 35 % z vymeriavacieho základu.

6. Vláda spolkovej krajiny prijme vyhláškou podrobné ustanovenia o postupe pri prenáj me poľovného revíru.“

III — Spor vo veci samej a prejudiciálne 19. V súlade s § 1 zákona Spolkovej krajiny otázky Vorarlbersko o výbere poľovného poplatku (Vorarlberger Gesetz über die Erhebung ei ner Jagdabgabe) 6, sa za výkon práva poľov níctva odvádza poplatok. Podľa § 2 uvedené ho zákona tomuto poplatku podliehajú osoby 22. Dňa 8. januára 2002, A. Hengartner oprávnené nakladať s právom poľovníctva a R. Gasser, švajčiarski štátni príslušníci, uzavreli zmluvu o prenájme poľovného revíru v Rakúsku na dobu 6 rokov (a to od 1. aprí­ 6 — LGBl. 28/2003. la 2002 do 31. marca 2008).

27. Za týchto podmienok žalobcovia vo veci samej tvrdia, že úrad pre poplatky Spolkovej krajiny Vorarlbersko mal uplatniť sadzbu po platku vo výške 15 %, aby tak zabránil diskri 24. Úrad pre poplatky Spolkovej krajiny minácii na základe štátnej príslušnosti, ktorú Vorarlbersko rozhodnutím z 1. apríla 2007 právo Únie zakazuje. žalobcom vo veci samej vyrubil poľovný po platok vo výške 35 % vymeriavacieho základu, teda vo výške 4 539,30 eura za poľovnícky rok od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008. Dotknuté osoby podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. 28. Úrad pre poplatky odpovedal, že poľo vačku treba považovať za šport, ktorého cie ľom nie je trvalé dosahovanie príjmov, a že v prejednávanej veci neprebieha predaj mäsa z divej zveri ako živnostnícka činnosť. Nákup krmiva pre zver a predaj mäsa zo strany ža 25. Rozhodnutím zo 17. októbra 2007 uvede lobcov vo veci samej nie je samostatnou zá ný úrad pre poplatky zamietol toto odvolanie robkovou hospodárskou činnosťou. z dôvodu, že uplatnenie vyššej sadzby poplat ku na žalobcov vo veci samej bolo v súlade s právom. Zdôraznil tiež, že dohoda medzi ES a Švajčiarskom sa na vykonávanie práva poľovníctva a na poplatky, ktoré s ním súvi sia, neuplatní. 29. Verwaltungsgerichtshof uvádza, že roz sah pôsobnosti článku 43 ES je daný znakmi usadenia sa a samostatnej zárobkovej činnos ti. Podľa jeho názoru nie je v prejednávanej veci vylúčené, že ide o stálu prevádzku zria 26. A. Hengartner a R. Gasser sa teda obrá denú prinajmenšom na dlhšiu dobu a že sú tili na Verwaltungsgerichtshof, pred ktorým splnené podmienky samostatnosti činnosti. poukázali predovšetkým na porušenie práva V dôsledku toho sa vynára otázka, či je vy na slobodu usadiť sa a rovnosť zaobchádza konávanie práva poľovníctva hospodárskou nia. Uviedli, že poľovníctvo je podobne ako činnosťou najmä vtedy, keď hlavným cieľom rybolov a poľnohospodárstvo hospodárskou nie je dosahovanie zisku. Zámer dosiahnuť

„Aj vtedy, keď osoba oprávnená vykonávať poľovačku predáva v tuzemsku zastrelenú „Poľovanie je samostatná zárobková činnosť zver, ale nedosahuje pri tom zisk, a vzhľadom v zmysle článku 43 ES aj vtedy, keď sa z tejto na skutkové okolnosti prejednávanej veci činnosti vo všeobecnosti nedosahuje žiaden túto činnosť vykonáva predovšetkým na úče zisk, predovšetkým vtedy, keď osoba opráv ly trávenia voľného času a nie na účely zisku, nená vykonávať poľovačku predáva mäso nie je vykonávanie poľovačky samostatnou z ulovenej divej zveri v danej krajine, alebo zárobkovou činnosťou v zmysle článku 12

I - 7242

HENGARTNER A GASSER

prílohy I [dohody] v spojení s článkom 16 36. Z tohto právneho základu vychádzali vo uvedenej dohody a článkom 43 ES.“ svojich písomných pripomienkach žalob covia vo veci samej i Komisia. Vorarlberger Landesregierung a rakúska vláda sa naopak domnievajú, že je skôr potrebné podať výklad dohody medzi ES a Švajčiarskom.

34. Európska komisia navrhuje rozhodnúť takto:

37. Neexistujú nijaké pochybnosti o tom, že švajčiarski štátni príslušníci sa ako štátni prí slušníci tretej krajiny nemôžu odvolávať na článok 43 ES s cieľom domáhať sa práv, ktoré vyplývajú z tohto ustanovenia v takej situácii, „Vykonávanie poľovačky na základe zmluvy o akú ide v prejednávanej veci. 7 o prenájme poľovného revíru nie je činnosťou v zmysle článku 43 ES, pokiaľ sa uskutočňuje na účely trávenia voľného času a predaj mäsa z ulovenej zveri má len druhoradý význam.“ 38. Keďže A. Hengartner a R. Gasser sú švaj čiarski štátni príslušníci, ich situácia nepatrí do pôsobnosti článku 43 ES. V dôsledku toho sa, pokiaľ ide o spor vo veci samej, nevyná ra otázka, či vykonávanie práva poľovníc tva na základe zmluvy o prenájme poľovné ho revíru je alebo nie je činnosťou v zmysle V — Analýza článku 43 ES.

prejudiciálnu otázku chápať tak, že sa netý- 42. V tomto rozsudku Súdny dvor na úvod ka slobody usadiť sa v rámci Zmluvy ES, ale uviedol, že dohoda medzi ES a Švajčiarskom práv „samostatne zárobkovo činných osôb“ bola podpísaná po tom, čo Švajčiarska kon v zmysle článku 12 prílohy I dohody. Zdá sa federácia 6. decembra 1992 odmietla pristú totiž, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, piť k Dohode o Európskom hospodárskom či ustanovenia týkajúce sa práv samostatne priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, zárobkovo činných osôb v rámci dohody brá- ďalej len „dohoda EHS“), a svojím odmietnu nia tomu, aby sa v členskom štáte vyberal od tím sa nepripojila k plánu integrovaného hos nájomcov so švajčiarskou štátnou príslušnos- podárskeho celku s jednotným trhom, ktorý ťou poplatok, o aký ide vo veci samej, keď sa sa zakladá na spoločných pravidlách medzi na nich uplatňuje vyššia sadzba tohto poplat- jeho členmi, ale uprednostnila v presne vy ku, ako je tá, ktorá sa uplatňuje na štátnych medzených oblastiach cestu dvojstranných príslušníkov členských štátov. dohôd s Úniou a jej členskými štátmi. 9

43. Vzhľadom na tieto zistenia dospel Súdny dvor k záveru, že Švajčiarska konfederácia sa B — Dohoda nezačlenila do vnútorného trhu Únie a v dô sledku toho nemožno výklad ustanovení prá va Únie o vnútornom trhu automaticky pou žiť na výklad dohody s výnimkou výslovných ustanovení, ktoré samotná dohoda na tieto účely stanovuje. 10

1. Všeobecné poznámky k dohode

44. Pripomínam, že medzinárodná zmlu va sa musí vykladať nielen v závislosti od svojho znenia, ale aj vo svetle svojich cieľov. Článok 31 Viedenského dohovoru v tejto sú 41. Súdny dvor už mal viacero príležitostí sa vislosti spresňuje, že zmluva sa musí vykladať vyjadriť k výkladu tejto dohody, a to najmä vo v dobrej viere v súlade s obvyklým význa veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Grimme 8. mom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich

celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím existencie ustanovení smerujúcich k obme- na predmet a účel zmluvy. 11 dzeniu jej časovej alebo vecnej pôsobnos- ti 14 alebo k jej upresneniu, ktoré právo Únie nepozná 15. Okrem toho, aj keď článok 16 ods. 2 uvedenej dohody umožňuje uplatniť judikatúru Súdneho dvora, tento odkaz sa týka len judikatúry, ktorá predchádzala pod- pisu tejto zmluvy, ku ktorému došlo 21. júna 45. Pokiaľ ide o dohodu medzi ES 1999. Podľa toho istého ustanovenia bude a Švajčiarskom, je teda dôležité pripomenúť, Švajčiarska konfederácia o neskoršej judika- že ide o výklad medzinárodnej zmluvy, ktorú túre informovaná a na žiadosť ktorejkoľvek uzatvorilo Európske spoločenstvo a jeho člen zmluvnej strany určí zmiešaný výbor účinky ské štáty s treťou krajinou. Existujú síce me tejto judikatúry na uvedený štát, ktorý nie je dzinárodné dohody, ktorých deklarovaným členom Únie. cieľom je rozšíriť všetky základné slobody na tretie krajiny, alebo ktoré stanovujú neskor šie pristúpenie k Európskej únii. 12 V prípade dohody uzatvorenej so Švajčiarskou konfede ráciou to však tak nie je. Dohoda neupravuje všetky slobody a perspektíva členstva v nej chýba. Je teda potrebné vykladať dohodu me dzi ES a Švajčiarskom ako klasickú medziná 47. So zreteľom na tieto úvahy je potrebné rodnú zmluvu, teda zostať verný zneniu do analyzovať situáciu, ktorá je opísaná v návrhu hody, ako to stanovuje Viedenský dohovor 13. na začatie prejudiciálneho konania. Dynamický a teleologický prístup sa mi preto nezdá byť v rámci výkladu ustanovení dohody odôvodnený.

Kapitola III prílohy I obsahuje päť článkov. 51. Fiškálne otázky sa v dohode medzi Schematicky, článok 12 prílohy sa výlučne ES a Švajčiarskom posudzujú len ad hoc. týka podmienok získania povolenia na pobyt, Článok 15 ods. 2 prílohy I dohody síce od ktoré sa vzťahujú na samostatne zárobkovo kazuje na článok 9 ods. 2 uvedenej prílohy. činnú osobu, zatiaľ čo ostatné články (13 až Fiškálne otázky, ktoré sú v nej spomenuté, 16) sa obmedzujú len na spresnenia v súvis- však súvisia so sociálnym zabezpečením a ne losti s týmto právom. Predmetné ustanovenia týkajú sa poplatkov súvisiacich s výkonom sa týkajú len fyzických osôb 16. zvláštnych činností, o aké ide vo veci samej. 17 Ustanovenia článku 21 dohody týkajúce sa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia nie sú tiež na účely tejto veci relevantné. Ani ciele dohody, ani údaje týkajúce sa úmyslov zmluv ných strán teda nemôžu odôvodniť výklad dohody v tom zmysle, že zahŕňa povinnosť zabrániť fiškálnej diskriminácii samostatne zárobkovo činných osôb v situácii, o akú ide 49. Je potrebné konštatovať, že dohoda sa vo veci samej. obmedzuje na to, že každej samostatne zá robkovo činnej osobe priznáva právo na vstup a pobyt, ako aj právo, aby sa na ňu v hostiteľ skom štáte uplatňovalo zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé ako zaobchádzanie, ktoré tento hostiteľský štát priznáva svojim vlastným štátnym príslušníkom, pokiaľ ide o prístup k samostatnej zárobkovej činnosti a k jej výkonu.

52. Bez toho, aby bolo v prejednávanej veci potrebné preskúmať otázku, či a prípadne za akých podmienok možno poľovanie hodno 50. V dôsledku toho je definícia zaruče tiť ako samostatnú zárobkovú hospodársku ných práv, ktoré samostatne zárobkovo čin činnosť, sa teda domnievam, že práva, ktoré ným osobám priznáva dohoda medzi ES samostatne zárobkovo činným osobám pri a Švajčiarskom, oveľa užšia, než je sloboda znáva dohoda, sa zásadne týkajú podmie usadiť sa upravená v Zmluve, ako ju vykladá nok na získanie povolenia na pobyt, ako aj judikatúra Súdneho dvora. prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti a jej výkonu na základe nediskriminačného

56. Otázka, ktorá sa preto vynára, je teda otázka, či dosah tohto zákazu je obdobný s tým, ktorý je stanovený v rámci Zmluvy ES.

53. Nezdá sa mi teda, že články 12 a 15 prí lohy I bránia tomu, aby švajčiarski štátni prís lušníci a občania Únie podliehali rozdielnemu fiškálnemu zaobchádzaniu z hľadiska sporné ho poplatku. 57. Zdá sa mi, že zákaz diskriminácie vo vzťahoch medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou má za súčas ného stavu uplatniteľného právneho rámca relatívny dosah, a nemá rovnaký rozsah ako vo vzťahoch v rámci Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. V tejto súvislosti je 54. Je však potrebné overiť, či takéto zaob potrebné pripomenúť, že článok 12 ES rovna chádzanie nie je v rozpore so všeobecnou zá ko ako článok 4 dohody EHP zakazujú akú sadou zákazu diskriminácie, ktoré je obsiah koľvek diskrimináciu na základe štátnej prís nutá v dohode. lušnosti v ich príslušnej oblasti uplatňovania. Dohoda medzi ES a Švajčiarskom rovnako obsahuje zásadu zákazu diskriminácie, ale len obmedzujúco a podmienečne.

3. Zásada zákazu diskriminácie v dohode 58. Okrem toho sedem samostatných dohôd, ktoré upravujú vzťahy medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederá ciou, má jasne odvetvový charakter 18. Tieto dohody boli dojednané v tom istom čase, av 55. V článku 2 dohody je uvedený zákaz dis šak osobitne. Ani ich štruktúra, ani ich ciele kriminácie na základe štátnej príslušnosti. nie sú rovnaké. Pokiaľ ide o zásadu rovnosti Tento článok stanovuje, že štátni príslušníci jedného zmluvného štátu, ktorí majú legálny pobyt na území druhého zmluvného štátu, 18 — Pozri poznámku pod čiarou 4 týchto návrhov.

60. Zásada zákazu diskriminácie, tak ako je stanovená v dohode a vykladaná v súla de s Viedenským dohovorom, teda sama osebe nebráni predmetným ustanoveniam, 62. Súdny dvor totiž mal príležitosť preskú ktoré stanovujú vyberanie poplatku od mať právnu kvalifikáciu podobnej situácie v rozsudku Jägerskiöld 21. Táto vec sa týkala priznania práva rybolovu a vydania povolení 19 — Pokiaľ ide o zásadu zákazu diskriminácie v ostatných doho na tento účel. Súdny dvor konštatoval, že čin dách (citovaných v poznámke pod čiarou 4 týchto návr nosť, ktorá spočíva v tom, že sa tretím osobám hov), pozri najmä články 3 a 23 dohody o leteckej doprave; články 1, 17, 20, 27, 28, 32, 38, 40 a 52 dohody o železničnej za odplatu a za určitých podmienok sprístup a cestnej preprave tovaru a cestujúcich, ako aj články 3, 4 a 6 ní vodná plocha, aby tam mohli vykonávať dohody o určitých aspektoch vládneho obstarávania. 20 — Žalovaná vo veci samej tak pripojila k svojim písomným rybolov, je poskytovaním služieb, ktoré, ak pripomienkam rozhodnutie z 17. októbra 2007, ktoré prijali má cezhraničnú povahu, spadá do pôsobnosti vnútroštátne orgány (zmienené v bode 25 týchto návrhov) a ktoré je predmetom žaloby vo veci samej. V tomto rozhod článku 59 a nasl. Zmluvy ES (zmenený, teraz nutí rakúske orgány odkazujú najmä na ustanovenia, ktoré sú uplatniteľné vo Švajčiarsku. Z týchto skutočností zrejme článok 49 ES a nasl.). Súdny dvor tiež zaujal vyplýva, že relevantná právna úprava zaobchádza rozdielne postoj, pokiaľ ide o uplatniteľnosť ďalších slo nielen so švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi a cudzími štátnymi príslušníkmi, ale aj so švajčiarskymi štátnymi prís bôd, ktoré sú stanovené v Zmluve. Spresnil, lušníkmi podľa toho, z akého kantónu pochádzajú. Niektoré zmluvné strany teda nepovažovali za potrebné zmeniť svoje vnútroštátne ustanovenia v tejto súvislosti, takže prax zmluvných strán nezodpovedá výkladu, ktorý navrhujú žalobcovia vo veci samej. 21 — Rozsudok z 21. októbra 1999, C-97/98, Zb. s. I-7319.

65. V prejednávanej veci však A. Hengartner a R. Gasser nie sú poskytovateľmi služieb, ale 68. Pokiaľ ide o príjemcov služieb, práva, sú ich príjemcami. V dôsledku toho je potreb ktoré im dohoda zaručuje, sa týkajú predo né preskúmať výklad osobitných ustanovení všetkým práva na pobyt. Je stanovené, že týkajúcich sa práv príjemcov služieb, ktoré príjemcovia služieb nepotrebujú povolenie upravuje dohoda. na pobyt na pobyty kratšie alebo rovnajúce sa trom mesiacom. Na pobyty dlhšie ako tri mesiace sa príjemcom služieb vydá povolenie na pobyt v rovnakej dĺžke, akou je dĺžka tr vania poskytovania služieb. V tejto súvislosti pripomínam, že článok 2 dohody nezakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej 66. Je nesporné, že hoci sa dohoda vzťahuje na slobodné poskytovanie služieb, jej dosah nie je rovnaký ako dosah príslušných ustano 22 — Rozsudok Grimme, už citovaný, bod 40. vení Zmluvy ES. 23 — Tamže, bod 42.

I - 7249

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-70/09

72. Subsidiárne však doplním, že s ideálnou rovnosťou všetkých jednotlivcov pred záko nom je zrejme sotva zlučiteľné, ak sa uplat ňuje diskriminácia na úkor fyzických osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích kra jín a ktoré majú legálny pobyt v Únii, len na 70. V prípade neexistencie výslovného usta základe ich štátnej príslušnosti, a to v situá novenia, ktoré zakazuje akúkoľvek daňovú ciách, ktoré sú okrem toho úplne porovna diskrimináciu voči štátnym príslušníkom teľné. Domnievam sa, že diskriminácia tejto iných zmluvných strán v rámci dohody me povahy by mala byť prostredníctvom našich dzi ES a Švajčiarskom, možno takýto zákaz ústavných hodnôt vylúčená. Takúto priamu pripustiť len vtedy, ak ho odôvodňuje výklad diskrimináciu cudzích štátnych príslušníkov, práv, ktoré zaručujú ostatné ustanovenia ktorí sú príjemcami služieb, by prípadne bolo uvedenej dohody. V rámci Únie to vyplýva možné pochopiť v nejakej krajine, ktorá sa z ustanovení týkajúcich sa základných slobôd. nachádza v neistej hospodárskej situácii a trpí nedostatkom cudzej meny, ale nie v rám ci Únie. S ľútosťou teda musím konštatovať, 24 — Pozri rozhodnutie 94/800/ES z 22. decembra 1994, týkajúce že k uskutočneniu tohto ideálneho stavu za sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), ktorým Rada schválila dohodu o založení Svetovej obchod 26 — Súdny dvor sa už vyslovil k trochu podobnej situácii v rámci nej organizácie, ako aj dohody uvedené v prílohách 1 až 3 inej dohody, a to už citovanej asociačnej dohody; rozsudok tejto dohody, medzi ktoré patrí aj GATS. Článok XIV GATS zo 17. septembra 2009, Sahin, (C-242/06, Zb. s. I-8465, vylučuje niektoré daňové opatrenia z pôsobnosti všeobec bod 75), v osobitnom rámci klauzuly „standstill“, ktorá je ných povinností, ktoré sú upravené v tejto dohode. zakotvená v článku 13 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 25 — Pozri články III:2 GATT, 90 ES a 14 dohody o EHP. z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie.

Ustanovenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, ktorá bola podpísaná v Luxemburgu 21. júna 1999, nebránia uplatňovaniu takých vnútroštátnych ustanovení, o aké ide vo veci samej, ktoré pri vyberaní poplatku za výkon práva poľovníctva vedú k uplatneniu vyššej sadzby na švajčiarskych štátnych príslušníkov, ako je tá, ktorá sa uplatňuje na občanov Európskej únie.“

I - 7251