C-98/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-98/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 22. apríla 2010 1

I — Úvod zo 6. septembra 2001 3 (ďalej len „legislatív- ny dekrét 368/2001“), ktorý sa vzťahoval na predmetnú zmluvu z hľadiska časovej pôsob- nosti, však takáto povinnosť už zakotvená nie je.

I - 5840

SORGE

II — Právny rámec podmienok pracovníkov v Európskom spoločenstve na základe aproximácie po- kroku dosiahnutého v rámci týchto pod- mienok, najmä čo sa týka iných foriem práce, ako je pracovný pomer na dobu neurčitú, s cieľom dosiahnuť lepšiu rov- nováhu medzi pružnosťou pracovného času a bezpečnosťou pracovníkov,

A — Právo Únie 6

— tieto ciele nemôžu uspokojivo splniť 4. Smernica 1999/70 je založená na člán- členské štáty, čo znamená, že bolo posú- ku 139 ods. 2 ES 7 a podľa svojho článku 1 dené ako vhodné použiť právne záväzný má za cieľ „uviesť do účinnosti rámcovú do- nástroj Spoločenstva vypracovaný v úz- hodu…, ktorú… uzavreli všeobecné medzire- kej súčinnosti so zastupujúcimi sociálny- zortné organizácie (ETUC, UNICE a CEEP) 8, mi partnermi, pripojenú v prílohe k tejto smernici“.

5. Z odôvodnení č. 3, 6, 7, 13 až 17 uvedenej — strany rámcovej dohody uznávajú na jed- smernice, ako aj z prvého až tretieho odseku nej strane, že pracovné zmluvy na dobu preambuly a z bodov 3, 5 až 8 a 10 všeobec- neurčitú predstavujú a naďalej budú ných odôvodnení rámcovej dohody vyplýva, predstavovať všeobecnú formu pracov- že: noprávneho vzťahu, keďže prispievajú ku kvalite života dotknutých pracovníkov a k zvyšovaniu ich výsledkov, na druhej strane však pracovné zmluvy na dobu určitú za určitých podmienok zodpove- dajú potrebám zamestnávateľov, ako aj zamestnancov, — dokončenie vnútorného trhu musí viesť k zlepšeniu životných a pracovných

na dobu určitú ich ochranou pred diskri- 6. Doložka 1 rámcovej dohody vymedzu- mináciou, ako aj s cieľom zabrániť zne- je dva ciele tejto dohody, pričom odkazuje užívaniu, ku ktorému dochádza pri opa- tak na dodržiavanie „zásady nediskriminá- kovanom uzatváraní pracovných zmlúv cie“, ktorá je zakotvená v doložke 4, ako aj na dobu určitú, s tým, že ponecháva na na opatrenia na zamedzenie nezákonnému členské štáty a sociálnych partnerov, aby počínaniu prameniacemu z opakovaného sa dohodli na podrobných podmienkach uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracov- uplatňovania uvedených zásad a požia- noprávnych vzťahov na dobu určitú, ktoré sú daviek s cieľom zohľadniť situáciu prí- predmetom doložky 5. značnú pre jednotlivé členské štáty, pre jednotlivé odvetvia a činnosti sezónnej povahy, 7. Pôsobnosť rámcovej dohody je vymedzená v doložke 2 tak, že sa vzťahuje na „pracovní- kov na dobu určitú“, pričom tento pojem je definovaný v doložke 3, „ktorí majú uzavre- tú pracovnú zmluvu alebo pracovnopráv- ny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd — Rada Európskej únie sa domnievala, že alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný [kolektív- náležitý nástroj na vykonávanie rámcovej nych dohôd alebo zvyklostí zaužívaných – dohody predstavuje smernica, pretože neoficiálny preklad] v jednotlivých členských zaväzuje členské štáty dosiahnuť zamýš- štátoch“. ľaný výsledok, ale ponecháva na nich, aby si samy zvolili formu a metódy, 8. Doložka 8 rámcovej zmluvy, ktorá upravu- je „Vykonávacie ustanovenia“ stanovuje, že:

„1. Členské štáty a/alebo sociálni partneri — pokiaľ ide o termíny, ktoré sú použité môžu prijať [môžu ponechať v platnosti alebo v rámcovej dohode, ale nie sú v nej vý- prijať – neoficiálny preklad] ustanovenia, kto- slovne vymedzené, smernica 1999/70 ré sú pre pracovníkov výhodnejšie než usta- povoľuje členským štátom, aby takéto novenia obsiahnuté v tejto dohode. termíny vymedzili v súlade s vnútro- štátnym právom a/alebo praxou, a to za predpokladu, že príslušné vymedzenia zodpovedajú obsahu rámcovej dohody, a …

Dátum skončenia zmluvy je neúčinný, pokiaľ sa nedohodol písomne.

1. Zrušená právna úprava

Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskyt- núť rovnopis písomného vyhotovenia.

9. Článok 1 ods. 1 až 4 zákona č. 230 z 18. apríla 1962 o úprave pracovných zmlúv …“ na dobu určitú 9 (ďalej len „zákon 230/1962“) v znení neskorších predpisov stanovoval:

2. Platná právna úprava „Pracovná zmluva sa považuje za zmluvu na dobu neurčitú, ibaže by v nej boli uvedené na- sledujúce údaje. 10. Článkom 11 ods. 1 legislatívneho dekré- tu 368/2001 bol zákon 230/1962 v celom rozsahu zrušený s účinnosťou od 24. ok- 9 — GURI č. 125 zo 17. mája 1962, s. 2010. tóbra 2001, pričom talianska vláda konala na

I - 5843

10 — V preambule legislatívneho dekrétu 368/2001 sa uvádza, že bol prijatý na základe splnomocňovacieho zákona č. 422 14. Spoločnosť Poste Italiane namietala, že z 29. decembra 2000, konkrétne na základe článku 1 a prí- takáto povinnosť neexistuje, pričom uviedla, lohy B tohto zákona, v ktorej je uvedená smernica 1999/70 (GURI č. 16 z 20. januára 2001, s. 5). že článok 1 ods. 2 písm. b) zákona 230/1962 11 — Sporná zmluva bola uzatvorená pred nadobudnutím účin- bol zrušený článkom 11 ods. 1 legislatívneho nosti zákona č. 247 z 24. decembra 2007 (GURI č. 301 z 29. decembra 2007, s. 3), ktorým bol na začiatku článku 1 dekrétu 368/2001, ktorý platí z hľadiska časo- legislatívneho dekrétu 368/2001 doplnený odsek, podľa ktorého „pracovná zmluva sa spravidla uzatvára na dobu vej pôsobnosti a nebol nahradený ustanove- neurčitú“. ním s podobným obsahom.

I - 5844

SORGE

15. Uznesením z 9. júna 2008 Tribunale di 16. Žalobkyňa a žalovaná v konaní vo veci Trani rozhodol o prerušení konania a položil samej, talianska vláda a Komisia Európskych Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky 12: spoločenstiev predložili písomné aj ústne pri- pomienky. Holandská vláda predložila iba pí- somné pripomienky.

I - 5845

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-98/09

značný počet rozhodnutí vnútroštátnych a dokonca pripúšťa existenciu autonómnej súdov, ktoré sa zaoberali výkladom pred- normotvornej právomoci sociálnych partne- metného legislatívneho dekrétu a dospeli rov. Rámcová dohoda o zmluvách na dobu k úplne odlišným záverom. Okrem viacerých určitú prijatá na základe tohto článku sta- rozhodnutí uvedených v prílohe písomných novuje iba minimálne požiadavky a sleduje pripomienok F. Sorge boli na pojednávaní apriórne protichodné ciele, ktoré je potreb- spomenuté viaceré rozhodnutia, ktoré v tejto né zosúladiť, pričom ide o lepšie vyváženie oblasti nedávno vydali Corte suprema di cas- pružnosti pracovného času pre podniky a is- sazione a Corte costituzionale 14. Informácie toty zamestnania pre zamestnancov 15, ale aj poskytnuté vnútroštátnym súdom a rôzne o zohľadnenie situácie príznačnej pre jed- dokumenty založené do spisu oprávnenými notlivé členské štáty, pre jednotlivé odvetvia subjektmi nevedú k jasným záverom, pokiaľ a činnosti sezónnej povahy 16. ide o obsah predmetných vnútroštátnych predpisov.

I - 5846

SORGE

dohody, teda nemožno bez náležitých dôvo- 24. V takom prípade má Súdny dvor mož- dov prekročiť. nosť rozhodnúť odôvodneným uznesením na základe článku 104 ods. 3 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora 19. Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že podobnosť otázok položených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania s otázkami, na ktoré Súdny dvor odpovedal neskôr v už citovanom rozsudku Angelidaki a i., sama osebe nespôsobuje ich neprípustnosť. Súdny dvor aplikoval toto procesné ustanovenie práve vo veciach, v ktorých odpoveď na zhod- nú otázku vyplývala z uvedeného rozsudku B — O prípustnosti prejudiciálnych otázok a bolo ju možné aplikovať na otázku, ktorá bola v tomto prípade položená pred vyhláse- ním rozsudku. 20

I - 5847

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-98/09

ktorých mu vnútroštátny súd podal návrh na C — O pôsobnosti tzv. doložky „zákazu zníže- začatie prejudiciálneho konania. 21 nia úrovne ochrany“

28. Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí vyjadril pochybnosti týkajúce sa súladu le- gislatívneho dekrétu 368/2001 so smer­ 26. Zdá sa, že Tribunale di Trani dostatočne nicou 1999/70 a rámcovou dohodou pripoje- odôvodnil svoj návrh na začatie prejudiciál- nou k nej. Svojou prvou otázkou sa tento súd neho konania na preukázanie jeho relevant- najmä pýta, či ustanovenia článkov 1 a 11 tohto nosti tým, že a) vymedzil skutkové okolnosti legislatívneho dekrétu nespôsobili zakázané tohto návrhu, b) uviedol potrebné informácie zníženie všeobecnej úrovne ochrany pra- týkajúce sa relevantnej vnútroštátnej práv- covníkov v zmysle doložky 8 tejto rámcovej nej úpravy, c) uviedol argumenty účastníkov dohody. Vzhľadom na rozdrobenosť argu- konania vo veci samej a nejasnosti týkajúce mentov predložených v tejto veci považu- sa vnútroštátnej judikatúry, ktoré ho viedli jem za potrebné začať vymedzením rámca k tomu, aby položil otázky týkajúce sa vý- rozhodnutia, ktoré má byť vydané, a teda aj kladu práva Únie, a d) vysvetlil, význam od- týchto návrhov. Skôr, než pristúpim k výkla- povede na položené otázky pre rozhodnutie du doložky 8 bodu 3 rámcovej dohody, bude sporu vo veci samej. V čase podania návrhu tiež potrebné vymedziť pôsobnosť tohto na Súdny dvor teda požadovaný výklad práva ustanovenia. Únie skutočne zodpovedal objektívnej potre- be imanentnej riešeniu sporu na vnútroštát- nom súde 22.

32. Navyše nie je sporné, že spor vo veci sa- mej sa týka uzatvorenia jednej zmluvy na dobu určitú, a nie zmluvy, ktorá by bola súčasťou viacerých zmlúv na dobu určitú. Vzhľadom na to, že doložka 5 bod 1 a 2 rámcovej dohody 31. Podľa ustálenej judikatúry totiž Súdny upravuje iba tento druhý prípad, nie je po- dvor nemusí skúmať argumenty predlože- trebné zaoberať sa výkladom uvedeného usta- né účastníkmi konania vo veci samej alebo novenia a najmä pojmu „objektívne dôvody“, účastníkmi konania, ktorí predložili pripo- ktoré umožňujú predĺženie platnosti tých- mienky týkajúce sa otázok, ktoré nie sú za- to zmlúv, uvedeného v tomto ustanovení 26. hrnuté v prejudiciálnych otázkach. 24 Okrem Súdny dvor v rozsudku Mangold 27 po tom, čo toho odpovedať na doplňujúce argumenty, konštatoval, že predmetná zmluva bola prvou ktoré žalobkyňa v konaní vo veci samej uvied- a jedinou pracovnou zmluvou uzatvorenou la vo svojich písomných pripomienkach, by medzi účastníkmi konania, uviedol, že výklad bolo nezlučiteľné s povinnosťou Súdneho doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody je zjavne irelevantný z hľadiska riešenia sporu, ktorý prejednáva vnútroštátny súd. 23 — Pani Sorge poukazuje nielen na článok 1 ods. 1, 2 a 4 legis- latívneho dekrétu 368/2001, ale aj na článok 2 ods. 1a, člá- nok 4, článok 4a a článok 5 ods. 3 a 4a tohto dekrétu. 24 — V rámci prejudiciálneho konania prináleží iba vnútroštát- nemu súdu, aby posúdil relevantnosť týchto argumentov 25 — Pozri najmä rozsudky z 20. marca 1997, Phytheron a prípadne opätovne podal návrh na Súdny dvor, pokiaľ International, C-352/95, Zb. s. I-1729, bod 14, a zo 17. sep- považuje za potrebné pre vydanie rozhodnutia získať doda- tembra 1998, Kainuun Liikenne a Pohjolan Liikenne, točné usmernenia týkajúce sa výkladu práva Spoločenstva. C-412/96, Zb. s. I-5141, bod 24. Pozri najmä rozsudky z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, 26 — K tomuto pojmu pozri najmä rozsudok Adeneler a i., Zb. s. 3261, bod 9 a nasl., a z 24. marca 1992, Syndesmos už citovaný, bod 66 a nasl., a uznesenie z 12. júna 2008, Melon tis Eleftheras Evangelikis Ekklisias a i., C-381/89, Vassilakis a i., C-364/07, bod 88 a nasl. Zb. s. I-2111, bod 18 a nasl. 27 — Už citovaný rozsudok, body 40 až 43.

33. Pokiaľ ide o doložku 4 rámcovej dohody, dohody ako celku a osobitne od pôsobnosti na ktorú sa odvoláva aj F. Sorge, táto tiež nie doložky 8. je predmetom návrhu na začatie prejudiciál- neho konania. Poznamenávam však, že tieto ustanovenia týkajúce sa zákazu diskriminá- cie, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť, sa pod- ľa môjho názoru vzťahujú na všetky pracovné zmluvy na dobu určitú vrátane prvej alebo jedinej zmluvy tohto typu. 36. Ako uviedla Komisia, je pravdou, že rámcová dohoda sa nezmieňuje o dôvodoch, ktorými možno odôvodniť uzatvorenie prvej zmluvy na dobu určitú – na rozdiel od po- vinnosti prijať opatrenia v tejto oblasti, kto- rú členským štátom ukladá doložka 5 bod 1 písm. a) uvedenej dohody v prípade predĺ- ženia platnosti týchto zmlúv. Súdny dvor 2. O pôsobnosti doložky 8 bodu 3 rámcovej rozhodol, že rámcová dohoda neukladá člen- dohody ským štátom povinnosť prijať opatrenie, pod- ľa ktorého by uzatvorenie každej prvej alebo jedinej pracovnej zmluvy na dobu určitú mu- selo byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, pretože toto ustanovenie sa na tieto zmluvy nevzťahuje. 28 34. Určenie vecnej pôsobnosti rámcovej do­ hody je mimoriadne dôležité, pretože do­ ložka 8 bod 3 tejto dohody stanovuje, že zákaz zakotvený v tomto ustanovení sa týka iba „ob- lasti upravenej touto dohodou“. Doložky 1 a 2 uvedenej rámcovej dohody vymedzujú účel a pôsobnosť tejto dohody. Podľa môjho ná- zoru sa tieto ustanovenia všeobecnej povahy 37. Zastávam však názor, že nie je správne zjavne vzťahujú aj na doložku 8. Inak poveda- vyvodzovať z toho záver, ako uvádza Talianska né, pôsobnosť tzv. doložky „zákazu zníženia republika, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré úrovne ochrany“ je totožná s pôsobnosťou zohľadnil vnútroštátny súd, nemajú vplyv na rámcovej dohody, ktorej je súčasťou. oblasť upravenú rámcovou dohodou, pretože povinnosť odôvodniť uzatvorenie prvej a je- dinej zmluvy na dobu určitú objektívnymi dôvodmi a povaha týchto dôvodov sú otázky, ktoré nie sú upravené rámcovou dohodou, a preto zmeny zavedené legislatívnym dekré- tom 368/2001 nemôžu predstavovať zníže- 35. Naproti tomu pôsobnosť ustanovení oso- nie úrovne ochrany zakázané doložkou 8 bitnej povahy, ako je doložka 5 tejto dohody, bodom 3 tejto dohody. ktorá sa osobitne týka opatrení na zabránenie nezákonnému konaniu v súvislosti s opako- vaným uzatváraním zmlúv na dobu určitú, 28 —  Pozri už citované rozsudky Mangold, body 41 až 43, je potrebné odlíšiť od pôsobnosti rámcovej a Angelidaki a i., bod 90.

40. Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody sa zvy- 29 — Už citovaný rozsudok, bod 44 a nasl. V tejto veci sa spor čajne nazýva „doložka zákazu zníženia úrov- vo veci samej týkal jedinej zmluvy na dobu určitú (bod 20 uvedeného rozsudku). ne ochrany“. Hoci táto doložka obmedzuje 30 — Už citovaný rozsudok, bod 108 a nasl. V jednej z troch spojených vecí, konkrétne vo veci C-378/07, sa spor vo veci samej týkal súboru jednotlivých zmlúv na dobu určitú (bod 32 uvedeného rozsudku). 31 — Je potrebné uviesť, že okolnosti výkladu sú v tomto prí- 32 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, body 111 až 116. pade odlišné od okolností, ktoré som analyzoval v bode 21 K širokej pôsobnosti rámcovej dohody pozri tiež rozsudky týchto návrhov. Hoci oblasť upravenú doložkou 8 bodom 3 zo 7. septembra 2006, Marrosu a Sardino, C-53/04, nemožno vykladať reštriktívnejšie ako oblasť pôsobnosti Zb. s. I-7213, bod 40 a nasl.; zo 7. septembra 2006, Vassallo, rámcovej dohody, z podrobnejšej analýzy znenia doložiek 1 C-180/04, Zb. s. I-7251, bod 32, a z 13. septembra 2007, Del až 3 podľa môjho názoru vyplýva, že pojmy použité v rám- Cerro Alonso, C-307/05, Zb. s. I-7109, bod 24 a nasl. covej dohode nemožno vykladať extenzívne. 33 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 121.

I - 5851

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-98/09

42. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že zníženie úrovne ochrany, ktoré uvádza vnútroštátny súd a na ktoré sa odvolá- va žalobkyňa v konaní vo veci samej, spočíva v tom, že legislatívnym dekrétom 368/2001 bola zrušená povinnosť, ktorá bola predtým upravená zákonom 230/1962, uviesť v zmluve na dobu určitú meno zastupovaného zamest- nanca, ktorý mal nárok na udržanie pracov- ného miesta, ako aj dôvod jeho zastupovania. 44. Tento prístup zameraný na osud jednot- livých pracovných zmlúv nie je vhodný na určenie, či dochádza k porušovaniu doložky 34 —  Bod 62 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano v konaní, v ktorom bol vyhlásený už citovaný roz- zákazu zníženia úrovne ochrany obsiahnu- sudok Mangold. tej v rámcovej dohode. Ako uviedol Súdny

I - 5852

SORGE

dvor, 35 je potrebné preskúmať, v akom roz- uvedenú dohodu, ale potrebou podporiť iný sahu môžu byť zmeny vyvolané vnútroštát- cieľ odlišný od tohto vykonania. 39 nou právnou úpravou určenou na prebratie smernice 1999/70 a rámcovej dohody jednak považované za súvisiace s „vykonaním“ tejto dohody a jednak sa týkať „všeobecnej úrov- ne ochrany“ pracovníkov v zmysle doložky 8 bodu 3 tejto dohody.

47. Žiadny z oprávnených subjektov neu- 35 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 130. viedol skutočnosti, ktoré by boli významné 36 — Rozsudok Mangold, už citovaný, bod 51. z hľadiska preukázania tohto cieľa. V každom 37 — Talianska republika síce tvrdí, že články 1 a 11 tohto legis- latívneho dekrétu nepatria do oblasti upravenej rámcovou dohodou, argumenty uvedené v tejto súvislosti však z vyššie uvedených dôvodov nepovažujem za presvedčivé. 38 — Pozri poznámku pod čiarou 10 týchto návrhov. 39 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 133.

I - 5853

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-98/09

prípade v rámci systému súdnej spolupráce vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa pra- vytvoreného na základe článku 234 ES pri- covných zmlúv na dobu určitú. 43 náleží výlučne príslušným vnútroštátnym súdom vykladať vnútroštátne právo. 40 Podľa súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, „zme- na spočívajúca v znížení úrovne ochrany úzko súvisí s dodržaním povinnosti prispô- sobiť taliansky právny poriadok predmetnej smernici“. 41 50. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť význam vplyvu sporných zmien na úroveň ochrany pracovníkov zamestnaných na dobu určitú v porovnaní s úrovňou ochrany vo vnútroštátnom práve pred prijatím zmien.

49. Pokiaľ ide o druhú podmienku stanove- nú v rozsudku Angelidaki a i., podľa ktorej sa má zníženie týkať „všeobecnej úrovne ochra- 52. Podľa judikatúry Súdneho dvora 44, pokiaľ ny“ pracovníkov na dobu určitú, z tejto pod- pracovníci zamestnaní na účely zastupovania mienky vyplýva, že doložka 8 bod 3 rámcovej nepredstavujú významnú časť pracovníkov dohody sa vzťahuje len na zníženie v takom zamestnaných na dobu určitú v príslušnom rozsahu, ktorý môže všeobecne ovplyvniť členskom štáte, čo prináleží overiť vnútro- štátnemu súdu, zníženie ochrany, ktorá sa vzťahuje na takúto obmedzenú kategóriu zamestnancov, nie je samo osebe spôsobilé 40 — Pozri najmä uznesenie Vassilakis a i., už citované, bod 134, a rozsudky Marrosu a Sardino, už citovaný, bod 54, a zo celkovo ovplyvniť úroveň ochrany, ktorá sa 7. mája 2009, Rijkeboer, C-553/07, Zb. s. I-3889, bod 30. 41 — Bod III návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pričom v pôvodnom znení je uvedený latinský výraz „reformatio in peius“ kurzívou. 42 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, 43 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 140. bod 138. 44 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 142.

I - 5854

SORGE

vo vnútroštátnom právnom poriadku vzťa- 55. Za uvedených podmienok teda zákaz huje na pracovníkov, ktorí uzavreli pracovnú zníženia všeobecnej úrovne ochrany pra- zmluvu na dobu určitú. covníkov nebráni tomu, aby sa po prebratí rámcovej dohody pracovník alebo kategória pracovníkov nachádzali v menej výhodnej situácii.

54. Ako uviedol Súdny dvor, treba konšta- tovať, že zmeny vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy sa nejavia ako „zníženie“ vše- obecnej úrovne ochrany pracovníkov v prípa- de, že môžu byť kompenzované prijatím iných 57. Napokon uvádzam, že podľa môjho ná- opatrení, ako sú opatrenia na predchádzanie zoru zmeny vyplývajúce z vnútroštátnej práv- zneužitia opätovne uzavretých pracovných nej úpravy, ktorá má za cieľ, tak ako právna zmlúv na dobu určitú. 45 K tomuto príkladu úprava v prejednávanej veci, prebratie smer- doplním opatrenia, ktorých cieľom je zaká- nice 1999/70 a rámcovej dohody, nepredsta- zať diskrimináciu pracovníkov, ktorí uzavreli vujú zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovné zmluvy na dobu určitú. pracovníkov na dobu určitú v zmysle do­ ložky 8 bodu 3 rámcovej dohody, pokiaľ sa týka­ jú obmedzenej kategórie pracovníkov, ktorí 45 — Pozri rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 146. uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú,

I - 5855

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-98/09

alebo môžu byť kompenzované prijatím iných a Impact, ako aj z uznesenia Vassilakis a i. 46, opatrení na ochranu pracovníkov, ktorí uzav- ako sa uvádza v uznesení vo veci Koukou 47 reli takéto zmluvy, pričom posúdenie tejto vydanom v tom istom čase. skutočnosti prináleží vnútroštátnemu súdu.

60. Súdny dvor najprv pripomenul, že jeho ustálenú judikatúru týkajúcu sa vertikálneho priameho účinku smerníc 48 je možné uplat- niť na dohody, ktoré ako rámcová dohoda o zmluvách na dobu určitú vychádzajú z dia- D — O dôsledkoch vyplývajúcich z výkladu lógu vedeného sociálnymi partnermi na úrov- tzv. doložky „zákazu zníženia úrovne ochrany“ ni Spoločenstva a ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť smernice, ktorú Rada prijala na ich vykonanie, podľa článku 139 ods. 1 a 2 ES. 49

46 — Rozsudky Adeneler a i., už citovaný, body 108 až 124, a z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, body 69 až 80; uznesenie Vassilakis a i., už citované, body 56 až 72. 47 — Už citované uznesenie, bod 125 a nasl. 48 — Pozri rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 193 a nasl. a citovanú judikatúru. 49 — Pozri rozsudok Impact, už citovaný (bod 58), ktorý vylu- čuje priamy účinok doložky 5 bodu 1 uvedenej rámcovej dohody, ale priznáva ho doložke 4 bodu 1. 50 — Pozri rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, body 208 až 211. Generálna advokátka Kokott tiež dospela k záveru, že 59. Je potrebné uviesť, že Súdny dvor už po- doložka 8 bod rámcovej dohody nemôže byť priamo apliko- skytol odpoveď na podobnú otázku v už ci- vateľná z dôvodu „použitia nepresných právnych pojmov“ a najmä preto, že „cieľ tohto ustanovenia nespočíva v tom, tovanom rozsudku Angelidaki a i. a že ďalšie aby sa jednotlivcom priznali práva na ochranu pracovníka, užitočné usmernenia na zodpovedanie tejto ktoré by si mohli uplatniť na ochranu svojich záujmov pred súdom“ (body 125 až 127 návrhov prednesených v tejto otázky vyplývajú z rozsudkov Adeneler a i. veci).

I - 5856

SORGE

62. Ako som už uviedol, zníženie úrovne bodu 3 rámcovej dohody bol výslovne odo- ochrany, ktoré môže prípadne pociťovať pretý i vertikálny priamy účinok. pracovník, nemusí nevyhnutne znamenať zníženie všeobecnej úrovne ochrany v zmysle doložky 8 rámcovej dohody. Inak povedané, nie je vylúčené, aby bol jednotlivec v nevý- hodnejšom postavení ako podľa predchá- dzajúcej právnej úpravy aj bez toho, aby bola nová vnútroštátna norma v rozpore s rám covou dohodou.

64. Je potrebné uviesť, že otázka, či je spo- 66. Konkrétne dôsledky tejto judikatúry po- ločnosť Poste Italiane verejnoprávnym alebo súdili účastníci konania odlišne. Pani Sorge súkromnoprávnym subjektom, bola pred- z tejto judikatúry vyvodila, že vnútroštát­ metom ostrého sporu medzi účastníkmi ny súd by mal použiť ustanovenia zá­ konania, pričom zo spisu nevplývajú dosta- kona 230/1962 namiesto ustanovení legisla- točné informácie, ktoré by mi umožnili za- tívneho dekrétu 368/2001, ktoré sú najmä so ujať k tejto otázke jednoznačné stanovisko. zreteľom na rozhodnutia vydané Corte costi- Okrem toho nepovažujem za potrebné bližšie tuzionale a Corte suprema di cassazione v roz- sa zaoberať touto otázkou, pretože doložke 8 pore s rámcovou dohodou. Spoločnosť Poste Italiane, podľa ktorej naopak z týchto rozhod- nutí vyplýva, že napadnuté normy sú v súla- de s doložkou 8 bodom 3 rámcovej dohody, 51 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, body 208 až 211. 52 — Účastníkmi viacerých sporov vo veci samej boli zamest- tvrdila, že Tribunale di Trani musí v každom nanci a územné celky, ktoré boli ich zamestnávateľmi. 53 — Podľa ustálenej judikatúry sa nemožno dovolávať usta- novení smernice voči jednotlivcovi, možno sa ich však dovolávať voči štátu bez ohľadu na to, či vystupuje ako zamestnávateľ alebo orgán verejnej moci. Pozri najmä 54 — Vzhľadom na to, že rámcová dohoda, ktorá je súčasťou rozsudky z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, smernice 1999/70, má rovnakú právnu silu ako táto smer- body 48 a 49; zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, nica, členské štáty musia na základe článku 249 tretieho Zb. s. I-3325, body 24 a 25; z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., odseku ES plne rešpektovať cieľ uvedenej dohody. C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 109; z 19. apríla 55 — Rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, body 212 a 213, 2007, Farrell, C-356/05, Zb. s. I-3067, bod 40, a z 19. janu- a body 122 až 128 návrhov, ktoré v tejto veci predniesla ára 2010, Kücükdeveci, C-555/07, Zb. s. I-365, bod 46. generálna advokátka Kokott.

prípade aplikovať uvedené normy. Talianska kladal vnútroštátne právo contra legem, keďže republika, ktorá sa k tejto otázke vyjadrila právomoc meniť vnútroštátne právo prináleží len subsidiárne, uviedla, že vnútroštátny súd iba zákonodarcovi. mal k dispozícii rôzne prostriedky na poskyt­ nutie takého výkladu legislatívneho de­ krétu 368/2001, ktorý by umožnil dodržanie úrovne ochrany stanovenej rámcovou doho- dou. Holandská vláda uviedla, že konformný výklad by nemal viesť k tomu, aby vnútroštát- ny súd neaplikoval predmetné ustanovenia, pretože by to znamenalo priznanie priame- ho účinku doložke zákazu zníženia úrovne 68. Považujem za potrebné dodať, že podľa ochrany, ktorý jej bol odopretý. Komisia sa môjho názoru povinnosť konformného vý- k tejto otázke nevyjadrila. kladu nemôže viesť k aplikácii vnútroštátnych noriem, ktoré nie sú formálne platné a rele- vantné tak z hľadiska vecnej, ako aj časovej pô- sobnosti. Predmetom výkladu konformného so smernicou 1999/70 a rámcovou dohodou, ako aj s právom Únie vo všeobecnosti musí byť nevyhnutne aplikovateľná vnútroštátna norma. Hoci prednosť práva Únie môže viesť k tomu, že vnútroštátna norma sa nepoužije, právo Únie nemôže priznať norme, ktorá je súčasťou právneho poriadku členského štátu, formálnu platnosť alebo aplikovateľnosť na konkrétny prípad v rámci tohto právneho po- riadku. Zdôrazňujem, že právo Únie nemôže „vzkriesiť“ vnútroštátne ustanovenie, ktoré už nie je platné a ktoré sa v prípade, ak ne- existujú osobitné ustanovenia v tejto oblasti, 67. Už citovaný rozsudok Angelidaki a i. po- nevzťahuje z hľadiska časovej pôsobnosti na skytuje vnútroštátnemu súdu usmernenia tak spor, ako je to v prípade zrušených ustanove- v súvislosti s právnym základom (body 197 ní zákona 230/1962. a 198), ako aj v súvislosti s obmedzeniami povinnosti konformného výkladu (body 200 až 202), a to analogicky vo vzťahu k do­ ložke 8 bodu 3 rámcovej dohody. Poukazujem najmä na to, že vnútroštátne súdy, rovnako ako všetky orgány členských štátov, sú povinné urobiť všetko, čo je v ich právomoci, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou 56. Výkon tejto 69. Poukazujem na to, že takto formulovanú funkcie však nemôže viesť k tomu, aby vnút- požiadavku je potrebné odlíšiť od požiadav- roštátny súd prekročil svoju právomoc a vy- ky, ktorá sa týka skutočnosti, že povinnosť konformného výkladu sa musí vzťahovať na všetky relevantné ustanovenia vnútroštátne- 56 — Tieto zásady boli nedávno pripomenuté v už citovanom ho práva, tak na ustanovenia, ktoré boli pri- rozsudku Kücükdeveci (pozri bod 48). jaté pred prijatím predmetnej smernice, ako

71. Preto treba na druhú prejudiciálnu otáz- ku odpovedať jednak tak, že jednotlivec sa nemôže dovolávať priameho uplatnenia do- ložky 8 bodu 3 rámcovej dohody s cieľom dosiahnuť, aby sa nepoužili ustanovenia člán- ku 1 legislatívneho dekrétu 368/2001 a aby sa namiesto nich použili zrušené ustanovenia článku 1 ods. 2 písm. b) zákona 230/1962; 70. Tiež je potrebné zdôrazniť, že takto chá- a jednak tak, že v prípade, ak by vnútroštátny paná povinnosť konformného výkladu ne- súd považoval napadnuté ustanovenia za od- pripúšťa de facto vertikálny, či dokonca ho- porujúce právu Únie, je povinný vyložiť apli- rizontálny priamy účinok doložky 8 bodu 3 kovateľné ustanovenia vnútroštátneho práva rámcovej dohody, čoho sa obáva holandská tak, aby bolo možné dodržať znenie uvedenej vláda. Zastávam názor, že si nemožno zamie- doložky a zároveň dosiahnuť cieľ, ktorý táto ňať priamy účinok, ktorý by mohlo takéto doložka sleduje, pokiaľ je to možné a pokiaľ ustanovenie samo osebe mať vo vzťahu k jed- vnútroštátny súd neprekročí svoju právomoc. notlivcom, na jednej strane s dosahom tohto

59 — V tejto súvislosti zdôrazňujem, že spory vyplývajúce z rám- covej dohody sa nemusia týkať len jednotlivcov, ale aj 57 — Pozri rozsudok Angelidaki a i., už citovaný, bod 197. Podľa sociálnych partnerov na odvetvovej či dokonca celoštátnej môjho názoru sa táto úvaha môže vzťahovať len na usta- úrovni, a že zásada výkladu právnych predpisov a kolek- novenia s normatívnou silou vo vnútroštátnom právnom tívnych zmlúv v súlade s doložkou 8 bodom 3 uvedenej poriadku, a nie na zrušené ustanovenia, ktoré existujú už rámcovej dohody je podľa môjho názoru na tejto úrovni len fakticky ako súčasť histórie vnútroštátneho práva. relevantnejšia ako v prípade posudzovania platnosti usta- 58 — Pozri rozsudok Pfeiffer a i., už citovaný, bod 116. novení individuálnych pracovných zmlúv.

I - 5860