C-132/09

2 —  Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 443, s. 129. 1 — Jazyk prednesu: francúzština. 3 —  Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 752, s. 267.

I - 8697

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

možných hmotných a duchovných podmie- 7. Podľa článku 2 ods. 3 uvedeného dohovo- nok fungovania školy. ru podlieha otvorenie novej školy na území členského štátu predchádzajúcej dohode uza- tvorenej medzi Najvyššou radou a hostiteľ- ským členským štátom o bezplatnom poskyt- nutí a udržiavaní vhodných prevádzkových priestorov novej školy.

4. Dohovor z roku 1957 a protokol z roku 1962 boli zrušené a nahradené Dohovorom o štatúte európskych škôl z 21. júna 1994, kto- rý je v súčasnosti účinný (ďalej len „dohovor z roku 1994“), v súlade s jeho článkom 34 4. Dohovor z roku 1994 bol uzatvorený členský- 8. Článok 6 druhý odsek dohovoru z roku mi štátmi, ako aj Európskymi spoločenstvami, 1994 stanovuje, že pokiaľ ide o jej práva a po- ktorých účasť bola predmetom rozhodnutia vinnosti, táto škola sa v každom členskom Rady 94/557/ES, Euratom zo 17. júna 1994, štáte musí pokladať s výhradou osobitných ktorým sa Európske spoločenstvo a Európske ustanovení tohto dohovoru, za vzdeláva- spoločenstvo pre atómovú energiu splno- cie zariadenie, ktoré sa spravuje verejným mocňujú na podpísanie a uzavretie Dohovoru právom. o štatúte Európskych škôl 5.

9. Najvyššia rada, ktorá pozostáva najmä zo zástupcu každého členského štátu na minis- 5. Podľa toho istého dohovoru (článok 34) sa terskej úrovni a člena Komisie, dozerá pod- odkazy v aktoch týkajúce sa škôl zriadených ľa článku 10 dohovoru z roku 1994 na jeho pred jeho prijatím chápu ako odkazy vzťahu- uplatňovanie a na tento účel má potrebné júce sa k zodpovedajúcim článkom uvedené- rozhodovacie právomoci vo veciach vzde- ho dohovoru. lávacích, rozpočtových a správnych, rovna- ko ako aj právomoci potrebné na rokovania o dohodách uvedených v článkoch 28 až 30 tohto dohovoru.

13. Článok 33 dohovoru z roku 1994 najmä Vláda Belgického kráľovstva bude tieto budo- uvádza, že dohovor ratifikujú členské štáty vy udržiavať a zabezpečovať ich podľa pravi- ako zmluvné strany v súlade s ich príslušnými diel, ktorými sa riadia nehnuteľnosti vo vlast- ústavnými požiadavkami a nadobúda účin- níctve belgického štátu. nosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po uložení dokumentov o jeho ratifikácii člen- skými štátmi a aktov oznamujúcich jeho uza- tvorenie Európskymi spoločenstvami. Vláda Belgického kráľovstva sa zaväzuje vy- baviť tieto školy školským vybavením a po- môckami, podľa kritérií uplatňovaných na jej vlastné zariadenia. [neoficiálny preklad]“

14. Na základe písomných otázok polože- ných účastníkom konania Komisia a Belgické 17. Podľa článku 13 uvedenej dohody táto kráľovstvo potvrdili, že dohovor z roku 1994 nadobúda účinnosť v deň, v ktorý belgic- nadobudol účinnosť 1. októbra 2002. ká vláda oznámi Najvyššej rade splnenie

I - 8699

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

ústavných požiadaviek. Podľa toho istého a poverila ju pristúpiť k vypracovaniu ustano- článku nastávajú účinky ustanovení dohody vení, ktoré by sa mali objaviť v dohode, ktorá o sídle k 17. septembru 1958, s výnimkou jej by sa mala podpísať medzi Najvyššou radou článkov 2 a 3, ktorých účinky nastávajú v deň a vládami štátov sídiel európskych škôl. nadobudnutia účinnosti tej istej dohody.

18. K ratifikácii dohody o sídle Belgickým kráľovstvom došlo 8. novembra 1975 6. Doho- 21. Uvedený bod 12 tiež uvádza, že Najvyššia da o sídle je stále účinná a nebola predmetom rada prijíma rozhodnutia uvedené v prílohe neskoršej úpravy. uvedenej zápisnice a spresňuje, že tieto roz- hodnutia nemajú retroaktívny účinok.

III — Konanie pred podaním žaloby a ná- vrhy účastníkov 26. Keďže Komisia nebola s odpoveďou Belgického kráľovstva z 22. februára 2008 spokojná, vydala 27. júna 2008 na základe článku 226 prvého odseku ES odôvodnené stanovisko.

24. Po rozsiahlej korešpondencii medzi Naj- vyššou radou a belgickými orgánmi medzi rokmi 1995 a 2006 a po liste z 30. októbra 2006, ktorým tieto orgány uviedli, že zastáva- jú názor, že nie sú povinné uhradiť náklady na školské vybavenie a pomôcky požadované od 27. Týmto odôvodneným stanoviskom Ko- Belgického kráľovstva od roku 1995, Komisia misia uviedla, že Belgické kráľovstvo si tým, listom z 23. októbra 2007 zaslala Belgickému že odmietlo uhradiť náklady na školské vyba- kráľovstvu v súlade s článkom 226 ES predža- venie a pomôcky, nesplnilo povinnosti, ktoré lobnú výzvu. mu vyplývajú z článku 10 ES, a vyzvala tento členský štát, aby prijal požadované opatre- nia na dosiahnutie súladu s uvedeným sta- noviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

25. V tomto liste Komisia vytkla Belgickému kráľovstvu, že porušilo článok 10 ES tým, že odmietlo na jednej strane od roku 1995 finan- covať prvé vybavenie európskych škôl umiest- nených na jeho území školským zariadením a pomôckami v sume 837 708,33 eura poža­ 28. Keďže Belgické kráľovstvo neprijalo pred- dovaných pre Európske školy Brusel II písané opatrenie v uloženej lehote, Komisia a Brusel III a na strane druhej od roku 1989 podala túto žalobu podaním doručeným do udeľovať ročnú subvenciu na prevádzku a za- kancelárie Súdneho dvora 6. apríla 2009. riadenie určenú na pokrytie bežných výdav- kov európskych škôl zriadených na jeho úze- mí, ktorých sumu ešte bolo potrebné určiť. 7 — Rozsudok z 5. apríla 1990, C-6/89, Zb. s. I-1595.

— vyslovil nedostatok právomoci na kona- nie o žalobe, 32. Už teraz uvádzam, že sa mi zdá, že tie- to návrhy možno prijať, pokiaľ ide o tú časť údajného nesplnenia povinnosti, ktorá je za- ložená na porušení dohody o sídle. Na druhej strane, ako budem mať príležitosť vysvetliť v nasledujúcej analýze, navrhujem meritórne — subsidiárne, vyhlásil neprípustnosť preskúmať časť nesplnenia povinnosti vyvo- žaloby, dzovanú z porušenia článku 10 ES.

I - 8702

KOMISIA/BELGICKO

A — O právomoci Súdneho dvora 35. Komisia odmieta stanovisko belgickej vlády z dvoch dôvodov.

36. Po prvé pripomína, že žaloba neodkazu- je iba na dohodu o sídle, ale odkazuje tiež na článok 10 ES v spojení s touto dohodou. 1. Argumentácia účastníkov konania

I - 8703

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

1994 bolo zhrnúť acquis dohovoru z roku európskych škôl so sídlom na území tohto 1957, rovnako ako aj posilniť úlohu Európ- členského štátu, od 13. decembra 1995, 9 po- skych spoločenstiev ako zmluvných strán. Na kiaľ ide o financovane prvého vybavenia, a od záver teda uvádza, že vzhľadom na skutoč- roku 1986, 10 pokiaľ ide udeľovanie ročnej nosť, že dohoda o sídle bola prijatá na základe subvencie na prevádzku a vybavenie pripada- článku 28 dohovoru z roku 1957 a že doho- júcu na školské vybavenie a pomôcky európ- dy o sídle sú tiež predpokladané dohovorom skych škôl. z roku 1994, dohoda o sídle tvorí súčasť práv a povinností, na ktoré Spoločenstvá pristúpili v roku 1994.

41. Tieto dve časti vytýkaného nesplnenia povinnosti sú teda vyjadrené samostatne, ako to okrem iného, zdá sa, pripúšťa Komisia v bode 12 svojej repliky, 11 hoci výrok žaloby smeruje k porušeniu dohody o sídle „v spoje- ní s článkom 10 ES“. 2. Posúdenie

I - 8704

KOMISIA/BELGICKO

nedostatok svojej právomoci na konanie 45. Pokiaľ ide o prvý aspekt, zastávam názor, o „tejto veci“, pričom tento výraz nevyhnutne že z ďalej vysvetlených dôvodov Súdny dvor zahŕňa druhú časť vytýkaného nesplnenia po- v každom prípade nemá právomoc rozhodo- vinnosti založenú na porušení článku 10 ES. vať o údajnom porušení dohody o sídle, po- kiaľ ide o obdobie predchádzajúce nadobud- nutiu účinnosti dohovoru z roku 1994, teda až do 30. septembra 2002, čo je deň, po kto- rom bola Súdnemu dvoru priznaná výlučná právomoc prejednávať spory medzi stranami dohovoru vzťahujúce sa na „výklad a uplatňo- vanie“ tohto dohovoru, v súlade s článkom 26 uvedeného dohovoru.

43. Zdá sa mi však, že rozšírenie námietky nedostatku právomoci na túto druhú časť vy- týkaného nesplnenia povinnosti musí byť za- mietnuté, keďže táto časť smeruje k poruše- niu ustanovenia práva Spoločenstva, v danom prípade článku 10 ES, v záležitosti ktorého právomoc Súdneho dvora existuje.

I - 8705

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

z povinností členským štátom, ktoré mu vy- nebol nahradený dohovorom z roku 1994, ale plývajú zo Zmluvy ES. že bol bezvýhradne zrušený, Najvyššia rada ako orgán zriadený dohovorom z roku 1957 by bola automaticky zbavená akejkoľvek zá- konnej existencie. Dohoda o sídle by tým teda bola nevyhnutne ovplyvnená, čo umožňuje potvrdiť „odvodenú“ a doplnkovú povahu tej- to dohody vo vzťahu k dohovoru z roku 1957. 47. Nedostatok právomoci Súdneho dvora sa podľa môjho názoru vzťahuje na dohodu o sídle počas celého obdobia predchádzajúce- ho nadobudnutiu účinnosti dohovoru z roku 1994, teda v tejto veci počas obdobia plynú- ceho od roku 1986 do 30. septembra 2002.

50. V tomto ohľade je mi tiež zaťažko sú- hlasiť s argumentáciou Komisie, ktorá, zdá sa, naznačuje, že z dôvodu účasti Vysokého úradu ESUO v Najvyššej rade od roku 1962 48. Tak, ako to totiž pripomína jej pream- by mala byť dohoda o sídle súčasťou noriem, bula, táto dohoda bola pôvodne založená ktorých preskúmavanie prináleží Súdnemu na článku 28 dohovoru z roku 1957 prizná- dvoru. vajúcom Najvyššej rade právomoc rokovať s vládou členského štátu sídla o akejkoľvek doplnkovej dohode na účely zabezpečenia najlepších možných hmotných a duchovných podmienok fungovania školy. Režim tejto dohody musel teda sledovať režim dohovoru z roku 1957.

52. Preto v tejto fáze analýzy zastávam ná- zor, že Súdny dvor by mal vysloviť nedostatok svojej právomoci rozhodovať o časti údajného nesplnenia povinnosti spočívajúcej v poruše­­ ní dohody o sídle pre obdobie medzi rokom 1986 a 30. septembrom 2002.

55. Od tohto dňa má teda Súdny dvor na zá- klade článku 26 dohovoru z roku 1994 prá- vomoc rozhodovať spory medzi zmluvnými 53. Pokiaľ ide o obdobie od nadobudnutia stranami týkajúce sa výkladu a uplatňovania účinnosti dohovoru z roku 1994, teda od tohto dohovoru, čo okrem iného pripúšťa aj 1. októbra 2002, Súdny dvor má podľa môjho Belgické kráľovstvo. názoru v zásade právomoc rozhodovať taký spor. Taká právomoc by sa však neodvodzo- vala od skutočnosti, že dohoda o sídle tvorí súčasť práva Spoločenstva, ako sa to v danom prípade usiluje obhajovať Komisia, ale od doložky o voľbe právomoci upravenej v člán- ku 26 dohovoru z roku 1994, podľa ktorej pri- náleží výlučne Súdnemu dvoru rozhodovať spory medzi zmluvnými stranami vzťahujúce sa na výklad a uplatňovanie uvedeného do- hovoru, ktoré nemohli byť vyriešené na pôde 56. Napokon tiež pripomínam, že podľa člán- Najvyššej rady. ku 10 dohovoru z roku 1994, ktorý nahradil článok 9 dohovoru z roku 1957, je Najvyššia rada poverená dozorom nad uplatňovaním uvedeného dohovoru a má na tento účel po- trebné rozhodovacie právomoci vo veciach vzdelávacích, rozpočtových a správnych, ako aj právomoci potrebné pre rokovania o doho- 54. Predovšetkým pripomínam, že v súla- dách uvedených v článkoch 28 až 30 uvedené- de s článkom 34 dohovoru z roku 1994, ku ho dohovoru. Uplatňovanie dohovoru z roku ktorému Európske spoločenstvá pristúpili, 1994 sa teda uskutočňuje najmä prostredníc- tento „zrušuje a nahrádza“ dohovor tvom uzatvárania dohôd o sídle, z čoho v dô- z roku 1957 a odkaz na článok 28 dohovoru sledku toho vyplýva, že dozor Súdneho dvora z roku 1957 obsiahnutý v dohode o sídle tre- nad uplatňovaním uvedeného dohovoru na ba chápať ako odkaz vzťahujúci sa na zod- základe jeho článku 26 sa musí týkať aj výkla- povedajúci článok dohovoru z roku 1994, du a vykonávania dohody o sídle.

59. Tento prístup ma nepresviedča.

60. Na jednej strane a ako to už bolo uvede- né, dohovor z roku 1994 nadobudol účinnosť až 1. októbra 2002. Mohol by teda byť uplat- 62. Zo všetkých týchto dôvodov zastávam nený voči dvanástim členským štátom, ktoré názor, že Súdny dvor nemá právomoc roz- ho podpísali, vrátane Belgického kráľovstva hodovať o prvej časti údajného nesplnenia až od uvedeného dňa, a nie od roku 1994. povinnosti žalovaného na základe článku 226 druhého odseku ES odvolávajúcej sa na údaj- né porušenie dohody o sídle.

14 — Pre poriadok okrem toho zdôrazňujem, že žaloba vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (C-545/09, v konaní pred Súd- nym dvorom), ktorou Komisia vytýka Spojenému kráľov- 61. Na strane druhej, tvrdenie Komisie sme- stvu Veľkej Británie a Severného Írska porušenie článku 12 dohovoru z roku 1994, bola podaná na základe článku 26 ruje k ignorovaniu samostatnosti procesných uvedeného dohovoru.

I - 8708

KOMISIA/BELGICKO

1. Argumentácia účastníkov konania 66. Podľa belgickej vlády je irelevantný roz- sudok Komisia/Dánsko 15, na ktorý odkazuje Komisia vo svojich písomných podaniach a podľa ktorého Súdny dvor vyslovil prípust- nosť dvoch výhrad obsiahnutých v jednej zo žalôb o nesplnenie povinnosti namierenej proti tomuto členskému štátu vzťahujúcich 64. Belgická vláda subsidiárne tvrdí, že žalo- sa na dodržiavanie opatrení na kontrolu čin- ba je neprípustná z dôvodu, po prvé, nedo- ností rybolovu pri rybolovnej sezóne v roku statku súladu medzi výhradami vznesenými 1988. V bode 36 tohto rozsudku totiž Súdny v odôvodnenom stanovisku a výhradami dvor konštatoval, že ak aj výrok odôvodne- v žalobe a, po druhé, nejednoznačnej povahy ného stanoviska neobsahoval žiaden odkaz článku 10 ES ako právneho základu. na relevantné ustanovenie uplatniteľného nariadenia, toto odôvodnené stanovisko na- priek tomu odmietlo tvrdenia vzťahujúce sa na dodržiavanie tohto ustanovenia, vysvetle- né dánskou vládou v jej odpovedi na predža- lobnú výzvu. Teda podľa názoru Belgického kráľovstva, ak aj judikatúra Súdneho dvora 65. Čo sa týka prvej námietky neprípustnos- nevyžaduje doslovnú zhodu medzi názormi ti, Belgické kráľovstvo pripomína dôležitosť prednášanými v rozličných listinách v ko- fázy predchádzajúcej podaniu žaloby, kto- naní, napriek tomu vyžaduje rovnorodosť rej cieľom je vymedziť predmet sporu a po- skytnúť členskému štátu príležitosť na jednej strane splniť svoje povinnosti vyplývajúce 15 — Rozsudok zo 14. júla 2005, C-259/03, C-260/03 a C-343/03.

I - 8709

67. Pokiaľ ide o druhú námietku neprípust- nosti žaloby vyvodzovanú z nejednoznačnej povahy článku 10 ES ako právneho základu, belgická vláda tvrdí, že Komisia sa v tejto veci uspokojuje s odkazom na článok 10 ES, ktorý navrhuje vykladať v spojení s dohodou o sídle bez toho, aby poskytla akýkoľvek dôkazný 69. Belgická vláda okrem toho poznamená- prostriedok, ktorý by mohol také spojenie va, že Komisia vysvetľuje, prvý raz vo svojej podporiť. Podľa belgickej vlády mala Komisia replike, príčinnú súvislosť medzi porušením najskôr relevantným dôkazom jasne označiť dohody o sídle a porušením článku 10 ES. predmetnú povinnosť vyplývajúcu z práva Podľa tejto vlády z týchto vyhýbavých obvine- Spoločenstva a potom preukázať existenciu ní vyplýva nedostatok súdržnosti a jasnosti. nesplnenia povinnosti. Táto vláda je názoru, že v danej veci taký dôkaz chýba a že žaloba obsahuje jednoduché predpoklady a tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov.

70. Čo sa týka údajného nedostatku súladu medzi odôvodneným stanoviskom a žalobou, Komisia poznamenáva, že ak je aj pravda, že 68. Okrem toho Belgické kráľovstvo uvádza, výrok odôvodneného stanoviska vykladaný že Komisia v bode 35 svojej žaloby uvádza izolovane sa vyjadruje výlučne k porušeniu dve samostatné porušenia. Na jednej strane článku 10 ES, predsa však samotná skutoč- Komisia kvalifikuje porušenie dohody o sídle nosť, že neobsahuje odkaz na všetky ustano- ako porušenie práva Spoločenstva a na strane venia, pre ktoré Komisia vo svojej žalobe na- druhej tvrdí, že prístup belgických orgánov vrhuje určenie nesplnenia povinnosti, nestačí

I - 8711

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

2. Posúdenie ktoré som vyjadril v predchádzajúcich bo- doch týchto návrhov, navrhujem mu vysloviť neprípustnosť tejto časti, keďže výhrada vy- vodzovaná z porušenia dohody o sídle roz- šírila predmet sporu, ktorý bol vymedzený v rámci konania pred podaním žaloby. 74. Ako som už uviedol v bode 40 týchto ná- vrhov, tak ako to vyplýva z návrhu na začatie konania vytýkané nesplnenie povinnosti spo- číva v dvoch samostatných častiach. Prvá je vyvodzovaná z porušenia dohody o sídle, za- tiaľ čo druhá spočíva na nesprávnom výklade článku 10 ES.

78. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že hoci dohoda o sídle bola dostatočne zmie- nená tak v predžalobnej výzve, ako aj v odô- vodnenom stanovisku adresovanom Belgic- 75. Námietky neprípustnosti vznesené Bel- kému kráľovstvu, tieto dve listiny sa predsa gickým kráľovstvom sa týkajú dvoch častí ža- len obmedzujú na výhrady z porušenia člán- loby, na ktoré je podľa môjho názoru potreb- ku 10 ES voči tomuto členskému štátu – čo né odpovedať odlišne. je výhrada, ktorá zodpovedá výlučne druhej časti, na ktorej spočíva žaloba Komisie – za- tiaľ čo prístup belgických orgánov narúša sys- tém financovania Spoločenstva a rozdeľova- nia finančných bremien medzi členské štáty.

a) O prípustnosti prvej časti vytýkaného ne- splnenia povinnosti vzťahujúcej sa na poruše- nie dohody o sídle

79. Okrem toho, dokonca ak by sme aj pred- pokladali, že určité pasáže listín z konania pred podaním žaloby by mohli nasvedčovať 76. Čo sa týka prvej časti udávaného nesplne- tomu, že Komisia mala na mysli konštatova- nia povinnosti, tak, ako som to už preukázal nie porušenia dohody o sídle, toto porušenie v predošlej analýze, zastávam názor, že Súdny očividne nikdy nebolo kvalifikované v priebe- dvor nemá právomoc o nej rozhodovať. hu tohto konania ako samostatné porušenie práva Spoločenstva, ale bolo kvalifikované ako porušenie predstavujúce predbežnú pod- mienku pre konštatovanie nesplnenia povin- nosti z článku 10 ES, keďže toto porušenie by prinieslo negatívne dôsledky pre rozpočet 77. V každom prípade a najmä za predpo- Spoločenstva a rozdeľovanie finančných bre- kladu, že by Súdny dvor nezdieľal stanovisko, mien medzi členské štáty.

81. Táto požiadavka kladená na Komisiu odráža dvojaký záujem, podľa ktorého je na 84. V prvom rade z bodu 35 tohto rozsudku jednej strane cieľom konania pred podaním vyplýva, že je jasne súčasťou práve zmienené- žaloby dať členskému štátu príležitosť, aby ho smeru judikatúry týkajúcej sa požiadavky splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú súladu medzi výhradami vyjadrenými počas z práva Spoločenstva, a na druhej strane mu fázy pred podaním žaloby a výhradami vy- toto konanie musí tiež umožniť účinne sa brá- slovenými v žalobe podanej Súdnemu dvoru niť proti výhradám vzneseným Komisiou. 17 a nie súčasťou možného prúdu paralelnej ju- dikatúry. Preto sa zdá, že skutočnosť, že v už citovanom rozsudku Komisia/Dánsko Súdny dvor určil prípustnosť sporných výhrad žalo- by o nesplnenie povinnosti možno vysvetliť iba osobitnými okolnosťami uvedenej veci, ktorej by podľa môjho názoru nemala by pri- znaná hodnota precedensu pre túto vec.

82. Preto, keďže v tejto veci nemožno z fázy pred podaním žaloby, najmä z odôvodneného stanoviska, vyvodiť žiadnu výhradu vyvodzo- vanú z porušenia dohody o sídle per se, prvá 85. V druhom rade totiž najmä časť vytýkaného nesplnenia povinnosti musí z bodov 28, 30 a 36 uvedeného rozsud- ku vyplýva, že sporné výhrady boli určené za prípustné z toho dôvodu, že hoci výrok 16 — Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-484/04, Zb. s. I-7471, bod 25 a tam citovanú judikatúru. 17 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Spojené kráľov- 18 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 2002, Komisia/ stvo, už citovaný, bod 24 a citovanú judikatúru. Taliansko, C-439/99, Zb. s. I-305, bod 11.

87. V dôsledku toho vykazuje opomenutie akejkoľvek výhrady vzťahujúcej sa na samo- statné porušenie dohody o sídle vo fáze ko- 91. Zdá sa mi, že po takomto vymedzení ne- nania pred podaním žaloby vedenom proti môže námietka neprípustnosti vznesená Bel- Belgickému kráľovstvu celkom odlišnú pova- gickým kráľovstvom uspieť. hu od problémov nastolených v už citovanom rozsudku Komisia/Dánsko, pretože predmet tohto sporu tak, ako bol vymedzený počas fázy pred podaním žaloby, sa obmedzuje na nesprávny výklad článku 10 ES. 92. Je určite pravda, že žaloba podaná Ko- misiou nepredstavuje vzor jasnosti, pokiaľ ide o vzťahy medzi dohodou o sídle a člán- kom 10 ES. Najmä, ako som už zdôraznil v bodoch 40 a 41 týchto návrhov, zatiaľ čo 88. Prvá časť vytýkaného nesplnenia po- výrok žaloby uvádza porušenie dvoch textoch vinnosti by teda podľa môjho názoru mala vykladaných vo vzájomnej spojitosti, jej odô- byť zamietnutá ako neprípustná, pokiaľ ešte vodnenie umožňuje skôr jasne predpokla- predtým Súdny dvor nebude konštatovať ne- dať nezávislé porušenia. Zdá sa, že vo svojej dostatok svojej právomoci o nej rozhodnúť. replike Komisia dokonca zastáva názor, že

I - 8714

KOMISIA/BELGICKO

udávané porušenia sa navzájom prekrývajú udávaného nesplnenia povinnosti vo fáze ná- v tom zmysle, že podľa nej by výhrada vyvo- vrhu na začatie konania by však nemalo byť dzovaná z porušenia článku 10 ES už po pod- umožnené, a preto je neprípustné. písaní dohovoru z roku 1994 nebola úplne nevyhnutná.

94. Je však napriek tomu potrebné odhaliť čiastočný nedostatok súladu medzi konaním pred podaním žaloby a žalobou, čo sa týka tr- vania údajného porušenia článku 10 ES v roz- sahu, v akom sa vzťahuje na odmietnutie ude- liť ročnú subvenciu na prevádzku a zariadenie zo strany belgických orgánov. Pokiaľ totiž ide o túto výhradu, zatiaľ čo vo fáze predžalob- nej výzvy a odôvodneného stanoviska Ko- misia udávala nesplnenie povinnosti podľa 96. Vzhľadom na túto analýzu navrhujem, článku 10 ES výlučne po „komunitarizácii“ aby Súdny dvor rozhodoval výlučne o dô- vyučovania v Belgicku, teda od roku 1989, 19 vodnosti tejto časti tak, ako som ju práve žaloba uvádza, že toto nesplnenie povinnos- vymedzil. ti sa malo zhmotniť už o tri roky skôr, teda v roku 1986. 20 Také predĺženie doby trvania 21 — Pozri v tomto ohľade rozsudok z 18. marca 1986, Komisia/ Belgicko, 85/85, Zb. s. 1149, bod 15, podľa ktorého „vo fáze prípustnosti stačí, aby sa Komisia na podporu svojej žaloby formálne dovolala porušenia ustanovení práva Spoločen- 19 — Pozri predžalobnú výzvu, s. 7. stva. Otázka, či skutočne došlo k porušeniu práva Spolo- 20 — Pozri body 20 a 21 žaloby. čenstva, patrí do preskúmania merita veci“.

I - 8715

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

C — O dôvodnosti druhej časti vytýkaného 99. Napokon podľa názoru Komisie vyplý- nesplnenia povinnosti vyvodzovanej z ne- vala finančná povinnosť spočívajúca na bel- správneho výkladu článku 10 ES gických orgánoch jasne z článku 1 dohody o sídle a ujma spôsobená rozpočtu Spoločen- stva, ktorá vyplynula z ich odmietnutia do- držať svoje záväzky, predstavovala porušenie článku 10 ES. Opierajúc sa totiž o už citované rozsudky Hurd a Komisia/Belgicko, v kto- rých Súdny dvor konštatoval, že fungovanie inštitúcií Spoločenstva môže byť sťažené spô- sobom, ktorý je v rozpore s článkom 10 ES, a to opatreniami prijatými v rámci vykoná- 1. Argumentácia účastníkov konania vania dohovoru z roku 1957, Komisia zastáva názor, že prístup belgických orgánov narúša systém financovania Spoločenstva a rozde- ľovania finančných bremien medzi členské štáty, a preto predstavuje nesprávny výklad uvedeného článku.

podmienky fungovania škôl v štáte sídla urče- verejného. 22 V tomto ohľade uvádza, že keď- né dohodou o sídle. že cieľ dohody o sídle spočíva, ako je uvedené v jej preambule, v prijatí vhodných opatrení na účely zaistenia čo najlepších podmienok pre fungovanie európskych škôl, v okamih, keď boli prijaté rozhodnutia o hlavnom sídle Rady a Komisie, Belgické kráľovstvo súborom aktov zaručilo hmotné podmienky európ- skych škôl a svojím správaním dalo inštitúci- ám a ostatným členským štátom na vedomie, že prijíma a schvaľuje svoje finančné záväzky voči týmto školám. Belgické kráľovstvo tak 101. Dodáva, že dokonca ak aj podľa člán- vyvolalo dôveru u inštitúcií a ostatných člen- ku 1 dohody o sídle sa musí financovanie ských štátov v tom, že prevezme svoje finanč- zariadenia európskych škôl školským vybave- né povinnosti voči európskym školám zriade- ním a pomôckami uskutočňovať „podľa kri- ným na svojom území. térií uplatňovaných na [belgické] zariadenia“, analýza belgického práva, ktorú zaobstarala, preukázala, že tak prvé vybavenie, ako aj roč- nú subvenciu na prevádzku škôl patriacich do úradnej siete Francúzskeho, Flámskeho a Nemeckého spoločenstva si vzali na sta- rosť belgické verejné orgány. Keďže teda tie- to školy majú predstavovať orientačný rámec 103. Belgické kráľovstvo vytýkané nesplne- pre stanovovanie úhrady nákladov na školské nie povinnosti podľa článku 10 ES odmieta. vybavenie a pomôcky európskych škôl zriade- ných v Belgicku, v súlade s článkom 6 druhým odsekom dohovoru z roku 1994 sa Belgické kráľovstvo na účely obrany proti uvedenému uhrádzaniu nákladov nemôže dovolávať ta- kých vnútroštátnych aspektov, ako je komu- nitarizácia vzdelávania. 104. Predovšetkým zastáva názor, že žaloba je nedôvodná, pretože právny základ žaloby Komisie je nesprávny.

jeho vykonanie. Podľa Belgického kráľovstva 107. V tejto veci podľa Belgického kráľovstva článok 10 prvý odsek ES v zásade stanovuje, Komisia nepredniesla dôkaz, že by musela že členské štáty musia prijať všetky opatre- platiť faktúry v dôsledku údajného nesplne- nia požadované na vykonanie ich povinností nia povinnosti žalovaného členského štátu. vyplývajúcich zo Zmluvy alebo takých, ktoré V rámci konania o nesplnení povinnosti by sú výsledkom aktov inštitúcií. Teda tým, že však prináležalo Komisii preukázať všetky sa Komisia na tento článok odvolala, Komi- skutkové okolnosti, na ktorých zakladá svoju sia vôbec vopred neidentifikovala povinnosť žalobu. Koniec koncov belgická vláda zastáva vyplývajúcu z práva Spoločenstva, ktorá by názor, že by nestačilo, keby Komisia preuká- podporila jej tvrdenie. zala, že príspevok Spoločenstva na prevádzku európskych škôl sa zvýšil, ale tento príspevok by sa tiež musel týkať hnuteľných vecí, ktoré sa stali príslušenstvom nehnuteľnosti, vzhľa- dom na to, že rozhodnutie z Karlsruhe sa tý- kalo iba tohto druhu hnuteľných vecí.

existujúce školy alebo školy plánované v oka- 111. Napokon po tretie, podľa názoru Bel- mih jej uzatvorenia, rovnako ako aj na ich gického kráľovstva by ani pravidlá uplatniteľ- primeraný predvídateľný rozvoj, ale v žiad- né na financovanie belgických vzdelávacích nom prípade sa neuplatňuje na financovanie zariadení nemohli podporiť názor Komisie. školského vybavenia a pomôcok pri rozšíre- Pripomína, že po komunitarizácii vzdeláva- ní európskej školy Brusel II od roku 1995 do nia sú kritériami uplatniteľnými na určenie roku 1997 a na okamih otvorenia európskej rozsahu sporného financovania európskych školy Brusel III v roku 1999. V tomto ohľade škôl kritériá vydané Francúzskym, Flámskym Belgické kráľovstvo tvrdí, že žiaden z aktov a Nemeckým spoločenstvom v ich vlastnej ani konaní zmieňovaných Komisiou nemohli právnej úprave. Dodáva, že ak existujú v kaž- vyvolať legitímne očakávanie u inštitúcií a os- dom spoločenstve dva druhy úradných škôl, tatných členských štátoch o tom, že tento konkrétne školy, ktoré sú organizované sa- členský štát by mal priniesť európskym ško- motnými spoločenstvami, a školy, ktoré sú lám financovanie, ktoré by prevyšovalo zá- dotované spoločenstvami, európske školy väzky určené dohodou o sídle. musia byť z hľadiska belgického práva po- važované iba za školy prináležiace do tejto druhej kategórie.

2. Posúdenie

115. Na základe článku 10 prvého odseku prvej vety ES musia členské štáty prijať všetky potrebné opatrenia vhodné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmlu- vy ES alebo z opatrení prijatých orgánmi Spo- ločenstva a podľa druhej vety majú povinnosť uľahčiť Spoločenstvu dosiahnuť jeho úlohy. 114. Čo sa týka ročnej subvencie na pre- Podľa článku 10 druhého odseku ES sa mu- vádzku, Belgické kráľovstvo pripomína, že sia členské štáty zdržať prijatia akýchkoľvek ak aj v belgickom práve majú subvencované opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie zariadenia nárok na ročnú subvenciu, ide cieľov Zmluvy. o účelovo neurčenú paušálnu subvenciu po- krývajúcu náklady vzťahujúce sa na prevádz- ku, vybavenie zariadenia a bezplatné posky- tovanie príručiek a školských potrieb, ktorá zodpovedá sume určenej na jedného riadne zapísaného žiaka. Táto povaha systému bráni akémukoľvek uhrádzaniu všetkých skutoč- 116. Súdny dvor vyvodil z výkladu člán- ných nákladov požadovaných na základe jed- ku 10 prvého odseku druhej vety ES v spojení noduchých faktúr. Belgická vláda uvádza, že s článkom 10 druhým odsekom ES najmä vo aj keď udeľovanie ročnej subvencie smeruje všeobecnosti uplatňovanú povinnosť lojálnej k uskutočňovaniu cieľa bezplatnosti prístupu spolupráce zaťažujúcu osobitne členské štá- k vzdelaniu a rovnosti, táto subvencia stále ty. 24 Súdny dvor tiež pri niekoľkých príleži- podlieha dodržiavaniu rozličných zákonných tostiach rozhodol, že povinnosť vyplývajúca podmienok (pravidelné inšpekcie a kontroly, súlad s právnou úpravou vo veci organizácie štúdia, postavenia zamestnancov a jazyko- 24 — Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 10. februára 1983, vých zákonov) a že v prípade nedodržiavania Luxembursko/Parlament, 230/81, Zb. s. 255, bod 37; Hurd, už citovaný, bod 38; z 2. júna 2005, Komisia/Luxem- nie je možné nárokovať si udelenie subven- bursko, C-266/03, Zb. s. I-4805, body 57 a 58; zo 14. júla cie. Okrem toho, v rámci takej subvencie by 2005, Komisia/Nemecko, C-433/03, Zb. s. I-6985, body 63 a 64, rovnako ako aj z 20. apríla 2010, Komisia/Švédsko, išlo o prísne obmedzené náklady, zatiaľ čo C-246/07, Zb. s. I-3317, body 69 až 71.

118. Taký je podľa môjho názoru presne predmet povinnosti lojality členských štátov tak, ako je vyjadrený v článku 10 ES, kon- krétne že zakazuje ohrozovať výkonom ich

25 — Pozri rozsudky z 15. septembra 1981, Bruce of Donington, 208/80, Zb. s. 2205, bod 14; Luxembursko/Parlament, už 120. Keďže Belgické kráľovstvo namieta citovaný, bod 37; Hurd, už citovaný, bod 39, a z 22. marca 1990, Tither, C-333/88, Zb. s. I-1133, bod 16. relevantnosť týchto rozsudkov pre vyrieše- 26 — Teda v už citovaných rozsudkoch Komisia/Luxembursko nie tohto sporu, je potrebné preskúmať ich (bod 58), Komisia/Nemecko (bod 64) a Komisia/Švédsko (bod 71) Súdny dvor rozhodol, že povinnosť lojálnej spo- pozornejšie. 28 lupráce vyjadrená v článku 10 ES nezávisí ani od výlučnej či nevýlučnej povahy dotknutej právomoci Spoločenstva, ani od prípadného práva členských štátov prijímať zmluvné záväzky voči tretím štátom. V už citovanom rozsudku Komisia/Švédsko Súdny dvor odmietol predpoklad žalo- 27 — Pozri v tomto zmysle BLANQUET, M.: L’article 5 du traité vaného členského štátu, podľa ktorého povinnosť lojálnej CEE. LGDJ, Paris, 1994, s. 312. spolupráce má obmedzený dosah v oblastiach, v ktorých je 28 — Je potrebné poznamenať, že už citovaný rozsudok Komisia/ právomoc zdieľaná Spoločenstvom a členskými štátmi. Belgicko nebol celý zverejnený v Zbierke.

I - 8721

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

122. Po prvé bola Súdnemu dvoru položená otázka k jeho právomoci vykladať v rámci prejudiciálneho konania článok 3 aktu o pri- stúpení, rovnako ako aj „akúkoľvek dohodu uzatvorenú pôvodnými členskými štátmi 124. Po druhé bol Súdny dvor vyzvaný vzťahujúcu sa na fungovanie Spoločenstiev, rozhodnúť o otázke, či musia členské štá- ty oslobodiť od vnútroštátnych daní eu- rópske príplatky učiteľov európskych škôl 29 — Tieto príplatky zodpovedali rozdielu medzi vnútroštátnou mzdou a jednotnou mzdou určenou štatútom pedagogic- kých pracovníkov podľa vzoru Služobného poriadku úrad- níkov Európskych spoločenstiev. 31 — Rozsudok Hurd, už citovaný, bod 20. 30 — Neoficiálny preklad, Ú. v. ES L 73, 1972, s. 14. 32 — Bod 22.

I - 8722

KOMISIA/BELGICKO

umiestnených na ich území, ktorí sú ich štát- práva od nich odvodeného alebo napokon nymi príslušníkmi, čo bola otázka dotýkajú- fungovaniu inštitúcií Spoločenstva bránilo ca sa najmä rozsahu povinnosti obsiahnutej opatrenie prijaté v rámci vykonávania také- v článku 5 Zmluvy EHS. ho dohovoru uzatvoreného medzi členskými štátmi mimo rámca pôsobnosti zmlúv. Za ta- kého predpokladu by mohlo byť predmetné opatrenie považované za opatrenie v rozpo- re s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 5 [druhého] odseku Zmluvy EHS“. 35

35 — Bod 39. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 33 — Bod 37. 36 — Bod 41. 34 — Bod 38. 37 — Bod 42.

I - 8723

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-132/09

štát by tak mohol jednostranne ohroziť sys- vzhľadom na mechanizmus finančného vy- tém financovania Spoločenstva a rozdeľova- rovnania upravený štatútom pracovníkov eu- nia finančných bremien medzi členské štá- rópskych škôl. 40 ty. 38 Preto z toho Súdny dvor vyvodzuje, že také správanie by porušilo „povinnosť lojálnej spolupráce a pomoci, ktorú majú členské štá- ty vo vzťahu k Spoločenstvu a ktorá nachádza svoj výraz v povinnosti upravenej v článku 5 Zmluvy EHS uľahčiť mu splnenie jeho úloh a neohroziť uskutočnenie cieľov Zmluvy“. 39 129. Je potrebné zdôrazniť, že Belgické krá- ľovstvo neodmietlo existenciu nesplnenia povinnosti, ktoré mu bolo vytýkané, ale len pred Súdnym dvorom tvrdilo, že vzdelávanie v Belgicku spadá teraz do právomoci troch jazykových spoločenstiev, z čoho vyplýva, že sporné kráľovské nariadenie bolo možné zmeniť alebo zrušiť iba po zhode príslušných orgánov, najmä dohode o rozdelení finanč- ných bremien.

zdôrazňuje, že také správanie porušuje po- už citovaného rozsudku vo veci Hurd a na vinnosť lojálnej spolupráce a pomoci, ktorú druhej strane, ale súvzťažne, jednostrannej majú členské štáty a ktorá nachádza svoj vý- povahy predmetného opatrenia spomínanej raz v povinnosti upravenej v článku 5 Zmluvy v dvoch už citovaných rozsudkoch. EHS. 42 Súdny dvor potom zamietol argument Belgického kráľovstva vyvodený z komunita- rizácie belgického vzdelávania z toho dôvodu, že členský štát sa nemôže odvolávať na usta- novenia, prax alebo stav svojho vnútroštátne- ho poriadku, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločen- stva. 43 Konštatoval teda nesplnenie povin- nosti podľa článku 5 Zmluvy EHS. 133. Pripomínam, že ak v bode 38 už cito- vaného rozsudku Hurd Súdny dvor v zásade uviedol, že povinnosť lojálnej spolupráce, ktorej jeden z výrazov sa nachádza v bode 5 Zmluvy EHS, nemožno uplatniť na zvlášt- ne dohovory medzi členskými štátmi mimo rámca zmlúv, ako je to v prípade štatútu eu- rópskej školy, napriek tomu v bode 39 tohto rozsudku spresnil, že povinnosť lojálnej spo- 131. V tejto veci, s výnimkou tak trochu vše- lupráce sa môže uplatniť na „opatrenie pri- obecných úvah vzťahujúcich sa na relevant- jaté v rámci vykonávania takého dohovoru nosť týchto dvoch rozsudkov pre rozhodnutie uzatvoreného medzi členskými štátmi mimo sporu, účastníci neobvyklým spôsobom ml- rámca pôsobnosti zmlúv“. čali počas konania pred podaním žaloby, ako aj počas konania po podaní žaloby o dvoch aspektoch, ktoré sa mi v odôvodnení uve- dených rozsudkov zdajú byť zásadné a ktoré majú podľa môjho názoru dopad na tento spor.

135. Taký výklad sa mi zdá nesprávny z dvoch pristúpil Súdny dvor v bodoch 40 až 45 už dôvodov. citovaného rozsudku Hurd, totiž bolo vyko- nané nie vzhľadom na opatrenie prijaté na vykonanie dohovoru z roku 1957, akým by bolo napríklad rozhodnutie Najvyššej rady z roku 1957, ale vzhľadom na jednostran- né a nezávislé daňové opatrenie smerujúce k zdaneniu európskych príplatkov britských 136. Po prvé by znamenal pripustenie toho, učiteľov európskej školy. Také preskúmanie, že posúdenie obsiahnuté v bode 39 už cito- ako to uviedol Súdny dvor v bode 40 už ci- vaného rozsudku Hurd je v rozpore s posú- tovaného rozsudku Hurd, teda bolo uskutoč- dením, ktoré sa uvádza ako prvoradé v bo- nené bezprostredne po kritériu oznámenom doch 37 a 38 toho istého rozsudku. Ak Súdny v bode 39 uvedeného rozsudku a „v tejto dvor totiž vylúčil v týchto dvoch bodoch uve- perspektíve“. deného rozsudku uplatnenie povinnosti lojál- nej spolupráce vo vzťahoch medzi členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva, ktoré sa týkajú dohovoru z roku 1957 a dohôd, aktov, rozhodnutí a textov prijatých na základe uve- deného dohovoru, logicky by v bode 39 toho istého rozsudku netvrdil, že tá istá povinnosť lojálnej spolupráce sa napriek tomu uplatňuje 139. Ak teda predmetné opatrenie v daňovej na opatrenia na vykonanie uvedeného doho- oblasti, predmet preskúmania zlučiteľnosti voru, čo je výraz, ktorý nevyhnutne zahŕňa s článkom 5 Zmluvy EHS, vôbec nezodpove- uvedené dohody, akty, rozhodnutia a texty dalo opatreniu prijatému na vykonanie doho- prijaté na základe tohto dohovoru. voru z roku 1957, išlo o opatrenie, ktoré malo súvislosť so štatútom európskych škôl len preto, lebo zasahovalo do uplatňovania roz- hodnutia Najvyššej rady z roku 1957, to zna- mená, inými slovami, vstúpilo do sféry alebo rámca (v zmysle rozsahu pôsobnosti) rozhod- nutia vykonávajúceho dohovor z roku 1957. 137. To, že výraz „opatrenie prijaté v rámci vykonávania“ dohovoru z roku 1957 použitý v bode 39 už citovaného rozsudku Hurd ne- môže v žiadnom prípade znamenať „opatrenie prijaté na vykonanie“ uvedeného dohovoru, možno tiež vyvodiť, po druhé, z prieskumu vykonaného Súdnym dvorom v bodoch 40 až 140. Podľa môjho názoru tiež práve pre- 45 uvedeného rozsudku. to – a to je moja druhá poznámka – Súdny dvor trvá, tak v rozsudku Hurd, ako aj v už ci- tovanom rozsudku z 5. apríla 1990 Komisia/ Belgicko, na jednostrannej povahe predmet- ných opatrení, ktoré sú predmetom kontroly zlučiteľnosti s článkom 5 Zmluvy EHS. Bolo totiž potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa tieto 138. Konkrétne preskúmanie porušenia rozsudky mohli vykladať ako rozsudky sme- povinnosti lojálnej spolupráce, ku ktorému rujúce k dozoru nad vykonávaním záväzkov

142. Predmetné opatrenie, to znamená od- mietnutie financovania školského zariadenia a pomôcok európskych škôl zriadených na území Belgického kráľovstva zo strany belgic- kých orgánov, totiž vyplýva z výkladu rozsahu povinností obsiahnutých v dohode (dohoda o sídle) prijatej na základe dohovoru z roku 1957. Teda, uplatniac body 37 a 38 už cito- vaného rozsudku Hurd, keďže taká dohoda sa nachádza mimo rozsahu pôsobnosti usta- 145. Napriek tomu však zostáva pravda, že novení Zmluvy, rovnako ako aj povinnos- povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v tej- ti lojálnej spolupráce tak, ako je vyjadrená to veci, sú definované nie v dohovore z roku v článku 10 ES, to isté podľa môjho názoru 1994, ale v dohode o sídle, ku ktorej Spolo- platí o odmietnutí vykonať povinnosti, ktoré čenstvo nepristúpilo. Dohoda o sídle totiž údajne vyplývajú z tejto dohody. Iné rozhod- zostáva dohodou uzatvorenou medzi Najvyš- nutie by podľa môjho názoru predstavovalo šou radou a Belgickým kráľovstvom. Na roz- prekročenie právomocí zverených Súdnemu diel od toho, čo obhajuje Komisia, nemožno dvoru, pretože by to na účely preukázania tvrdiť ani to, že Spoločenstvo z toho dôvodu, údajného nesplnenia povinnosti podľa člán- že je už zmluvnou stranou dohovoru ku 10 ES viedlo k definovaniu rozsahu povin- z roku 1994, tiež pristúpilo k právam a po- ností, ktoré vyplývajú z dohody o sídle. 45 vinnostiam stanoveným v dohode o sídle tak, že dohoda o sídle spĺňa kvalifikáciu pravidla práva Spoločenstva ani to, že Najvyššia rada 45 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Hurd, už citovaný, bod 22. by bola organickou emanáciou Spoločenstva.

147. Preto sa v rámci dohody o sídle povin- nosť lojálnej spolupráce vyjadrená v člán- ku 10 ES neuplatňuje, vrátane súčasného ob- dobia, po nadobudnutí účinnosti dohovoru z roku 1994. 150. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho po- riadku je účastník konania, ktorý vo veci ne- mal úspech povinný nahradiť trovy konania, 46 — Teda za predpokladu, že Súdnemu dvoru by bol predložený ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania vzťahujúci sa na výklad dohovoru z roku 1994 a dohody o sídle a týkajúci Belgické kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu sa skutkových okolností z času po 1. októbri 2002, Súdny na náhradu trov konania a keďže, ako navr- dvor by mal podľa môjho názoru uznať, že má právo- moc vyložiť dohovor z roku 1994, na základe príslušnosti hujem, Komisia by nemala uspieť so svojimi tohto dohovoru k právu Spoločenstva, ale mal by vysloviť nedostatok svojej právomoci na preskúmanie ustanovení dôvodmi, je teda potrebné vyhovieť návrhu dohody o sídle. Belgického kráľovstva.

I - 8728

KOMISIA/BELGICKO

VI — Návrh

151. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor:

— zamietol žalobu a